16.9.2009 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 223/23 |
Uverejnenie žiadosti o zápis do registra podľa článku 6 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín
2009/C 223/11
Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietky proti žiadosti o zápis podľa článku 7 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006. Vznesené námietky sa musia Komisii doručiť do šiestich mesiacov po uverejnení tejto žiadosti.
JEDNOTNÝ DOKUMENT
NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006
„TARTA DE SANTIAGO“
ES č.: ES-PGI-0005-0616-03.07.2007
CHZO ( X ) CHOP ( )
1. Názov:
„Tarta de Santiago“
2. Členský štát alebo tretia krajina:
Španielsko
3. Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny:
3.1. Druh výrobku (podľa prílohy II):
Trieda 2.4. |
chlieb, zákusky, koláče, cukrovinky a iné pekárske výrobky |
3.2. Opis výrobku, na ktorý sa uplatňuje názov v odseku 1:
Tradiční galícijský cukrársky výrobok, pri ktorého výrobe sa ako základné suroviny používajú mandle, cukor a vajcia, a to v pomere a za podmienok uvedených v bode 3.3. tohto dokumentu.
Organoleptické vlastnosti
— |
Tvar: guľatý, s cukrovou polevou, na ktorej je ako rozlišujúci znak zobrazený kríž santiagského rádu. |
— |
Aróma: typická aróma žĺtku a mandlí. |
— |
Farba: povrch má vďaka cukrovej poleve bielu farbu a rez má zlatožltú farbu. |
— |
Chuť: mandľová. |
— |
Konzistencia: kyprá a zrnitá. |
Uvádzanie na trh: Výrobok sa na trh uvádza v dvoch základných podobách: ako tzv. „tarta forrada“ (t. j. torta s korpusom) a tzv. „tarta sin forrar“ (torta bez korpusu). V obidvoch prípadoch sú možné rôzne tvary podľa veľkosti torty.
3.3. Suroviny (iba pre spracované výrobky):
Na prípravu torty „Tarta de Santiago“ (v obidvoch podobách) sú potrebné tieto suroviny:
— |
Prvotriedne mandle, musia tvoriť aspoň 33 % celkovej hmotnosti hmoty. Mandle musia obsahovať aspoň 50 % tuku, meraného v prípade nelúpaných mandlí. Tieto požiadavky všeobecne spĺňajú odrody mandlí stredozemného pôvodu (o. i. „Comuna“, „Marcona“, „Dollar“, „Largueta“ a „Planeta“), ktoré sa zvyčajne pri príprave tohto výrobku používajú. |
— |
Rafinovaný cukor (sacharóza), musí tvoriť aspoň 33 % celkovej hmotnosti hmoty. |
— |
Vajcia v takom množstve, aby tvorili aspoň 25 % celkovej hmotnosti hmoty. |
— |
Nastrúhaná citrónová kôra a cukrová poleva, ako aj sladké víno, brandy či matolinová pálenka, v závislosti od použitého receptu. |
V prípade torty s korpusom predstavuje korpus najviac 25 % celkovej hmotnosti torty a možné sú dva druhy zloženia korpusu:
— |
korpus z lístkového cesta (zloženie: pšeničná múka, maslo, voda a soľ), |
— |
podklad z tzv. „pasta brisa“ či „pasta brisé“ (krehké cesto), známe aj ako „masa quebrada“ [zloženie: pšeničná múka, maslo, rafinovaný cukor (sacharóza), vajcia, mlieko a soľ]. |
3.4. Krmivo (iba pre výrobky živočíšneho pôvodu):
—
3.5. Osobitné fázy výroby, ktoré musia prebiehať v uvedenej zemepisnej oblasti:
Výroba a zdobenie torty „Tarta de Santiago“.
3.6. Osobitné pravidlá týkajúce sa krájania, strúhania, balenia atď.:
Balenie výrobku sa musí realizovať v miestach spracovanie, ktoré sú zapísané v registri vedenom kontrolným orgánom, a to predovšetkým z toho dôvodu, že ide o veľmi krehký cukrársky výrobok (z krehkého cesta a s cukrovou polevou), čo komplikuje manipuláciu s ním a jeho prepravu bez obalu. Okrem toho je potrebné zachovať hygienické podmienky a zabrániť kontaminácii. Za týchto okolností možno tvrdiť, že balenie je súčasťou vlastného spracovania výrobku.
Používané obaly musí byť nové, čisté a prispôsobené na každý kus, okrem toho musí byť vyrobené z vhodných materiálov, aby umožnili správne uchovanie a prepravu výrobku.
3.7. Osobitné pravidlá pre označovanie:
Potom, ako sa overí, že torty uvádzané na trh s chráneným zemepisným označením „Tarta de Santiago“ spĺňajú všetky podmienky uvedeným v špecifikácii, musí byť na ich obale umiestená pečať, etiketa alebo zadná etiketa s alfanumerickým kódom s príslušným očíslovaním, schválená a vydaná kontrolným orgánom, s úradným logom zemepisného označenia (pozri ďalej v texte).
Na obchodných etiketách aj na zadných etiketách musí byť uvedený údaj „Indicación Geográfica Protegida ‚Tarta de Santiago‘ “. Tento údaj musí byť zreteľne uvedený na etiketách a použitých obaloch pri údajoch všeobecne stanovených v platných právnych predpisoch.
4. Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti:
Zemepisná oblasť chráneného zemepisného označenia „Tarta de Santiago“ zahŕňa celé územie autonómneho spoločenstva Galície.
5. Spojenie so zemepisnou oblasťou:
5.1. Špecifickosť zemepisnej oblasti:
V Galícii sa odpradávna konzumovali výrobky z mandlí, a to aj napriek skutočnosti, že v tejto oblasti mandľovníky prakticky nerastú.
Tieto výrobky z mandlí pôvodne konzumovali len majetnejšie vrstvy, ale neskôr sa ich konzumácia medzi ľuďmi rozšírila a výrobky z mandlí sa stali nedielnou základnou a typickou zložkou tradičných galícijských cukrárskych výrobkov. „Tarta de Santiago“ je jednou zo špecialít, ktorej korene siahajú do najstarších tradícií prvotriednej galícijskej výroby cukroviniek.
5.2. Špecifickosť výrobku:
„Tarta de Santiago“ je cukrárskym výrobkom, ktorý sa jasne odlišuje svojím vzhľadom aj organoleptickými vlastnosťami, a vyniká svojou chuťou, farbou a kyprou a zrnitou konzistenciou. Vďaka jeho tvaru a krížu santiagského radu na jeho povrchu možno tortu ľahko rozpoznať.
5.3. Príčinná súvislosť medzi zemepisnou oblasťou a kvalitou alebo vlastnosťami výrobku (pre CHOP) alebo špecifickou kvalitou, povesťou alebo inou vlastnosťou výrobku (pre CHZO):
Najstaršia zmienka o spracovaní a konzumácii mandľového piškótu dnes známeho ako „Tarta de Santiago“ pochádza z roku 1577 v súvislosti s návštevou D. Pedra de Portocarrero na univerzite v Santiagu a jeho poznatky o občerstveniach a jedlách pripravovaných pre profesorov pri príležitosti udeľovania akademických hodností.
Prvé dôveryhodné recepty sú obsiahnuté v dokumente „Cuaderno de confitería“ (okolo roku 1838), ktorého autorom je Luís Bartolomé de Leybar, a rovnako v dokumente El confitero y el pastelero, čo predstavuje veľmi užitočný spis od Eduarda Merína pre správcov domácností, hostinských a cukrárov. Chronológia týchto spisov a ich nepochybne galícijský pôvod sú dôkazom dávnej tradície prípravy týchto výrobkov, ako aj jej súvislosti s tradičnou miestnou gastronómiou. Skutočnosť, že tento cukrársky výrobok sa na ostatnom území Španielska objavuje v receptoch až v 20. storočí, naznačuje, že nebol považovaný za nedielnu súčasť bežnej výroby cukrárskych výrobkov a že sa dlho vnímal ako miestna špecialita. Z týchto skutočností možno usúdiť, že torta má galícijský pôvod a je úzko spätá s tradíciou, gastronómiou a vkusom Galície.
Okrem toho sa „Tarta de Santiago“ vyrába v tradičných galícijských cukrárskych podnikoch na základe receptov pochádzajúcich prinajmenšom z konca 19. storočia. V podniku „Casa Mora“ v Compostele začal jeho zakladateľ v roku 1924 zdobiť mandľové torty siluetou santiagského kríža. Tento nápad sa veľmi úspešne ujal a čoskoro sa rozšíril aj medzi inými výrobcami v celej Galícii.
Dokument „Inventario Español de Productos Tradicionales“ zverejnený ministerstvom poľnohospodárstva, rybolovu a výživy v roku 1996 uvádza tortu „Tarta de Santiago“ v kapitole o cukrárskych výrobkoch, čo je ďalším dôkazom súvislosti tohto výrobku s autonómnym spoločenstvom Galície.
Odkaz na uverejnenie špecifikácie:
Nariadenie z 29. decembra 2006, ktorým sa prijíma kladné rozhodnutie v prípade žiadosti o zápis chráneného zemepisného označení „Tarta de Santiago“ do registra.
Úradný vestník Galície č. 5, 8. januára 2007 (Diario Oficial de Galicia número 5, del día 8 de enero de 2007).
http://www.xunta.es/doc/Dog2007.nsf/a6d9af76b0474e95c1257251004554c3/9eff9ab5be0f8a9ec125725a004cf842/$FILE/00500D006P012.PDF