16.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 223/23


Uverejnenie žiadosti o zápis do registra podľa článku 6 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín

2009/C 223/11

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietky proti žiadosti o zápis podľa článku 7 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006. Vznesené námietky sa musia Komisii doručiť do šiestich mesiacov po uverejnení tejto žiadosti.

JEDNOTNÝ DOKUMENT

NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006

„TARTA DE SANTIAGO“

ES č.: ES-PGI-0005-0616-03.07.2007

CHZO ( X ) CHOP ( )

1.   Názov:

„Tarta de Santiago“

2.   Členský štát alebo tretia krajina:

Španielsko

3.   Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny:

3.1.   Druh výrobku (podľa prílohy II):

Trieda 2.4.

chlieb, zákusky, koláče, cukrovinky a iné pekárske výrobky

3.2.   Opis výrobku, na ktorý sa uplatňuje názov v odseku 1:

Tradiční galícijský cukrársky výrobok, pri ktorého výrobe sa ako základné suroviny používajú mandle, cukor a vajcia, a to v pomere a za podmienok uvedených v bode 3.3. tohto dokumentu.

Organoleptické vlastnosti

Tvar: guľatý, s cukrovou polevou, na ktorej je ako rozlišujúci znak zobrazený kríž santiagského rádu.

Aróma: typická aróma žĺtku a mandlí.

Farba: povrch má vďaka cukrovej poleve bielu farbu a rez má zlatožltú farbu.

Chuť: mandľová.

Konzistencia: kyprá a zrnitá.

Uvádzanie na trh: Výrobok sa na trh uvádza v dvoch základných podobách: ako tzv. „tarta forrada“ (t. j. torta s korpusom) a tzv. „tarta sin forrar“ (torta bez korpusu). V obidvoch prípadoch sú možné rôzne tvary podľa veľkosti torty.

3.3.   Suroviny (iba pre spracované výrobky):

Na prípravu torty „Tarta de Santiago“ (v obidvoch podobách) sú potrebné tieto suroviny:

Prvotriedne mandle, musia tvoriť aspoň 33 % celkovej hmotnosti hmoty. Mandle musia obsahovať aspoň 50 % tuku, meraného v prípade nelúpaných mandlí. Tieto požiadavky všeobecne spĺňajú odrody mandlí stredozemného pôvodu (o. i. „Comuna“, „Marcona“, „Dollar“, „Largueta“ a „Planeta“), ktoré sa zvyčajne pri príprave tohto výrobku používajú.

Rafinovaný cukor (sacharóza), musí tvoriť aspoň 33 % celkovej hmotnosti hmoty.

Vajcia v takom množstve, aby tvorili aspoň 25 % celkovej hmotnosti hmoty.

Nastrúhaná citrónová kôra a cukrová poleva, ako aj sladké víno, brandy či matolinová pálenka, v závislosti od použitého receptu.

V prípade torty s korpusom predstavuje korpus najviac 25 % celkovej hmotnosti torty a možné sú dva druhy zloženia korpusu:

korpus z lístkového cesta (zloženie: pšeničná múka, maslo, voda a soľ),

podklad z tzv. „pasta brisa“ či „pasta brisé“ (krehké cesto), známe aj ako „masa quebrada“ [zloženie: pšeničná múka, maslo, rafinovaný cukor (sacharóza), vajcia, mlieko a soľ].

3.4.   Krmivo (iba pre výrobky živočíšneho pôvodu):

3.5.   Osobitné fázy výroby, ktoré musia prebiehať v uvedenej zemepisnej oblasti:

Výroba a zdobenie torty „Tarta de Santiago“.

3.6.   Osobitné pravidlá týkajúce sa krájania, strúhania, balenia atď.:

Balenie výrobku sa musí realizovať v miestach spracovanie, ktoré sú zapísané v registri vedenom kontrolným orgánom, a to predovšetkým z toho dôvodu, že ide o veľmi krehký cukrársky výrobok (z krehkého cesta a s cukrovou polevou), čo komplikuje manipuláciu s ním a jeho prepravu bez obalu. Okrem toho je potrebné zachovať hygienické podmienky a zabrániť kontaminácii. Za týchto okolností možno tvrdiť, že balenie je súčasťou vlastného spracovania výrobku.

Používané obaly musí byť nové, čisté a prispôsobené na každý kus, okrem toho musí byť vyrobené z vhodných materiálov, aby umožnili správne uchovanie a prepravu výrobku.

3.7.   Osobitné pravidlá pre označovanie:

Potom, ako sa overí, že torty uvádzané na trh s chráneným zemepisným označením „Tarta de Santiago“ spĺňajú všetky podmienky uvedeným v špecifikácii, musí byť na ich obale umiestená pečať, etiketa alebo zadná etiketa s alfanumerickým kódom s príslušným očíslovaním, schválená a vydaná kontrolným orgánom, s úradným logom zemepisného označenia (pozri ďalej v texte).

Na obchodných etiketách aj na zadných etiketách musí byť uvedený údaj „Indicación Geográfica Protegida ‚Tarta de Santiago‘ “. Tento údaj musí byť zreteľne uvedený na etiketách a použitých obaloch pri údajoch všeobecne stanovených v platných právnych predpisoch.

Image

4.   Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti:

Zemepisná oblasť chráneného zemepisného označenia „Tarta de Santiago“ zahŕňa celé územie autonómneho spoločenstva Galície.

5.   Spojenie so zemepisnou oblasťou:

5.1.   Špecifickosť zemepisnej oblasti:

V Galícii sa odpradávna konzumovali výrobky z mandlí, a to aj napriek skutočnosti, že v tejto oblasti mandľovníky prakticky nerastú.

Tieto výrobky z mandlí pôvodne konzumovali len majetnejšie vrstvy, ale neskôr sa ich konzumácia medzi ľuďmi rozšírila a výrobky z mandlí sa stali nedielnou základnou a typickou zložkou tradičných galícijských cukrárskych výrobkov. „Tarta de Santiago“ je jednou zo špecialít, ktorej korene siahajú do najstarších tradícií prvotriednej galícijskej výroby cukroviniek.

5.2.   Špecifickosť výrobku:

„Tarta de Santiago“ je cukrárskym výrobkom, ktorý sa jasne odlišuje svojím vzhľadom aj organoleptickými vlastnosťami, a vyniká svojou chuťou, farbou a kyprou a zrnitou konzistenciou. Vďaka jeho tvaru a krížu santiagského radu na jeho povrchu možno tortu ľahko rozpoznať.

5.3.   Príčinná súvislosť medzi zemepisnou oblasťou a kvalitou alebo vlastnosťami výrobku (pre CHOP) alebo špecifickou kvalitou, povesťou alebo inou vlastnosťou výrobku (pre CHZO):

Najstaršia zmienka o spracovaní a konzumácii mandľového piškótu dnes známeho ako „Tarta de Santiago“ pochádza z roku 1577 v súvislosti s návštevou D. Pedra de Portocarrero na univerzite v Santiagu a jeho poznatky o občerstveniach a jedlách pripravovaných pre profesorov pri príležitosti udeľovania akademických hodností.

Prvé dôveryhodné recepty sú obsiahnuté v dokumente „Cuaderno de confitería“ (okolo roku 1838), ktorého autorom je Luís Bartolomé de Leybar, a rovnako v dokumente El confitero y el pastelero, čo predstavuje veľmi užitočný spis od Eduarda Merína pre správcov domácností, hostinských a cukrárov. Chronológia týchto spisov a ich nepochybne galícijský pôvod sú dôkazom dávnej tradície prípravy týchto výrobkov, ako aj jej súvislosti s tradičnou miestnou gastronómiou. Skutočnosť, že tento cukrársky výrobok sa na ostatnom území Španielska objavuje v receptoch až v 20. storočí, naznačuje, že nebol považovaný za nedielnu súčasť bežnej výroby cukrárskych výrobkov a že sa dlho vnímal ako miestna špecialita. Z týchto skutočností možno usúdiť, že torta má galícijský pôvod a je úzko spätá s tradíciou, gastronómiou a vkusom Galície.

Okrem toho sa „Tarta de Santiago“ vyrába v tradičných galícijských cukrárskych podnikoch na základe receptov pochádzajúcich prinajmenšom z konca 19. storočia. V podniku „Casa Mora“ v Compostele začal jeho zakladateľ v roku 1924 zdobiť mandľové torty siluetou santiagského kríža. Tento nápad sa veľmi úspešne ujal a čoskoro sa rozšíril aj medzi inými výrobcami v celej Galícii.

Dokument „Inventario Español de Productos Tradicionales“ zverejnený ministerstvom poľnohospodárstva, rybolovu a výživy v roku 1996 uvádza tortu „Tarta de Santiago“ v kapitole o cukrárskych výrobkoch, čo je ďalším dôkazom súvislosti tohto výrobku s autonómnym spoločenstvom Galície.

Odkaz na uverejnenie špecifikácie:

Nariadenie z 29. decembra 2006, ktorým sa prijíma kladné rozhodnutie v prípade žiadosti o zápis chráneného zemepisného označení „Tarta de Santiago“ do registra.

Úradný vestník Galície č. 5, 8. januára 2007 (Diario Oficial de Galicia número 5, del día 8 de enero de 2007).

http://www.xunta.es/doc/Dog2007.nsf/a6d9af76b0474e95c1257251004554c3/9eff9ab5be0f8a9ec125725a004cf842/$FILE/00500D006P012.PDF