|
20.1.2010 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 13/1 |
STANOVISKO EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY
z 8. januára 2010
k trom návrhom nariadení Európskeho parlamentu a Rady, ktorými sa zriaďujú Európsky orgán pre bankovníctvo, Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov a Európsky orgán pre cenné papiere a trhy
(CON/2010/5)
2010/C 13/01
Úvod a právny základ
Európska centrálna banka (ďalej len „ECB“) prijala 6. októbra 2009 žiadosť Rady Európskej únie o stanovisko k: 1. návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán pre bankovníctvo (1) (ďalej len „návrh nariadenia o EBA“), 2. návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (2) (ďalej len „návrh nariadenia o EIOPA“) a 3. návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (3) (ďalej len „návrh nariadenia o ESMA“).
Právomoc ECB vydať stanovisko ku každému z troch navrhovaných nariadení (ďalej len „navrhované nariadenia“) je založená na článku 127 ods. 4 a 282 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, keďže navrhované nariadenia upravujú ustanovenia týkajúce sa spôsobu, akým Európsky systém centrálnych bánk (ďalej len „ESCB“) prispieva k hladkému uskutočňovaniu politík, ktoré sa týkajú dohľadu nad obozretnými podnikaním úverových inštitúcií a stability finančného systému, ako je uvedené v článku 127 ods. 5 zmluvy. Nakoľko tri texty sa týkajú zriadenia troch nových európskych orgánov dohľadu, ktoré budú tvoriť súčasť Európskeho systému finančného dohľadu (ďalej len „ESFS“), ECB z dôvodu zjednodušenia prijala k navrhovaným nariadeniam jedno stanovisko.
Pripomienky uvedené v tomto stanovisku je potrebné posudzovať v spojení so stanoviskom ECB CON/2009/88 z 26. októbra 2009 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o makroprudenciálnom dohľade nad finančným systémom na úrovni Spoločenstva a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká a k návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami týkajúcimi sa fungovania Európskeho výboru pre systémové riziká (ďalej len „navrhované nariadenie o ESRB“ a „navrhované rozhodnutie o ESRB“); tieto dva návrhy tvoria súčasť legislatívneho balíka prijatého Komisiou 23. septembra 2009 so zreteľom na reformu Európskeho finančného dohľadu (4).
Navyše, tieto pripomienky sa uplatňujú bez toho, aby bolo dotknuté budúce stanovisko ECB k zmenám a doplneniam navrhovaným Komisiou, ktoré sa týkajú legislatívy finančného sektora Spoločenstva, ako nevyhnutnej súčasti vyššie uvedeného legislatívneho balíka (ďalej len „navrhovaná omnibus smernica“) (5) a prípadné iné stanoviská ECB o iných legislatívnych návrhoch prijatých v súvislosti s týmto balíkom.
Otázky, ktorými sa toto stanovisko zaoberá, sa týkajú iba tých otázok, ktoré súvisia so zriadením a fungovaním európskych orgánov dohľadu a ktoré priamo súvisia s ECB/ESCB a ESRB.
V súlade s článkom 17.5 prvou vetou rokovacieho poriadku Európskej centrálnej banky Rada guvernérov prijala toto stanovisko.
Všeobecné pripomienky
Navrhovaný inštitucionálny rámec dohľadu Európskej únie
|
1. |
Navrhované nariadenia sú súčasťou komplexnej revízie inštitucionálneho rámca EÚ pre dohľad, ktorý obsahuje zlepšenie dohľadu nad obozretným podnikaním na mikroúrovni prostredníctvom zriadenia európskych orgánov dohľadu a určenie ESRB ako nového nezávislého orgánu zodpovedného za zabezpečenie finančnej stability vykonávaním dohľadu nad obozretným podnikaním na makroúrovni, na úrovni EÚ, so zverenými súvisiacimi osobitnými úlohami pre ECB na základe článku 127 ods. 6 zmluvy. ECB vo všeobecnosti víta navrhovaný inštitucionálny rámec. V tejto súvislosti berie ECB na vedomie, že Rada Ecofin sa 2. decembra 2009 (6) dohodla na všeobecnom prístupe k navrhovanému rámcu. |
Európske orgány dohľadu a aproximácia práva vo finančnom sektore
|
2. |
Európska rada 18.–19. júna 2009 vyzvala k vypracovaniu jednotnej knihy pravidiel EÚ, ktoré sa budú uplatňovať na všetky finančné inštitúcie na jednotnom trhu (7). Navrhované nariadenia vyjadrujú potrebu zavedenia efektívneho nástroja na zriadenie harmonizovaných technických noriem vo finančných službách, ktoré prostredníctvom jednotnej knihy zabezpečia rovnaké podmienky a primeranú ochranu vkladateľov, investorov a spotrebiteľov v Európe (8). ECB víta tento prístup vzhľadom na jej dlhodobú podporu rozvoja knihy pravidiel finančných služieb EÚ. Navyše, európske orgány dohľadu ako orgány s vysoko špecializovanou odbornosťou majú dobré predpoklady na to, aby mohli pomôcť v procese harmonizácie finančného sektora tým, že prispejú k vytvoreniu vysoko kvalitných spoločných postupov regulácie a dohľadu, najmä formou poskytovania stanovísk inštitúciám EÚ a vypracovania usmernení, odporúčaní a návrhov technických noriem (9). |
Konkrétne pripomienky
Vzťah medzi európskymi orgánmi dohľadu a ESRB
|
3. |
ECB zásadne podporuje efektívne inštitucionálne usporiadanie za účelom spolupráce medzi európskymi orgánmi dohľadu a ESRB. To si vyžaduje efektívne zdieľanie informácií v snahe zabezpečiť plynulú súčinnosť dohľadu nad obozretným podnikaním na makroúrovni a mikroúrovni a včasný prístup ESRB ku všetkým relevantným informáciám potrebným na plnenie jeho úloh, vrátane informácií o dohľade nad obozretným podnikaním na mikroúrovni na účely analýz dohľadu nad obozretným podnikaním na makroúrovni (10). ECB v tejto súvislosti poznamenáva, že jedna z hlavných úloh európskych orgánov dohľadu sa bude týkať spolupráce s ESRB, najmä poskytovania informácií ESRB potrebných na plnenie jeho úloh (11). Hoci ECB víta skutočnosť, že navrhované nariadenia ustanovujú, že ESRB bude úzko zapojená do nového inštitucionálneho rámca pre dohľad nad obozretným podnikaním na mikroúrovni, v tejto súvislosti predsa len navrhuje zmenu a doplnenie za účelom odstránenia akýchkoľvek prekážok plynulého toku informácií medzi ESRB a ESFS (pozri v tejto veci navrhovanú zmenu a doplnenie 7). Tieto navrhované pravidlá na výmenu dôverných informácií podľa navrhovaných nariadení doplnia iné príslušné pravidlá EÚ vzťahujúce sa na tieto záležitosti, vrátane navrhovaného nariadenia o ESRB. |
Vzťah medzi európskymi orgánmi dohľadu a ESCB
|
4. |
V súlade s článkom 127 ods. 5 zmluvy sú ECB a národné centrálne banky ESCB vzhľadom na ich právomoci a technickú odbornosť úzko zapojené do súčasnej finančnej architektúry EÚ. Navrhované nariadenia by mali taktiež zabezpečiť zodpovedajúce inštitucionálne zapojenie a účasť ECB a prípadne národných centrálnych bánk ESCB v európskych orgánoch dohľadu a novo zriadených výboroch. |
|
5. |
Konkrétnejšie, zapojenie ESCB do platobného systému, klíringového systému a systému vyrovnania odráža úlohy, ktoré sú mu zverené článkom 127 ods. 2 zmluvy na zabezpečenie „plynulého fungovania platobných systémov“. Bezpečné a efektívne poobchodné infraštruktúry („post-trading infrastructures“) trhov s cennými papiermi sú kľúčovou zložkou finančného systému a akákoľvek nefunkčnosť klíringových systémov a systémov vyrovnania cenných papierov môže mať vážny systémový dopad na plynulé fungovanie platobných systémov, ako aj finančnej stability. S ohľadom na úlohy centrálnych bánk v oblasti dohľadu, ktoré sa týkajú platobných systémov, klíringových systémov a systémov vyrovnania, je nevyhnutná efektívna spolupráca medzi centrálnymi bankami v rozsahu ich dohliadacích právomocí a orgánmi dohľadu (12). |
|
6. |
Nedávne udalosti potvrdili, že centrálne banky môžu byť v širokom rozsahu zapojené do krízových situácií ako dodávatelia likvidity do bankového systému. Uvedené platí najmä v prípade, keď sa kríza prejavuje prostredníctvom udalostí súvisiacich s likviditou na peňažných trhoch a/alebo s fungovaním platobných systémov alebo systémov vyrovnania cenných papierov (13). Na základe uvedeného môže byť prístup centrálnej banky k informáciám o dohľade nad finančnými inštitúciami významný pre vykonávanie monitorovania v oblasti dohľadu nad obozretným podnikaním na makroúrovni, dohľadu nad platobnými systémami a nad klíringových systémami a systémami vyrovnania a pre zabezpečenie finančnej stability vo všeobecnosti (14). Keďže mechanizmy na zdieľanie informácií medzi príslušnými orgánmi a centrálnymi bankami v kontexte legislatívy finančného sektora EÚ už existujú (15), tak z vecných dôvodov, ako aj z dôvodov zachovania jednotnosti by sa malo zabezpečiť, aby navrhované nariadenia upravovali rovnocenné mechanizmy, pokiaľ ide o výmenu informácií medzi európskymi orgánmi dohľadu a ESCB pri plnení ich úloh. |
Európske orgány dohľadu a dodržiavanie zákazu menového financovania
|
7. |
Ak je podľa vnútroštátneho práva Národná centrálna banka (ďalej len „NCB“) príslušným orgánom dohľadu nad úverovými a/alebo finančnými inštitúciami, plnenie tejto úlohy zo strany NCB nemôže predstavovať zakázané menové financovanie podľa článku 123 zmluvy. Ak financovanie ktoréhokoľvek z európskych orgánov dohľadu pozostáva najmä z povinných príspevkov vnútroštátnych orgánov príslušných pre dohľad nad úverovými a/alebo finančnými inštitúciami) (16), nie je v rozpore so zákazom menového financovania, ak NCB prispieva do príjmov európskeho orgánu dohľadu, čo by za daných okolností znamenalo zo strany NCB len financovanie vykonávania jej vlastných úloh dohľadu. |
Navrhované znenie
V prípade, ak ECB odporúča zmenu alebo doplnenie navrhovaných nariadení, navrhované znenie príslušných zmien a doplnení (vyplývajúce z textu navrhovaného nariadenia o EBA (17)) je uvedené v prílohe spolu s odôvodnením.
Vo Frankfurte nad Mohanom 8. januára 2010
prezident ECB
Jean-Claude TRICHET
(1) KOM(2009) 501 v konečnom znení.
(2) KOM(2009) 502 v konečnom znení.
(3) KOM(2009) 503 v konečnom znení.
(4) Po nadobudnutí účinnosti Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) 1. decembra 2009 je novým právnym základom navrhovaných nariadení a navrhovaného nariadenia o ESRB článok 114 ZFEÚ [bývalý článok 95 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (ďalej len „ZES“)]. Novým právnym základom navrhovaného rozhodnutia o ESRB je článok 127 ods. 6 ZFEÚ (bývalý článok 105 ods. 6 ZES), čo znamená, že navrhované rozhodnutie o ESRB bude zmenené na nariadenie.
(5) Rada uskutočnila formálnu konzultáciu s ECB 25. novembra 2009 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 1998/26/ES, 2002/87/ES, 2003/6/ES, 2003/41/ES, 2003/71/ES, 2004/39/ES, 2004/109/ES, 2005/60/ES, 2006/48/ES, 2006/49/ES a 2009/65/ES v súvislosti s právomocami Európskeho orgánu pre bankovníctvo, Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov a Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy, KOM(2009) 576 v konečnom znení.
(6) Pozri návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) – kompromis predsedníctva dohodnutý Radou Ecofin [2009/142(COD) – 16748/1/09 REV1], návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA) – kompromis predsedníctva [2009/143(COD) – 16749/1/09 REV1] a návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) – kompromis predsedníctva [2009/144(COD) – 16751/1/09 REV1].
(7) Pozri závery predsedníctva Európskej rady z 18. a 19. júna 2009, s. 8, a závery Rady Ecofin z 9. júna 2009, ktoré sú dostupné na: http://www.europa.eu
(8) Pozri bod 14 odôvodnenia navrhovaného nariadenia o EBA, bod 14 odôvodnenia navrhovaného nariadenia o ESMA a bod 13 odôvodnenia navrhovaného nariadenia o EIOPA.
(9) Pozri článok 6 ods. 1 písm. a) navrhovaných nariadení.
(10) V tejto súvislosti pozri správu o finančnom dohľade v EÚ z februára 2009, ktorú vypracovala skupina na vysokej úrovni pána de Larosière, oznámenie Komisie z 27. mája 2009 o európskom finančnom dohľade [KOM(2009) 252 v konečnom znení], závery Rady Ecofin z 9. júna 2009 a navrhované nariadenia (odseky 6.2.2 a 6.3 dôvodovej správy k navrhovanému nariadeniu o EBA a zodpovedajúce odseky dôvodovej správy k ostatným dvom navrhovaným nariadeniam).
(11) Pozri napríklad článok 6 ods. 1 písm. d) navrhovaných nariadení.
(12) Pozri správu Eurosystému o dohľade za rok 2009 z novembra 2009 („Eurosystem Oversight Report 2009“), ktorá je dostupná na: http://www.ecb.europa.eu
(13) V tejto súvislosti pozri memorandum o porozumení k spolupráci medzi orgánmi pre finančný dohľad, centrálnymi bankami a ministerstvami financií Európskej únie v oblasti cezhraničnej stability z júna 2008 („Memorandum of Understanding on cooperation between the financial supervisory authorities, central banks and finance ministries of the EU on cross-border financial stability“), ktorá je dostupná na: http://www.ecb.europa.eu
(14) V tejto súvislosti pozri odseky 2.1 až 2.4 stanoviska ECB CON/2006/15 z 9. marca 2006 na žiadosť poľského ministra financií k návrhu zákona o finančných inštitúciách. Pozri tiež odseky 13 až 15 stanoviska ECB CON/2009/17 z 5. marca 2009 na žiadosť Rady Európskej únie k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2006/48/ES a 2006/49/ES, pokiaľ ide o banky pridružené k ústredným inštitúciám, niektoré položky vlastných zdrojov, veľkú majetkovú angažovanosť, mechanizmy dohľadu a krízové riadenie.
(15) Pozri napríklad článok 12 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS a 93/22/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES a 2000/12/ES (Ú. v. EÚ L 35, 11.2.2003, s. 1), článok 58 ods. 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS (Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1), článok 49 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 1) a článok 70 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (prepracované znenie), (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1).
(16) Pozri článok 48 ods. 1 písm. a) navrhovaných nariadení.
(17) S výnimkou posledných troch zmien a doplnení, keďže zmeny a doplnenia 11 a 12 sa vzťahujú na navrhované nariadenie o ESMA a zmena a doplnenie 13 sa vzťahuje na navrhované nariadenia o ESMA a o EIOPA. Zmeny a doplnenia 9 a 10 sa vzťahujú len na navrhované nariadenie o EBA.
PRÍLOHA
Navrhované znenie (1)
|
Znenie, ktoré navrhla Komisia |
Zmeny a doplnenia, ktoré navrhuje ECB (2) |
||||||||||||||||||||||||||
|
Zmena a doplnenie 1 |
|||||||||||||||||||||||||||
|
Bod 21 odôvodnenia navrhovaných nariadení o EBA a o ESMA a bod 20 odôvodnenia navrhovaného nariadenia o EIOPA |
|||||||||||||||||||||||||||
|
Bod 21 odôvodnenia
|
Bod 21 odôvodnenia
|
||||||||||||||||||||||||||
|
Odôvodnenie Rozhodnutia prijaté európskymi orgánmi dohľadu a určené príslušným orgánom a/alebo jednotlivým finančným inštitúciám v prípade núdzových situácií by mali zohľadňovať zodpovednosť centrálnych bánk ESCB týkajúcu sa pomoci v podobe poskytovania núdzovej likvidity. |
|||||||||||||||||||||||||||
|
Zmena a doplnenie 2 |
|||||||||||||||||||||||||||
|
Bod 31a odôvodnenia navrhovaných nariadení o EBA a o ESMA a bod 30a odôvodnenia navrhovaného nariadenia o EIOPA (nové) |
|||||||||||||||||||||||||||
|
Žiadny text. |
Bod 31a/30a odôvodnenia
|
||||||||||||||||||||||||||
|
Odôvodnenie Z dôvodov uvedených v odsekoch 4 až 6 tohto stanoviska a v súlade s existujúcou legislatívou finančného sektora EÚ by navrhované nariadenia mali výslovne odkazovať na povinnosti európskych orgánov dohľadu spolupracovať s ECB a národnými centrálnymi bankami ESCB a na potrebu vhodných mechanizmov na zdieľanie informácií. |
|||||||||||||||||||||||||||
|
Zmena a doplnenie 3 |
|||||||||||||||||||||||||||
|
Článok 6 ods. 1 navrhovaných nariadení |
|||||||||||||||||||||||||||
|
Článok 6 „1. Orgán pre bankovníctvo má tieto úlohy: […]
|
Článok 6 „1. Orgán pre bankovníctvo má tieto úlohy: […]
|
||||||||||||||||||||||||||
|
Odôvodnenie Z dôvodov uvedených v odsekoch 4 až 6 tohto stanoviska a v súlade s existujúcou legislatívou finančného sektora EÚ by navrhované nariadenia mali výslovne odkazovať na povinnosti orgánu pre bankovníctvo úzko spolupracovať s ECB a prípadne s národnými centrálnymi bankami ESCB, a poskytovať im akékoľvek relevantné informácie, ktoré môžu byť potrebné na plnenie ich úloh. |
|||||||||||||||||||||||||||
|
Zmena a doplnenie 4 |
|||||||||||||||||||||||||||
|
Článok 10 ods. 1 navrhovaných nariadení |
|||||||||||||||||||||||||||
|
Článok 10 „1. V prípade nepriaznivého vývoja, ktorý môže vážne ohroziť riadne fungovanie a integritu finančných trhov alebo stabilitu celého finančného systému v Spoločenstve alebo jeho časti, Komisia môže z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť orgánu pre bankovníctvo, Rady alebo ESRB prijať rozhodnutie určené orgánu pre bankovníctvo, v ktorom sa na účely tohto nariadenia určí existencia núdzovej situácie.“ |
Článok 10 „1. V prípade nepriaznivého vývoja, ktorý môže vážne ohroziť riadne fungovanie a integritu finančných trhov alebo stabilitu celého finančného systému v Spoločenstve alebo jeho časti, Komisia môže z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť orgánu pre bankovníctvo, Rady, ECB alebo ESRB, po porade s Radou, ECB, ESRB a prípadne s európskymi orgánmi dohľadu, prijať rozhodnutie určené orgánu pre bankovníctvo, v ktorom sa na účely tohto nariadenia určí existencia núdzovej situácie.“ |
||||||||||||||||||||||||||
|
Odôvodnenie Z dôvodov uvedených v odsekoch 4 až 6 tohto stanoviska, ECB by mala byť zaradená do zoznamu orgánov, ktoré sú oprávnené požadovať od Komisie prijatie rozhodnutí určujúcich existenciu núdzových situácií, a do zoznamu orgánov, s ktorými je potrebné tieto rozhodnutia vopred konzultovať. Bod 21 odôvodnenia navrhovaných nariadení o EBA a o ESMA a bod 20 odôvodnenia navrhovaného nariadenia o EIOPA by sa mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť. |
|||||||||||||||||||||||||||
|
Zmena a doplnenie 5 |
|||||||||||||||||||||||||||
|
Článok 16 navrhovaných nariadení |
|||||||||||||||||||||||||||
|
Článok 16 Koordinačná funkcia „Orgán pre bankovníctvo plní všeobecnú koordinačnú úlohu medzi príslušnými orgánmi vrátane prípadov, keď by nepriaznivý vývoj mohol potenciálne ohroziť riadne fungovanie a integritu finančných trhov alebo stabilitu finančného systému v Spoločenstve. Orgán pre bankovníctvo podporuje koordinovanú reakciu Spoločenstva, okrem iného prostredníctvom: […]
|
Článok 16 Koordinačná funkcia „Orgán pre bankovníctvo plní všeobecnú koordinačnú úlohu medzi príslušnými orgánmi vrátane prípadov, keď by nepriaznivý vývoj mohol potenciálne ohroziť riadne fungovanie a integritu finančných trhov alebo stabilitu finančného systému v Spoločenstve. Orgán pre bankovníctvo podporuje koordinovanú reakciu Spoločenstva, okrem iného prostredníctvom: […]
|
||||||||||||||||||||||||||
|
Odôvodnenie Z dôvodov uvedených v odsekoch 4 až 6 tohto stanoviska, ECB by mala byť bezodkladne informovaná zo strany európskych orgánov dohľadu o akýchkoľvek možných núdzových situáciách (vrátane akýchkoľvek rozhodnutí prijatých Komisiou a európskym orgánom dohľadu podľa článku 10 navrhovaných nariadení). |
|||||||||||||||||||||||||||
|
Zmena a doplnenie 6 |
|||||||||||||||||||||||||||
|
Článok 41 ods. 2 navrhovaných nariadení |
|||||||||||||||||||||||||||
|
Článok 41 „2. Výkonný riaditeľ, Komisia a ESRB sa ako pozorovatelia pozývajú na zasadnutia Spoločného výboru európskych orgánov dohľadu, ako aj podvýborov uvedených v článku 43.“ |
Článok 41 „2. Výkonný riaditeľ, Komisia, ECB a ESRB sa ako pozorovatelia pozývajú na zasadnutia Spoločného výboru európskych orgánov dohľadu, ako aj podvýborov uvedených v článku 43.“ |
||||||||||||||||||||||||||
|
Odôvodnenie Spoločný výbor sa bude zaoberať otázkami spoločného záujmu všetkých orgánov. Mohol by predstavovať platformu pre diskusiu o otázkach, ktoré zaujímajú tak centrálne banky, ako aj európske orgány dohľadu, ako sú napríklad tie, ktoré súvisia s trhovými infraštruktúrami a finančnými konglomerátmi. Je preto vhodné zahrnúť ECB ako pozorovateľa do spoločného výboru. Navyše, účasť ECB v podvýbore pre finančné konglomeráty je v súlade so súčasnými inštitucionálnymi usporiadaniami, podľa ktorých sa ECB zúčastňuje zasadnutia Spoločného výboru pre finančné konglomeráty a Dočasného pracovného výboru pre finančné konglomeráty. |
|||||||||||||||||||||||||||
|
Zmena a doplnenie 7 |
|||||||||||||||||||||||||||
|
Článok 56 ods. 3 navrhovaných nariadení |
|||||||||||||||||||||||||||
|
Článok 56 „3. Odseky 1 a 2 nebránia orgánu pre bankovníctvo vymieňať si informácie s vnútroštátnymi orgánmi dohľadu v súlade s týmto nariadením a ostatnými právnymi predpismi uplatňovanými na finančné inštitúcie. Tieto informácie podliehajú podmienkam zachovávania služobného tajomstva uvedeným v odsekoch 1 a 2. Orgán pre bankovníctvo v rokovacom poriadku stanoví praktické ustanovenia pre vykonávanie pravidiel zachovávania dôvernosti uvedených v odsekoch 1 a 2.“ |
Článok 56 „3. Odseky 1 a 2 nebránia orgánu pre bankovníctvo vymieňať si informácie s vnútroštátnymi orgánmi dohľadu, ESCB a ESRB, v súlade s týmto nariadením a ostatnými právnymi predpismi uplatňovanými na finančné inštitúcie. Tieto informácie podliehajú podmienkam zachovávania služobného tajomstva uvedeným v odsekoch 1 a 2. Orgán pre bankovníctvo v rokovacom poriadku stanoví praktické ustanovenia pre vykonávanie pravidiel zachovávania dôvernosti uvedených v odsekoch 1 a 2.“ |
||||||||||||||||||||||||||
|
Odôvodnenie Z dôvodov uvedených v odsekoch 3 až 6 tohto stanoviska by sa nemalo brániť tomu, aby ESRB a ESCB boli zapojené do výmeny informácií o dohľade nad obozretným podnikaním. |
|||||||||||||||||||||||||||
|
Zmena a doplnenie 8 |
|||||||||||||||||||||||||||
|
Článok 66 ods. 1 navrhovaných nariadení |
|||||||||||||||||||||||||||
|
Článok 66 „1. Komisia do troch rokov od dátumu uvedeného v druhom odseku článku 67 a následne každé tri roky uverejní všeobecnú správu o skúsenostiach získaných v dôsledku fungovania orgánu pre bankovníctvo a postupov ustanovených v tomto nariadení. […]“ |
Článok 66 „1. Komisia do troch rokov od dátumu uvedeného v druhom odseku článku 67 a následne každé tri roky, po prijatí stanoviska európskych orgánov dohľadu, ESRB a ECB, uverejní všeobecnú správu o skúsenostiach získaných v dôsledku fungovania orgánu pre bankovníctvo a postupov ustanovených v tomto nariadení. […]“ |
||||||||||||||||||||||||||
|
Odôvodnenie Podobná revízna doložka je upravená v navrhovanom nariadení o ESRB tak, ako ju schválila Rada Ecofin 20. októbra 2009 (článok 20) (3). |
|||||||||||||||||||||||||||
|
Zmena a doplnenie 9 |
|||||||||||||||||||||||||||
|
Článok 25 navrhovaného nariadenia o EBA |
|||||||||||||||||||||||||||
|
Článok 25 „Zloženie 1. Dozorná rada sa skladá z:
2. Každý príslušný orgán zodpovedá za menovanie vlastného náhradníka na vysokej úrovni, ktorý môže nahradiť člena dozornej rady uvedeného v odseku 1 písm. b) v prípade, že sa táto osoba nemôže zúčastniť. 3. Ak orgán pre bankovníctvo uvedený v odseku 1 písm. b) nie je centrálna banka, člena dozornej rady uvedeného v odseku 1 písm. b) môže sprevádzať zástupca centrálnej banky členského štátu, ktorý nemá hlasovacie právo. 4. Na účely konania v rozsahu pôsobnosti smernice 94/19/ES sprevádza člena dozornej rady uvedeného v odseku 1 písm. b) v prípade potreby zástupca príslušných orgánov, ktoré spravujú schémy ochrany vkladov v každom členskom štáte, ktorý nemá hlasovacie právo. 5. Dozorná rada môže rozhodnúť o pripustení pozorovateľov. Výkonný riaditeľ sa môže zúčastniť na zasadnutiach dozornej rady bez hlasovacieho práva.“ |
Článok 25 „Zloženie 1. Dozorná rada sa skladá z:
2. Každý príslušný orgán zodpovedá za menovanie vlastného náhradníka na vysokej úrovni, ktorý môže nahradiť člena dozornej rady uvedeného v odseku 1 písm. b) v prípade, že sa táto osoba nemôže zúčastniť.
Na účely konania v rozsahu pôsobnosti smernice 94/19/ES sprevádza člena dozornej rady uvedeného v odseku 1 písm. b) v prípade potreby zástupca príslušných orgánov, ktoré spravujú schémy ochrany vkladov v každom členskom štáte, ktorý nemá hlasovacie právo. Dozorná rada môže rozhodnúť o pripustení pozorovateľov. Výkonný riaditeľ sa môže zúčastniť na zasadnutiach dozornej rady bez hlasovacieho práva.“ |
||||||||||||||||||||||||||
|
Odôvodnenie Malo by sa zabezpečiť, aby zástupcovia národných centrálnych bánk mali samostatné právo účasti v dozornej rade EBA ako členovia bez hlasovacieho práva. |
|||||||||||||||||||||||||||
|
Zmena a doplnenie 10 |
|||||||||||||||||||||||||||
|
Článok 29 ods. 4 navrhovaných nariadení |
|||||||||||||||||||||||||||
|
Článok 29 ods. 4 „4. V rokovacom poriadku sa podrobne vymedzia ustanovenia, ktorými sa riadi hlasovanie a v prípade potreby pravidlá upravujúce kvóra. Členovia bez hlasovacieho práva a pozorovatelia s výnimkou predsedu a výkonného riaditeľa sa v rámci dozornej rady nezúčastňujú na rozhovoroch týkajúcich sa jednotlivých finančných inštitúcií, pokiaľ sa neustanovuje inak v článku 61 alebo v právnych predpisoch uvedených v článku 1 ods. 2.“ |
Článok 29 ods. 4 „4. V rokovacom poriadku sa podrobne vymedzia ustanovenia, ktorými sa riadi hlasovanie a v prípade potreby pravidlá upravujúce kvóra. Členovia bez hlasovacieho práva a pozorovatelia s výnimkou predsedu, výkonného riaditeľa a zástupcov centrálnych bánk členských štátov v prípade podstatnej účasti v oblasti bankového dohľadu, sa v rámci dozornej rady nezúčastňujú na rozhovoroch týkajúcich sa jednotlivých finančných inštitúcií, pokiaľ sa neustanovuje inak v článku 61 alebo v právnych predpisoch uvedených v článku 1 ods. 2.“ |
||||||||||||||||||||||||||
|
Odôvodnenie Táto zmena a doplnenie by umožnili zástupcom centrálnych bánk členských štátov bez hlasovacích práv s podstatnou účasťou v oblasti bankového dohľadu, zúčastňovať sa dôverných rozhovorov týkajúcich sa jednotlivých finančných inštitúcií. |
|||||||||||||||||||||||||||
|
Zmena a doplnenie 11 |
|||||||||||||||||||||||||||
|
Článok 31a navrhovaného nariadenia o ESMA (nový) |
|||||||||||||||||||||||||||
|
Žiadny text. |
Bod 31a odôvodnenia
|
||||||||||||||||||||||||||
|
Odôvodnenie ECB zastáva názor, že existujúca spolupráca medzi Výborom európskych regulačných orgánov cenných papierov a centrálnymi bankami by mala pokračovať medzi ESMA a centrálnymi bankami vo veciach spoločného záujmu. |
|||||||||||||||||||||||||||
|
Zmena a doplnenie 12 |
|||||||||||||||||||||||||||
|
Článok 1 ods. 2a navrhovaného nariadenia o ESMA (nový) |
|||||||||||||||||||||||||||
|
Žiadny text. |
Článok 1 „(2a) Bez toho, aby boli dotknuté príslušné právomoci ESCB, orgán pre cenné papiere a trhy príjme vhodné opatrenie v súvislosti s klíringom a vyrovnaním a fungovaním derivátových trhov.“ |
||||||||||||||||||||||||||
|
Odôvodnenie Akékoľvek úlohy zverené ESMA podľa navrhovaného nariadenia o ESMA, ktoré sa týkajú vyššie uvedených otázok, by mali zohľadňovať existujúce právomoci ECB a národných centrálnych bánk ESCB v oblasti klíringu a vyrovnania. |
|||||||||||||||||||||||||||
|
Zmena a doplnenie 13 |
|||||||||||||||||||||||||||
|
Článok 25 ods. 1 navrhovaných nariadení o ESMA a o EIOPA |
|||||||||||||||||||||||||||
|
Článok 25 „1. Dozorná rada sa skladá z: […]
|
Článok 25 „1. Dozorná rada sa skladá z: […]
|
||||||||||||||||||||||||||
|
Odôvodnenie Z dôvodov uvedených v odsekoch 4 až 6 tohto stanoviska je vhodné zahrnúť zástupcu ECB bez hlasovacieho práva do dozornej rady ESMA a EIOPA. ECB poznamenáva, že rovnako je to upravené v navrhovaných EBA a EIOPA nariadeniach o EBA a o EIOPA, ako boli schválené Radou Ecofin 2. decembra 2009 (4). |
|||||||||||||||||||||||||||
(1) Navrhované nariadenia boli prijaté 23. septembra 2009, t. j. pred účinnosťou Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Citácie zmluvy v textoch navrhovaných Komisiou bude preto potrebné prispôsobiť.
(2) Tučným písmom sa označuje text, ktorý ECB navrhuje vložiť. Prečiarknutým písmom sa označuje text, ktorý ECB navrhuje vypustiť.
(3) 2009/0140(COD) – 14491/1/09 REV1.
(4) Pozri 2009/0142(COD) – 16748/1/09 REV1 (v prípade EBA) a 2009/0143(COD) – 16749/1/09 (v prípade EIOPA).