Uverejnenie žiadosti o zápis do registra podľa článku 6 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín

(2009/C 38/10)

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietky proti žiadosti o zápis podľa článku 7 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 (1). Vznesené námietky sa musia Komisii doručiť do šiestich mesiacov po uverejnení tejto žiadosti.

ZHRNUTIE

NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006

„BŘEZNICKÝ LEŽÁK“

ES č.: CZ-PGI-0005-0398-19.10.2004

CHOP ( ) CHZO ( X )

Tento prehľad obsahuje hlavné body špecifikácie výrobku na informačné účely.

1.   Príslušný orgán v členskom štáte:

2.   Skupina:

Táto žiadosť sa odchyľuje od článku 5 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 vzhľadom na skutočnosť, že v oblasti je iba jeden výrobca. Požiadavky ustanovené v článku 2 nariadenia Komisie (ES) č. 1898/2006 sú splnené, pretože žiadateľ je jediným výrobcom vo vymedzenej oblasti a v dôsledku používania miestnej vody a jej charakteristických vlastností sa „Březnický ležák“ odlišuje od ostatných pív v susediacich oblastiach (pozri 4.6).

3.   Druh výrobku:

Trieda 2.1: Pivo

4.   Špecifikácia:

[prehľad požiadaviek podľa článku 4 ods. 2 nariadenia (ES) č. 510/2006]

4.1.   Názov: „Březnický ležák“

4.2.   Opis: „Březnický ležák“ je mierne až stredne prekvasené pivo, ktoré sa vyznačuje jemnou ale výraznou horkou chuťou, silnou plnosťou, sýtou zlatistou farbou 8 – 12,5 EBC, vysokým stupňom nasýtenosti s čistou chmeľovou arómou bez cudzích príchutí, pH 4,41 – 4,74, čírosťou 0,30 – 0,52 EBC, obsahom alkoholu 4,69 – 5,553 a extraktom pôvodnej mladiny 11,00 – 12,99 %.

Suroviny:

Základné suroviny:

slad vyrobený zo sladovníckeho jačmeňa, ktorý musí zodpovedať týmto parametrom:

granulovaný chmeľ variety Žatecký poloraný červeňák, chmeľový extrakt, cukor vyrobený z cukrovej repy, voda z artézskych a vŕtaných studní. Ostatné suroviny: pivovarské kvasinky, kyselina askorbová. Voda musí byť z okresu Březnice.

4.3.   Zemepisná oblasť: Okres Březnice.

4.4.   Dôkaz o pôvode: Výrobca vedie a uchováva záznamy dodávok a dodávateľov všetkých surovín na účely následných kontrol. Vedú sa takisto záznamy o kúpe hotových výrobkov. Pri každej šarži piva sa kontroluje súlad s požiadavkami a výsledky sa zaznamenávajú. Tieto kontroly vykonávajú zamestnanci pivovaru a, ako sa vyžaduje, externé laboratórium a samozrejme príslušný monitorovací orgán Státní zemědělská a potravinářská inspekce.

Voda používaná pri výrobe piva sa kontroluje v akreditovanom externom laboratóriu. Vykonávajú sa mikrobiologické, biologické a chemické analýzy. Zaregistrované studne, odkiaľ sa voda čerpá, sú chránenými vodnými zdrojmi.

Pri každej šarži sa monitoruje kvalita a súlad so špecifikáciami počas celého výrobného procesu: kontroluje sa kvalita sladu, súlad s parametrami platnými pre varenú mladinu, postup v spilke, parametre platné pre ležiacke pivnice a výsledky filtrácie.

4.5.   Spôsob výroby: „Březnický ležák“ sa vyrába tradičnou technológiou. Základné suroviny sú jačmenný slad (vlastnosti – pozri bod 4.2), spracovaný chmeľ (pozri 4.2), chmeľový extrakt, cukor z cukrovej repy, voda, pivovarské kvasinky a kyselina askorbová. Postup výroby:

Výroba sladu: slad sa môže zakúpiť alebo sa vyrába v pivovare, pričom pri výrobe sa postupuje podľa tradičnej metódy: máčanie jačmeňa (v náduvníkoch počas 72 hodín, kým sa nedosiahne vlhkosť 45 – 46 %), klíčenie (na humnách počas 6 – 7 dní, teplota v hromade 11 – 22 °C), sušenie (v hvozdoch 2 × po 24 hodín pri teplote 25 – 85 °C), čistenie a uskladnenie.

Príprava sladu: váženie, šrotovanie.

Varňa (východiskové suroviny sú zošrotovaný slad a voda, varňa je jednoduchá, klasická, dvojnádobová, používa sa dekokčný dvojrmutový spôsob varenia pribl. 8 – 9 hodín): vystieranie (20 minút pri teplote vody 37 °C, ďalšie zaparovanie na 52 °C 20 minút), rmutovanie (dekočný dvojrmutový spôsob): 1. rmut do kotla (štiepenie bielkovín počas 15 minút pri teplote 62 – 64 °C, scukrenie počas 30 minút pri teplote 72 – 74 °C, var 20 minút, prečerpanie do kade, zvýšenie teploty na 65 °C), 2. rmut do kotla (scukrenie počas 30 minút pri 72 – 74 °C, var 25 minút, odrmutovanie pribl. 200 minút pri teplote 75 °C v kadi), scedenie (odpočinok 30 minút), podrážanie, sťahovanie predku, sladiny, vysladzovacej vody, spolu približne 130 minút, vznikne zvarená sladina, chmeľovar (pridanie chmeľu a cukru, 90 – 120 minút, 3 fázy chmelenia: 1. fáza pri začiatku sťahovania predku; 2. fáza celá mladina, začiatok chmeľovaru; 3. fáza 20 minút pred ukončením chmeľovaru).

Chladenie mladiny: oddelenie a odstránenie kalov (vo vírivej kadi), chladenie mladiny (na zákvasnú teplotu 6 – 9 °C).

Spilka (kvasenie v otvorených varných kadiach počas 7 – 9 dní pri teplote 6 – 11,5 °C pokiaľ sú aktívne kvasinky spodného kvasenia): k mladine sa pridajú kvasinkové kmene (0,5 litra kvasiniek na 1 hl mladiny), zakvasovanie, hlavné kvasenie (teplota ovzdušia 10 °C).

Ležiacka pivnica: pridanie stabilizačných prostriedkov, nasýtenie CO2, čírenie, dokvášanie (uzavreté ležiacke tanky, 45 – 70 dní, teplota pivnice 2 – 4 °C).

Filtrovanie piva: filtrácia (kremelinové sviečkové filtre), dofiltrovanie (doskový E-K filter).

Pretlačné tanky: pridávajú sa antioxidanty a oxid uhličitý.

Stáčanie (do fliaš alebo sudov), balenie, skladovanie, expedícia.

Stáčanie do fliaš (s objemom 0,5 l a 0,335 l): umývanie fliaš v umývačke, kontrola čistoty fliaš, naplnenie fliaš, pasterizácia, etiketovanie, balenie, expedícia.

Stáčanie do sudov (s objemom 30 l a 50 l): prietoková pasterizácia, plnenie sudov, balenie, expedícia.

Výroba piva musí prebiehať až do fázy dokvášania, filtrovania a pretlačných tankov vo vymedzenej oblasti. Stáčanie, balenie, uskladnenie a expedícia sa môžu vykonávať aj inde.

4.6.   Spojenie: Najstaršie písomné zmienky o pivovare v Březnice pochádzajú z roku 1506. V 18. storočí sa postavil nový, barokový pivovar, ktorý sa následne zrekonštruoval a rozšíril. V roku 1945 sa stal majetkom Československého štátu. Prudký rozvoj ťažby uránovej rudy v priľahlých oblastiach od roku 1960 mal za následok najväčší rozmach pivovaru za celú jeho históriu. S ústupom ťažby uránu klesala aj výroba piva a pivovar bol určený na zrušenie. V roku 1989 správu pivovaru prevzal Výzkumný ústav pivovarský a sladařský, ktorý ho zrekonštruoval a oživil výrobu tradičného březnického piva, ktorú od roku 1999 zabezpečuje jediný výrobca – spoločnosť Pivovar Herold Březnice, a.s.

Na výrobu „Březnického ležáku“ a všetkých březnických pív sa používa vysokokvalitná pramenistá voda z chránených artézskych a vŕtaných studní v okrese Březnice. Studne v súčasnosti majú hĺbku 14 – 16 metrov a hĺbka vrtov je 37,5 a 61 metrov. Sú založené v granodioritoch stredočeského plutónu, ktorý je bohato diferencovaným a rozmanitým telesom. Z geologického hľadiska je oblasť okolo Březnice tvorená šedo modrým stredne zrnitým biotitom a amfibolickým-biotitickým granodioritom. V blízkosti prebieha hranica medzi stredočeským plutónom a metabazitmi jílovského pásma. Studne a vrty sú zásobované puklinovou vodou a vodou zo zóny zvetrávania a pripovrchových puklín stredočeského plutónu a čiastočnej aj z metabazitov jílovského pásma. Obeh podzemnej vody v puklinách v granodioritoch je pomerne aktívny v dôsledku podstatného rozpukania a voda sa iba čiastočne dopĺňa presakovaním atmosférických zrážok, keďže pukliny nie sú zatesnené. Klimatické podmienky v okolí Březnice sa dajú charakterizovať ako mierne teplé so zrážkami mierne pod normálom. Charakteristická chuť piva a jeho priaznivé dietetické účinky závisia pri rovnakom technologickom postupe nielen od surovín, ale aj od zloženia vody (hlavné komponenty, stopové prvky a percentuálne podiely). Je prakticky nemožné nájsť inú oblasť, v ktorej by sa dalo pri použití tej istej technológie ale bez vody z vymedzenej oblasti vyrábať pivo rovnakej kvality a chuti.

Označenie pôvodu „Březnického ležáku“ sa zapísalo do registra označení pôvodov Českej republiky 2. apríla 1984.

4.7.   Kontrolný orgán:

4.8.   Označenie: —

(1)  Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 12.