Záverečná správa vyšetrovateľa vo veci COMP/C-3/37.990 – Intel (1)

2009/C 227/06

Prípad Intel bol doteraz jedným z najzložitejších prípadov, pokiaľ ide o procedurálne otázky. Sporné vymedzenie prípadu medzi sťažovateľom Advanced Micro Devices („AMD“) a Intel Corporation („Intel“) zachádza ďalej za rámec európskej oblasti. Viedol k mnohým procedurálnym výzvam všetkých zainteresovaných strán a poskytovateľov informácií. Rôznorodosť procedurálnych otázok, z ktorých mnohé boli uvedené v návrhu rozhodnutia, sa dotkli hlavných právomocí vyšetrovateľky, pričom sa od nej vyžadovalo, aby v tejto záverečnej správe predložila hodnotenie.

Po odchode bývalého vyšetrovateľa, pána Serge Duranda, 31. decembra 2007, sa v tomto prípade zmenil zodpovedný vyšetrovateľ.

Z návrhu rozhodnutia vyplývajú tieto skutočnosti:

I.   PÍSOMNÝ POSTUP

1.   Oznámenie námietok

Oznámenie námietok (ďalej len „ON“) bolo schválené Komisiou 25. júla 2007. Intel mal k dispozícii 10 týždňov, do 11. októbra 2007, aby odpovedal na ON. Na základe odôvodnenej žiadosti vyšetrovateľ povolil Intelu predĺženie lehoty do 4. januára 2008, ktorá bola neskôr predĺžená do 7. januára 2009, najmä vzhľadom na vtedy nevyriešený prístup k dokumentom a skutočnosť, že vykonanie úplnej analýzy príslušných priemerných nákladov na podnikanie Intelu, ktorým bolo možné predísť, bolo oprávnenou obranou vzhľadom na použitie komplexných hodnotení v ekonomických modeloch v ON týkajúcich sa rabatov (2). Hodnotenie uskutočnené vyšetrovateľom bolo také, že aj napriek tomu, že sa v ekonomickom hodnotení preukázalo, že podmienené rabaty boli schopné alebo mohli spôsobiť obmedzený prístupu na trh, nebolo – podľa návrhu rozhodnutia – v tomto prípade (3)„nevyhnutné“ na zistenie zneužitia postavenia, muselo sa povoliť plné uplatnenie práv na obhajobu.

Intel odpovedal na ON načas.

2.   Doplňujúce oznámenie námietok

Komisia schválila doplňujúce oznámenie námietok (ďalej len „DON“) 17. júla 2008. Komisia súčasne spojila príslušné zistenia vo veci COMP/C-3/39.493 s konaním vedeným vo veci COMP/C-3/37.990 a pokračovala v konaní v rámci veci COMP/C-3/37.990.

Intel mal 8 týždňov na to, aby predložil svoju odpoveď na DON. Vyšetrovateľka listom z 15. septembra 2008 povolila Intelu na základe odôvodnenej žiadosti predĺženie lehoty do 17. októbra 2008, najmä vzhľadom na zložitosť veci, ktorá bola teraz zlúčená, a množstvo tvrdení pochádzajúcich z roku 1997 a vyžadujúcich ďalšie prešetrenia v rámci Intelu.

Intel neodpovedal na DON v rámci predĺženej lehoty. Namiesto toho 10. októbra 2008 podal na Súde prvého stupňa (SPS) žiadosť, ktorou sa okrem iného snažil zrušiť rozhodnutie vyšetrovateľky z 15. septembra 2008, ktorým sa povoľuje predĺženie lehoty, a okrem toho požiadal o dočasné opatrenia (4).

Príkazom z 27. januára 2009 predseda SPS zamietol žiadosť Intelu o dočasné opatrenia z toho dôvodu, že hlavná žiadosť Intelu bola na prvý pohľad zjavne neprípustná. Toto zamietnutie zahŕňalo zamietnutie žiadosti Intelu o ďalšie predĺženie lehoty 17. októbra 2008 na odpoveď na DON zo 17. júla 2008.

3.   Opis skutočností

Komisia zaslala Intelu 19. decembra 2008 list, v ktorom ho upozornila na určitý počet špecifických dôkazov týkajúcich sa existujúcich námietok Komisie, ktoré by Komisia mohla použiť v potenciálnom konečnom rozhodnutí (opis skutočností, ďalej len „OS“). Komisia stanovila pre Intel lehotu 19. január 2009, dokedy mal predložiť pripomienky k týmto dôkazom. Generálne riaditeľstvo pre hospodársku súťaž predĺžilo túto lehotu do 23. januára 2009. Opis skutočností neviedol k vecnej zmene dôkazového základu, na ktorom sú založené námietky Komisie proti Intelu uvedené v ON, ani DON. Intel požiadal o predĺženie na základe údajne neúplného spisu [pozri bod I.4. písm. d)] a jeho prejednávanej žiadosti o ústne konanie týkajúce sa určitých dokumentov (pozri bod II.2). Vyšetrovateľka zamietla túto žiadosť listom z 22. januára 2009.

4.   Prístup k spisu

a)   Príprava prístupu k spisu: Dohody o zachovaní mlčanlivosti

Spis bol v tomto prípade mimoriadne objemný. Počas prípravy na prístup k spisu rôzni výrobcovia pôvodných zariadení (OEM – Original Equipment Manufacturers) uzatvorili s Intelom dvojstranné dohody o zachovaní mlčanlivosti (NDA – Non-Disclosure Agreements), ktoré sa líšia iba v určitých detailoch. V osobitných prípadoch niektoré NDA vyžadujú od vyšetrovateľa, aby rozhodol v prípade nezhody medzi stranami. Osobitne sa Intel čiastočne vzdal u Komisii svojho práva na prístup k spisu, v prípade, že by prístup, ktorý dostal od OEM, obmedzil jeho práva na prístup podľa nariadenia (ES) č 773/2004 (5), zatiaľ čo každý príslušný OEM sa vzdal svojich práv na ochranu obchodných tajomstiev a ďalších dôverných informácií, pokiaľ ide o informácie vymieňané bilaterálne na základe dohôd z Intelom. Vyšetrovateľka bola zapojená do vypracovania týchto NDA a v tomto prípade podporila ich závery.

b)   Dohoda o zachovaní mlčanlivosti medzi Dell a AMD

Pred ústnym vypočutím týkajúcim sa ON AMD informoval vyšetrovateľku o tom, že s Dell uzatvoril NDA, podľa ktorej získal od Dell prístup k podrobnostiam, ktoré sa použili v ON. Na rozdiel od NDA uzatvorených s Intelom bola takáto dohoda uzatvorená stranou, ktorá ako taká nemá žiadne práva na obhajobu alebo na prístup k spisu, bola výhradne dvojstrannou dohodou a pre Komisiu ňou nezvnikli žiadne práva ani povinnosti. Z tohto dôvodu a v rozpore s nesprávnym výkladom Intelu vyšetrovateľka naďalej zohľadňovala v ON všetky údaje Dell, ktoré boli uznané ako dôverné voči sťažovateľovi AMD, aby zostali dôvernými voči AMD na účely úplného administratívneho konania, vrátane ústneho vypočutia.

c)   Úplnosť prístupu k spisu

Napriek už uvedeným NDA [bod I.4. písm. a)] zložitosť spisu a početné dôverné informácie uvedené v spise podnietili množstvo žiadostí Intelu o prístup k spisu. Poskytnutie úplného prístupu Intelu k spisu si vyžiadalo od vyšetrovateľky osobnú kontrolu veľkého počtu dokumentov, o ktorých Intel tvrdil, že ich potrebuje na účinnú obhajobu. Po zvážení odôvodnenia, ktoré poskytol Intel, sa niekoľkým z týchto žiadostí vyhovelo.

Intel sa sťažoval na nedostatočný prístup k dokumentom týkajúcim sa stretnutia medzi Komisiou a OEM. (6), Po zdôvodnenej žiadosti Intelu vyšetrovateľka preverila, či existuje písomný dokument o predmete tohto stretnutia. Generálne riaditeľstvo poskytlo „poznámky k spisu“ z 29. augusta 2006, ktoré boli po rozhodnutí vyšetrovateľky zaradené do spisu 7. mája 2008. Vyšetrovateľka súčasne rozhodla, že tento dokument je svojou povahu interným dokumentom podľa článku 27 ods. 2 nariadenia (ES) č 1/2003 a článku 15 ods. 2 nariadenia (ES) č 773/2004. To, či z tohto stretnutia mala byť vypracovaná objektívna zápisnica alebo riadny protokol alebo nie, je v zásade vecou dobrej správy verejných veci, a nie pzáležitosťou, ktorú má vyšetrovateľka preskúmavať v záverečnej správe.

Vyšetrovateľka je toho názoru, že Intelu bol poskytnutý úplný prístup k spisu.

d)   Prístup k dokumentom, ktoré nie sú súčasťou spisu

Ako je podrobne opísané v návrhu rozhodnutia (7), Intel požiadal Komisiu listom zo 4. septembra 2008, aby od AMD získala a poskytla Intelu zoznam 81 kategórií dokumentov týkajúcich sa súkromného súdneho sporu medzi Intel a AMD pred Federálnym okresným súdom v Delaware v Spojených štátoch amerických, dokumenty, ktoré sú podľa Intelu pravdepodobne oslobodzujúcimi. Následne 25. septembra 2008 Intel požiadal Komisiu, aby „minimálne požiadala AMD o poskytnutie všetkých interných dokumentov týkajúcich sa tvrdení uvedených v ON aj DON“. Listami zo 17. a 29. septembra 2008 sa Intel sťažoval vyšetrovateľke, že „spis je očividne neúplný“ a že jeho práva na obhajobu sú preto ohrozené.

Vyšetrovateľka odpovedala listom zo 7. októbra 2008 odvolávajúc sa na svoje predchádzajúce listy z 22. augusta 2008 a 15. septembra 2008 týkajúce sa tohto problému, v tom zmysle, že otázka, či je spis ako taký úplný alebo neúplný, je odlišná od otázky, či je poskytnutý úplný prístup k údajne neúplnému spisu. Tvrdenia týkajúce sa spisu, ktorý je údajne neúplný, preto nemôžu znamenať, že prístup k spisu ako taký nie je v určitom momente úplný.

Naviac, napriek povinnosti vyšetrovateľky podľa znenia 3 mandátu prispievať k objektívnosti, transparentnosti a účinnosti konania, mandát ani judikatúra neumožňujú vyšetrovateľovi nariadiť vyšetrovanie za účelom doplnenia údajne neúplného spisu. To, či by príslušné dokumenty mohli alebo nemohli byť relevantné pre práva na obhajobu, je preto nad rámec rozsahu pôsobnosti jej mandátu rozhodnúť o otázke, či určité kategórie dokumentov v inej judikatúre, aj keby mali údajne potenciálnu oslobodzujúcu povahu, sú opísané dostatočne špecificky a opodstatnene a/alebo či by sa mali alebo nemali preskúmať. Žiadosť Intel-u sa preto musela považovať za prekročenie právomocí.

e)   Nedôverná verzia ON a DON pre sťažovateľa AMD

Z článku 6 ods. 1 nariadenia (ES) č 773/2004 vyplýva, že sťažovateľ má právo získať nedôvernú verziu ON a DON. Toto právo by bolo vážne narušené a norma by stratila účel, ak by nakoniec získaná verzia bola pre prijímateľa nezrozumiteľná.

Pokiaľ ide o informácie, ktoré poskytli tretie strany a ktoré sa majú poskytnúť nielen adresátovi ON, ale aj sťažovateľovi, je nevyhnutné rozlišovať medzi informáciami, ktoré nemožno považovať za dôverné, a tými, v prípade ktorých sa dôvernosť vyžadovala a bola odôvodnená, ale ktoré sa majú poskytnúť na vypracovanie zrozumiteľnej nedôvernej verzie. Obchodné tajomstvá sa nesmú prezrádzať a požiadavky na sťažovateľa o zachovanie dôvernosti informácií sú v zásade, ak sú odôvodnené, absolútne. Ak však nie je možné striktne predísť zverejneniu príslušných informácií, kvôli tomu, aby bolo možné porozumieť základnému tvrdeniu v ON, ak sa toto zverejnenie týka informácií nevyhnutných na preukázanie porušenia, a ak je zverejnenie výslovne nevyhnutné pre spojenie sťažovateľa s konaním tak, aby k nemu mohol vyjadriť informované pripomienky, takéto zverejnenie dôverných informácií je možné na základe zváženého a odôvodneného posúdenia vyšetrovateľa.

V prípade ON aj DON vyšetrovateľka zamietla požiadavky Intelu na takmer úplné zachovanie dôvernosti informácií a musela posúdiť mimoriadne veľký počet odôvodnených a podrobných žiadostí o zachovanie dôvernosti informácií predložených Intelom aj poskytovateľmi informácií. Totosa dosiahlo bez toho, aby sa Intel alebo ďalšie príslušné podniky uchýlili k rozhodnutiu podľa článku 9 mandátu (ktorým sa začína takzvané „konanie AKZO“ (8).

V októbri 2008 Intel poskytol AMD úplne dôvernú verziu ON v konaní v USA. Intel tvrdí, že to bolo neúmyselné. Intel informoval Komisiu o tejto skutočnosti 17. marca 2009.

f)   Tretie strany

Tri spoločnosti požiadali o formálny vstup do konania ako zainteresované tretie strany. V reakcii na tieto žiadosti vyšetrovateľka povolila vstup Silicon Graphics Inc. (25. septembra 2007), International Business Machines („IBM“, 2. októbra 2007) a – tesne pred ústnym konaním – Hewlett Packard Company („HP“, 10. marca 2008). Okrem toho bol povolený vstup dvom spotrebiteľským organizáciám ako zainteresovaným tretím stranám po tom, ako predložili dostatočné odôvodnenie, pokiaľ ide o ich osobitný záujem a postavenie: Európska organizácia spotrebiteľov Bureau Européen des Unions des Consommateurs („BEUC“, 22. februára 2008) a Union Fédérale des Consommateurs – Que Choisir, francúzska organizácia spotrebiteľov („UFC“, 6. marca 2008). Všetky strany požiadali o nedôverné zhrnutie ON a DON, ktoré im bolo poskytnuté. Žiadna z tretích strán nepredložila písomné pripomienky.

g)   Požadované ďalšie DON pre objektívne odôvodnenie

Intel vo svojej odpovedi na ON (9) zaujal stanovisko v tom zmysle, že na vydanie objektívneho odôvodnenia bude potrebné ďalšie oznámenie námietok. Iba na vydanie objektívneho odôvodnenia však nebolo potrebné ďalšie DON. Hoci neexistencia objektívneho odôvodnenia je negatívnou podmienkou pre zistenie zneužitia (10), dôkazné bremeno je na strane, ktorá žiada o objektívne odôvodnenie. Pretože Intel ponúkol údajné objektívne odôvodnenia pre rôzne druhy konania uvedené v ON, týmito odôvodneniami sa zaoberala Komisia. Právo na vypočutie bolo preto v tejto súvislosti rešpektované.

II.   ÚSTNE KONANIE

1.   Ústne vypočutie týkajúce sa ON

Vypočutie týkajúce sa ON sa uskutočnilo 11. a 12. marca 2008. Okrem Intel a AMD sa na vypočutí zúčastnili tri zainteresované tretie strany a predniesli svoje vyhlásenia: HP, UFC Que Choisir a BEUC. Okrem zástupcov členských štátov sa na základe administratívnych dohôd z roku 1999 zúčastnil ako pozorovateľ aj zástupca Federálnej obchodnej komisie. Nad rámec dohôd s USA vyšetrovateľka okrem toho povolila, aby sa na vypočutí zúčastnil ako pozorovateľ aj generálny prokurátor štátu New York (11). Intel jednoznačne súhlasil s ich účasťou. Generálny prokurátor sa pred vstupom dohodol s určitými podnikmi na zachovaní tajomstva a použití informácií.

Ústne konanie bolo napriek rôznym zasadaniam za zatvorenými dverami v dôsledku oprávnených žiadostí o zachovanie dôvernosti informácií veľmi cenné v tom, že Intel získal možnosť predniesť svoje stanoviská k tvrdeniam, hlavnému odôvodneniu (12) a ekonomickému hodnoteniu. V tejto súvislosti je dôležité uviesť, že Komisia počas vypočutia objasnila Intelu, že ekonomické hodnotenie nie je podmienkou na zistenie zneužitia postavenia a Intel to pochopil.

Na tomto základe nie je nevyhnutné, aby vyšetrovateľka vyjadrila stanovisko k ekonomickému hodnoteniu a záveru, podľa ktorého by platby Intelu mohli mať účinky obmedzujúce hospodársku súťaž, alebo takéto účinky pravdepodobne majú (13).

2.   Požadované ústne vypočutie týkajúce sa DON a OS

Intel požiadal o ústne vypočutie týkajúce sa a) častí OS a b) DON.

Listom zo 17. februára 2009 vyšetrovateľka teda odpovedala Intelu v tom zmysle, že subjektívne právo na vypočutie existuje iba do konca lehoty na odpoveď na oznámenie námietok. Nepožiadanie o ústne vypočutie v stanovenej lehote automaticky neznamená, že sa vypočutie vo všetkých prípadoch už viac nemôže konať. Článok 10 ods. 2 v spojení s článkom 12 nariadenia (ES) č 773/2004 nevyhnutne nebráni strane, aby požiadala o ústne vypočutie. Nedodržanie uvedenej lehoty znamenalo, že už viac neexistuje povinnosť povoliť takéto vypočutie. Po predložení oneskorenej a riadne odôvodnenej žiadosti je vyšetrovateľka oprávnená a povinná jednať podľa vlastného uváženia.

Lehota na odpoveď na DON nebola predĺžená. Vyšetrovateľka vzala na vedomie stanovisko útvarov Komisie vyjadrené v ich liste adresovanému Intelu z 2. februára 2009 (14), podľa ktorého ústne vypočutie nie je nevyhnutné pre riadny priebeh konania. Rovnako zohľadnila všetky argumenty v prospech povolenia vypočutia podporovaného Intelom, ktoré sa týkali najmä jeho „neobmedzeného“ práva na to, aby mu bolo povolené ústne vypočutie.

Vyšetrovateľka jednajúc podľa vlastného uváženia je povinná okrem iného zohľadniť potrebu účinného uplatňovania pravidiel hospodárskej súťaže, ktorých hlavnou časťou je povinnosť Komisie konať v primeranom čase, pokiaľ ide o prijatie rozhodnutí. Keďže sa časovým obmedzením spočívajúcim v spôsobe, akým sa organizuje postup hospodárskej súťaže, nemôže odôvodniť porušenie základného práva na vypočutie, v tomto prípade nevznikol žiadny takýto konflikt. V tomto prípade nič nebránilo Intelu, aby dostatočne včas vypracoval a predložil svoju odpoveď na DON na základe informácií, ktoré mal k dispozícii, prinajmenšom ako predbežné opatrenie, a to tým viac, že vyšetrovateľka povolila predĺženie lehoty. Intelu mal dostatočný čas na to, aby požiadal o ústne vypočutie odo dňa, kedy bolo doručené DON v júli 2008, do konca – predĺženej – lehoty v októbri 2008. Vypočutie sa mohlo povoliť dokonca aj potom, ak by o to Intel požiadal – čo však neurobil. Vyšetrovateľke by nič nebránilo v tom, aby stanovila dátumy vypočutia spôsobom, ktorý je v súlade s prebiehajúcou žiadosťou o predbežné opatrenia, a teda pri úplnom rešpektovaní konania pred Súdnym dvorom. Takže hoci Intel počas celého konania až do podania odvolania proti SPS konal vo všeobecnosti rýchlo a v rámci stanovených lehôt, úplne využijúc svoje práva na obhajobu, vyhovením žiadosti Intelu o ústne vypočutie za presných okolností 17. februára 2009 by sa vážne ohrozil primeraný priebeh konania. Vzhľadom na tieto skutočnosti a ďalšie dôvody charakteristické pre túto vec sa žiadosť musela zamietnuť.

Intel sa neobrátil na vyšetrovateľku vo veci písomných podaní z 5. februára 2009.

III.   ZÁVERY

Z hľadiska uvedených skutočností som toho názoru, že práva na vypočutie boli v tomto prípade rešpektované.

Návrh rozhodnutia sa zaoberá iba námietkami, v prípade ktorých mal Intel možnosť zverejniť svoje stanoviská.

(1)  Podľa článkov 15 a 16 rozhodnutia Komisie (2001/462/ES, ESUO) z 23. mája 2001 o pôsobnosti vyšetrovateľov v niektorých konaniach vo veci hospodárskej súťaže (Ú.v. ES L 162, 19.6.2001, s. 21), ďalej len „mandát“.

(2)  Pozri body 1045 až 1156 návrhu rozhodnutia, ktoré sa zaoberajú touto analýzou, napríklad, bod 1066 a nasl. o regresnej analýze uplatnenej Intelom.

(3)  Ako je objasnené v bode 925 návrhu rozhodnutia, uvedené v bode 337 ON a uvedené v bode 260 DON.

(4)  Podrobnosti sú uvedené v bodoch 18 a 22 návrhu rozhodnutia a príkaze predsedu Súdu prvého stupňa z 27. januára 2009 vo veci T-457/08 Intel Corp. proti Komisii, doposiaľ neuverejnené.

(5)  Ú. v. ES L 123, 27.4.2004, s. 18.

(6)  Podrobnosti sú uvedené v bode 39 a nasl. návrhu rozhodnutia.

(7)  Bod 71 a nasl.

(8)  SD, vec 53/85, AKZO Chemie BV a AKZO Chemie UK Ltd proti Komisii, [1986] Zb., s. 1965.

(9)  Bod 823.

(10)  SD, vec C-95/04 P British Airways proti Komisii [2007] Zb. I-2331, odsek 69; spojené veci C-468/06 a C-478/06 Sot. Lélos kai Sia and Others [2008] doposiaľ neuverejnené, odsek 39, a nedávno vec 52/07, Kanal 5 Ltd. [2008] doposiaľ neuverejnené, rozsudok z 11. decembra 2009, bod 47.

(11)  Pozri bod 35 návrhu rozhodnutia.

(12)  Pozri, napríklad, bod 281 a nasl. návrhu rozhodnutia.

(13)  Bod 1002 – 1578 návrhu rozhodnutia.

(14)  Pozri bod 24 návrhu rozhodnutia.