[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV | Brusel, 30.7.2009 KOM(2009) 410 v konečnom znení Návrh SMERNICA RADY, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá UNICE, CEEP a ETUC a zrušuje smernica 96/34/ES (Text s významom pre EHP) DÔVODOVÁ SPRÁVA 1. KONTEXT NÁVRHU 1.1. Dôvody a ciele návrhu Cieľom tohto návrhu je zabezpečiť, aby revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá európskymi medziodvetvovými sociálnymi partnermi (BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC) 18. júna 2009 vyvolala právne účinky. Táto dohoda nahrádza predchádzajúcu dohodu zo 14. decembra 1995. Smernica 96/34/ES, ktorou sa zabezpečili právne účinky prvej dohody, bude preto zrušená. Revidovanou dohodou sa predlžuje individuálne právo pracujúcich mužov a žien na rodičovskú dovolenku z troch na štyri mesiace a zavádza niekoľko zlepšení a objasnení týkajúcich sa výkonu tohto práva. Pracovníci budú chránení pred diskrimináciou z dôvodu žiadosti o materskú dovolenku alebo čerpania rodičovskej dovolenky. Návrat do práce po dovolenke bude uľahčený najmä tým, že pracovníci majú právo podať si žiadosť o pružný pracovný čas. Táto dohoda a tento návrh prispejú k lepšiemu zosúladeniu pracovného a súkromného a rodinného života a k podpore rovnosti žien a mužov na trhu práce. 1.2. Všeobecný kontext V pláne uplatňovania rovnosti žien a mužov 2006 – 2010[1] prijatom v marci 2006 sa Komisia zaviazala, že preskúma existujúce právne predpisy EÚ v oblasti rovnosti žien a mužov, ktoré neboli zahrnuté do projektu prepracovania právnych predpisov v roku 2005, s cieľom tieto texty podľa potreby aktualizovať, modernizovať a prepracovať. Smernica 96/34/ES nebola zahrnutá do projektu prepracovania právnych predpisov. V decembri 2007[2] Rada vyzvala Komisiu, aby prehodnotila právny rámec na podporu zosúladenia pracovného a rodinného a súkromného života a prípadnú potrebu jeho zlepšenia. Európsky parlament sústavne vyzýva na prijatie opatrení na zlepšenie zosúladenia pracovného a súkromného a rodinného života, a najmä zlepšenia súčasných právnych predpisov o rodičovskej dovolenke. Vo svojom uznesení z 3. septembra 2008[3] Parlament vyjadril názor, že Rámcovú dohodu o rodičovskej dovolenke by bolo možné vylepšiť poskytnutím stimulov pre otcov, aby čerpali rodičovskú dovolenku, zlepšením zamestnaneckých práv pracovníkov, ktorí čerpajú rodičovskú dovolenku, spružnením režimu tejto dovolenky, predĺžením trvania rodičovskej dovolenky a zvýšením príjmu počas takejto dovolenky. Komisia 3. októbra 2008 predložila dva návrhy právnych predpisov zameraných na zlepšenie zosúladenia pracovného, rodinného a súkromného života, z ktorých jeden sa týkal materskej dovolenky[4] a druhý situácie samostatne zárobkovo činných žien a vypomáhajúcich manželiek[5]. Tento súbor právnych predpisov bol doplnený súhrnnou správou o poskytovaní starostlivosti o deti v EÚ[6] a oznámením[7], v ktorom Komisia vyhlásila, že v prípade, ak o to požiadajú sociálni partneri, prijme potrebné opatrenia v záujme toho, aby nová dohoda o dovolenke z rodinných dôvodov nadobudla právnu silu, a to tým, že vypracuje návrh smernice. 1.3. Existujúce právne predpisy týkajúce sa záležitostí súvisiacich s návrhom Smernica 96/34/ES, ktorou sa zabezpečili právne účinky dohody sociálnych partnerov zo 14. decembra 1995, priznáva pracujúcim mužom a ženám individuálne právo na rodičovskú dovolenku v trvaní najmenej tri mesiace z dôvodu narodenia alebo adopcie dieťaťa. Toto právo by v zásade malo byť neprenosné; mnoho členských štátov však umožnilo prenositeľnosť nárokov na rodičovskú dovolenku z jedného rodiča na druhého, čo v praxi viedlo k tomu, že matky čerpali dlhšiu rodičovskú dovolenku ako otcovia. Smernica takisto ustanovuje ochranu pracovníkov čerpajúcich rodičovskú dovolenku pred prepustením, právo vrátiť sa na rovnaké alebo rovnocenné pracovné miesto a zachovanie práv vyplývajúcich z pracovnej zmluvy v priebehu rodičovskej dovolenky. Stanovuje podmienky rodičovskej dovolenky a podrobné pravidlá pre jej vykonávanie, ktoré môžu určiť členské štáty alebo sociálni partneri na vnútroštátnej úrovni. Nakoniec táto smernica stanovuje právo pracovníkov čerpať pracovné voľno z naliehavých rodinných dôvodov v prípade choroby alebo úrazu, pri ktorých je bezprostredná prítomnosť pracovníka nevyhnutná. 1.4. Súlad s ostatnými politikami a cieľmi Únie Cieľ tohto návrhu je v súlade s politikami EÚ a najmä s Lisabonskou stratégiou pre rast a zamestnanosť. Podpora vyváženejšieho rozdelenia rodinných povinností medzi matkami a otcami pomocou zlepšenia podmienok čerpania rodičovskej dovolenky pomôže preklenúť rozdiely v zamestnanosti medzi mužmi a ženami, čo je jedným z cieľov lisabonskej stratégie. Zároveň prispieva k politikám, ktoré sa zaoberajú demografickými problémami Európy 2. KONZULTÁCIE SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A HODNOTENIE VPLYVU 2.1. Konzultácie V súlade s článkom 138 Zmluvy o ES Komisia konzultovala s európskymi sociálnymi partnermi o lepšom zosúladení pracovného, súkromného a rodinného života. Prvá fáza konzultačného procesu[8], ktorá sa začala 12. októbra 2006, sa zaoberala potrebou ďalších opatrení na úrovni EÚ. Všetci sociálni partneri, ktorí sa zúčastnili na konzultáciách, uznali význam zosúladenia pracovného, súkromného a rodinného života a väčšina organizácií vyjadrila názor, že sú potrebné ďalšie opatrenia. Názory na to, čo je potrebné urobiť a na akej úrovni, sa však rôznili. V druhej fáze konzultačného procesu[9], ktorá sa začala 30. mája 2007, Komisia skúmala rôzne možnosti zlepšenia súčasných právnych predpisov o ochrane materstva a rodičovskej dovolenke, a poukázala predovšetkým na nové druhy dovolenky z rodinných dôvodov (otcovská dovolenka, dovolenka z dôvodu adopcie, dovolenka na starostlivosť o člena rodiny). Pokiaľ ide o rodičovskú dovolenku, bolo v dokumente Komisie vytýčených niekoľko spôsobov vylepšenia súčasnej smernice: týkali sa stimulov pre otcov, aby čerpali rodičovskú dovolenku, zamestnaneckých práv a zákazu diskriminácie, trvania rodičovskej dovolenky, pružnosti čerpania tejto dovolenky, veku dieťaťa a príjmu počas rodičovskej dovolenky. V konzultačnom dokumente sa od sociálnych partnerov vyžadovalo, aby: 1) predložili stanovisko k cieľom a obsahu návrhov; 2) upovedomili Komisiu o svojom prípadnom úmysle začať rokovania v súlade s článkom 138 ods. 4 a článkom 139 Zmluvy o ES a 3) zhodnotili ustanovenia Rámcovej dohody o rodičovskej dovolenke s cieľom preskúmať ju a podať správu o pokroku do marca 2008. V spoločnom liste z 11. júla 2007 odpovedali organizácie ETUC, BUSINESSEUROPE, CEEP a UEAPME, že majú v úmysle vyhodnotiť režim rodičovskej dovolenky v spojení s inými ustanoveniami na podporu rodičov a rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, ako je napr. pružná úprava pracovného času a starostlivosť o deti, ako aj iné formy dovolenky, s cieľom posúdiť, či je potrebné prijať spoločné opatrenie. Na vrcholnej tripartitnej sociálnej schôdzke, ktorá sa konala 13. marca 2008, bola predložená správa o pokroku, v ktorej sa európski medziodvetvoví sociálni partneri zhodli na „spoločnej akcii v záujme lepšieho dosiahnutia cieľov smernice o rodičovskej dovolenke v rámci širšieho kontextu prác v oblasti zosúladenia pracovného, súkromného a rodinného života“. Sociálni partneri informovali 11. septembra 2008 Komisiu o tom, že začnú formálne rokovania s cieľom zrevidovať smernicu Rady 96/34/ES z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke uzavretej medzi UNICE, CEEP a ETUC. Formálne rokovania sa začali 17. septembra 2008 a po šiestich mesiacoch a siedmich kolách rokovaní boli ukončené 23. marca 2009. Generálni tajomníci organizácií BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC podpísali 18. júna 2009 zrevidovanú rámcovú dohodu o rodičovskej dovolenke v mene ich organizácií a požiadali Komisiu, aby dohodu predložila Rade na prijatie rozhodnutia, ktorým sa dohoda stane záväznou vo všetkých členských štátoch. Pri príprave súboru právnych predpisov v oblasti zosúladenia pracovného, súkromného a rodinného života Komisia konzultovala o rovnakých možnostiach, o akých konzultovala so sociálnymi partnermi, aj s členskými štátmi a európskymi mimovládnymi organizáciami pôsobiacimi v tejto oblasti. 2.2. Získavanie a využívanie expertízy V záujme vyhodnotenia vykonávania smernice o rodičovskej dovolenke v členských štátoch po viac ako desiatich rokoch od jej prijatia, ako aj iných nástrojov v oblasti rovnováhy medzi pracovnými, rodinným a súkromným životom konzultovali európski sociálni partneri s ich členmi na vnútroštátnej úrovni pomocou dotazníka rozoslaného v novembri 2007. Ad hoc pracovná skupine pre zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života, vytvorená na účely vyhodnocovania získaných informácií, sa stretla dva razy, a to v januári a vo februári 2008. Správa o pokroku predložená v marci 2008 na vrcholnej tripartitnej sociálnej schôdzke obsahuje analýzu sociálnych partnerov a zaoberá sa režimom dovolenky a práce a infraštruktúrou starostlivosti o deti. Pri príprave súboru právnych predpisov v oblasti zosúladenia pracovného, súkromného a rodinného života Komisia dala vyhotoviť štúdiu nákladov a prínosov opatrení v oblasti zosúladenia pracovného, súkromného a rodinného života (dokončená v júni 2008), ktorá zahŕňala niekoľko možností zmeny súčasných právnych predpisov o rodičovskej dovolenke. Sieť nezávislých odborníkov Komisie na právo v oblasti rovnosti žien a mužov vypracovala v roku 2007 správu o tehotenstve, materstve a rodičovských a otcovských právach[10] v členských štátoch. 2.3. Hodnotenie vplyvu Komisia vykonala hodnotenie vplyvu[11] na základe legislatívnych možností navrhnutých v dokumente k druhej fáze konzultácií z roku 2007, ktorý bol zaslaný sociálnym partnerom. V hodnotení vplyvu, ktoré bolo priložené k návrhu právneho predpisu o materskej dovolenke, sa takisto zvažovala možnosť zmeny ustanovení o rodičovskej dovolenke. V tomto hodnotení vplyvu bola kladne posúdená možnosť predĺženia rodičovskej dovolenky o jeden mesiac za predpokladu, že výška odmeny počas rodičovskej dovolenky bude predstavovať 66 % posledného platu a že tento ďalší mesiac sa poskytne len vtedy, ak obaja rodičia už predtým čerpali najmenej jeden mesiac rodičovskej dovolenky. Keďže sociálni partneri tento predpoklad nepodporili, záver sa bude líšiť. Na jednej strane sa môžu znížiť priame náklady, pretože platba nie je povinná. Na druhej strane sa takisto menej prejavia prínosy pre pracujúcich rodičov, pretože nemožno očakávať príliš vysokú mieru využívania neplatenej rodičovskej dovolenky, najmä zo strany otcov. Komisia nevypracovala pre tento návrh osobitné hodnotenie vplyvu z toho dôvodu, že nie je povinná ho vypracovať, ak ide o návrh na zabezpečenie toho, aby dohoda sociálnych partnerov v súlade s článkom 139 ods. 2 Zmluvy o ES vyvolala právne účinky. 3. PRÁVNE PRVKY NÁVRHU 3.1. Právny základ Návrh sa zakladá na článku 139 ods. 2 Zmluvy o ES. V článku 139 ods. 2 Zmluvy o ES sa ustanovuje, že dohody uzatvorené sociálnymi partnermi na úrovni Spoločenstva vo veciach pokrytých článkom 137 sa vykonajú „na základe spoločnej žiadosti signatárov, a to rozhodnutím Rady na návrh Komisie“. V uvedenom článku sa ďalej ustanovuje, že „Rada rozhoduje kvalifikovanou väčšinou okrem prípadov, kedy príslušná dohoda obsahuje jedno alebo niekoľko ustanovení týkajúcich sa oblastí, pre ktoré sa podľa článku 137 ods. 2 vyžaduje jednomyseľnosť. V takom prípade Rada rozhoduje jednomyseľne.“ Cieľom dohody uzatvorenej organizáciami BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC je zlepšiť zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života, ktoré je prostriedkom dosiahnutia „rovnosti príležitostí mužov a žien na trhu práce a rovnakého zaobchádzania v práci“, čo je oblasť spadajúca do pôsobnosti článku 137 Zmluvy o ES. Toto je jedna z oblastí, v ktorej môže Rada rozhodovať kvalifikovanou väčšinou. Článok 139 ods. 2 je preto vhodným právnym rámcom pre návrh Komisie. V článku 139 ods. 2 sa neustanovuje zapojenie Parlamentu do legislatívneho procesu. Komisia však bude v súlade s predchádzajúcimi záväzkami informovať Parlament o svojom návrhu, aby mohol, v prípade, že si to bude priať, zaslať Komisii a Rade svoje stanovisko. To isté platí aj v prípade Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru. 3.2. Analýza dohody Podľa oznámenia Komisie[12], ktorým sa stanovujú pravidlá vykonávania dohôd podľa článku 139 Zmluvy o ES, „Komisia vypracuje návrhy rozhodnutí Rady po zvážení reprezentatívnosti zmluvných strán, ich mandátu a „zákonnosti“ každého ustanovenia kolektívnej zmluvy vo vzťahu k právu Spoločenstva a ustanovenia týkajúce sa malých a stredných podnikov podľa článku 137 ods. 2 písm. b) Zmluvy o ES.“ Toto posúdenie ex ante je uvedené ďalej v texte. 3.2.1. Reprezentatívnosť zmluvných strán a ich mandát Právo sociálnych partnerov byť konzultovaní a dojednávať dohody, ktoré sa majú vykonávať rozhodnutím Rady, je založené a ich reprezentatívnosti. Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke z roku 1995 bola podpísaná európskymi medziodvetvovými sociálnymi partnermi ETUC, CEEP a UNICE (dnes „BUSINESSEUROPE“). Zo štúdií, ktoré si Komisia nechala vypracovať v rokoch 1999[13] a 2004[14], vyplýva, že ich reprezentatívnosť sa zásadným spôsobom nezmenila a že do ich členskej základne teraz patria hlavní medziodvetvoví sociálni partneri v nových členských štátoch. BUSINESSEUROPE (Konfederácia európskych podnikov) je aj naďalej najreprezentatívnejšou organizáciou zamestnávateľov v Európskej únii; má členov vo všetkých členských štátoch a pokrýva všetky priemyselné odvetvia a kategórie podnikov. V prevažnej väčšine členských štátov sú hlavné národné konfederácie zamestnávateľov a výrobných odvetví pridružené k BUSINESSEUROPE. Jej členovia hrajú priamu či nepriamu úlohu v kolektívnom vyjednávaní. CEEP (Európske centrum podnikov s verejnou účasťou a podnikov všeobecného hospodárskeho záujmu) zastupuje podniky verejného sektoru alebo podniky všeobecného záujmu vo väčšine členských štátov, a preto posilňuje reprezentatívnosť zamestnávateľov, najmä vo verejnom sektore na miestnej úrovni a v odvetviach všeobecného hospodárskeho záujmu. ETUC (Európska konfederácia odborových zväzov), ktorá zahŕňa najreprezentatívnejšie konfederácie odborových zväzov vo všetkých členských štátoch, je aj naďalej zďaleka najväčšou európskou medziodvetvovou organizáciou odborových zväzov. Jej členovia hrajú kľúčovú úlohu v kolektívnom vyjednávaní v členských štátoch a zastupujú všetky výrobné odvetvia. Na rokovaniach bol ako súčasť delegácie ETUC zastúpený aj kontaktný výbor Eurocadres/CEC. Eurocadres (Rada európskych riadiacich pracovníkov) a CEC (Konfederácia európskych manažérov) sú dve medziodvetvové organizácie EÚ zastupujúce odborných a riadiacich pracovníkov, ktoré sú pravidelnými členmi delegácie ETUC v rámci európskeho sociálneho dialógu, čím posilňujú jeho reprezentatívnosť. Nová dohoda bola dojednaná a podpísaná rovnakými zmluvnými stranami ako v roku 1995, t. j. uvedenými tromi uznanými všeobecnými medziodvetvovými organizáciami. Okrem uvedených organizácií sa rokovaní zúčastnila a dohodu podpísala aj organizácia UEAPME (Európska asociácia remesiel, malých a stredných podnikov). Organizácia UEAPME je uznávaná ako európska organizácia medziodvetvových sociálnych partnerov, ktorá zastupuje určitú kategóriu podnikov. Je hlavnou európskou organizáciou zastupujúcou záujmy malých a stredných podnikov a má členov vo väčšine členských štátov, pričom niektorí z nich sa aktívne zúčastňujú kolektívneho vyjednávania na vnútroštátnej úrovni. Táto organizácia preto posilňuje reprezentatívnosť zamestnávateľov. Komisia berie na vedomie, že všetky štyri organizácie mali od svojich vnútroštátnych členov osobitný mandát na rokovania o rodičovskej dovolenke a dohodu uzatvorili v mene svojich členov. Všetky štyri organizácie schválili výsledok rokovaní v súlade so svojimi internými rozhodovacími postupmi. Podmienky reprezentatívnosti boli teda splnené. 3.2.2. Zákonnosť ustanovení dohody Komisia preskúmala všetky ustanovenia rámcovej dohody a nezistila, že by niektoré z nich bolo v rozpore s právom Spoločenstva. Povinnosti členských štátov vyplývajú skôr z opatrení, ktorými sa dohoda má vykonať v súlade so smernicou, než priamo z dohody samotnej. Predmet úpravy dohody spadá do rozsahu pôsobnosti článku 137 Zmluvy o ES a do rámca dokumentu druhej fázy konzultácií Komisie. Zavádza niekoľko úprav, ale zachováva hlavné zásady súčasnej dohody. Stanovuje minimálne požiadavky a umožňuje členským štátom zavádzať alebo zachovávať priaznivejšie ustanovenia v súlade s článkom 137 Zmluvy o ES. Komisia sa preto domnieva, že dohoda spĺňa podmienky zákonnosti. 3.2.3. Ustanovenia týkajúce sa malých a stredných podnikov Podľa článku 137 ods. 2 Zmluvy o ES sa právnymi predpismi v sociálnej oblasti nesmú ukladať správne, finančné a právne obmedzenia, ktoré by bránili zakladaniu a rozvoju malých a stredných podnikov. Rovnako ako v predchádzajúcej dohode aj v tejto dohode sa venuje osobitná pozornosť situácii malých a stredných podnikov. Článok 3 ods. 1 písm. d) umožňuje „osobitné opatrenia na uspokojenie prevádzkových a organizačných potrieb malých podnikov“. V ďalších článkoch je ustanovené pružné riadenie rodičovskej dovolenky, čím sa umožňuje zohľadnenie osobitných potrieb zamestnávateľov v malých podnikoch (pozri článok 3 ods. 1 písm. a) a c), článok 3 ods. 2 a článok 6 ods. 1). Žiadny článok nepredstavuje neúmerné zaťaženie pre malé a stredné podniky. Okrem toho sa rokovaní zúčastnila a dohodu schválila organizácia UEAPME, ktorá zastupuje osobitné záujmy malých a stredných podnikov na úrovni EÚ. 3.3. Subsidiarita a proporcionalita Cieľom toho návrhu je aktualizovať súčasné spoločné minimálne európske normy týkajúce sa udeľovania rodičovskej dovolenky pracovníkom s malými deťmi a ich ochrany v pracovnoprávnom vzťahu a zabezpečiť tak rovnaké podmienky v tomto zásadnom aspekte zosúlaďovania pracovného, súkromného a rodinného života. To možno dosiahnuť len opatrením na úrovni Spoločenstva; členské štáty samotné nie sú schopné tento cieľ dosiahnuť. Európski sociálni partneri, rovnako ako aj Komisia sú presvedčení o potrebe prijatia opatrenia Spoločenstva v tejto oblasti. Táto dohoda však stanovuje len všeobecné zásady týkajúce sa rodičovskej dovolenky a rozhodnutia o pravidlách uplatňovania týchto zásad ponecháva na členské štáty. Častými odkazmi na diskrečnú právomoc členských štátov a vnútroštátnych sociálnych partnerov v niekoľkých osobitných oblastiach sa táto dohoda a návrh vyhýbajú prílišnej normatívnosti a ponechávajú dostatočný priestor na prispôsobenie týchto ustanovení trhu práce v príslušnom členskom štáte. Ďalšou zárukou dodržania zásady subsidiarity je skutočnosť, že zásadné ustanovenia návrhu (t. j. tie, ktorých sa najviac týkajú rôzne opatrenia v praxi) boli sformulované legitímnymi zástupcami pracovníkov a zamestnávateľov, a nie Komisiou. Pokiaľ ide o proporcionalitu, návrh nepresahuje rámec toho, čo je nevyhnutné na zabezpečenie dosiahnutia cieľov. Stanovuje základné minimálne normy, pričom členským štátom umožňuje zaviesť prísnejšie požiadavky, ak si to želajú. Tento návrh, ktorý je prijatý na náležitej úrovni a nepresahuje rámec toho, čo je absolútne nevyhnutné na úrovni EÚ na dosiahnutie cieľov, je preto v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality. 3.4. Výber nástroja Cieľom návrhu je nahradiť platnú smernicu. Pojem „rozhodnutie Rady“ v článku 139 ods. 2 Zmluvy o ES sa má chápať v jeho všeobecnom význame ako právne záväzný nástroj ustanovený v článku 249 Zmluvy o ES. Je úlohou Komisie, aby rozhodla a navrhla, ktorý z troch záväzných nástrojov (nariadenie, smernica alebo rozhodnutie) je najvhodnejší. Cieľom tejto dohody je stanoviť minimálne požiadavky, ktoré sa vzhľadom na druh a podstatu dohody najlepšie uplatňujú nepriamo prostredníctvom ustanovení, ktoré majú do vnútroštátneho práva transponovať členské štáty a/alebo sociálni partneri. Vhodným nástrojom je preto smernica Rady, ktorej prílohu tvorí táto dohoda. 3.5. Tabuľka zhody Členské štáty sú povinné zaslať Komisii znenie vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa transponuje táto smernica, spolu s tabuľkou zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou. 3.6. Európsky hospodársky priestor Vzhľadom na to, že dohoda má význam pre Európsky hospodársky priestor, bude sa na základe rozhodnutia Spoločného výboru EHP vzťahovať na členské štáty Európskeho hospodárskeho priestoru, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ. 4. VPLYV NA ROZPOčET Návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet Spoločenstva. 5. PODROBNÉ VYSVETLENIE OSOBITNÝCH USTANOVENÍ 5.1. Text smernice Článok 1 Na základe tohto článku nadobudne dohoda uzavretá medzi sociálnymi partnermi, ktorá tvorí prílohu k tejto smernici, právnu záväznosť v celej Európskej únii, čo je účelom rozhodnutia Rady prijatého podľa článku 139 ods. 2 Zmluvy o ES. Článok 2 V prípade navrhovaného článku ide o štandardný článok o sankciách. Predpokladá sa, že podstatne prispeje k účinnému vykonávaniu rámcovej dohody. V súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora[15] sa v tomto článku o sankciách stanovuje, že by nemala existovať horná hranica náhrady škody, ktorá sa vypláca v prípade porušenia zásady rovnakého zaobchádzania. Toto ustanovenie nevyžaduje zavedenie trestných sankcií. Kodifikuje súčasnú judikatúru a uvádza smernicu do súladu s ostatnými smernicami o rovnakom zaobchádzaní. Články 3, 5 a 6 Tieto články obsahujú obvyklé ustanovenia o transpozícii smernice do vnútroštátneho práva členských štátov a osobitné ustanovenia týkajúce sa možnosti transpozície formou kolektívnych zmlúv. Tieto osobitné ustanovenia stanovili sociálni partneri v dohode a sú rovnocenné s ustanoveniami súčasnej smernice. Článok 4 Týmto článkom sa jasne ustanovuje, že touto smernicou sa zrušuje a nahrádza súčasná smernica o rodičovskej dovolenke. 5.2. Text dohody v prílohe k smernici Nasledujúce vysvetlenia sa týkajú len tých článkov dohody, ktorými sa menia a dopĺňajú ustanovenia súčasnej smernice . Článok 1: Účel a rozsah pôsobnosti V odseku 1 sa uvádza, že cieľom ustanovení tejto dohody je zohľadniť čoraz väčšiu rozmanitosť štruktúry rodiny (vrátane domácností s jedným rodičom, nezosobášených párov a párov rovnakého pohlavia) bez toho, aby tým bola spochybnená právomoc členských štátov v oblasti rodinného práva. Z odseku 3 jasne vyplýva, že táto dohoda sa vzťahuje na všetky formy pracovnej zmluvy alebo pracovného pomeru vrátane práce na kratší pracovný čas, pracovného pomeru na dobu určitú alebo dočasného agentúrneho zamestnávania. Článok 2: Rodičovská dovolenka Právo pracujúcich rodičov na rodičovskú dovolenku sa predlžuje z troch na štyri mesiace na dieťa. Zachováva sa všeobecná zásada, že rodičovská dovolenka je individuálnym právom a nemala by byť prenosná z jedného rodiča na druhého. Dohoda okrem toho v záujme podpory vyváženejšieho využívania rodičovskej dovolenky zo strany otcov a matiek ustanovuje, že najmenej jeden zo štyroch mesiacov nemožno preniesť za žiadnych okolností (a preto prepadne, ak bude rodičovskú dovolenku čerpať len jeden z rodičov). Článok 3: Pravidlá uplatňovania Z odseku 1 písm. a) jasne vyplýva, že pri rozhodovaní o pružnom čerpaní rodičovskej dovolenky sa musia zohľadňovať záujmy pracovníkov ako aj zamestnávateľov. Odsek 1 písm. b) zachováva možnosť ustanovenia obdobia, po odpracovaní ktorého vzniká nárok na rodičovskú dovolenku, až na jeden rok, ale jasne uvádza, že v prípade za sebou nasledujúcich pracovných zmlúv na dobu určitú sa pri výpočte takéhoto obdobia zohľadňuje celkové trvanie takýchto zmlúv. Orientačný zoznam okolností, za ktorých možno odložiť udelenie rodičovskej dovolenky, sa vypúšťa z odseku 1 písm. c) bez toho, aby to znamenalo zmenu podstaty ustanovenia. V odseku 2 sa stanovuje povinné určenie lehôt na vnútroštátnej úrovni, v ktorých musí pracovník zamestnávateľa upovedomiť o svojom úmysle uplatniť svoje právo na rodičovskú dovolenku. Pri rozhodovaní o dĺžke týchto lehôt je nutné zohľadniť záujmy pracovníkov ako aj zamestnávateľov. Odsekom 3 sa členské štáty a vnútroštátni sociálni partneri vyzývajú, aby posúdili potrebu prispôsobenia podmienok rodičovskej dovolenky potrebám rodičov detí s postihnutím alebo dlhodobým ochorením. Článok 4: Adopcia Podľa tohto článku sa má vykonať posúdenie potreby prijatia ďalších opatrení vykonávaných na vnútroštátnej úrovni s cieľom zamerať sa na osobitné potreby adoptívnych rodičov. Všeobecné právo adoptívnych rodičov na rodičovskú dovolenku je zachované v článku 2 ods. 1 Článok 5: Zamestnanecké práva a zákaz diskriminácie Odsekom 4 sa zakazuje nielen prepustenie ale aj všetky formy znevýhodňovania z dôvodu žiadosti o čerpanie rodičovskej dovolenky. Vďaka tomu sú pracovníci čerpajúci rodičovskú dovolenku lepšie chránení pred diskrimináciou z tohto dôvodu. V odseku 5 (druhá veta) sa jednoznačne uvádza, že rozhodovanie o odmenách alebo príjmoch počas rodičovskej dovolenky prináleží členským štátom a/alebo sociálnym partnerom na vnútroštátnej úrovni, a zdôrazňuje sa významná úloha príjmov pri skutočnom čerpaní rodičovskej dovolenky. Článok 6: Návrat do práce Podľa odseku 1 majú pracovníci právo požiadať pri návrate z rodičovskej dovolenky o zmenu dĺžky a rozvrhnutia pracovného času na určité obdobie. Zamestnávatelia sú povinní takéto žiadosti o pružnej úprave pracovného času zvážiť a reagovať na ne vzhľadom na svoje vlastné potreby, ako aj potreby ich zamestnancov. Cieľom tohto opatrenia je podporovať lepšie zosúladenie pracovného a rodinného života pracujúcich rodičov aj po ukončení rodičovskej dovolenky. V odseku 2 sa pracovníkom a zamestnávateľom odporúča, aby zostali v kontakte aj počas trvania dovolenky a aby prijali opatrenia na opätovné začlenenie pracovníkov do pracovného procesu po jej ukončení. Cieľom tohto odporúčania je uľahčiť návrat do práce po rodičovskej dovolenke. Článok 7: Pracovné voľno z dôvodu vyššej moci V tomto článku sa nezavádzajú žiadne nové body. Článok 8: Záverečné ustanovenia V tomto článku sa zachovávajú všeobecné záverečné ustanovenia súčasnej dohody vrátane ustanovenia o „minimálnych normách“, v ktorej sa stanovuje, že členské štáty môžu zachovávať alebo zaviesť priaznivejšie ustanovenia než tie, ktoré sú stanovené v dohode, ako aj ustanovenia o „zachovaní úrovne ochrany“. Návrh SMERNICA RADY, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá UNICE, CEEP a ETUC a zrušuje smernica 96/34/ES (Text s významom pre EHP) RADA EURÓPSKEJ ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 139 ods. 2, so zreteľom na návrh Komisie[16], keďže: (1) Článok 137 zmluvy umožňuje Spoločenstvu podporovať a dopĺňať činnosti členských štátov, okrem iného aj v oblasti rovnosti medzi mužmi a ženami, pokiaľ ide o rovnaké príležitosti na trhu práce a rovnakého zaobchádzania v práci. (2) V súlade s článkom 139 ods. 1 zmluvy môže sociálny dialóg na úrovni Spoločenstva viesť k zmluvným vzťahom vrátane uzatvorenia dohôd, ak si to manažment a pracovné sily (ďalej len „sociálni partneri“) želajú. Sociálni partneri môžu v súlade s článkom 139 ods. 2 zmluvy spoločne požiadať, aby zmluvy uzatvorené na úrovni Spoločenstva vo veciach pokrytých článkom 137 zmluvy boli vykonané rozhodnutím Rady na návrh Komisie. (3) Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke bola uzatvorená európskymi medziodvetvovými sociálnymi partnermi (ETUC, UNICE a CEEP) 14. decembra 1995 a právny účinok jej bol udelený smernicou Rady 96/34/ES z 3. júna 1996 o Rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke uzavretej medzi UNICE, CEEP a ETUC[17]. Uvedená smernica významne prispela k tomu, že pracujúci rodičia v členských štátoch majú vďaka opatreniam v súvislosti s dovolenkou viac možností na lepšie zosúladenie pracovných a rodinných povinností. (4) V súlade s článkom 138 ods. 2 a 3 zmluvy Komisia konzultovala s európskymi sociálnymi partnermi v roku 2006 a 2007 o tom, ako možno dosiahnuť ďalšie zlepšenie v oblasti zosúladenia pracovného, súkromného a rodinného života, najmä pokiaľ ide o súčasné právne predpisy Spoločenstva o ochrane materstva a o rodičovskej dovolenke, ako aj o možnosti zavedenia nových druhov dovolenky z rodinných dôvodov, ako napr. otcovská dovolenka, dovolenka z dôvodu adopcie a dovolenka na starostlivosť o členov rodiny. (5) Tri všeobecné európske medziodvetvové organizácie sociálnych partnerov (ETUC, CEEP a BUSINESSEUROPE, predtým nazývaná UNICE) a európska medziodvetvová organizácia sociálnych partnerov zastupujúca určitú kategóriu podnikov (UEAPME) 11. septembra 2008 informovali Komisiu o svojom úmysle začať postup v súlade s článkom 138 ods. 4 a článkom 139 zmluvy s cieľom zrevidovať rámcovú dohodu o rodičovskej dovolenke uzatvorenú v roku 1995. (6) Dňa 18. júna 2009 uvedené organizácie podpísali revidovanú rámcovú dohodu o rodičovskej dovolenke a predložili Komisii spoločnú žiadosť o predloženie návrhu na vykonanie tejto rámcovej dohody prostredníctvom rozhodnutia Rady. (7) V priebehu rokovaní európski sociálni partneri kompletne zrevidovali rámcovú dohodu o rodičovskej dovolenke z roku 1995. Preto by bolo vhodnejšie smernicu 96/34/ES zrušiť a nahradiť novou smernicou než len zmeniť a doplniť. (8) Keďže ciele navrhovanej činnosti, a to konkrétne lepšie zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života pracujúcich rodičov a rovnosť medzi mužmi a ženami, pokiaľ ide o príležitosti na trhu práce a zaobchádzanie v práci v celom Spoločenstve, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale možno ich lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica nepresahuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov. (9) Komisia pri vypracúvaní tohto návrhu smernice prihliadla na reprezentatívnosť zmluvných strán, ich mandát a zákonnosť ustanovení rámcovej dohody, ako aj na súlad rámcovej dohody s príslušnými ustanoveniami týkajúcimi sa malých a stredných podnikov. (10) Komisia upovedomila o svojom návrhu Európsky parlament a Európsky hospodársky a sociálny výbor. (11) V článku 1 ods. 1 rámcovej dohody sa v súlade so všeobecnými zásadami práva Spoločenstva v oblasti sociálnej politiky uvádza, že touto dohodou sa stanovujú minimálne požiadavky. (12) V článku 8 ods. 1 sa uvádza, že členské štáty môžu zaviesť alebo zachovať priaznivejšie ustanovenia než tie, ktoré sú stanovené v dohode. (13) V článku 8 ods. 2 sa uvádza, že vykonávanie ustanovení tejto dohody nemôže byť opodstatneným dôvodom na zníženie všeobecnej úrovne ochrany poskytovanej pracovníkom v oblasti spadajúcej do rozsahu pôsobnosti tejto dohody. (14) Členské štáty by mali zabezpečiť účinné, primerané a odrádzajúce sankcie pre prípad akéhokoľvek porušenia povinností podľa tejto smernice. (15) Členské štáty môžu na základe spoločnej žiadosti poveriť vykonaním tejto smernice sociálnych partnerov za predpokladu, že podniknú všetky potrebné opatrenia, aby mohli kedykoľvek zaručiť výsledky uložené touto smernicou, PRIJALA TÚTO SMERNICU: Článok 1 Na základe tejto smernice vznikajú právne účinky z revidovanej rámcovej dohody o rodičovskej dovolenke uzatvorenej 18. júna 2009 európskymi medziodvetvovými organizáciami sociálnych partnerov (BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC), ktorá je uvedená v prílohe. Článok 2 Členské štáty ustanovia pravidlá týkajúce sa sankcií za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých na základe tejto smernice a prijmú všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili ich vykonávanie. Tieto sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Môžu zahŕňať vyplatenie náhrady škody, ktorá nesmie byť obmedzená stanovením hornej hranice. Členské štáty oznámia tieto ustanovenia Komisii najneskôr k dátumu stanovenému v článku 3 a bezodkladne ju informujú o akýchkoľvek ďalších zmenách a doplneniach týchto ustanovení. Článok 3 1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou alebo zabezpečia, aby sociálni partneri zaviedli nevyhnutné opatrenia dohodou, najneskôr do [dva roky po prijatí]. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení a tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou. Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty. 2. Toto obdobie možno členským štátom predĺžiť maximálne o jeden rok, ak je to potrebné vzhľadom na osobitné ťažkosti alebo v prípade vykonávania prostredníctvom kolektívnej zmluvy. Komisii to oznámia najneskôr do [termín na vykonanie], pričom uvedú dôvody, pre ktoré je potrebné predĺžiť toto obdobie. 3. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice. Článok 4 Smernica 96/34/ES sa zrušuje s účinnosťou od [uviesť lehotu na vykonanie]. Článok 5 Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie . Článok 6 Táto smernica je určená členským štátom. V Bruseli […] Za Radu predseda […] PRÍLOHA RÁMCOVÁ DOHODA O RODIČOVSKEJ DOVOLENKE (REVIDOVANÁ) 18. Jún 2009 PREAMBULA Táto Rámcová dohoda medzi európskymi organizáciami sociálnych partnerov BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC (a kontaktným výborom Eurocadres/CEC) predstavuje revidované znenie Rámcovej dohody o rodičovskej dovolenke uzavretej 14. decembra 1995, ktorou sa stanovujú minimálne požiadavky týkajúce sa rodičovskej dovolenky ako dôležitý prostriedok na zosúladenie pracovných a rodinných povinností a podporu rovnakých príležitostí pre mužov a ženy a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami. Európski sociálni partneri žiadajú Komisiu, aby predložila túto rámcovú dohodu Rade, ktorá prijme rozhodnutie, ktorým sa tieto minimálne požiadavky stanú záväznými v členských štátoch Európskej únie. I – Všeobecné odôvodnenie 1. So zreteľom na Zmluvu o ES, a najmä na jej články 138 a 139, 2. so zreteľom na článok 137 ods. 1 písm. c) a článok 141 Zmluvy o ES a na zásadu rovnakého zaobchádzania (články 2, 3 a 13 Zmluvy o ES) a na nich založené sekundárne právne predpisy, najmä smernicu Rady 75/117/EHS o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa uplatňovania zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy[18], smernicu Rady 92/85/EHS o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok[19], smernicu Rady 96/97/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 86/378/EHS o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami v zamestnaneckých systémoch sociálneho zabezpečenia[20] a smernicu 2006/54/ES o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie)[21], 3. so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie z 18. decembra 2000 a na jej články 23 a 33 týkajúce sa rovnosti mužov a žien a zosúladenia pracovného, súkromného a rodinného života, 4. so zreteľom na správu Komisie o vykonávaní smernice Rady 96/34/ES z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke uzatvorenej UNICE, CEEP a ETUC, 5. so zreteľom na cieľ Lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť, ktorým je zvýšenie celkovej miery zamestnanosti na 70 %, zvýšenie miery zamestnanosti žien na 60 % a zvýšenie miery zamestnanosti starších pracovníkov na 50 %, na barcelonské ciele týkajúce sa poskytovania služieb zariadení starostlivosti o deti a na prínos politík k lepšiemu zosúladeniu pracovného, súkromného a rodinného života pri dosahovaní týchto cieľov, 6. so zreteľom na akčný rámec pre rovnosť žien a mužov schválený európskymi sociálnymi partnermi 22. marca 2005, v ktorom je podpora rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom uvedená ako jedna z prioritných oblastí činnosti a v ktorom sa poukazuje na to, že v záujme dosahovania ďalšieho pokroku v oblasti zosúladenia pracovného, súkromného a rodinného života je nutné zaviesť vyvážený, integrovaný a koherentný súbor opatrení zahŕňajúcich opatrenia v oblasti dovolenky, organizácie práce a infraštruktúry starostlivosti o deti, 7. keďže opatrenia zamerané na lepšie zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života sú súčasťou širšej politickej agendy s cieľom zaoberať sa potrebami zamestnávateľov a pracovníkov a zlepšujú prispôsobivosť a zamestnateľnosť v rámci prístupu flexiistoty, 8. keďže politiky zamerané na rodinu by mali prispievať k docieleniu rovnosti žien a mužov a malo by sa na ne nahliadať v kontexte demografických zmien, následkov starnutia obyvateľstva, preklenovania rozdielov medzi generáciami, podpory účasti žien v pracovnom procese a rozdelenia povinností starostlivosti o rodinu medzi ženy a mužov, 9. keďže Komisia viedla s európskymi sociálnymi partnermi v rokoch 2006 a 2007 prvú a druhú fázu konzultácií o zosúladení pracovného, súkromného a rodinného života a okrem iného riešila otázku aktualizácie regulačného rámca na úrovni Spoločenstva a podporila európskych sociálnych partnerov v tom, aby posúdili ustanovenia ich rámcovej dohody o rodičovskej dovolenke v záujme jej revízie, 10. keďže rámcová dohoda európskych sociálnych partnerov o rodičovskej dovolenke z roku 1995 bola katalyzátorom pozitívnych zmien, zabezpečila spoločný základ pre rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom v členských štátoch a zohrala významnú úlohu v oblasti pomoci pracujúcim rodičom dosiahnuť lepšie zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života; európski sociálni partneri sa však na základe spoločného hodnotenia domnievajú, že niektoré prvky tejto dohody je potrebné prispôsobiť alebo zrevidovať, aby bolo možné lepšie dosiahnuť jej ciele, 11. keďže určité aspekty je potrebné prispôsobiť vzhľadom na narastajúcu rozmanitosť pracovnej sily a zmeny v spoločnosti vrátane čoraz väčšej rozmanitosti usporiadania rodiny pri súčasnom dodržiavaní vnútroštátnych právnych predpisov, kolektívnych zmlúv a/alebo zaužívanej praxe, 12. keďže v mnohých členských štátoch neviedli opatrenia, ktoré mali mužov podnietiť k tomu, aby sa vo vyváženej miere podieľali na rodinných povinnostiach, k uspokojivým výsledkom; mali by sa preto prijať účinnejšie opatrenia v záujme vyváženejšieho rozdelenia zodpovednosti v rámci rodiny medzi mužmi a ženami, 13. keďže v mnohých členských štátoch je zavedená široká škála politických opatrení a postupov týkajúcich sa režimu dovolenky, starostlivosti o deti a pružnej úpravy pracovného času, ktoré sú prispôsobené potrebám pracovníkov a zamestnávateľov a ktorých cieľom je podpora rodičov pri zosúlaďovaní ich pracovného, súkromného a rodinného života; tieto opatrenia a postupy by sa mali vziať do úvahy pri vykonávaní tejto dohody, 14. keďže táto rámcová dohoda je jedným prvkom činnosti európskych sociálnych partnerov v oblasti zosúladenia pracovného, súkromného a rodinného života, 15. keďže táto dohoda je rámcovou dohodou, ktorou sa stanovujú minimálne požiadavky a ustanovenia týkajúce sa rodičovskej dovolenky, odlišnej od materskej dovolenky, ako aj pracovné voľno z dôvodu vyššej moci, pričom stanovenie podmienok vzniku nároku na túto dovolenku a podrobné pravidlá jej uplatňovania ponecháva na členské štáty a sociálnych partnerov tak, aby sa prihliadlo na situáciu v jednotlivých členských štátoch, 16. keďže právo na rodičovskú dovolenku podľa tejto dohody je individuálnym právom, ktoré je v zásade neprenosné, ale členské štáty môžu povoliť jeho prenosnosť. Zo skúseností vyplýva, že neprenosnosť tejto dovolenky môže pôsobiť ako pozitívny stimul na čerpanie dovolenky zo strany otcov, európski sociálni partneri sa preto dohodli na neprenosnosti časti tejto dovolenky, 17. keďže je dôležité zohľadniť osobitné potreby rodičov detí s postihnutím alebo dlhodobým ochorením, 18. keďže členské štáty by mali zabezpečiť, aby nároky na vecné dávky z nemocenského poistenia počas minimálneho obdobia rodičovskej dovolenky zostali zachované, 19. keďže členské štáty by pri vykonávaní tejto dohody mali tam, kde je to vhodné z hľadiska vnútroštátnych podmienok a s prihliadnutím na rozpočtovú situáciu, zvážiť aj zachovanie nároku na príslušné dávky sociálneho zabezpečenia počas minimálneho obdobia rodičovskej dovolenky, ako aj úlohu príjmov ako jedného z faktorov ovplyvňujúcich čerpanie rodičovskej dovolenky 20. keďže zo skúseností v členských štátoch vyplýva, že výška príjmov pri rodičovskej dovolenke je jedným z faktorov, ktorý má vplyv na jej čerpanie zo strany rodičov, najmä otcov, 21. keďže dostupnosť pružnej úpravy pracovného času uľahčuje rodičom zosúladenie pracovných a rodičovských povinností a uľahčuje opätovné zapojenie do práce, najmä po návrate z rodičovskej dovolenky, 22. keďže režim rodičovskej dovolenky má poskytnúť podporu pracujúcim rodičom v určitom období, aby si zachovali nepretržitú účasť na trhu práce, preto by sa mala venovať väčšia pozornosť tomu, aby rodičia zostali v priebehu tejto dovolenky v kontakte so zamestnávateľom alebo sa s ním dohodli na opatreniach zameraných na návrat do práce, 23. keďže táto dohoda prihliada na potrebu zlepšovať rámcové podmienky sociálnej politiky, zvyšovať konkurencieschopnosť hospodárstva Európskej únie a predchádzať tomu, aby sa zavádzali administratívne, finančné a zákonné obmedzenia, ktoré by bránili zakladaniu a rozvoju malých a stredných podnikov, 24. Keďže sociálni partneri majú najlepšie predpoklady na to, aby našli riešenia, ktoré zodpovedajú potrebám zamestnávateľov a pracovníkov, a preto zohrávajú osobitnú úlohu pri vykonávaní, uplatňovaní, monitorovaní a hodnotení tejto dohody v širšom kontexte iných opatrení na zlepšenie zosúladenia pracovných a rodinných povinností a pri podpore rovnakých príležitostí mužov a žien a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami. II – OBSAH Článok 1: Účel a rozsah pôsobnosti 1. Touto dohodou sa stanovujú minimálne požiadavky na uľahčenie zosúladenia rodičovských a pracovných povinností pracujúcich rodičov s prihliadnutím na čoraz väčšiu rozmanitosť usporiadania rodiny pri súčasnom dodržiavaní vnútroštátnych právnych predpisov, kolektívnych zmlúv a/alebo zaužívanej praxe. 2. Táto dohoda sa vzťahuje na všetkých pracovníkov a pracovníčky, ktorí majú pracovnú zmluvu alebo sú v pracovnoprávnom vzťahu vymedzenom zákonom, kolektívnymi zmluvami alebo zaužívanou praxou v každom členskom štáte. 3. Členské štáty a/alebo sociálni partneri nesmú z rozsahu pôsobnosti a uplatňovania tejto smernice vylúčiť pracovníkov, pracovné zmluvy alebo pracovnoprávne vzťahy len preto, že sa týkajú pracovníkov na kratší pracovný čas, pracovníkov so zmluvou na dobu určitú alebo osôb, ktoré uzavreli pracovnú zmluvu alebo sú v pracovnoprávnom vzťahu s agentúrou dočasného zamestnávania. Článok 2: Rodičovská dovolenka 1. Táto dohoda poskytuje pracovníkom a pracovníčkam individuálne právo na rodičovskú dovolenku z dôvodov narodenia alebo adopcie dieťaťa, aby sa mohli o toto dieťa starať do dosiahnutia stanoveného veku, ktorý určia členské štáty a/alebo sociálni partneri, najviac však do veku 8 rokov. 2. Rodičovská dovolenka sa poskytuje v trvaní najmenej štyroch mesiacov a v záujme podpory rovnakých príležitostí mužov a žien a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami by mala byť v zásade neprenosná. Na podporu vyváženejšieho čerpania dovolenky zo strany oboch rodičov by najmenej jeden z uvedených štyroch mesiacov mal byť neprenosný. Podrobné pravidlá týkajúce sa tohto neprenosného obdobia sa stanovujú na vnútroštátnej úrovni prostredníctvom právnych predpisov a/alebo kolektívnymi zmluvami s prihliadnutím na existujúce ustanovenia o dovolenke v členských štátoch. Článok 3: Podrobné pravidlá uplatňovania rodičovskej dovolenky 1. Podmienky prístupu k rodičovskej dovolenke a podrobné pravidlá jej poskytovania sa stanovujú zákonom a/alebo kolektívnou zmluvou v členských štátoch, pričom sa musia rešpektovať minimálne požiadavky uvedené v tejto dohode. Členské štáty a/alebo sociálni partneri môžu najmä: a) rozhodnúť, či sa rodičovská dovolenka poskytuje v rozsahu celého pracovného času alebo jeho časti, po častiach, alebo systémom časových úverov s prihliadnutím na potreby zamestnávateľov a zamestnancov, b) podmieniť nárok na rodičovskú dovolenku odpracovaním určitého času a/alebo určitou dĺžkou pracovného pomeru, ktorá nesmie presiahnuť jeden rok; Členské štáty a sociálni partneri, ktorí uplatňujú toto ustanovenie, zaistia, že pri v prípade po sebe nasledujúcich pracovných zmlúv na dobu určitú v zmysle smernice Rady 1999/70/ES o práci na dobu určitú uzatvorených s tým istým zamestnávateľom sa na výpočet rozhodného obdobia zohľadňuje celkové trvanie takýchto zmlúv, c) vymedziť podmienky, za ktorých môže zamestnávateľ po konzultáciách v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, kolektívnymi zmluvami a/alebo zvyklosťami odložiť poskytnutie rodičovskej dovolenky z oprávnených dôvodov týkajúcich sa prevádzky organizácie. Akýkoľvek problém súvisiaci s uplatňovaním tohto ustanovenia by sa mal riešiť v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, kolektívnymi zmluvami a/alebo zaužívanou praxou, d) navyše k prípadom písm. c) povoliť osobitné opatrenia na uspokojenie prevádzkových a organizačných potrieb malých podnikov. 2. Členské štáty a/alebo sociálni partneri stanovujú lehoty, v rámci ktorých musí pracovník zamestnávateľa upovedomiť o svojom úmysle uplatniť svoje právo na rodičovskú dovolenku a uviesť dátum začiatku a ukončenia tejto dovolenky; Členské štáty a/alebo sociálni partneri pri stanovení dĺžky týchto lehôt zohľadňujú záujmy pracovníkov a zamestnávateľov. 3. Členské štáty a/alebo sociálni partneri sa vyzývajú, aby posúdili potrebu prispôsobenia podmienok vzniku nároku na rodičovskú dovolenku a podrobné pravidlá je uplatňovania potrebám rodičov detí s postihnutím alebo dlhodobým ochorením. Článok 4: Adopcia 1. Členské štáty a/alebo sociálni partneri posúdia potrebu ďalších opatrení v záujme zohľadnenia osobitných potrieb adoptívnych rodičov. Článok 5: Zamestnanecké práva a zákaz diskriminácie 1. Po skončení rodičovskej dovolenky majú pracovníci právo vykonávať tú istú prácu, alebo ak to nie je možné, rovnocennú alebo podobnú prácu, ktorá je v súlade s ich pracovnou zmluvou alebo pracovnoprávnym vzťahom. 2. Práva, ktoré pracovník mal alebo na ktoré sa mu tvoril nárok v čase začatia rodičovskej dovolenky, sa zachovávajú v existujúcom rozsahu až do konca rodičovskej dovolenky. Po skončení rodičovskej dovolenky tieto práva platia vrátane akýchkoľvek ich zmien vyplývajúcich z vnútroštátnych právnych predpisov, kolektívnych zmlúv a/alebo zaužívanej praxe. 3. Členské štáty a/alebo sociálni partneri vymedzia status pracovnej zmluvy alebo pracovnoprávneho vzťahu počas rodičovskej dovolenky. 4. Aby sa pracovníkom umožnil výkon ich práva na rodičovskú dovolenku, členské štáty a/alebo sociálni partneri prijmú v súlade s vnútroštátnym právom, kolektívnymi zmluvami a/alebo zaužívanou praxou potrebné opatrenia na ochranu pracovníkov pred znevýhodňovaním alebo prepustením z dôvodu podania žiadosti o rodičovskú dovolenku alebo čerpania rodičovskej dovolenky. 5. Zvažovanie všetkých záležitostí týkajúcich sa sociálneho zabezpečenia vo vzťahu k tejto dohode a rozhodovanie o nich prináleží členským štátom a/alebo sociálnym partnerom v súlade s vnútroštátnym právom a/alebo kolektívnymi zmluvami, a to s prihliadnutím na dôležitosť zachovania nárokov na dávky sociálneho zabezpečenia v rámci rozličných systémov, najmä v oblasti zdravotnej starostlivosti. Zvažovanie všetkých záležitostí týkajúcich sa príjmov vo vzťahu k tejto dohode a rozhodovanie o nich prináleží členským štátom a/alebo sociálnym partnerom v súlade s vnútroštátnym právom, kolektívnymi zmluvami a/alebo zaužívanou praxou, a to s prihliadnutím na úlohu príjmov ako na jeden z faktorov, ktorý má vplyv na čerpanie rodičovskej dovolenky. Článok 6: Návrat do práce 1. V záujme podpory lepšieho zosúladenia pracovného, súkromného a rodinného života členské štáty a/alebo sociálni partneri prijímajú potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby pracovníci mohli pri návrate z rodičovskej dovolenky požiadať o zmenu dĺžky alebo rozvrhnutia pracovného času na určité obdobie. Zamestnávatelia tieto žiadosti zvažujú a reagujú na ne s prihliadnutím na potreby zamestnávateľov ako aj pracovníkov. Podrobné pravidlá v súvislosti s týmto odsekom sa stanovujú v súlade s vnútroštátnym právom, kolektívnymi zmluvami a/alebo zaužívanou praxou. 2. V záujme uľahčenia návratu do práce po rodičovskej dovolenke sa pracovníci a zamestnávatelia vyzývajú, aby v priebehu rodičovskej dovolenky zostali v kontakte a aby sa dohodli na vhodných opatreniach zameraných na opätovné zapojenie pracovníka do pracovného procesu s prihliadnutím na vnútroštátne právne predpisy, kolektívne zmluvy a/alebo zaužívanú prax. Článok 7: Pracovné voľno z dôvodu vyššej moci 1. Členské štáty a/alebo sociálni partneri prijmú v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, kolektívnymi zmluvami a/alebo zaužívanou praxou potrebné opatrenia na to, aby sa pracovníkom zaručilo právo na pracovné voľno z dôvodu vyššej moci v dôsledku naliehavých rodinných dôvodov v prípadoch choroby alebo úrazu, pri ktorých je bezprostredná prítomnosť pracovníka nevyhnutná. 2. Členské štáty a/alebo sociálni partneri môžu špecifikovať podmienky vzniku uvedeného práva a podrobné pravidlá uplatňovania článku 7 ods. 1 a obmedziť tento nárok na určitú časť roka a/alebo na jednotlivé prípady. Článok 8: Záverečné ustanovenia 1. Členské štáty môžu uplatňovať alebo zaviesť priaznivejšie ustanovenia než tie, ktoré sú stanovené v tejto dohode. 2. Vykonávanie ustanovení tejto dohody nie je opodstatneným dôvodom na zníženie všeobecnej úrovne ochrany poskytovanej pracovníkom v oblasti spadajúcej do rozsahu pôsobnosti tejto dohody. Tým nie je dotknuté právo členských štátov a/alebo sociálnych partnerov vypracovať iné zákonné, regulačné alebo zmluvné ustanovenia s prihliadnutím na meniace sa okolnosti (vrátane zavedenia neprenosnosti), pokiaľ sú dodržané minimálne požiadavky ustanovené v tejto dohode. 3. Touto dohodou nie je dotknuté právo sociálnych partnerov uzatvárať na vhodnej úrovni, vrátane európskej, dohody, ktorými prispôsobia a/alebo doplnia ustanovenia tejto dohody tak, aby zohľadnili osobitné okolnosti. 4. Členské štáty prijmú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s rozhodnutím Rady do dvoch rokov od jeho prijatia, alebo zabezpečia, aby do konca tohto obdobia potrebné opatrenia prijali sociálni partneri cestou vzájomnej dohody. V prípade potreby môžu členské štáty vzhľadom na osobitné ťažkosti alebo vykonávanie prostredníctvom kolektívnej zmluvy predĺžiť obdobie potrebné na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím najviac o jeden rok. 5. Pri predchádzaní a riešení sporov a sťažností týkajúcich sa uplatňovania tejto dohody sa postupuje v súlade s vnútroštátnym právom, kolektívnymi zmluvami a/alebo zaužívanou praxou. 6. Bez toho, aby boli dotknuté úlohy Komisie, vnútroštátnych súdov a Európskeho súdneho dvora, každú vec týkajúcu sa výkladu tejto dohody na európskej úrovni by v prvom stupni mala Komisia postúpiť zmluvným stranám, ktoré poskytnú svoje stanovisko. 7. Zmluvné strany preskúmajú uplatňovanie tejto dohody po piatich rokoch odo dňa prijatia rozhodnutia Rady, ak o to požiada jedna zo strán tejto dohody. V Bruseli 18. júna 2009 Za ETUC John Monks generálny tajomník V mene delegácie odborových zväzov Za BUSINESSEUROPE Philippe de Buck generálny riaditeľ Za UEAPME Andrea Benassi generálny tajomník Za CEEP Ralf Resch generálny tajomník [1] KOM(2006) 92. [2] Závery Rady: Vyvážené úlohy žien a mužov v záujme zamestnanosti, rastu a sociálnej súdržnosti (SOC 385). [3] Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. septembra 2008 o rovnosti medzi ženami a mužmi – 2008 (2008/2047(INI)), bod 28. [4] Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/85/EHS o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (KOM(2008) 637 v konečnom znení). [5] Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby a o zrušení smernice 86/613/EHS, (KOM(2008) 636 v konečnom znení). [6] Správa „Realizácia barcelonských cieľov týkajúcich sa zariadení starostlivosti o deti v predškolskom veku“ (KOM(2008) 638 v konečnom znení; technická príloha. SEK(2008) 2597). [7] Oznámenie Komisie „Lepšia rovnováha medzi pracovným a súkromným životom: väčšia podpora zosúladenia pracovného, súkromného a rodinného života“, KOM(2008) 635 v konečnom znení. [8] SEK(2006) 1245. [9] SEK(2007) 571. [10] Pozri http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=641&langId=en&moreDocuments=yes. [11] SEK(2008) 2526/2. [12] Oznámenie Komisie týkajúce sa uplatňovania Dohody o sociálnej politike (KOM(93) 600 v konečnom znení zo 14. decembra 1993). [13] Správa o reprezentatívnosti organizácií európskych sociálnych partnerov, časť 1, Institut des Sciences du Travail — Université Catholique de Louvain, september 1999. [14] Monografie o situácii sociálnych partnerov v pristupujúcich a kandidátskych krajinách, medziodvetvová úroveň, Institut des Sciences du Travail — Université Catholique de Louvain, marec 2004. [15] Veci C-180/95 Draehmpaehl [1997] Zb. I-2195 a C-271/91 Marshall [1993] Zb. I-4367. [16] Ú. v. EÚ C , s. [17] Ú. v. ES L 145, 19.6.1996, s. 4. [18] Ú. v. ES L 45, 19.2.1975, s. 19 – 20. [19] Ú. v. ES L 348, 28.11.1992, s. 1 – 8. [20] Ú. v. ES L 46, 17.2.1997, s. 20 – 24. [21] Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23 – 36.