6.5.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 117/46

A.

keďže pojem vidieckych oblastí definovala Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, pričom táto definícia obsahuje charakteristiky ako nízka hustota obyvateľstva a nedostatočný prístup k službám, a keďže túto definíciu používa Komisia pri určovaní a zostavovaní rozvojových cieľov pre tieto oblasti,

B.

keďže medzi vidieckymi oblasťami jednotlivých členských štátov Európskej únie sú veľké rozdiely a keďže, zatiaľ čo vo vidieckych oblastiach niektorých regiónov a členských štátov došlo k demografickému a hospodárskemu rozvoju, obyvateľstvo z mnohých týchto oblastí obyčajne odchádza do miest a hľadá si možnosti rekvalifikácie, čo spôsobuje vidieckym oblastiam obrovské problémy,

C.

keďže vidiecke oblasti tvoria takmer 80 % územia EÚ,

D.

keďže potreby prechodných vidieckych oblastí, pre ktoré je charakteristická ekonomická štruktúra podobná priľahlým mestským oblastiam, sú odlišné od oblastí, ktoré sú prevažne vidiecke, okrajové alebo izolované,

E.

keďže jedným z cieľov Únie je podpora hospodárskeho a sociálneho pokroku a vysokej úrovne zamestnanosti a dosahovanie vyváženého a udržateľného rozvoja,

F.

keďže hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť EÚ je možné posilniť prostredníctvom hospodárskeho rozvoja, podpory tvorby pracovných príležitostí vo vidieckych a mestských oblastiach a zabezpečením rovnakého prístupu k verejným službám,

G.

keďže reforma štrukturálnej politiky na obdobie 2007 – 2013 priniesla zmeny v štruktúre fondov a v zásadách prideľovania podpory z týchto fondov, ako aj vytvorenie nového Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), ktorý je prepojený so spoločnou poľnohospodárskou politikou (SPP) a oddelený od politiky súdržnosti,

H.

keďže program LEADER už v minulosti ukázal, že rozvoj vidieka sa dá úspešne podporovať prostredníctvom nástrojov regionálnej politiky,

I.

keďže na zabezpečenie úspechu EPFRV je potrebné zabezpečiť vzájomné dopĺňanie sa opatrení spolufinancovaných v rámci EPFRV a tých, ktoré sú spolufinancované zo štrukturálnych fondov, a tým náležite koordinovať pomoc pochádzajúcu z rôznych fondov, najmä z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), Kohézneho fondu a Európskeho sociálneho fondu (ESF), a dohliadať na to, aby sa tieto fondy vzájomne dopĺňali,

J.

keďže vytvorenie EPFRV a oddelenie prostriedkov rozvoja vidieka od politiky súdržnosti a širšieho hľadiska regionálneho rozvoja nesmú spôsobiť, že niektoré ciele (napr. ochrana životného prostredia, doprava alebo vzdelávanie) budú buď zdvojené, alebo jednoducho zanedbané,

K.

keďže stály prevod prostriedkov medzi Európskym poľnohospodárskym záručným fondom (EPZF) a Európskym poľnohospodárskym fondom pre rozvoj vidieka (EPFRV) umožňuje plánovanie poľnohospodárom i nositeľom projektov rozvoja vidieka,

L.

keďže z dôvodu rozpočtových obmedzení existuje nebezpečenstvo, že prostriedky dostupné v rámci EFRV sa použijú z veľkej časti na posilnenie hospodárskej konkurencieschopnosti vo väčších mestských oblastiach alebo v najdynamickejších regiónoch, zatiaľ čo zdroje EPFRV sú určené hlavne na zvýšenie konkurencieschopnosti poľnohospodárstva, ktoré je naďalej hybným prvkom vidieckych oblastí, a zamerajú sa na podporu nepoľnohospodárskych činností a rozvoj malých a stredných podnikov (MSP) vo vidieckych oblastiach, čo si vyžaduje užšiu koordináciu, aby sa zabezpečilo, že žiadne oblasti nezostanú bez možnosti čerpať prostriedky z fondov,

M.

keďže MSP, najmä mikropodniky a remeselné podniky, zohrávajú zásadnú úlohu pri udržiavaní hospodárskeho a sociálneho života vo vidieckych oblastiach a zabezpečovaní stability tohto prostredia,

N.

keďže ciele politiky rozvoja vidieka nesmú byť v rozpore s lisabonskými cieľmi, pokiaľ je tento rozvoj založený na uplatňovaní mechanizmu relatívnej konkurencieschopnosti (zvyšovanie výnosnosti pri relatívne nízkych nákladoch), najmä v miestnych potravinárskych podnikoch, v súvislosti s rozvojom MSP a infraštruktúry a v službách, akými sú cestovný ruch, vzdelávanie alebo ochrana životného prostredia,

O.

keďže by sa mal uznať prirodzený vzťah a komplementárnosť medzi poľnohospodárskou politikou a politikou rozvoja vidieka,

1.

domnieva sa, že tradičné kritéria, ktoré sa používajú na rozlíšenie vidieckych a mestských oblastí (nižšia hustota obyvateľstva a úroveň urbanizácie) pravdepodobne nie vždy poskytujú „kompletný obraz“; nazdáva sa preto, že by sa mala preskúmať možnosť pridania dodatočných kritérií a vyzýva Komisiu, aby vypracovala analýzu tejto oblasti a podala konkrétne návrhy;

2.

je presvedčený, že vzhľadom na skutočnosť, že medzi vidieckymi oblasťami jednotlivých členských štátov Európskej únie, ktoré tvoria takmer 80 % jej územia, sú značné rozdiely, je v záujme ich udržateľného rozvoja potrebné prijať a presadzovať vhodne cielený a integrovaný prístup, ktorý sa zameria na vyrovnanie existujúcich nerovností a podporu hospodárskej dynamiky mestských a vidieckych oblastí; zdôrazňuje, že je potrebné vyčleniť primerané finančné prostriedky na príslušné opatrenia;

3.

pripomína v tejto súvislosti, že všetky regióny v celej Únii vrátane vidieckych a odľahlých oblastí majú mať v zásade úžitok z rovnakých rozvojových príležitostí, aby sa predišlo ďalšiemu územnému vylúčeniu najviac znevýhodnených oblastí;

4.

zdôrazňuje, že v mnohých vidieckych oblastiach komplikovaný prístup k verejným službám, nedostatok pracovných miest a starnutie obyvateľstva znižujú možnosti rozvoja, najmä pre mladých ľudí a ženy;

5.

pripomína, že v niektorých oblastiach nie sú možné alternatívne riešenia pre konkrétne formy poľnohospodárskej výroby, ktoré musia často byť zachovávané za každú cenu z dôvodov vplyvu na životné prostredie a regionálnej politiky; ide najmä odľahlé a horské poľnohospodárske regióny, ktoré sú postihnuté dezertifikáciou;

6.

pripomína, že Európska rada z Göteborgu v dňoch 15 až 16. júna 2001 rozšírila lisabonské ciele o pojmy trvalej udržateľnosti a súdržnosti a že politika rozvoja vidieka je zameraná práve na trvalo udržateľné poľnohospodárstvo, na zachovanie vidieckych činností, ktoré nemajú poľnohospodársky charakter, na maximalizáciu možností miestneho rozvoja, na ochranu životného prostredia, vyváženosť územného plánovania a na rozvoj MSP;

7.

je presvedčený, že pri dobrom uplatňovaní politiky rozvoja vidieka sa v záujme dlhodobého udržateľného rozvoja vidieckych oblastí musia brať do úvahy prírodné zdroje a osobitosti každej oblasti vrátane ochrany, posilnenie a spravovanie dedičstva vidieka, ako aj rozvoj prepojení a vzájomného pôsobenia s mestskými oblasťami;

8.

zdôrazňuje aj význam posudzovania oblastí alternatívnej hospodárskej činnosti a možností diverzifikácie zamestnaneckých činností obyvateľstva, ktoré v týchto oblastiach vznikajú;

9.

domnieva sa, že vzhľadom na výzvy, ktorým bude čeliť vidiecke prostredie, je potrebné zaviesť politiku vyváženého rozvoja, do ktorej budú zahrnuté všetky hospodárske a sociálne subjekty vrátane malých podnikov a mikropodnikov v oblasti výroby a služieb, vzhľadom na ich úlohu v integrovanom miestnom rozvoji;

10.

domnieva sa, že v prípade nových členských štátov by politika rozvoja vidieka mala mať hlavne za cieľ zlepšiť rentabilitu poľnohospodárskych činností a znížiť rozdiely hospodárskeho rozvoja medzi vidieckymi a mestskými oblasťami vrátane zachovania nepoľnohospodárskych činností, čo je cieľ, ktorý možno dosiahnuť najmä využívaním štrukturálnych fondov;

11.

víta zámery stanovené na Druhej európskej konferencii o rozvoji vidieka usporiadanej v roku 2003 v Salzburgu, ľutuje však, že financovanie poskytované v rámci druhého piliera SPP bolo pri poslednom finančnom výhľade podstatne znížené, čím vzniklo riziko neefektívnosti a vznikol tak rozpor medzi poľnohospodármi a obyvateľmi vidieka;

12.

zdôrazňuje, že je potrebné rozvíjať ucelenú dlhodobú stratégiu rozvoja vidieka s cieľom uľahčiť najefektívnejšie a najúčinnejšie využitie všetkých dostupných finančných prostriedkov;

13.

vyzýva členské štáty a regionálne orgány, aby v spolupráci s Komisiou a v partnerstve so všetkými príslušnými orgánmi a subjektmi, ktoré reprezentujú občiansku spoločnosť, vypracovali na vnútroštátnej a regionálnej úrovni transparentnú a dlhodobú a trvalo udržateľnú stratégiu rozvoja vidieka, aby mohli jasne stanoviť priority a ciele v oblasti rozvoja vidieka a podľa toho prispôsobiť, koordinovať a doplniť pomoc pochádzajúcu z rôznych dostupných zdrojov;

14.

vyzýva Komisiu, členské štáty a regionálne orgány, aby sa pri vymedzovaní priorít priamo spojili so zastupiteľskými organizáciami MSP, mikropodnikov a remeselných podnikov s cieľom čo najlepšie uspokojiť potreby a očakávania týchto podnikov;

15.

uznáva, že politika rozvoja vidieka hrá veľmi významnú úlohu v zameraní sa na osobitné problémy vidieckych oblastí a v ich riešení, a je presvedčený, že vytvorenie EPFRV v rámci druhého piliera SPP je pokusom o pružný, strategický, tematický a integrovaný prístup pri riešení rôznych situácií a množstva problémov, ktorým čelia vidiecke oblasti v EÚ, a zároveň o zjednodušenie postupov financovania a o zabezpečenie zamerania fondov na tieto oblasti;

16.

pripomína, že členské štáty boli vyzvané, aby si pripravili na súčasné programovacie obdobie dva strategické dokumenty: národný strategický plán rozvoja vidieka (EPFRV) a národný strategický referenčný rámec regionálnej politiky (štrukturálne fondy); pripomína, že členské štáty boli vyzvané, aby aktivizovali efektívne spolupôsobenie a ustanovili operačné koordinačné mechanizmy medzi jednotlivými fondmi; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že v tomto procese sa kládol dôraz hlavne na zabezpečenie ohraničenia jednotlivých fondov a programov než na vytvorenie ich efektívneho spolupôsobenia;

17.

domnieva sa, že účinnosť politiky rozvoja vidieka možno dosiahnuť iba vtedy, ak sa budú opatrenia presadzované v rámci EPFRV a politiky regionálneho rozvoja koordinovať a ak sa budú navzájom dopĺňať, aby sa tým zabránilo dvojitému financovaniu a medzerám v ňom; so znepokojením pozoruje v prebiehajúcom programovom období nedostatočnú koordináciu medzi týmito opatreniami v jednotlivých členských štátoch; preto žiada Komisiu, aby navrhla reformy zabezpečujúce lepšiu koordináciu plánovania a uskutočňovania opatrení spolufinancovaných v rámci politiky súdržnosti a SPP; uznáva, že reformou SPP po roku 2013, ako aj reformou štrukturálnych fondov EÚ sa vytvorí príležitosť na prehodnotenie vzťahu medzi rozvojom vidieka na jednej strane a poľnohospodárskou politikou a politikou súdržnosti na strane druhej;

18.

uznáva, že prvoradou úlohou politiky rozvoja vidieka je naďalej udržať stav populácie vidieka a zabezpečiť pre obyvateľov vidieka dobrú životnú úroveň;

19.

domnieva sa, že prístup oddelenia rozvoja vidieka od politiky súdržnosti vytvorením EPFRV sa musí dôsledne monitorovať, aby bolo možné vyhodnotiť jeho skutočný vplyv na rozvoj vidieckych oblastí; konštatuje, že nový systém sa začal zavádzať v roku 2007, a je preto privčas robiť akékoľvek závery v súvislosti s budúcnosťou tejto politiky Spoločenstva;

20.

zdôrazňuje, že jednou z priorít politiky rozvoja vidieka je navrhnúť opatrenia, ktoré nepovedú k tomu, aby vidiecke obyvateľstvo muselo zanechať poľnohospodársku činnosť, a ktoré okrem iného pomôžu podporiť konkurencieschopné spoločnosti, produkciu organických výrobkov či tradičné potraviny a nápoje vysokej kvality;

21.

so záujmom si všíma, že os 3 a os 4 (LEADER) druhého piliera SPP (politika rozvoja vidieka), ktoré predstavujú 15 % celkových výdavkov EPFRV, sa týkajú nepoľnohospodárskych činností, ktoré sa väčšinou sústreďujú na diverzifikáciu vidieckych ekonomík; domnieva sa, že vzhľadom na povahu intervencií financovaných v rámci týchto osí, ktoré pripomínajú niektoré činnosti financované zo štrukturálnych fondov, existuje riziko prekrývania politík;

22.

zdôrazňuje však potrebu prihliadať v prvom rade na perspektívu obyvateľov zamestnaných v poľnohospodárstve, na ktorých by sa mali najviac zamerať podporné opatrenia politiky rozvoja vidieka;

23.

zdôrazňuje význam podpory mladým poľnohospodárom, aby zostali na svojej pôde, aj keď sa nevenujú výhradne poľnohospodárskej výrobe, a to poskytovaním stimulov na rozvoj a tiež iné činnosti, ako sú vidiecka turistika a posilňovanie MSP na vidieku;

24.

domnieva sa, že hlavný cieľ politiky rozvoja vidieka možno dosiahnuť iba vtedy, ak táto politika dostane primerané prostriedky, ktoré sa použijú v súlade s prioritami stanovenými pre vidiecke oblasti, a že prostriedky získané prostredníctvom modulácie by sa mali vždy rozdeliť späť medzi spoločnosti, ktoré sa venujú aktívnej poľnohospodárskej činnosti;

25.

domnieva sa, koordinácia štrukturálnych politík a opatrení rozvoja vidieka umožňuje realizáciu projektov s vyššou európskou pridanou hodnotou; vidí v nej príležitosť dlhodobého zhodnocovania vidieckeho prostredia, napr. prostredníctvom opatrení v oblasti infraštruktúry alebo ochrany životného prostredia;

26.

žiada Komisiu, aby predložila podrobné údaje a odhady o použití prostriedkov EPFRV a štrukturálnych fondov vo vidieckych oblastiach a aby preverila efektívne spolupôsobenie, ktoré môže vzniknúť v EPFRV a štrukturálnych fondoch v rámci dostupných prostriedkov vo vidieckych oblastiach;

27.

žiada Komisiu, aby preskúmala, či programy regionálnej politiky môžu prispieť k zabezpečeniu spoľahlivých príjmov poľnohospodárom, napríklad uskutočňovaním činností v oblasti ochrany životného prostredia a prírody a starostlivosti o krajinu;

28.

zdôrazňuje, že medzi hlavné výzvy politiky súdržnosti patrí trvalo udržateľný rozvoj, výška príjmu na osobu, dostupnosť, prístup k verejným majetkom a službám a vyľudňovanie vidieka a že najúčinnejším prostriedkom na jej zlepšenie je medzi iným podpora hospodárskych aktivít vo vidieckych oblastiach;

29.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v politikách EÚ systematicky zohľadňovali problematiku vidieka a poskytovali primeranú podporu projektom zameraným na rozvoj ľudského kapitálu, najmä prostredníctvom možností odborného vzdelávania pre podnikateľov z oblasti poľnohospodárstva a mimo neho vo vidieckych oblastiach, s osobitným dôrazom na mladé ženy, s cieľom podporovať zamestnanosť a tvorbu pracovných miest;

30.

zdôrazňuje, že rozvoj vo vidieckych oblastiach si vyžaduje viac pozornosti a podpory v oblasti zachovania prírodnej a poľnohospodárskej krajiny, ekoturistiky, výroby a používania obnoviteľnej energie a miestnych iniciatív, ako sú napr. miestne programy zásobovania kvalitnými potravinami a miestne trhy poľnohospodárov;

31.

zdôrazňuje úlohu, ktorú plnia MSP v rozvoji vidieka a ich prínos ku konvergencii na regionálnej a miestnej úrovni; vyzýva Komisiu, členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby kládli dôraz na posilňovanie konkurencieschopnosti aj podporou iných výrobných odvetví a aby podporovali podnikavosť vo vidieckych oblastiach, najmä tak, že odstránia administratívne a právne prekážky a prekážky v oblasti plánovania, zabezpečia primeranú infraštruktúru informačných technológií a zvýšia stimuly na začatie nových podnikateľských činností a poskytnú väčšiu podporu nepoľnohospodárskym činnostiam, pričom budú v týchto oblastiach presadzovať hospodársku diverzifikáciu;

32.

opätovne upozorňuje Radu, Komisiu, členské štáty a miestne orgány na obrovskú úlohu, ktorú predstavuje očakávané zrušenie niekoľkých miliónov malých podnikov vo vidieckych oblastiach, čo bude mať výrazný vplyv na zamestnanosť, a teda stabilitu vidieckych oblastí; žiada, aby sa v úzkej spolupráci s hospodárskymi a sociálnymi partnermi prijali všetky opatrenia na všetkých úrovniach;

33.

konštatuje, že problémy spojené s uplatňovaním politiky rozvoja vidieka vyplývajú z prekrývania odvetvových politík a politiky územnej súdržnosti a ich hospodárskych a sociálnych dimenzií, z početnosti organizačných modelov rozdelenia kompetencií a z koordinácie činností na úrovni členských štátov, a v tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť spolupôsobenie medzi EPFRV a štrukturálnymi a kohéznym fondom, a vyzýva Komisiu, aby pomohla vnútroštátnym, regionálnym a miestnym orgánom riadne pochopiť možnosti, ktoré tieto finančné nástroje poskytujú; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili dialóg medzi riadiacimi orgánmi, čím by sa vytvorilo spolupôsobenie medzi intervenciami jednotlivých fondov a posilnila ich účinnosť;

34.

domnieva sa, že reforme financovania vidieckeho rozvoja musia predchádzať dôkladné analýzy všetkých odvetvových politík s vplyvom na vidiecke oblasti, najmä SPP a regionálnej politiky, v rámci politiky súdržnosti, ktoré uskutoční Komisia, a musí byť vypracovaný súbor osvedčených postupov pre celú politiku rozvoja vidieka;

35.

vyzýva Radu, aby zvolala spoločné zasadnutie Rady ministrov pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, na ktorom sa uskutoční výmena názorov o najlepších spôsoboch koordinácie politiky súdržnosti a o opatreniach na rozvoj vidieka, a pozvala na toto zasadnutie aj poradenské orgány EÚ (Výbor regiónov a Európsky hospodársky a sociálny výbor), ako aj zástupcov regionálnych a miestnych orgánov;

36.

žiada, aby Komisia do roku 2011 vytvorila pracovnú skupinu na vysokej úrovni ako súčasť preskúmania stavu reformy SPP, ktorá by predložila návrhy na zabezpečenie budúcnosti vidieckeho hospodárstva a všetkých obyvateľov vidieckych oblastí po roku 2013;

37.

vyzýva Komisiu, aby zaviedla alebo posilnila skutočné riadenie a partnerstvo na všetkých úrovniach a priamo zapojila všetkých aktérov vrátane MSP a mikropodnikov a hospodárskych a sociálnych partnerov s cieľom lepšie definovať prioritné akcie, ktoré najlepšie zodpovedajú potrebám rozvoja vidieckych území;

38.

poznamenáva, že proces rozvoja vidieka je potrebné skĺbiť so záujmami predmestských oblastí a úzko koordinovať s podporou rozvoja miest, a zdôrazňuje skutočnosť, že neexistuje dostatočné a účinné prepojenie politík rozvoja vidieka a miest;

39.

uznáva, že vidiecke spoločenstvo má možnosť kladne prispieť do oblasti životného prostredia prostredníctvom zapojenia sa do činností, ktoré nepoškodzujú životné prostredie, a rozvojom alternatívnych zdrojov energie, ako sú biopalivá, najmä vzhľadom na štyri výzvy vyjadrené v politike rozvoja vidieka – vyhodnotenie stavu, ako sú biodiverzita a obnoviteľné energie;

40.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.