6.5.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 117/59


Utorok, 24. marca 2009
Viacjazyčnosť: devíza pre Európu a spoločný záväzok

P6_TA(2009)0162

Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. marca 2009 o viacjazyčnosti: devíza pre Európu a spoločný záväzok (2008/2225(INI))

2010/C 117 E/10

Európsky parlament,

so zreteľom na články 149 a 151 Zmluvy o ES,

so zreteľom na články 21 a 22 Charty základných práv Európskej únie,

so zreteľom na Dohovor UNESCO o zachovaní nehmotného kultúrneho dedičstva z roku 2003,

so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. septembra 2008 s názvom Viacjazyčnosť: devíza pre Európu a spoločný záväzok (KOM(2008)0566) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SEK(2008)2443, SEK(2008)2444, SEK(2008)2445),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. apríla 2007 s názvom Rámec na európsky prieskum jazykových kompetencií (KOM(2007)0184),

so zreteľom na pracovný dokument Komisie z 15. novembra 2007 s názvom Správa o implementácii akčného plánu „Podpora jazykového vzdelávania a jazykovej rozmanitosti“ (KOM(2007)0554) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SEK(2007)1222),

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. apríla 2008 o európskej stratégii pre kultúru v globalizovanom svete (1),

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2006 o novom strategickom rámci pre viacjazyčnosť (2),

so zreteľom na svoje uznesenie z 27. apríla 2006 o opatreniach na podporu viacjazyčnosti a jazykového vzdelávania v Európskej únii: európsky indikátor jazykových znalostí (3),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. septembra 2003 s odporúčaniami pre Komisiu týkajúcimi sa európskych regionálnych a menej používaných jazykov – jazyky menšín v EÚ – v súvislosti s rozšírením a kultúrnou rozmanitosťou (4),

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1934/2000/ES zo 17. júla 2000 o Európskom roku jazykov 2001 (5),

so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady zo zasadnutia v Barcelone 15. a 16. marca 2002,

so zreteľom na závery Rady pre vzdelávanie, mládež a kultúru z 21. a 22. mája 2008, predovšetkým tie, ktoré sa týkajú viacjazyčnosti,

so zreteľom na závery Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, z 20. novembra 2008 o presadzovaní kultúrnej rozmanitosti a medzikultúrneho dialógu vo vonkajších vzťahoch Únie a jej členských štátov (6),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov k mnohojazyčnosti z 18. a 19. júna 2008 (7) a na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k mnohojazyčnosti z 18. septembra 2008,

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A6-0092/2009),

A.

keďže jazyková a kultúrna rozmanitosť významným spôsobom ovplyvňuje každodenný život občanov Európskej únie v dôsledku prieniku médií, rastúcej mobility, migrácie a postupu globalizácie,

B.

keďže nadobúdanie rôznorodých jazykových znalostí sa považuje za nanajvýš dôležité pre všetkých občanov EÚ, pretože im umožňuje plne využívať hospodárske, sociálne a kultúrne výhody voľného pohybu v rámci EÚ a vzťahov EÚ s tretími krajinami,

C.

keďže viacjazyčnosť má rastúci význam v rámci vzťahov medzi členskými štátmi, spolunažívania v našich multikultúrnych spoločnostiach a v kontexte spoločných politík EÚ,

D.

keďže je potrebné, aby sa hodnotenie viacjazyčnosti vykonávalo na základe uznávaných nástrojov, akými sú spoločný európsky referenčný rámec pre jazyky (CEFR) a iné,

E.

keďže niektoré európske jazyky predstavujú hlavné prepojenie vo vzťahoch s tretími krajinami, ako aj medzi národmi najrôznejších regiónov sveta,

F.

keďže jazyková rozmanitosť sa uznáva ako občianske právo v článkoch 21 a 22 Charty základných práv a viacjazyčnosť by tiež mala mať za cieľ podporovať rešpektovanie rozmanitosti a tolerancie, aby sa zabránilo vzniku prípadných konfliktov, či už pasívnej alebo aktívnej povahy, medzi rôznymi jazykovými skupinami v rámci členských štátov,

1.

víta predloženie oznámenia Komisie o viacjazyčnosti a pozornosť, ktorú tomuto oznámeniu venovala Rada;

2.

opakuje svoje stanoviská, ktoré postupom času zaujímal v súvislosti s viacjazyčnosťou a kultúrnou rozmanitosťou;

3.

trvá na tom, že je potrebné, aby boli úradné jazyky EÚ uznané za rovnocenné vo všetkých oblastiach verejnej činnosti;

4.

domnieva sa, že európska jazyková rozmanitosť predstavuje hlavnú kultúrnu devízu a bolo by nesprávne, keby by sa Európska únia obmedzila na jediný hlavný jazyk;

5.

zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu inštitúcií EÚ pri zabezpečovaní dodržiavania zásady jazykovej rovnosti, a to tak vo vzťahoch medzi členskými štátmi a v samotných inštitúciách EÚ, ako aj vo vzťahoch občanov EÚ k vnútroštátnym správam, inštitúciám a orgánom Spoločenstva a medzinárodným inštitúciám a orgánom;

6.

pripomína, že dôležitosť viacjazyčnosti sa netýka iba hospodárskych a sociálnych aspektov, ale treba venovať pozornosť aj kultúrnej a vedeckej tvorbe a jej šíreniu i významu prekladov, tak literárnych, ako aj technických, v živote občanov a pre dlhodobý rozvoj EÚ; a v neposlednom rade úlohu, ktorú zohrávajú jazyky pri formovaní a posilňovaní identity;

7.

zdôrazňuje, že viacjazyčnosť je oblasťou so širokým záberom, ktorá má obrovský dosah na životy európskych občanov; vyzýva preto členské štáty, aby viacjazyčnosť začlenili okrem vzdelávania aj do ďalších politík, napríklad do politiky celoživotného vzdelávania, sociálneho začlenenia, zamestnanosti, médií a výskumu;

8.

zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité vytvoriť osobitné programy na podporu prekladania a siete viacjazyčných terminologických databáz;

9.

pripomína, že informačné a komunikačné technológie sa majú používať na podporu viacjazyčnosti, a preto zdôrazňuje úlohu a používanie vhodnej medzinárodnej normy (ISO 10646) – ktorá umožňuje zastúpenie abecied všetkých jazykov – v správnych systémoch a médiách na úrovni Európy a členských štátov;

10.

navrhuje zavedenie európskeho dňa prekladateľov a tlmočníkov alebo zohľadnenie a zvýšenie prestíže týchto profesií počas Európskeho dňa jazykov, ktorý sa oslavuje každoročne 26. septembra;

11.

zastáva názor, že je nevyhnutné chrániť viacjazyčnosť v krajinách alebo regiónoch, v ktorých vedľa seba existujú dva alebo viacero úradných jazykov;

12.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa v členských štátoch s viac ako jedným úradným jazykom zabezpečila plná vzájomná zrozumiteľnosť jednotlivých jazykov, a to predovšetkým v oblastiach, ktoré sa týkajú starších občanov, a v sektoroch spravodlivosti, zdravotníctva, v úradnom styku a zamestnaní;

13.

podporuje štúdium druhého jazyka Európskej únie v prípade úradníkov, ktorí sa pri svojej práci dostávajú do styku s občanmi iných členských štátov;

14.

je presvedčený, že je potrebné a vhodné, aby sa vytvorili možnosti na štúdium cudzieho jazyka v dospelosti a prostredníctvom programov odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania v záujme osobného a profesionálneho rozvoja;

15.

zdôrazňuje, že je nevyhnutne potrebné venovať v školách osobitnú pozornosť a podporu žiakom, ktorí sa nemôžu vzdelávať v materinskom jazyku, a s radosťou víta návrh Komisie na podporu výučby materinského jazyka a dvoch ďalších jazykov vo vzdelávaní;

16.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia doteraz nevytvorila viacročný program pre jazykovú rozmanitosť a štúdium jazykov ani európsku agentúru pre jazykovú rozmanitosť a štúdium jazykov, ako sa požadovalo v uvedenom uznesení prijatom veľkou väčšinou poslancov Európskeho parlamentu 4. septembra 2003;

17.

zdôrazňuje ďalej význam úplnej znalosti úradných jazykov hostiteľského štátu pre plné začlenenie prisťahovalcov a ich rodín a kladie dôraz na to, že vnútroštátne vlády musia účinne podporovať špeciálne jazykové kurzy, najmä pre ženy a starších ľudí; vyzýva členské štáty, aby postupovali zodpovedne voči prisťahovalcom a poskytli im nevyhnutné prostriedky na štúdium jazyka a kultúry hostiteľskej krajiny a súčasne im umožnili zachovať si svoj vlastný jazyk a podporovali ich pri tom;

18.

pripomína, že z tohto dôvodu je nevyhnutné zabezpečiť kvalitu v tomto kontexte vrátane príslušnej odbornej prípravy učiteľov;

19.

zdôrazňuje, že je potrebné pripisovať v predškolských vyučovacích zariadeniach dostatočný význam štúdiu jazykov, a predovšetkým štátneho jazyka krajiny, kde deti navštevujú školu;

20.

zastáva názor, že deti by mali byť vo vlastnom záujme schopné komunikovať v jazyku krajiny, v ktorej žijú, s cieľom zabezpečiť, aby v priebehu vzdelávania alebo následnej odbornej prípravy neboli vystavené diskriminácii a mohli sa rovnocenne zapojiť do všetkých činností;

21.

navrhuje členským štátom, aby preskúmali možnosť výmeny učiteľov na rôznych stupňoch vzdelávania na účel výučby rôznych školských predmetov v rozličných jazykoch, a je presvedčený, že táto možnosť by sa mohla využiť najmä v prihraničných oblastiach, čím by sa zlepšila mobilita pracovníkov a znalosť jazykov medzi občanmi;

22.

považuje za nevyhnutné podporovať mobilitu a výmeny učiteľov a študentov jazykov; pripomína, že pohyb učiteľov jazykov v Európskej únii pomôže zabezpečiť účinný kontakt najvyššieho možného počtu týchto odborníkov s prirodzeným prostredím jazykov, ktoré vyučujú;

23.

naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali pracovnú mobilitu učiteľov a spoluprácu medzi školami a rozličnými krajinami pri realizácii technologicky a kultúrne inovačných projektov vyučovania;

24.

podnecuje a podporuje zavedenie nepovinnej výučby materinských menšinových, pôvodných a cudzích jazykov do ponuky na školách a/alebo ako mimoškolskú činnosť prístupnú verejnosti;

25.

vyzýva Radu, aby vypracovala výročnú správu o pokroku týkajúcom sa viacjazyčnosti v rámci formálnych a neformálnych vzdelávacích systémov, odbornej prípravy a vzdelávania dospelých v členských štátoch, ktorá by venovala pozornosť vzťahu medzi rozšírením štátnych, regionálnych a menšinových jazykov a prisťahovalectvom;

26.

opakovane zdôrazňuje svoj dlhodobý záväzok podporovať štúdium jazykov, viacjazyčnosť a jazykovú rozmanitosť v Európskej únii vrátane regionálnych a menšinových jazykov, pretože ide o kultúrne hodnoty, ktoré je potrebné chrániť a starať sa o ne; domnieva sa, že viacjazyčnosť má zásadný význam pre účinnú komunikáciu a predstavuje prostriedok na uľahčenie porozumenia medzi jednotlivcami, a teda prispieva k lepšiemu prijímaniu rozdielov a menšín;

27.

odporúča, aby akademické osnovy v členských štátoch zahŕňali voliteľné štúdium tretieho cudzieho jazyka, ktoré by sa začínalo na stredoškolskej úrovni;

28.

zdôrazňuje, že je dôležité študovať jazyky susedných krajín, pretože sa tak uľahčí komunikácia, zvýši vzájomné porozumenie v EÚ a súčasne sa Únia posilní;

29.

odporúča, aby sa podporovalo štúdium jazykov susedných krajín a regiónov, najmä v prihraničných regiónoch;

30.

pripomína, že je dôležité presadzovať a podporovať rozvoj inovačných pedagogických modelov a prístupov vo vyučovaní jazykov v záujme podpory osvojovania si jazykových schopností a zvyšovania informovanosti a motivácie občanov;

31.

navrhuje, aby na každom stupni vzdelávania bez ohľadu na zemepisné podmienky pôsobili kvalifikovaní učitelia cudzích jazykov;

32.

odporúča, aby boli vypočuté názory európskych federácií a združení učiteľov živých jazykov, pokiaľ ide o programy a metodiky, ktoré sa majú uplatňovať;

33.

trvá na potrebe politík podnecujúcich čítanie a podporujúcich literárnu tvorbu na dosiahnutie uvedených cieľov;

34.

víta plány Komisie na realizáciu informačných kampaní a kampaní na zvyšovanie povedomia o prínose vyučovania jazykov prostredníctvom masmédií a nových technológií; naliehavo žiada Komisiu, aby využila závery konzultácií týkajúcich sa vyučovania jazykov v prípade detí migrantov a vyučovania jazyka a kultúry krajiny pôvodu v hostiteľskom členskom štáte;

35.

odporúča a podporuje používanie IKT, ktoré sú nevyhnutným nástrojom na vyučovanie jazykov;

36.

pripomína, že za svoju politickú prioritu považuje osvojovanie si jazykových schopností prostredníctvom štúdia ďalších jazykov EÚ, z ktorých jeden by mal byť jazykom susednej krajiny a druhý medzinárodným „lingua franca“: domnieva sa, že občania by tak získali znalosti a kvalifikáciu, ktoré im umožnia podieľať sa na demokratickej spoločnosti v zmysle aktívneho občianstva, zamestnateľnosti a znalosti iných kultúr;

37.

navrhuje, aby sa v uspokojivej miere zabezpečila viacjazyčnosť v médiách a v obsahoch internetových stránok, a predovšetkým v jazykovej politike európskych stránok a portálov a ďalších stránok a portálov spojených s Európskou úniou, kde sa musí v plnom rozsahu dodržiavať európska viacjazyčnosť, aspoň čo sa týka 23 úradných jazykov Európskej únie;

38.

poznamenáva, že používanie titulkov v televíznych programoch namiesto dabovania a čítaného komentára uľahčí výučbu a používanie jazykov EÚ a lepšie porozumenie kultúrneho pozadia audiovizuálnych produkcií;

39.

nabáda EÚ, aby vo svojich vonkajších vzťahoch čerpala potenciálne výhody, ktoré predstavujú európske jazyky, a aby túto devízu ďalej rozvíjala v kultúrnom, hospodárskom a sociálnom dialógu s ostatnými časťami sveta s cieľom posilniť úlohu EÚ na medzinárodnej scéne a pridať jej hodnotu a priniesť výhody tretím krajinám v súlade s rozvojovou politikou, ktorú EÚ podporuje;

40.

navrhuje, aby Rada spolu s občianskou spoločnosťou usporiadala prvú európsku konferenciu o jazykovej rozmanitosti s cieľom dôkladne diskutovať o tejto záležitosti v rámci odporúčania medzinárodnej skupiny odborníkov OSN pre pôvodné jazyky, ktoré bolo prijaté na siedmom zasadnutí stáleho fóra pre otázky domorodého obyvateľstva v máji 2008 (správa zo siedmeho zasadnutia (E/2008/43));

41.

je presvedčený, že v rámci celoživotného vzdelávania by sa mala poskytovať dostatočná podpora občanom všetkých vekových skupín, aby mohli neustále rozvíjať a zlepšovať svoje jazykové znalosti prostredníctvom prístupu k vhodnému štúdiu jazykov alebo k iným možnostiam na uľahčenie komunikácie vrátane štúdia jazykov od raného veku, s cieľom zlepšiť ich sociálne zaradenie, pracovné vyhliadky a životné podmienky;

42.

vyzýva Komisiu a členské štáty aby podporovali opatrenia, ktoré by uľahčovali štúdium jazykov osobám v znevýhodnených podmienkach, osobám patriacim k národnostným menšinám a migrantom a umožnili im naučiť sa jazyk/y hostiteľskej krajiny a/alebo regiónu v záujme dosiahnutia sociálnej integrácie a boja proti sociálnemu vylúčeniu; zdôrazňuje, že pre migrantov je dôležité, aby mohli pri rozvíjaní svojich jazykových znalostí využívať svoj hlavný jazyk; naliehavo preto žiada členské štáty, aby podporovali používanie príslušného hlavného jazyka, ako aj štúdium štátneho jazyka;

43.

zastáva názor, že treba viac podporovať medzinárodné profilovanie európskych jazykov vo svete, pretože predstavujú devízu pre európsky projekt vzhľadom na to, že sú rozhodujúce pre jazykové, historické a kultúrne putá medzi EÚ a tretími krajinami a v súvislosti s podporou demokratických hodnôt v týchto krajinách;

44.

je presvedčený, že podnikom v EÚ, a najmä malým a stredným podnikom, treba poskytnúť účinnú podporu zameranú na vyučovanie a používanie jazykov, čím sa uľahčí ich prístup na svetové trhy, predovšetkým na novovznikajúce trhy;

45.

zdôrazňuje právo spotrebiteľov získať informácie o výrobkoch, ktoré sa predávajú na trhu v mieste ich pobytu, v úradnom jazyku alebo v úradných jazykoch daného miesta pobytu;

46.

upriamuje osobitnú pozornosť na nebezpečenstvo, ktoré môže priniesť komunikačná priepasť medzi osobami pochádzajúcimi z odlišných kultúrnych prostredí a sociálna priepasť medzi ľuďmi hovoriacimi viacerými jazykmi a tými, ktorí ovládajú len jeden jazyk; upozorňuje na skutočnosť, že nedostatočné jazykové znalosti sú v mnohých členských štátoch naďalej vážnou prekážkou pre sociálnu a pracovnú integráciu pracovníkov inej štátnej príslušnosti; naliehavo preto žiada Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia s cieľom preklenúť priepasť medzi osobami, ktoré hovoria viacerými jazykmi a majú v Európskej únii viac príležitostí, a tými, ktorí ovládajú len jeden jazyk a prístup k mnohým takýmto príležitostiam je im odopretý;

47.

je presvedčený, že by sa malo podporovať štúdium jazykov tretích krajín, a to aj v rámci EÚ;

48.

požaduje, aby ukazovatele jazykových znalostí čo najskôr zahŕňali všetky úradné jazyky EÚ bez toho, aby to ovplyvnilo ich rozšírenie na iné jazyky, ktorými sa hovorí v EÚ;

49.

domnieva sa, že zber údajov by mal zahŕňať testovanie štyroch jazykových znalostí, a to: porozumenie písanému a hovorenému prejavu, písomný prejav a ústny prejav;

50.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie pri podpore spolupráce medzi členskými štátmi prostredníctvom využívania otvorenej metódy koordinácie s cieľom uľahčiť výmenu skúseností a osvedčených postupov v oblasti viacjazyčnosti a aby pritom zohľadnili ekonomický prínos, napríklad v podnikoch, v ktorých sa uplatňuje viacjazyčnosť;

51.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.


(1)  Prijaté texty, P6_TA(2008)0124.

(2)  Ú. v. EÚ C 314 E, 21.12.2006, s. 207.

(3)  Ú. v. EÚ C 296 E, 6.12.2006, s. 271.

(4)  Ú. v. EÚ C 76 E, 25.3.2004, s. 374.

(5)  Ú. v. ES L 232, 14.9.2000, s. 1.

(6)  Ú. v. EÚ C 320, 16.12.2008, s. 10.

(7)  Ú. v. EÚ C 257, 9.10.2008, s. 30.