SK

Brusel, 16.10.2009

KOM(2009) 570 v konečnom znení

2009/0158 (CNB)

Odporúčanie pre

ROZHODNUTIE RADY

o stanovisku, ktoré má Európske spoločenstvo zastávať v súvislosti s opätovným prerokovaním menovej dohody s Mestským štátom Vatikán

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Európske spoločenstvo uzavrelo menové dohody s Monakom, San Marínom a Vatikánom s cieľom poskytnúť právnu kontinuitu dojednaniam, ktoré existovali medzi týmito krajinami na jednej strane a Francúzskom a Talianskom na strane druhej pred zavedením eura.

Desať rokov po tom, ako euro nahradilo pôvodné meny Talianska a Francúzska, ktoré sa používali v Monaku, San Maríne a vo Vatikáne, Rada vyzvala Komisiu, aby preskúmala fungovanie menových dohôd [1]. Výsledky tohto posúdenia sa prijali v oznámení Komisie o fungovaní menových dohôd s Monakom, San Marínom a Vatikánom [2]. Komisia dospela k záveru, že menové dohody v súčasnej podobe sa musia zmeniť a doplniť s cieľom zabezpečiť konzistentnejší prístup vo vzťahoch medzi Spoločenstvom a krajinami, ktoré podpísali tieto dohody. V tomto návrhu odporúčania pre rozhodnutie Rady sa vymedzuje pozícia, ktorú má zaujať Spoločenstvo v opätovných rokovaniach o dohode s Mestským štátom Vatikán.

Komisia navrhuje opätovne prerokovať a zmeniť a doplniť tieto ustanovenia:

· Transpozícia príslušných právnych predpisov ES

Povinnosti Monaka, San Marína a Vatikánu vyplývajúce z ich príslušných menových dohôd so Spoločenstvom sú veľmi rozdielne. Menová dohoda s Monackým kniežatstvom obsahuje najväčší počet povinností. Na rozdiel od dohody s Monakom neobsahujú dohody s Vatikánom a San Marínom žiadne konkrétne povinnosti týkajúce sa transponovania právnych predpisov EÚ v oblasti ochrany hotovostného eura pred falšovaním a pozmeňovaním a spôsoby spolupráce so Spoločenstvom v tejto oblasti. S cieľom vytvoriť rovnaké podmienky a zabezpečiť náležitú ochranu eurobankoviek a mincí pred ich falšovaním a pozmeňovaním, Vatikán, ako aj San Maríno, musia uplatňovať príslušné právne predpisy Spoločenstva.

Keďže Vatikán nemá vlastný bankový sektor, nie je potrebné transponovať právne predpisy Spoločenstva týkajúce sa bankovníctva a finančníctva.

· Mechanizmy monitorovania

V dohodách podpísaných s Vatikánom a San Marínom sa na rozdiel od postupu, ktorý sa uvádza v dohode s Monakom, nenachádza žiadne ustanovenie týkajúce sa postupu monitorovania. Keď neexistuje pravidelné formálne monitorovanie, Vatikán a San Maríno pravidelne nepodávajú správy o implementácii dohôd a tieto krajiny nie sú riadne informované o legislatívnom vývoji v oblastiach, na ktoré sa dohody vzťahujú. Komisia preto navrhuje vytvorenie dvoch nových spoločných výborov, obdobných ako je výbor, ktorý existuje v prípade Monackého kniežatstva, s Mestským štátom Vatikán a Sanmarínskou republikou.

Spoločný výbor s Mestským štátom Vatikán by bol zložený z predstaviteľov Mestského štátu Vatikán, Talianska, Európskej komisie a Európskej centrálnej banky. Výbor by sa zaoberal zjednodušovaním implementácie dohody a diskusiami o možných zmenách a doplneniach v zozname právnych predpisov Spoločenstva, ktoré má Vatikán uplatňovať. Mal by aj rozhodovaciu právomoc, pokiaľ ide o obmedzený počet otázok, ktoré mu zverí menová dohoda (napr. schvaľovanie zmeny mincovne, v ktorej sa razia vatikánske euromince).

· Stropy na vydávanie euromincí

Z historických dôvodov sa stropy na maximálne ročné vydávanie mincí v Monaku, San Maríne a vo Vatikáne určili dvomi spôsobmi (Monako má v súčasnosti povolenie vydávať maximálne 1/500 množstva mincí razených vo Francúzsku, zatiaľ čo Vatikán a San Maríno majú pevné kvóty), čo vedie k veľmi rozdielnym výsledkom.

S cieľom zabezpečiť spravodlivé zaobchádzanie so všetkými krajinami, ktoré podpísali menové dohody, Komisia navrhuje zaviesť novú jednotnú metódu na výpočet stropov vydávania euromincí (t. j. metódu, ktorá sa má používať aj vo všetkých budúcich dohodách). Komisia navrhuje aj zvýšiť stropy na vydávanie mincí v krajinách, ktoré podpísali menové dohody s cieľom umožniť určitý obeh ich mincí. Mince razené v nízkych množstvách sú predmetom veľkého dopytu zo strany zberateľov mincí. V dôsledku toho mince neslúžia svojmu pôvodnému účelu platobného nástroja, ale sú výlučne uchovávané ako zberateľské predmety.

Nové stropy by pozostávali z pevnej a premenlivej časti:

(1) Pevná časť by mala za cieľ uspokojiť dopyt zberateľov mincí. Podľa všeobecných odhadov by na pokrytie dopytu zberateľského trhu mala postačovať celková suma približne 2 100 000 EUR. [3]

(2) Premenlivá časť by sa v prípade Vatikánu zakladala na priemernej emisii Talianska v prepočte na obyvateľa. Priemerný objem emisie mincí na obyvateľa Talianska za rok (n-1) by sa vynásobil počtom obyvateľov Mestského štátu Vatikán.

Použitím novej metódy by sa strop na vydávanie mincí v Mestskom štáte Vatikán približne zdvojnásobil v porovnaní so súčasnou kvótou.

· Pravidlá razby euromincí

V súčasných menových dohodách sa právo vyrábať euromince Vatikánu a San Marína vyhradzuje pre taliansku štátnu mincovňu. Toto pravidlo sa zaviedlo z historických dôvodov v období, keď euro ešte nebolo v obehu ako hotovostné platidlo a takmer všetky krajiny eurozóny razili euromince len pre svoje vlastné potreby. Situácia sa však teraz vyvinula tak, že mnohé krajiny eurozóny si dnes dávajú raziť svoje euromince v inej krajine eurozóny. Komisia preto navrhuje otvoriť pre Vatikán a San Maríno možnosť nechať zhotoviť svoje euromince v inej mincovni EÚ, ktorá má s výrobou euromincí skúsenosti. Zmenu mincovne by však mal schváliť spoločný výbor.

· Voľba príslušného súdu

Súčasné menové dohody neposkytujú Spoločenstvu žiadny vplyv v prípade, že krajiny, ktoré podpísali menové dohody, neplnia svoje povinnosti (napríklad netransponujú príslušné právne predpisy Spoločenstva v náležitom čase), okrem krajnej, a preto nepravdepodobnej, možnosti jednostranne dohodu vypovedať. Komisia preto navrhuje zvoliť si Európsky súdny dvor ako súd príslušný na riešenie sporov, ktoré by mohli nastať pri uplatňovaní menových dohôd.

2009/0158 (CNB)

Odporúčanie pre

ROZHODNUTIE RADY

o stanovisku, ktoré má Európske spoločenstvo zastávať v súvislosti s opätovným prerokovaním menovej dohody s Mestským štátom Vatikán

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 111.3,

so zreteľom na odporúčanie Komisie [4],

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky [5],

keďže:

(1) Menové a kurzové otázky sú od zavedenia eura v pôsobnosti Spoločenstva.

(2) Je na Rade, aby stanovila úpravy týkajúce sa prerokovania a uzavretia dohôd o otázkach súvisiacich s menovým režimom alebo výmenným kurzom.

(3) Talianska republika uzavrela 29. decembra 2000 v mene Spoločenstva Menovú dohodu s Mestským štátom Vatikán.

(4) Rada 10. februára 2009 dospela k záveru, že Komisia by mala fungovanie platných menových dohôd preskúmať a zvážiť prípadné zvýšenia stropov na vydávanie mincí.

(5) Komisia vo svojom oznámení o fungovaní menových dohôd s Monakom, San Marínom a Vatikánom [6] usúdila, že menová dohoda s Mestským štátom Vatikán potrebuje vo svojej súčasnej podobe zmenu a doplnenie tak, aby sa zabezpečil konzistentnejší prístup vo vzťahoch medzi Spoločenstvom a krajinami, ktoré menovú dohodu podpísali.

(6) Menová dohoda s Vatikánom by sa teda mala čo najskôr opätovne prerokovať tak, aby nový režim vstúpil do platnosti 1. januára 2010 súčasne s novými pravidlami týkajúcimi sa podrobných pravidiel zavádzania euromincí, ktoré boli stanovené v odporúčaní Komisie z 19. decembra 2008 o spoločných usmerneniach pre národné strany a vydávanie euromincí určených do obehu, ktoré Rada schválila vo svojich záveroch z 10. februára 2009,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Talianska republika oznámi Mestskému štátu Vatikán, že je potrebné čo najskôr zmeniť a doplniť existujúcu menovú dohodu v mene Spoločenstva medzi Talianskou republikou a Mestským štátom Vatikán a navrhne opätovné prerokovanie dotknutých ustanovení uvedenej dohody.

Článok 2

Pri opätovnom prerokúvaní dohody sa Spoločenstvo zameria na dosiahnutie týchto zmien a doplnení:

(a) Dohoda sa uzavrie medzi Spoločenstvom a Mestským štátom Vatikán. Znenie dohody je kodifikovanou verziou súčasnej dohody vrátane zmien a doplnení;

(b) Mestský štát Vatikán sa zaviaže prijať všetky primerané opatrenia v podobe priameho transponovania alebo prípadne iných rovnocenných postupov na účely uplatňovania všetkých relevantných právnych ustanovení Spoločenstva, ktoré sa týkajú predchádzania praniu špinavých peňazí, ako aj predchádzania podvodom a falšovaniu hotovostných a bezhotovostných platobných prostriedkov;

(c) Spôsob, ktorým sa počíta strop na vydávanie vatikánskych euromincí, sa zreviduje. Nový strop by sa mal vypočítať spôsobom, ktorý by zahŕňal pevnú zložku na zamedzenie toho, že s vatikánskymi mincami sa bude prehnane špekulovať, pričom sa však uspokojí dopyt na trhu zberateľských mincí, a pohyblivú zložku, ktorá sa získa vynásobením priemerného objemu emisie mincí na obyvateľa Talianska za rok n-1 počtom obyvateľov Vatikánu. Bez toho, aby bolo dotknuté vydávanie zberateľských mincí, v dohode by sa mal minimálny pomer euromincí, ktoré by mal Vatikán uviesť do obehu, stanoviť na 51 %;

(d) Zriaďuje sa Spoločný výbor na monitorovanie pokroku v implementácii dohody. Skladá sa zo zástupcov Mestského štátu Vatikán, Talianskej republiky, Komisie a ECB. Každoročne môže zrevidovať fixnú zložku stropu so zreteľom na infláciu a vývoj na trhu zberateľov. Rozhodnutia prijíma jednomyseľne. Spoločný výbor prijme vlastný rokovací poriadok;

(e) Euromince Mestského štátu Vatikán razí Instituto Poligrafico e Zecca dello Stato. Mestský štát Vatikán však môže so súhlasom Spoločného výboru poveriť razbou iného zmluvného dodávateľa spomedzi mincovní EÚ raziacich euromince. Na účely schválenia celkového objemu emisie ECB sa objem mincí vydaných Mestským štátom Vatikán pripočíta k objemu mincí vydaných domovskou krajinou mincovne, ktorá mince vydané Mestským štátom Vatikán razí;

(f) Na riešenie sporov, ktoré by mohli pri uplatňovaní dohody nastať, je príslušný Súdny dvor Európskych spoločenstiev.

Ak Spoločenstvo alebo Vatikán usúdi, že druhá strana nesplnila niektorú zo svojich povinností podľa menovej dohody, môže vec podať na Súdny dvor. Rozsudok Súdneho dvora je pre obe strany záväzný a strany prijmú potrebné opatrenia na to, aby s rozsudkom dosiahli súlad v lehote, ktorú v ňom Súdny dvor stanoví. Pokiaľ Spoločenstvo alebo Vatikán neprijmú v stanovenej lehote opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s rozsudkom, druhá strana môže dohodu okamžite vypovedať.

Článok 3

Rokovania s Mestským štátom Vatikán povedie Talianska republika a Komisia v mene Spoločenstva. Európska centrálna banka sa do rokovaní plne zapojí v oblastiach svojej pôsobnosti. Talianska republika a Komisia predložia návrh dohody Hospodárskemu a finančnému výboru na vyjadrenie.

Článok 4

Dohodu uzavrie Rada.

Toto rozhodnutie je určené Talianskej republike a Komisii.

V Bruseli

Za Radu

predseda

[1] Závery Rady o Spoločných usmerneniach pre národné strany a vydávanie euromincí určených do obehu, 2922. zasadnutie Rady ECOFIN z 10. februára 2009.

[2] KOM (2009)359 zo 14. júla 2009.

[3] San Maríno sa napríklad sústredilo na razenie euromincí vybraných nominálnych hodnôt s určitým úspechom: tieto mince sa teraz používajú v hotovostných transakciách.

[4] Ú. v. EÚ C [...], [...], s. [...].

[5] Ú. v. EÚ C [...], [...], s. [...].

[6] KOM(2009) 359.

--------------------------------------------------