I.

II.

III.

IV.

V.

VI.

VII.

VIII.

IX.

X.

XI.

XII.

XIII.

Európsky dvor audítorov

12, rue Alcide de Gasperi, L-1615 Luxembourg

1.1.

Podľa článku 248 Zmluvy o ES Dvor audítorov predkladá Európskemu parlamentu a Rade vyhlásenie o vierohodnosti týkajúce sa spoľahlivosti účtov a zákonnosti a správnosti príslušných transakcií (ďalej len „DAS“). Dvor audítorov je na základe Zmluvy oprávnený doplniť toto vyhlásenie o špecifické hodnotenia každej hlavnej oblasti činnosti EÚ.

1.2.

Cieľom práce týkajúcej sa spoľahlivosti vedenia účtov Európskych spoločenstiev je získať dostačujúce primerané dôkazy, na základe ktorých je možné určiť, do akej miery sú všetky príjmy, výdavky, aktíva a pasíva riadne zaznamenané, a či účtovná závierka vyjadruje verne finančnú situáciu k 31. decembru 2008 a výsledky transakcií a tokov hotovosti za skončený rozpočtový rok (pozri body 1.4 až 1.18).

1.3.

Cieľom audítorskej práce Dvora audítorov týkajúcej sa správnosti (7)transakcií súvisiacich s účtovnou závierkou za rok 2008 je získať dostačujúce primerané dôkazy, buď priame alebo nepriame, na vyjadrenie výroku k tomu, či sú príslušné transakcie v súlade s platnými predpismi alebo zmluvnými ustanoveniami a či celková suma týchto transakcií bola vypočítaná správne (pozri body 1.20 až 1.49 tejto kapitoly, kde sa uvádzajú otázky všeobecného charakteru, a kapitoly 2 a 4 až 11, kde sú uvedené podrobné údaje).

1.4.

Pripomienky Dvora audítorov sa týkajú účtovnej závierky za rozpočtový rok 2008, ktorú zostavil účtovník Komisie a schválila Komisia v súlade s článkom 129 nariadenia o rozpočtových pravidlách z 25. júna 2002 (8)a ktorú Dvor audítorov dostal 29. júla 2009. Účtovná závierka obsahuje „konsolidované finančné výkazy“, ktoré zahŕňajú najmä súvahu, v ktorej sú uvedené aktíva a pasíva ku koncu roka, ako aj výkaz hospodárskeho výsledku a „priebežné konsolidované výkazy o plnení rozpočtu“, ktoré sa vzťahujú na príjmy a výdavky za daný rok.

1.5.

Účtovník Komisie poskytol Dvoru audítorov vyhlásenie, ktoré potvrdzuje, že konsolidovaná účtovná závierka je úplná a spoľahlivá (pozri však bod 1.9) a že väčšina lokálnych systémov Komisie bola potvrdená (pozri však bod 1.10).

1.6.

Vo svojom audite účtovnej závierky za rok 2008 sa Dvor audítorov zameral na tieto prvky:

1.7.

Opatrenia, ktoré v roku 2007 zaviedol účtovník Komisie (12)na zlepšenie kontroly účtovníctva na jednotlivých generálnych riaditeľstvách, priniesli osoh aj v roku 2008 a prispeli k posilneniu rámca finančného výkazníctva a účtovných systémov. Naďalej sa však vyskytujú určité nedostatky, ktoré treba riešiť na zaistenie kvality účtovných údajov (pozri body 1.10 až 1.11).

1.7.

1.8.

V tabuľke 1.1 je predložené zhrnutie a poznámky týkajúce sa odpovedí Komisie na pripomienky Dvora audítorov k spoľahlivosti účtov za rok 2007, ako aj ďalších bodov, na ktoré Dvor audítorov upozornil.

1.9.

Účtovník Komisie vo svojom vyhlásení vedenia zdôraznil, že informácie o potvrdzovaní účtovných systémov uviedla vo svojich vyhláseniach vedenia menej než polovica inštitúcií a agentúr.

1.10.

Mnohé generálne riaditeľstvá používajú svoje informačné systémy na finančné riadenie a na zadávanie transakcií, ktoré sa posielajú do centrálneho účtovného systému (ABAC) cez rozhranie. Účtovník Komisie väčšinu týchto systémov potvrdil (13), avšak vo svojich odporúčaniach uviedol viaceré nevyriešené medziodvetvové otázky (14), ktoré by svojou povahou a dôležitosťou mohli i naďalej predstavovať riziko spoľahlivosti účtovnej závierky (15).

1.10.

1.11.

Rozdelenie účtovných období zodpovedá postupom použitým na rozhodovanie, do ktorého roku sa má transakcia zaradiť. Oddelenia Komisie sú povinné uplatňovať tieto postupy pri všetkých nákladoch budúcich období (viac než 100 mld. EUR). V desiatich skontrolovaných generálnych riaditeľstvách (16)predstavujúcich viac než 90 % nákladov budúcich období zaznamenal Dvor audítorov v posledných troch rokoch neustále zlepšenia. Treba však poznamenať, že niektoré oddelenia používajú postup rozdelenia účtovných období počas postupu uzatvárania na odsúhlasenie chybných účtov namiesto opravy jednotlivých príslušných účtovných záznamov, ktoré sú náchylné na chyby (napr. zaúčtovanie chybných súm, dvojité či vynechané zaúčtovanie). Môže to viesť k nepresnostiam v účtovných údajoch počas roka (pozri body 1.13 až 1.15).

1.11.

1.12.

Prostredníctvom auditu Dvora audítorov sa v konsolidovaných finančných výkazoch nezistili žiadne významné chyby. Zistili sa však viaceré špecifické záležitosti, ktoré by sa mali bližšie preskúmať a ktoré sa ďalej uvádzajú.

1.13.

Pri audite reprezentatívnej štatistickej vzorky 80 transakcií predbežného financovania zaznamenaných v účtovnom systéme Dvor audítorov zistil, že z hľadiska finančného dosahu bola úroveň chýb pre túto položku súvahy nízka. Frekvencia týchto chýb však poukazuje na potrebu ďalšieho zlepšovania správnosti základných účtovných údajov na úrovni operatívnych generálnych riaditeľstiev. Najbežnejšie typy chýb sú tieto:

1.13.

1.14.

Okrem toho sa dodatočnou audítorskou prácou týkajúcou sa identifikácie a validácie predbežného financovania zistili problémy s úplnosťou/správnosťou súvahy:

1.15.

Pri audite reprezentatívnej štatistickej vzorky 80 faktúr/výkazov výdavkov zo súboru záväzkov zaregistrovaných v účtovnom systéme sa zistilo, že z hľadiska finančného dosahu bola úroveň chýb pre túto položku súvahy nízka. Frekvencia týchto chýb však poukazuje na potrebu ďalšieho zlepšovania spoľahlivosti základných účtovných údajov na úrovni operatívnych generálnych riaditeľstiev. Väčšina chýb sa týka zaúčtovania nesprávnych súm prijatých faktúr (pred kontrolou oprávnenosti) a opravy chybných záznamov pri úpravách súvisiacich s rozdelením účtovných období.

1.15.

1.16.

Na základe odporúčania Dvora audítorov sa v poznámkach k finančným výkazom uvádza viac informácií o spätnom získaní neoprávnených platieb. Z auditu Dvora audítorov vyplýva, že Komisia predkladá spoľahlivé údaje o finančných korekciách, ktoré sú výsledkom jej vlastných audítorských činností. Členské štáty však v mnohých prípadoch neposkytujú Komisii úplné a spoľahlivé informácie o finančných korekciách, ktoré samy vykonávajú (pozri bod 6.30). V dôsledku vysokého podielu neoprávnených výdavkov, na ktoré Dvor audítorov opakovane upozorňoval vo svojich výročných správach, si Dvor audítorov myslí, že poznámky ku konsolidovanej účtovnej závierke pre oblasť štrukturálnych opatrení by mali obsahovať úplné a spoľahlivé účtovné údaje o týchto korekčných mechanizmoch na úrovni členských štátov.

1.16.

1.17.

Na základe preskúmania práce certifikačných orgánov a na základe príslušnej analýzy Komisie Dvor audítorov opätovne vyjadruje pochybnosti o spoľahlivosti pohľadávok od členských štátov v oblasti poľnohospodárstva (účty dlžníkov EPZF) (18). Komisia zdôraznila niektoré nedostatky týkajúce sa účtov dlžníkov v prípade jednej štvrtiny platobných agentúr (19)a navrhla finančné korekcie (20)vo výške približne 25,3 mil. EUR. Tieto opravy predstavujú okolo 1,95 % zo sumy 1 295 mil. EUR, ktoré budú spätne získané na konci rozpočtového roka 2008. Vzhľadom na to, že sú tesne pod 2 % úrovňou významnosti, naznačujú, že všeobecne na úrovni účtov dlžníkov EPZF existuje riziko významných chýb (pozri bod 5.56).

1.17.

Komisia navrhla úpravy vo výške 25,3 milióna EUR na základe jej posúdenia informácií, ktoré poskytli certifikačné orgány vo svojich správach, a svoj výpočet najpravdepodobnejších mier (a súm) chybovosti týkajúcich sa dlhov, najmä platobných agentúr. Rovnaká úvaha ako v prípade dlhov sa používa v prípade riešenia (a možnej opravy) chýb vyplývajúcich z podrobného testovania výdavkov fondov.

Zistené finančné chyby sa odstránia prostredníctvom bežného postupu pri uzatváraní účtov.

1.18.

Pri makroekonomickej finančnej pomoci, platobnej bilancii a úveroch Euratomu Spoločenstvo požičiava finančné prostriedky na kapitálových trhoch a sprístupňuje ich určeným príjemcom prostredníctvom spätného úveru. Podľa medzinárodných účtovných štandardov a účtovného pravidla 11 je povinné rozdiely medzi ponúkanými a trhovými úrokovými sadzbami zaniesť do účtovníctva. Tento aspekt však nebol zachytený. Dôvody a účinok tejto odchýlky od štandardov nie sú vo vysvetľujúcich poznámkach k finančným výkazom Spoločenstva dostatočne rozvinuté.

1.18.

Ako navrhol Dvor audítorov, Komisia poskytne jednoznačnejšie informácie v správach týkajúcich sa ročnej účtovnej závierky EK a zváži objasnenie pravidla účtovníctva 11, aby lepšie vyjadrovalo osobitosti týchto transakcií.

1.19.

Dvor audítorov sa domnieva, že vznesené pripomienky nemajú významný dosah na spoľahlivosť účtov.

1.20.

V kapitolách 5 až 11 poskytuje Dvor audítorov špecifické hodnotenia vzťahujúce sa na skupiny zodpovedajúce oblastiam politiky zostavovania rozpočtu podľa činností (pozri tabuľku 1.2 ). Kapitola 4 sa týka príjmov. Každé špecifické hodnotenie pozostáva z úvodu ku skupine politík, zo zistení a záverov o správnosti transakcií a účinnosti systémov a z kontroly prijatia opatrení na základe predchádzajúcich pripomienok.

1.21.

Prístup Dvora audítorov pri audite správnosti transakcií súvisiacich s účtovnou závierkou sa opiera o dva hlavné piliere: priame testovanie transakcií na určenie stupňa správnosti a posúdenie účinnosti systémov dohľadu a kontroly na zabezpečenie správnosti. K tomu sa pridávajú dôkazy získané prácou iných audítorov, (ak sú dostupné), a analýza vyhlásení vedenia (21).

1.22.

Testovanie transakcií sa zakladá na reprezentatívnej štatistickej vzorke príjmov alebo platieb vybraných z celkového súboru, obyčajne zo skupiny oblastí politiky. Toto testovanie poskytuje štatistický odhad rozsahu správnosti transakcií v danom celkovom súbore.

1.23.

Na určenie veľkosti vzorky používa Dvor audítorov model miery istoty. Ide o posúdenie inherentného rizika, že v transakciách sa vyskytnú chyby, a rizika, že systémy nebudú predchádzať chybám alebo tieto chyby neodhalia a neopravia (kontrolné riziko). Vo väčšine prípadov sa Dvor audítorov musí v prvom rade spoľahnúť na priame testovanie, keďže systémy neposkytujú náležitú istotu o správnosti transakcií.

1.24.

Testovanie znamená podrobné preskúmanie vybraných transakcií na overenie toho, či nárok alebo platba boli správne vypočítané a v súlade s príslušnými pravidlami a nariadeniami týkajúcimi sa výdavkov. V prípade, že je transakcia nesprávne vypočítaná alebo nespĺňa právne požiadavky či zmluvné ustanovenia, považuje sa za transakciu s chybou. Prostredníctvom svojej vzorky účtovných transakcií zaznamenaných na rozpočtových účtoch Dvor audítorov vysleduje platbu až po konečného prijímateľa (napr. poľnohospodára, organizátora školenia, navrhovateľa projektov rozvojovej pomoci) a testuje súlad s príslušnými podmienkami na každom stupni, ak je to vhodné.

1.25.

Chyby v transakciách vznikajú z rozličných dôvodov a majú rozličnú formu v závislosti od typu porušenia a konkrétneho porušeného pravidla či zmluvnej povinnosti. Chyby sa môžu týkať podmienky platby alebo iného kritéria súvisiaceho s dodržiavaním predpisov.

1.26.

Dvor audítorov klasifikuje chyby týmito dvoma spôsobmi:

1.27.

Dvor audítorov vyjadruje frekvenciu výskytu chýb tak, že uvedie percento vzorky ovplyvnenej chybami (vyčísliteľnými a nevyčísliteľnými). Umožňuje to určiť pravdepodobný rozsah chýb v rámci skupiny politík ako celku (pozri tabuľku 1.3 časti 1 príloh v jednotlivých kapitolách).

1.28.

Dvor audítorov odhaduje finančný dosah chýb na základe chybovosti. Vypočítava sa len z vyčísliteľných chýb. Dvor audítorov hodnotí odhadovanú chybovosť na základe 2 % stupňa významnosti, pomocou ktorého sa spolu s ďalšími dôkazmi stanoví, či platby v oblasti výdavkov neobsahujú žiadnu významnú chybu („výrok bez výhrad“) alebo obsahujú významnú chybovosť [„záporný výrok“ (22)]. Na účely prezentovania výsledkov sa chybovosť predstavuje v týchto troch rozsahoch:

Tieto informácie sa nachádzajú v časti 1 príloh 1 ku kapitolám 4 až 11 a sú zhrnuté v tabuľke 1.3 .

1.29.

Systémy dohľadu a kontroly zriaďuje Komisia (a členské a prijímateľské štáty v prípade zdieľaného a centralizovaného hospodárenia) na riadenie rizík pre rozpočet vrátane správnosti transakcií. Posúdenie účinnosti systémov na zabezpečenie správnosti je preto kľúčovým audítorským postupom a je mimoriadne užitočné pri formulovaní odporúčaní na zlepšenie.

1.30.

Každá skupina politík sa riadi množstvom individuálnych systémov, ktorých testovanie a hodnotenie je časovo dosť náročné. V dôsledku toho si Dvor audítorov každý rok vyberie na preskúmanie vzorku systémov. Výsledky hodnotenia systémov sa predkladajú formou tabuľky nazvanej „Hodnotenie vybraných systémov dohľadu a kontroly“ uvedenej v časti 2 príloh 1 ku kapitolám 4 až 11. Systémy sa označujú ako „účinné“’ na zníženie rizika chýb v transakciách, „čiastočne účinné“, (ak sú nejaké nedostatky vplývajúce na prevádzkovú efektívnosť), alebo „neúčinné“, (ak sú nedostatky rozšírené, a preto úplne ohrozujú prevádzkovú efektívnosť).

1.31.

Dvor audítorov okrem toho predkladá celkové hodnotenie systémov dohľadu a kontroly (predstavené aj v časti 2 príloh 1 ku kapitolám 4 až 11), pri ktorom zohľadňuje hodnotenie vybraných systémov, ako aj výsledky testovania transakcií.

1.32.

Systémy dohľadu a kontroly sú v prípade príjmov a skupiny politík Administratívne a iné výdavky ako celok účinné (pozri body 4.29 až 4.30 a 11.20 až 11.21) a Dvor audítorov odhaduje menej než 2 % finančný dosah chýb na celkové sumy (pozri tabuľku 1.3 ). Okrem toho hodnotením vyhlásení generálnych riaditeľov a poverených povoľujúcich úradníkov, ktoré vykonal Dvor audítorov, sa potvrdilo, že nie je potrebné vyjadriť žiadne výhrady (pozri body 2.3, 2.4 a 2.9 a tabuľku 2.1 ).

1.33.

V prípade skupiny politík Poľnohospodárstvo a prírodné zdroje a skupiny politík Vzdelávanie a občianstvo Dvor audítorov odhaduje, že celkový finančný dosah chýb je menej než 2 % z celkových výdavkov na každú príslušnú skupinu politík. Dvor audítorov však zistil, že výdavky na rozvoj vidieka v rámci skupiny politík Poľnohospodárstvo a prírodné zdroje boli poznačené viac než 2 % chybovosťou (pozri bod 5.62) a že preskúmané priebežné/konečné platby v skupine politík Vzdelávanie a občianstvo boli ovplyvnené významnou chybovosťou (pozri bod 9.31). Dvor audítorov odhaduje, že miera chybovosti v skupine politík Hospodárske a finančné veci mierne prekračuje 2 % celkových výdavkov pre túto skupinu politík. Dvor audítorov jednako zistil, že platby šiesteho rámcového programu pre výskum a technologický rozvoj sa podieľajú na celkovej chybovosti nepomerne veľkou časťou (pozri body 10.12 až 10.13).

1.33.

Komisia poznamenáva, že v súvislosti s oblasťou vzdelávania a občianstva Dvor audítorov zistil vyčísliteľné chyby v štyroch preskúmaných predbežných a konečných platbách z celkového počtu 21. Pozri aj odpoveď na bod 9.31.

Pokiaľ ide o skupinu politík Hospodárske a finančné veci, Komisia zastáva názor, že celková chybovosť transakcií v tejto oblasti politiky je vcelku bez významných chýb, pretože 6. RP predstavuje iba 8 % platieb. Pokiaľ ide o platby v rámci 6. RP, zistenia a závery Dvora audítorov v tejto kapitole sú podobné ako v kapitole 7. Pozri aj odpovede na body 10.12 a 10.13.

1.34.

Dvor audítorov dospel k záveru, že systémy dohľadu a kontroly skupiny politík Poľnohospodárstvo a prírodné zdroje sú čiastočne účinné pri zabezpečovaní správnosti platieb (pozri bod 5.63). Zatiaľ čo Dvor audítorov opätovne opakuje, že systém IACS je efektívnym nástrojom na znižovanie rizika neoprávnených výdavkov (bod 5.64), zistil, že je potrebné riešiť niektoré záležitosti systémov SPS a SAPS (pozri bod 5.65) a v oblasti rozvoja vidieka (pozri bod 5.66). Dvor audítorov dospel k záveru, že systémy dohľadu a kontroly skupiny politík Vzdelávanie a občianstvo sú čiastočne účinné (pozri bod 9.32) (23). Dvor audítorov preskúmal tri systémy dohľadu a kontroly týkajúce sa skupiny politík Hospodárske a finančné veci. Dva systémy posúdil ako účinné a jeden ako čiastočne účinný (24)pri zabezpečovaní zákonnosti a správnosti platieb (pozri bod 10.28).

1.34.

Systém dohľadu a kontroly zavedený na roky 2007 – 2013 poskytol Generálnemu riaditeľstvu pre vzdelávanie a kultúru v roku 2008 primeraný rámec. Značný pokrok sa dosiahol v jeho vykonávaní prostredníctvom analýzy následných vyhlásení o vierohodnosti a zintenzívnených monitorovacích návštev a auditov.

Pokiaľ ide o skupinu politík Hospodárske a finančné veci, zistenia a závery Dvora audítorov týkajúce sa 6. RP sú podobné ako v kapitole 7, zatiaľ čo ostatné výdavky sú bez významných chýb. Komisia zastáva názor, že existujúce systémy dohľadu a kontroly sú vcelku nákladovo efektívne, primerané a adekvátne (pozri odpovede na body 10.19 a 10.28).

1.35.

V skupinách politík Súdržnosť (25), Výskum, energetika a doprava, Vonkajšia pomoc, rozvojová pomoc a rozšírenie a Hospodárske a finančné veci sú systémy dohľadu a kontroly čiastočne účinné (pozri body 6.21, 6.23, 6.36, 7.41, 8.34 a 10.28 a tabuľku 1.3 ). Zatiaľ čo Dvor audítorov odhaduje chybovosť skupiny politík Výskum, energetika a doprava v rozsahu od 2 % do 5 % celkových výdavkov, v prípade skupiny politík Súdržnosť sa odhaduje viac než 5 % chybovosť (pozri body 6.17, 6.35, 7.40 a 8.33 a tabuľku 1.3 Pri skupinách politík Súdržnosť a Vonkajšia pomoc, rozvojová pomoc a rozšírenie je Dvor audítorov toho názoru, že rozsah výhrad generálnych riaditeľov a poverených povoľujúcich úradníkov vyjadrených vo vyhláseniach mal byť širší, aby sa závažné nedostatky, ktoré v týchto oblastiach výdavkov stále pretrvávajú, mohli premietnuť do audítorských zistení Dvora audítorov ako zrejmé (pozri body 2.6 až 2.7 a 2.10 až 2.11 a tabuľku 2.1 Najproblematickejšou oblasťou je naďalej súdržnosť a jej odhadovaná chybovosť je výrazne nad rámcom ostatných oblastí politiky.

1.35.

Značné úsilie sa vyvinulo na zlepšenie riadenia politiky v oblasti výskumu v rámci obmedzení uplatňovaného právneho a finančného rámca. Komisia bude naďalej uplatňovať prísne kontroly. Komisia bude naďalej pracovať na znižovaní úrovne zostatkových chýb v tejto skupine politík.

Generálne riaditeľstvá vo výročných správach o činnosti poskytujú primerané uistenie o zákonnosti a správnosti hlavných transakcií. V prípade, že generálne riaditeľstvo môže založiť toto primerané uistenie na odhadovanej chybovosti pod prahom významnosti, ako je to napríklad v prípade Generálneho riaditeľstva pre rozšírenie, ktorým sa zaoberal Dvor audítorov v skupine politík Vonkajšia pomoc, rozvoj a rozšírenie, nemusí sa uviesť žiadna výhrada.

Pre oblasť vonkajšej pomoci, rozvoja a rozšírenia Komisia navrhla svoje kontroly pre túto skupinu politík s cieľom pokryť celý životný cyklus jej viacročných projektov, aby mohla zabrániť väčšine finančných chýb alebo ich mohla zistiť a napraviť v normálnom priebehu svojich kontrol. Povinné finančné audity stanovené v rámci systému kontroly Komisie by mali umožniť Komisii zistiť a napraviť tieto chyby v oblasti predfinancovania – v neskoršom účtovnom roku – pred uskutočnením konečných platieb. Následné kontroly Komisie potvrdzujú túto nízku úroveň zostatkových chýb.

Pozri aj odpoveď na bod 8.34.

1.36.

V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi nastali tieto zmeny: zníženie odhadovanej chybovosti v skupinách politík Poľnohospodárstvo a prírodné zdroje (26)a Výskum, energetika a doprava (27). V prípade skupiny politík Poľnohospodárstvo a prírodné zdroje Dvor audítorov odhaduje, že celková chybovosť je mierne pod 2 % (pozri bod 5.13), zatiaľ čo pri skupine politík Výskum, energetika a doprava stále prevyšuje 2 % (pozri bod 7.42). Dvor audítorov ďalej odhaduje, že v skupine politík Vzdelávanie a občianstvo majú chyby menej než 2 % finančný dosah. Dvor audítorov sa domnieva, že je to do značnej miery spôsobené veľkým množstvom záloh, ktoré sú pomerne menej poznačené chybami než priebežné a konečné platby (pozri body 9.6 až 9.7 a 9.31). V skupine politík Hospodárske a finančné veci je odhadovaná celková miera chýb za rozpočtový rok 2008 mierne nad 2 % (v roku 2007 mierne pod 2 %) v dôsledku chýb zistených vo výdavkoch 6. RP, ktorý však predstavuje len 8 % výdavkov tejto skupiny politík (pozri bod 10.27).

1.36.

1.37.

Dvor audítorov zdôrazňuje, že z auditov, ktoré vykonal a ktoré sa týkali skupín politík Poľnohospodárstvo a prírodné zdroje, Súdržnosť, Výskum, energetika a doprava, ako aj Hospodárske finančné veci, vyplýva, že zložité alebo nejasné kritériá oprávnenosti alebo iné komplexné právne požiadavky významnou mierou prispievajú k riziku vzniku chýb (pozri body 5.17 až 5.26, 5.34 až 5.52, 6.18 až 6.20, 7.12 až 7.15 a 10.11 až 10.14).

1.37.

Komisia sa však zaviazala, že ak to bude možné, predloží zákonodarnému orgánu návrhy na ďalšie zjednodušenie. Posúdi možnosti zavedenia ďalšieho zjednodušenia pravidiel oprávnenosti vo svojom návrhu v roku 2010 na trojročnú revíziu nariadenia o rozpočtových pravidlách. Preskúma aj zásady ďalšieho zjednodušenia odvetvových právnych predpisov pre ďalšie kolo základných aktov, ktoré majú nadobudnúť účinnosť od roku 2014.

V prípade poľnohospodárstva a prírodných zdrojov sa výsledky zlepšili vďaka nepretržitému úsiliu o zjednodušenia právnych požiadaviek/kritérií oprávnenosti v rámci oboch pilierov SPP. Pozri aj osobitné odpovede na body 5.17 až 5.26, 5.34 až 5.52.

V oblasti súdržnosti sa upravili nariadenia na obdobie rokov 2007 – 2013, pričom sa začlenili zjednodušenia, ktoré vyplynuli zo zasadnutia spoločnej skupiny odborníkov Komisie a členských štátov. Začiatkom roka 2009 Komisia vydala aj prehľad pravidiel oprávnenosti. Pozri aj odpoveď Komisie na body 1.41 a 1.42 a 6.37 písm. a).

7. rámcový program bol krokom vpred k zjednodušeniu. Na základe skúseností získaných počas vykonávania programu, a ak to bude vhodné, Komisia môže navrhnúť zmeny svojho právneho základu.

1.38.

V skupine politík Vonkajšia pomoc, rozvojová pomoc a rozšírenie a Hospodárske a finančné veci Komisia riadi výdavky EÚ spoločne s medzinárodnými organizáciami (28)na základe dohôd, ktoré zabezpečujú práva Dvora audítorov na výkon auditu. Napriek tomu bol Dvoru audítorov prístup k audítorským správam a podporným dokumentom alebo kontrolným návštevám súvisiacim s DAS na rok 2008 čiastočne či úplne zamietnutý (pozri body 8.13 a 10.10).

1.38.

Pozri aj odpoveď na bod 8.13.

1.39.

Dvor audítorov minulý rok poznamenal, že napriek pozitívnemu vývoju rámca vnútornej kontroly Komisie je podstatná časť transakcií súvisiacich s účtami EÚ i naďalej predmetom významnej chybovosti (bod 1.42 výročnej správy za rozpočtový rok 2007). Audit DAS Dvora audítorov okrem toho upozorňuje na rozdiely, ktoré sú niekedy závažné, pokiaľ ide o typ, výskyt a úroveň nezrovnalostí medzi skupinami politík a v rámci týchto skupín. V nasledujúcich bodoch sa uvádzajú ďalšie podrobnosti o posúdení napredovania smerom k efektívnemu rámcu vnútornej kontroly Spoločenstva (29).

1.40.

Únia má síce jeden všeobecný rozpočet, no existuje veľa rozdielov v tom, ako sa tieto peniaze vynakladajú. Patrí k nim spôsob hospodárenia, typy príjemcov, pravidelnosť poskytovania pomoci, spôsoby žiadania o pomoc a rozličné druhy systémov kontroly a systémov spätného získavania súm. Tieto rozdiely vznikajú pri konkrétnom riešení prípadov z príslušnej oblasti rozpočtu a jednotlivých cieľov pomoci a pri uznávaní nákladov a zložitosti spravovania a kontroly systémov.

1.41.

Pravidlá týkajúce sa spôsobu vynakladania peňazí majú zabezpečiť, že prostredníctvom pomoci sa dosiahnu plánované ciele politík podľa hesla „výdavky na správne veci v správnom čase“. Niektoré pravidlá sú spoločné pre všetky typy platieb, zatiaľ čo ostatné sa líšia podľa typu výdavku. Typ a zložitosť pravidiel preto môžu taktiež závisieť od zložitosti cieľov politík.

1.42.

Čím sú pravidlá ťažkopádnejšie a zložitejšie, tým vzniká väčšie riziko, že sa nesplnia, v dôsledku čoho narastá riziko chýb v transakciách a riziko nesplnenia cieľov politík. Obdobne príliš precízne definovanie stanovených špecifických cieľov programu sa viaže so zvyšovaním nákladov na kontrolu plnenia takýchto cieľov. Inak povedané, dobre vypracované pravidlá a nariadenia, ktoré možno jednoznačne vykladať a jednoducho uplatňovať, znižujú riziko chýb (bod 1.45 výročnej správy za rozpočtový rok 2007).

1.41 – 1.42.

Komisia sa zaviazala začleniť opis súvisiacich kontrolných opatrení do všetkých relevantných budúcich legislatívnych návrhov.

Zjednodušenie je hlavným prvkom programu Komisie zameraného na lepšiu reguláciu. Aj od členských štátov sa vyžaduje, aby vo svojich vnútroštátnych programoch zjednodušili kritériá oprávnenosti. Určitej úrovni zložitosti však nemožno zabrániť a mala by sa zohľadniť pri budúcich diskusiách o prípustnej úrovni rizika.

Pozri aj odpoveď na bod 2.35 písm. b).

V oblasti súdržnosti nariadenie o ESF na obdobie rokov 2007 – 2013 už poskytlo možnosť vykázať nepriame náklady na paušálnom základe. Možnosť využívať paušálne sadzby, jednorazové sumy a štandardné stupnice jednotkových nákladov pre programy na obdobie rokov 2007 – 2013 sa v máji 2009 zovšeobecnila v prípade EFRR aj ESF prostredníctvom zmeny a doplnenia nariadení týkajúcich sa fondov. Ďalšie zjednodušenia sa prijali v decembri 2008 a v máji 2009. V júli 2009 Komisia predložila aj návrhy na ďalšie zjednodušenia vykonávacieho nariadenia (ES) č. 1828/2006 a všeobecného nariadenia (ES) č. 1083/2006.

Komisia môže na základe skúseností získaných počas vykonávania programu prípadne navrhnúť zmeny jeho právneho základu.

1.43.

Je tu vhodná istá obozretnosť. Zjednodušovanie pravidiel len na účely zníženia rizika by mohlo predstavovať určité nevýhody, ak sa všeobecnejšie pravidlá prejavia vynakladaním výdavkov bez jasnejšieho zamerania. Navyše „zjednodušovanie“ by mohlo v niektorých oblastiach (pozri napríklad body 9.6 až 9.7) viesť k zmierneniu podmienok na získanie záloh a k zvýšeniu takto vyplatených súm. Takéto zjednodušenie by sa však malo opierať o efektívne systémy, keďže nesprávne výdavky by sa stali zrejmými až vtedy, keď budú programy čiastočne ukončené alebo úplne uzavreté, čo nastáva v neskoršej fáze procesu. Napriek týmto výhradám je potrebné, aby zjednodušovanie zostalo i naďalej prvoradým cieľom.

1.43.

Pokiaľ ide o oblasť politiky vzdelávania a kultúry, návrh nových programov na obdobie rokov 2007 – 2013 prispel k zjednodušeniu pravidiel a značnému využívaniu financovania formou jednorazových súm. Tým by sa spolu s prísnym schválením vnútroštátnych systémov riadenia a kontroly malo znížiť riziko spojené s konečnými platbami.

Pozri aj odpoveď na bod 9.7.

1.44.

Treba pripustiť, že spravovanie rozpočtu EÚ sa postupne kúsok po kúsku vyvíjalo v reakcii na typ výdavkových programov, ktoré sa zaviedli v ďalších štádiách. Pravidlá upravujúce vynakladanie prostriedkov a metódy hospodárenia musia brať do úvahy osobitosti rozličných cieľov rozpočtových výdavkov. Tieto ciele by však nemali byť príliš podrobné, čo by znamenalo nadmerné administratívne zaťaženie a nariadenia, ktoré sa ťažko dodržiavajú. Zo strany Komisie si to vyžaduje rozvážne preskúmanie príslušného právneho rámca a riadiacej štruktúry konkrétnych výdavkových programov.

1.44.

V tejto súvislosti je nutné zohľadniť prácu Komisie zameranú na prípustné riziko chyby, keďže podporuje jasné stanovisko k riziku, ktoré sa môže kontrolovať z hľadiska podmienok oprávnenosti a prostredia kontroly, a teda k riziku, ktorého kontrola nie je nákladovo efektívna. Komisia predloží rozpočtovému orgánu konkrétne návrhy na prípustné riziko v oblasti výskumu, energetiky a dopravy, rozvoja vidieka, vonkajšej pomoci a administratívnych výdavkov v roku 2010.

Pozri aj odpoveď na bod 1.41 a 1.42.

1.45.

V tomto kontexte musí byť prvou a zásadnou úlohou zabezpečiť získanie spoľahlivých a komplexných informácií, na základe ktorých je možné spoľahlivo vyhodnotiť existujúce náklady na kontrolu (30).

1.45.

1.46.

Ďalšou rozhodujúcou úlohou je dôkladne posúdiť, či súčasná úroveň výdavkov na kontroly prináša maximálny úžitok. Ak by to tak nebolo, bezprostredným cieľom by malo byť maximálne využitie vynaložených peňazí a zdrojov, ktoré sa na tento účel použili (31).

1.46.

V dôsledku akčného plánu na zlepšenie dohľadu v štrukturálnych fondoch už Komisia prijala opatrenia ex ante na zlepšenie systémov kontroly. Uviedla aj to, že 2 % – 3 % zníženie chybovosti prostredníctvom účinnejšej kontroly ex ante [uvedenej pre EFRR v názornej prípadovej štúdii predloženej v oznámení o „prípustnom riziku“ – KOM(2008) 866] vyplýva z posúdenia chýb, ktoré zistil Dvor audítorov v DAS 2005, a je skôr opatrením „rizika kontroly“ (rizika, že určité kontroly nefungujú v niektorých prípadoch účinne).

1.47.

Popri potrebným opatreniam na zabezpečenie účinnosti systémov je cieľom stanoviť primeranú rovnováhu medzi nákladmi na kontroly a ich prínosom (pozri odporúčanie Dvora audítorov vo výročnej správe za rozpočtový rok 2007, bod 1.52).

1.47.

V súlade s návrhom Dvora audítorov Komisia ďalej preskúma rovnováhu medzi nákladmi a prínosmi kontroly pri príprave jej návrhov na prípustné riziko, pričom začne s oblasťami výskumu, energetiky a dopravy, rozvoja vidieka, vonkajšej pomoci a administratívnych výdavkov v roku 2010.

1.48.

Bolo by žiaduce, aby sa pri každom rozhodovaní o schválení výdavkových programov stanovili súvisiace riziká a administratívne náklady a náklady na kontrolu potrebné na udržanie týchto rizík na úrovni nákladovej efektívnosti. Týmto spôsobom by sa príslušné rozhodnutia Rady a Parlamentu opierali o kompletnejšie informácie a explicitne by sa brali do úvahy riziká a súvisiace náklady.

1.48.

1.49.

Dvor audítorov vyzdvihuje dôležitosť neprestajne sa venovať zjednodušovaniu a nákladom na kontroly a ich prínosom. Toto preskúmanie by sa malo vykonať v predstihu pred tým, ako sa vyhotovia návrhy na nový viacročný finančný rámec (32).

1.49.

Pozri aj odpoveď na bod 1.37.

2.1.

V tejto kapitole sa skúma napredovanie Komisie v roku 2008 pri riešení nedostatkov jej systémov dohľadu a kontroly na zabezpečenie správnosti transakcií financovaných z rozpočtu EÚ. Analyzuje sa v nej najmä, do akej miery:

2.1.

Komisia prijíma kroky s cieľom ďalej zlepšovať svoj systém vnútornej kontroly na základe vlastnej skúsenosti a so zámerom riešiť problémy, na ktoré upozornili audítori. Ku krokom prijatým v roku 2008 patrí nadobudnutie účinnosti prepracovaných noriem vnútornej kontroly pre účinné riadenie od 1. januára 2008, dokončenie vykonávacej fázy akčného plánu na vytvorenie integrovaného rámca vnútornej kontroly a zlepšovanie zrozumiteľnosti a súdržnosti výročných správ o činnosti.

2.2.

Dvor audítorov takisto preskúmal ročné súhrny (1)týkajúce sa štrukturálnych opatrení a Európskeho fondu rybného hospodárstva a poľnohospodárstva, aby posúdil ich pridanú hodnotu a jej využitie v oddeleniach Komisie (body 2.18 až 2.22).

2.3.

Všetci generálni riaditelia uviedli, že získali primeranú istotu, že zdroje, ktoré im boli pridelené, sa použili na dané účely a že vnútorné kontroly, ktoré zaviedli, zabezpečili zákonnosť a správnosť príslušných transakcií v dvanástich prípadoch, ktoré sú predmetom výhrad.

2.4.

Zo 41 hlavných generálnych riaditeľstiev alebo oddelení, ktoré v roku 2008 vydali vyhlásenie, sa v prípade dvanástich uvádza jedna alebo viac výhrad, pričom väčšina z nich sa týka nedostatkov v súvislosti so správnosťou príslušných transakcií. Celkový počet výhrad klesol zo 17 (2007) na 15 (2008). Najvýznamnejšie výhrady v súvislosti so správnosťou transakcií sú uvedené v ľavej časti tabuľky 2.1 .

2.4.

V roku 2008 sa navyše zrušili tri dlhodobé výhrady (Generálneho riaditeľstva pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka v súvislosti s vykonávaním systému IACS v Grécku, Generálneho riaditeľstva pre komunikáciu v súvislosti s absenciou systému následných kontrol a Generálneho riaditeľstva pre podnikanie a priemysel v súvislosti s financovaním európskych orgánov pre normalizáciu).

V iných politických oblastiach, napríklad v oblasti politiky súdržnosti, sa rozsah výhrad zúžil vzhľadom na opravné opatrenia, ktoré už členské štáty vykonali.

2.5.

V skupine politík Poľnohospodárstvo a prírodné zdroje generálny riaditeľ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka stiahol svoju dlhoročnú výhradu (šesť rokov) ohľadom nedostatočnej implementácie systému IACS v Grécku po tom, čo príslušné orgány zaviedli nový identifikačný systém poľnohospodárskych parciel, a výhrada ohľadom rozvoja vidieka bola podrobnejšie vymedzená po overení a odsúhlasení štatistík o kontrole vypracovaných vnútroštátnymi certifikačnými orgánmi. Generálny riaditeľ však neposkytol žiadne uistenie súvisiace s účinnosťou akčného plánu, ktorý Grécko zaviedlo a zrealizovalo, v postupe predkladania žiadostí na rok 2007. Podľa názoru Dvora audítorov práca, ktorú Komisia a certifikačné orgány v tomto členskom štáte vykonali na účely validácie štatistík o kontrole, neposkytuje požadovanú vysokú úroveň istoty.

2.5.

2.6.

V prípade skupiny politík súdržnosti Generálne riaditeľstvo pre regionálny rozvoj a Generálne riaditeľstvo pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a rovnaké príležitosti ponechali svoje výhrady k nedostatkom systémov riadenia a kontroly za obdobie rokov 2000 – 2006 napriek tomu, že sa celkový počet členských štátov a operačných programov, ako aj finančná kvantifikácia výrazne znížili. V roku 2008 sa to týkalo 99 operačných programov oproti 185 v roku 2007. Generálne riaditeľstvá vyčíslili dosah týchto výhrad na 201 mil. EUR, (v roku 2007 to bolo 726 mil. EUR) (2).

2.6.

Zníženie finančného vplyvu výhrad je jasne vysvetlené v príslušných výročných správach o činnosti a potvrdzuje, že Komisia prevzala zodpovednosť v súlade so svojím záväzkom posilniť svoju dozornú úlohu. Vyčíslený vplyv je výsledkom veľkého úsilia Komisie vynaloženého vo všetkých programoch v roku 2008 vrátane nadväzných opatrení v súvislosti so všetkými výhradami uvedenými vo výročných správach o činnosti za rok 2007, uzatvorenia štrnástich národných plánov nápravných opatrení a uplatnenia korekcií vo výške viac ako 1,5 miliardy EUR, vďaka ktorému sa výhrady v mnohých prípadoch zrušili.

Pozri aj odpoveď na bod 2.17.

2.7.

Výhrady generálnych riaditeľstiev pre skupiny politík výskum, energetika a doprava a hospodárske a finančné záležitosti sú v súlade so zisteniami Dvora audítorov o tom, že miera zostatkových chýb (po započítaní a korekciách) v žiadostiach o preplatenie nákladov 6. rámcového programu (6. RP) stále presahuje prah významnosti.

2.7.

Pozri aj odpoveď na bod 7.17.

2.8.

V prípade skupiny politík Vzdelávanie a občianstvo generálny riaditeľ GR pre komunikáciu informoval o dosiahnutých úspechoch v zlepšovaní kontrolných systémov, zdôrazňuje však, že 9,4 % kontrolovaných transakcií bolo poznačených chybami, i keď len s malým dosahom.

2.8.

2.9.

Analýza Dvora audítorov na pravej strane tabuľky 2.1 poukazuje na to, že výročné správy o činnosti sa zhodujú so závermi DAS Dvora audítorov len v prípade administratívnych výdavkov a hospodárskych a finančných otázok. Inak povedané, audity Dvora audítorov alebo Komisie neodhalili v prípade týchto oblastí politiky nijaké ďalšie závažné nedostatky okrem tých, ktoré boli obsiahnuté vo vyhláseniach generálnych riaditeľov. V prípade oblasti politiky Poľnohospodárstvo a prírodné zdroje sa výročná správa o činnosti generálneho riaditeľa pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka vo väčšej miere než v predchádzajúcich rokoch približuje záverom príslušného špecifického hodnotenia DAS.

2.9.

2.10.

V prípade skupiny politík súdržnosti Dvor audítorov poznamenáva, že rozsah a pôsobnosť výhrad v roku 2007 podhodnocujú závažnosť problémov nezrovnalosti v tejto oblasti rozpočtu (pozri bod 6.35).

2.10.

Komisia rovnako ako v uplynulých rokoch zabezpečí, aby sa prijali vhodné nadväzné a opravné opatrenia vo všetkých prípadoch, ktoré identifikoval Európsky dvor audítorov.

2.11.

V skupine politík Vonkajšia pomoc, rozvojová pomoc a rozšírenie Dvor audítorov zistil významnú chybovosť (pozri bod 8.39) a len čiastočnú účinnosť systémov dohľadu a kontroly pri zabezpečovaní správnosti platieb (pozri bod 8.44). Tieto zistenia nie sú vo výhradách generálnych riaditeľov náležite zohľadnené. Dvor audítorov túto pripomienku opakuje už štvrtý rok po sebe (3).

2.11.

V rámci nepretržitého úsilia zlepšiť celkový systém vnútornej kontroly a v spojení s prácou Komisie na dosiahnutí prípustného rizika chýb začne úrad EuropeAid v roku 2010 previerku svojej stratégie kontroly.

2.12.

Prijatím súhrnnej správy Komisia preberá politickú zodpovednosť za plnenie rozpočtu EÚ, ktoré zabezpečujú generálni riaditelia (4). Správa predkladá spätné hodnotenie finančného hospodárenia počas celého funkčného obdobia odstupujúcej Komisie.

2.13.

Komisia zastáva názor, že v roku 2008 „uplatnené kontrolné postupy poskytujú potrebné záruky v súvislosti so zákonnosťou a správnosťou uskutočnených transakcií, za ktoré nesie Komisia v zmysle článku 274 Zmluvy o ES celkovú zodpovednosť“.

2.14.

Komisia sa odvoláva na výsledok výročného nezávislého rovnocenného posúdenia, ktoré sa vykonalo začiatkom roka 2009, podľa ktorého existuje priestor na ďalšie zlepšenie kvality výročných správ o činnosti, ktoré sú jedným z najdôležitejších nástrojov riadenia. Podľa očakávaní Komisie sa tieto zlepšenia premietnu vo výročných správach o činnosti od roka 2009.

2.14.

2.15.

V súhrnnej správe sa uvádza niekoľko vysvetlení prístupu Komisie k výhradám. Komisia uvádza, že výhrada sa systematicky formuluje k závažným nedostatkom, pokiaľ neexistuje spoľahlivý audítorský dôkaz o zavedení akčného plánu a jeho fungovaní. Dvor audítorov však zastáva názor, že Komisia by mala venovať viac pozornosti získavaniu spoľahlivejších údajov o tom, že zvažované nápravné opatrenia v akčných plánoch sú alebo pravdepodobne budú účinné. Rovnako je názoru, že v niektorých prípadoch by mal byť rozsah výhrad väčší (pozri príklady uvádzané v bodoch 2.5, 2.10 a 2.11 a v tabuľke 2.1 ).

2.15.

Keď generálni riaditelia vyjadria výhradu, žiada sa od nich, aby stanovili akčný plán s cieľom riešiť zistené slabé stránky. O prijatom opatrení sa neskôr podá správa a v následnej výročnej správe o činnosti sa predloží posúdenie. Ak existujú dostatočné dôkazy o tom, že opatrenia majú merateľný vplyv na slabé stránky, výhrada sa môže zrušiť. Rozhodnutia o vyjadrení alebo zrušení výhrad patria medzi kľúčové body diskusie v rámci „partnerských hodnotení“, aj keď konečné rozhodnutie prijíma zodpovedný poverený povoľujúci úradník.

Pokiaľ ide o prípad systému IACS v Grécku, pozri odpoveď na bod 2.5.

Pokiaľ ide o oblasť politiky súdržnosti, pozri odpoveď na bod 2.6.

Komisia odkazuje aj na svoje odpovede na body 2.10 a 2.11.

2.16.

Dvor audítorov konštatuje, že Komisia priznáva potrebu prijatia ďalších opatrení, aby vyriešila problémy zistené v ďalších oblastiach. Tieto opatrenia sa okrem iného majú týkať:

a)

hodnotenia účinnosti vnútorných kontrol;

b)

sústredenia zdrojov na zlepšenie existujúcej štruktúry kontrol na správu výdavkov vo finančnom rámci rokov 2007 – 2013 a na nápravu nedostatkov v predchádzajúcom rámci;

b)

c)

kompletného a spoľahlivého predkladania správ o opravách chýb na úrovni členských štátov.

c)

2.17.

V prípade politiky súdržnosti Komisia oznámila, že na pozastavenie priebežných platieb prijala viac úradných rozhodnutí (10 v roku 2008 oproti 1 v roku 2007) a uplatnila omnoho väčšie finančné korekcie (1 587 mil. v roku 2008 oproti 396 mil. v roku 2007). So zreteľom na akčný plán na posilnenie úlohy dohľadu pri zdieľanom hospodárení v prípade súdržnosti však Komisia uznáva, že potrebuje viac času na vyhodnotenie dosahu opatrení z hľadiska zníženia chybovosti.

2.17.

Zo všeobecnejšieho pohľadu Komisia zaviedla viacročný kontrolný systém založený na prevencii alebo zisťovaní a korekcii. Najlepší odhad Komisie týkajúci sa rozhodnutých finančných korekcií a spätne získaných prostriedkov v roku 2008 dosiahol výšku 2,967 miliardy EUR vo všetkých politických oblastiach, čím sa prejavilo osobitné úsilie o zisťovanie a korekciu v rámci jej kontrolného systému (pozri časť 6 „spätné získavanie neoprávnených platieb“ poznámok k ročnej účtovnej uzávierke za rok 2008).

2.18.

Dvor audítorov vo svojej výročnej správe za rok 2007 zistil, že ročné súhrny v prvom roku existencie spoľahlivo nehodnotili fungovanie a účinnosť systémov dohľadu a kontroly a odporučil Komisii, aby prijala kroky na zlepšenie poskytovania informácií (5).

2.18.

V oblasti poľnohospodárstva všetky členské štáty, ktoré majú iba jednu platobnú agentúru, musia poskytnúť vyhlásenie o vierohodnosti od riaditeľa platobnej agentúry a osvedčenie od certifikačného orgánu, ktoré sú neoddeliteľnými súčasťami ročného súhrnu uvedeného v nariadení o rozpočtových pravidlách a medziinštitucionálnej dohode. Navyše členské štáty, ktoré majú viac ako jednu platobnú agentúru, pripravujú ročné súhrny, ktoré sa nazývajú aj súhrnné správy.

2.19.

Dvor audítorov analyzoval ročné súhrny na rok 2008 s cieľom zistiť, či sa dodržiavali požiadavky nariadenia o rozpočtových pravidlách a či členské štáty poskytli dodatočné informácie.

2.20.

Nie všetky členské štáty splnili požiadavky stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a postupovali v súlade s usmerneniami Komisie (6). V porovnaní s minulým rokom sa však kvalita analýzy, ktorá je súčasťou ročných súhrnov, zlepšila.

2.20.

Generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka vo svojej výročnej správe o činnosti za rok 2008 uviedlo, že členské štáty si splnili zákonné povinnosti a vo všeobecnosti dodržiavali usmernenie vytvorené útvarmi Komisie. V porovnaní s minulým rokom sa zvýšila kvalita analýzy vo všetkých ročných súhrnoch, ale v niektorých prípadoch by sa malo ešte viac zlepšiť posúdenie určitých základných prvkov. Komisia preto na to upozornila členské štáty a následne upravila jedno zo svojich usmernení.

2.21.

Ročné súhrny sú dôležitým prvkom vnútornej kontroly a Dvor audítorov vyzval Komisiu, aby zvýšila hodnotu procesu tým, že označí spoločné problémy, možné riešenia a najlepšie postupy a použije tieto informácie vo svojej funkcii dohľadu (7). Podobne Komisia vyzvala členské štáty, aby urobili to isté.

2.21.

Komisia odkazuje aj na svoju odpoveď na bod 2.18.

2.22.

Analýza Dvora audítorov ukázala, že v roku 2008 viacero členských štátov (8)predložilo informácie alebo analýzy, ktoré pre ročné súhrny predstavovali pridanú hodnotu, pretože sa zameriavali na zisťovanie a riešenie systémových nedostatkov alebo na medzisektorové otázky. Generálni riaditelia pre súdržnosť použili údaje v ročných súhrnoch ako vstupné údaje pre svoje hodnotenie vnútroštátnych systémov.

2.22.

Pokiaľ ide o oblasť súdržnosti, sedem členských štátov zahrnulo do ročných súhrnov vyhlásenie o vierohodnosti, ktoré Komisia navrhla vo svojich usmerneniach. Komisia podrobí doteraz poskytnuté vyhlásenia analýze s cieľom vymedziť kľúčové prvky, ktoré môžu vytvoriť pridanú hodnotu ročných súhrnov. Výsledky tejto analýzy sa zohľadnia pri aktualizácii usmerňujúceho pokynu.

V oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka sa uistenie o vierohodnosti účtov a zákonnosti a správnosti príslušných transakcií poskytuje vo vyhlásení o vierohodnosti vydanom riaditeľom platobnej agentúry. Toto vyhlásenie je predmetom auditu a stanoviska certifikačného orgánu, čím sa uistenie o vierohodnosti ešte väčšmi posilňuje. Súhrnná správa (vypracovaná členskými štátmi, ktoré majú viac ako jednu platobnú agentúru) predstavuje pridanú hodnotu, pretože vytvára zhrnutie tohto uistenia o vierohodnosti na národnej úrovni.

2.23.

V októbri 2007 prijala Komisia oznámenie o revízii štandardov vnútornej kontroly a príslušného rámca (9). Stanovila 16 revidovaných štandardov vnútornej kontroly na efektívne spravovanie, ktoré od 1. januára 2008 nahradili pôvodný súbor 24 štandardov.

2.24.

Dvor audítorov preskúmal štandardy vnútornej kontroly týkajúce sa správnosti transakcií v 16 generálnych riaditeľstvách a podobne ako v predchádzajúcich rokoch zistil vysokú úroveň implementácie (10).

2.24.

2.25.

Pri revízii štandardov vnútornej kontroly boli generálni riaditelia povinní preukázať účinné plnenie niektorých prioritných štandardov (11). Väčšina generálnych riaditeľov si na rok 2008 vybrala štandardy vnútornej kontroly 7 až 11, ktoré sa vo veľkej miere týkajú oblasti pod názvom „Operácie a kontrolné činnosti“ (12). Naopak, štandardy v oblasti „Plánovanie a postupy riadenia rizika“ (štandardy vnútornej kontroly 5 a 6) si napriek ich dôležitosti vybralo len málo generálnych riaditeľstiev (13)Komisia však nie je schopná preukázať, že systémy dohľadu a kontroly sú dostatočne účinné na zníženie rizika chýb v týchto oblastiach/skupinách politík: rozvoj vidieka v poľnohospodárstve a prírodných zdrojoch (bod 5.63), súdržnosť (bod 6.36), výskum, energetika a doprava (bod 7.41) a vonkajšia pomoc, rozvojová pomoc a rozšírenie (bod 8.34).

2.25.

Trinásť generálnych riaditeľstiev (jedna tretina) sa rozhodlo uprednostniť jednu alebo obidve normy plánovania a riadenia rizika, a to aj niektoré generálne riaditeľstvá s najväčšími výdavkami. Komisia sa nazdáva, že ide o vhodnú reakciu na význam týchto noriem pre príslušné generálne riaditeľstvá.

Pokiaľ ide o poľnohospodárstvo a prírodné zdroje ako celok, odhadovaná hodnota celkovej chybovosti je mierne pod prahovou hodnotou významnosti, ktorá sa rovná 2 %. V priebehu niekoľkých rokov sa prejavila tendencia všeobecného zlepšenia systémov dohľadu a kontroly v tejto politickej oblasti, pričom tieto systémy sú v súčasnosti účinné, aj keď určité zlepšenie je ešte vždy potrebné v oblasti rozvoja vidieka.

Prostredníctvom uskutočňovania akčného plánu na posilnenie dozornej úlohy Komisie v riadiacich a štrukturálnych opatreniach Komisia dosiahla významný pokrok v zlepšovaní systémov dohľadu a v zmierňovaní rizika výskytu chýb. Zároveň prijala ďalšie opatrenia, ako je zjednodušenie pravidiel vykazovania nákladov v oblasti politiky súdržnosti prostredníctvom zavedenia paušálnych sadzieb, jednorazových súm a štandardných stupníc jednotkových nákladov a prostredníctvom posilnenia kontrolného rámca na obdobie rokov 2007 – 2013. Komisia sa nazdáva, že vplyv takýchto opatrení na chybovosť bude možné posúdiť iba na základe dlhšieho obdobia, a správu o prvom vplyve na platby v období rokov 2007 – 2013 predloží na začiatku roka 2010.

Komisia odkazuje aj na svoju odpoveď na bod 2.17.

Do zlepšovania riadenia politiky výskumu, energetiky a dopravy v kontexte platného právneho a finančného rámca sa už vložilo značné úsilie. Komisia bude naďalej dôsledne využívať kontroly (pozri aj odpoveď na bod 7.42).

Pokiaľ ide o oblasť vonkajšej pomoci, rozvoja a rozšírenia, Komisia vytvorila pre túto skupinu politík kontroly, tak aby zahŕňali úplný životný cyklus jej viacročných projektov, aby počas svojich bežných kontrol dokázala väčšine finančných chýb predchádzať alebo ich zisťovať a opravovať. Povinné finančné audity plánované v rámci kontrolného systému Komisie by mali Komisii umožniť zistiť a opraviť tieto chyby predbežného financovania – v neskoršom účtovnom roku – pred uskutočnením konečných platieb. Následné kontroly Komisie potvrdzujú takúto nízku úroveň zostatkovej chybovosti.

2.26.

Akčný plán na rok 2006 bol zameraný na riešenie konkrétnych nedostatkov rámca vnútornej kontroly Komisie (14). V oznámení Komisie z februára 2009 (15)sa uvádza aktualizované hodnotenie výsledkov akčného plánu založeného na ukazovateľoch.

2.27.

Z analýzy tohto oznámenia Dvorom audítorov (pozri tabuľku 2.2 ) vyplýva, že Komisia zrealizovala všetkých 14 podopatrení, ktoré Dvor audítorov v predchádzajúcej výročnej správe označil ako nedokončené (16), a teda zrealizovala akčný plán.

2.28.

Komisia poskytuje celú sériu ukazovateľov a deskriptorov na posúdenie dosahu akčného plánu (17). Dvor audítorov pomocou analýzy (pozri tabuľku 2.2 ) zistil, že väčšina z nich hodnotí len výstup a aktivitu Komisie podľa (pod)opatrení, a nie účinnosť. Hoci fakticky je to správne, nie je možné stanoviť, či má akčný plán merateľný dosah na systémy dohľadu a kontroly a v nadväznosti na to na správnosť transakcií.

2.28.

Komisia sa ďalej nazdáva, že akčné plány prijaté v niekoľkých uplynulých rokoch prispeli k spoločnému chápaniu orgánov členských štátov alebo externých orgánov, pokiaľ ide o opatrenia potrebné na predchádzanie chybám v programoch EÚ. Ide o veľmi dôležitý vplyv, ktorý bude základom budúcich opatrení a spolupráce.

2.29.

Dvor audítorov zaznamenal za rok 2008 ďalší pokrok v systémoch dohľadu a kontroly Komisie, predovšetkým vplyv príslušných výhrad na uistenie uvedené vo vyhláseniach generálnych riaditeľov (body 2.5 až 2.8).

2.29.

2.30.

Audity Dvora audítorov však v prípade niektorých výročných správ o činnosti a vyhlásení odhalili pretrvávajúce nedostatky v rozsahu a pôsobnosti výhrad a v hodnotení a fungovaní systémov dohľadu a kontroly (body 2.9 až 2.11).

2.30.

Komisia víta zlepšenie uvedené v tabuľke 2.1 a znovu opakuje svoj záväzok dosiahnuť v tejto oblasti ďalší pokrok. Komisia v súčasnosti posudzuje činitele ovplyvňujúce kvalitu výročných správ o činnosti a podporí opatrenia na ďalšie zvýšenie ich kvality.

Pozri aj odpovede na body 2.9, 2.10 a 2.11.

2.31.

Komisia dosiahla pokrok, čo sa týka riadenia ročných súhrnov, ktoré teraz poskytujú dodatočnú istotu a umožňujú priniesť pridanú hodnotu vyhláseniam generálnych riaditeľov. Nariadenie o rozpočtových pravidlách však v plnom rozsahu nedodržiavali všetky členské štáty (body 2.20 a 2.22).

2.31.

Komisia zároveň prijala vhodné opatrenia nadväzujúce na všetky prípady nesplnenia regulačných požiadaviek a dosiahla, že členské štáty v porovnaní s predchádzajúcim rokom vypracovali kvalitnejšie ročné súhrny.

2.32.

Komisia je schopná preukázať takmer kompletnú implementáciu štandardov vnútornej kontroly (pozri bod 2.24) a realizuje podopatrenia vo svojom akčnom pláne na vytvorenie integrovaného rámca vnútornej kontroly (bod 2.27).

2.33.

Dvor audítorov však konštatuje, že Komisia nevie preukázať, že jej opatrenia na zlepšenie systémov dohľadu a kontroly sú účinné na zmiernenie rizika chýb v niektorých oblastiach rozpočtu (pozri bod 1.33).

2.33.

Komisia odkazuje aj na svoje odpovede na body 2.17 a 2.25.

2.34.

Na zlepšovanie systémov dohľadu a kontroly treba prihliadať ako na prebiehajúci proces, v ktorom určitý čas potrvá, kým sa príslušné opatrenia ukážu ako účinné. Znamená to, že odporúčania Dvora audítorov z minulého roku sú stále platné (18).

2.34.

2.35.

Osobitnú a ďalšiu pozornosť treba v prvom rade nasmerovať na tie výdavkové oblasti, v ktorých Dvor audítorov naďalej nachádza vysokú chybovosť. Je potrebné:

a)

posúdiť náklady a hodnotu kontrol týkajúcich sa politík;

a)

b)

presadzovať zjednodušenie pri vytváraní budúcich návrhov politík;

b)

Komisia odkazuje na záver Európskeho dvora audítorov uvedený v bode 1.39, v ktorom uvádza, že môže vzniknúť napätie medzi zjednodušovaním a zabezpečením, aby sa na základe pomoci dosiahli politické ciele. V tejto súvislosti poznamenáva, že príliš úzko zamerané politické ciele niekedy vyžadujú zložité pravidlá, aby sa zabezpečilo ich dosiahnutie.

Pokiaľ ide o politiku súdržnosti, nariadenia o fondoch sa upravili v máji 2009 s cieľom umožniť využívanie paušálnych sadzieb, jednorazových súm a štandardných stupníc jednotkových nákladov už v programoch na obdobie rokov 2007 – 2013. Komisia rázne nabádala členské štáty, aby využili tieto zjednodušené možnosti nákladov. V júli 2009 predstavila ďalšie návrhy na zjednodušenie regulačného rámca na obdobie rokov 2007 – 2013.

c)

pokračovať v zlepšovaní mechanizmu, pomocou ktorého sa finančnými korekciami, stiahnutím alebo spätným získaním súm opravia vzniknuté chyby, a vykonať potrebné kroky na preukázanie tohto dosahu v praxi.

c)

Očakáva sa, že oprava systémových chýb v oblasti výskumu sa v roku 2009 zrýchli.

2.36.

V tých oblastiach politiky, pre ktoré sú v právnych predpisoch stanovené požiadavky na predloženie ročných súhrnov členských štátov, by Komisia mala zabezpečiť čo najväčší úžitok týchto súhrnov. To platí napríklad pre ročné súhrny a predbežné vyhlásenia. Dobrovoľným iniciatívam členských štátov (formou národných vyhlásení) alebo najvyšších kontrolných inštitúcií by sa takisto mala venovať primeraná pozornosť, aby sa získal ďalší pohľad na všetky tie otázky, ktoré by mohli byť relevantné na zabezpečenie zákonnosti a správnosti výdavkov rozpočtu EÚ.

2.36.

3.1.

V tejto kapitole sa analyzujú otázky týkajúce sa plnenia všeobecného rozpočtu EÚ v roku 2008. Kapitola sa zaoberá predovšetkým mierou plnenia rozpočtu, realizáciou programov EÚ, najmä výdavkami na politiky súdržnosti, opravnými rozpočtami a výškou nesplatených rozpočtových záväzkov.

3.2.

Rozpočtové prostriedky schválené na rok 2008 (odhlasovaný rozpočet a opravné rozpočty) spolu s rozpočtovými prostriedkami prenesenými z roku 2007 dosiahli spolu sumu 132,3 mld. EUR na záväzky a 117 mld. EUR na platby, čo predstavuje nárast o 4,7 % a 1,7 % v danom poradí v porovnaní s konečným rozpočtom na rok 2007 (1). Dovedna celkové viazané rozpočtové prostriedky za rok boli 2,2 mld. EUR pod stropom finančného rámca a výdavkové rozpočtové prostriedky zotrvali pod stropom finančného rámca o 14,0 mld. EUR (pozri schémy III a IV v prílohe I ).

3.3.

Desať opravných rozpočtov odhlasovaných v priebehu roka malo za následok celkový nárast rozpočtových prostriedkov na záväzky o 1,4 mld. EUR a pokles rozpočtových prostriedkov na platby o 4,6 mld. EUR. Pokles je prevažne reakciou na čerpanie pod úrovňou odhadu v oblastiach politík súdržnosti (4,5 mld. EUR) a vonkajších vzťahov (0,3 mld. EUR). Zmenšovanie objemu rozpočtových prostriedkov na platby prostredníctvom opravných rozpočtov je znakom dobrého finančného hospodárenia v zmysle prispôsobenia sa zmenám a zníženia rozpočtového prebytku (2)(umožňuje najmä skôr vrátiť vlastné zdroje do členských štátov).

3.4.

Komisia predkladá niekoľko dokumentov, ktoré okrem iného obsahujú tieto informácie o plnení rozpočtu Európskych spoločenstiev (3):

3.5.

Pri programoch štrukturálnych fondov v období rokov 2000 – 2006 sa čerpanie výdavkových rozpočtových prostriedkov v roku 2008 ukázalo byť značne vyššie, ako sa očakávalo. Namiesto odhadovaných 16,3 mld. EUR dosiahli platby výšku 24,0 mld. EUR. Počiatočný odhad vychádzal z predpokladu, že nárast súm žiadostí o platbu v roku 2008 sa zníži, pretože termín pre pravidlo n + 2 (6)sa tu neuplatnil a od roku 2006 nevznikli nové záväzky. K očakávanému zníženiu však nedošlo.

3.6.

Predkladanie vyhlásení o zhode členskými štátmi na schválenie Komisiou, čo predstavuje predpoklad na úhrady z programov súdržnosti v období rokov 2007 – 2013, bolo pomalé (pozri bod 6.26). To viedlo k tomu, že realizácia výdavkových rozpočtových prostriedkov bola podstatne nižšia, ako sa očakávalo (12,6 mld. EUR). Takmer všetky platby v roku 2008 na nové programovacie obdobie boli počiatočnými zálohami.

3.6.

V niektorých prípadoch členské štáty nepredložili žiadosti o priebežné platby, hoci vyhlásenia o zhode už boli schválené. To naznačuje, že mnohé programy sa z tohto dôvodu realizovali pomaly.

3.7.

Dňa 26. novembra 2008 Komisia predložila štruktúru plánu hospodárskej obnovy Európy ako spoločnej európskej reakcie na súčasnú finančnú a hospodársku krízu (7).

3.8.

V rámci príspevku EÚ k tomuto stimulu sa v pláne navrhlo urýchlenie platieb v rámci štrukturálnych fondov. Bolo navrhnuté zjednodušiť kritériá na podporu z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a Európskeho sociálneho fondu, preprogramovať čerpanie a zvýšiť zálohové platby od začiatku roka 2009. To poskytlo členským štátom skorší prístup k zálohovým platbám z Európskeho sociálneho fondu až do objemu 1,8 mld. EUR na posilnenie aktívnych politík trhu práce, sústredenie podpory pre najslabšie skupiny a zintenzívnenie opatrení na podporu zručností. Súčasťou plánov bolo aj zrýchlené čerpanie ďalších 4,5 mld. EUR zálohových platieb z EFRR na financovanie podpory súdržnosti. Komisia má v pláne uvoľniť dodatočných 5,00 mld. EUR na obdobie rokov 2009 – 2010 na zlepšenie energetických prepojení a širokopásmovej infraštruktúry. Tento balík zahŕňa spolu 3,98 mld. EUR na investície do zachytávania a skladovania oxidu uhličitého, projektov v oblasti veternej energie na mori a energetických prepojení a 1,02 mld. EUR na rozšírenie a skvalitnenie vysokorýchlostného internetu vo vidieckych oblastiach a na reakcie na nové výzvy v agroenvironmentálnej oblasti. Rozpočtové dôsledky plánu hospodárskej obnovy budú rozpoznateľné až od roku 2009.

3.9.

Nesplatené rozpočtové záväzky (t. j. nevyužité záväzky prenesené na pokrytie výdavkov v budúcich rokoch) sa hlavne pri viacročných programoch zvýšili o 16,4 mld. EUR (11,8 %) na 155,0 mld. EUR. Nesplatené záväzky týkajúce sa výlučne oblastí politík financovaných prostredníctvom diferencovaných rozpočtových prostriedkov (8)dosiahli celkovú výšku 153,8 mld. EUR, čo sa rovná záväzkom za 1,8 roka alebo platbám za 2,3 roka pri miere čerpania za rok 2008 v príslušných oblastiach politík. Takmer 80 % nesplatených záväzkov však pochádza z roku 2007 a 2008, a preto sa týka finančného rámca na obdobie rokov 2007 – 2013. Štruktúra nahromadených nesplatených rozpočtových záväzkov poukazuje v oblasti štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na dosah úsilia vyrovnať nesplatené záväzky platbami pred uplatnením pravidla automatického zrušenia viazanosti (pravidlo n + 2/pravidlo n + 3).

3.9.

3.10.

Rast nesplatených rozpočtových záväzkov je priamym následkom diferencovaných výdavkov, pri ktorých výdavkové programy trvajú niekoľko rokov a záväzky vznikajú niekoľko rokov pred príslušnými platbami. Keďže záväzky sa vyrovnávajú platbami, dlhodobý účinok stavu, keď záväzky významne prevyšujú platby, sa prejaví v podobe nahromadenia nesplatených záväzkov, a táto situácia sa z roka na rok opakuje.

3.11.

Najväčší podiel na nesplatených záväzkoch pripadá na oblasť súdržnosti (pozri graf 3.1 ). V tejto oblasti dosiahli nesplatené záväzky výšku 103 mld. EUR (9)(približne 66 % celkového objemu), čo sa rovná záväzkom za 2,2 roka alebo platbám za 2,9 roka pri miere čerpania za rok 2008. Veľká väčšina nesplatených záväzkov v tejto oblasti (73,8 mld. EUR) sa vzťahuje na aktuálne obdobie rokov 2007 – 2013. Nesplatené záväzky vzťahujúce sa na finančný rámec 2000 – 2006 dosiahli výšku 29,3 mld. EUR.

3.11.

3.12.

Asi 13,4 % celkových nevyužitých záväzkov (20,9 mld. EUR) sa týkalo Kohézneho fondu napriek skutočnosti, že predstavuje len asi 6,2 % celkových schválených viazaných rozpočtových prostriedkov na rok 2008. V porovnaní s rokom 2007 to predstavuje nárast 2,8 mld. EUR alebo približne 15,5 %. Vysoká miera nesplatených rozpočtových záväzkov týkajúcich sa Kohézneho fondu sa rovná záväzkom za 1,4 roka alebo platbám za 4,9 roka pri miere čerpania za rok 2008.

3.12.

Okrem toho sa v prípade projektov financovaných z Kohézneho fondu na rozdiel od iných štrukturálnych fondov nevyskytujú za obdobie rokov 2000 – 2006 žiadne prostriedky, ktorých viazanosť bola automaticky zrušená.

Na obdobie rokov 2007 – 2013 je Kohézny fond programovaný spolu s EFRR a pravidlá automatického zrušenia viazanosti prostriedkov sa uplatňujú na obidva fondy. Tento postup v budúcnosti zníži úroveň nesplatených záväzkov z Kohézneho fondu.

3.13.

Miera čerpania zotrvala v roku 2008 na vysokej úrovni. V oblasti politiky súdržnosti sa úvodné výdavkové rozpočtové prostriedky znížili opravnými rozpočtami o 4,5 mld. EUR z dôvodu oneskorenia pri realizácii nových programov na obdobie rokov 2007 – 2013.

3.13.

3.14.

Členské štáty zlepšili svoje prognózy výdavkov v oblasti štrukturálnych fondov a znížili mieru nadhodnotenia.

3.14.

3.15.

Nesplatené rozpočtové záväzky pri diferencovaných výdavkoch zostávajú na veľmi vysokej úrovni a prekračujú celkové viazané rozpočtové prostriedky na rok 2008. Väčšina nesplatených rozpočtových záväzkov však teraz pochádza z rokov 2007 a 2008 a týka sa tak aktuálneho finančného rámca. Dvor audítorov odporúča Komisii podnietiť členské štáty na to, aby zaslali zvyšné dokumenty o zhode systémov riadenia a kontroly čo najskôr a na dostatočnej kvalitatívnej úrovni, aby bolo možné predísť ďalším oneskoreniam pri priebežných platbách a ďalšiemu nárastu nesplatených rozpočtových záväzkov.

3.15.

V roku 2008 a v roku 2009 Komisia podnikla kroky s cieľom zlepšiť dodržiavanie postupu poskytovania vyhlásení o zhode, a to prostredníctvom zasielania upomienok, nadväzovania kontaktov a organizácie stretnutí s členskými štátmi. Regulačné právne predpisy týkajúce sa vrátenia záloh v prípade, že do 24 mesiacov nebola podaná žiadosť o platbu, budú takisto ako pravidlo automatického zrušenia viazanosti prostriedkov slúžiť na vyvíjanie tlaku na členské štáty. Pozri aj odpoveď na bod 3.6.

K 30. júnu 2009 doručené a schválené správy predstavovali 93 %, resp. 58 % rozpočtových prostriedkov na roky 2007 – 2013.

4.1.

V tejto kapitole sa uvádza osobitné hodnotenie Dvora audítorov v oblasti príjmov. Príjmová časť rozpočtu Európskej únie pozostáva z vlastných zdrojov a ostatných príjmov. Ako je uvedené v tabuľke 4.1 , vlastné zdroje tvoria nesporne hlavný zdroj financovania rozpočtových výdavkov (89,4 %).

4.2.

Dňa 26. januára 2009 Rada prijala pozmeňujúce a doplňujúce pravidlá (1)na vykonávanie nového rozhodnutia o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev (2007/436/ES, Euratom) (2), ktoré nadobudlo účinnosť 1. marca 2009 so spätnou platnosťou od 1. januára 2007. Keďže ratifikačný proces nebol do konca roka 2008 ukončený, nevyhnutné prepočty príspevkov členských štátov založených na DPH a HND za roky 2007 a 2008 sa vykonali v roku 2009.

4.3.

Dvor audítorov vybral zo záznamov Komisie o dokladoch všetkých príjmov reprezentatívnu štatistickú vzorku 60 príkazov na vymáhanie a preskúmal správnosť transakcií na úrovni Komisie (pozri prílohu 4.1 ). Audit zahŕňal kontrolu prijatia opatrení na základe niektorých predošlých zistení (pozri prílohu 4.2 ). Dodatočná audítorská práca, ktorú vykonal Dvor audítorov, je opísaná v bodoch 4.4 až 4.8.

4.4.

Audit Dvora audítorov týkajúci sa transakcií súvisiacich s účtami nemôže obsiahnuť nepreclené dovozy ani tie, ktoré unikli colnému dohľadu.

4.5.

Dvor audítorov vykonal hodnotenie systémov dohľadu a kontroly v troch členských štátoch (3)a preskúmal ich účtovné systémy pre tradičné vlastné zdroje. Audítori skontrolovali náhodnú vzorku 30 vyhlásení o dovoze v každom z týchto troch členských štátov.

4.6.

Dvor audítorov hodnotil systémy dohľadu a kontroly v Komisii vrátane jej inšpekcií v členských štátoch. Preskúmal účty pre tradičné vlastné zdroje a analyzoval tok ciel s cieľom získať primeranú istotu, že zaúčtované sumy sú úplné a správne. Rovnako sa hodnotila úloha dohľadu výboru PVVZ (4).

4.7.

Vlastné zdroje založené na DPH a HND sú príspevky, ktoré vyplývajú z používania jednotných sadzieb na teoreticky harmonizované vymeriavacie základy DPH alebo HND členských štátov, vypočítané podľa pravidiel Spoločenstva. Tieto dva vlastné zdroje sú založené na makroekonomických štatistikách, pri ktorých nemožno priamo overiť údaje, z ktorých vychádzajú. Z tohto dôvodu sa východiskovým bodom auditu stali makroekonomické agregáty, ktoré pre Komisiu pripravili členské štáty. Pri audite sa následne hodnotil systém, ktorý Komisia používa na spracovanie údajov až po ich zahrnutie do konečnej účtovnej závierky. Audit sa tak vzťahoval na zostavovanie ročného rozpočtu a na správnosť príspevkov členských štátov.

4.8.

Pri audite sa rovnako hodnotili systémy dohľadu a kontroly Komisie, ktorých účelom je poskytnúť uistenie, že tieto zdroje sú správne vypočítané a vyberané, ako aj úlohy výboru PVVZ a výboru pre HND (5). Dvor audítorov ďalej preskúmal systémy dohľadu a kontroly národných štatistických úradov (NŠÚ) pre zostavovanie národných účtov v štyroch členských štátoch (6).

4.9.

Zdroj založený na HND sa používa na vyrovnanie rozpočtu. V dôsledku akéhokoľvek podhodnotenia HND konkrétneho členského štátu, aj keď nemá vplyv na celkový vlastný zdroj založený na HND, sa zvyšujú príspevky od ostatných členských štátov, až kým sa problém nezistí a nenapraví.

4.10.

Tradičné vlastné zdroje stanovujú a vyberajú členské štáty. Tri štvrtiny týchto súm sa vyplácajú Spoločenstvu a zvyšná štvrtina sa ponecháva na pokrytie nákladov spojených s výberom. Každý členský štát zasiela Komisii mesačný výkaz o stanovených clách (výkaz účtu A) a štvrťročný výkaz tých stanovených ciel, ktoré v ňom nie sú zahrnuté (účet B) (7).

4.11.

Dvor audítorov zistil, že vo výkazoch členských štátov zaslaných Komisii sa celkovo nevyskytli významné chyby.

4.12.

Dvor audítorov pri audite zistil, že vo výpočte príspevkov členských štátov a ich vyplatení sa nevyskytli významné chyby.

4.13.

Auditmi Dvora audítorov vykonanými na mieste sa potvrdilo, že kontrolované systémy dohľadu a kontroly pre účtovanie ciel a tradičných vlastných zdrojov fungujú celkovo dobre.

4.14.

Podobne ako v predchádzajúcich rokoch sa však auditom Dvora audítorov poukázalo na problémy ovplyvňujúce sumy zahrnuté do účtov B, ktoré síce nie sú dostatočne významné na to, aby ovplyvnili celkové stanovisko, ale mali by sa napraviť:

4.14.

—

omeškané stanovenie a výber ciel, aj keď boli colné orgány (8)o splatných sumách a totožnosti dlžníkov už oboznámené,

—

—

nedostatok vnútroštátnych pokynov (9)pre odhad objemu dlhov, ktorých spätné získanie je nepravdepodobné.

—

4.15.

Dvor audítorov v jednej z predchádzajúcich výročných správ (10)navyše poznamenal, že frekvencia fyzických kontrol pri dovozoch bola veľmi nízka. Komisia v odpovedi uviedla, že tento nízky počet sa kompenzuje neskoršími „kontrolami založenými na audite“. Dvor audítorov však kritizoval frekvenciu takýchto auditov založených na kontrolách po colnom konaní v niekoľkých členských štátoch (11).

4.15.

V roku 2009 si Komisia za základný predmet inšpekcií zvolila kontrolné stratégie členských štátov týkajúce sa tradičných vlastných zdrojov. V priebehu týchto inšpekcií sú preskúmajú zavedené kontrolné stratégie, využívanie analýzy rizík pri zostavovaní kontrolných programov a kvalita kontrol po colnom konaní.

4.16.

V roku 2008 najvyššia kontrolná inštitúcia (NKI) jedného z týchto členských štátov uverejnila správu (12), v ktorej boli uvedené zistenia podobné zisteniam Dvora audítorov a ktorá bola kritická voči systémom kontroly dovozov podliehajúcich clu v tomto členskom štáte. Správa poukázala najmä na:

4.16.

Komisia víta opatrenie vnútroštátnych kontrolných služieb predovšetkým v oblasti tradičných vlastných zdrojov. Počas inšpekcií využíva Komisia na skompletizovanie svojho hodnotenia informácie z vnútroštátnych kontrolných správ, ak sú k dispozícii.

—

to, že hoci colný orgán zvládol uľahčenie obchodu dobre, ešte stále musí zlepšiť potrebné odborné znalosti a získať zdroje na vykonávanie kontrol dokumentov, ktoré uskutočňuje,

—

znižujúci sa počet a nekonzistentnú kvalitu auditov založených na kontrolách po colnom konaní napriek tomu, že počet pri nich zistených chýb sa zvyšuje,

—

potrebu vypracovať ciele a normy pre frekvenciu a kvalitu týchto auditov na zabezpečenie fiškálnej kontroly a integrity režimu.

4.17.

Výhrady sú nástrojom, ktorý Komisia používa na to, aby mohla neisté prvky vo výkazoch DPH predložených členskými štátmi ponechať otvorené na prípadnú korekciu po uplynutí lehoty štyroch rokov stanovenej v právnych predpisoch. V roka 2008 sa predložilo 41 výhrad a 15 ich bolo zrušených, čím sa počet existujúcich výhrad na konci roku zvýšil na 163 (pozri tabuľku 4.2 ). 34 z nich sa vzťahuje na roky pred rokom 2000. Z 15 výhrad zrušených v roku 2008 sa žiadna nevzťahovala na tri najstaršie roky 1989, 1993 a 1995. Komisia stále nemá k dispozícii účinný nástroj, ktorý by zabezpečil, že členské štáty poskytnú primerané a včasné informácie, ktoré by jej umožnili nevyriešené výhrady týkajúce sa vlastných zdrojov založených na DPH zrušiť.

4.17.

4.18.

Generálne riaditeľstvo pre dane a colnú úniu (GR TAXUD) je zodpovedné za zabezpečenie správneho uplatňovania smerníc o DPH a malo by monitorovať transpozíciu a súlad vnútroštátnych vykonávacích opatrení, ktoré zaviedli členské štáty, s týmito smernicami. V roku 2008 nadobudli účinnosť dve smernice o DPH (13). GR TAXUD však nemonitorovalo všetky vnútroštátne transpozičné opatrenia týkajúce sa týchto dvoch smerníc. Nesprávna alebo neúplná transpozícia by mohla ovplyvniť sumu vybranej DPH, a tým zaplatenú sumu vlastných zdrojov. Mohla by rovnako narušiť chod jednotného trhu.

4.18.

Pokiaľ ide o dve smernice o DPH, ktoré nadobudli účinnosť v roku 2008, prvá (14)dáva členským štátom možnosť, neukladá povinnosť prijímať vnútroštátne ustanovenia odchyľujúce sa od bežných predpisov obsiahnutých v smernici o DPH s cieľom riešiť daňový podvod alebo vyhýbanie sa dani. Tieto opatrenia je potrebné oznámiť Výboru pre DPH, a ak sa prijmú, budú mať pozitívny vplyv na vlastné zdroje DPH. Druhá (15)nezavádza podstatné zmeny platných právnych predpisov a jej zásadné zmeny a doplnenia sú podrobne uvedené v článku 412, a v príslušných členských štátoch sa primerane dodržiavali.

4.19.

Ak sa Komisia domnieva, si členský štát že neplní svoje povinnosti vyplývajúce zo smernice o DPH, môže predložiť vec Súdnemu dvoru (16). V roku 2008 sa vyskytli tri takéto veci (17), z ktorých jedna by mohla viesť k zníženiu vlastných zdrojoch založených na DPH. V tejto veci uplynuli od zapísania veci do jednotného registra potenciálnych nesplnených povinností do odoslania návrhu na začatie konania Súdnemu dvoru zo Komisiou v roku 2008 viac než štyri roky a medzi registráciou sťažnosti a zaslaním formálneho oznámenia uplynulo viac než 20 mesiacov (18).

4.19.

Právny rámec v členských štátoch je často obšírny a komplikovaný a vyžaduje si dôkladnú analýzu. Komisia venuje mimoriadnu pozornosť príprave prípadov týkajúcich sa interpretácie právnych predpisov o nepriamom zdanení.

Komisia okrem toho zmenila minulý rok svoje postupy, aby umožnila častejšie prijímanie rozhodnutí s cieľom obmedziť meškania, ku ktorým došlo pri prijatí oznámení členských štátov krátko pred prijatím ďalšieho procedurálneho kroku, čo umožnilo napredovanie v prípadoch hneď po dokončení analýzy nových informácií. Ak je určený potenciálny vplyv na tradičné vlastné zdroje, Komisia prijíma vhodné opatrenia formou výhrad.

4.20.

Komisia predložila šiestu správu podľa článku 12 (19)v novembri 2008, hoci mala byť predložená na konci roka 2007. Hlavným cieľom tejto správy je umožniť Komisii spoločne s príslušným členským štátom zvážiť, či sa môžu vykonať určité zlepšenia na zvýšenie účinnosti postupov stanovených pre registráciu zdaniteľných osôb a určenie a vyberanie DPH, ako aj systémov na kontrolu DPH.

4.20.

4.21.

V šiestej správe sa kriticky posúdila hodnota predchádzajúcich správ. V záveroch sa uvádza, že rozpočtový orgán na problémy uvedené v predchádzajúcich správach nereagoval a ani o nich nediskutoval, a Komisia nenašla takmer žiadne dôkazy o tom, že by odporúčania viedli priamo k nejakým zmenám v členských štátoch. Vybraná daň je východiskovým bodom pri vymeriavaní sumy vlastných zdrojov založených na DPH, ktorú má členský štát uhradiť.

4.22.

Po tom, čo členské štáty v roku 2008 oznámili Komisii svoje údaje o HND, výbor pre HND dospel po zohľadnení existujúcich výhrad (20)k názoru, že údaje členských štátov EU-15 sú na účely vlastných zdrojov primerané. Výbor pre HND nemohol vyjadriť stanovisko k údajom týkajúcim sa členských štátov EU-12, ktoré sú buď otvorené, alebo na ktoré sa vzťahujú výhrady, pretože analýza súpisov k HND (21)stále prebieha (pozri body 4.25 a 4.26).

4.23.

Dvor audítorov preskúmal kľúčové zložky systémov dohľadu a kontroly vzťahujúcich sa na proces zostavovania údajov o HND, ktoré boli v roku 2008 oznámené v štyroch členských štátoch, a zistil, že v dokumentácii postupov na získavanie týchto údajov sú nedostatky, že kontroly kvality štatistík sa systematicky nedokumentovali a/alebo že hodnotenie systémov pre tvorbu štatistík sa vždy nevykonalo.

4.23.

4.24.

Dvor audítorov naďalej zastáva názor (22), že rozdiely v systémoch dohľadu a kontroly v NŠÚ by mohli oslabiť porovnateľnosť, spoľahlivosť a úplnosť národných účtov.

4.24.

Komisia zobrala na vedomie poznámky Dvora audítorov týkajúce sa systémov dohľadu a kontroly. Výbor pre HND konkrétne diskutuje o systémoch dohľadu a kontroly od roku 2006. V aktualizovanom Dotazníku hodnotenia súpisu k HND Komisie (dokument GIAQ GNIC/081 z apríla 2007) boli zavedené osobitné otázky 3 a 4 o opise a hodnotení systémov dohľadu a kontroly. V prepracovaných usmerneniach o súpise k HND (GNIC/053 rev. 2) sa vyžaduje podrobnejší opis postupov členských štátov. Komisia bude naďalej podporovať výmenu osvedčených metód v tejto oblasti medzi krajinami predovšetkým zorganizovaním seminára v decembri 2009.

4.25.

Ku koncu roka 2008 existovali všeobecné výhrady (23)k údajom o HND členských štátov EU-15 týkajúce sa obdobia 2002 až 2004, ktoré sú platné až do vykonania analýzy aktualizovaných súpisov k HND. Pokiaľ ide o členské štáty EU-10, v júni 2008 boli vydané všeobecné výhrady k údajom o HND za roky 2004 až 2006.

4.26.

Na začiatku roka 2008 bolo nevyriešených 25 konkrétnych (24)výhrad týkajúcich sa HND, ktoré sa vzťahovali na obdobie rokov 1995 – 2001. V priebehu roka 2008 Komisia zrušila 15 výhrad, v dôsledku čoho tvorilo zostatok na konci roka 10 (25)nevyriešených výhrad.

4.26.

4.27.

Dvor audítorov preskúmal na mieste dokumentáciu poskytnutú NŠÚ a zistil, že pri dvoch výhradách, ktoré Komisia zrušila v roku 2008, neboli k dispozícii všetky informácie na podporu úprav výpočtu vlastných zdrojov založených na HND. V jednom prípade odborné hodnotenie uplatnené pri odhade zložky národných účtov nebolo zdokumentované a v druhom prípade údaje poskytnuté Komisii neboli úplne podložené štatistikami, čím sa zamedzilo úplnému audit trailu. Rovnako ako v roku 2007 (26), Dvor audítorov zistil, že súčasťou práce Komisie na zrušenie výhrad neboli ani dokladové kontroly na potvrdenie presnosti informácií poskytnutých členskými štátmi prostredníctvom porovnania s inými zdrojmi, ani kontroly na mieste na potvrdenie upravených agregátov národných účtov.

4.27.

4.28.

Do konca roku 2008 Komisia dostala aktualizované alebo nové súpisy k HND (27)a vykonala kontroly v 16 členských štátoch. V šiestich prípadoch sa vykonalo priame overenie agregátov HND. Keďže však neexistujú schválené vnútorné usmernenia na vykonávanie tohto kontrolného postupu, ako napr. kritériá na výber zložiek HND, ktoré by sa mali takto overovať, existuje riziko, že priame overovanie sa v týchto členských štátoch neuskutočňovalo jednotne. Komisia okrem toho ešte nezhodnotila systémy dohľadu a kontroly NŠÚ na zostavovanie národných účtov.

4.28.

4.29.

Dvor audítorov na základe svojej audítorskej práce dospel k záveru, že:

sú za rok končiaci sa k 31. decembru 2008 bez významných chýb.

4.30.

Dvor audítorov dospel na základe svojej audítorskej práce k záveru, že systémy dohľadu a kontroly sú pri zabezpečovaní správnosti príjmov účinné (pozri prílohu 4.1 ). Dvor audítorov však upozorňuje na nedostatky, ktoré treba riešiť nižšie uvedeným spôsobom, hoci nie sú z hľadiska účinnosti systému ako celku významné.

4.31.

Pri auditoch Dvora audítorov sa naďalej odhaľujú problémy s používaním účtov B, a preto Dvor audítorov odporúča, aby Komisia pokračovala vo svojom úsilí zabezpečiť ich správne používanie a svoj dohľad nad stanovením a vyberaním ciel (bod 4.14).

4.31.

4.32.

Vzhľadom na nedostatky v kontrolnej stratégii, ktoré boli uvedené v predchádzajúcich výročných správach, Dvor audítorov odporúča, aby Komisia vzala tieto zistenia do úvahy pri inšpekciách v členských štátoch. Mala by predovšetkým podporovať vhodnú rovnováhu medzi fyzickými kontrolami pri dovoze a kontrolami subjektov po colnom konaní. Mali by sa vykonávať dostatočne často a kvalitne, aby sa ochránili finančné záujmy Spoločenstva (body 4.15 a 4.16).

4.32.

4.33.

Komisia stále nemá k dispozícii účinný nástroj, ktorý by zabezpečil, že členské štáty poskytnú primerané a včasné informácie, ktoré by jej umožnili zrušiť nevyriešené výhrady týkajúce sa vlastných zdrojov založených na DPH. Dvor audítorov odporúča, aby Komisia pokračovala vo svojom úsilí (28)s cieľom nájsť riešenie a dospieť k zhode s príslušnými členskými štátmi, aby sa tieto výhrady mohli čo najskôr zrušiť a aby sa mohli urobiť potrebné korekcie vymeriavacích základov DPH členských štátov (bod 4.17).

4.33.

4.34.

V kontexte správy podľa článku 12 Dvor audítorov odporúča, aby Komisia do svojich kontrol zahrnula spoľahlivosť tvrdení uvedených v informáciách, ktoré poskytujú členské štáty. Správa by tak pomohla zabezpečiť, že sa splatná DPH skutočne vyberie v plnej výške. Vybraná daň je východiskom ohodnotenia sumy vlastných zdrojov založených na DPH, ktorú majú členské štáty uhradiť (bod 4.21). To má ešte väčší význam vzhľadom na judikatúru Európskeho súdneho dvora vo veci č. C-132/06 (29).

4.34.

4.35.

V roku 2008 Komisia zrušila 15 konkrétnych výhrad bez vykonania dokladových kontrol na potvrdenie presnosti informácií, ktoré zaslali členské štáty, alebo kontrol na mieste na vykonanie priameho overenia (bod 4.27). Podľa názoru Dvora audítorov to nie vždy stačí na poskytnutie primeranej istoty o presnosti zmenených údajov.

4.35.

4.36.

Dvor audítorov odporúča, aby Komisia vypracovala a uplatňovala špecifické pravidlá na preskúmanie súpisov k HND (bod 4.28) vrátane používania priameho overovania a zohľadnenia rizík súvisiacich so zostavovaním národných účtov, hodnotenia systémov dohľadu a kontroly v NŠÚ a zásady efektívneho pomeru nákladov a prínosov.

4.36.

5.1.

Táto kapitola predstavuje špecifické hodnotenie Dvora audítorov týkajúce sa skupiny politík Poľnohospodárstvo a prírodné zdroje, ktorá sa skladá z týchto oblastí politiky: 05 – Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka; 07 – Životné prostredie; 11 – Rybné hospodárstvo a námorné záležitosti a 17 – Zdravie a ochrana spotrebiteľa. Podrobnejšie informácie o zahrnutých činnostiach, výdavkoch za príslušný rok a uplatnenom type hospodárenia sú uvedené v tabuľke 5.1 .

5.2.

Podľa Zmluvy o ES Európska komisia nesie celkovú zodpovednosť za plnenie rozpočtu EÚ. Prakticky všetky výdavky na poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka sa realizujú v rámci spoločnéno hospodárenia, pri ktorom sa realizačné úlohy delegujú na členské štáty. V ostatných oblastiach sa rozpočtové prostriedky čerpajú v rámci priameho hospodárenia Komisie s výnimkou Európskeho fondu rybného hospodárstva, ktorý podlieha spoločnému hospodáreniu na základe viacročných programov.

5.3.

Výdavky na spoločnú poľnohospodársku politiku sa z rozpočtu Spoločenstva financujú najmä prostredníctvom dvoch fondov (1): Európsky poľnohospodársky záručný fond (ďalej len „EPZF“) určený na financovanie trhových opatrení a priamej pomoci a Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (ďalej len „EPFRV“) určený na financovanie programov rozvoja vidieka.

5.4.

Prostredníctvom fondu EPZF sa financujú tieto hlavné opatrenia:

5.5.

Na priamu pomoc EÚ sú oprávnení len poľnohospodári. Poľnohospodár sa definuje ako fyzická alebo právnická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku činnosť. Poľnohospodárska činnosť sa definuje ako produkcia, chov alebo pestovanie poľnohospodárskych produktov vrátane zberu, dojenia, plemenárskej činnosti a chovu zvierat na poľnohospodárske účely alebo udržovanie pôdy v dobrom poľnohospodárskom a environmentálnom stave.

5.6.

Podľa právnych predpisov EÚ členské štáty stanovia minimálne požiadavky na udržiavanie pôdy v dobrom poľnohospodárskom a environmentálnom stave na základe rámca stanoveného v právnych predpisoch EÚ. Pokiaľ ide o pastviny, v normách stanovených v právnych predpisoch EÚ sa vyžaduje minimálna miera intenzity chovu a/alebo vhodné režimy na zaistenie minimálnej úrovne údržby a zabránenie zhoršovaniu biotopov.

5.6.

5.7.

Požiadavka na udržiavanie pôdy v dobrom poľnohospodárskom a environmentálnom stave je stanovená v kontexte krížového plnenia, ktoré sa vzťahuje na systémy SPS a SAPS. Ak sa požiadavky na udržiavanie pôdy v dobrom poľnohospodárskom a environmentálnom stave nedodržiavajú, výška priamej pomoci sa v rámci krížového plnenia zníži alebo zruší (7).

5.8.

Z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) sa financujú výdavky na rozvoj vidieka, ktoré pokrývajú veľké množstvo opatrení, ako napríklad agroenvironmentálne schémy, kompenzačné sumy pre poľnohospodárstvo v znevýhodnených oblastiach, investície do poľnohospodárskych podnikov a infraštruktúru vo vidieckych oblastiach (10 527 mil. EUR).

5.9.

Záležitosti týkajúce sa životného prostredia, rybného hospodárstva a námorných záležitostí, ako aj zdravia a ochrany spotrebiteľa riadi Komisia v rámci osobitných systémov kontroly. Sem patria opatrenia v prospech verejného zdravia, životného prostredia, dobrého zaobchádzania so zvieratami, ochrany spotrebiteľov, medzinárodné dohody o rybolove a Európsky fond rybného hospodárstva (1 658 mil. EUR).

5.10.

S cieľom získať primeranú istotu o správnosti transakcií na účtoch EÚ Dvor audítorov testoval jednu reprezentatívnu vzorku 204 transakcií, ktorá zahŕňa všetky výdavky, ktorými sa zaoberá táto kapitola (pozri bod 5.1), a zhodnotil systémy dohľadu a kontroly. Opis rozsahu a metodiky auditu DAS sa nachádza v kapitole 1.

5.11.

Pokiaľ ide o systémy dohľadu a kontroly, Dvor audítorov preskúmal spoľahlivosť systémov vzťahujúcich sa na žiadosti v rámci fondu EPZF vo vybraných platobných agentúrach štyroch členských štátov uplatňujúcich systém jednotnej platby na plochu: Bulharsko, Estónsko, Poľsko, Rumunsko a štyroch členských štátov, v ktorých sa uplatňuje systém jednotnej platby: Belgicko (Valónsky región), Španielsko (Katalánsko), Slovinsko a Spojené kráľovstvo (Škótsko). Treba poznamenať, že v prípade Bulharska a Rumunska bol rok 2008 prvým úplným poľnohospodárskym rokom podávania žiadostí. Pri výdavkoch na rozvoj vidieka Dvor audítorov kontroloval systémy dohľadu a kontroly v Českej republike, Írsku, Grécku, Španielsku, Taliansku, Maďarsku a Portugalsku. Dvor audítorov tiež vykonal audit systémov dohľadu a kontroly Európskeho fondu rybného hospodárstva.

5.12.

Dvor audítorov okrem toho preskúmal 62 osvedčení a správ certifikačných orgánov vzťahujúcich sa na 57 platobných agentúr (8). V prípade ďalších ôsmich platobných agentúr s osvedčeniami s výhradou sa preskúmali dôvody udelenia výhrad.

5.13.

Na základe výsledkov svojej audítorskej práce Dvor audítorov dospel k záveru, že v prípade platieb za rok končiaci sa 31. decembrom 2008 pre skupinu politík ako celok sa odhaduje celková miera chybovosti tesne pod 2 % prahom významnosti. Výdavky na rozvoj vidieka sú stále ovplyvnené vyššou chybovosťou, ako je to v prípade fondu EPZF, i keď odhadovaná chybovosť je nižšia ako v predchádzajúcich rokoch.

5.13.

5.14.

Z 204 kontrolovaných transakcií bolo 66 (32 %) poznačených chybou, pričom 45 (48 %) chýb boli vyčísliteľné chyby ovplyvňujúce najmä oprávnenosť a presnosť. Výsledok testovania transakcií na základe vzorky sa nachádza v prílohe 5.1 . Klasifikácia chýb, tak ako ju uplatňuje Dvor audítorov, je vysvetlená v kapitole 1. Ďalej v tejto kapitole sú uvedené príklady rôznych typov chýb.

5.15.

Výročná správa o činnosti generálneho riaditeľa pre poľnohospodárstvo obsahuje výhrady k výdavkom v rámci programu SAPARD v Bulharsku a Rumunsku a opatrení na rozvoj vidieka v rámci osi 2 (zlepšovanie stavu životného prostredia a vidieckych oblastí) (9). Výročná správa o činnosti generálneho riaditeľa pre rybné hospodárstvo a námorné záležitosti (GR MARE) taktiež obsahuje výhradu k výdavkom v rámci spoločnej politiky pre oblasť rybného hospodárstva (10).

5.16.

Pri fonde EPZF bolo zo 151 transakcií vo vzorke 42 (28 %) poznačených chybami. Tridsať (54 %) chýb bolo vyčísliteľných. Z operácií v rámci fondu EPFRV bolo zo 42 transakcií vo vzorke 17 (40 %) poznačených chybami. Jedenásť (55 %) chýb bolo vyčísliteľných. Tieto chyby sú ale relatívne malé z finančného hľadiska.

5.17.

Pri audite EPZF Dvor audítorov zistil chyby oprávnenosti (11)platieb vykonaných v rámci systému SAPS príjemcom, ktorí nespĺňali definíciu poľnohospodára, pretože nevykonávali žiadnu poľnohospodársku činnosť ani neudržiavali pôdu v dobrom poľnohospodárskom a environmentálnom stave (pozri bod 5.46).

5.17.

5.18.

Pokiaľ ide o oprávnenosť pri fonde EPFRV, Dvor audítorov zistil prípady nedodržania konkrétnych podmienok súvisiacich s pomocou pre agroenvironmentálne opatrenia a opatrenia v lesnom hospodárstve; a neoprávnené oblasti nárokované v rámci agroenvironmentálnych opatrení.

5.18.

5.19.

Pokiaľ ide o chyby správnosti (13)pri fonde EPZF, väčšina chýb zistených Dvorom audítorov sa týka nadmerného vykázania nárokovanej plochy, čo vedie k preplateniu pomoci.

5.20.

Pri fonde EPFRV z hľadiska správnosti Dvor audítorov zistil chyby nesprávneho výpočtu oprávnených nákladov a splatnej sumy, nadmerné deklarovanie nárokovanej plochy; a nedodržanie minimálnej sumy na hektár uvádzanej v pravidlách Spoločenstva.

5.20.

5.21.

V prípade fondu EPFRV Dvor audítorov zistil chybu dostatočného podloženia (14)z dôvodu nevykonania všetkých financovaných prác.

5.22.

Pokiaľ ide o ďalšie typy chýb, ktoré nespadajú do kategórií oprávnenosti, správnosti a dostatočného podloženia, Dvor audítorov pri fonde EPZF konštatoval, že sa nepodarilo vyzbierať poplatky za mlieko od výrobcov, registre zvierat neboli aktualizované a databázy nefungovali. Platbu vývoznej náhrady navyše uskutočnil jeden členský štát s trojročným oneskorením. Pri fonde EPFRV Dvor audítorov nedokázal v dvoch členských štátoch určiť hranice niektorých parciel, na ktoré bola vyplatená pomoc EÚ. Dvor audítorov navyše poznamenáva, že stále pretrvávajú niektoré závažné chyby, ktoré sa nedali vyčísliť a na ktoré sa poukázalo vo výročnej správe za rozpočtový rok 2007 (pozri prílohu 5.2 ).

5.22.

Otázku „zvýhodnených úrokových sadzieb“, na ktorú Dvor audítorov poukázal vo svojej výročnej správe za rok 2007, Komisia riešila. Členský štát zaviedol nový administratívny systém, ktorý od roku 2008 uľahčuje sledovanie úveru od banky ku konečnému príjemcovi. Komisia ďalej analyzovala výsledky auditov, ktoré členský štát vykonal v poslednom období, s cieľom určiť finančný vplyv za predchádzajúce programovacie obdobia.

5.23.

V oblasti životného prostredia, rybného hospodárstva a námorných záležitostí a zdravia a ochrany spotrebiteľa sa v siedmich (64 %) z 11 transakcií zo vzorky vyskytli chyby. Štyri (24 %) chyby boli vyčísliteľné.

5.23.

Pokiaľ ide o rybné hospodárstvo a námorné záležitosti, zo siedmich transakcií vo vzorke boli štyri ovplyvnené chybami, z ktorých dve boli kvantifikovateľné.

Pokiaľ ide o životné prostredie, pozri odpoveď Komisie na bod 5.24.

5.24.

Pokiaľ ide o nástroj LIFE (16), Dvor audítorov zistil nedostatky v postupoch verejného obstarávania a chyby v platbách z dôvodu chýbajúcich primeraných podporných dokumentov, ako aj nesprávny výpočet mzdových nákladov.

5.24.