[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV | Brusel, 30.10.2009 KOM(2009)605 v konečnom znení 2009/0168 (CNS) Návrh ROZHODNUTIE RADY o uzatvorení dohody medzi Európskym spoločenstvom a Islandskou republikou, Lichtenštajnským kniežatstvom, Nórskym kráľovstvom a Švajčiarskou konfederáciou o účasti týchto štátov na práci výborov, ktoré pomáhajú Európskej komisii pri výkone jej výkonávacích právomocí v súvislosti s vykonávaním, uplatňovaním a vývojom schengenského acquis DÔVODOVÁ SPRÁVA POLITICKÉ A PRÁVNE SÚVISLOSTI Rada Európskej únie a Islandská republika a Nórske kráľovstvo uzatvorili 18. mája 1999 dohodu o pridružení týchto štátov k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis [1]. Dňa 26. októbra 2004 Európska únia, Európske spoločenstvo a Švajčiarska konfederácia podpísali Dohodu o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis . Táto dohoda nadobudla platnosť 1. marca 2008[2]. Dňa 21. júna 2006 bol parafovaný Protokol medzi Radou Európskej únie, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Radou Európskej únie, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis , ďalej len „protokol o pridružení“. Tento protokol bol podpísaný 28. februára 2008. Dohodami o pridružení bol zriadený zmiešaný výbor, ktorý sa skladá zo zástupcov vlád pridružených štátov, ako aj Rady Európskej únie a Komisie Európskych spoločenstiev. Zástupcovia pridružených štátov sa následne zúčastňujú v zmiešaných výboroch, ktoré zasadajú vo forme pracovných skupín Rady rozšírených o zástupcov pridružených štátov. Na úrovni Coreper alebo Rady týmto skupinám predsedá vždy na obdobie pol roka striedavo zástupca Európskej únie a zástupca vlády pridruženého štátu. Účasť v zmiešanom výbore umožňuje pridruženým štátom včas vyjadriť obavy súvisiace s vývojom schengenského acquis , ktoré musia prijať všetky pridružené štáty, ako aj s vykonávaním tohto acquis . Po prerokovaní v zmiešanom výbore sa opatrenia zamerané na vývoj schengenského acquis prijímajú v Rade a Európskom parlamente prostredníctvom príslušného postupu prijímania rozhodnutí, ustanoveného v zmluvách. Pridružené štáty sa takto zúčastňujú na formovaní rozhodnutí, nie však na ich prijímaní. Toto pridruženie sui generis k schengenskému acquis viedlo Radu k uzavretiu dohôd vo forme výmeny listov týkajúcich sa výborov, ktoré pomáhajú Komisii pri výkone jej vykonávacích právomocí v súvislosti s vykonávaním, uplatňovaním a vývojom schengenského acquis , ďalej len „schengenské komitologické výbory“. Dohodou s Nórskom a Islandom sa poukazuje na potrebu zapojiť tieto štáty formou pridruženia do práce týchto výborov, aby sa zaistilo, že sa tieto krajiny budú podieľať na rozhodovacom procese v oblasti upravenej v dohodách o pridružení. Európske spoločenstvo sa zaviazalo pripraviť vhodné dohody, aby sa tieto krajiny mohli zapojiť do práce schengenských komitologických výborov vždy, keď to bude potrebné . Pokiaľ ide o Švajčiarsku konfederáciu, príslušné vyhlásenie Komisie, ako aj dohoda vo forme výmeny listov medzi Radou a Švajčiarskou konfederáciou, umožňujú explicitne zaviazať Európske spoločenstvo, aby pripravilo príslušnú dohodu na zapojenie Švajčiarska do práce schengenských komitologických výborov. V prípade Lichtenštajnského kniežatstva je účasť Lichtenštajnska v schengenských komitologických výboroch upravená v príslušnom vyhlásení pripojenom k protokolu o pridružení. Pokiaľ sa neuzavrie dohoda uvedená v tomto dokumente, pridružené štáty sa na práci schengenských komitologických výborov zúčastňujú ako pozorovatelia na základe uvedenej ad hoc výmeny listov. Hoci existujú dve základné dohody o pridružení k Schengenu, v súvislosti s účasťou pridružených štátov na práci schengenských komitologických výborov by sa mala uzavrieť jedna dohoda, aby sa zaistila konzistentnosť medzi všetkými pridruženými štátmi a jednotný prístup k týmto štátom. V záujme efektívnosti a aby nevznikla potreba uskutočniť samostatné rokovania sa Lichtenštajnsko zapojilo do rokovaní o svojej účasti v schengenských komitologických výboroch už pred uzatvorením protokolu o pridružení. Dohoda o účasti na práci schengenských komitologických výborov sa však na Lichtenštajnsko nebude vzťahovať, kým nenadobudne platnosť protokol o pridružení. Komisia získala oprávnenie na rokovania o dohode dňa 15. mája 2006; rokovania so všetkými pridruženými štátmi sa však začali až 17. októbra 2008, keďže Nórsko získalo mandát na rokovania až v roku 2008 a Švajčiarsko požiadalo, aby sa rokovania začali až po nadobudnutí platnosti dohody o jeho pridružení. Rokovania boli ukončené 30. júna 2009 a návrh dohody bol parafovaný. Členské štáty boli informované a uskutočnili sa s nimi konzultácie v rámci pracovnej skupiny pre hranice a pracovnej skupiny pre Európske združenie voľného obchodu (EZVO) v rámci Rady. Právny základ dohody predstavuje článok 62, článok 63 prvý pododsek bod 3, článok 66 a článok 202 tretia zarážka v spojení s článkom 300 ods. 2 a ods. 3 Zmluvy o ES. VÝSLEDOK ROKOVANÍ Komisia sa domnieva, že sa dosiahli ciele stanovené Radou v jej smerniciach na rokovania a že návrh dohody medzi Európskym spoločenstvom a Islandskou republikou, Lichtenštajnským kniežatstvom, Nórskym kráľovstvom a Švajčiarskou konfederáciou o účasti týchto štátov na práci výborov, ktoré pomáhajú Európskej komisii pri výkone jej vykonávacích právomocí v súvislosti s vykonávaním, uplatňovaním a vývojom schengenského acquis , je pre Spoločenstvo prijateľný. Konečný obsah návrhu dohody možno zhrnúť takto: Účel a rozsah pôsobnosti V dohode sa ustanovuje, že pridružené štáty sa budú zúčastňovať ako pozorovatelia na práci súčasných a budúcich komitologických výborov, ktoré pomáhajú Komisii v schengenských záležitostiach. Zoznam schengenských komitologických výborov bude Komisia pravidelne aktualizovať a bude sa uverejňovať v úradnom vestníku. V dohode sa zreteľne vymedzujú práva a povinnosti na zabezpečenie efektívnej účasti pridružených štátov v schengenských komitologických výboroch. Predpokladá sa v nej, že zástupcovia pridružených štátov budú dostávať všetky príslušné dokumenty na stretnutia pri príležitosti zvolania stretnutia výboru, môžu pripomienkovať navrhované opatrenia predstavujúce vývoj schengenského acquis , alebo sa môžu vyjadriť k akýmkoľvek problémom, s ktorými sa stretli pri uplatňovaní týchto opatrení; zástupcovia týchto štátov sa však nezúčastnia na hlasovaní týchto výborov a vzdialia sa, keď výbor pristúpi k hlasovaniu. V súlade s dohodou Komisia informuje pridružené štáty o aktoch a opatretniach, ktoré predstavujú vývoj schengenského acquis . V dohode sa ustanovuje, že pridružené štáty nezávisle rozhodujú o vykonávaní všetkých opatrení prijatých postupmi schengenského komitologického výboru v súvislosti s uplatňovaňovaním a vývojom schengenského acquis , čo potvrdzuje pravidlá ustanovené v základných dohodách o pridružení. V dohode sú tiež upravené finančné príspevky pridružených štátov na administratívne výdavky vyplývajúce z ich účasti v schengenských komitologických výboroch. Cestovné náklady zástupcov, ktorí sa zúčastňjú na stretnutiach týchto výborov, sa nepreplácajú. Treba zdôrazniť, že účasť Islandskej republiky, Nórskeho kráľovstva a Lichenštajnského kniežatstva vo výbore, ktorý pomáha Komisii pri výkone jej vykonávacích právomocí zavedených smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov[3], sa ustanovuje v Dohode o Európskom hospodárskom priestore, zatiaľ čo účasť Švajčiarskej konfederácie v tomto výbore sa upravuje na základe výmeny listov pripojených k dohode o pridružení uzatvorenej so Švajčiarskom. Osobitné postavenie Dánska, Spojeného kráľovstva a Írska je vyjadrené v preambule. Vyhlásenie V spoločnom vyhlásení o osobitnom pridružení Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Nórskeho kráľovstva a Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis sa zdôrazňuje, že toto pridruženie nie je možné považovať za právny ani politický precedens pre akúkoľvek inú oblasť spolupráce medzi Európskym spoločenstvom a týmito krajinami. ZÁVERY Na základe uvedených výsledkov Komisia navrhuje, aby Rada: - rozhodla o podpísaní dohody v mene Spoločenstva a poverila predsedu Rady, aby určil osobu(-y) riadne splnomocnenú(-é) podpísať dohodu v mene Spoločenstva; - po konzultácii s Európskym parlamentom schválila pripojenú dohodu medzi Európskym spoločenstvom a Islandskou republikou, Lichtenštajnským kniežatstvom, Nórskym kráľovstvom a Švajčiarskou konfederáciou o účasti týchto štátov na práci výborov, ktoré pomáhajú Európskej komisii pri výkone jej vykonávacích právomocí v súvislosti s vykonávaním, uplatňovaním a vývojom schengenského acquis . - 2009/0168 (CNS) Návrh ROZHODNUTIE RADY o uzatvorení, v mene Spoločenstva, dohody medzi Európskym spoločenstvom a Islandskou republikou, Lichtenštajnským kniežatstvom, Nórskym kráľovstvom a Švajčiarskou konfederáciou o účasti týchto štátov na práci výborov, ktoré pomáhajú Európskej komisii pri výkone jej vykonávacích právomocí v súvislosti s vykonávaním, uplatňovaním a vývojom schengenského acquis RADA EURÓPSKEJ ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 62, článok 63 prvý pododsek bod 3, článok 66 a článok 202 tretia zarážka v spojení s článkom 300 ods. 2 prvým pododsekom druhou vetou a článkom 300 ods. 3 prvým pododsekom, so zreteľom na návrh Komisie, so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu[4], keďže: 1. Na základe oprávnenia, ktoré Komisia získala 15. mája 2006, boli ukončené rokovania s Islandskou republikou, Lichtenštajnským kniežatstvom, Nórskym kráľovstvom a Švajčiarskou konfederáciou týkajúce sa účasti týchto štátov na práci výborov, ktoré pomáhajú Komisii pri výkone jej vykonávacích právomocí v súvislosti s vykonávaním, uplatňovaním a vývojom schengenského acquis . 2. V súlade s rozhodnutím Rady …/…/ES z …/… 2009 a pred neskorším konečným uzatvorením dohody bola táto dohoda podpísaná v mene Európskeho spoločenstva dňa … … 2009. 3. Dohoda by sa mala uzatvoriť. 4. Týmto rozhodnutím nie je dotknuté postavenie Spojeného kráľovstva na základe Protokolu o začlenení schengenského acquis do rámca Európskej únie, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, a na základe rozhodnutia Rady 2000/365/ES z 29. mája 2000, ktoré sa týka požiadavky Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis [5]. 5. Týmto rozhodnutím nie je dotknuté postavenie Írska na základe Protokolu o začlenení schengenského acquis do rámca Európskej únie, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, a na základe rozhodnutia Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 o požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis [6]. 6. Týmto rozhodnutím nie je dotknuté postavenie Dánska na základe Protokolu o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, ROZHODLA TAKTO: Článok 1 Dohoda medzi Európskym spoločenstvom a Islandskou republikou, Lichtenštajnským kniežatstvom, Nórskym kráľovstvom a Švajčiarskou konfederáciou o účasti týchto štátov na práci výborov, ktoré pomáhajú Európskej komisii pri výkone jej vykonávacích právomocí v súvislosti s vykonávaním, uplatňovaním a vývojom schengenského acquis sa týmto schvaľuje v mene Spoločenstva. Znenie dohody a spoločného vyhlásenia je pripojené k tomuto rozhodnutiu. Článok 2 Predseda Rady sa týmto poveruje, aby určil osobu splnomocnenú v mene Spoločenstva uložiť schvaľovaciu listinu v súlade s článkom 7 ods. 1 dohody, s cieľom vyjadriť súhlas Spoločenstva s tým, že je dohodou viazané. V Bruseli Za Radu Predseda PRÍLOHA DOHODA medzi Európskym spoločenstvom a Islandskou republikou, Lichtenštajnským kniežatstvom, Nórskym kráľovstvom a Švajčiarskou konfederáciou o účasti týchto štátov na práci výborov, ktoré pomáhajú Európskej komisii pri výkone jej vykonávacích právomocí v súvislosti s vykonávaním, uplatňovaním a vývojom schengenského acquis EURÓPSKE SPOLOČENSTVO a ISLANDSKÁ REPUBLIKA, ďalej len „Island“, LICHTENŠTAJNSKÉ KNIEŽATSTVO, ďalej len „Lichtenštajnsko“, NÓRSKE KRÁĽOVSTVO, ďalej len „Nórsko“, a ŠVAJČIARSKA KONFEDERÁCIA, ďalej len „Švajčiarsko“, Spoločne ďalej len „pridružené štáty“, SO ZRETEĽOM na Dohodu uzatvorenú 18. mája 1999 Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení týchto štátov k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis , ďalej len „dohoda o pridružení uzatvorená s Islandom a Nórskom“, SO ZRETEĽOM NA Dohodu podpísanú 26. októbra 2004 medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis , ďalej len „dohoda o pridružení uzatvorená so Švajčiarskom“, SO ZRETEĽOM NA Protokol podpísaný 28. februára 2008 medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis , ďalej len „protokol o pridružení uzatvorený s Lichtenštajnskom“, SO ZRETEĽOM NA dohodu vo forme výmeny listov uzatvorenú 18. mája 1999 medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o výboroch, ktoré pomáhajú Európskej komisii pri výkone jej vykonávacích právomocí, SO ZRETEĽOM NA dohodu vo forme výmeny listov podpísanú 26. októbra 2004 medzi Radou Európskej únie a Švajčiarskou konfederáciou o výboroch, ktoré pomáhajú Európskej komisii pri výkone jej vykonávacích právomocí, SO ZRETEĽOM NA vyhlásenie k protokolu o pridružení uzatvorenému s Lichtenštajnskom podpísané 28. februára 2008 o účasti vo výboroch, ktoré pomáhajú Európskej komisii pri výkone jej vykonávacích právomocí, BERÚC DO ÚVAHY, že nové akty alebo opatrenia schengenského acquis prijaté Komisiou Európskych spoločenstiev, ďalej len „Komisia“, pri výkone jej vykonávacích právomocí, na ktoré sa vzťahujú postupy ustanovené v tejto dohode, sa uplatňujú súčasne v Európskej únii, Európskom spoločenstve a ich príslušných členských štátoch, ako aj v pridružených štátoch, BERÚC DO ÚVAHY potrebu zaistiť uplatňovanie a jednotné vykonávanie nových aktov alebo opatrení schengenského acquis , čo si vyžaduje účasť pridružených štátov na práci výborov, ktoré pomáhajú Komisii pri výkone jej vykonávacích právomocí, ak sa prijímajú rozhodnutia o aktoch alebo opatreniach predstavujúcich vývoj schengenského acquis , KEĎŽE dohody o pridružení neobsahujú podrobné pravidlá účasti pridružených štátov na práci výborov, ktoré pomáhajú Komisii pri výkone jej vykonávacích právomocí, ak sa prijímajú rozhodnutia o aktoch alebo opatreniach predstavujúcich vývoj schengenského acquis , KEĎŽE účasť Islandskej republiky, Nórskeho kráľovstva a Lichtenštajnského kniežatstva vo výbore, ktorý pomáha Komisii pri výkone jej vykonávacích právomocí zavedených smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov[7], sa v súčasnosti ustanovuje v Dohode o Európskom hospodárskom priestore, zatiaľ čo účasť Švajčiarskej konfederácie v tomto výbore sa upravuje na základe výmeny listov pripojených k dohode o pridružení uzatvorenej so Švajčiarskom, SA DOHODLI TAKTO: Článok 1 Táto dohoda sa vzťahuje na akty alebo opatrenia, ktorými sa mení a dopĺňa schengenské acquis alebo je na nich založené, ktoré sú prijaté Komisiou pri výkone jej vykonávacích právomocí v súvislosti s vykonávaním, uplatňovaním a vývojom schengenského acquis . Článok 2 1. Pridružené štáty sa ako pozorovatelia zúčastňujú na práci výborov, ktoré pomáhajú Komisii pri výkone jej vykonávacích právomocí v súvislosti s vykonávaním, uplatňovaním a vývojom schengenského acquis , ďalej len „schengenské komitologické výbory“, na ktoré sa odvoláva príloha 1 k tejto dohode. 2. Ak sa novým aktom, ktorým sa mení a dopĺňa schengenské acquis alebo je na ňom založené, zriaďuje nový výbor, ktorý pomáha Komisii pri výkone jej vykonávacích právomocí, pridružené štáty sa zúčastňujú na práci tohto výboru odo dňa nadobudnutia platnosti aktu, ktorým sa tento výbor zriaďuje. 3. Zoznam schengenských komitologických výborov Komisia pravidelne aktualizuje a uverejňuje sa v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev. Článok 3 1. Zástupcovia pridružených štátov sa zúčastňujú na práci schengenských komitologických výborov podľa postupu uvedeného v tomto článku. 2. Pridružené štáty majú v schengenských komitologických výboroch príležitosť: - vysvetliť problémy, ktoré majú v súvislosti s konkrétnym aktom alebo opatrením týkajúcim sa vykonávania, uplatňovania alebo vývoja schengenského acquis , alebo reagovať na problémy, ktoré majú iné delgácie; - vyjadriť sa k ľubovoľným otázkam týkajúcim sa navrhovania a vývoja ustanovení, ktoré ich zaujímajú, alebo k vykonávaniu takýchto ustanovení. 3. Pridružené štáty majú právo predkladať návrhy v rámci schengenských komitologických výborov. Komisia môže po prediskutovaní takéto návrhy zohľadniť s cieľom predložiť návrh alebo prijať iniciatívu. 4. Pridružené štáty sa nezúčastňujú na hlasovaní schengenských komitologických výborov a vzdialia sa, keď výbor pristúpi k hlasovaniu. 5. Pri príležitosti zvolania stretnutia schengenských komitologických výborov pridružené štáty dostávajú program, návrh opatrení, ku ktorým majú predkladať pripomienky, a iné príslušné podkladové materiály v rovnakom čase ako členské štáty EÚ. 6. Zásady a podmienky verejného prístupu k dokumentom schengenských komitologických výborov sú rovnaké ako tie, ktoré sa vzťahujú na dokumenty Komisie[8]. 7. Na účely uplatňovania tejto dohody a pri ustanovovaní procesných aspektov schengenských komitologických výborov sa uvedie odkaz na tento článok. Článok 4 Komisia pri príprave návrhov, ktorými sa mení a dopĺňa schengenské acquis alebo sa na nich zakladá, neformálne konzultuje s expertmi pridružených štátov, rovnako ako konzultuje s expertmi členských štátov Európskej únie, ďalej len „členské štáty“, s cieľom vypracovať svoje návrhy. Článok 5 1. Prijímanie nových aktov alebo opatrení, ktoré predstavujú vývoj schengenského acquis , je výhradne v právomoci príslušných inštitúcií Európskej únie[9]. S výhradou odseku 3, - akty alebo opatrenia uvedené v odseku 1 nadobúdajú účinnosť súčasne v Európskej únii, Európskom spoločenstve a ich dotknutých členských štátoch, ako aj v pridružených štátoch, pokiaľ v týchto aktoch alebo opatreniach nie je výslovne stanovené inak, - prijatie aktov alebo opatrení uvedených v odseku 1 každým pridruženým štátom zakladá práva a povinosti medzi takýmto pridruženým štátom na jednej strane a Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a tými ich členskými štátmi, ktoré sú viazané takýmito aktmi alebo opatreniami, na strane druhej. 2. Prijatie aktov alebo opatrení uvedených v odseku 1, na ktoré sa uplatnili postupy ustanovené v tejto dohode, sa oznamuje pridruženým štátom. O prijatí aktov alebo opatrení uvedených v odseku 1 informuje pridružené štáty Generálny sekretariát Komisie s odvolaním sa na tento článok, ak sa prijatie týchto aktov alebo opatrení oznamuje členským štátom. Ak prijatie aktov alebo opatrení uvedených v odseku 1 členským štátom neoznamuje Generálny sekretariát Komisie, o prijatí týchto aktov alebo opatrení pridružené štáty informuje generálne riaditeľstvo Komisie zodpovedné za prijatie príslušných aktov alebo opatrení, s odvolaním sa na tento článok. 3. Každý pridružený štát sa nezávisle rozhodne, či prijme obsah aktov alebo opatrení uvedených v odseku 1 a či ich zavedie do svojho vnútorného právneho poriadku. Takéto rozhodnutia sa oznamujú Komisii do 30 dní po tom, ako Komisia informovala o príslušných aktoch alebo opatreniach. Na prijatie aktov a opatrení uvedených v odseku 1 pridruženými štátmi a na dôsledky ich neprijatia sa vzťahujú tieto ustanovenia: - Island a Nórsko – článok 8 dohody o pridružení uzatvorenej s Islandom a Nórskom; - Švajčiarsko – článok 7 dohody o pridružení uzatvorenej so Švajčiarskom; - Lichtenštajnsko – článok 5 protokolu o pridružení uzatvoreného s Lichtenštajnskom. Článok 6 1. Pokiaľ ide o administratívne náklady spojené s vykonávaním tejto dohody, pridružené štáty ročne prispievajú do všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev podľa percenta hrubého domáceho produktu týchto krajín v pomere k hrubému domácemu produktu všetkých zúčastnených štátov vo výške 500 000 EUR, po vykonaní ročnej úpravy na základe miery inflácie v Európskej únii. Suma 500 000 EUR sa upravuje na základe výmeny listov, ak si to vyžaduje vývoj z hľadiska počtu schengenských komitologických výborov, v ktorých sa pridružené štáty zúčastňujú, alebo frekvencie ich stretnutí. 2. Cestovné náklady zástupcov, ktorí sa zúčastňujú na stretnutiach schengenských komitologických výborov, sa nepreplácajú. Článok 7 1. Generálny tajomník Rady Európskej únie je depozitárom tejto dohody. 2. Európske spoločenstvo a pridružené štáty schvaľujú túto dohodu v súlade so svojimi vlastnými postupmi. 3. Na nadobudnutie platnosti tejto dohody je potrebné schválenie Európskym spoločenstvom a aspoň jedným pridruženým štátom. 4. Táto dohoda nadobúda platnosť medzi Európskym spoločenstvom a príslušným pridruženým štátom v prvý deň druhého mesiaca po uložení príslušnej schvaľovacej alebo ratifikačnej listiny u depozitára. 5. V prípade Lichtenštajnska táto dohoda nadobúda platnosť až po nadobudnutí platnosti protokolu o pridružení uzatvoreného s Lichtenštajnskom. Článok 8 1. V prípade Nórska a Islandu platnosť tejto dohody končí, ak sa skončí platnosť príslušnej dohody o pridružení uzatvorenej s Islandom alebo Nórskom. 2. V prípade Švajčiarska platnosť tejto dohody končí, ak sa skončí platnosť dohody o pridružení uzatvorenej so Švajčiarskom. 3. V prípade Lichtenštajnska platnosť tejto dohody končí, ak sa skončí platnosť protokolu o pridružení uzatvoreného s Lichtenštajnskom. 4. Skončenie platnosti sa oznamuje depozitárovi. Článok 9 Táto dohoda a spoločné vyhlásenie sú vypracované v jednom origináli v anglickom, bulharskom, českom, dánskom, estónskom, fínskom, francúzskom, gréckom, holandskom, litovskom, lotyšskom, maďarskom, maltskom, nemeckom, poľskom, portugalskom, rumunskom, slovenskom, slovinskom, španielskom, švédskom, talianskom, islandskom a nórskom jazyku, pričom každé znenie je rovnako autentické. V Bruseli Za Európske spoločenstvo Za Islandskú republiku Za Lichtenštajnské kniežatstvo Za Nórske kráľovstvo Za Švajčiarsku konfederáciu[pic][pic][pic] [1] Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 36. [2] Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 52. [3] Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31. [4] Ú. v. EÚ C… [5] Ú. v. ES L 131, 1.6.2000, s. 43. [6] Ú. v. ES L 64, 7.3.2002, s. 20. [7] Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31. [8] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43). [9] V čase podpísania tejto dohody sa takéto akty alebo opatrenia prijímajú v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23), naposledy zmenené a doplnené rozhodnutím 2006/512/ES zo 17. júla 2006 (Ú. v. EÚ L 200, 22.7.2006, s. 11).