16.10.2009 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 248/5 |
Zhrnutie rozhodnutia Komisie
z 8. júla 2009
týkajúce sa konania podľa článku 81 Zmluvy o ES
(Vec COMP/39.401 – E.ON/GDF)
[oznámené pod číslom K(2009) 5355 v konečnom znení]
(Iba francúzske a nemecké znenie je autentické)
2009/C 248/05
Dňa 8. júla 2009 Komisia prijala rozhodnutie týkajúce sa konania podľa článku 81 Zmluvy o ES. Podľa ustanovení článku 30 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 (1) Komisia týmto uverejňuje mená strán, ako aj podstatnú časť obsahu rozhodnutia vrátane uložených pokút, zohľadňujúc oprávnený záujem podnikov na ochrane ich obchodných tajomstiev. Znenie rozhodnutia, ktoré neobsahuje dôverné informácie, je k dispozícii na webovej stránke Generálneho riaditeľstva pre hospodársku súťaž na tejto adrese:
http://ec.europa.eu/competition/antitrust/cases/
1. ÚVOD
(1) |
V rozhodnutí sa uvádza, že spoločnosť E.ON AG („E.ON“) spoločne a nerozdielne s jej dcérskou spoločnosťou E.ON Ruhrgas AG („E.ON Ruhrgas“), ktorú výlučne vlastní, a spoločnosťou GDF Suez SA („GDF Suez“) porušili článok 81 ods. 1 Zmluvy o ES tým, že sa zúčastňovali na dohode a zosúladenom postupe v sektore zemného plynu. Spoločnostiam boli uložené pokuty. |
2. OPIS VECI
2.1. Postup
(2) |
Východiskovým bodom tohto prípadu boli neohlásené inšpekcie vykonané 16. mája 2006 v priestoroch spoločností Ruhrgas a GDF. Komisia 18. júla 2007 iniciovala konanie v zmysle článku 11 ods. 6 nariadenia 1/2003 a článku 2 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) č. 773/2004 (2). Spoločnostiam E.ON, E.ON Ruhrgas a GDF bolo 9. júna 2008 zaslané oznámenie námietok. Strany odpovedali na oznámenie námietok 28. augusta 2008 (E.ON/E.ON Ruhrgas) a 8. septembra 2008 (GDF Suez). Na žiadosť oboch strán sa 14. októbra 2008 uskutočnilo ústne vypočutie. Komisia zaslala 27. marca 2009 stranám list o zisteniach, na ktorý strany odpovedali 4. a 6. mája 2009. Poradný výbor pre obmedzujúce postupy a dominantné postavenie vydal 26. júna 2009 (3) a 3. júla 2009 (4) kladné stanoviská. Vyšetrovateľ sformuloval svoju záverečnú správu 29. júna 2009 (5). |
2.2. Zhrnutie porušovania
(3) |
Keď sa Ruhrgas a GDF v roku 1975 rozhodli spoločne vybudovať plynovod MEGAL na dopravu ruského plynu do Nemecka a Francúzska, dohodli sa, že nebudú vstupovať na domáci trh toho druhého, a to prostredníctvom dvoch vedľajších dohôd, ktoré zakazovali spoločnosti GDF zásobovať odberateľov v Nemecku plynom dopraveným plynovodom MEGAL a spoločnosti Ruhrgas prepravovať týmto plynovodom plyn do Francúzska. |
(4) |
Do skončenia lehoty na implementáciu prvej smernice o plyne v roku 2000 mala spoločnosť GDF monopol na dovoz plynu do Francúzska. Po odstránení dovozného monopolu a počas postupnej liberalizácie európskeho trhu s plynom strany aj naďalej uplatňovali vedľajšie dohody z roku 1975. Spoločnosti E.ON, E.ON Ruhrgas a GDF sa pravidelne stretávali na rozličných úrovniach a diskutovali o implementácii dohody na nedávno liberalizovanom trhu. Kontakty strán po roku 1999 potvrdili, že sa dohoda o rozdelení trhu naďalej uplatňovala a že existovalo jediné a pokračujúce zámerné obmedzovanie hospodárskej súťaže, čo je v rozpore s článkom 81 Zmluvy o ES. Hoci strany v auguste 2004 podpísali dohodu pro forma, ktorá údajne „potvrdzovala“, že vedľajšie dohody z roku 1975 sú už neplatné, dohoda o rozdelení trhu naďalej pretrvávala a fungovala od 1. januára 1980 (pokiaľ ide o nemecký trh) a od 10. augusta 2000 (pokiaľ ide o francúzsky trh) minimálne do 30. septembra 2005, kedy každá spoločnosť začala odoberať a predávať plyn z plynovodu na domácom trhu toho druhého a strany uzavreli súbor nových dohôd týkajúcich sa plynovodu MEGAL. |
2.3. Adresáti
(5) |
Spoločnosť Ruhrgas, ktorá počas stanoveného obdobia porušovania zmenila svoj názov na E.ON Ruhrgas bez toho, aby zmenila svoju právnu subjektivitu, a od januára 2003 aj spoločnosť E.ON vykonávajúca rozhodujúci vplyv a efektívnu kontrolu nad spoločnosťou E.ON Ruhrgas, na jednej strane, a spoločnosť GDF, ktorá sa v júli 2008 zlúčila so spoločnosťou Suez a prevzala názov GDF Suez, na strane druhej, sa zúčastňovali na porušovaní práva uvedenom v tomto rozhodnutí. |
2.4. Nápravné opatrenia
(6) |
V rozhodnutí sa požaduje, aby spoločnosti E.ON, E.ON Ruhrgas a GDF Suez prestali porušovať právo, pokiaľ tak doteraz neurobili, a neopakovali žiadny zo svojich činov ani prejavy správania, ktorými by usilovali o ten istý cieľ alebo účinok. Uvedeným spoločnostiam sa v predmetnom rozhodnutí ukladajú pokuty. |
2.4.1. Základná výška pokuty
(7) |
V rozhodnutí sa na výpočet výšky pokuty použili usmernenia o pokutách z roku 2006. Základná výška pokuty je stanovená ako podiel z predaja príslušných výrobkov, ktoré každá spoločnosť predala v príslušnej geografickej oblasti za posledný obchodný rok porušovania, pričom tento podiel je vynásobený počtom rokov trvania porušovania a k tejto sume je pripočítaná ešte dodatočná suma s cieľom odradiť spoločnosti od zosúladených postupov. |
(8) |
Predajom, ktorý bol ovplyvnený porušovaním práva, je predaj plynu dopravovaného spoločnosťami E.ON a GDF prostredníctvom plynovodu MEGAL v Nemecku – okrem predaja plynu v rámci programu spoločnosti E.ON na uvoľnenie plynu – a pre odberateľov vo Francúzsku (odhadovaný percentuálny podiel celkového predaja plynu transportovaného plynovodom MEGAL pripadajúceho na spoločnosť GDF). V prípade Francúzska sa v rozhodnutí výnimočne použil priemer predmetného predaja počas obdobia porušovania namiesto predaja za posledný celý rok porušovania, pretože počet a typ oprávnených odberateľov počas trvania porušovania na základe francúzskych právnych predpisov značne vzrástol. |
(9) |
Pokiaľ ide o predaj vo Francúzsku, variabilná výška pokuty pre jednotlivé zúčastnené právne subjekty je pri zohľadnení trvania porušovania od augusta 2000 do 30. septembra 2005 vynásobená koeficientom 5,5. Pokiaľ ide o Nemecko, pri udeľovaní pokút sa zohľadnilo iba obdobie po apríli 1998, kedy nemecký zákonodarca odstránil predošlé de facto pretrvávajúce prekážky hospodárskej súťaže (7,5 roka). Pri zohľadnení povahy porušenia práva a implementovanej tajnej dohody o rozdelení trhu, ktorá sa týkala podstatnej časti trhu pre zemný plyn v Nemecku a Francúzsku, sa v rozhodnutí uplatňuje počiatočná percentuálna sadzba vo výške 15 % príslušného predaja. V súlade s bodom 25 usmernení o pokutách z roku 2006 sa rozhodnutím ukladá adresátom dodatočná pokuta vo výške 15 % hodnoty predaja. |
2.4.2. Úpravy základnej výšky pokuty
(10) |
Neboli zistené žiadne priťažujúce okolnosti. Keďže strany si boli vedomé toho, že porušovali právo hospodárskej súťaže a na stanovenie výšky pokuty sa zohľadnila len doba po liberalizácii, v návrhu rozhodnutia sa neuvádzajú žiadne poľahčujúce okolnosti. Rozhodnutie neuplatňuje žiadne ďalšie osobitné zvýšenie pokuty s odradzujúcim účinkom, pretože pokuty v tomto špecifickom prípade sú dostatočne odradzujúce. |
(11) |
Vzhľadom na skutočnosť, že porušovanie pozostávalo z dohody o rozdelení trhu týkajúcej sa plynu dopravovaného prostredníctvom plynovodu, ktorý spoločne vlastnili a prevádzkovali strany, a že rozdielne tempo liberalizácie vo Francúzsku a v Nemecku by nemalo ovplyvniť výšku pokuty, Komisia uložila spoločnosti E.ON Ruhrgas AG, spoločne a nerozdielne so spoločnosťou E.ON, a spoločnosti GDF rovnaké pokuty vo výške 553 000 000 EUR. |
2.4.3. Uplatnenie limitu 10 % obratu
(12) |
Konečné sumy pokút pre obidve spoločnosti sú výrazne pod hranicou 10 % svetového obratu každej z dotknutých spoločností. |
3. ROZHODNUTIE
(13) |
Účasťou na dohode a vykonávaním zosúladených postupov v sektore zemného plynu porušili spoločnosti E.ON Ruhrgas, E.ON a Gaz de France (teraz GDF Suez S.A.) článok 81 ods. 1. Spoločnosti E.ON Ruhrgas a Gaz de France porušovali právo minimálne od 1. januára 1980 do 30. septembra 2005, pokiaľ ide o porušovanie v Nemecku, a minimálne od 10. augusta 2000 do 30. septembra 2005, pokiaľ ide o porušovanie vo Francúzsku. Porušovanie v prípade spoločnosti E.ON trvalo od 31. januára 2003 do 30. septembra 2005. Za toto porušovanie práva boli spoločnosti E.ON Ruhrgas, spoločne a nerozdielne so spoločnosťou E.ON, a spoločnosti GDF Suez uložené pokuty vo výške 553 000 000 EUR. |
(1) Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 123, 27.4.2004, s.18.
(3) Pozri stranu 2 Ú. v. EÚ.
(4) Pozri stranu 3 Ú. v. EÚ.
(5) Pozri stranu 4 Ú. v. EÚ.