[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV | V Bruseli 25.3.2009 KOM(2009) 135 v konečnom znení 2009/049 (CNS) Návrh RÁMCOVÉ ROZHODNUTIE RADY o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorým sa zrušuje rámcové rozhodnutie 2004/68/SVV {SEK(2009) 355} {SEK(2009) 356} DÔVODOVÁ SPRÁVA 1. KONTEXT NÁVRHU - Dôvody a ciele návrhu Sexuálne zneužívanie a vykorisťovanie detí sú obzvlášť závažnou formou trestného činu, pretože sú namierené proti deťom, ktoré majú právo na osobitnú ochranu a starostlivosť. Svojim obetiam spôsobujú dlhodobú fyzickú, psychologickú a sociálnu ujmu a samotná existencia týchto trestných činov narúša základné hodnoty modernej spoločnosti týkajúce sa osobitnej ochrany detí a dôvery v príslušné štátne inštitúcie. Hoci presné a spoľahlivé štatistické údaje chýbajú, štúdie uvádzajú, že menšia, avšak nie zanedbateľná časť detí v Európe môže byť obeťou sexuálnych útokov a výskum takisto poukazuje na to, že tento fenomén neklesá, naopak výskyt niektorých foriem sexuálneho násilia narastá. Všeobecným politickým cieľom Únie v tejto oblasti podľa článku 29 Zmluvy o Európskej únii je predchádzať trestným činom namiereným proti deťom a bojovať proti takýmto činom, medzi ktoré patrí sexuálne zneužívanie a vykorisťovanie detí. K jeho splneniu by malo prispieť vytvorenie koherentnejšieho rámca pre boj proti takýmto trestným činom v rámci tretieho piliera a zvýšenie účinnosti tohto boja. Medzi osobitné ciele by malo patriť účinné stíhanie trestných činov, ochrana práv obetí, predchádzanie sexuálnemu vykorisťovaniu a zneužívaniu detí, vytvorenie efektívnych monitorovacích systémov. - Všeobecný kontext Pokiaľ ide o obete v detskom veku, hlavným dôvodom výskytu tohto fenoménu je ich zraniteľnosť, ktorá je dôsledkom pôsobenia celého radu faktorov. Nedostatočné fungovanie mechanizmov presadzovania práva prispieva k rozmachu tohto fenoménu, pričom ťažkostí pribúda, pretože niektoré formy trestných činov presahujú hranice štátov. Obete sa zdráhajú zneužitie oznámiť. Rozdiely v trestnom práve a trestných konaniach v jednotlivých štátoch môžu spôsobovať rozdielnosť vo vyšetrovacích postupoch a trestnom stíhaní. Odsúdení páchatelia môžu po prepustení naďalej predstavovať nebezpečenstvo. Rozvoj informačných technológií zvýšil naliehavosť týchto problémov, pretože uľahčil výrobu a distribúciu snímok zobrazujúcich sexuálne zneužívanie detí a súčasne páchateľom zabezpečil anonymitu a spôsobil rozšírenie trestnoprávnej zodpovednosti týchto páchateľov na viacero jurisdikcií. Zjednodušenie cestovania a rozdiely v príjmoch ešte viac podnecujú tzv. sexuálnu turistiku zameranú na deti, ktorá má často za následok beztrestné páchanie sexuálnych trestných činov na deťoch v zahraničí. Stíhanie organizovanej trestnej činnosti je ťažké a takáto činnosť prináša pri malom riziku značné zisky. Vnútroštátne právne predpisy sa týmto problémom venujú v rozličnom rozsahu. Tento prístup však nie je dostatočne prísny alebo konzistentný, aby poskytol dôraznú reakciu spoločnosti na tento rušivý fenomén. Nedávno prijatý Dohovor Rady Európy (CETS č. 201) o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a zneužívaním (ďalej len „dohovor Rady Európy“) je v súčasnosti najvyššou medzinárodnou normou na ochranu detí pred sexuálnym zneužívaním a vykorisťovaním. Z celosvetového hľadiska je hlavnou medzinárodnou normou Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa, o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii z roku 2000. Nie všetky členské štáty však dohovor už podpísali. - Existujúce ustanovenia v oblasti návrhu Na úrovni EÚ sa rámcovým rozhodnutím Rady 2004/68/SVV ustanovila minimálna úroveň zosúladenia právnych predpisov členských štátov s cieľom kriminalizovať najzávažnejšie formy sexuálneho zneužívania a vykorisťovania detí, rozšíriť vnútroštátnu jurisdikciu a poskytnúť minimálnu úroveň pomoci obetiam. Hoci požiadavky vo všeobecnosti boli implementované, rámcové rozhodnutie má niekoľko nedostatkov. Zosúlaďuje právne predpisy len v prípade obmedzeného počtu trestných činov, nerieši nové formy zneužívania a vykorisťovania s použitím informačných technológií, neodstraňuje prekážky v trestnom stíhaní mimo územia dotknutého štátu, nevyhovuje všetkým špecifickým potrebám obetí v detskom veku a neobsahuje primerané opatrenia na predchádzanie trestnej činnosti. Ostatné iniciatívy EÚ, ktoré prebiehajú alebo sa zavádzajú, sčasti riešia niektoré z týchto problémov, ktoré sa týkajú aj sexuálnych trestných činov páchaných na deťoch. Patria sem rozhodnutie Rady 2000/375/SVV z 29. mája 2000 o boji proti detskej pornografii na internete, rámcové rozhodnutie Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi, rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV z 24. februára 2005 o útokoch na informačné systémy, rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 854/2005/ES z 11. mája 2005 zakladajúce viacročný program Spoločenstva na podporu bezpečnejšieho používania internetu a nových online technológií a rámcové rozhodnutie Rady 2008/947/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky a probačné rozhodnutia na účely dohľadu nad probačnými opatreniami a alternatívnymi sankciami. - Súlad s ostatnými politikami a cieľmi Únie Ciele sú v plnom súlade s politikou EÚ v oblasti podpory, ochrany a dodržiavania práv detí v rámci zahraničnej aj vnútornej politiky EÚ. EÚ jednoznačne uznala potrebu ochrany práv detí v Európskej charte základných práv (ďalej len „charta EÚ“), najmä v článku 24. Vo svojom oznámení K stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa si Komisia stanovila cieľ maximalizovať využitie existujúcich oblastí politiky a nástrojov sčasti s cieľom chrániť deti pred násilím a sexuálnym vykorisťovaním v rámci EÚ aj mimo nej. Ciele sú takisto v súlade s programom Bezpečnejší internet vytvoreným na podporu bezpečného používania internetu a nových online technológií, najmä pre deti, a na boj proti nezákonnému obsahu. Tento návrh bol podrobený dôkladnej kontrole, aby sa zabezpečil plný súlad jeho ustanovení so základnými právami a najmä ľudskou dôstojnosťou, zákazom mučenia a neľudského a ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, s právami detí, právom na slobodu a bezpečnosť, slobodou prejavu a právom na informácie, ochranou osobných údajov, právom na účinný opravný prostriedok a spravodlivý proces a zásadami zákonnosti a primeranosti trestných činov a trestov. Osobitná pozornosť sa venovala článku 24 charty EÚ, v ktorom sa stanovuje povinnosť zabezpečiť potrebnú ochranu detí. Uvádza sa tu, že deti majú právo na takú ochranu a starostlivosť, ktorá je potrebná pre ich blaho. Okrem toho sa tu požaduje, aby všetky opatrenia týkajúce sa detí bez ohľadu na to, či ich prijímajú verejné orgány alebo súkromné inštitúcie, zohľadňovali v prvom rade záujmy dieťaťa. Táto požiadavka je uvedená aj v dohovore OSN o právach dieťaťa. Aby sa zaručilo dodržiavanie práva na osobný a rodinný život a zaistila ochrana osobných údajov [článok 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach (ďalej len „EDĽP“), články 7 a 8 charty EÚ], boli osobitne skúmané ustanovenia o kriminalizácii nových foriem zneužívania internetu, o uznávaní špeciálnych vyšetrovacích techník, zákaze vykonávania určitých aktivít a výmene informácií s cieľom zabezpečiť implementáciu v rámci EÚ. Ustanovenia na posilnenie presadzovania práva v prípadoch uverejňovania a šírenia materiálu týkajúceho sa zneužívania detí, propagácie detskej pornografie a podnecovania sexuálneho zneužívania detí a ustanovenia o mechanizmoch zablokovania prístupu na internetové stránky obsahujúce detskú pornografiu boli skúmané najmä vzhľadom na slobodu prejavu (článok 10 EDĽP, článok 11 charty EÚ). 2. KONZULTÁCIA SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A HODNOTENIE VPLYVU - Konzultácie so zainteresovanými stranami Metódy konzultácie, hlavné cieľové odvetvia a všeobecný profil respondentov Na troch rozličných stretnutiach týkajúcich sa sexuálneho zneužívania detí, sexuálneho vykorisťovania a obchodovania s ľuďmi bolo konzultované široké spektrum odborníkov z danej oblasti. Patrili medzi nich najmä zástupcovia vlád členských štátov, členovia skupiny odborníkov Komisie v oblasti obchodovania s ľuďmi, zástupcovia medzinárodných organizácií, najmä Rady Európy a organizácie UNICEF, nevládnych organizácii, vysokých škôl a výskumných centier a iných verejných inštitúcií. Niekoľko odborníkov a organizácií následne zaslalo svoje návrhy a poskytlo informácie. Zhrnutie odpovedí a spôsob, akým boli zohľadnené Hlavné pripomienky nadväzujúce na konzultáciu: - potreba zohľadniť zlepšenia uvedené v dohovore Rady Európy, - potreba kriminalizovať tie formy zneužívania, ktoré neboli zahrnuté do súčasného rámcového rozhodnutia, najmä nové formy trestných činov, pri ktorých sa používajú informačné technológie, - potreba odstrániť prekážky vo vyšetrovaní a trestnom stíhaní cezhraničných prípadov, - potreba zabezpečiť komplexnú ochranu obetí najmä pri vyšetrovaniach a trestných konaniach, - potreba predchádzať trestným činom prostredníctvom intervenčných programov a liečby, - potreba zabezpečiť, aby rozsudky a bezpečnostné opatrenia zavedené voči nebezpečným páchateľom v jednej krajine boli účinné vo všetkých členských štátoch. Pripomienky prijaté počas konzultácie boli zohľadnené pri hodnotení vplyvu. Niektoré návrhy predložené rôznymi zainteresovanými stranami počas konzultačného procesu neboli zahrnuté do návrhu, a to z rozličných dôvodov, ktoré sú vysvetlené v hodnotení vplyvu. - Získavanie a využívanie odborných posudkov Externé odborné posudky neboli potrebné. - Hodnotenie vplyvu Skúmané boli rôzne politické možnosti ako prostriedky na dosiahnutie cieľa. - Politická možnosť 1: Žiadne nové opatrenia EÚ EÚ by neprijala žiadne nové opatrenia na boj proti sexuálnemu zneužívaniu a vykorisťovaniu detí (v podobe právnych predpisov, nepolitických nástrojov, finančnej pomoci) a členské štáty by pokračovali v procese podpisovania a ratifikácie dohovoru Rady Európy. - Politická možnosť 2: Doplniť platné právne predpisy nelegislatívnymi opatreniami Platné právne predpisy EÚ, najmä rámcové rozhodnutie 68/2004/SVV, by neboli zmenené a doplnené. Namiesto toho by sa mohli prijať nelegislatívne opatrenia na podporu koordinovaného uplatňovania vnútroštátnych právnych predpisov. Táto činnosť by zahŕňala výmenu informácií a skúseností v oblasti trestného stíhania, ochrany obetí alebo predchádzania trestnej činnosti, zvyšovanie povedomia, spoluprácu so súkromným sektorom a podporu samoregulácie alebo vytváranie mechanizmov na zhromažďovanie údajov. - Politická možnosť 3: Nové právne predpisy o trestnom stíhaní páchateľov, ochrane obetí a predchádzaní trestnej činnosti Prijalo by sa nové rámcové rozhodnutie, do ktorého by bolo zahrnuté súčasné rámcové rozhodnutie, niektoré ustanovenia dohovoru Rady Európy a ďalšie prvky, ktoré nie sú uvedené ani v jednom z uvedených dokumentov. Toto nové rámcové rozhodnutie by zahŕňalo trestné stíhanie páchateľov, ochranu obetí a predchádzanie týmto fenoménom. - Politická možnosť 4: Nové komplexné právne predpisy na posilnenie trestného stíhania páchateľov, ochrany obetí a predchádzania trestnej činnosti (ako pri možnosti 3) a prijatie nelegislatívnych opatrení (ako pri možnosti 2) Platné ustanovenia rámcového rozhodnutia 68/2004/SVV by sa doplnili opatreniami EÚ prijatými na účely zmeny a doplnenia trestného práva hmotného a procesného a na účely ochrany obetí a prechádzania trestnej činnosti, ako je uvedené pri možnosti 3, a takisto by sa doplnili nelegislatívnymi opatreniami uvedenými pri možnosti 2, ktorých cieľom by bolo zlepšiť implementáciu vnútroštátnych právnych predpisov. Na základe analýzy hospodárskeho, spoločenského dosahu a dosahu na základné práva, možnosti 3 a 4 predstavujú najlepší postup na riešenie problémov a dosiahnutie cieľov návrhu. Uprednostňuje sa možnosť 4, po nej nasleduje možnosť 3. Komisia vykonala hodnotenie vplyvu uvedené v pracovnom programe. Príslušná správa je dostupná na internetovej stránke: http://ec.europa.eu/governance/impact/cia_2009_en.htm 3. PRÁVNE PRVKY NÁVRHU - Zhrnutie navrhovaného opatrenia Novým rámcovým rozhodnutím sa zruší rámcové rozhodnutie 2004/68/SVV a jeho ustanovenia sa zahrnú do tohto nového rámcového rozhodnutia spolu s týmito novými prvkami: - Trestné právo hmotné vo všeobecnosti Kriminalizácia závažných foriem sexuálneho zneužívania a vykorisťovania detí, na ktoré sa v súčasnosti nevzťahujú právne predpisy EÚ. Patrí sem napríklad organizácia cesty, ktorej účelom má byť sexuálne zneužitie – činnosť súvisiaca najmä, ale nie výhradne, so sexuálnou turistikou zameranou na deti. Definícia pojmu detská pornografia sa upraví tak, aby zodpovedala formulácii uvedenej v dohovore Rady Európy a opčnom protokole. Osobitná pozornosť sa venuje trestným činom namiereným proti deťom nachádzajúcim sa vo zvlášť zraniteľnej pozícii, ako sú deti bez sprievodu. - Nové formy trestnej činnosti páchanej s použitím informačných technológií Kriminalizácia nových foriem sexuálneho zneužívania a vykorisťovania, pri ktorých sa využívajú IT. Patrí sem vedomé získavanie prístupu k detskej pornografii. Cieľom je zahrnúť prípady prezerania detskej pornografie na internetových stránkach bez stiahnutia alebo uloženia takýchto snímok, ktoré nepredstavuje „držbu“ ani „zaobstarávanie“ detskej pornografie. Takisto trestný čin nadväzovania kontaktu s deťmi za účelom ich sexuálneho zneužitia (tzv. grooming ) bude zahrnutý do tohto rozhodnutia v zmysle formulácie uvedenej v dohovore Rady Európy. - Vyšetrovanie trestnej činnosti a začatie trestného konania Niekoľko ustanovení bude venovaných pomoci pri vyšetrovaní trestnej činnosti a vznesení obvinenia voči páchateľom. Zahrnutý sem bol aj mechanizmus na koordináciu trestného stíhania v prípadoch príslušnosti do viacerých jurisdikcií, môže však byť z rozhodnutia vyňatý, ak bude prijatý návrh rámcového rozhodnutia o konflikte jurisdikcií v trestných veciach[1]. - Trestné stíhanie trestných činov spáchaných v zahraničí Pravidlá určovania jurisdikcie by sa zmenili a doplnili s cieľom zabezpečiť, aby páchatelia sexuálneho zneužívania a vykorisťovania detí, ktorí pochádzajú z EÚ, boli trestne stíhaní aj vtedy, ak sa dopustia takýchto trestných činov mimo územia EÚ v rámci tzv. sexuálnej turistiky. - Ochrana obetí Do rozhodnutia budú zahrnuté nové ustanovenia, ktoré zabezpečia, aby právne opravné prostriedky boli pre obete ľahko dostupné a obete účasťou na trestnom konaní netrpeli. - Predchádzanie trestnej činnosti Budú sa realizovať zmeny a doplnenia s cieľom pomôcť predísť sexuálnemu zneužívaniu a vykorisťovaniu detí, a to prostredníctvom viacerých opatrení zameraných na predchádzanie recidivite osôb, ktoré sa takýchto trestných činov dopustili v minulosti, a na obmedzenie dostupnosti detskej pornografie na internete. Cieľom obmedzenia dostupnosti je obmedziť šírenie detskej pornografie sťažením prístupu na verejne prístupné internetové stránky. Toto opatrenie však nie je náhradou za odstránenie obsahu pri zdroji alebo za trestné stíhanie páchateľov. V dôsledku toho by návrh bol vo viacerých smeroch prínosom pre štandardnú ochranu stanovenú v dohovore Rady Európy. Pokiaľ ide o obsah, návrh zahŕňa prvky, ktoré nie sú obsiahnuté v dohovore Rady Európy, ako je zabezpečenie, aby sa zákaz vykonávať aktivity zahŕňajúce kontakt s deťmi uplatňoval na páchateľov trestných činov v rámci celej EÚ, ďalej zablokovanie prístupu k detskej pornografii na internete, kriminalizácia nútenia dieťaťa k sexuálnym aktivitám s treťou stranou, sexuálne zneužitie dieťaťa online a klauzula o neuplatňovaní sankcií voči obetiam v detskom veku. Návrh ide zároveň nad rámec povinností, ktoré ukladá dohovor Rady Európy v oblasti výšky trestu, poskytovania bezplatného právneho poradenstva obetiam v detskom veku a potlačovania aktivít podnecujúcich zneužívanie detí a sexuálnu turistiku zameranú na deti. Z formálneho hľadiska začlenenie ustanovení z dohovoru Rady Európy do právnych predpisov EÚ uľahčí a urýchli prijatie vnútroštátnych opatrení v porovnaní s vnútroštátnymi postupmi ratifikácie a zabezpečí lepšie monitorovanie uplatňovania. - Právny základ Článok 29, článok 31 ods. 1 písm. e), článok 34 ods. 2 písm. b) Zmluvy o Európskej únii. - Zásada subsidiarity Zásada subsidiarity sa uplatňuje na opatrenia Európskej Únie. Členské štáty nemôžu v dostatočnej miere dosiahnuť ciele návrhu z nasledujúcich dôvodov. Sexuálne vykorisťovanie a zneužívanie detí sú fenomény so značným cezhraničným rozsahom, ktorý je najviac badateľný pri detskej pornografii a sexuálnej turistike zameranej na deti. Je teda potrebné zabezpečiť ochranu detí vo všetkých členských štátoch pred páchateľmi zo všetkých členských štátov, ktorí môžu bez obmedzenia cestovať. Na tento účel je potrebné prijať opatrenia na úrovni EÚ, najmä v nadväznosti na rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV a rozhodnutie Rady 2000/375/SVV[2], pretože cieľ účinnej ochrany detí nemôže byť v dostatočnej miere dosiahnutý na úrovni jednotlivých členských štátov. Ciele návrhu sa lepšie dosiahnu pomocou opatrení na úrovni Európskej únie z nasledovných dôvodov. Návrh vo väčšej miere zosúladí trestné právo hmotné členských štátov a procesné pravidlá, čo bude mať pozitívny vplyv na boj proti takejto trestnej činnosti. Po prvé, je to spôsob, ako predísť častejšiemu páchaniu takýchto trestných činov v tých členských štátoch, ktoré majú menej prísne pravidlá, po druhé, spoločné definície pojmov podporia výmenu užitočných údajov a skúseností a porovnateľnosť týchto údajov, a po tretie, uľahčí sa medzinárodná spolupráca. Návrh takisto posilní ochranu obetí v detskom veku. Je to humanitárny imperatív a takisto nevyhnutný predpoklad pre to, aby obete poskytovali dôkazy potrebné na trestné stíhanie páchateľov. Posilní sa aj účinnosť preventívnych opatrení v rámci EÚ. Návrh je preto v súlade so zásadou subsidiarity. - Zásada proporcionality Návrh je v súlade so zásadou proporcionality z tohto(týchto) dôvodu(-ov). Toto rámcové rozhodnutie sa obmedzuje na minimum požadované v záujme dosiahnutia týchto cieľov na európskej úrovni a neprekračuje rámec nevyhnutný na tento účel. - Výber nástrojov Navrhované nástroje: rámcové rozhodnutie. Iné prostriedky by neboli primerané z tohto(týchto) dôvodu(-ov). V oblasti policajnej a justičnej spolupráce v boji proti trestným činom, ako je sexuálne zneužívanie a vykorisťovanie detí, jedine rámcové rozhodnutie umožňuje zosúladiť vnútroštátne právne predpisy. Iné prostriedky by neboli primerané z tohto(týchto) dôvodu(-ov). Nelegislatívne opatrenia a samoregulácia by zlepšili situáciu v určitých oblastiach, v ktorých je implementácia takýchto opatrení veľmi potrebná. V iných oblastiach, v ktorých je potrebné prijať nové právne predpisy, by však prínos nelegislatívnych opatrení a samoregulácie nebol tak výrazný. Týka sa to trestného stíhania a odsúdenia za spáchanie trestných činov zahŕňajúcich rôzne formy zneužívania a vykorisťovania detí, ktoré by museli byť výslovne zahrnuté do právnych predpisov ( nulla poena sine lege , článok 7 EDĽP, článok 49 charty EÚ), a niektorých opatrení zahŕňajúcich zasahovanie do základných práv, ktoré je takisto potrebné prijímať „v súlade s právom“ (články 8 a 10 EDĽP a článok 52 ods. 1 charty EÚ). 4. VPLYV NA ROZPOČET Návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet Spoločenstva. 5. ĎALŠIE INFORMÁCIE - Zrušenie existujúcich právnych predpisov Prijatím návrhu sa zrušia platné právne predpisy. 2009/xxxx (CNS) Návrh RÁMCOVÉ ROZHODNUTIE RADY o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorým sa zrušuje rámcové rozhodnutie 2004/68/SVV RADA EURÓPSKEJ ÚNIE so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä na jej článok 29, článok 31 ods. 1 písm. e) a článok 34 ods. 2 písm. b), so zreteľom na návrh Komisie, so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu[3], keďže: (1) Sexuálne zneužívanie a vykorisťovanie detí a detská pornografia predstavujú závažné porušenie ľudských práv a základného práva dieťaťa na harmonickú výchovu a vývoj. (2) Výskyt detskej pornografie, ktorú tvoria snímky zobrazujúce sexuálne zneužívanie detí, a iných zvlášť závažných foriem sexuálneho zneužívania a sexuálneho vykorisťovania detí narastá a rozširuje sa používaním nových technológií a internetu. (3) Rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV o boji proti pohlavnému zneužívaniu detí a detskej pornografii[4] zosúlaďuje právne predpisy členských štátov s cieľom kriminalizovať najzávažnejšie formy sexuálneho zneužívania a sexuálneho vykorisťovania detí, rozšíriť vnútroštátnu jurisdikciu a stanoviť minimálnu úroveň pomoci obetiam. (4) Opčný protokol OSN k Dohovoru o právach dieťaťa, o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii a najmä Dohovor Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a zneužívaním sú dôležitými krokmi na ceste k zlepšeniu medzinárodnej spolupráce v tejto oblasti. (5) Závažné trestné činy, akými sú sexuálne vykorisťovanie detí a detská pornografia, si vyžadujú komplexný prístup zahŕňajúci trestné stíhanie páchateľov, ochranu obetí v detskom veku a predchádzanie tomuto fenoménu. Každé opatrenie na boj proti týmto trestným činom by sa malo vykonávať s prihliadnutím na záujmy dieťaťa a pri rešpektovaní práv dieťaťa. Rámcové rozhodnutie 2004/68/SVV je potrebné nahradiť novým nástrojom, ktorý poskytne komplexný právny rámec potrebný na splnenie daného cieľa. (6) Závažné formy sexuálneho zneužívania a vykorisťovania detí by sa mali postihovať účinnými, primeranými a odradzujúcimi trestami. Patria sem najmä nové formy sexuálneho zneužívania a vykorisťovania s využitím informačných technológií. Mala by sa tiež spresniť definícia pojmu detská pornografia a mala by byť uvedená do väčšieho súladu s definíciami uvedenými v medzinárodných nástrojoch. (7) Je potrebné uľahčiť vyšetrovanie trestných činov a vznesenie obvinenia voči páchateľom v rámci trestných konaní, aby sa zohľadnili ťažkosti, ktorým musia obete v detskom veku pri oznamovaní zneužitia čeliť, a anonymita páchateľov v kybernetickom priestore. (8) Pravidlá určovania jurisdikcie by sa mali zmeniť a doplniť s cieľom zabezpečiť, aby páchatelia sexuálneho zneužívania a vykorisťovania detí, ktorí pochádzajú z Európskej únie, boli trestne stíhaní aj vtedy, ak sa takýchto trestných činov dopustili mimo územia Európskej únie, najmä v rámci tzv. sexuálnej turistiky. (9) Pre obete v detskom veku by mali byť právne opravné prostriedky ľahko dostupné a deti by nemali účasťou na trestnom konaní trpieť. (10) Mal by sa posudzovať stupeň nebezpečenstva, ktoré páchatelia predstavujú, a možné riziko opakovania sexuálnych trestných činov namiereného proti deťom, aby sa predišlo recidivite a minimalizoval sa jej výskyt, a zároveň by pre takýchto páchateľov mali byť na dobrovoľnej báze k dispozícii účinné intervenčné programy alebo opatrenia. (11) Ak je to z hľadiska stupňa nebezpečenstva, ktoré páchatelia predstavujú, a rizika opakovania trestného činu vhodné, malo by sa odsúdeným páchateľom tam, kde je to vhodné, dočasne alebo trvale zabrániť vo vykonávaní aktivít zahŕňajúcich pravidelný kontakt s deťmi. Malo by sa uľahčiť uplatňovanie takýchto zákazov v rámci celej EÚ. (12) Na boj proti detskej pornografii, najmä v prípadoch, v ktorých sa pôvodný materiál nenachádza na území EÚ, by sa mali zaviesť mechanizmy na zablokovanie prístupu z územia Únie na internetové stránky označené za stránky obsahujúce a šíriace detskú pornografiu. (13) V súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality sa toto rámcové rozhodnutie obmedzuje na minimum, ktoré je nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov na európskej úrovni a neprekračuje rámec nevyhnutný na tento účel. (14) Toto rámcové rozhodnutie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie a najmä ľudskú dôstojnosť, zákaz mučenia a neľudského a ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, práva detí, právo na slobodu a bezpečnosť, slobodu prejavu a právo na informácie, ochranu osobných údajov, právo na účinný opravný prostriedok a spravodlivý proces a zásady zákonnosti a primeranosti trestných činov a trestov. Úlohou tohto rámcového rozhodnutia je najmä zabezpečiť bezpodmienečné držiavanie týchto práv. Toto rámcové rozhodnutie neupravuje sexuálne aktivity maloletých vykonávané so vzájomným súhlasom, PRIJALA TOTO RÁMCOVÉ ROZHODNUTIE: Článok 1 Vymedzenie pojmov Na účely tohto rámcového rozhodnutia: a) „dieťa“ je každá osoba mladšia ako 18 rokov; b) pojmom „detská pornografia“ sa označuje i) každý materiál, ktorý vizuálne zobrazuje dieťa alebo akúkoľvek osobu pripomínajúcu dieťa alebo realistické snímky neexistujúceho dieťaťa pri zapojení do skutočného alebo simulovaného jednoznačne sexuálneho konania alebo ii) každé zobrazenie pohlavných orgánov dieťaťa alebo akejkoľvek osoby pripomínajúcej dieťa alebo realistické zobrazenie neexistujúceho dieťaťa, ktoré je primárne určené na sexuálne účely; c) „detská prostitúcia“ znamená využívanie dieťaťa na sexuálne aktivity, pri ktorých je peňažná alebo iná forma odmeny alebo protiplnenia poskytnutá alebo prisľúbená výmenou za zapojenie dieťaťa do sexuálnych aktivít bez ohľadu na to, či táto platba, prísľub alebo protiplnenie boli poskytnuté dieťaťu alebo tretej osobe; d) „pornografické predstavenie“ znamená predstavenie pred publikom, v ktorom: i) je dieťa zapojené do reálneho alebo simulovaného jednoznačne sexuálneho konania alebo ii) sú pohlavné orgány dieťaťa obnažované primárne na sexuálne účely; e) „informačný systém“ znamená akékoľvek zariadenie alebo skupinu vzájomne prepojených alebo príbuzných zariadení, z ktorých jedno alebo viaceré vykonávajú na základe programu automatické spracovanie údajov. Článok 2 Trestné činy týkajúce sa sexuálneho zneužívania 1. Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na zabezpečenie, aby sa toto úmyselné konanie považovalo za trestné: a) zapojenie sa do sexuálnych aktivít s dieťaťom, ktoré ešte nedosiahlo vek, v ktorom je podľa vnútroštátneho práva spôsobilé dať súhlas k pohlavnému styku; b) zapojenie sa do sexuálnych aktivít s dieťaťom: i) pri použití donucovania, násilia alebo hrozieb alebo ii) pri zneužití uznaného postavenia, ktoré vyplýva z dôvery, autority alebo vplyvu na dieťa alebo iii) pri zneužití zvlášť zraniteľnej pozície dieťaťa, najmä v dôsledku mentálneho alebo fyzického postihnutia alebo závislosti dieťaťa; c) nútenie dieťaťa k sexuálnym aktivitám s treťou stranou; d) zámerné nútenie dieťaťa, ktoré ešte nedosiahlo vek, v ktorom je podľa vnútroštátneho práva spôsobilé dať súhlas k pohlavnému styku, aby na sexuálne účely bolo svedkom sexuálneho zneužitia alebo sexuálnych aktivít, hoci sa na nich toto dieťa nemusí priamo zúčastňovať; e) zámerné nútenie dieťaťa, aby sa na sexuálne účely zapojilo do reálneho alebo simulovaného jednoznačne sexuálneho konania alebo aby obnažovalo svoje pohlavné orgány, aj s využitím informačných a komunikačných technológií. 2. Ustanovenia odseku 1 písm. a) a e) sa neuplatňujú na sexuálne aktivity maloletých vykonávané so vzájomným súhlasom oboch strán. Článok 3 Trestné činy týkajúce sa sexuálneho vykorisťovania Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na zabezpečenie, aby sa toto úmyselné konanie považovalo za trestné: a) zlákanie dieťaťa na detskú prostitúciu alebo na účasť na pornografických predstaveniach; b) nútenie dieťaťa k prostitúcii alebo k účasti na pornografických predstaveniach, alebo profitovanie z dieťaťa, alebo iné vykorisťovanie dieťaťa na takéto účely; c) zapojenie sa do sexuálnych aktivít s dieťaťom v spojení s detskou prostitúciou; d) vedomé návštevy pornografických predstavení, v ktorých vystupujú deti. Článok 4 Trestné činy týkajúce sa detskej pornografie Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na zabezpečenie, aby sa toto úmyselné konanie, ak je páchané bez oprávnenia, považovalo za trestné, bez ohľadu na to, či sa uskutočňuje alebo neuskutočňuje prostredníctvom informačného systému: a) výroba detskej pornografie; b) distribúcia, šírenie alebo ďalšie postupovanie detskej pornografie; c) ponúkanie, dodávanie alebo sprístupňovanie detskej pornografie; d) nadobúdanie alebo držba detskej pornografie; e) vedomé získavanie prístupu k detskej pornografii prostredníctvom informačného systému. Článok 5 Kontaktovanie detí na účely ich sexuálneho zneužitia Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na zabezpečenie, aby sa toto úmyselné konanie považovalo za trestné: Návrh dospelej osoby, uskutočnený prostredníctvom informačného systému, na stretnutie s dieťaťom, ktoré podľa príslušných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov ešte nedosiahlo vek, v ktorom je podľa vnútroštátneho práva spôsobilé dať súhlas k pohlavnému styku, s cieľom spáchať niektorý z trestných činov uvedených v článku 2 písm. a) a v článku 4 písm. a), ak po tomto návrhu nasledovali faktické činy vedúce k takémuto stretnutiu. Článok 6 Navádzanie, napomáhanie a spolupáchateľstvo, pokus a príprava trestných činov 1. Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na zabezpečenie, aby navádzanie k spáchaniu niektorého z trestných činov uvedených v článkoch 2 až 5, napomáhanie k vykonaniu takýchto činov a spolupáchateľstvo, boli trestné. 2. Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na zabezpečenie, aby pokus o spáchanie niektorého z trestných činov uvedených v článkoch 2 až 4 bol trestný. 3. Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na zabezpečenie, aby sa toto úmyselné konanie považovalo za trestné: a) šírenie materiálu propagujúceho príležitosť spáchať niektorý z trestných činov uvedených v článkoch 2 až 5; b) organizácia cesty za účelom spáchania niektorého z trestných činov uvedených v článkoch 2 až 5; Článok 7 Tresty a priťažujúce okolnosti 1. Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na zabezpečenie, aby pre trestné činy uvedené v článkoch 2 až 6 bola horná hranica sadzby trestu odňatia slobody stanovená najmenej na šesť rokov. 2. Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na zabezpečenie, aby pre trestné činy uvedené v článkoch 2 až 6 bola horná hranica sadzby trestu odňatia slobody stanovená najmenej na desať rokov, ak sa vyskytla aspoň jedna z nasledovných okolností, pokiaľ takéto okolnosti nie sú už súčasťou skutkovej podstaty trestného činu: a) dieťa ešte nedosiahlo vek, v ktorom je podľa vnútroštátneho práva spôsobilé dať súhlas k pohlavnému styku; b) trestný čin bol spáchaný na dieťati, ktoré sa nachádza vo zvlášť zraniteľnej pozícii, najmä v dôsledku mentálneho alebo fyzického postihnutia alebo závislosti dieťaťa; c) trestný čin spáchal člen rodiny, osoba žijúca v spoločnej domácnosti s dieťaťom alebo osoba, ktorá zneužila svoju autoritu; d) trestný čin spáchalo viacero ľudí spoločným konaním; e) trestné činy boli spáchané v rámci zločineckej organizácie v zmysle rámcového rozhodnutia 2008/841/SVV[5]; f) páchateľ bol už v minulosti odsúdený za trestný čin tej istej povahy. 3. Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na zabezpečenie, aby pre trestné činy uvedené v článkoch 2 až 6 bola horná hranica sadzby trestu odňatia slobody stanovená najmenej na dvanásť rokov, ak sa vyskytla aspoň jedna z nasledovných okolností: a) trestným činom bol ohrozený život dieťaťa; b) trestný čin bol sprevádzaný hrubým násilím alebo spôsobil dieťaťu ťažkú ujmu. 4. S cieľom predísť riziku opakovania trestných činov uvedených v článkoch 2 až 6 a minimalizovať toto riziko, každý členský štát môže tam, kde je to vhodné, zohľadniť osobné okolnosti páchateľa a najmä posúdenie jeho rizikovosti uvedené v článku 16, stanoviť, aby tresty uvedené v odsekoch 1, 2 a 3 boli sprevádzané inými sankciami alebo opatreniami podľa vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré by mali zahŕňať špecifické intervenčné programy alebo opatrenia uvedené v článku 17. Článok 8 Zákaz vykonávania určitých aktivít z dôvodu odsúdenia 1. Ak sa na základe hodnotenia uvedeného v článku 16 preukáže, že osoba predstavuje nebezpečenstvo a existuje riziko možného opakovania trestného činu, každý členský štát prijme opatrenia potrebné na zabezpečenie, aby sa fyzickej osobe, ktorá bola odsúdená za spáchanie niektorého z trestných činov uvedených v článkoch 2 až 6, mohlo dočasne alebo trvale zabrániť vo vykonávaní aktivít zahŕňajúcich pravidelný kontakt s deťmi. 2. Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na zabezpečenie, aby opatrenie na dočasné alebo trvalé zabránenie, aby osoba odsúdená zo spáchania niektorého z trestných činov uvedených v článkoch 2 až 6 vykonávala aktivity zahŕňajúce pravidelný kontakt s deťmi, bolo zaznamenané do trestného registra členského štátu, v ktorom bola táto osoba odsúdená. 3. Odchylne od článku 7 ods. 2 a článku 9 ods. 2 rámcového rozhodnutia Rady o organizácii a obsahu výmen informácií z registra trestov medzi členskými štátmi[6], na účely účinnej implementácie opatrenia dočasného alebo trvalého zabránenia takejto osobe vo vykonávaní aktivít zahŕňajúcich pravidelný kontakt s deťmi, každý členský štát prijme opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby informácie, ktoré sa týkajú zabránenia vo vykonávaní určitých aktivít z dôvodu odsúdenia za spáchanie niektorého z trestných činov uvedených v článkoch 2 až 6 tohto rámcového rozhodnutia, boli na základe žiadosti uvedenej v článku 6 tohto rámcového rozhodnutia podanej centrálnym orgánom členského štátu, ktorého štátnym príslušníkom dotknutá osoba je, postúpené – a to najmä vtedy, ak žiadajúci členský štát podmieňuje prístup k určitým aktivitám zabezpečením toho, že kandidáti neboli odsúdení za žiadny z trestných činov uvedených v článkoch 2 až 6 tohto rámcového rozhodnutia – a aby osobné údaje týkajúce sa takéhoto zabránenia vo vykonávaní aktivít poskytnuté podľa článku 7 ods. 2 a 4 tohto rámcového rozhodnutia mohli byť v každom prípade použité na takýto účel. 4. Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na zabezpečenie, aby opatrenie na dočasné alebo trvalé zabránenie tomu, aby osoba odsúdená za spáchanie niektorého z trestných činov uvedených v článkoch 2 až 6 vykonávala aktivity zahŕňajúce pravidelný kontakt s deťmi, ktoré bolo prijaté v inom členskom štáte, bolo uznané a uplatňované. Článok 9 Zodpovednosť právnických osôb 1. Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na zabezpečenie, aby právnické osoby mohli byť uznané za zodpovedné za ktorýkoľvek z trestných činov uvedených v článkoch 2 až 6, ak ich spáchala v ich prospech akákoľvek osoba konajúca buď individuálne, alebo ako člen orgánu právnickej osoby, a ktorá má v tejto právnickej osobe vedúcu pozíciu na základe: a) oprávnenia zastupovať právnickú osobu alebo b) právomoci rozhodovať v mene právnickej osoby; c) právomoci vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby. 2. Členské štáty tiež prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie, aby právnické osoby mohli byť uznané za zodpovedné v prípade, že nedostatočný dohľad alebo kontrola zo strany osoby uvedenej v odseku 1 umožnili spáchanie niektorého z trestných činov uvedených v článkoch 2 až 6 osobou, ktorá je jej podriadená, v prospech tejto právnickej osoby. 3. Zodpovednosť právnických osôb podľa odsekov 1 a 2 nemá vplyv na trestné konanie voči fyzickým osobám, ktoré sú páchateľmi alebo pomocníkmi pri páchaní niektorého z trestných činov uvedených v článkoch 2 až 6. 4. Na účely tohto rámcového rozhodnutia „právnická osoba“ je každý subjekt, ktorý má právnu subjektivitu podľa uplatniteľného práva, s výnimkou štátov alebo verejnoprávnych orgánov, ktoré vykonávajú štátnu moc, a verejnoprávnych medzinárodných organizácií. Článok 10 Sankcie voči právnickým osobám 1. Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na zabezpečenie, aby sa právnickým osobám trestne zodpovedným podľa článku 9 ods. 1 ukladali účinné, primerané a odrádzajúce sankcie, ktoré zahŕňajú pokuty trestnoprávnej alebo inej povahy a ktoré môžu zahŕňať iné sankcie, ako napríklad: a) vylúčenie z nároku na verejné dávky alebo pomoc; b) dočasný alebo trvalý zákaz výkonu obchodnej činnosti; c) nariadenie súdneho dohľadu; d) súdne rozhodnutie o zrušení (právnickej osoby); e) dočasné alebo trvalé zatvorenie prevádzok, ktoré sa použili na spáchanie trestného činu. 2. Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na zabezpečenie, aby sa právnickým osobám trestne zodpovedným podľa článku 9 ods. 2 ukladali účinné, primerané a odrádzajúce tresty alebo opatrenia. Článok 11 Neuplatnenie sankcií voči obetiam Každý členský štát stanoví možnosť, že obete trestných činov uvedených v článkoch 3 a 4 písm. a), ktoré sú v detskom veku, nebudú za svoju účasť na nezákonnej činnosti, ktorá je priamym dôsledkom ich vystavenia takýmto trestným činom, trestne stíhané ani im ukladané tresty. Článok 12 Vyšetrovanie a trestné stíhanie 1. Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na zabezpečenie, aby vyšetrovanie alebo trestné stíhanie v prípade trestných činov uvedených v článkoch 2 až 6 nezáviselo od oznámenia alebo obvinenia zo strany obete trestného činu a aby v trestnom konaní bolo možné pokračovať aj vtedy, ak obeť trestného činu odvolala svoje vyhlásenia. 2. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia, ktoré v prípade ktoréhokoľvek z trestných činov uvedených v článkoch 2 až 6 umožňujú trestné stíhanie ešte dostatočne dlhý čas po tom, ako obeť dosiahla plnoletosť, pričom tento časový úsek je primeraný závažnosti predmetného trestného činu. 3. Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na zabezpečenie, aby pravidlá zachovávania dôvernosti stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch v súvislosti s osobami vykonávajúcimi určité povolanie vyžadujúce si kontakt s deťmi, neznemožňovali osobám vykonávajúcim takéto povolanie oznámiť príslušným orgánom zodpovedným za ochranu detí, každú situáciu, pri ktorej majú opodstatnené dôvody domnievať sa, že dieťa je obeťou niektorého z trestných činov uvedených v článkoch 2 až 6. 4. Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na zabezpečenie, aby každá osoba, ktorá má poznatky alebo dôvodné podozrenie, že sa páchajú trestné činy uvedené v článkoch 2 až 6, tieto skutočnosti oznámila príslušným orgánom. 5. Každý členský štát prijme opatrenia, ktoré sú potrebné na zabezpečenie účinného vyšetrovania a trestného stíhania v prípade trestných činov uvedených v článkoch 2 až 6 a ktoré umožňujú realizáciu tajných operácií aspoň v tých prípadoch, pri ktorých boli použité informačné systémy. 6. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia umožňujúce vyšetrovacím jednotkám alebo orgánom identifikovať obete trestných činov uvedených v článkoch 2 až 6, najmä pomocou analýzy detského pornografického materiálu, ako sú fotografie a audiovizuálne nahrávky poskytované alebo dostupné prostredníctvom informačného systému. Článok 13 Jurisdikcia a koordinácia trestného stíhania 1. Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na určenie jurisdikcie pre trestné činy uvedené v článkoch 2 až 6, ak: a) trestný čin bol spáchaný úplne alebo čiastočne na jeho území alebo b) páchateľ je jeho štátnym príslušníkom alebo má na jeho území obvyklý pobyt alebo c) trestný čin bol spáchaný na jeho štátnom príslušníkovi alebo na osobe, ktorá má na jeho území obvyklý pobyt alebo d) trestný čin bol spáchaný v prospech právnickej osoby usadenej na území tohto členského štátu. 2. Každý členský štát zabezpečí, aby sa jeho jurisdikcia uplatňovala aj na situácie, v ktorých je niektorý z trestných činov uvedených v článkoch 4 a 5, a pokiaľ je to relevantné, aj v článkoch 2 a 6, spáchaný prostredníctvom informačného systému, ku ktorému bol vykonaný prístup z jeho územia, a to bez ohľadu na to, či sa tento informačný systém nachádza alebo nenachádza na jeho území. 3. Pri trestnom stíhaní niektorého z trestných činov uvedených v článkoch 2 až 6 spáchaného mimo územia dotknutého štátu každý členský štát prijme, pokiaľ ide o odsek 1 písm. b), opatrenia potrebné na zabezpečenie, aby jeho jurisdikcia nebola podriadená podmienke, že čin predstavuje trestný čin na tom mieste, kde bol spáchaný. 4. Pri trestnom stíhaní niektorého z trestných činov uvedených v článkoch 2 až 6 spáchaného mimo územia dotknutého štátu každý členský štát prijme, pokiaľ ide o odsek 1 písm. b), opatrenia potrebné na zabezpečenie, aby jeho jurisdikcia nebola podriadená podmienke, že trestné stíhanie sa môže začať iba na základe oznámenia obete na mieste, kde bol trestný čin spáchaný, alebo na základe oznámenia štátu, na území ktorého bol trestný čin spáchaný. 5. Ak niektorý z trestných činov uvedených v článkoch 2 až 6 patrí do jurisdikcie viac ako jedného členského štátu a ak ktorýkoľvek z dotknutých členských štátov môže viesť oprávnené trestné stíhanie na základe rovnakých skutočností, dotknuté členské štáty spolupracujú pri rozhodovaní o tom, ktorý z nich bude stíhať páchateľa, s cieľom sústrediť trestné stíhanie len do jedného členského štátu, ak to bude možné. Členské štáty sa môžu na tento účel obrátiť na Eurojust alebo akýkoľvek iný orgán alebo mechanizmus zriadený v rámci Európskej únie s cieľom uľahčiť spoluprácu medzi svojimi justičnými orgánmi a koordináciu svojich činností. Pri rozhodovaní, ktorý členský štát bude trestne stíhať páchateľa, by mali byť osobitne zohľadnené tieto faktory: a) členský štát, na území ktorého boli trestné činy spáchané; b) členský štát, v ktorom má páchateľ miesto pobytu alebo je jeho štátnym príslušníkom; c) členský štát, z ktorého pochádza obeť; d) členský štát, na ktorého území bol páchateľ vypátraný. Článok 14 Ochrana obetí a pomoc obetiam 1. Ak je vek osoby, na ktorej bol spáchaný niektorý z trestných činov uvedených v článkoch 2 až 6, neistý a existujú dôvody domnievať sa, že táto osoba je dieťaťom, každý členský štát zabezpečí, aby sa takáto osoba pokladala za dieťa a bezodkladne sa jej poskytla ochrana a pomoc v súlade s týmto článkom. 2. Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na zabezpečenie, aby súdne orgány vymenovali osobitného zástupcu pre obeť, ak podľa vnútroštátneho práva nositelia rodičovskej zodpovednosti nesmú dieťa pri trestných konaniach zastupovať z dôvodu konfliktu záujmov medzi nimi a obeťou, alebo ak dieťa nikto nesprevádza. 3. Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na zabezpečenie, aby sa osobitné opatrenia na ochranu a pomoc obetiam v krátkodobom a dlhodobom horizonte pri ich fyzickom a psychologicko-sociálnom zotavovaní, prijali na základe konkrétneho posúdenia osobitných okolností každej jednotlivej obete v detskom veku pri riadnom zohľadnení názorov, potrieb a obáv dieťaťa. 4. Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na zabezpečenie, aby obete trestných činov uvedených v článkoch 2 až 6 mali tam, kde je to vhodné, prístup k bezplatnému právnemu poradenstvu a bezplatnému právnemu zastúpeniu počas trestného konania v súvislosti s uvedenými trestnými činmi. 5. Obete ktoréhokoľvek z trestných činov uvedených v článkoch 2 až 6 sa považujú za zvlášť zraniteľné obete podľa článku 2 ods. 2, článku 8 ods. 4 a článku 14 ods. 1 rámcového rozhodnutia Rady 2001/220/SVV z 15. marca 2001 o postavení obetí v trestnom konaní[7]. 6. Každý členský štát prijme všetky možné opatrenia, aby zabezpečil primeranú pomoc pre rodinu obete. Kde je to potrebné a možné, každý členský štát predovšetkým uplatní na uvedenú rodinu článok 4 rámcového rozhodnutia Rady 2001/220/SVV. 7. Opatrenia na ochranu a pomoc uvedené v tomto rámcovom rozhodnutí sa uplatňujú ako doplnok k ustanoveniam rámcového rozhodnutia Rady o predchádzaní obchodovaniu s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí, ktorým sa zrušuje rámcové rozhodnutie 2002/629/SVV. Článok 15 Účasť obetí v detskom veku na vyšetrovaniach trestných činov a trestných konaniach 1. Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na zabezpečenie, aby pri vyšetrovaní ktoréhokoľvek z trestných činov uvedených v článkoch 2 až 6: a) obeť v detskom veku bola vypočutá bez neodôvodneného odkladu hneď, ako boli predmetné skutočnosti oznámené príslušným orgánom; b) obeť v detskom veku bola v prípade potreby vypočutá v priestoroch určených alebo prispôsobených na tento účel; c) vypočúvanie obete v detskom veku vykonali odborníci, ktorí sú na tento účel vyškolení; d) každé vypočúvanie obete v detskom veku, pokiaľ je to možné a vhodné, viedla tá istá osoba; e) počet vypočúvaní bol čo najmenší a vykonávali sa iba vtedy, ak je to vyslovene nevyhnutné na účely trestného konania; f) obeť v detskom veku mohol sprevádzať jej právny zástupca prípadne dospelá osoba, ktorú si táto obeť sama vyberie, pokiaľ nebolo v prípade tejto osoby prijaté odôvodnené rozhodnutie v opačnom zmysle. 2. Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na zabezpečenie, aby zo všetkých vypočúvaní obete v detskom veku alebo svedka v detskom veku v rámci vyšetrovania v prípade ktoréhokoľvek trestného činu uvedeného v článkoch 2 až 6 mohol byť zhotovený videozáznam a aby tieto videozáznamy vypočúvaní mohli byť použité ako dôkaz pri trestnom súdnom konaní v súlade s pravidlami uvedenými vo vnútroštátnych právnych predpisoch. 3. Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na zabezpečenie, aby pri trestnom súdnom konaní vo veci ktoréhokoľvek z trestných činov uvedených v článkoch 2 až 6: a) sudca mohol rozhodnúť, že súdne pojednávanie bude neverejné; b) obeť v detskom veku mohla byť vypočutá v súdnej sieni bez toho, aby bola osobne prítomná, konkrétne s využitím vhodných komunikačných technológií. Článok 16 Posúdenie rizikovosti 1. Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na zabezpečenie, aby sa pri osobách odsúdených za niektorý z trestných činov uvedených v článkoch 2 až 6 posúdilo nebezpečenstvo, ktoré táto osoba predstavuje, a možné riziko, že zopakuje niektorý z trestných činov uvedených v článkoch 2 až 6 s cieľom: a) určiť vhodné intervenčné programy a opatrenia a b) zistiť potrebu dočasne alebo trvale zabrániť páchateľovi vo vykonávaní aktivít zahŕňajúcich pravidelný kontakt s deťmi. 2. Posúdenie uvedené v odseku 1 sa pravidelne opakuje, aby sa zohľadnili zmeny okolností, ktoré vplývajú na nebezpečenstvo, ktoré osoba predstavuje, a možné riziko opakovania trestného činu. Článok 17 Intervenčné programy a opatrenia 1. Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na zabezpečenie dostupnosti účinných intervenčných programov a opatrení s cieľom predísť riziku opakovania trestných činov sexuálnej povahy namierených proti deťom a minimalizovať toto riziko. Tieto programy a opatrenia sú dostupné po celý čas trvania trestného konania, vo väzení aj mimo neho, v súlade s podmienkami stanovenými vo vnútroštátnych právnych predpisoch. V prípade detí, ktoré sa dopustili trestného činu sexuálnej povahy vrátane detí, ktoré nedosiahli vek trestnoprávnej zodpovednosti, sa tieto intervenčné programy alebo opatrenia prispôsobia tak, aby zodpovedali osobitným vývojovým potrebám týchto detí. 2. Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na zabezpečenie, aby osoby odsúdené za niektorý z trestných činov uvedených v článkoch 2 až 6, pri ktorých existuje riziko prípadného opakovania tohto činu: a) mali prístup alebo im bol ponúknutý prístup k programom a opatreniam uvedeným v odsekoch. 1 a 2; b) dostali ponuku prístupu k špecifickým programom alebo opatreniam primeraným nebezpečenstvu a možnému riziku opakovania niektorého z trestných činov uvedených v článkoch 2 až 6; c) boli plne informované o dôvodoch návrhu na prístup k takýmto programom alebo opatreniam; d) súhlasili s účasťou na špecifickom programe alebo opatrení a poznali všetky s tým spojené skutočnosti; e) mohli účasť odmietnuť a boli informované o možných následkoch ich odmietnutia. 3. Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na zabezpečenie, aby osoby, proti ktorým je vedené trestné konanie vo veci niektorého z trestných činov uvedených v článkoch 2 až 6, mohli mať prístup k programom alebo opatreniam uvedeným v odsekoch 1 a 2 za predpokladu splnenia podmienok, ktoré neporušujú ani nie sú v rozpore s právom na obhajobu a požiadavkou na spravodlivý a nestranný súdny proces a ktoré predovšetkým rešpektujú zásadu prezumpcie neviny. 4. Každý členský štát prijme opatrenie potrebné na zabezpečenie, aby osoby, ktoré sa obávajú, že môžu spáchať niektorý z trestných činov uvedených v článkoch 2 až 6, mohli mať tam, kde je to vhodné, prístup k účinným intervenčným programom alebo opatreniam, na základe ktorých je možné posúdiť riziko možného spáchania trestného činu a predísť jeho spáchaniu. Článok 18 Zablokovanie prístupu na internetové stránky obsahujúce detskú pornografiu Každý členský štát prijme potrebné opatrenia, aby príslušným justičným alebo policajným orgánom umožnil prikázať alebo podobným spôsobom dosiahnuť zablokovanie prístupu používateľov internetu na internetové stránky obsahujúce alebo šíriace detskú pornografiu, pod podmienkou poskytnutia primeraných záruk, pričom je potrebné predovšetkým zabezpečiť, aby sa zablokovanie obmedzilo na nevyhnutné minimum, aby používatelia boli informovaní o dôvodoch zablokovania a poskytovatelia tohto obsahu informovaní o možnosti napadnúť rozhodnutie o zablokovaní. Článok 19 Územná pôsobnosť Toto rámcové rozhodnutie sa vzťahuje na Gibraltár. Článok 20 Zrušenie rámcového rozhodnutia Rady 2004/68/SVV Týmto sa ruší rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV. Článok 21 Implementácia 1. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s týmto rámcovým rozhodnutím najneskôr do [DVOCH ROKOV OD PRIJATIA]. 2. Členské štáty doručia Generálnemu sekretariátu Rady a Komisii do [DVOCH ROKOV OD PRIJATIA] znenie ustanovení, ktorými sa do vnútroštátnych právnych predpisov transponujú záväzky vyplývajúce z tohto rámcového rozhodnutia. Na základe správy vypracovanej podľa týchto informácií a písomnej správy Komisie, Rada do [ŠTYROCH ROKOV OD PRIJATIA] posúdi, do akej miery členské štáty dosiahli súlad s ustanoveniami tohto rámcového rozhodnutia a zváži potrebu zmien a doplnení. Článok 22 Nadobudnutie účinnosti Toto rámcové rozhodnutie nadobúda účinnosť v deň jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie . V Bruseli Za Radu predseda [1] Návrh rámcového rozhodnutia Rady o predchádzaní konfliktom jurisdikcií v trestných veciach a ich urovnávaní, ktorý 20. januára 2009 predložili Česká republika, Poľsko, Slovinsko, Slovensko a Švédsko, dokument Rady č. 5208/09. [2] Rozhodnutie Rady z 29. mája 2000 o boji proti detskej pornografii na internete (Ú. v. ES L 138, 9.6.2000, s. 1). [3] Ú. v. EÚ C [...], [...], s. [...]. [4] Ú. v. EÚ L 13, 20.1.2004, s. 14. [5] Ú. v. EÚ L 300, 11.11.2008, s. 42. [6] Prijaté na zasadnutí Rady pre SVV v dňoch 26. – 27. februára 2009. Konečný odkaz bude k dispozícii až po uverejnení. [7] Ú. v. ES L 82, 22.3.2001, s. 1.