25.3.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 76/83

A.

keďže reforma finančných nástrojov z roku 2006 a dohoda o novom rámci vonkajšej pomoci obsahovala záväzok Komisie uskutočniť strednodobé preskúmanie vykonávania nariadenia o nástroji európskeho susedstva a partnerstva ešte pred európskymi voľbami v roku 2009 a udelila Európskemu parlamentu rozšírené právomoci kontroly, pokiaľ ide o pomoc Spoločenstva,

B.

keďže v roku 2006 Výbor pre zahraničné veci vytvoril pracovné skupiny pre nástroj európskeho susedstva a partnerstva – juh a východ - s cieľom viesť štruktúrovaný dialóg s Komisiou o vykonávacích dokumentoch, ktorý určil politický rámec na poskytovanie pomoci v rámci nástroja európskeho susedstva a partnerstva,

C.

keďže od začiatku súčasného finančného výhľadu v roku 2007 bola cieľom nástroja európskeho susedstva a partnerstva podpora vykonávania ESP a najmä jej akčných plánov, ako aj strategického partnerstva s Ruskou federáciou prostredníctvom jej podpory implementácie plánov na vytvorenie štyroch spoločných priestorov,

D.

keďže hlavným cieľom ESP je vytvoriť v najbližšom okolí EÚ priateľské prostredie; keďže susediace krajiny sú prirodzene rozdelené do dvoch kategórií: na južné a východné, ktoré majú v súvislosti s EÚ odlišné ciele a prístupy; keďže príkladom tohto rozdelenia sú dve nedávno navrhnuté iniciatívy, konkrétne Únia pre Stredozemie a Východné partnerstvo,

E.

keďže nástroj európskeho susedstva a partnerstva bol navrhnutý tiež na financovanie cezhraničných a mnohonárodných programov v oblasti nástroja európskeho susedstva a partnerstva v záujme podpory aj takých iniciatív, ak sú Čiernomorská synergia, Únia pre Stredozemie a Východné partnerstvo,

F.

keďže ESP zostáva jednou z hlavných priorít zahraničnej politiky EÚ a poskytuje všetkým zapojeným štátom možnosť lepšej integrácie do EÚ,

G.

keďže ESP nezávisí od prístupového procesu, ale nevylučuje ho, a predstavuje krok smerom k hospodárskemu a politickému zblíženiu medzi EÚ a susedskými krajinami,

H.

keďže rýchly demografický rast krajín susediacich s EÚ, ktorého dôsledkom je narastajúca urbanizácia obyvateľstva, predstavuje novú výzvu, ktorej musí čeliť nástroj európskeho susedstva a partnerstva,

1.

domnieva sa, že ustanovenia nariadenia o nástroji európskeho susedstva a partnerstva sú vo všeobecnosti vhodné a platné na účely spolupráce so susednými krajinami a inými viacstrannými organizáciami;

2.

vyzýva Komisiu, aby spolu s partnerskými vládami ďalej rozvíjala mechanizmy konzultácií s občianskou spoločnosťou a miestnymi orgánmi, s cieľom užšie ich zapojiť do navrhovania a sledovania plnenia nástroja európskeho susedstva a partnerstva a národných reformných programov; žiada Komisiu, aby urýchlila zverejnenie ročných akčných programov na svojej internetovej stránke a aby presvedčila partnerské vlády, aby pravidelne zverejňovali dokumenty o svojich národných programoch;

3.

vyzýva Radu, aby v spolupráci s Európskym parlamentom vytvorila pružný a transparentný nástroj na poskytovanie informácií v tejto oblasti a aby Európskemu parlamentu urýchlene posielala zápisnice z rozhodnutí, ktoré prijme;

4.

nalieha na Komisiu a národné, regionálne a miestne orgány, aby podporovali programy partnerstva medzi mestami a regiónmi a aby na tento účel poskytovali primeranú podporu s cieľom vybudovať miestne a regionálne administratívne kapacity v susedných krajinách a podporovať výmenné programy pre občiansku spoločnosť a mikroprojekty;

5.

víta skutočnosť, že Komisia v rámci nástroja európskeho susedstva a partnerstva zaviedla nový program spolupráce pri mestskom rozvoji a dialógu (CIUDAD), ktorý umožňuje podporovať konkrétne projekty spolupráce európskych miest a miest z krajín, na ktoré sa vzťahuje nástroj európskeho susedstva a partnerstva; zdôrazňuje, že tento druh iniciatív je veľmi vhodným prostriedkom na prehĺbenie dialógu a demokratického procesu; preto žiada, aby sa v rámci strednodobého preskúmania finančného rámca v rokoch 2008 – 2009 vyčlenili vyššie sumy na podporu týchto iniciatív;

6.

zastáva názor, že viditeľnosť pomoci Spoločenstva by sa mala zvýšiť prostredníctvom cielenej komunikácie so zainteresovanými stranami a verejnosťou a navrhuje preto rozvoj kontaktov s občianskou spoločnosťou a miestnymi orgánmi, ktoré sú bližšie k občanom a teda predstavujú úroveň, na ktorej možno kompetentne a účinne zasahovať;

7.

vyzýva na odvážnejšie realizovanie ročných akčných programov v oblasti demokracie, právneho štátu a ľudských práv v súlade s cieľmi stanovenými v akčných plánoch ESP, aby sa predišlo výraznej medzere v prideľovaní prostriedkov medzi východných a stredomorských partnerov; domnieva sa, že by sa malo urobiť viac, pokiaľ ide o presviedčanie partnerských vlád, aby sa zaviazali konať v týchto oblastiach;

8.

zdôrazňuje potrebu vymedziť jasné, konkrétne a merateľné ciele v rámci všetkých nových akčných plánov ESP, o ktorých sa rokuje; zdôrazňuje nevyhnutnú vzájomnú závislosť medzi všetkými kapitolami týchto akčných plánov s cieľom dosiahnuť pokrok vo všetkých kapitolách bez rozdielu; v tejto súvislosti opakuje svoju požiadavku globálnej politiky v oblasti ľudských práv a demokracie zahŕňajúcej všetky existujúce nástroje v tejto oblasti;

9.

domnieva sa, že napriek zvýšenej pružnosti a jednoduchosti nástrojov pomoci Spoločenstva, ktoré sú zjavné najmä na príklade európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (2), sú postupy a časové rozvrhy v rámci nástroja európskeho susedstva a partnerstva aj naďalej pre organizácie občianskej spoločnosti a miestne orgány záťažou; vyzýva Komisiu, aby uskutočnila porovnávaciu analýzu postupov uplatňovaných inými veľkými darcami a predložila výsledky Európskemu parlamentu;

10.

domnieva sa, že odvetvová a všeobecná rozpočtová podpora v rámci nástroja európskeho susedstva a partnerstva by sa mala sprístupniť len vládam, ktoré sú schopné ju uplatniť transparentným, účinným a zodpovedným spôsobom, a tam, kde je skutočným stimulom; vyzýva Komisiu, aby prehodnotila, či je rozpočtová podpora vhodná v krajinách, ktoré majú problémy s rozpočtovým riadením, kontrolnými postupmi a vysokou úrovňou korupcie; žiada Komisiu, aby počas výberu, realizácie a monitorovania programov nástroja európskeho susedstva a partnerstva udržiavala správnu rovnováhu medzi pružnosťou a transparentnosťou;

11.

zdôrazňuje potrebu špecifického prístupu k jednotlivým krajinám z hľadiska politických podmienok, ktorého cieľom je okrem iného podpora demokracie, právneho štátu a dobrej správy vecí verejných, dodržiavania ľudských a menšinových práv a nezávislosti súdnictva; domnieva sa preto, že by sa malo zverejniť a poskytnúť Európskemu parlamentu hĺbkové a dôkladné vyhodnotenie všetkých projektov z oblasti spravodlivosti financovaných v rámci tohto nástroja;

12.

víta začlenenie cezhraničnej spolupráce do rozsahu pôsobnosti nariadenia o nástroji európskeho susedstva a partnerstva ako strategického nástroja na rozvíjanie spoločných projektov a posilňovanie vzťahov medzi krajinami ESP a členskými štátmi; trvá však na tom, že je potrebné vytvoriť konkrétne nástroje s cieľom zabezpečiť pravidelné monitorovanie riadenia a procesu vykonávania spoločných operačných programov na obidvoch stranách hraníc EÚ;

13.

vyzýva Komisiu, aby pripravila podrobný prehľad všetkých spoločných operačných programov schválených na obdobie 2007 – 2013 spoločne s posúdením miery dodržiavania zásad transparentnosti, účinnosti a partnerstva pri vykonávaní projektov; nabáda Komisiu, aby pripravila zoznam najčastejších problémov, ktorým čelia riadiace orgány v hraničných oblastiach EÚ a v krajinách ESP, s cieľom stanoviť pre nasledujúce plánovacie obdobie vhodnejšie riešenia týchto problémov;

14.

nabáda Komisiu, aby uľahčila výmenu skúseností a najlepších postupov v rámci cezhraničnej spolupráce medzi programami a projektmi ESP a opatreniami prijatými v rámci realizácie cieľa európskej územnej spolupráce, ako aj už ukončenej iniciatívy Spoločenstva INTERREG III A; osobitne vyjadruje presvedčenie, že by sa mali podporovať iniciatívy zamerané na odbornú prípravu (vrátane programov výučby jazykov susediacich krajín) a iniciatívy partnerstva pre štátnych zamestnancov; v tejto súvislosti navrhuje pravidelné analýzy zlepšení dosiahnutých z hľadiska posilňovania kapacít a budovania inštitúcií na oboch stranách hraníc EÚ;

15.

zdôrazňuje význam objasnenia vzťahu medzi ESP ako rámcovej politiky a regionálnymi iniciatívami ESP, ako sú Čiernomorská synergia, Únia pre Stredozemie a budúce Východné partnerstvo, a posilnenia koordinácie a vzájomného dopĺňania sa týchto iniciatív, ako aj rôznych nástrojov pomoci Spoločenstva; žiada lepšie zosúladenie programov nástroja európskeho susedstva a partnerstva s finančnou spoluprácou, ktorú poskytujú členské štáty a medzinárodné organizácie;

16.

zdôrazňuje potrebu posilnenia spolupráce zo strany krajín nástroja európskeho susedstva a partnerstva s agentúrami EÚ a rozšírenia príležitostí pre účasť krajín nástroja európskeho susedstva a partnerstva v programoch Spoločenstva za predpokladu, že boli splnené ciele akčných plánov ESP; vyzýva Komisiu, aby prijala účinné opatrenia na minimalizáciu finančnej záťaže tretích krajín, ktoré sa chcú zapojiť do týchto programov Spoločenstva;

17.

zdôrazňuje, že platby v rámci nástroja európskeho susedstva a partnerstva musia byť transparetnené, pokiaľ ide o krajiny, regióny a prioritné oblasti;

18.

požaduje, aby sa kládol väčší dôraz na zlepšenie mobility, najmä prostredníctvom vytvorenia partnerstiev v oblasti mobility s krajinami nástroja európskeho susedstva a partnerstva, a na medziľudské kontakty, a to najmä v oblastiach vzdelávania, výskumu a vývoja, obchodu a politického dialógu; podporuje rýchle prijatie opatrení na zníženie vízových poplatkov pre štátnych príslušníkov a obyvateľov všetkých krajín nástroja európskeho susedstva a partnerstva s konečným cieľom liberalizácie vízového režimu;

19.

súhlasí s prístupom Komisie k hospodárskej integrácii, ktorého súčasťou je cieľ vytvoriť rozsiahlu a komplexnú oblasť voľného obchodu;

20.

upozorňuje na to, že napriek úsiliu niektorých krajín nástroja európskeho susedstva a partnerstva o podporu rodovej rovnosti a zlepšenie účasti žien na politickom, spoločenskom a hospodárskom živote, nepriniesli doteraz takéto opatrenia žiadne podstatné zlepšenie v susedných krajinách stredomorskej oblasti, ani v niektorých východných susedských krajinách; vyzýva Komisiu, aby sa pri programovaní a realizácii nástroja európskeho susedstva a partnerstva systematickejšie zaoberala otázkami rodovej nerovnosti;

21.

podporuje prístup Komisie k otázke energetickej bezpečnosti zameraný na vytvorenie vzájomne výhodného, prepojeného a diverzifikovaného trhu s energiou medzi EÚ a susediacimi krajinami v strednodobom časovom horizonte; zdôrazňuje však, že popri ďalšom prehlbovaní harmonizácie energetických politík partnerov a legislatívy s praxou EÚ a aquis communautaire treba osobitnú pozornosť venovať modernizácii energetickej infraštruktúry v partnerských krajinách;

22.

víta fakt, že návrh Komisie pre Východné partnerstvo obsahuje vytvorenie tematických platforiem (demokracia, dobrá správa vecí verejných a stabilita, hospodárska integrácia a konvergencia s politikami EÚ, energetická bezpečnosť, medziľudské kontakty), čo zodpovedá hlavným oblastiam spolupráce;

23.

upozorňuje na potrebu rozšíriť finančné krytie nástroja európskeho susedstva a partnerstva, aby bolo možné v rámci ESP dosiahnuť čoraz odvážnejšie ciele a podporiť jej nové regionálne iniciatívy; žiada, aby po tomto rozšírení mohli tieto prostriedky využívať tak stredomorské, ako aj východoeurópske krajiny;

24.

požaduje zhodnotenie súčasnej efektívnosti a vplyvu vynakladania prostriedkov v širších súvislostiach, ako sú aktivity pomoci tretích krajín;

25.

vyzýva Komisiu, aby pripravila hodnotenie vplyvu politík zahraničnej pomoci tretích krajín (najmä Číny a Ruska) v krajinách ESP a vplyvu finančnej krízy na krajiny nástroja európskeho susedstva a partnerstva;

26.

vyzýva Komisiu, aby presne zhodnotila skutočné potreby krajín, ktorým v súčasnosti poskytuje oficiálnu rozvojovú pomoc a podobnú pomoc, s konkrétnymi údajmi o HDP a miere hospodárskeho rastu v prijímajúcich štátoch;

27.

vyzýva členské štáty, aby poskytli finančnú pomoc na reformný program stanovený v rámci akčných plánov ESP prostredníctvom ďalších príspevkov do susedského investičného fondu a podobných iniciatív nástroja európskeho susedstva a partnerstva a zvýšením dvojstrannej pomoci;

28.

pripomína, že počas rokovaní o právnom základe nástroja európskeho susedstva a partnerstva mal Európsky parlament oprávnené obavy, ako bude prebiehať parlamentná kontrola strednodobých a krátkodobých strategických dokumentov a dokumentov krajín, ktoré často obsahujú len orientačné finančné sumy; vyzýva na posúdenie toho, ako sa tieto orientačné finančné záväzky realizovali počas posledných dvoch rokov;

29.

v tejto súvislosti vyjadruje znepokojenie nad veľkým množstvom požadovaných rozpočtových presunov v rozpočtovej kapitole 1908, ktoré predstavujú v prípade záväzkov kumulatívny nárast o 410 miliónov EUR a v prípade platieb 653 miliónov EUR za roky 2007 a 2008;

30.

s uspokojením konštatuje, že krajiny, na ktoré sa vzťahuje nástroj európskeho susedstva a partnerstva, môžu využívať úvery Európskej investičnej banky (EIB) (3) a že finančné operácie by mali byť v súlade s vonkajšími politikami EÚ vrátane konkrétnych regionálnych cieľov a podporovať ich; pripomína, že súčasný maximálny strop finančných operácií EIB pre krajiny zahrnuté do nástroja európskeho susedstva a partnerstva na obdobie 2007 až 2013 predstavuje 12,4 miliardy EUR, rozdelených do dvoch orientačných podstropov: 8,7 miliárd EUR pre stredomorské krajiny a 3,7 miliárd EUR pre východné krajiny a Rusko; vyzýva na uskutočnenie hodnotenia v spolupráci s EIB s cieľom určiť, akým spôsobom sa tieto úvery realizujú;

31.

s uspokojením berie na vedomie, že Súdny dvor nedávno zrušil pôvodný právny základ týchto úverov po jeho napadnutí Európskym parlamentom (4) a rozhodol, že v takýchto prípadoch by sa mal uplatňovať spolurozhodovací postup podľa článkov 179 a 181a Zmluvy o ES; zdôrazňuje, že revíziu nástroja európskeho susedstva a partnerstva a prijatie nariadenia, ktoré nahradí zrušené rozhodnutie Rady o záruke Spoločenstva na úvery EIB, treba vykonať súčasne, pretože sú doplnkovými nástrojmi v súvislosti s politikou EÚ voči susedným krajinám a treba sa vyhnúť ustanoveniam, ktoré by si navzájom odporovali alebo boli kontraproduktívne;

32.

opakuje svoje znepokojenie nad možným nedostatkom zodpovednosti a rizikom sprenevery finančných prostriedkov Spoločenstva, keď sa pomoc EÚ prideľuje cez trustové fondy viacerých darcov; zdôrazňuje význam spoľahlivého verejného finančného systému založeného na transparentnosti a demokratickej zodpovednosti; preto vyzýva Komisiu, aby sa podľa možnosti a ak existujú lepšie a transparentnejšie spôsoby prideľovania finančných prostriedkov, vyhla ich prideľovaniu prostredníctvom týchto sprostredkovateľov;

33.

všíma si pokrok dosiahnutý v rámci iniciatívy Únia pre Stredozemie; zdôrazňuje však, že:

34.

pripomína, že ESP pre stredomorskú oblasť by mala dopĺňať barcelonský proces a jej ciele treba jasnejšie definovať, aby sa barcelonský proces posilnil tým, že sa uprednostní multilaterálny regionálny prístup;

35.

domnieva sa, že na posilnenie účinnosti regionálnych, viacstranných a cezhraničných projektov v rámci nástroja európskeho susedstva a partnerstva by sa malo počítať s rozšírením účasti v týchto programoch na všetkých nových partnerov Únie pre Stredozemie;

36.

zastáva názor, že nedávny geopolitický vývoj u východných susedov EÚ podčiarkuje dôležitosť ďalšieho vývoja ESP jej lepším prispôsobením potrebám partnerov vrátane rozšírenia účasti EÚ v čiernomorskom regióne a ambiciózneho Východného partnerstva; zdôrazňuje potrebu urýchliť, najmä vo vzťahu k Arménsku, Azerbajdžanu, Gruzínsku, Moldavsku a Ukrajine, vytvorenie zóny voľného obchodu hneď, ako budú partnerské krajiny na to pripravené, a potrebu čo najskôr dokončiť kroky smerujúce k oslobodeniu od vízovej povinnosti vo vzťahu k EÚ a rovnako aj potrebu zintenzívniť regionálnu spoluprácu na podporu stability a prosperity v európskom susedstve;

37.

navrhuje, aby sa za rovnakých podmienok, aké platia pre parlamentné zhromaždenia Euromed a Eurolat, a za účasti Európskeho parlamentu založilo parlamentné zhromaždenie východných susedných krajín „Euroeast“, ktorého cieľom by bolo vykonávanie nástroja európskeho susedstva a partnerstva vo východoeurópskych krajinách, najmä v Arménsku, Azerbajdžane, Gruzínsku, Moldavsku, na Ukrajine a v Bielorusku;

38.

poukazuje na to, že zmrazené konflikty predstavujú prekážku plnému rozvoju ESP, pokiaľ ide o južný Kaukaz, a vyzýva Radu, aby sa aktívnejšie zapojila do riešenia tohto konfliktu;

39.

zdôrazňuje, že intenzívnejšia účasť v čiernomorskom regióne je potrebná na to, aby EÚ mohla pomôcť riešiť niektoré nedoriešené konflikty a posilniť spoluprácu medzi krajinami tohto regiónu; domnieva sa, že posilnená regionálna spolupráca v čiernomorskom regióne by mala byť jednou z hlavných priorít ESP a rôznych regionálnych iniciatív EÚ; očakáva ďalšiu implementáciu Čiernomorskej synergie; vyzýva na posilnenú spoluprácu s Tureckom v čiernomorskej oblasti vzhľadom na jeho strategický význam a budúcu úlohu, ktorú by mohlo zohrávať v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ako aj s Ruskom, pričom zdôrazňuje, že je potrebné v plnej miere zapojiť tieto krajiny do riešenia regionálnych konfliktov a podporovania mieru a stability v európskom susedstve; zastáva názor, že v tomto rámci by mohlo byť realizovaných viacero projektov spoločného záujmu;

40.

víta skutočnosť, že Východné partnerstvo ponúka významnejší stimul ambicióznym partnerským krajinám, ako je napr. Ukrajina; víta najmä nový komplexný program budovania inštitúcií na zlepšenie administratívnych kapacít v príslušných odvetviach spolupráce;

41.

domnieva sa, že Východné partnerstvo by nemalo brániť členstvu v EÚ tým susediacim krajinám, ktoré by oň chceli požiadať na základe článku 49 Zmluvy o EÚ;

42.

podporuje návrh Komisie, v ktorom sa predpokladá, že nové vzťahy s Východným partnerstvom budú postavené na nových dohodách o pridružení, ktoré budú prispôsobené jednotlivým krajinám a ktoré budú lepšie reagovať na snahy partnerov o užší vzťah;

43.

víta fakt, že energetická bezpečnosť je integrálnou súčasťou návrhu Východného partnerstva vo vzťahu s východnými partnermi; podporuje hlavné ciele vyššie uvedeného oznámenia Komisie z 3. decembra 2008, ako sú rýchle dokončenie rokovaní o členstve Ukrajiny a Moldavska v spoločenstve pre energiu a zintenzívnenie politickej angažovanosti s Azerbajdžanom, zamerané na zbližovanie s energetickým trhom EÚ a integráciu infraštruktúry; zdôrazňuje, že všetky krajiny ESP by mali byť zapojené do opatrení v oblasti energetickej spolupráce;

44.

podporuje balík hospodárskej obnovy a stability v rámci rozpočtu Spoločenstva, ktorý poskytne počas obdobia rokov 2008 až 2010 prostriedky vo výške až 500 miliónov EUR určené na obnovu Gruzínska po ničivej vojne a na zaistenie ekonomickej rehabilitácie osôb vysídlených v rámci krajiny, kým sa nevrátia do svojich domovov; zdôrazňuje, že poskytnutie finančných prostriedkov Spoločenstva by malo sprevádzať zavedenie potrebných podmienok a mechanizmu monitorovania, aby sa zaručilo, že prostriedky pomoci sa použijú na najnaliehavejšie potreby Gruzínska; zdôrazňuje, že pomoc by sa mala zamerať na podporu reformného programu v súlade s jeho vymedzením v akčnom pláne ESP a programových dokumentoch nástroja európskeho susedstva a partnerstva, ktoré sú aj naďalej veľmi aktuálne;

45.

zdôrazňuje, že finančné krytie pre Bielorusko sa musí prehodnotiť, aby sa zistilo, či sa spolupráca s ním popri energetike, životnom prostredí a migrácii môže rozšíriť aj na ďalšie oblasti s cieľom plniť politiku opätovného zapojenia, ktorú Rada iniciovala v septembri 2008; pripomína, že vzťahy EÚ s Bieloruskom budú do veľkej miery závisieť od záväzku vlády Bieloruska pridržiavať sa demokratických hodnôt; zdôrazňuje, že sú potrebné politické podmienky a účinné záruky toho, že pomoc bude mať okamžitý pozitívny vplyv na občanov a že ju orgány nezneužijú proti svojim politickým oponentom; zdôrazňuje, že EÚ by mala účinnejšie podporovať občiansku spoločnosť a politické strany, ktoré chránia demokraciu;

46.

zastáva názor, že EÚ by sa v rokovaniach o novej dohode o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Ruskom mala zamerať na tieto oblasti:

47.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a krajín nástroja európskeho susedstva a partnerstva, Rade Európy, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a Euro-stredomorskému parlamentnému zhromaždeniu.