6.5.2010

Úradný vestník Európskej únie

CE 117/38

Utorok, 24. marca 2009
Najlepšie postupy v oblasti regionálnej politiky a prekážky vo využívaní štrukturálnych fondov

P6_TA(2009)0156

Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. marca 2009 o najlepších postupoch v oblasti regionálnej politiky a prekážkach vo využívaní štrukturálnych fondov (2008/2061(INI))

2010/C 117 E/07

Európsky parlament,

so zreteľom na program URBACT, organizovaný v rámci iniciatívy URBAN, ktorý napomáha a rozvíja najlepšie postupy a výmeny skúseností medzi viac ako 200 mestami Európskej únie,

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 21. októbra 2008 o riadení a partnerstve na národnej a regionálnej úrovni a o základe pre projekty v oblasti regionálnej politiky (1),

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde (2),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 z 5. júla 2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja (3),

so zreteľom na články 158 a 159 Zmluvy o ES,

so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady zo zasadnutia v Lisabone v dňoch 23. a 24. marca 2000,

so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. júna 2008 s názvom Piata správa o pokroku v oblasti hospodárskej a sociálnej súdržnosti – Prosperujúce regióny, prosperujúca Európa (KOM(2008)0371),

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. októbra 2008 s názvom Zelená kniha o územnej súdržnosti – Z územnej rozmanitosti urobiť prednosť (KOM(2008)0616),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. novembra 2006 s názvom Regióny pre ekonomickú zmenu (KOM(2006)0675),

so zreteľom na štúdiu svojho odboru pre štrukturálnu politiku a politiku súdržnosti s názvom Najlepšie postupy v oblasti regionálnej politiky a prekážky vo využívaní štrukturálnych fondov,

so zreteľom na verejné vypočutie, ktoré 17. júla 2008 usporiadal Výbor Európskeho parlamentu pre regionálny rozvoj,

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanovisko Výboru pre rozpočet (A6-0095/2009),

keďže politika súdržnosti patrí k najvýznamnejším oblastiam politiky v Európskej únii, a to nielen z hľadiska jej rozpočtu, ale predovšetkým preto, že je základným pilierom v procese európskej integrácie a vzhľadom na jej význam pre sociálnu, hospodársku a územnú súdržnosť Európskej únie, ako aj pre rozvoj všetkých jej 268 regiónov tým, že znižuje nedostatky a rozdiely v rozvoji a zlepšuje život všetkých občanov EÚ,

keďže regióny Európskej únie vo všeobecnosti čelia podobným problémom, no ich dosah sa v jednotlivých regiónoch značne líši vzhľadom na špecifickosť ich rázu (napríklad ostrovné či horské oblasti) a obyvateľstvo; ide o problémy, akými sú globalizácia a s ňou spojená zrýchlená hospodárska reštrukturalizácia, uvoľňovanie obchodných vzťahov, vplyv technologickej revolúcie a zmeny klímy, rozvoj znalostnej ekonomiky, demografické zmeny, vyľudňovanie a zvyšujúca sa miera prisťahovalectva,

C.	keďže najlepšie výsledky, posilnenie vedomostnej základne a zlepšenie hospodárskej súťaže sa často dosahujú v rámci projektov prostredníctvom spolupráce medzi verejným sektorom, podnikmi, sektorom vzdelávania a miestnymi zainteresovanými stranami,

keďže pri riešení týchto úloh nemožno v plnej miere rozvinúť potenciál politiky súdržnosti, pretože prípadní žiadatelia o pomoc sa v súvislosti s využívaním štrukturálnych fondov Európskej únie stretávajú s veľkými prekážkami, akými sú:

—	neprimerané administratívne zaťaženie;

—	príliš obsiahle a ťažko zrozumiteľné pravidlá, v niektorých prípadoch dostupné len on-line, čím sa z prístupu k týmto prostriedkom vylúčia mnohí potenciálni príjemcovia;

—	častá zmena kvalifikačných kritérií a požadovanej dokumentácie zo strany niektorých členských štátov;

—	netransparentné procesy rozhodovania a pravidlá spolufinancovania a oneskorené platby;

—	pomalá a ťažkopádna ústredne riadená správa členských štátov a uplatňovanie pravidiel spôsobom, ktorý zvyšuje administratívnu záťaž vedie k nedostatočnému poskytovaniu informácií;

—	nedostatočná decentralizovaná administratívna kapacita a rozličné modely regionálnej správy v členských štátoch, ktoré znemožňujú existenciu porovnávacích údajov a výmenu najlepších postupov;

—	takmer neexistujúce možnosti koordinácie medzi regiónmi;

—	nedostatok fungujúcej spolupráce medzi vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi,

E.	keďže niektoré zo súčasných chýb v oblasti politiky súdržnosti sú dôsledkom týchto prekážok,

F.	keďže oneskorenia v uplatňovaní štrukturálnej politiky sú čiastočne spôsobené nadmernou strnulosťou postupov a keďže by sa preto malo zvážiť zjednodušenie týchto postupov a jasné rozdelenie úloh a právomocí medzi EÚ, členskými štátmi a regionálnymi a miestnymi orgánmi,

zdôrazňuje, že hoci treba brať do úvahy pridanú hodnotu šírenia najlepších postupov medzi širokou verejnosťou, pokiaľ ide o zlepšenú komunikáciu a efektívnosť nákladov, pokusy o zavedenie týchto postupov do regionálnej politiky EÚ by mali byť zamerané najmä na riadiace orgány, ktoré by mali byť vedené k vypracovaniu pravidiel upravujúcich prístup k štrukturálnym prostriedkom, aby výmena informácií a skúseností mohla prispieť k značnému zlepšeniu kvality projektov prostredníctvom poskytovania riešení spoločných problémov a výberu efektívnejších a cielenejších zásahov;

poukazuje na potrebu zjednodušiť postupy realizácie projektov a programov štrukturálnych fondov, najmä čo sa týka riadiacich a kontrolných systémov; v tejto súvislosti preto víta regulačnú revíziu balíka štrukturálnych fondov v reakcii na súčasnú finančnú krízu; netrpezlivo očakáva ďalšie návrhy Komisie v tejto oblasti, ktoré majú byť oznámené v nadchádzajúcich mesiacoch;

Odstraňovanie prekážok

vyzýva Komisiu, aby v záujme odstránenia uvedených prekážok okrem iného:

—	stanovila dlhodobé kritériá hodnotenia projektov, ktoré sú spolufinancované zo štrukturálnych fondov Európskej únie;

—	nehodnotila inovačné projekty podľa kritérií hodnotenia platných pre ostatné projekty, ale aby vypracovala špecifické kritériá hodnotenia inovačných projektov, ktoré vo svojej podstate pripúšťajú vyššiu mieru chybovosti;

—	skrátila maximálnu dobu uchovávania projektovej dokumentácie na kontrolné účely Komisie zo súčasných desať rokov na tri roky;

—

vypracovala osobitné politické opatrenia a nové kvalitatívne ukazovatele pre regióny so špecifickým geografickým rázom, napríklad hornaté a riedko osídlené oblasti, najvzdialenejšie, hraničné a ostrovné regióny, a aby primerane prispôsobila územný rozmer politických zásahov s cieľom podpory územnej súdržnosti Európskej únie;

—	zjednodušila kontrolný systém a snažila sa zaviesť jednotný kontrolný systém;

—	upravila normy v oblasti zmlúv o verejných zákazkách v záujme ich zjednodušenia a harmonizovania;

—	skoordinovala pravidlá týkajúce sa oprávnenosti nákladov s členskými štátmi;

—	zabezpečila vo väčšom rozsahu zálohové platby pre príjemcov;

—	zlepšila koordináciu opatrení vykonávaných a spolufinancovaných v rámci politiky súdržnosti a spoločnej poľnohospodárskej politiky II (rozvoj vidieckych oblastí);

—	zabezpečila väčšiu pružnosť programov technickej pomoci;

—	zaviedla mechanizmy na podporu sietí pre spoluprácu a uľahčila riadenie skupinových projektov;

—	znížila administratívne zaťaženie vytvárané týmito projektmi a udržiavala ho v rozsahu, ktorý je úmerný veľkosti daného projektu;

—	zjednodušila, objasnila a urýchlila postupy uplatňované pri projektoch a zabezpečila ich väčšiu orientáciu na výsledky;

—	aktívne podporovala členské štáty pri budovaní účinného systému spolupráce a spoločnej zodpovednosti medzi svojimi vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi úrovňami;

—	uľahčila prístup k finančným prostriedkom prostredníctvom užšej spolupráce s národnými vládami s cieľom znížiť čas spracovania dokumentácie;

—	pripravila harmonogram uskutočnenia aktívnych opatrení zameraných na odstraňovanie prekážok a zlepšovanie dostupnosti finančných prostriedkov;

4.	okrem toho odporúča Komisii, aby vypracovala zosúladený, všeobecne prístupný postup medziregionálnej výmeny najlepších postupov s cieľom umožniť aktérom v oblasti politiky súdržnosti využívať skúsenosti ostatných;

5.	upozorňuje osobitne na to, že zisťovanie najlepších postupov nesmie žiadateľom a predkladateľom projektov spôsobiť dodatočnú administratívnu záťaž;

6.	požaduje, aby administratívna záťaž pri využívaní štrukturálnych fondov bola čo najnižšia a aby ju zbytočne nezvyšovali individuálne podmienky stanovené jednotlivými členskými štátmi;

7.	opakuje svoju podporu postupu zameranému na to, aby každý členský štát vypracoval vnútroštátne výročné vyhlásenie o vierohodnosti týkajúce sa spoločného riadenia fondov Spoločenstva, a žiada, aby sa tento postup stal štandardným postupom;

Všeobecné a tematické kritéria určovania najlepších postupov

oceňuje prístup zakotvený v iniciatíve Regióny pre ekonomickú zmenu, podľa ktorého sa majú najlepšie postupy jednak určovať prostredníctvom každoročného ocenenia REGIO STARS a zverejňovať sa a jednak sa má súčasne zriadiť internetová stránka, ktorá by tieto najlepšie postupy uvádzala; upozorňuje na to, že samotná internetová stránka má len obmedzenú účinnosť;

9.	kritizuje nedostatočnú transparentnosť objektívnych podkladov Komisie na určovanie najlepších postupov;

10.

vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na rozmanité využívanie pojmu najlepšie postupy (best practices), ako aj často paralelne používané pojmy osvedčené postupy (good practices) a úspechy (succes stories), zostavila jasný a politike súdržnosti zodpovedajúci katalóg kritérií, ktorým sa umožní odlišovať tieto najlepšie postupy od postupov, ktoré sa vzťahujú ma iné projekty;

11.

odporúča Komisii, aby pri určovaní najlepších postupov zohľadňovala tieto body:

—	kvalita projektu;

—	zabezpečenie uplatňovania zásady partnerstva;

—	trvalá udržateľnosť príslušného opatrenia;

—	prínos z hľadiska rovnosti príležitostí a rodovej rovnosti;

—	inovačný charakter projektu;

—	integrovaný prístup medzi sektorovými a územnými politikami EÚ;

—	účinnosť využívania finančných prostriedkov;

—	trvanie projektu pred začatím jeho realizácie;

—	dôsledná realizácia projektu z hľadiska časového rozvrhu a organizácie;

—	význam podnetu pre región alebo EÚ ako celok;

—	vplyv na zamestnanosť;

—	možnosti pre MSP;

—	uľahčenie vytvárania sietí a územná spolupráca medzi regiónmi;

—	možnosť prenesenia projektu v zmysle jeho uplatniteľnosti v iných regiónoch Európskej únie;

—	pridaná hodnota činností v rámci politík Európskej únie;

—	pozitívny dosah projektu na občanov, regióny a členské štáty a spoločnosť ako celok;

12.

zdôrazňuje, že všetky kritériá na zvýrazňovanie najlepších postupov musia byť jasne merateľné a spoľahlivé, aby sa zamedzilo sporom, nežiaducim účinkom a subjektívnym úsudkom, ktoré by mohli podkopať celý projekt hodnotenia postupu založeného na týchto kritériách; preto vyzýva Komisiu, aby jasne opísala tak obsah týchto kritérií, ako aj spôsob ich uplatňovania;

13.

na základe analýzy mnohých projektov z rôznych regiónov EÚ odporúča, aby sa zohľadňovali ďalšie faktory pri určovaní najlepších postupov v tých oblastiach politiky súdržnosti, ktoré majú osobitný význam pre rozvoj špecifických regiónov a pre EÚ ako celok a ktoré sa vyznačujú veľkou rozmanitosťou prístupov k ich realizácii;

14.

pre oblasť výskumu a vývoja/inovácií odporúča zohľadniť tieto faktory:

—	vysokokvalitné investície do vedy a výskumu;

—	prepojenie hospodárstva, vedy a výskumných ústavov, s osobitným dôrazom na posilnenie MSP, v neposlednom rade ako prostriedok na podporu územného rozvoja;

—	prepojenie vedeckých a výskumných inštitútov;

—	nové technológie budúcnosti a/alebo ich ďalší rozvoj a/alebo ich praktické uplatnenie;

—	uplatňovanie nových technológií v tradičných odvetviach;

—	využitie v podnikateľskej sfére;

—	riešenia v kľúčových odvetviach EÚ, ako napr. ekológia a energetika;

15.

pre oblasť životného prostredia, klímy a trvalo udržateľnej energetickej politiky odporúča zohľadniť tieto faktory:

—	opatrenia na ochranu obzvlášť ohrozených oblastí, najmä vôd, podľa ich jednotlivých špecifík (senzibilita);

—	ochrana a účinné využívanie nedostatkových zdrojov;

—	zodpovedný prístup k využívaniu zdrojov;

—	opatrenia na riešenie problému energetickej chudoby;

—	významné zvýšenie energetickej účinnosti;

—	významné zníženie spotreby energie;

—	zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie;

—	opatrenia na znižovanie emisií CO2;

—	metódy a/alebo postupy zamerané na šetrné zaobchádzanie s nedostatkovými alebo ohrozenými zdrojmi;

16.

pre oblasť tvorby vysokokvalitných pracovných miest odporúča zohľadniť tieto faktory:

—	zlepšovanie pracovných podmienok;

—	zvyšovanie počtu vysoko kvalitných pracovných miest;

—	trvalo udržateľné vytváranie pracovných miest zamerané na budúcnosť;

—	zaručenie rovnakého prístupu k trhu práce pre obe pohlavia;

—	zvýšená produktivita;

—	zvýšená konkurencieschopnosť;

—	vytváranie pracovných miest nezávislých od miesta vykonávania práce, ako napríklad elektronické podnikanie;

—	opatrenia na zvyšovanie špecializácie pracovnej sily;

—	využívanie moderných informačných a komunikačných médií;

—	zosúladenie rodinného a pracovného života;

—	opatrenia zamerané na najzraniteľnejšie vrstvy obyvateľstva (napríklad na mladých ľudí, ženy, osoby so zdravotným postihnutím, prisťahovalcov, dlhodobo nezamestnané osoby, nezamestnané osoby nad 45 rokov, osoby bez vzdelania);

—	zlepšovanie prístupu k doprave, telekomunikáciám, vzdelávaniu a zdravotníckym službám a ich dostupnosti;

17.

pre oblasť celoživotného vzdelávania odporúča zohľadniť tieto faktory:

—

zlepšovanie kvality noriem v oblasti odbornej prípravy a zvyšovanie kvantity ponuky, predovšetkým s ohľadom na možnosti najviac znevýhodnených alebo ohrozených skupín obyvateľstva (napr. mladých ľudí, žien, zdravotne postihnutých osôb, prisťahovalcov, dlhodobo nezamestnaných osôb, nezamestnaných osôb nad 45 rokov, osôb bez vzdelania);

—	úzke prepojenie vzdelávania, odbornej prípravy a pracovného života;

—	projekty kvalitatívne a kvantitatívne zodpovedajúce požiadavkám v oblasti odbornej prípravy;

—	zavedenie a využívanie moderných technológií a postupov;

—	opatrenia motivujúce k ochote odborne sa vzdelávať a zamerané na jej udržiavanie;

—	zvyšovanie účasti na odbornej príprave;

—	celoživotné jazykové vzdelávanie;

18.

pre oblasť integrovaného mestského rozvoja odporúča zohľadniť tieto faktory:

—	dlhodobá integrovaná politika zameraná na miestnu hromadnú dopravu, chodcov, cyklistov a automobilovú dopravu v záujme účinnej integrácie rôznych druhov dopravy, a to tak verejnej, ako aj súkromnej;

—	účinné riadenie dopravy;

—	podpora hospodárskeho rozvoja miest;

—	zvyšovanie podnikateľských investícií, opatrenia na stimuláciu a zabezpečenie zamestnanosti s osobitným dôrazom na zamestnanosť mládeže, podnikanie a skvalitňovanie sociálneho života;

—	renovovanie a integrácia upadajúcich štvrtí a bývalých priemyselných zón;

—	a zlepšenie kvality života v mestských oblastiach, napríklad dostupnosť a prístupnosť verejných služieb;

—	vytváranie zelených zón a rekreačných plôch a zvýšenie energetickej účinnosti a účinnosti hospodárenia s vodou, najmä v sektore bývania;

—	zariadenia pre zdravotne postihnuté osoby;

—	podpora opatrení zameraných na utužovanie vzťahov obyvateľov, najmä mladých ľudí, s ich mestami;

—	zohľadňovanie životného prostredia: mestských, prímestských a vidieckych oblastí;

—	obmedzenie nadmerného využívania pôdy prostredníctvom revitalizácie nevyužitých plôch a zamedzením neorganizovanému rozrastaniu miest;

—	lepšia prístupnosť mestských a dopravných zariadení pre osoby so zníženou pohyblivosťou;

—	zvyšovanie interakcie medzi mestami a vidieckymi oblasťami;

—	uplatňovanie integrovaného prístupu;

19.

pre oblasť demografického rozvoja odporúča zohľadniť tieto faktory:

—	všeobecný prístup k službám;

—	posilnenie opatrení na získavanie kvalifikovaných pracovných síl;

—	zvýšená účasť najzraniteľnejších skupín obyvateľstva prostredníctvom zlepšeného vzdelávania a odbornej prípravy;

—	opatrenia týkajúce sa pružného pracovného času;

—	opatrenia na uľahčenie života pracujúcich rodičov umožňujúce zosúladenie rodinného a pracovného života;

—	opatrenia na podporu plynulej integrácie migrantov;

—	osobitné potreby ľudí so zdravotným postihnutím a starších občanov;

—	príspevok k udržaniu populačných úrovní (v oblastiach postihnutých vyľudňovaním);

20.

pre oblasť cezhraničnej spolupráce odporúča zohľadniť tieto faktory:

—	zintenzívnenie cezhraničných kontaktov (kvalitatívne a kvantitatívne);

—	budovanie trvalých sietí alebo systémov dlhodobej spolupráce;

—	harmonizácia rôznych systémov a postupov;

—	začleňovanie nových partnerov;

—	vytváranie finančnej nezávislosti;

—	trvalý cezhraničný prenos a výmena vedomostí;

—	spoločný rozvoj potenciálu partnerských regiónov;

—	infraštrukturálne prepojenie medzi partnerskými regiónmi;

21.

pre oblasť verejno-súkromných partnerstiev odporúča zohľadniť tieto faktory:

—	kvalitatívne zlepšenie realizácie projektov z hľadiska účinnosti a ziskovosti;

—	zrýchlenie realizácie projektov;

—	transparentný mechanizmus rozloženia rizika;

—	lepšie riadenie projektov;

—	zvýšený podiel miestnych a regionálnych úradov a ďalších subjektov na verejno-súkromných partnerstvách;

—	jasné a transparentné pravidlá správania týkajúce sa činnosti verejnoprávnych subjektov a podnikov;

22.	vyzýva Komisiu, aby zohľadnila potrebu podporovať najlepšie postupy, pokiaľ ide o mechanizmy financovania, najmä mechanizmy financovania verejno-súkromných partnerstiev a tie mechanizmy, ktoré podporuje Európska investičná banka a Európsky investičný fond;

23.

uvedomuje si, že je mimoriadne ťažké, aby projekt spĺňal súhrnne všetky uvedené kritériá; preto vyzýva Komisiu, aby predtým, než začne uplatňovať tieto kritériá, ich zoradila podľa dôležitosti a aby určila tie, ktoré sú prioritnejšie, aby sa pozoruhodné projekty ľahšie označovali ako najlepšie postupy; zdôrazňuje potrebu využívať spoločne dohodnuté kritériá najlepších postupov otvoreným a transparentným spôsobom, ktorý umožní lepšie riadenie, prijateľnosť a porovnateľnosť najlepších postupov a zamedzí zámene s inými podobnými výrazmi;

24.

vyzýva Komisiu, aby s ohľadom na budúce používanie pojmov najlepšie postupy (best practices), osvedčené postupy (good practices) a úspechy (succes stories) na základe uvedených faktorov vypracovala jasné a transparentné rozdelenie, resp. klasifikáciu, pre zaraďovanie projektov podľa uvedeného popisu;

Výmena najlepších postupov

25.	vyzýva Komisiu, aby zorganizovala a koordinovala výmenu najlepších postupov prostredníctvom siete regiónov a aby na tento účel vytvorila verejnú internetovú stránku obsahujúcu kľúčové informácie o projektoch vo všetkých jazykoch Spoločenstva;

26.

odporúča Komisii, aby v rámci súčasnej správy vytvorila príslušnú pozíciu na generálnom riaditeľstve pre regionálnu politiku, na ktorej by príslušný pracovník s cieľom dlhodobej, priebežnej, spoľahlivej a úspešnej výmeny najlepších postupov v oblasti politiky súdržnosti koordinoval v spolupráci so sieťou regiónov hodnotenie, zhromažďovanie a výmenu najlepších postupov; a ako stály kontaktný bod by bol k dispozícii tak pre otázky ponuky, ako aj dopytu; vyzýva Komisiu, aby túto kultúru najlepších postupov rozšírila na všetky svoje pracoviská;

27.

v tejto súvislosti navrhuje, aby hodnotiace mechanizmy študovali a zohľadňovali vyskúšané a overené metódy, ktoré sa už uplatňujú; je presvedčený, že osobitný dôraz treba klásť na spoluprácu so sieťou regionálnych orgánov a špecializovaných agentúr, ktoré sú kľúčovým zdrojom primárneho materiálu najlepších postupov, ktoré sa majú vyhodnocovať;

28.	pripomína, že zatiaľ čo Európska únia poskytuje finančné prostriedky a najlepšie postupy, je na zodpovedných subjektoch na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, aby ich využívali; v tejto súvislosti víta vytvorenie programu Erasmus pre miestnych a regionálnych volených zástupcov;

29.

odporúča, aby Komisia využívala existujúce nástroje Výboru regiónov, najmä lisabonskú monitorovaciu platformu a sieť na monitorovanie uplatňovania zásady subsidiarity, aby si regióny a členské štáty mohli vymieňať najlepšie postupy s cieľom spoločne identifikovať a vytyčovať ciele, následne plánovať postup a nakoniec vypracúvať porovnávacie hodnotenie výsledkov politiky súdržnosti;

* *

30.	poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P6_TA(2008)0492.

(2) Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 25.

(3) Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 1.