[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 2.2.2009

KOM(2009)28 v konečnom znení

2009/0007 (CNS)

Návrh

SMERNICA RADY

o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok týkajúcich sa daní, odvodov a ďalších opatrení

DÔVODOVÁ SPRÁVA

KONTEXT NÁVRHU |

110 | Dôvody a ciele návrhu Mechanizmy vzájomnej pomoci pri vymáhaní boli prvýkrát vymedzené v smernici Rady 1976/308/EHS z 15. marca 1976 kodifikovanej smernicou Rady 2008/55/ES z 26. mája 2008 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok týkajúcich sa určitých poplatkov, odvodov, daní a ďalších opatrení. Ukázalo sa však, že tento nástroj nie je dostatočný na plnenie požiadaviek vnútorného trhu v podobe, do ktorej za posledných 30 rokov vyvinul. Ako dokazuje judikatúra Súdneho dvora, účinný systém spolupráce a vymáhania v daňovej oblasti sa ukazuje ako jeden z nosných prvkov vnútorného trhu, lebo členským štátom umožňuje a podnecuje ich, aby v cezhraničných transakciách odstránili diskriminačné ochranné opatrenia, ktoré prijali zo strachu pred daňovým únikom a daňovými stratami. Členské štáty opakovane odsúdili nedostatočnosť (pomalosť, rozdielnosť, nedostatočnú koordináciu, netransparentnosť) právnych opatrení, ktoré majú k dispozícii podľa smernice 1976/308/EHS. Preto je teraz nevyhnutné vypracovať ustanovenia pre zlepšený systém pomoci pri vymáhaní v rámci vnútorného trhu, ktoré budú zárukou rýchlych, efektívnych a jednotných postupov pomoci pri vymáhaní medzi členskými štátmi. |

120 | Všeobecný kontext Vnútroštátne ustanovenia o vymáhaní sú uplatniteľné len v rámci území členských štátov. Samotné správne orgány nemôžu vymáhať dane mimo územia svojho členského štátu. Zároveň sa zvyšuje mobilita osôb a kapitálu a podvodníci využívajú územné obmedzenie právomocí orgánov na zorganizovanie platobnej neschopnosti v krajinách, kde majú daňové dlhy. Ustanoveniami Zmluvy o ES o voľnom pohybe sa členským štátom sťažuje žiadať záruky na zaplatenie daní splatných na ich území. Členské štáty preto pri vymáhaní čoraz častejšie žiadajú o pomoc ostatné členské štáty. (V roku 2003 dostali členské štáty 3 355 žiadostí o pomoc; v roku 2007 ich bolo až 11 794.) Skutočne vybrané sumy však predstavujú len asi 5 % súm, v prípade ktorých sa žiada o pomoc pri vymáhaní. Za týchto okolností, keď je potreba pomoci pri vymáhaní čoraz naliehavejšia, pričom sa doteraz dosahujú len slabé výsledky, je absolútne nevyhnutné radikálne zreformovať fungovanie vzájomnej pomoci pri vymáhaní. Ak majú daňoví úradníci zvládnuť zvýšený počet žiadostí, je potrebné prijať nové pravidlá, ktoré sa ľahšie uplatňujú, a uľahčiť využívanie nástrojov pomoci v praxi. Na zvýšenie podielu vymožených súm je potrebné zmeniť podmienky žiadostí o pomoc a vypracovať systém spontánnej výmeny informácií. Takáto reforma je osobitne dôležitá v boji proti podvodu s DPH, ktorého objem vedie k výraznému narušeniu normálnych podmienok hospodárskej súťaže na vnútornom trhu a ktorý vo veľkej miere ovplyvňuje rozpočet členských štátov a Spoločenstva. Keďže smernicou 2000/65/ES sa zrušila možnosť podať žiadosť určeným zástupcom pre DPH a následkom expanzie podvodu s DPH – najmä tzv. kolotočového podvodu – došlo k situácii, že sa 57,50 % všetkých žiadostí o vymáhanie vzťahuje na pohľadávky DPH (stav v roku 2007). Navrhované rozšírenie pôsobnosti nových právnych predpisov – aby pokrývali všetky dane, odvody a pohľadávky zo záväzkov za straty spôsobené neplatením daní a odvodov – znamená zároveň aj potrebu novej organizácie vzájomnej pomoci pri vymáhaní medzi členskými štátmi. |

130 | Existujúce ustanovenia v oblasti návrhu Existujúce právne predpisy vychádzajú zo smernice 1976/308/EHS z 15. marca 1976, ktorá bola kodifikovaná smernicou 2008/55/ES z 26. mája 2008 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok týkajúcich sa určitých poplatkov, odvodov, daní a ďalších opatrení. Rozsah pôsobnosti existujúcich právnych predpisov je obmedzený. V existujúcich právnych predpisoch nie sú ustanovené jednotné nástroje na vynucovacie alebo preventívne opatrenia. Hlavnou príčinou, prečo sú súčasné pravidlá pomoci nedostatočné, sú súčasné problémy spojené s uznávaním a prekladom nástrojov pochádzajúcich z iného členského štátu. Okrem toho, podľa existujúcich ustanovení sa na žiadosti o vzájomnú pomoc vzťahujú prísne podmienky, ktoré majú negatívny vplyv na vymáhanie. |

141 | Súlad s ostatnými politikami a cieľmi Únie Neuplatňuje sa. |

KONZULTÁCIE SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENIE VPLYVU |

Konzultácie so zainteresovanými stranami |

211 | Konzultačné metódy, hlavné cieľové odvetvia a všeobecný profil respondentov S členskými štátmi sa konzultovalo prostredníctvom dotazníka a diskusií, ktoré prebiehali vo Výbore pre vymáhanie. |

212 | Zhrnutie reakcií a spôsob ich zohľadnenia Členské štáty vo všeobecnosti zastávajú názor, že existujúcu pomoc pri vymáhaní treba zlepšiť a posilniť. Navrhovalo sa rozšíriť rozsah pôsobnosti právnych predpisov ES tak, aby daňové správy nemuseli uplatňovať rôzne dohody, a rozšíriť príležitosti pre žiadanie o pomoc a uľahčiť využívanie vzájomnej pomoci. Tieto odporúčania sú zohľadnené v návrhu. |

Získavanie a využívanie expertízy |

229 | Externá expertíza nebola potrebná. |

230 | Posúdenie vplyvu Pri tomto návrhu sa nevykonalo posúdenie vplyvu. Na riešenie problémov spôsobených územným obmedzením právomocí vnútroštátnych orgánov pri vymáhaní je potrebný právny akt. Ďalšou zvažovanou možnosťou bola zmena a doplnenie existujúcej smernice. To sa však nepovažovalo za vhodné z dôvodu rozsah a vplyvu navrhovanej reformy. |

PRÁVNE PRVKY NÁVRHU |

305 | Zhrnutie navrhovaného opatrenia Komisia navrhuje novú smernicu Rady o vzájomnej pomoci pri vymáhaní daní, odvodov a ďalších opatrení. Rozsah vzájomnej pomoci pri vymáhaní by sa mal rozšíriť o ďalšie dane a odvody, ktoré ešte nie sú pokryté, lebo nezaplatenie akéhokoľvek druhu dane či odvodu ovplyvňuje riadne fungovanie vnútorného trhu. Rozsah pôsobnosti by sa mal rozšíriť aj o povinné príspevky na sociálne zabezpečenie. S cieľom vyhnúť sa problémom s uznávaním a prekladom nástrojov pochádzajúcich z iného členského štátu by sa mali prijať jednotné nástroje, ktoré umožňujú vynucovacie alebo bezpečnostné opatrenia. Z toho istého dôvodu je vhodné prijať aj štandardný formulár na oznamovanie dokumentov týkajúcich sa týchto pohľadávok na území iného členského štátu. Na to, aby vnútroštátni úradníci získali relevantné informácie na účely vymáhania, mali by mať právomoc konať na území iných členských štátov a mal by sa vypracovať systém spontánnej výmeny informácií. Podmienky žiadostí o pomoc by mali byť menej prísne, aspoň za určitých okolností, aby sa zlepšili možnosti na vymáhanie. Pomoc by malo uľahčiť aj prijatie spoločných formulárov žiadosti. Podobne aj ďalšie revízie sú zamerané na uľahčenie pomoci v praxi a uľahčenie uplatňovania právnych predpisov. |

310 | Právny základ Článok 93 a článok 94 Zmluvy o ES. |

320 | Zásada subsidiarity Zásada subsidiarity sa uplatňuje, pretože návrh nepatrí do výlučnej právomoci Spoločenstva. |

Ciele návrhu nemôžu členské štáty dostatočne dosiahnuť z tohto (týchto) dôvodu(-ov): |

321 | Jednotlivé členské štáty nemôžu dostatočne dosiahnuť ciele tohto návrhu z tohto (týchto) dôvodu (dôvodov): na zriadenie efektívneho systému pomoci pri vymáhaní sa musia prijať spoločné pravidlá a jednotné nástroje. Okrem toho, ako sa potvrdilo v mnohých dokumentoch Komisie, boj proti daňovému podvodu si vyžaduje kroky na úrovni EÚ. |

323 | Vzájomná pomoc medzi týmito orgánmi pri vymáhaní by sa mohla zakladať aj na dvojstranných a viacstranných dohodách. Takéto ustanovenia sú za bežných okolností začlenené v dohodách o zamedzení dvojitého zdaňovania. Ich pôsobnosť sa však zvyčajne obmedzuje na daň z príjmu, pričom pomoc pri vymáhaní by sa mala poskytovať aj v prípade ostatných daní a odvodov. Okrem toho, v boji proti nadnárodnému daňovému podvodu nie sú individuálne opatrenia členských štátov postačujúce. |

Ciele tohto návrhu sa lepšie dosiahnu opatrením na úrovni Spoločenstva z týchto dôvodov: |

324 | Opatrenie Spoločenstva bude účinnejšie vďaka prijatiu všeobecného súboru záväzných pravidiel EÚ, ktoré sa budú vzťahovať na všetky druhy daní a iných odvodov. Používanie rovnakých nástrojov a formulárov, uplatňovanie rovnakých podmienok a rovnakých metód vzájomnej pomoci pri vymáhaní všetkých dane a odvody uľahčí prácu orgánov a zlepší výsledky tejto pomoci. |

325 | Príslušné orgány budú môcť ľahšie a rýchlejšie vybavovať žiadosti a rýchlejšie si vymieňať relevantné informácie. Budú mať viac možností uplatniť vymáhanie alebo preventívne opatrenia. |

327 | Predmetom právnych predpisov ES o vzájomnej pomoci pri vymáhaní sú vzťahy medzi vnútroštátnymi orgánmi. Návrh však neovplyvňuje právomoc členských štátov určiť si vynucovacie a preventívne opatrenia dostupné podľa svojich vnútorných právnych predpisov. |

Návrh je preto v súlade so zásadou subsidiarity. |

Zásada proporcionality Návrh je v súlade so zásadou proporcionality z tohto (týchto) dôvodu(-ov). |

331 | Obrovským zjednodušením je samotné prijatie spoločných pravidiel vzájomnej pomoci pri vymáhaní všetkých druhov daní. Na uľahčenie každodennej administratívnej praxe je potrebné prijať spoločné pravidlá týkajúce sa podmienok, metód pomoci, formátu potrebných nástrojov na vymáhanie alebo preventívne opatrenia a formulárov žiadostí. Členské štáty zostávajú v plnej miere zodpovedné za spôsob, akým postupujú pri vymáhaní alebo preventívnych opatreniach podľa svojich vnútroštátnych právnych predpisov. |

332 | Navrhované opatrenie neznamená pre Spoločenstvo, národné vlády, regionálne a miestne orgány, pre hospodárske subjekty a občanov žiadne dodatočné finančné ani administratívne zaťaženie, ale naopak, mali by zracionalizovať dostupné prostriedky a znížiť náklady. |

Výber nástrojov |

341 | Navrhované nástroje: smernica. |

342 | Iné prostriedky by neboli primerané z tohto (týchto) dôvodu(-ov). Na zabezpečenie právneho základu vzájomnej pomoci medzi správnymi orgánmi rôznych členských štátov pri vymáhaní je potrebný právny akt. Navrhovaná smernica má nahradiť existujúcu smernicu 2008/55/ES. Nové prvky, ako je povinnosť oznamovať určité informácie spontánne (článok 5), možnosť prítomnosti úradníkov žiadajúceho členského štátu pri administratívnych vyšetrovaniach vykonávaných na území dožiadaného členského štátu a ich aktívnej účasti na tomto vyšetrovaní s využitím kontrolných právomocí prenesených na úradníkov dožiadaného členského štátu (článok 6), prijatie jednotného štandardného formulára na oznamovanie dokumentov (článok 8), prijatie jednotného nástroja pre vynucovacie opatrenia (článok 11) a jednotného nástroja pre preventívne opatrenia (článok 15 ods. 3), minimálne výšky nákladov, ktoré možno naúčtovať (článok 19), spoločné štandardné formuláre žiadostí (článok 20), vnútroštátne právne predpisy, ktoré sa musia používať pri vybavovaní žiadosti o pomoc s ohľadom na daň alebo odvod, ak v dožiadanom členskom štáte podobný poplatok neexistuje (článok 22), jasne presahujú to, čo sa môže dosiahnuť iba vnútroštátnymi právnymi predpismi. |

VPLYV NA ROZPOčET |

409 | Návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet Spoločenstva. |

DOPLňUJÚCE INFORMÁCIE |

510 | Zjednodušenie |

511 | V návrhu sa ustanovuje zjednodušenie právnych predpisov, zjednodušenie administratívnych postupov pre verejné orgány (EÚ alebo vnútroštátne). |

512 | Právne predpisy sa zjednodušia, pretože navrhovaný akt zahŕňa spoločné opatrenia, ktorých výklad a uplatnenie nebudú zložité. Okrem toho, účinkom tejto smernice je že, členské štáty už nemusia na zorganizovanie pomoci pri vymáhaní uzatvárať ďalšie dvojstranné či mnohostranné dohody. |

513 | Správne orgány budú môcť používať spoločné nástroje vo vopred vymedzenej organizačnej sieti (napr. jednotný nástroj na vynucovacie alebo preventívne opatrenia bez toho, aby ho v dožiadanom členskom štáte bolo treba uznať alebo nahradiť; štandardné formuláre žiadostí; štandardný formulár na oznamovanie dokumentov; automatický preklad štandardných formulárov; elektronická komunikácia; všeobecná akceptácia elektronických dokumentov; pevné minimálne náklady). To zjednoduší ich prácu. Rozšírenie pôsobnosti právnych predpisov EÚ znamená, že správne orgány nemusia využívať rôzne súbory právnych predpisov, z ktorých každý má vlastné pravidlá a podmienky závislé od druhu pohľadávky, vzhľadom na ktorú žiadajú o pomoc pri vymáhaní. |

520 | Zrušenie existujúcich právnych predpisov Prijatie návrhu bude viesť k zrušeniu existujúcich právnych predpisov. |

570 | Podrobné vysvetlenie návrhu V kapitole I sa uvádzajú všeobecné ustanovenia, v ktorých sa vysvetľuje predmet úpravy (článok 1), rozsah pôsobnosti (článok 2) a ustanovenia týkajúce sa organizácie (článok 3). Pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti, smernica sa vzťahuje na všetky dane a odvody, ktoré ukladá členský štát alebo ktoré sa ukladajú v jeho mene alebo v mene ES, a na dane a odvody, ktoré ukladajú územné alebo správne celky, alebo ktoré sa ukladajú v ich mene, ako aj na povinné príspevky na sociálne zabezpečenie. Kapitola II je venovaná výmene informácií. Okrem existujúcej možnosti požiadať o informácie (článok 4) si členské štáty budú musieť vymieňať informácie spontánne (článok 5). Ďalej môžu byť úradníci žiadajúceho členského štátu prítomní v správnych úradoch dožiadaného členského štátu alebo sa aktívne zúčastňovať – s rovnakými právomocami ako úradníci dožiadaného členského štátu – na správnych vyšetrovaniach na území dožiadaného členského štátu (článok 6). Kapitola III sa vzťahuje na pomoc pri oznamovaní dokumentov (články 7 – 8). Postup oznamovania sa zjednodušuje. Potvrdzuje sa aj platnosť ostatných metód oznamovania. Kapitola IV sa týka vymáhania alebo preventívnych opatrení. Podmienky podania žiadosti budú menej prísne. Zo skúseností vyplýva, že čím je pohľadávka staršia, tým je šanca vymôcť ju menšia. Za určitých okolností bude možné zasielať žiadosti o vymáhanie v počiatočnej fáze (článok 10). Prijatie jednotného nástroja na vynucovanie (článok 11) odstráni v dožiadanom členskom štáte potrebu mať vnútroštátne nástroje potvrdené, skompletizované, nahradené či preložené. Pokiaľ ide o preventívne opatrenia, smernica sa vzťahuje aj na situácie, kde pohľadávka ešte nepodlieha nástroju, ktorý umožňuje začať vymáhanie v žiadajúcom členskom štáte (článok 15). To by malo pomôcť vyhnúť sa situáciám, v ktorých podvodníci zorganizujú platobnú neschopnosť pred ustanovením vynucovacieho nástroja. Základom tohto opatrenia by malo byť prijatie jednotného nástroja, ktorý umožňuje prijať preventívne opatrenia v dožiadanom členskom štáte, opäť bez potreby mať vnútroštátne nástroje potvrdené, skompletizované, nahradené či preložené. Smernica okrem toho obsahuje podrobné pravidlá výpočtu päťročnej premlčacej lehoty povinnosti poskytnúť pomoc pri vymáhaní (článok 17). Režim týkajúci sa pozastavenia alebo prerušenia premlčacej lehoty je zreformovaný, aby uľahčil jej používanie a zaručil lepšie šance pre vymáhanie (článok 18). Zaručené minimum nákladov, ktoré možno naúčtovať, ak osoba nezaplatí požadovanú sumu dobrovoľne, sa pre dožiadané členské štáty môže stať stimulom, aby venovali dostatok prostriedkov na pomoc pri vymáhaní (článok 19). Kapitola V obsahuje niekoľko všeobecných pravidiel, ktorými sa upravujú všetky druhy žiadostí o pomoc. Týkajú sa používania štandardných formulárov, komunikácie elektronickými prostriedkami (článok 20), používania jazykov (článok 21), právnych predpisov uplatňovaných na vybavovanie žiadosti (článok 22) a poskytovania dokumentov a informácií (článok 23). Kapitola VI obsahuje záverečné ustanovenia. V prípadoch, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, by členské štáty nemali používať iné mechanizmy vzájomnej pomoci (článok 24). Ustanovenia tejto kapitoly sa týkajú aj Výboru pre vymáhanie (článok 25), vykonávacích ustanovení (článok 26), hodnotenia (článok 27), transpozície (článok 28), zrušenia predchádzajúcej smernice (článok 29) a nadobudnutia účinnosti tejto smernice (článok 30). |

E-12600 | (Dôvodová správa overená – 12 600 znakov - je v súlade s normou GR pre preklad.) |

2009/0007 (CNS)

Návrh

SMERNICA RADY

o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok týkajúcich sa daní, odvodov a ďalších opatrení

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej články 93 a 94,

so zreteľom na návrh Komisie[1],

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu[2],

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[3],

keďže:

(1) Finančné záujmy Spoločenstva a vnútroštátne finančné záujmy musia byť chránené tak, aby bola zabezpečená konkurencieschopnosť a fiškálna neutralita vnútorného trhu.

(2) Mechanizmy vzájomnej pomoci pri vymáhaní boli sa prvýkrát vymedzili v smernici Rady 1976/308/EHS z 15. marca 1976 o vzájomnej pomoci pri refundácii pohľadávok vyplývajúcich z činností, ktoré tvoria časť systému financovania Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu a o poľnohospodárskych poplatkoch a clách. Táto smernica a akty, ktorými sa menila a dopĺňala, boli kodifikované smernicou Rady 2008/55/ES z 26. mája 2008 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok týkajúcich sa určitých poplatkov, odvodov, daní a ďalších opatrení[4]. Avšak zatiaľ čo tieto mechanizmy predstavovali prvý krok k zlepšeniu postupov vymáhania v rámci Spoločenstva aproximáciou uplatniteľných vnútroštátnych pravidiel, ukázali sa ako nedostatočné na plnenie požiadaviek vnútorného trhu, lebo ten sa za posledných 30 rokov vyvíjal. Ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, jedným zo základných prvkov vnútorného trhu je efektívny systém spolupráce a vymáhania v daňovej oblasti, lebo členským štátom umožňuje a podporuje ich, aby odstránili diskriminačné ochranné opatrenia v cezhraničných transakciách, ktoré prijali z obavy pred daňovým únikom a daňovými stratami.

(3) V snahe zvládnuť zvýšený počet žiadostí o pomoc a dosiahnuť lepšie výsledky je potrebné, aby táto pomoc pri vymáhaní bola efektívnejšia, účinnejšia a ľahšie uplatniteľná v praxi. Preto by sa mali jasne vymedziť pravidlá, za ktorých majú príslušné orgány členských štátov poskytovať pomoc, ako aj práva a povinnosti všetkých strán.

(4) Táto smernica by nemala ovplyvniť právomoc členských štátov určovať opatrenia na vymáhanie dostupné podľa ich vnútroštátnych právnych predpisov. Treba však zabezpečiť, aby bezproblémové fungovanie systému vzájomnej pomoci ustanoveného v tejto smernici neohrozovali ani rozdiely medzi vnútroštátnymi zákonmi ani nedostatok koordinácie medzi príslušnými orgánmi.

(5) Na lepšiu ochranu finančných záujmov členských štátov a neutrality vnútorného trhu treba rozsah vzájomnej pomoci pri vymáhaní rozšíriť o pohľadávky týkajúce sa ďalších daní a odvodov okrem tých, ktoré už pokrýva smernica 2008/55/ES. Nezaplatenie akéhokoľvek druhu dane alebo odvodu môže narušiť normálne podmienky hospodárskej súťaže. Okrem toho je takéto rozšírenie v súlade s vývojom ďalších nástrojov medzinárodnej pomoci pri vymáhaní. Pravidlá týkajúce sa pomoci pri vymáhaní by sa mali vzťahovať aj na vymáhanie povinných príspevkov na sociálne zabezpečenie a na pohľadávky vyplývajúce z rôznych opatrení, ktoré sú súčasťou systému celkového alebo čiastočného financovania zo strany Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka. Mali by sa vzťahovať aj na vymáhanie úrokov, správnych sankcií a pokút s výnimkou akejkoľvek sankcie trestnej povahy, ako aj nákladov súvisiacich s pohľadávkami spadajúcimi do pôsobnosti tejto smernice.

(6) Vzájomná pomoc by mala spočívať v tomto: dožiadaný orgán by mal na jednej strane poskytovať žiadajúcemu orgánu informácie, ktoré potrebuje na vymáhanie pohľadávok vzniknutých v jeho členskom štáte, a dlžníkovi oznámiť všetky nástroje súvisiace s takýmito pohľadávkami pochádzajúcimi zo žiadajúceho členského štátu a na druhej strane vymáhať na žiadosť žiadajúceho orgánu pohľadávky vzniknuté v žiadajúcom členskom štáte, alebo prijať preventívne opatrenia na zaručenie vymáhania týchto pohľadávok.

(7) Prijatie jednotného nástroja, ktorý sa má používať na vynucovacie opatrenia, a jednotného nástroja umožňujúceho preventívne opatrenia v dožiadanom štáte, ako aj prijatie jednotného štandardného formulára pre oznamovanie nástrojov a rozhodnutí týkajúcich sa pohľadávky by malo byť odpoveďou na problémy uznávania a prekladu nástrojov pochádzajúcich z iného členského štátu, ktoré sú hlavnou príčinou neefektívnosti súčasných mechanizmov pomoci.

(8) Informácie na účely vymáhania by sa už nemali vymieňať výlučne na žiadosť žiadajúceho orgánu. Mala by prebiehať spontánna výmena informácií o konkrétnych daňových úhradách a daňoví úradníci by mali mať možnosť prístupu do správnych úradov a aktívne sa zúčastňovať administratívnych vyšetrovaní v inom členskom štáte alebo vykonávať simultánne kontroly. Malo by sa prijať aj ustanovenie na priamejšiu výmenu informácií medzi útvarmi s cieľom urýchliť a zefektívniť pomoc.

(9) Z dôvodu zvýšenej mobility v rámci vnútorného trhu a obmedzení ukladaných zmluvou alebo inými právnymi predpismi na záruky, ktoré možno požadovať od daňovníkov, ktorí nemajú sídlo na území určitej krajiny, by sa mali rozšíriť možnosti žiadať o vymáhanie alebo preventívne opatrenia v inom členskom štáte. Keďže kritickým faktorom je vek pohľadávky, členské štáty by mali mať možnosť požiadať o vzájomnú pomoc v prípadoch, keď možno očakávať, že úhradu možno dosiahnuť rýchlejšie a efektívnejšie v dožiadanom členskom štáte, aj keď sa ešte úplne vyčerpali domáce prostriedky vymáhania.

(10) Všeobecná povinnosť oznamovať žiadosti a dokumenty v digitálnej forme a prostredníctvom elektronickej siete a presné pravidlá prekladu žiadostí a dokumentov by mali členským štátom umožniť vybavovať žiadosti rýchlejšie a jednoduchšie.

(11) Počas procesu vymáhania v dožiadanom členskom štáte môže dotknutá osoba napadnúť pohľadávku, oznámenie orgánov žiadajúceho členského štátu alebo nástroj, ktorý umožňuje jej vymáhanie. V takýchto prípadoch by malo byť ustanovené, že dotknutá osoba musí nárok napadnúť na príslušnom orgáne žiadajúceho členského štátu, a že dožiadaný orgán musí prerušiť, ak žiadajúci orgán nepožiada inak, akékoľvek vynucovacie konanie, ktoré začal, až do prijatia rozhodnutia príslušného orgánu.

(12) S cieľom povzbudiť členské štáty, aby venovali dostatok prostriedkov na vymáhanie pohľadávok iných členských štátov, by mal byť dožiadaný členský štát schopný vymáhať náklady súvisiace s vymáhaním od dlžníka. Možnosť naúčtovať pevné náklady by mala prispieť k zvýšeniu efektívnosti opatrení na vymáhanie, ktoré prijal dožiadaný orgán.

(13) Pri vybavovaní žiadosti o pomoc by mal dožiadaný orgán v zásade využívať právomoci, ktoré mu prináležia podľa jeho vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na pohľadávky týkajúce sa rovnakej, alebo ak rovnaká neexistuje, podobnej dane alebo podobného odvodu. Ak podobná daň alebo podobný odvod neexistuje, dožiadaný orgán by mal využiť právomoci vyplývajúce zo zákonov členského štátu, ktoré sa vzťahujú na pohľadávky týkajúce sa dane odvádzanej z príjmu fyzických osôb. Tieto vnútroštátne právne predpisy by sa mali uplatňovať aj v súvislosti s privilégiami udelenými pohľadávkam vzniknutým v dožiadanom členskom štáte.

(14) Pokiaľ ide o otázky premlčania, súčasné pravidlá treba zjednodušiť a ustanoviť, že pozastavenie alebo prerušenie premlčacích lehôt sa všeobecne určuje podľa zákonov platných v dožiadanom členskom štáte s výnimkou prípadov, keď pozastavenie alebo prerušenie premlčacej lehoty nie je možné podľa zákonov platných v tomto štáte.

(15) Malo by sa ustanoviť, že dokumenty a informácie postúpené v priebehu poskytovania vzájomnej pomoci možno použiť na iné účely, pokiaľ to povoľujú právne predpisy členského štátu, ktorý tieto dokumenty a informácie dostal.

(16) Na účely zjednodušenia a uľahčenia práce úradníkom, ktorí sú zodpovední za pomoc pri vymáhaní, by mala byť vzájomná pomoc medzi členskými štátmi pri vymáhaní s ohľadom na pohľadávky spadajúce do pôsobnosti tejto smernice založená len na tejto smernici, a nie na dvojstranných či mnohostranných dohodách.

(17) Opatrenia potrebné na vykonanie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu[5].

(18) Keďže ciele prijímaného opatrenia, teda ustanovenie jednotného systému pomoci pri vymáhaní v rámci vnútorného trhu, nemôžu členské štáty uspokojivo dosiahnuť, a preto ich z dôvodu potrebnej jednotnosti, efektívnosti a účinnosti možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(19) Táto smernica dodržiava základné práva a zachováva zásady uznané najmä Chartou základných práv Európskej únie,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Kapitola I Všeobecné ustanovenia

ČLÁNOK 1 Predmet úpravy

Touto smernicou sa ustanovujú pravidlá, podľa ktorých majú príslušné správne orgány v členských štátoch poskytovať pomoc v každom členskom štáte pri vymáhaní akýchkoľvek pohľadávok uvedených v článku 2, ktoré vznikli v inom členskom štáte.

Článok 2 Rozsah pôsobnosti

1. Táto smernica sa vzťahuje na pohľadávky týkajúce sa všetkých daní a odvodov akéhokoľvek druhu, ktoré uložil členský štát, alebo ktoré boli uložené v jeho mene alebo v mene Spoločenstva.

2. Táto smernica sa vzťahuje na pohľadávky, ktoré sa týkajú:

(a) všetkých daní a odvodov, ktoré uložili územné alebo správne celky členských štátov vrátane miestnych orgánov, alebo ktoré boli uložené v ich mene;

(b) povinných príspevkov na sociálne zabezpečenie splatné členskému štátu alebo nejakému celku členského štátu, alebo inštitúciám sociálneho zabezpečenia ustanoveným podľa verejného práva;

(c) úhrad, intervencií a iných opatrení tvoriacich súčasť systému celkového alebo čiastočného financovania zo strany Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) vrátane súm inkasovaných v súvislosti s týmito opatreniami;

(d) odvodov a iných poplatkov ustanovených podľa spoločnej organizácie trhu pre sektor cukru.

3. Táto smernica sa vzťahuje na všetky pohľadávky týkajúce sa:

(a) sankcií a pokút súvisiacich s pohľadávkami, ktoré uložili správne orgány oprávnené uložiť dotknuté odvody alebo dane, pri ktorých možno požiadať o vzájomnú pomoc v súlade s odsekmi 1 a 2;

(b) úroku a nákladov súvisiacich s pohľadávkami, pri ktorých možno požiadať o vzájomnú pomoc v súlade s odsekmi 1 a 2.

Článok 3 Organizácia

1. Členské štáty určia orgány (ďalej len „príslušné orgány“), v ktorých mene sa má táto smernica uplatňovať, či už priamo, alebo v zastúpení.

2. Každý členský štát určí jeden centrálny styčný úrad („centrálny styčný úrad“), ktorý má hlavnú zodpovednosť za kontakty s ostatnými členskými štátmi a Komisiou v oblasti vzájomnej pomoci, ktorej sa týka táto smernica.

3. Každý členský štát môže určiť styčné úrady, ktoré sú zodpovedné za kontakty s ostatnými členskými štátmi, pokiaľ ide o vzájomnú pomoc s ohľadom na jeden druh alebo viac konkrétnych druhov alebo kategórií daní a poplatkov uvedených v článku 2.

4. Každý členský štát môže ako styčné strediská určiť úrady, ktoré nie sú centrálnym styčným úradom ani styčnými úradmi.

Styčné strediská žiadajú alebo poskytujú vzájomnú pomoc podľa tejto smernice v súvislosti s ich konkrétnou územnou pôsobnosťou alebo odbornou zodpovednosťou.

5. Každý členský štát oznámi ostatným členským štátom a Komisii svoj centrálny styčný úrad a všetky styčné úrady alebo styčné strediská, ktoré určil.

6. Ak styčný úrad alebo styčné stredisko zašle alebo dostane žiadosť o pomoc alebo odpoveď na takúto žiadosť, alebo ak vyšle úradníkov do iného členského štátu, alebo prijme úradníkov z iného členského štátu v súlade s článkom 6, oznámi to centrálnemu styčnému úradu svojho členského štátu podľa mechanizmov ustanovených týmto centrálnym úradom.

Kapitola IIVýmena informácií

ČLÁNOK 4 Žiadosť o informácie

1. Na žiadosť centrálneho styčného úradu, styčného úradu alebo styčného strediska členského štátu (ďalej len „žiadajúci orgán“) centrálny styčný úrad, styčný úrad alebo styčné stredisko členského štátu, ktorému sa žiadosť adresuje, (ďalej len „dožiadaný orgán“) poskytuje všetky informácie, ktoré môžu byť pre žiadajúci orgán relevantné pri vymáhaní jeho pohľadávok uvedených v článku 2.

Na účel poskytnutia týchto informácií sa dožiadaný orgán postará o vykonanie akýchkoľvek administratívnych vyšetrovaní, ktoré sú potrebné na ich získanie.

2. Dožiadaný orgán nie je povinný poskytnúť informáciu:

(a) ktorú by nemohol získať na účely vymáhania podobných pohľadávok vzniknutých v členskom štáte, kde sa nachádza (ďalej len „dožiadaný štát“);

(b) ktorá by mohla prezradiť akékoľvek obchodné, priemyselné alebo profesionálne tajomstvá;

(c) ktorej prezradenie by mohlo mať za následok narušenie bezpečnosti alebo by mohlo byť v rozpore s verejnou politikou dožiadaného členského štátu.

3. Dožiadaný orgán informuje žiadajúci orgán o dôvodoch zamietnutia žiadosti o informáciu.

Článok 5 Spontánna výmena informácií

Centrálne styčné úrady si s vnútroštátnymi daňovými orgánmi vymieňajú informácie týkajúce sa vrátenia daní s výnimkou dane z pridanej hodnoty, ak sa tieto vrátenia týkajú osôb so sídlom v inom členskom štáte a súm vyšších ako 10 000 EUR.

Článok 6 Prítomnosť v administratívnych úradoch a účasť na administratívnych vyšetrovaniach

1. Prostredníctvom dohody medzi žiadajúcim orgánom a dožiadaným orgánom a v súlade s mechanizmami ustanovenými dožiadaným orgánom, úradníci schválení žiadajúcim orgánom môžu s cieľom získať informácie uvedené v článku 4 ods. 1 byť prítomní v úradoch, kde vykonávajú svoje úlohy administratívne orgány dožiadaného členského štátu.

Ak sú príslušné informácie obsiahnuté v dokumentácii, ku ktorej majú príslušné orgány dožiadaného členského štátu prístup, úradníkom členského štátu, kde sa nachádza žiadajúci orgán (ďalej len „žiadajúci členský štát“) sa poskytujú kópie tejto dokumentácie.

2. Prostredníctvom dohody medzi žiadajúcim orgánom a dožiadaným orgánom a v súlade s úpravami ustanovenými dožiadaným orgánom, úradníci schválení žiadajúcim orgánom môžu s cieľom získať informácie uvedené v článku 4 ods. 1 byť prítomní pri administratívnych vyšetrovaniach vykonávaných v dožiadanom členskom štáte.

Ak sú úradníci žiadajúceho členského štátu prítomní pri administratívnych vyšetrovaniach v súlade s prvým pododsekom, môžu využívať právomoci kontroly prenesené na úradníkov dožiadaného členského štátu pod podmienkou, že tieto právomoci využívajú v súlade so zákonmi, predpismi alebo administratívnymi ustanoveniami dožiadaného členského štátu.

Každým odmietnutím vyšetrovanej osoby rešpektovať kontrolné opatrenia úradníkov žiadajúceho členského štátu sa úradníci dožiadaného štátu zaoberajú ako odmietnutím rešpektovať jeho vlastných úradníkov.

3. Úradníci poverení žiadajúcim orgánom, ktorí využívajú možnosti v odsekoch 1 a 2, musia byť kedykoľvek schopní predložiť písomné poverenie, v ktorom je uvedená ich totožnosť a funkcia.

Kapitola III POMOC PRI OZNAMOVANÍ DOKUMENTOV

ČLÁNOK 7 Žiadosť o oznamovanie určitých dokumentov týkajúcich sa pohľadávok

1. Na žiadosť žiadajúceho orgánu oznamuje dožiadaný orgán adresátovi všetky nástroje a rozhodnutia vrátane nástrojov a rozhodnutí súdnej povahy, ktoré pochádzajú zo žiadajúceho členského štátu a ktoré sa týkajú pohľadávky uvedenej v článku 2 alebo jej vymáhania.

2. Dožiadaný orgán ihneď informuje žiadajúci orgán o každom opatrení prijatom na základe jeho žiadosti o oznámenie, a najmä o dátume, keď bol nástroj alebo rozhodnutie oznámené adresátovi.

Článok 8 Spôsoby oznamovania

1. Dožiadaný orgán zabezpečuje, aby bolo oznámenie v dožiadanom členskom štáte urobené jedným z týchto spôsobov:

(a) prostredníctvom oznámenia uskutočneným v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, predpismi a administratívnymi postupmi platnými v dožiadanom členskom štáte;

(b) prostredníctvom zaslania štandardného formulára, ku ktorému je priložený nástroj alebo rozhodnutie pochádzajúce zo žiadajúceho členského štátu, doporučenou poštou alebo elektronicky; na tento štandardný formulár sa používa vzor uvedený v prílohe I.

Štandardný formulár uvedený v písmene b) sa preloží do úradného jazyka alebo do jedného z úradných jazykov dožiadaného členského štátu. Preklad nástroja alebo rozhodnutia, ktoré je k nemu priložené, do úradného jazyka dožiadaného členského štátu sa však nevyžaduje.

2. Odsekom 1 nie je dotknutá žiadna iná forma oznámenia, ktoré vykonáva príslušný orgán žiadajúceho členského štátu v súlade s pravidlami platnými v tomto členskom štáte.

Príslušný orgán ustanovený v žiadajúcom členskom štáte môže akýkoľvek dokument oznámiť priamo doporučenou poštou alebo elektronicky osobe na území iného členského štátu.

Kapitola IV VYMÁHANIE ALEBO PREVENTÍVNE OPATRENIA

ČLÁNOK 9 Žiadosť o vymáhanie

1. Na žiadosť žiadajúceho orgánu vymáha dožiadaný orgán pohľadávky, ktoré podliehajú nástroju umožňujúcemu vynucovanie v žiadajúcom členskom štáte.

2. Keď žiadajúci orgán získa akékoľvek relevantné informácie týkajúce sa záležitosti, v súvislosti s ktorou vznikla žiadosť o vymáhanie, postupuje ich dožiadanému orgánu.

Článok 10 Podmienky, ktorými sa upravuje žiadosť o vymáhanie

1. Žiadajúci orgán nemôže požiadať o vymáhanie, ak a pokiaľ je pohľadávka a/alebo nástroj umožňujúci jej vynucovanie v žiadajúcom členskom štáte napadnutý, s výnimkou prípadov, na ktoré sa vzťahuje tretí pododsek článku 13 ods. 4.

2. Skôr, než žiadajúci orgán podá žiadosť o vymáhanie, musí uplatniť vhodné postupy vymáhania, ktoré sú k dispozícii v jeho členskom štáte, s výnimkou týchto situácií:

(a) ak sa predpokladá, že tieto postupy nebudú mať za následok zaplatenie pohľadávky v plnej výške;

(b) ak má žiadajúci orgán konkrétne informácie, na základe ktorých je presvedčený, že vymáhanie možno úspešne zrealizovať len v dožiadanom členskom štáte alebo že ho v tomto štáte možno zrealizovať rýchlejšie a efektívnejšie, v takom prípade je žiadosť riadne odôvodnená;

(c) ak pohľadávka vznikla v dôsledku uplatňovania článku 205 smernice Rady 2006/112/ES a daňovník, ktorý je spoločne a nerozdielne zodpovedný za dlhovanú DPH, si zriadil podnik v dožiadanom členskom štáte a v žiadajúcom členskom štáte nemá žiadnu pobočku.

Článok 11 Nástroj umožňujúci vynucovanie v dožiadanom členskom štáte a ďalšie sprievodné dokumenty

1. Každú žiadosť o vymáhanie sprevádza jednotný nástroj umožňujúci vynucovanie v dožiadanom členskom štáte, na ktorý sa použije štandardný formulár uvedený v prílohe II.

Tento jednotný nástroj na vynucovanie v dožiadanom členskom štáte predstavuje základ pre vymáhanie a preventívne opatrenia prijaté v dožiadanom členskom štáte. Nepodlieha v dožiadanom štáte žiadnemu úkonu uznania, doplnenia alebo nahradenia.

2. Počiatočný nástroj umožňujúci vynucovanie, ktorý bol vystavený na účely povolenia vynucovacích opatrení v žiadajúcom členskom štáte a týka sa pohľadávky, pri vymáhaní ktorej sa žiada o pomoc, je priložený k jednotnému nástroju umožňujúcemu vynucovanie v dožiadanom členskom štáte. Tento počiatočný nástroj nepodlieha v dožiadanom členskom štáte žiadnemu úkonu uznania, doplnenia alebo nahradenia.

Platnosť vymáhania a preventívnych opatrení prijatých v dožiadanom členskom štáte na základe jednotného nástroja na vynucovanie v tomto štáte nie je ovplyvnená skutočnosťou, že priložený počiatočný nástroj umožňujúci vynucovanie v žiadajúcom členskom štáte nie je preložený do úradného jazyka dožiadaného členského štátu.

3. Žiadosť o vymáhanie pohľadávky môžu sprevádzať ďalšie dokumenty týkajúce sa tejto pohľadávky, ktoré boli vydané v žiadajúcom členskom štáte.

Článok 12 Vybavovanie žiadosti o vymáhanie

1. Na účely vymáhania v dožiadanom členskom štáte sa s každou pohľadávkou, na ktorú bola podaná žiadosť o vymáhanie, zaobchádza tak, akoby išlo o pohľadávku dožiadaného členského štátu, pokiaľ nie je v tejto smernici ustanovené inak.

Dožiadaný členský štát vymáha pohľadávku vo svojej mene.

2. Dožiadaný orgán okamžite informuje žiadajúci orgán o každom opatrení prijatom na základe žiadosti o vymáhanie.

3. Celá výška pohľadávky, ktorú vymohol dožiadaný orgán, sa poukáže žiadajúcemu členskému štátu.

4. Od dátumu prijatia žiadosti o vymáhanie účtuje dožiadaný orgán úrok z omeškania, pokiaľ to povoľujú zákony, predpisy a administratívne ustanovenia platné v dožiadanom členskom štáte.

Tento úrok sa taktiež poukáže žiadajúcemu členskému štátu.

5. Dožiadaný orgán môže v prípadoch, keď to umožňujú zákony, predpisy alebo správne ustanovenia platné v jeho členskom štáte, a po konzultácii so žiadajúcim orgánom, poskytnúť dlžníkovi čas na zaplatenie alebo schváliť platbu v splátkach.

Prípadné úroky, ktoré dožiadaný orgán účtuje s ohľadom na túto mimoriadnu lehotu, sa takisto poukážu žiadajúcemu členskému štátu.

Článok 13 Spory

1. Spory týkajúce sa pohľadávky, počiatočného nástroja umožňujúceho vynucovanie v žiadajúcom členskom štáte alebo jednotného nástroja umožňujúceho vynucovanie v dožiadanom členskom štáte a spory týkajúce sa platnosti oznámenia, ktoré podal príslušný orgán žiadajúceho členského štátu, spadajú do pôsobnosti príslušných orgánov žiadajúceho členského štátu. Ak v priebehu procesu vymáhania zainteresovaná strana napadne pohľadávku, počiatočný nástroj umožňujúci vynucovanie v žiadajúcom členskom štáte alebo jednotný nástroj umožňujúci vynucovanie v dožiadanom členskom štáte dožiadaný orgán oznámi tejto strane, že tento úkon musí predniesť pred príslušný orgán žiadajúceho štátu v súlade s jeho platnými zákonmi.

2. Spory týkajúce sa vynucovacích opatrení prijatých v dožiadanom členskom štáte alebo týkajúce sa platnosti oznámenia, ktoré podal príslušný orgán dožiadaného členského štátu, sa prednesú pred príslušný orgán tohto členského štátu v súlade s jeho zákonmi a predpismi.

3. Ak bolo napadnutie uvedené v odseku 1 prednesené pred príslušný orgán žiadajúceho členského štátu, žiadajúci orgán o ňom informuje dožiadaný orgán a uvedie rozsah, do akého pohľadávka nebola napadnutá.

4. Hneď ako dožiadaný orgán dostane informácie uvedené v odseku 3, buď od žiadajúceho orgánu, alebo od zainteresovanej strany, pozastavuje vynucovacie konanie týkajúce sa napadnutej pohľadávky až do rozhodnutia príslušného orgánu vo veci, pokiaľ žiadajúci orgán nepožiada inak v súlade s tretím pododsekom tohto odseku.

Dožiadaný orgán môže, ak to považuje za potrebné a bez toho, aby bol dotknutý článok 15, prijať preventívne opatrenia na zabezpečenie vymáhania pohľadávky do tej miery, do akej to umožňujú platné zákony alebo predpisy v jeho členskom štáte.

Žiadajúci orgán môže v súlade s zákonmi, predpismi a administratívnymi postupmi platnými v jeho členskom štáte požiadať dožiadaný orgán o vymáhanie napadnutej pohľadávky alebo napadnutej časti pohľadávky, pokiaľ takéto konanie umožňujú príslušné zákony, predpisy a administratívne postupy platné v dožiadanom členskom štáte. Každá takáto žiadosť musí byť odôvodnená. Ak je potom výsledok sporu v prospech dlžníka, žiadajúci orgán je zodpovedný za úhradu akýchkoľvek vybraných súm spolu s akoukoľvek prípadnou dlhovanou kompenzáciou v súlade so zákonmi platnými v členskom štáte dožiadaného orgánu.

Článok 14 Zmena a doplnenie žiadosti o pomoc pri vymáhaní

1. Žiadajúci orgán oznamuje dožiadanému orgánu okamžite každú následnú zmenu a doplnenie jeho žiadosti o vymáhanie alebo stiahnutie svojej žiadosti a uvádza dôvody pre zmenu a doplnenie alebo stiahnutie.

2. Ak zmena a doplnenie žiadosti je výsledkom rozhodnutia príslušného orgánu uvedeného v článku 13 ods. 1, žiadajúci orgán oznamuje upravený nástroj umožňujúci vynucovanie v dožiadanom členskom štáte. Dožiadaný orgán potom pokračuje ďalšími opatreniami na vymáhanie na základe upraveného nástroja.

Články 11 a 13 sa uplatňujú v súvislosti s upraveným nástrojom.

Článok 15 Žiadosť o preventívne opatrenia

1. Dožiadaný orgán na žiadosť žiadajúceho orgánu prijíma preventívne opatrenia na zabezpečenie vymáhania pohľadávky.

2. Ak sa žiadosť týka pohľadávky, ktorá je napadnutá alebo ešte nie je predmetom nástroja umožňujúceho vynucovanie v žiadajúcom členskom štáte, žiadajúci orgán môže požiadať o preventívne opatrenia len vtedy, ak sú takéto opatrenia možné podľa zákonov, predpisov a administratívnych postupov platných v jeho členskom štáte. V takýchto prípadoch musí byť žiadosť odôvodnená s výnimkou prípadu, keď je žiadosť podaná členskému štátu, ktorý vo svojich dohodách o vzájomnej pomoci pri vymáhaní s jednou alebo viacerými tretími krajinami takúto podmienku neukladá.

3. Každú žiadosť o preventívne opatrenia sprevádza jednotný nástroj umožňujúci preventívne opatrenia v členskom štáte dožiadaného orgánu, na ktorý sa používa štandardný formulár uvedený v prílohe III.

Tento jednotný nástroj na preventívne opatrenia v dožiadanom členskom štáte je základom preventívnych opatrení prijatých v dožiadanom členskom štáte. Nepodlieha žiadnemu úkonu uznania, doplnenia alebo nahradenia v tomto členskom štáte.

Počiatočný nástroj umožňujúci preventívne opatrenia, vystavený s cieľom umožniť preventívne opatrenia v žiadajúcom členskom štáte a týkajúci sa pohľadávky, vzhľadom na ktorú sa žiada o vzájomnú pomoc, je priložený k jednotnému nástroju umožňujúcemu preventívne opatrenia v dožiadanom členskom štáte. Tento počiatočný nástroj nepodlieha žiadnemu úkonu uznania, doplnenia alebo nahradenia v dožiadanom členskom štáte.

Platnosť preventívnych opatrení prijatých v dožiadanom členskom štáte na základe jednotného nástroja pre preventívne opatrenia v tomto štáte nie je ovplyvnená skutočnosťou, že priložený počiatočný nástroj umožňujúci preventívne opatrenia v žiadajúcom členskom štáte nie je preložený do úradného jazyka dožiadaného členského štátu.

4. K žiadosti o preventívne opatrenia môžu byť priložené ďalšie dokumenty týkajúce sa pohľadávky, ktoré boli vydané v žiadajúcom členskom štáte.

Článok 16 Pravidlá žiadosti o preventívne opatrenia

Na uplatnenie článku 15 sa článok 9 ods. 2, článok 12 ods. 1 a 2, články 13, 14 a 17 uplatňujú mutatis mutandis.

Článok 17 Obmedzenia povinností dožiadaného orgánu

1. Dožiadaný orgán nie je povinný poskytnúť pomoc ustanovenú v článkoch 9 až 15, ak by vymáhanie pohľadávky z dôvodu situácie dlžníka spôsobilo vážne hospodárske alebo sociálne ťažkosti v dožiadanom členskom štáte, pokiaľ takúto výnimku pri vnútroštátnych pohľadávkach umožňujú zákony, predpisy a administratívne postupy platné v tomto členskom štáte.

2. Dožiadaný orgán nie je povinný poskytnúť pomoc ustanovenú v článkoch 4 a 6 až 15, ak sa počiatočná žiadosť o pomoc v súlade s článkom 4, 6, 7, 9 alebo 15 týka pohľadávok, u ktorých uplynulo viac ako päť rokov od dátumu splatnosti pohľadávky v žiadajúcom členskom štáte do dátumu počiatočnej žiadosti o pomoc.

Avšak v prípadoch, keď nie je napadnutá pohľadávka alebo počiatočný nástroj povoľujúci vynucovanie v žiadajúcom členskom štáte, sa za začiatok päťročnej lehoty považuje moment, keď sa v žiadajúcom členskom štáte zistí, že napadnutie pohľadávky alebo nástroja umožňujúceho vynucovanie nie je viac možné.

Okrem toho v prípadoch, keď príslušné orgány žiadajúceho členského štátu povolia odloženie platby, sa za začiatok päťročnej lehoty považuje moment, keď sa skončila lehota splatnosti.

3. Dožiadaný orgán informuje žiadajúci orgán o dôvodoch zamietnutia žiadosti o pomoc.

Článok 18 Otázky premlčania

1. Otázky týkajúce sa premlčacích lehôt sa riešia výlučne podľa zákonov platných v žiadajúcom členskom štáte.

2. Pokiaľ ide o pozastavenie alebo prerušenie premlčacích lehôt, všetky kroky prijaté pri vymáhaní pohľadávok zo strany dožiadaného orgánu alebo v jeho mene na základe žiadosti o pomoc, ktorých účinkom je pozastavenie alebo prerušenie premlčacej lehoty podľa zákonov platných v dožiadanom členskom štáte, majú rovnaký účinok v žiadajúcom členskom štáte pod podmienkou, že pozastavenie alebo prerušenie premlčacej lehoty je možné podľa zákonov platných v žiadajúcom členskom štáte.

Ak pozastavenie alebo prerušenie premlčacej lehoty nie je možné podľa zákonov platných v dožiadanom členskom štáte, všetky kroky prijaté pri vymáhaní pohľadávok zo strany dožiadaného orgánu alebo v jeho mene na základe žiadosti o pomoc, ktorých účinkom by bolo pozastavenie alebo prerušenie premlčacej lehoty podľa zákonov platných v žiadajúcom členskom štáte, keby ich vykonal žiadajúci orgán vo svojom členskom štáte alebo by sa vykonali v jeho mene, sa považujú za prijaté v tomto členskom štáte, pokiaľ ide o tento účinok.

Prvý a druhý pododsek neovplyvňujú právo príslušných orgánov v žiadajúcom členskom štáte prijať opatrenia na pozastavenie alebo prerušenie premlčacej lehoty v súlade so zákonmi platnými v tomto členskom štáte.

3. Žiadajúci orgán a dožiadaný orgán sa navzájom urýchlene informujú o akomkoľvek úkone, ktorým sa preruší alebo pozastaví premlčacia lehota pohľadávky, vzhľadom na ktorú sa žiadalo o vynucovacie alebo preventívne opatrenia, alebo ktorý môže mať takýto účinok.

Článok 19 Náklady

1. Dožiadaný orgán od dotknutej osoby vymáha a zadrží všetky náklady súvisiace s vymáhaním, ktoré mu môžu vzniknúť. Tieto náklady sa účtujú v súlade so zákonmi a predpismi dožiadaného členského štátu.

2. Ak dotknutá osoba nesplatí požadovanú sumu v lehote, ktorú jej poskytol dožiadaný orgán alebo ktorá jej bola poskytnutá v jeho mene, dožiadaný orgán môže namiesto pokračovania vo vymáhaní nákladov v súlade s odsekom 1 naúčtovať tieto pevné náklady:

(a) 100 EUR, ak sa platba zrealizovala až po zaslaní najmenej jednej úradnej upomienky;

(b) 200 EUR, ak dožiadaný orgán prijal ďalšie administratívne opatrenia alebo tieto opatrenia boli prijaté v jeho mene;

(c) 500 EUR, ak boli v dožiadanom členskom štáte prijaté ďalšie vynucovacie opatrenia.

Dotknutá osoba môže podať žalobu proti uplatneniu týchto pevných nákladov na dožiadaný orgán a akýkoľvek orgán zodpovedný za žaloby proti opatreniam na vymáhanie prijatým v dožiadanom členskom štáte.

Tieto pevné náklady v žiadnom prípade nie sú uplatniteľné, pokiaľ príslušný orgán uvedený v odsekoch 1 a 2 článku 13 rozhodne, že opatrenia na vymáhanie nie sú opodstatnené, pokiaľ ide o podstatu pohľadávky alebo platnosť počiatočného nástroja umožňujúceho vynucovanie v žiadajúcom členskom štáte alebo jednotného nástroja umožňujúceho vynucovanie v dožiadanom členskom štáte alebo platnosť oznámenia alebo vynucovacích opatrení v dožiadanom členskom štáte.

3. Vymáhanie pohľadávky vrátane splatnej istiny, úroku, sankcií, pokút a nákladov, vzhľadom na ktorú sa žiadalo o vzájomnú pomoc, má prednosť pred vymáhaním nákladov, ktoré vzniknú dožiadanému orgánu alebo v jeho mene.

4. Členské štáty odmietajú všetky vzájomné pohľadávky na preplatenie nákladov vzniknutých z akejkoľvek vzájomnej pomoci, ktorú si navzájom poskytujú podľa tejto smernice.

Ak však vymáhanie predstavuje osobitný problém, zahŕňa veľmi veľké sumy nákladov alebo sa týka boja proti organizovanému zločinu, žiadateľ a dožiadané orgány sa môžu dohodnúť na úprave úhrady nákladov vzniknutých v týchto osobitných prípadoch.

5. Bez ohľadu na odsek 4, žiadajúci členský štát zostáva zodpovedný voči dožiadanému členskému štátu za všetky náklady a všetky straty, ktoré mu vzniknú v dôsledku opatrení považovaných za neodôvodnené, pokiaľ ide buď o podstatu pohľadávky alebo platnosť nástroja umožňujúceho vynucovanie a/alebo preventívnych opatrení, ktoré vydal žiadajúci orgán.

Kapitola V VšEOBECNÉ PRAVIDLÁ, KTORÝMI SA SPRAVUJÚ VšETKY DRUHY žIADOSTÍ O POMOC

ČLÁNOK 20 Štandardné formuláre a komunikačné prostriedky

1. Žiadosti o informácie podľa článku 4 ods. 1, žiadosti o oznámenie podľa článku 7 ods. 1, žiadosti o vymáhanie podľa článku 9 ods. 1 alebo žiadosti o preventívne opatrenia podľa článku 15 ods. 1 sa zasielajú, pokiaľ možno, elektronickými prostriedkami pomocou štandardného formulára. Tieto formuláre sa používajú, pokiaľ možno, aj na ďalšiu komunikáciu súvisiacu so žiadosťou.

Jednotný nástroj umožňujúci vynucovacie alebo preventívne opatrenia v dožiadanom členskom štáte a počiatočný nástroj umožňujúci vynucovacie alebo preventívne opatrenia v žiadajúcom členskom štáte a ďalšie dokumenty uvedené v článkoch 11 a 15 sa posielajú, pokiaľ je to možné, elektronicky.

K štandardným formulárom sa môžu prípadne priložiť správy, výkazy a ďalšie papierové alebo digitálne dokumenty alebo overené kópie výpisov z týchto dokumentov, ktoré sa takisto posielajú, pokiaľ možno, elektronicky.

Štandardné formuláre a komunikácia elektronickými prostriedkami sa používa aj pri spontánnej výmene informácií v súlade s článkom 5.

2. Odsek 1 sa nevzťahuje na informácie a dokumentáciu získanú vďaka prítomnosti v správnych úradoch v inom členskom štáte alebo účasti na administratívnych vyšetrovaniach v inom členskom štáte v súlade s článkom 6.

3. Ak sa komunikácia nerealizuje elektronickými prostriedkami alebo pomocou štandardných formulárov, neovplyvňuje to platnosť získaných informácií ani opatrení prijatých pri vybavovaní žiadosti o pomoc.

Článok 21 Jazyky

1. Žiadosti o pomoc a jednotný nástroj umožňujúci vynucovacie alebo preventívne opatrenia v dožiadanom členskom štáte sa zasielajú v úradnom jazyku, alebo sa prekladajú do úradného jazyka alebo do jedného z úradných jazykov dožiadaného členského štátu.

Avšak skutočnosť, že určité časti žiadostí sú napísané v inom než v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov dožiadaného štátu, ktorý bol dvojstranne dohodnutý medzi príslušnými orgánmi, neovplyvňuje platnosť žiadostí.

2. Preklad počiatočného nástroja umožňujúceho vynucovacie alebo preventívne opatrenia v žiadajúcom členskom štáte do úradného jazyka dožiadaného členského štátu sa nevyžaduje ani keď sa oznamuje dožiadanému orgánu ani dotknutej osobe.

3. Dokumenty, pri ktorých sa vyžaduje oznámenie v súlade s článkom 7, môžu byť dožiadanému orgánu zaslané v úradnom jazyku žiadajúceho členského štátu. Ak je oznámenie dotknutej osobe podané v súlade s článkom 8 ods. 1 písm. b), preklad týchto dokumentov do úradného jazyka dožiadaného členského štátu sa nevyžaduje.

4. Ak sú k žiadosti priložené iné dokumenty než dokumenty uvedené v odsekoch 1, 2 a 3, dožiadaný orgán môže v prípade potreby požiadať žiadajúci orgán o preklad týchto dokumentov do úradného jazyka alebo jedného z úradných jazykov dožiadaného členského štátu, alebo do akéhokoľvek iného jazyka, na ktorom sa príslušné orgány dvojstranne dohodli.

Článok 22 Právne predpisy uplatňované pri vybavovaní žiadosti

1. Pri vybavovaní žiadosti o pomoc v súvislosti s pohľadávkou spadajúcou do pôsobnosti tejto smernice dožiadaný orgán využíva právomoci, ktoré mu prináležia podľa zákonov, predpisov alebo správnych ustanovení jeho členského štátu a ktoré sa vzťahujú na pohľadávky týkajúce sa rovnakej, alebo ak rovnaká neexistuje, tak podobnej dane alebo odvodu, ak sa v tejto smernici neustanovuje inak.

Ak sa dožiadaný orgán domnieva, že rovnaké alebo podobné dane alebo odvody sa na jeho území neukladajú, využije právomoci, ktoré mu prináležia podľa zákonov, predpisov alebo správnych ustanovení v jeho členskom štáte a ktoré sa vzťahujú na pohľadávky týkajúce sa dane z príjmu fyzických osôb, ak sa v tejto smernici neustanovuje inak.

2. Odsek 1 sa uplatňuje so zreteľom na privilégiá udelené pohľadávkam vzniknutým v dožiadanom členskom štáte.

Článok 23 Poskytovanie informácií a dokumentov

1. Informácie a dokumenty, ktoré získa žiadajúci alebo dožiadaný orgán podľa tejto smernice, možno poskytnúť ostatným orgánom v rámci toho istého členského štátu, pokiaľ to umožňujú právne predpisy tohto členského štátu, aj keď tieto informácie môžu byť použité na iné účely než na vymáhanie pohľadávok uvedených v článku 2.

2. Ak sa žiadajúci alebo dožiadaný orgán domnieva, že informácie alebo dokumenty získané podľa tejto smernice môžu byť užitočné pre tretí členský štát, môže tieto informácie alebo dokumenty zaslať tomuto štátu.

3. Informácie a dokumenty alebo ich overené kópie alebo výpisy z nich, ktoré žiadajúci alebo dožiadaný orgán získa podľa tejto smernice, môžu ako dôkaz uviesť alebo použiť všetky orgány v tom istom členskom štáte na rovnakom základe ako podobné informácie a dokumenty získané v rámci tohto štátu.

Kapitola VIZáverečné ustanovenia

ČLÁNOK 24 Uplatňovanie ostatných dohôd o pomoci

V prípadoch, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, členské štáty neuplatňujú na svoje žiadosti o pomoc inému členskému štátu žiadne iné dvojstranné či mnohostranné dohody alebo mechanizmy.

Článok 25 Výbor

1. Komisii pomáha Výbor pre vymáhanie.

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES.

Lehota uvedená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je 3 mesiace.

Článok 26 Vykonávacie ustanovenia

1. V súlade s postupom uvedeným v článku 25 ods. 2, Komisia prijme podrobné pravidlá vykonávania článku 3, článku 4 ods. 1, článkov 5, 7, článku 8 ods. 1 písm. b), článku 9, článku 11 ods. 1, článku 12 ods. 2, článku 14, článku 15 ods. 1 a 3, článku 16 a článku 20 ods. 1.

Tieto pravidlá sa týkajú minimálne:

(a) podmienok určenia a organizácie centrálneho styčného úradu, ostatných styčných úradov a styčných stredísk uvedených v článku 3 ods. 2, 3 a 4;

(b) prostriedkov, ktorými sa môže realizovať komunikácia medzi orgánmi;

(c) obsahu a formátu štandardných formulárov, ktoré sa majú používať na účely článku 4 ods. 1, článkov 5, 7, článku 9 ods. 1 a článku 15 ods. 1;

(d) pravidiel prepočtu vymáhaných súm a prevodu uhradených súm.

2. Komisia môže v súlade s postupom ustanoveným v článku 25 ods. 2 prijať podrobné pravidlá:

(a) vykonávania článku 6;

(b) stanovenia minimálnej sumy pohľadávok, ktoré môžu byť dôvodom pre žiadosť o pomoc.

V pravidlách podľa písmena b) prvého pododseku sa môže ustanoviť, že pomoc pri pohľadávkach pod týmto minimom je dobrovoľná a podlieha určitým podmienkam, najmä pokiaľ ide o rozdelenie uhradených súm medzi dožiadaným a žiadajúcim členským štátom odchylne od článku 12 ods. 3.

3. Komisia môže v súlade s postupom uvedeným v článku 25 ods. 2 zmeniť a doplniť štandardné formuláre uvedené v prílohách I, II a III.

Článok 27 Správy

Každý členský štát každý rok najneskôr do 31. marca oznamuje Komisii:

(a) počet žiadostí o informácie, oznámenie a vymáhanie alebo o preventívne opatrenia, ktoré zaslal každému dožiadanému členskému štátu a ktoré dostal od každého žiadajúceho členského štátu za rok;

(b) výšku pohľadávok, pri ktorých bol požiadaný o pomoc pri vymáhaní, a uhradené sumy;

(c) všetky ostatné informácie, ktoré môžu byť užitočné pri hodnotení poskytovania vzájomnej pomoci podľa tejto smernice.

Komisia každých päť rokov predkladá Európskemu parlamentu a Rade správu o fungovaní mechanizmov ustanovených touto smernicou.

Článok 28 Transpozícia

1. Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do 31. decembra 2009 zákony, predpisy a správne ustanovenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení a tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou.

Tieto ustanovenia uplatňujú od 1. januára 2010.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 29 Zrušenie smernice 2008/55/ES

Smernica č. 2008/55/ES sa zrušuje s účinnosťou od 1 januára 2010.

Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu.

Článok 30 Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie .

Článok 31 Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli

Za Radu

predseda

PRÍLOHA I

JEDNOTNÝ NÁSTROJ NA OZNAMOVANIE NÁSTROJOV ALEBO ROZHODNUTÍ V SÚLADE S ČLÁNKOM 8 ODS. 1 SMERNICE (ES) Č. …/… ES – členský štát, v ktorom bol vydaný tento dokument: … |

V článku 7 ods. 1 smernice (ES) č. …/…, ktorý sa vzťahuje na vzájomnú pomoc pri vymáhaní pohľadávok týkajúcich sa daní, odvodov a ďalších opatrení, sa stanovuje: „Na žiadosť žiadajúceho orgánu oznámi dožiadaný orgán adresátovi všetky nástroje a rozhodnutia vrátane nástrojov a rozhodnutí súdnej povahy, ktoré pochádzajú zo žiadajúceho členského štátu a ktoré sa týkajú pohľadávky uvedenej v článku 2 alebo jej vymáhania.“ V článku 8 ods. 1 tej istej smernice sa stanovuje: „Dožiadaný orgán zabezpečí, aby bolo oznámenie v dožiadanom členskom štáte urobené jedným z týchto spôsobov: (…) (b) prostredníctvom zaslania štandardného formulára, ku ktorému je priložený nástroj alebo rozhodnutie pochádzajúce zo žiadajúceho členského štátu, doporučenou poštou alebo elektronicky.“ V súlade s uvedenými ustanoveniami zaslanie tohto dokumentu doporučenou poštou alebo elektronicky predstavuje oznámenie nástroja (nástrojov) a/alebo rozhodnutia (rozhodnutí), ktoré sú priložené k tomuto dokumentu. |

A | CIEĽ OZNÁMENIA |

Toto oznámenie je určené: na informovanie adresáta o priloženom nástroji (priložených nástrojoch) a/alebo rozhodnutí (rozhodnutiach); na potvrdenie povinnosti adresáta zaplatiť sumu uvedenú v bode B4. Táto platba by sa mala uskutočniť: do 20RRMMDD, bez ďalšieho omeškania. Adresátovi sa dáva do pozornosti, že v prípade nezaplatenia môžu orgány dožiadaného štátu prijať vynucovacie a/alebo preventívne opatrenia na zabezpečenie vymáhania pohľadávky. V tomto prípade možno uplatniť pevné administratívne náklady v súlade so smernicou (ES) č. …/… na prerušenie premlčacej lehoty súvisiacej s pohľadávkou (pohľadávkami) uvedenou (uvedenými) v priloženom nástroji (priložených nástrojoch) a/alebo rozhodnutí (rozhodnutiach). |

B | OPIS PRILOŽENÉHO NÁSTROJA (NÁSTROJOV) A/ALEBO ROZHODNUTIA (ROZHODNUTÍ) |

1 | Dátum ustanovenia: 20RRMMDD – referenčné číslo: … daňový výmer rozhodnutie daňových orgánov na základe odvolania k správnemu súdu iné administratívne rozhodnutie alebo právny nárok rozsudok/súdne nariadenie (názov súdu) iný súdny dokument |

2 | Názov príslušnej dane: … |

3 | Druh príslušných pohľadávok clá, daň z pridanej hodnoty, spotrebné dane, daň z príjmu alebo kapitálu, daň z poistného, iná daň alebo odvod uložená (uložený) členským štátom alebo v jeho mene, daň alebo odvod uložená (uložený) územnými alebo správnymi celkami členského štátu vrátane miestnych orgánov alebo v ich mene, povinné príspevky na sociálne zabezpečenie splatné členskému štátu alebo celku členského štátu alebo inštitúciám sociálneho zabezpečenia ustanoveným podľa verejného práva, úhrady, intervencie a iné opatrenia tvoriace súčasť systému celkového alebo čiastočného financovania z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) vrátane súm inkasovaných v súvislosti s týmito opatreniami, odvody a iné dane ustanovené podľa spoločnej organizácie trhu pre sektor cukru. |

4 | Výška príslušnej pohľadávky výška istiny: správne sankcie a pokuty: úrok do 20RRMMDD: náklady do 20RRMMDD: celková výška: |

C | ÚRAD ZODPOVEDNÝ ZA PRILOŽENÝ NÁSTROJ (PRILOŽENÉ NÁSTROJE) A/ALEBO ROZHODNUTIE (ROZHODNUTIA) |

1 | Názov: |

2 | Ulica a číslo domu |

3 | PSČ a mesto: |

4 | Telefón: |

5 | E-mail: |

D | ÚRAD, KDE MOŽNO ZÍSKAŤ ĎALŠIE INFORMÁCIE TÝKAJÚCE SA OZNÁMENÉHO NÁSTROJA (OZNÁMENÝCH NÁSTROJOV) A/ALEBO ROZHODNUTIA (ROZHODNUTÍ) ALEBO TÝKAJÚCE SA MOŽNOSTI NAPADNÚŤ PLATOBNÚ POVINNOSŤ (ak je iný ako úrad uvedený v bode C) |

1 | Názov: |

2 | Ulica a číslo: |

3 | PSČ a mesto: |

4 | Telefón |

5 | E-mail: |

PRÍLOHA II

JEDNOTNÝ NÁSTROJ POVOĽUJÚCI VYMÁHANIE POHĽADÁVOK, KTORÝCH SA TÝKA SMERNICA (ES) č. …/… ES – členský štát, kde bol tento dokument vydaný: … V súlade s článkom 11 smernice (ES) č. …./…. predstavuje tento dokument nástroj umožňujúci vymáhanie a/alebo preventívne opatrenia v každom členskom štáte ES, kedykoľvek ho o to požiada žiadajúci orgán členského štátu, v ktorom bol tento dokument vydaný. |

A | OPIS POHĽADÁVKY |

1 | Názov dane: … |

2 | Charakter pohľadávky clá, daň z pridanej hodnoty, spotrebné dane, daň z príjmu alebo kapitálu, daň z poistného, iná daň alebo odvod uložená (uložený) členským štátom alebo v jeho mene, daň alebo odvod uložená (uložený) územnými alebo správnymi celkami členského štátu vrátane miestnych orgánov alebo v ich mene, povinné príspevky na sociálne zabezpečenie splatné členskému štátu alebo celku členského štátu alebo inštitúciám sociálneho zabezpečenia ustanoveným podľa verejného práva, úhrady, intervencie a iné opatrenia tvoriace súčasť systému celkového alebo čiastočného financovania z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) vrátane súm inkasovaných v súvislosti s týmito opatreniami, odvody a iné dane ustanovené podľa spoločnej organizácie trhu pre sektor cukru. |

3 | Referenčné číslo pohľadávky: … |

4 | Obdobie, na ktoré sa vzťahuje pohľadávka: kalendárny rok: … obdobie: 20RRMMDD – 20RRMMDD (rok – mesiac – deň) |

5 | Dátum stanovenia pohľadávky: … Dátum nástroja umožňujúceho vynucovanie: … Dátum oznámenia dlžníkovi: … Dátum splatnosti: … |

6 | Výška pohľadávky výška istiny: správne sankcie a pokuty: úrok do 20RRMMDD: náklady do 20RRMMDD: celková výška: |

B | IDENTIFIKÁCIA DLŽNÍKA |

1 | Názov: … |

2 | IČ DPH: … daňové identifikačné číslo: iné identifikačné číslo: |

3 | Ulica a číslo: |

4 | Ďalšie údaje o adrese: |

5 | PSČ a mesto: |

6 | Krajina: |

C | ÚRAD ZODPOVEDNÝ ZA STANOVENIE POHĽADÁVKY |

1 | Názov: |

2 | Ulica a číslo domu |

3 | PSČ a mesto: |

4 | Telefón: |

5 | E-mail: |

D | ÚRAD, KDE MOŽNO ZÍSKAŤ ĎALŠIE INFORMÁCIE TÝKAJÚCE SA OZNÁMENÉHO NÁSTROJA (OZNÁMENÝCH NÁSTROJOV) A/ALEBO ROZHODNUTIA(-Í), ALEBO TÝKAJÚCE SA MOŽNOSTI NAPADNÚŤ PLATOBNÚ POVINNOSŤ (ak je iný ako úrad uvedený v bode C) |

1 | Názov: |

2 | Ulica a číslo: |

3 | PSČ a mesto: |

4 | Telefón: |

5 | E-mail: |

PRÍLOHA III

JEDNOTNÝ NÁSTROJ POVOĽUJÚCI PREVENTÍVNE OPATRENIA NA ZABEZPEČENIE VYMÁHANIA POHĽADÁVOK, KTORÝCH SA TÝKA SMERNICA (ES) č. …/… ES – členský štát, kde bol tento dokument vydaný: … V súlade s článkom 15 ods. 3 smernice (ES) č. …./…. predstavuje tento dokument nástroj umožňujúci preventívne opatrenia v každom členskom štáte ES, kedykoľvek ho o ne požiada žiadajúci orgán členského štátu, v ktorom bol tento dokument vydaný. |

A | OPIS TÝKAJÚCI SA POHĽADÁVKY, KTOREJ VYMÁHANIE TREBA ZABEZPEČIŤ |

1 | Názov dane: … |

2 | Charakter pohľadávky clá, daň z pridanej hodnoty, spotrebné dane, daň z príjmu alebo kapitálu, daň z poistného, iná daň alebo odvod uložená (uložený) členským štátom alebo v jeho mene, daň alebo odvod uložená (uložený) územnými alebo správnymi celkami členského štátu vrátane miestnych orgánov alebo v ich mene, povinné príspevky na sociálne zabezpečenie splatné členskému štátu alebo celku členského štátu alebo inštitúciám sociálneho zabezpečenia ustanoveným podľa verejného práva, úhrady, intervencie a iné opatrenia tvoriace súčasť systému celkového alebo čiastočného financovania z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) vrátane súm inkasovaných v súvislosti s týmito opatreniami, odvody a iné dane ustanovené podľa spoločnej organizácie trhu pre sektor cukru. |

PEVNE URČENÉ POHĽADÁVKY | EŠTE NEURČENÉ POHĽADÁVKY |

3a | Referenčné číslo pohľadávky: … | 3b | Referenčné číslo nároku umožňujúceho preventívne opatrenia: rozsudok/súdne nariadenie vydané (názov súdu) 20RRMMDD s odkazom na … rozhodnutie správneho konania/nárok z 20RRMMDD s odkazom na … |

4a | Obdobie, na ktoré sa vzťahuje pohľadávka: kalendárny rok: … obdobie: 20RRMMDD – 20RRMMDD | 4b | Obdobie, na ktoré sa vzťahuje ešte neurčená pohľadávka: kalendárny rok: … obdobie: 20RRMMDD – 20RRMMDD |

5a | Dátum stanovenia pohľadávky: … Dátum nástroja umožňujúceho vynucovanie: … Dátum oznámenia dlžníkovi: … Dátum splatnosti: … | 5b | Dôvod (dôvody) opodstatňujúce prijatie preventívnych opatrení orgánmi dožiadaného členského štátu: (riziko) platobná neschopnosť dotknutej osoby v žiadajúcom členskom štáte riziko (predpokladanej) účasti dotknutej osoby na daňovom podvode alebo daňovom úniku riziko úkonov zo strany dotknutej osoby s cieľom spôsobiť oneskorenie vymáhania preventívne opatrenia možno prijať rýchlejšie a účinnejšie v dožiadanom členskom štáte |

6 | Suma, vzhľadom na ktorú sa žiadajú preventívne opatrenia výška istiny: správne sankcie a pokuty: úrok do 20RRMMDD: náklady do 20RRMMDD: Celková suma: |

B | IDENTIFIKÁCIA (BUDÚCEHO) DLŽNÍKA |

1 | Názov: … |

2 | IČ DPH: … daňové identifikačné číslo: iné identifikačné číslo: |

3 | Ulica a číslo: |

4 | Ostatné údaje o adrese: |

5 | PSČ a mesto: |

6 | Krajina: |

C | ÚRAD ZODPOVEDNÝ ZA STANOVENIE POHĽADÁVKY |

1 | Názov: |

2 | Ulica a číslo domu |

3 | PSČ a mesto: |

4 | Telefón: |

5 | E-mail: |

D | ÚRAD, KDE MOŽNO ZÍSKAŤ ĎALŠIE INFORMÁCIE TÝKAJÚCE SA OZNÁMENÉHO NÁSTROJA (OZNÁMENÝCH NÁSTROJOV) A/ALEBO ROZHODNUTIA(-Í), ALEBO TÝKAJÚCE SA MOŽNOSTI NAPADNÚŤ PLATOBNÚ POVINNOSŤ (ak je iný ako úrad uvedený v bode C) |

1 | Názov: |

2 | Ulica a číslo: |

3 | PSČ a mesto: |

4 | Telefón: |

5 | E-mail: |

[1] Ú.v. EÚ C,..., s... .

[2] Ú.v. EÚ C,..., s... .

[3] Ú.v. EÚ C,..., s... .

[4] Ú. v. EÚ L 150, 10.6.2008, s. 28

[5] Ú.v. ES L 184, 17.7.1999, s.23.