12.9.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 219/7

Podnet Belgického kráľovstva, Bulharskej republiky, Českej republiky, Dánskeho kráľovstva, Estónskej republiky, Helénskej republiky, Španielskeho kráľovstva, Francúzskej republiky, Litovskej republiky, Lotyšskej republiky, Maďarskej republiky, Holandského kráľovstva, Rumunska, Slovinskej republiky, Slovenskej republiky a Švédskeho kráľovstva pre rámcové Rozhodnutie Rady 2009/…/SVV z … o odovzdávaní trestného konania

2009/C 219/03

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä jej článok 31 ods. 1 písm. a) a článok 34 ods. 2 písm. b),

so zreteľom na podnet …,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu (1),

keďže:

(1)	Európska únia si stanovila za cieľ udržiavať a rozvíjať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

(2)

Haagsky program: posilňovanie slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v Európskej únii (2) vyžaduje od členských štátov, aby zvážili možnosti sústredenia trestného stíhania v cezhraničných prípadoch s viacerými stranami v jednom členskom štáte s cieľom zvýšiť účinnosť trestných stíhaní pri zaručení riadneho vykonávania spravodlivosti.

(3)	Eurojust bol vytvorený na podporu a zlepšenie koordinácie vyšetrovaní a trestných stíhaní medzi príslušnými orgánmi členských štátov.

(4)

Rámcové rozhodnutie Rady o predchádzaní kolíziám pri výkone právomoci v trestných veciach a ich urovnávaní (3) rieši negatívne následky toho, keď má niekoľko členských štátov trestnú právomoc viesť trestné konanie (ďalej len „konanie“) vo veci rovnakých skutkov týkajúcich sa rovnakej osoby. Uvedené rámcové rozhodnutie ustanovuje postup pre výmenu informácií a priame konzultácie, ktorý má za cieľ predchádzať porušovaniu zásady ne bis in idem.

(5)

Na zvýšenie účinnosť vyšetrovaní a trestných stíhaní je potrebné ďalej rozvíjať justičnú spoluprácu medzi členskými štátmi. Na riešenie cezhraničné trestné činy sú dôležité spoločné pravidlá medzi členskými štátmi týkajúce sa odovzdávania trestného konania. Takéto spoločné pravidlá pomáhajú predchádzať porušovaniu zásady ne bis in idem a podporovať prácu Eurojustu. Navyše v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti by mal existovať spoločný právny rámec pre odovzdávanie trestného konania medzi členskými štátmi.

(6)

Trinásť členských štátov ratifikovalo Európsky dohovor z 15. mája 1972 o odovzdávaní trestného konania a uplatňuje ho. Ostatné členské štáty tento dohovor neratifikovali. Niektoré sa na účely umožnenia iným členským štátom odovzdať trestné stíhanie opierajú o mechanizmus Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach z 20. apríla 1959 v spojení s Dohovorom z 29. mája 2000 o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie (4) Iné používajú dvojstranné dohody alebo neformálnu spoluprácu.

(7)	Dohoda medzi členskými štátmi Európskych spoločenstiev o odovzdávaní trestného konania bola podpísaná v roku 1990. Uvedená dohoda však nenadobudla platnosť vzhľadom na nedostatok ratifikácií.

(8)	Vzhľadom na to sa na spoluprácu medzi členskými štátmi týkajúcu sa odovzdávania trestného konania neuplatňuje jednotný postup.

(9)

Týmto rámcovým rozhodnutím by sa mal ustanoviť spoločný právny rámec pre odovzdávanie trestného konania medzi členskými štátmi. Opatrenia ustanovené v rámcovom rozhodnutí by mali mať za cieľ rozšíriť spoluprácu medzi príslušnými orgánmi členských štátov o nástroj, ktorý zvyšuje účinnosť trestného konania a zlepšuje riadny výkon spravodlivosti ustanovením spoločných pravidiel upravujúcich podmienky, za ktorých trestné konanie začaté v jednom členskom štáte možno odovzdávať v inom členskom štáte.

(10)	Členské štáty by mali určiť príslušné orgány tak, aby sa tým podporovala zásada priameho kontaktu medzi uvedenými orgánmi.

(11)	Na účely uplatňovania tohto rámcového rozhodnutia by členský štát mohol nadobúdať právomoc, ktorú na neho prenesie iný členský štát.

(12)

Bolo prijatých niekoľko rámcových rozhodnutí Rady o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach na účely výkonu trestov v iných členských štátoch, najmä rámcové rozhodnutie 2005/214/SVV z 24. februára 2005 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie (5), rámcové rozhodnutie 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii (6) a rámcové rozhodnutie 2008/947/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky a probačné rozhodnutia na účely dohľadu nad probačnými opatreniami a alternatívnymi sankciami (7). Toto rámcové rozhodnutie by malo dopĺňať ustanovenia týchto rámcových rozhodnutí a nemalo by sa vykladať takým spôsobom, že bráni ich uplatňovaniu.

(13)	Pri uplatňovaní tohto rámcového rozhodnutia by sa mali zohľadňovať legitímne záujmy podozrivých a obetí. Žiadne ustanovenie tohto rámcového rozhodnutia by sa však nemalo vykladať takým spôsobom, že narušuje výsadu príslušných justičných orgánov určiť, či sa konanie prevezme.

(14)	Žiadne ustanovenie tohto rámcového rozhodnutia by sa nemalo vykladať takým spôsobom, že má vplyv na akékoľvek právo jednotlivcov požadovať, aby boli stíhaní v rámci vlastnej jurisdikcie alebo v rámci inej jurisdikcie, pokiaľ takéto právo existuje podľa vnútroštátneho práva.

(15)	Príslušné orgány by sa mali nabádať, aby sa navzájom konzultovali pred požiadaním o odovzdanie konania a kedykoľvek je to vhodné s cieľom uľahčiť hladké a účinné uplatňovanie tohto rámcového rozhodnutia.

(16)	Keď sa konanie odovzdalo v súlade s týmto rámcovým rozhodnutím, prijímajúci orgán by mal uplatňovať svoje vnútroštátne právo a postupy.

(17)	Toto rámcové rozhodnutie nie je právnym základom pre zatknutie osoby na účely jej fyzického odovzdania do iného členského štátu, aby tento mohol proti nej začať trestné konanie.

(18)

Toto rámcové rozhodnutie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané v článku 6 Zmluvy o Európskej únii a vyjadrené v Charte základných práv Európskej únie, najmä jej kapitole VI. Žiadne ustanovenie tohto rámcového rozhodnutia by sa nemalo vykladať tak, že zakazuje odmietnutie spolupracovať, ak existujú objektívne dôvody domnievať sa, že účelom začatia konania je potrestanie osoby z dôvodu jej pohlavia, rasy, náboženstva, etnického pôvodu, štátnej príslušnosti, jazyka, politického zmýšľania alebo sexuálnej orientácie alebo že postavenie tejto osoby môže byť ktorýmkoľvek z týchto dôvodov nepriaznivo ovplyvnené,

PRIJALA TOTO RÁMCOVÉ ROZHODNUTIE:

KAPITOLA 1

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Cieľ a rozsah pôsobnosti

Účelom tohto rámcového rozhodnutia je zvýšiť účinnosť trestného konania a zlepšiť riadny výkon spravodlivosti v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti ustanovením spoločných pravidiel uľahčujúcich odovzdávanie trestného konania medzi správnymi orgánmi členských štátov so zreteľom na legitímne záujmy podozrivých a obetí.

Článok 2

Základné práva

Týmto rámcovým rozhodnutím nie je dotknutá povinnosť rešpektovať základné práva a zásady uznané v článku 6 Zmluvy o Európskej únii.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto rámcového rozhodnutia:

a)	„trestný čin“ je skutok, ktorý je trestným činom podľa vnútroštátneho trestného práva;

b)	„odovzdávajúci orgán“ je orgán, ktorý je príslušný žiadať o odovzdanie trestného konania;

c)	„prijímajúci orgán“ je orgán, ktorý je príslušný prijať žiadosť o odovzdanie trestného konania.

Článok 4

Určenie príslušných orgánov

1. Každý členský štát informuje Generálny sekretariát Rady o tom, ktoré justičné orgány sú podľa jeho vnútroštátneho práva príslušné konať ako odovzdávajúci orgán a prijímajúci orgán (ďalej len „príslušné orgány“) podľa tohto rámcového rozhodnutia.

2. Členské štáty môžu určiť nejustičné orgány za príslušné orgány pre prijímanie rozhodnutí podľa tohto rámcového rozhodnutia za predpokladu, že tieto orgány majú právomoc prijímať rozhodnutia podobného charakteru podľa ich vnútroštátneho práva a postupov.

3. Ak to vyžaduje organizácia jeho vnútorného systému, každý členský štát môže určiť jeden alebo viacero ústredných orgánov na pomoc príslušným orgánom s administratívnym zasielaním a prijímaním žiadostí. Informuje o tom Generálny sekretariát Rady.

4. Generálny sekretariát Rady sprístupní prijaté informácie všetkým členským štátom a Komisii.

Článok 5

Právomoc

1. Na účely uplatňovania tohto rámcového rozhodnutia má každý členský štát právomoc podľa svojho vnútroštátneho práva trestne stíhať akýkoľvek trestný čin, na ktorý sa vzťahuje právo iného členského štátu.

2. Právomoc prenesenú na členský štát výlučne odsekom 1 možno vykonávať len na základe žiadosti o odovzdania konania.

Článok 6

Vzdanie sa konania

Každý členský štát príslušný podľa svojho vnútroštátneho práva na vedenie trestného stíhania sa môže na účely uplatňovania tohto rámcového rozhodnutia vzdať trestného konania proti podozrivej osobe alebo od neho upustiť s cieľom umožniť odovzdanie konania týkajúceho sa tohto trestného činu iným členským štátom.

KAPITOLA 2

ODOVZDANIE KONANIA

Článok 7

Kritériá pre žiadosť o odovzdanie konania

Ak je osoba podozrivá zo spáchania trestného činu podľa práva členského štátu, odovzdávajúci orgán tohto členského štátu môže požiadať prijímajúci orgán v inom členskom štáte, aby odovzdal konanie, ak by to zlepšilo účinný a riadny výkon spravodlivosti a ak je splnená aspoň jedna z týchto podmienok:

a)	trestný čin sa úplne alebo sčasti spáchal na území tohto druhého členského štátu alebo väčšina účinkov alebo značná časť škody spôsobenej trestným činom vznikla na území tohto druhého členského štátu;

b)	podozrivá osoba má obvyklé bydlisko v tomto druhom členskom štáte;

c)	značná časť najdôležitejších dôkazov sa nachádza v tomto druhom členskom štáte;

d)	v tomto druhom členskom štáte prebieha proti podozrivej osobe konanie;

e)	v tomto druhom členskom štáte prebieha konanie vo veci rovnakých alebo súvisiacich skutkov týkajúcich iných osôb, najmä vo veci rovnakého zločinného spolčenia;

f)	podozrivá osoba v tomto druhom členskom štáte je alebo bude vo výkone trestu zahŕňajúceho pozbavenie osobnej slobody;

g)	výkon trestu v tomto druhom členskom štáte môže zlepšiť vyhliadky sociálnej rehabilitácie odsúdenej osoby alebo existujú iné dôvody pre vhodnejší výkon trestu v tomto druhom členskom štáte; alebo

h)	obeť má obvyklé bydlisko v tomto druhom členskom štáte alebo obeť má akýkoľvek iný významný záujem na odovzdaní konania.

Článok 8

Informovanie podozrivej osoby

Ak je to vhodné a v súlade s vnútroštátnym právom, odovzdávajúci orgán pred podaním žiadosti o odovzdanie informuje osobu podozrivú zo spáchania trestného činu o zamýšľanom odovzdaní konania. Ak podozrivá osoba zaujme k odovzdaniu stanovisko, odovzdávajúci orgán o tom informuje prijímajúci orgán.

Článok 9

Práva obete

Pred podaním žiadosti o odovzdanie konania musí odovzdávajúci orgán venovať náležitú pozornosť záujmom obete trestného činu a dohliadnuť na to, že sa v plnom rozsahu dodržia jej práva podľa vnútroštátneho práva. Toto zahŕňa najmä právo obete byť informovaná o zamýšľanom odovzdaní konania.

Článok 10

Postup pri žiadosti o odovzdanie konania

1. Pred tým ako odovzdávajúci orgán podá žiadosť o odovzdanie konania v súlade s článkom 7, môže o tom informovať prijímajúci orgán a poradiť sa s ním najmä o tom, či prijímajúci orgán nemá v úmysle dovolať sa jedného z dôvodov odmietnutia uvedených v článku 12.

2. Na účely konzultácie s prijímajúcim orgánom v súlade s odsekom 1 sprístupní odovzdávajúci orgán prijímajúcemu orgánu informácie týkajúce sa konania a môže ich poskytnúť písomne prostredníctvom vzorového tlačiva uvedeného v prílohe.

3. Odovzdávajúci orgán zašle tlačivo uvedené v odseku 2 priamo prijímajúcemu orgánu akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje vyhotoviť písomný záznam za podmienok umožňujúcich prijímajúcemu orgánu overiť jeho pravosť. Ostatná úradná komunikácia sa uskutočňuje medzi uvedenými orgánmi priamo.

4. K žiadosti o odovzdanie konania je potrebné priložiť originál alebo overenú kópiu trestného spisu alebo jeho relevantných častí, iné relevantné dokumenty a kópie relevantných právnych predpisov alebo, ak to nie je možné, opis relevantného práva. Ak sa konzultácia neuskutočnila v súlade s postupom uvedeným v odseku 3, žiadosť o odovzdanie sa musí podať písomne prostredníctvom vzorového tlačiva uvedeného v prílohe v súlade s postupom uvedeným v odseku 3.

5. Odovzdávajúci orgán informuje prijímajúci orgán o akomkoľvek procesnom úkone alebo opatrení týkajúcich sa konania, ktoré sa prijali v členskom štáte odovzdávajúceho orgánu po podaní žiadosti. K tejto komunikácií je potrebné priložiť všetky relevantné dokumenty.

6. Odovzdávajúci orgán môže vziať žiadosť o odovzdanie konania kedykoľvek späť pred tým, než prijímajúci orgán rozhodne o akceptácii odovzdania v súlade s článkom 13 ods. 1.

7. Ak mu prijímajúci orgán nie je známy, odovzdávajúci orgán prijme všetky kroky potrebné na to, aby získal informácie o prijímajúcom orgáne, a to aj prostredníctvom kontaktných miest Európskej justičnej siete.

8. Ak orgán, ktorý prijal žiadosť, nie je príslušným orgánom podľa článku 4, zašle žiadosť z úradnej moci príslušnému orgánu a bezodkladne o tom informuje odovzdávajúci orgán.

Článok 11

Obojstranná trestnosť

Žiadosti o odovzdanie trestného konania možno vyhovieť, len je ak skutok, ktorý je predmetom žiadosti, trestným činom podľa vnútroštátneho práva členského štátu prijímajúceho orgánu.

Článok 12

Dôvody odmietnutia

1. Prijímajúci orgán členského štátu môže odmietnuť odovzdať trestné konanie len vtedy, ak:

a)	skutok nie je trestným činom podľa práva tohto členského štátu v súlade s článkom 11;

b)	odovzdanie konania by bolo v rozpore so zásadou ne bis in idem;

c)	podozrivý nie je trestne zodpovedný za trestný čin vzhľadom na svoj vek;

d)	ak podľa práva tohto členského štátu existuje imunita alebo výsada, ktorá znemožňuje konať;

e)	trestné stíhanie je v súlade s právom tohto členského štátu premlčané;

f)	v súlade s právom tohto členského štátu sa na trestný čin vzťahuje amnestia;

g)	kritériá, na ktorých sa zakladá žiadosť podľa článku 7 písm. a) až h), sa nepovažujú za splnené.

2. Ak sa právomoc členského štátu, ktorý prijal žiadosť, zakladá výlučne na článku 5, prijímajúci orgán môže navyše k dôvodom odmietnutia v odseku 1 odmietnuť odovzdať konanie, ak to nepovažuje za zlepšenie účinného a riadneho výkonu spravodlivosti.

3. V prípadoch uvedených v odseku 1 písm. g) prijímajúci orgán pred rozhodnutím o odmietnutí odovzdania akýmikoľvek vhodnými prostriedkami komunikuje s odovzdávajúcim orgánom a prípadne ho požiada o bezodkladné poskytnutie všetkých dodatočných informácií.

Článok 13

Rozhodnutie prijímajúceho orgánu

1. Ak žiadosť o odovzdanie konania bola prijatá, prijímajúci orgán bez zbytočného odkladu určí, či akceptuje odovzdanie konania, a pokiaľ sa nerozhodne dovolať sa jedného z dôvodov odmietnutia v článku 12, prijme všetky potrebné opatrenia na vyhovenie žiadosti podľa svojho vnútroštátneho práva.

2. Prijímajúci orgán bezodkladne informuje odovzdávajúci orgán o svojom rozhodnutí akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje vyhotoviť písomný záznam. Ak prijímajúci orgán rozhodne o odmietnutí odovzdania, informuje odovzdávajúci orgán o dôvodoch svojho rozhodnutia.

Článok 14

Konzultácie medzi odovzdávajúcim orgánom a prijímajúcim orgánom

Odovzdávajúci orgán a prijímajúci orgán sa môžu, kedykoľvek je to vhodné, navzájom poradiť s cieľom uľahčiť hladké a účinné uplatňovanie tohto rámcového rozhodnutia.

Článok 15

Spolupráca s Eurojustom a Európskou justičnou sieťou

Každý príslušný orgán môže v akomkoľvek štádiu postupu požiadať o pomoc Eurojust alebo Európsku justičnú sieť.

KAPITOLA 3

ÚČINKY ODOVZDANIA

Článok 16

Účinky v členskom štáte odovzdávajúceho orgánu

1. Najneskôr po prijatí oznámenia o akceptácií odovzdania konania zo strany prijímajúceho orgánu sa konanie týkajúce sa skutkov, ktoré sú predmetom žiadosti o odovzdanie, v členskom štáte odovzdávajúceho orgánu pozastaví alebo preruší v súlade s vnútroštátnym právom s výnimkou akýchkoľvek potrebných vyšetrovaní, vrátane justičnej pomoci prijímajúcemu orgánu.

2. Odovzdávajúci orgán môže začať konanie alebo v ňom pokračovať, ak ho prijímajúci orgán informuje o svojom rozhodnutí prerušiť konanie týkajúce sa skutkov, ktoré sú predmetom žiadosti.

3. Odovzdávajúci orgán nesmie začať konanie alebo v ňom pokračovať, ak ho prijímajúci orgán informoval o rozhodnutí prijatom na konci konania v členskom štáte prijímajúceho orgánu, ak toto rozhodnutie predstavuje prekážku v ďalšom konaní podľa práva tohto členského štátu.

4. Toto rámcové rozhodnutie sa uplatňuje bez toho, aby bolo dotknuté právo obetí začať trestné stíhanie proti páchateľovi, ak to ustanovuje vnútroštátne právo.

Článok 17

Účinky v členskom štáte prijímajúceho orgánu

1. Odovzdané konanie sa riadi právom členského štátu, ktorý odovzdal konanie.

2. Ak je to zlučiteľné s právom členského štátu prijímajúceho orgánu, akýkoľvek úkon na účely konania alebo prípravného šetrenia vykonaný v členskom štáte odovzdávajúceho orgánu, alebo akýkoľvek úkon, ktorým sa prerušuje alebo pozastavuje premlčacia lehota, má rovnakú platnosť v druhom členskom štáte, ako keby bol platne vykonaný v tomto štáte alebo orgánmi tohto členského štátu.

3. Ak prijímajúci orgán rozhodol o akceptovaní odovzdania konania, môže uplatniť akékoľvek procesné opatrenia, ktoré má k dispozícií podľa svojho vnútroštátneho práva.

4. Ak konanie v oboch členských štátoch závisí od návrhu, návrh podaný v členskom štáte odovzdávajúceho orgánu, má rovnakú platnosť ako návrh podaný v druhom členskom štáte.

5. Ak iba právo členského štátu prijímajúceho orgánu, vyžaduje, aby sa podal návrh alebo aby boli použité iné prostriedky na začatie konania, tieto podmienky musia byť splnené v lehotách ustanovených právom tohto členského štátu. Druhý členský štát musí byť o tom informovaný. Lehota začína plynúť dňom, kedy prijímajúci orgán rozhodol o akceptovaní odovzdania konania.

6. V členskom štáte prijímajúceho orgánu, trest za trestný čin je ten, ktorý je ustanovený jeho vlastným právom, pokiaľ toto právo neustanovuje inak. Ak sa právomoc zakladá výlučne na článku 5, trest vyhlásený v uvedenom členskom štáte nesmie byť prísnejší, než trest ustanovený právom druhého členského štátu.

KAPITOLA 4

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 18

Informácie, ktoré poskytuje prijímajúci orgán

Prijímajúci orgán informuje odovzdávajúci orgán o prerušení konania alebo o akomkoľvek rozhodnutí prijatom na konci konania, vrátane toho, či toto rozhodnutie nepredstavuje prekážku v ďalšom konaní podľa práva členského štátu prijímajúceho orgánu, alebo o iných informáciách značnej hodnoty. Zašle mu aj kópiu písomného rozhodnutia.

Článok 19

Jazyky

1. Tlačivo uvedené v prílohe a relevantné časti trestného spisu musia byť preložené do úradného jazyka alebo jedného z úradných jazykov členského štátu, do ktorého sa zasielajú.

2. Každý členský štát môže pri prijímaní tohto rámcového rozhodnutia alebo neskôr vyhlásiť vo vyhlásení uloženom na Generálnom sekretariáte Rady, že bude akceptovať preklad do jedného alebo viacerých ďalších úradných jazykov inštitúcií Európskej únie. Generálny sekretariát Rady sprístupní informácie ostatným členským štátom a Komisii.

Článok 20

Náklady

Náklady, ktoré vzniknú pri uplatňovaní tohto rámcového rozhodnutia, znáša členský štát prijímajúceho orgánu, okrem nákladov, ktoré vzniknú výlučne na území druhého členského štátu.

Článok 21

Vzťah k iným dohodám a dojednaniam

1. Vo vzťahoch medzi členskými štátmi, ktoré sú viazané Európskym dohovorom z 15. mája 1972 o odovzdávaní trestného konania, sa ustanovenia tohto rámcového rozhodnutia uplatňujú namiesto zodpovedajúcich ustanovení uvedeného dohovoru.

2. Členské štáty môžu naďalej uplatňovať dvojstranné alebo viacstranné dohody alebo dojednania, pokiaľ tieto umožňujú rozšíri ciele tohto rámcového rozhodnutia alebo pomáhajú ďalej zjednodušovať alebo uľahčovať odovzdanie konania.

3. Členské štáty môžu po nadobudnutí účinnosti tohto rámcového rozhodnutia uzatvárať dvojstranné a viacstranné dohody alebo dojednania, pokiaľ tieto dohody alebo dojednania umožňujú rozšíriť ustanovenia tohto rámcového rozhodnutia a pomáhajú ďalej zjednodušovať alebo uľahčovať odovzdanie konania.

4. Členské štáty do […] oznámia Rade a Komisii dohody a dojednania uvedené v odseku 2, ktoré chcú naďalej uplatňovať. Členské štáty tiež oznámia Rade a Komisii všetky dohody alebo dojednania uvedené v odseku 3 do troch mesiacov od ich podpísania.

Článok 22

Vykonávanie

1. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s ustanoveniami tohto rámcového rozhodnutia do […].

2. Členské štáty zašlú Generálnemu sekretariátu Rady a Komisii znenie ustanovení, ktorými transponujú do svojho vnútroštátneho práva povinnosti, ktoré sú im uložené týmto rámcovým rozhodnutím.

Článok 23

Nadobudnutie účinnosti

Toto rámcové rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli …

Za Radu

predseda

…

(1) Stanovisko z ….

(2) Ú. v. EÚ C 53, 3.3.2005, s. 1.

(3) Dokument č. 8535/09.

(4) Ú. v. ES C 197, 12.7.2000, s. 3.

(5) Ú. v. EÚ L 76, 22.3.2005, s. 16.

(6) Ú. v. EÚ L 327, 5.12.2008, s. 27.

(7) Ú. v. EÚ L 337, 16.12.2008, s. 102.

PRÍLOHA