6.5.2010 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
CE 117/176 |
Štvrtok, 26. marca 2009
Sociálna zodpovednosť subdodávateľských podnikov vo výrobnom reťazci
P6_TA(2009)0190
Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. marca 2009 o sociálnej zodpovednosti subdodávateľských podnikov vo výrobnom reťazci (2008/2249(INI))
2010/C 117 E/29
Európsky parlament,
so zreteľom na článok 31 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie,
so zreteľom na články 39, 49, 50 a 137 Zmluvy o ES,
so zreteľom na smernicu Rady 94/45/ES z 22. septembra 1994 o zriaďovaní Európskej zamestnaneckej rady alebo postupu v podnikoch s významom na úrovni Spoločenstva a v skupinách podnikov s významom na úrovni Spoločenstva na účely informovania zamestnancov a prerokovania s nimi (1),
so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/14/ES z 11. marca 2002, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre informovanie a porady so zamestnancami v Európskom spoločenstve (2),
so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa stanovujú sankcie proti zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín bez povolenia na pobyt (KOM(2007)0249),
so zreteľom na svoje uznesenie z 26. októbra 2006 o uplatňovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov (3) a na svoje uznesenie z 11. júla 2007 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (4),
so zreteľom na usmernenia OECD pre nadnárodné podniky,
so zreteľom na trojstrannú deklaráciu Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o zásadách týkajúcich sa nadnárodných podnikov a sociálnej politiky,
so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2005 o sociálnom rozmere globalizácie (5),
so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2007 o podnikovej sociálnej zodpovednosti: nové partnerstvo (6),
so zreteľom na svoje uznesenie z 23. mája 2007 o podpore dôstojnej práce pre všetkých (7),
so zreteľom na svoje uznesenie z 9. októbra 2008 o zintenzívnení boja proti nelegálnej práci (8),
so zreteľom na svoje uznesenie z 11. júla 2007 o modernizácii pracovného práva s cieľom splniť výzvy 21. storočia (9),
so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskych spoločenstiev z 12. októbra 2004 vo veci C-60/03 Wolff & Müller (10),
so zreteľom na štúdiu „Zodpovednosť v subdodávateľských vzťahoch v európskom stavebníctve“, ktorú vypracovala Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok,
so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,
so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A6-0065/2009),
A. |
keďže využívanie subdodávateľov možno považovať za neoddeliteľnú súčasť hospodárskej činnosti, |
B. |
keďže nevídaná úroveň hospodárskej činnosti počas posledného štvrťstoročia zohrávala významnú úlohu pri zvyšovaní úrovne zamestnanosti vo väčšine ekonomík Európskej únie a keďže tento vývoj priniesol výhody veľkým i malým podnikom a tiež podporil podnikateľskú aktivitu, |
C. |
keďže globalizácia a z nej plynúca zvýšená hospodárska súťaž spôsobuje zmeny v spôsoboch, akými sa podniky navzájom organizujú, vrátane externého zadávania nestrategických činností, vytvárania sietí a zvýšeného využívania subdodávateľov, |
D. |
keďže v dôsledku komplexnosti vzťahov medzi materskými spoločnosťami a ich dcérskymi spoločnosťami a medzi hlavnými dodávateľmi a ich subdodávateľmi je zložitejšie jasne vymedziť rozličné štruktúry, opatrenia a politiky, ako aj kompetencie a zodpovednosť jednotlivých účastníkov výrobného reťazca, |
E. |
keďže tieto zmeny majú ďalekosiahle dôsledky na pracovnoprávne vzťahy a niekedy je zložité jasne určiť oblasť práva, ktoré sa uplatňuje na vzťahy medzi rôznymi článkami výrobného reťazca, a keďže v dôsledku toho sa už stanovovanie ceny a zamestnávanie pracovníkov neriadi regulačným rámcom pre priemyselné odvetvie, |
F. |
keďže výrobný proces v niektorých priemyselných odvetviach má formu rozdeleného reťazca výroby, ktorý sa predĺžil a rozšíril, reťazca, ktorý tvorí logistický reťazec (horizontálny i vertikálny), ako aj hodnotový reťazec hospodárskej a výrobnej povahy s jednotlivými osobitosťami alebo úlohami často „externalizovanými“ na malé firmy alebo samostatne zárobkovo činné osoby, a keďže dôsledkom v podnikových účtoch je nahradenie priamych mzdových nákladov nákladmi za subdodávky a služby a nákladmi spojenými s dodávateľmi, ktoré sú založené na faktúrach a obchodných zmluvách o poskytovaní služieb, |
G. |
keďže subdodávatelia sú často stavaní proti sebe a keďže zamestnanci vypisovateľa verejnej súťaže i zamestnanci subdodávateľov sa dostávajú do tlaku, pokiaľ ide o ich pracovné podmienky, |
H. |
keďže Európsky parlament v minulosti zdôraznil problémy spojené s naoko pôsobiacimi samostatne zárobkovo činnými osobami a keďže tento problém je zrejmý aj v prípade subdodávateľov, |
I. |
keďže využívanie subdodávateľov a externého zabezpečovania činností právne nezávislými firmami nevedie k nezávislosti a spoločnosti na nižšej úrovni hodnotového reťazca s výnimkou špecializovaných subdodávateľov moderných technológií alebo inej sofistikovanej činnosti často nie sú v postavení, aby mohli konať rovnocenne s hlavnými zmluvnými stranami, |
J. |
keďže využívanie subdodávateľov, hoci má mnoho pozitívnych aspektov a umožňuje zvyšovať kapacitu výroby, vytvára tiež určitú hospodársku a sociálnu nerovnováhu medzi pracovníkmi a môže vyvolávať tlak na pokles úrovne pracovných podmienok, čo vzbudzuje obavy, |
K. |
keďže zadávanie zákaziek subdodávateľom môžu tiež uskutočňovať čisto sprostredkovatelia, spoločnosti sprostredkúvajúce prácu alebo agentúry dočasného zamestnávania, napríklad aj také, ktoré sa niekedy skrývajú sa za poštovou schránkou, a keďže často dochádza k zadaniu len jednej zákazky alebo k náboru pracovníkov len na tento účel; keďže tieto praktiky poukazujú na to, že stavebníctvo a iné odvetvia sa vyznačujú rýchlo sa meniacimi podmienkami, v ktorých sú pracovnoprávne vzťahy často neisté, |
L. |
keďže problémy spojené s touto neistou situáciou sa v cezhraničnom kontexte znásobujú napríklad v prípade, že pracovníci sú vyslaní do tretieho členského štátu, |
M. |
keďže pracovnoprávne vzťahy v stavebníctve sa opätovne definujú a zároveň sa znižuje priama sociálna zodpovednosť hlavného dodávateľa, pretože prostredníctvom subdodávateľov a zamestnávateľských agentúr došlo k externalizácii práce, čím sa zabezpečovanie lacnej a často nekvalifikovanej pracovnej sily stalo neoddeliteľnou súčasťou nižších úrovní využívania subdodávateľov, |
N. |
keďže niektoré odvetvia, predovšetkým stavebníctvo, sú v osobitnej miere vystavené zneužívaniu vzhľadom na často komplikované subdodávateľské reťazce, |
O. |
keďže základná zásada rovnakej mzdy za rovnakú prácu na rovnakom mieste sa musí vzťahovať na všetkých zamestnancov, nezávisle od ich štatútu a druhu ich zmluvy, a musí sa riadne uplatňovať, |
1. |
vyzýva orgány verejnej moci a všetky zainteresované strany, aby vyvinuli maximálne úsilie o zvýšenie úrovne informovanosti pracovníkov o svojich právach v rámci rôznych nástrojov (ako sú pracovné právo, kolektívne dohody, etické kódexy), ktoré upravujú ich pracovnoprávny vzťah a pracovné podmienky v podnikoch, pre ktoré pracujú, a zmluvné vzťahy v subdodávateľskom reťazci; |
2. |
vyzýva Komisiu, aby zvýšila informovanosť podnikov, či už hlavných dodávateľov alebo subdodávateľov, o osvedčených postupoch, existujúcich usmerneniach a normách a praktikách sociálnej zodpovednosti; |
3. |
opätovne vyzýva Komisiu, aby predložila návrh týkajúci sa uplatňovania programu dôstojnej práce v prípade pracovníkov v subdodávateľských podnikoch a najmä súladu so základnými pracovnými normami, dodržiavania sociálnych práv, poskytovania odbornej prípravy pre zamestnancov a rovnakého zaobchádzania s pracovníkmi; |
4. |
zdôrazňuje význam subdodávateľských podnikov vo výrobných reťazcoch, ktoré využívajú nové technológie na zlepšenie kvality produkcie i zamestnania; |
5. |
vyzýva vnútroštátne orgány verejnej moci, aby prijali alebo ďalej posilnili ustanovenia, ktoré vyradia z verejného obstarávania podniky, v prípade ktorých sa zistilo, že porušili pracovné právo, kolektívne dohody alebo etické kódexy; |
6. |
víta prijatie cezhraničného právneho rámca schváleného jednotlivými nadnárodnými podnikmi a globálnymi odborovými združeniami, ktorého cieľom je chrániť postavenie pracovníkov v nadnárodných podnikoch a v ich subdodávateľských a pridružených podnikoch v rôznych krajinách a ktorý vymedzuje štatút pracovníka v závislej činnosti a poskytuje sociálnu ochranu bez ohľadu na osobitné podmienky zamestnávania; |
7. |
berie na vedomie rozsudok vo veci Wolff & Müller, v ktorom sa Súdny dvor vyjadril, že nemecký vnútroštátny systém zodpovednosti nie je v rozpore s právnymi predpismi Spoločenstva, ale slúži na zabezpečenie ochrany zamestnancov vyslaných do zahraničia; |
8. |
berie na vedomie výsledok verejných konzultácií o zelenej knihe Komisie s názvom Modernizácia pracovného práva s cieľom splniť výzvy 21. storočia (KOM(2006)0708); v tejto súvislosti podporuje zámer Komisie prijať potrebné opatrenia na objasnenie práv a povinností strán zapojených do subdodávateľských reťazcov s cieľom zabrániť situácii, že pracovníci budú pozbavení možnosti účinne využívať svoje práva; |
9. |
víta skutočnosť, že osem členských štátov (Belgicko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Nemecko, Rakúsko, Španielsko a Taliansko) reagovalo na problém týkajúci sa povinností subdodávateľov ako zamestnancov prostredníctvom vytvorenia vnútroštátnych systémov zodpovednosti; podnecuje ostatné členské štáty, aby zvážili zavedenie podobných systémov; zdôrazňuje však skutočnosť, že uplatňovanie pravidiel v cezhraničných subdodávateľských vzťahoch je zvlášť ťažké, ak majú členské štáty zavedené odlišné systémy; |
10. |
zdôrazňuje skutočnosť, že podľa štúdie Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok zúžený rozsah zodpovednosti, napr. jej obmedzenie len na jeden prvok reťazca, je jednou z príčin neefektívnosti opatrení; |
11. |
zdôrazňuje, že malé podniky čelia osobitným výzvam; vyzýva politikov, aby vypracovali vhodné nástroje na zvýšenie informovanosti medzi malými podnikmi; |
12. |
pripomína všetkým zainteresovaným stranám, že vo svojom uznesení z 26. októbra 2006 o vysielaní pracovníkov vyzval Komisiu, aby upravila spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť vedúcich alebo hlavných podnikov s cieľom riešiť zneužívania pri využívaní subdodávateľov a externom najímaní cezhraničných pracovníkov a vytvoriť transparentný a konkurencieschopný vnútorný trh pre všetky spoločnosti; |
13. |
opakuje svoj odkaz a vyzýva Komisiu, aby zriadila jasne vymedzený legislatívny nástroj Spoločenstva, ktorým by sa na úrovni Spoločenstva zaviedla spoločná a nerozdielna zodpovednosť, pričom by sa rešpektovali rozdielne právne systémy platné v členských štátoch a zásady subsidiarity a proporcionality; |
14. |
vyzýva Komisiu, aby vykonala hodnotenie vplyvu týkajúce sa pridanej hodnoty a uskutočniteľnosti nástroja Spoločenstva stanovujúceho zodpovednosť v reťazci ako spôsob zvyšovania transparentnosti v subdodávateľských vzťahoch a zabezpečenia lepšieho presadzovania práva Spoločenstva a vnútroštátneho práva; zdôrazňuje, že takáto štúdia by mala byť medziodvetvová; |
15. |
je presvedčený, že nástroj Spoločenstva stanovujúci zodpovednosť v reťazci by prospel nielen zamestnancom, ale aj verejným orgánom členských štátov, zamestnávateľom a najmä malým a stredným podnikom v ich boji proti šedej ekonomike, pretože jasné a transparentné pravidlá na úrovni Spoločenstva vytlačia z trhu pochybných prevádzkovateľov, čím sa zlepší fungovanie vnútorného trhu; |
16. |
konštatuje, že všetky opatrenia, ktoré zamestnancom objasňujú ich práva a podporujú ich pri uplatňovaní týchto práv, prispievajú značnou mierou k podpore sociálnej zodpovednosti podnikov; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili informovanosť zamestnancov o ich právach systémovým spôsobom; v tejto súvislosti prisudzuje zvláštnu zodpovednosť sociálnym partnerom; |
17. |
vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila úsilie s cieľom podporiť lepšiu a užšiu spoluprácu a koordináciu medzi vnútroštátnymi správnymi orgánmi, inšpektorátmi, štátnymi vykonávacími agentúrami, orgánmi sociálneho zabezpečenia a daňovými úradmi; vyzýva ďalej členské štáty, aby zaviedli prísnejšie overovacie postupy a aby podporovali užšie vzťahy medzi vnútroštátnymi inšpektorátmi práce, čím umožnia zvýšenú spoluprácu a koordináciu medzi nimi; vyzýva Komisiu, aby pripravila normy kvality pre inšpektoráty práce a vykonala štúdiu uskutočniteľnosti prípadných opatrení na zriadenie siete inšpektorátov práce Spoločenstva; |
18. |
zdôrazňuje potrebu podporovať stimuly pre spoločnosti, aby vyvinuli maximálne úsilie a v dobrej viere odstránili porušovanie pracovného práva zo strany subdodávateľov, napríklad formou systémov osvedčení a etických kódexov vrátane oznámenia verejným orgánom a ukončenia zmluvy so subdodávateľom, ktorý používa protiprávne praktiky s cieľom zabrániť možnosti, aby spoločne a nerozdielne zodpovedal za takéto porušenie; |
19. |
vyzýva obidve strany priemyselného odvetvia, aby prevzali iniciatívu v podporovaní kooperatívnych subdodávateľských vzťahov pri osobitných jednorazových prácach na jednej strane a v obmedzovaní množenia subdodávateľských vzťahov na strane druhej, a víta rozvoj rámcových dohôd, ktoré vymedzujú sociálnu a právnu zodpovednosť v reťazci ako doplnenie potrebnej regulácie; |
20. |
varuje pred konfliktmi a pred prekrývaním a duplicitou v ustanoveniach uvedených v etických kódexoch a pracovnom práve, ako aj medzi etickými kódexmi, normami a usmerneniami prijatými verejnými orgánmi a platnými kolektívnymi dohodami; preto zdôrazňuje, že je potrebné, aby podniky ako najvyššiu prioritu dodržiavali etický kódex, normy a usmernenia navrhnuté na úrovni medzinárodných organizácií (OECD, MOP), na vnútroštátnej alebo odvetvovej úrovni; |
21. |
pripomína všetkým zainteresovaným stranám, najmä zamestnávateľom, ich povinnosti súvisiace s informovaním, konzultáciami a účasťou pracovníkov, najmä tie, ktoré sú uvedené v právnych nástrojoch Spoločenstva a vnútroštátnych právnych nástrojoch; |
22. |
navrhuje, aby sa možnosť zosúladenia rodinného života s prácou pre pracovníkov v subdodávateľských podnikoch vo výrobných reťazcoch zaručila zákonmi na vnútroštátnej úrovni a aby sa účinne realizovali smernice o materskej a rodičovskej dovolenke; |
23. |
vyzýva Komisiu, aby zabezpečila účinné dodržiavanie smernice 96/71/ES vrátane, v prípade potreby, začatia konania o porušení právnych predpisov; okrem toho vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia zamerané na zlepšenie prístupu k informáciám pre vyslaných pracovníkov, na posilnenie koordinácie a administratívnej spolupráce medzi členskými štátmi vrátane ujasnenia úlohy styčných úradov členských štátov a na vyriešenie cezhraničných problémov presadzovania práva, ktoré bránia účinnému vykonávaniu smernice 96/71/ES; |
24. |
zdôrazňuje, že prostredníctvom posilneného sociálneho dialógu medzi organizáciami zamestnávateľov a odborovými združeniami možno prijať účinnejšie opatrenia na boj proti prípadným nepriaznivým dôsledkom využívania subdodávateľov; |
25. |
poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii a vládam a parlamentom členských štátov. |
(1) Ú. v. ES L 254, 30.9.1994, s. 64.
(2) Ú. v. ES L 80, 23.3.2002, s. 29.
(3) Ú. v. EÚ C 313 E, 20.12.2006, s. 452.
(4) Ú. v. EÚ C 175 E, 10.7.2008, s. 411.
(5) Ú. v. EÚ C 280 E, 18.11.2006, s. 65.
(6) Ú. v. EÚ C 301 E, 13.12.2007, s. 45.
(7) Ú. v. EÚ C 102 E, 24.4.2008, s. 321.
(8) Prijaté texty, P6_TA(2008)0466.
(9) Ú. v. EÚ C 175 E, 10.7.2008, s. 401.
(10) Vec C-60/03 Wolff & Müller [2004] Zb. I-9553.