1.4.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 87/1

A.

keďže zrušenie hraničnej kontroly na vnútorných hraniciach EÚ je jedným z najväčších úspechov európskej integrácie,

B.

keďže územie bez vnútorných hraníc nemôže fungovať bez spoločnej zodpovednosti a solidarity pri správe vonkajších hraníc,

C.

keďže treba v súlade so všeobecnou zahraničnou politikou EÚ upriamiť pozornosť na spoluprácu s orgánmi tretích krajín, ktoré zodpovedajú za bezpečnosť hraníc,

D.

keďže vonkajšiu hranicu EÚ každoročne prekračuje 160 miliónov občanov EÚ, 60 miliónov štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nepotrebujú vízum, a 80 miliónov, ktorí ho potrebujú,

E.

keďže opatrenia na posilnenie bezpečnosti hraníc musia ísť ruka v ruke so zjednodušením tokov cestujúcich a s podporovaním mobility v čoraz globalizovanejšom svete,

F.

keďže v rámci integrovaného riadenia hraníc EÚ už existuje viacero nástrojov a programov, prípadne sú vo fáze prípravy alebo vypracúvania politiky,

G.

keďže Komisia vyhlásila, že má v úmysle predložiť v rokoch 2009 – 2010 legislatívne návrhy na zavedenie systému registrácie vstupu/výstupu, programu registrovaných cestujúcich (RTP) a elektronického systému cestovných povolení (ESTA),

H.

keďže podobné systémy existujú v Austrálii a zavádzajú sa v USA ako súčasť programu US-VISIT,

I.

keďže chýba vyčerpávajúci smerný plán stanovujúci celkovú štruktúru pohraničnej stratégie EÚ, ako aj dôkladné hodnotenie a posúdenie existujúcich a pripravovaných systémov,

1.

berie na vedomie, že osoby, ktoré prekračujú povolenú dĺžku pobytu, a sú jadrom záujmu navrhovaného systému registrácie vstupu/výstupu, predstavujú pravdepodobne najväčšiu kategóriu nelegálnych prisťahovalcov v EÚ; žiada však viac informácií o údajoch zozbieraných externým dodávateľom, podľa ktorých bolo v 25 členských štátoch EÚ v roku 2006 až 8 miliónov nelegálnych prisťahovalcov (6); okrem toho trvá na jasnom vymedzení pojmu osoba, ktorá prekročila povolenú dĺžku pobytu, vrátane možných výnimiek za osobitných podmienok a na bližšej kvalitatívnej a kvantitatívnej analýze hrozieb/rizík/nákladov, ktoré tieto osoby predstavujú pre európsku spoločnosť;

2.

poukazuje na to, že hoci navrhovaný systém a výstražné informácie môžu napomôcť, aby štátni príslušníci tretích krajín neprekračovali povolenú dĺžku pobytu, a zároveň poskytnúť údaje a informácie o modeloch správania, stále je potrebné ďalšie zapojenie orgánov činných v trestnom konaní na účel zatknutia jednotlivcov, ktorí prekračujú povolenú dĺžku pobytu, a teda nie je presvedčený, že navrhovaný systém odstráni fenomén prekračovania povolenej dĺžky pobytu ako taký;

3.

nemá dostatočné informácie o spôsobe začlenenia tohto systému do existujúceho rámca a jeho interakcií v ňom, o prípadných zmenách, ktoré možno bude treba vykonať v existujúcich systémoch, a o jeho reálnych nákladoch; zastáva preto názor, že absolútna nevyhnutnosť zavedenia takéhoto systému je naďalej otázna;

4.

pripomína, že správne fungovanie systému registrácie vstupu/výstupu bude po materiálnej i prevádzkovej stránke závisieť od systémov VIS a SIS II; poukazuje na skutočnosť, že tieto nástroje ešte stále nie sú celkom prevádzkyschopné, a preto zatiaľ nebolo možné ich riadne prehodnotiť; zdôrazňuje, že sa spochybňuje prevádzkyschopnosť a spoľahlivosť SIS II;

5.

konštatuje, že aj skúsenosti z USA potvrdzujú, že je nepochybne väčšou výzvou zaviesť systém kontroly výstupu ako kontroly vstupu, najmä pokiaľ ide o vycestovanie po mori a súši; vzhľadom na dané skúsenosti má navyše značné obavy v súvislosti s hospodárnosťou takéhoto systému; preto vyzýva Komisiu, aby poskytla doplňujúce informácie o reálnych investíciách v rámci takéhoto systému;

6.

v zásade podporuje koncepciu RTP pre štátnych príslušníkov tretích krajín, či už podliehajú vízovej povinnosti alebo nie, ktorá by pomohla urýchliť tok cestujúcich a predísť zápcham na vstupných a výstupných priechodoch, a možné využívanie automatizovaných brán občanmi EÚ, keďže právo Spoločenstva v súčasnej podobe neumožňuje zjednodušenie hraničných kontrol, s výnimkou prípadov štátnych príslušníkov tretích krajín žijúcich v pohraničných oblastiach;

7.

kriticky však hodnotí terminológiu použitú v uvedenom oznámení s názvom Príprava ďalších krokov pre riadenie hraníc v Európskej únii (nerizikoví cestujúci/cestujúci bona fide), pretože by z nej vyplývalo, že obrovské množstvo cestujúcich sa a priori považuje za „vysokorizikových“ alebo „mala fide“, a odporúča pojem „pravidelní cestujúci“;

8.

poukazuje na to, že viacero členských štátov už takýto RTP pre štátnych príslušníkov tretích krajín zriadilo alebo ho pripravuje, a upozorňuje na riziko, že výsledkom môže byť spleť dvadsiatich siedmich systémov vychádzajúcich z rôznych kritérií vrátane kritérií týkajúcich sa ochrany údajov a poplatkov; je si vedomý skutočnosti, že Holandsko spolu s Nemeckom, Spojeným kráľovstvom a agentúrou FRONTEX sa usilujú presadiť tzv. Medzinárodný program pre zrýchlenie cestovania (International Expedited Traveller Programme) ako možný model pre ďalšie členské štáty;

9.

je zástancom harmonizovaného prístupu, a preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby zrýchlila proces na základe osvedčených postupov členských štátov a aby zabezpečila, že členské štáty budú naďalej konať v súlade s právom Spoločenstva;

10.

konštatuje, že RTP pre štátnych príslušníkov tretích krajín sa v skutočnosti líši od RTP pre občanov EÚ; zdôrazňuje preto, že sa za každých okolností musí jasne rozlišovať medzi týmito dvoma programami;

11.

uznáva, že v súvislosti s bezpečnostnými opatreniami by nebolo rozumné zamerať pozornosť iba na cestovanie štátnych príslušníkov tretích krajín s vízovou povinnosťou do EÚ; spochybňuje však absolútnu nevyhnutnosť navrhovaného systému a privítal by dôkladné vysvetlenie dôvodov na jeho zavedenie; je presvedčený, že sa treba vydať najmä cestou úzkej spolupráce spravodajských služieb, a nie cestou rozsiahleho zberu údajov vo všeobecnosti;

12.

žiada si by byť informovaný o presnom časovom rozvrhu a podrobnostiach štúdie, ktorú plánuje Komisia;

13.

považuje za neprijateľné, že Komisia sa pred prijatím uvedeného oznámenia s názvom Príprava ďalších krokov pre riadenie hraníc v Európskej únii neporadila s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý aj tak vyjadril množstvo pochybností, alebo s pracovnou skupinou pre ochranu údajov zriadenou podľa článku 29; požaduje preto, aby Komisia oboch konzultovala vždy, keď pôjde o opatrenie, ktoré bude treba prijať podľa tohto oznámenia, pretože navrhované moduly predpokladajú spracovanie veľkého množstva osobných údajov;

14.

uvedomuje si, že biometrické údaje sú teoreticky účinné osobné identifikačné znaky, pretože sa predpokladá, že merané vlastnosti sú u každej osoby odlišné; zdôrazňuje však skutočnosť, že spoľahlivosť biometrických údajov nie je nikdy absolútna a že biometrické údaje nie sú vo všetkých prípadoch presné; preto upozorňuje, že za každých okolností by mali existovať náhradné postupy a rizikové profily by mali byť lepšie vypracované;

15.

trvá na prijatí štandardného protokolu na používanie a výmenu biometrických informácií a prijatí dohôd o riadení prepojenia, v ktorých sa opíše spôsob používania protokolu; okrem toho zastáva názor, že používanie biometrických údajov by malo podliehať normám kvality, aby sa predišlo odchýlkam v prijímaní medzi rôznymi systémami jednotlivých členských štátov;

16.

domnieva sa, že prístup ochrany súkromia už v štádiu návrhu (privacy by design) je zásadným prvkom každého vývoja, pri ktorom existuje riziko ohrozenia osobných informácií jednotlivcov, dôvery verejnosti a dôvery v držiteľov týchto informácií;

17.

domnieva sa, že skutočne integrované riadenie hraníc v EÚ je legitímnym cieľom, a súhlasí s tým, že je dôležité trvalo rozvíjať a posilňovať spoločnú politiku EÚ v oblasti riadenia hraníc;

18.

zastáva však názor, že v oblasti riadenia hraníc a prisťahovalectva sa závratnou rýchlosťou hromadia rozsiahle návrhy; žiada preto Komisiu, aby brala do úvahy potrebnosť a náklady logistiky riadenia hraníc;

19.

okrem toho vyjadruje poľutovanie nad predstavou, že by sa politika riadenia hraníc EÚ mala zakladať na myšlienke, že všetci cestujúci sú prípadní podozriví a že svoju dobromyseľnosť musia dokázať;

20.

vyjadruje nespokojnosť s tým, že neexistuje komplexný smerný plán, ktorý by stanovil celkové ciele a štruktúru stratégie EÚ týkajúcej sa riadenia hraníc, ako aj podrobnosti predpokladaného spôsobu fungovania súvisiacich programov a schém (či už existujúcich, vo fáze prípravy alebo vývoja politiky) a možnosti optimalizácie ich vzájomných vzťahov; nazdáva sa, že pri plánovaní štruktúry stratégie EÚ týkajúcej sa riadenia hraníc by Komisia mala v prvom rade analyzovať účinnosť existujúcich systémov riadenia hraníc členských štátov, aby sa dosiahla ich optimálna súčinnosť;

21.

zdôrazňuje, že v prvom rade treba zhodnotiť a posúdiť existujúce a pripravované systémy, a podčiarkuje, že schopnosť EÚ dosiahnuť svoje strategické ciele do veľkej miery závisí od toho, ako úspešne si poradí so vzájomným prepojením súvisiacich programov, pretože ich zdvojovanie a nesúrodosť budú mať negatívny dosah na organizačnú štruktúru, a teda aj na výsledky; zastáva názor, že nové nástroje by sa mali zavádzať až vtedy, keď budú jestvujúce nástroje plne funkčné, bezpečné a spoľahlivé;

22.

zastáva názor, že pred investovaním je nanajvýš dôležité jasne zadefinovať prevádzkové aspekty s cieľom zladiť všetky opatrenia a nové iniciatívy; okrem toho upozorňuje, že by malo byť absolútne jasné, ktoré úpravy sú potrebné, aby sa zabezpečilo, že technológie a postupy budú fungovať vo vzájomnej zhode, a zdôrazňuje, že všetky investície by mali byť odôvodnené z hospodárskeho hľadiska;

23.

vyjadruje pochybnosti nad potrebou a proporcionalitou navrhovaných opatrení vzhľadom na ich nákladnosť a možné riziko, ktoré z nich vyplýva pre ochranu údajov; preto zastáva názor, že skôr, než sa bude zvažovať akýkoľvek formálny návrh, mal by byť prehodnotený z hľadiska týchto kritérií;

24.

uznáva, že dosiahnutie rovnováhy medzi zabezpečením voľného pohybu čoraz väčšieho množstva ľudí cez hranice a zaistením bezpečnosti občanov Európy je komplexnou úlohou, a nepopiera skutočnosť, že využívanie údajov ponúka jasné výhody; zároveň však zastáva názor, že dôveru verejnosti vo vládne postupy možno udržať iba vtedy, ak existujú opatrenia zabezpečujúce dostatočnú ochranu údajov, dohľad a opravné mechanizmy;

25.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov a Európskej agentúre pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (Frontex).