Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Dodržiavanie základných práv v európskej prisťahovaleckej politike a legislatíve“

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 26. februára 2009 podľa článku 29 ods. 2 svojho vnútorného poriadku rozhodol vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

„Dodržiavanie základných práv v európskej prisťahovaleckej politike a legislatíve“.

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 15. októbra 2009.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 457. plenárnom zasadnutí 4. a 5. novembra 2009 (schôdza zo 4. novembra 2009) prijal jednomyseľne nasledujúce stanovisko:

1.1. EHSV sa rozhodol vypracovať toto stanovisko z vlastnej iniciatívy, v ktorom navrhuje, aby politika a legislatíva EÚ v oblasti prisťahovalectva a hraníc primerane rešpektovala ľudské práva, a aby sloboda a bezpečnosť všetkých osôb stáli v centre ich záujmu.

1.2. EÚ, i napriek mnohým politickým ťažkostiam v Rade, si v oblasti imigrácie postupne vypracováva spoločný legislatívny rámec, ktorý ponúka nadnárodné práva a záruky, prekračujúce rámec meniacich sa právnych predpisov členských štátov (ktoré sú často obmedzujúce). EHSV pozitívne hodnotí už dosiahnutý pokrok, pretože vypracovanie spoločnej legislatívy pre 27 členských krajín v tak citlivej oblasti, akou je prisťahovalectvo, nie je jednoduchá úloha.

1.3. Minimalistický charakter harmonizácie mnohých takýchto predpisov však sťažuje a obmedzuje plné a primerané záruky ochrany ľudských práv. Navyše transpozícia európskych smerníc do vnútroštátnych legislatív sa v niektorých členských štátoch neuskutočňuje z pohľadu ochrany základných práv správne.

1.4. Za posledné roky vypracoval EHSV niekoľko stanovísk s cieľom, aby bola spoločná prisťahovalecká politika založená na komplexnom prístupe, zohľadňujúcom nielen potreby členských štátov EÚ a spoluprácu s krajinami pôvodu, ale ktorý by súčasne rešpektoval ľudské práva prisťahovalcov.

1.5. Európska rada schválila 16. októbra 2008 Európsky pakt o prisťahovalectve a azyle, ktorý predstavuje veľký politický záväzok zo strany EÚ, s úmyslom napredovať ďalej v oblasti spoločnej prisťahovaleckej politiky. EÚ sa počas švédskeho predsedníctva Rady EÚ chystá prijať Štokholmský program (1).

1.6. Očakáva sa tiež vstup do platnosti Lisabonskej zmluvy, predstavujúcej nový impulz na rozvoj politických opatrení v oblasti prisťahovalectva, ktoré budú schvaľované riadnym legislatívnym postupom. Zmluva tiež udelí záväzný právny charakter Charte základných práv Európskej únie.

1.7. Počas uplynulých rokov EHSV posilnil spoluprácu s organizáciami občianskej spoločnosti a prostredníctvom Európskeho fóra pre integráciu zabezpečil trvalý záväzok účasti (2). Výbor prevzal na seba veľmi dôležitý záväzok, aby sa integračné politiky rozvíjali za účasti občianskej spoločnosti.

1.8. Výbor so znepokojením pozoruje, že v Európe narastá neznášanlivosť, rasizmus a xenofóbia voči prisťahovalcom, voči „odlišným“, a obáva sa, že sociálne dôsledky finančnej krízy túto situáciu ešte zhoršia. Je potrebné, aby politici, predstavitelia spoločnosti a médiá konali zodpovedne, s veľkou politickou a sociálnou kultúrou, aby sa takýmto prejavom predchádzalo. Výchova k rešpektovaniu ľudských hodnôt, základných práv, k rovnosti a nediskriminácii by mali byť posilnené aj v študijných vzdelávacích osnovách základného i stredného školstva.

2.1. V rámci rôznych medzinárodných nástrojov prehlasuje Všeobecná deklarácia ľudských práv spoločný systém zásad a hodnôt za univerzálny.

2.2. Európsky dohovor o ľudských právach, podpísaný všetkými členskými štátmi a Európsky súd pre ľudské práva tvoria základ a záruku toho, aby boli tieto práva dodržiavané na celom území Európskej únie.

2.3. Súdny dvor Európskych spoločenstiev uznal, že Európsky dohovor o ľudských právach a judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva tvoria súčasť právneho poriadku Spoločenstva a predstavujú jeho všeobecné zásady.

2.4. Potvrdzuje to článok 6 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), ktorý posilňuje záruky rešpektovania základných práv v európskom právnom systéme a kompetencie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, aby sa zaručilo rešpektovanie týchto práv v aktivitách európskych inštitúcií a členských štátov vyvíjaných v oblasti práva Spoločenstva.

2.5. Napriek tomu, že členské štáty majú zvrchované právo kontrolovať vstup na svoje územie a udeľovať povolenia k pobytu štátnym príslušníkom tretích krajín, EHSV pripomína, že štáty musia rešpektovať záväzky zakotvené v medzinárodných a európskych nástrojoch a dohovoroch o základných ľudských právach, aj pri ich interpretácii (a ďalšom vývoji) kompetentnými súdnymi orgánmi.

2.6. Charta základných práv Európskej únie obsahuje nové práva, ktoré Európsky dohovor o ľudských právach neobsahoval (3). Veľký počet týchto práv navyše nesúvisí so štátnou príslušnosťou osôb. Charta nadobudne záväzný charakter po ratifikácii Lisabonskej zmluvy a umocní právnu istotu ochrany základných ľudských práv. Charta sa bude vzťahovať na európske inštitúcie a členské štáty, hlavne pri uplatňovaní legislatívy Spoločenstva a posilní dodržiavanie základných práv v otázkach súvisiacich s prisťahovalectvom.

2.7. Po tom, čo vstúpi do platnosti Lisabonská zmluva, bude mať Únia možnosť pristúpiť k Európskemu dohovoru o ľudských právach, čo posilní záväzok EÚ dodržiavať ľudské práva.

2.8. Výbor tiež podporil (4) vytvorenie Agentúry Európskej únie pre základné práva. Európska rada schválila v roku 2008 viacročný pracovný program agentúry, ktorý počíta s deviatimi tematickými oblasťami. Medzi ne sa radí rasizmus a xenofóbia, diskriminácia, azyl, prisťahovalectvo a integrácia, víza a hraničné kontroly. EHSV by sa rád zúčastňoval na aktivitách tejto agentúry, aby tak posilnil úlohu organizovanej občianskej spoločnosti.

2.9. Avšak i napriek spomínaným nástrojom a štruktúram Spoločenstva je veľa organizácií občianskej spoločnosti a správ nezávislých a akademických odborníkov, ktoré dokázali, že niektoré národné a európske politické opatrenia a právne predpisy nedodržiavajú adekvátne ľudské práva.

2.10. V politikách Spoločenstva existuje tiež mnoho správ, ktoré svedčia o porušovaní ľudských práv prisťahovalcov v rôznych členských štátoch a na druhej strane európske politické opatrenia uznávajú zákonnosť niektorých vnútroštátnych postupov, ktoré nie sú zlučiteľné s ľudskými právami a štatútom právneho štátu.

2.11. EHSV vo svojom nedávnom stanovisku (5) vyjadril presvedčenie, že „politika a legislatíva v oblasti prisťahovalectva musia plne rešpektovať ľudské práva všetkých osôb, zaručiť rovnosť zaobchádzania a zákaz diskriminácie. EHSV kvôli posilneniu tohto zámeru navrhuje, aby boli pridané dve ďalšie spoločné zásady: základné práva a právny štát a základné slobody“ do budúcej európskej prisťahovaleckej politiky, tak ako ich bude obsahovať Štokholmský program.

2.12. Základné práva by sa mali vzťahovať na všetky osoby, nielen na občanov Únie. Žiadatelia o azyl a prisťahovalci sú chránení Európskym dohovorom o ľudských právach a Chartou základných práv Európskej únie. Právne predpisy EÚ týkajúce sa prisťahovalectva a hraníc a judikatúra Súdneho dvora Európskych spoločenstiev okrem toho ponúkajú súbor záruk a práv, ktoré prekračujú právomoci členských štátov.

2.13. EHSV taktiež navrhoval (6), aby EÚ v rámci zahraničnej politiky podporovala vytvorenie medzinárodného právneho rámca pre oblasť migrácie, a to na základe Všeobecnej deklarácie ľudských práv, Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. Tento medzinárodný právny rámec by mal obsahovať základné dohovory MOP a Medzinárodný dohovor OSN o ochrane práv pracovníkov-migrantov a ich rodín, ktorý ešte nebol ratifikovaný členskými štátmi EÚ, i napriek tomu, že EHSV schválil stanovisko z vlastnej iniciatívy (7), v ktorom jeho ratifikáciu odporúča.

2.14. V dokumente Program pre Európu (8) výbor tiež navrhuje, aby sa v politických opatreniach Európskej únie a predovšetkým v prisťahovaleckej a azylovej politike dodržiavali základné práva a ľudské práva.

2.15. EHSV sa domnieva, že hodnoty a zásady EÚ, ochrana ľudských práv a slobôd musia byť posilnené prostredníctvom viditeľnej a silnej politickej autority na európskej úrovni, a preto podporuje návrh pána predsedu Barrosa na vymenovanie člena Európskej komisie zodpovedného za oblasť spravodlivosti, základných práv a občianskych slobôd. Výbor očakáva, že takémuto riaditeľstvu by boli poskytnuté potrebné politické nástroje, ako aj organizačné a finančné zdroje na vykonávanie takejto zodpovednej úlohy.

2.16. Výbor však ľutuje, že prisťahovalectvo a azyl netvoria súčasť tohto portfólia a spadajú, spolu s problematikou vnútornej bezpečnosti, do zodpovednosti iného člena Komisie. Spájanie prisťahovalectva s bezpečnosťou a jeho oddelenie od ochrany základných práv vysiela mylný politický odkaz.

3.1. Európa dnes stojí pred veľkou výzvou: zaručiť každej osobe ľudské práva v rámci právneho systému EÚ a právnych systémov členských štátov, ktoré sú založené na tradičnom vnímaní občianstva, odopierajúcom niektoré z týchto práv „ne-občanom“, a na právnom rozdiele medzi občanom a cudzincom, medzi legálnym a neregulárnym prisťahovalcom.

3.2. Európske imigračné právne predpisy nezaručujú prisťahovalcom primerané práva a ochranu. Striktná právna súvislosť medzi pracovným povolením a povolením k pobytu je jasným dôkazom toho, že prisťahovalec nie je vnímaný ako osoba, ale ako pracovná sila, t. j. ako nástroj v službách pracovného trhu, ktorý akonáhle prestane byť potrebný, stráca možnosť legálneho pobytu, čím súčasne stráca mnohé práva kvôli zmene svojho administratívneho štatútu: stáva sa z neho „prisťahovalec bez dokladov“.

3.3. Ľudské práva sú univerzálne, neodvolateľné a ochraňujú všetky osoby, nezávisle od ich situácie a právneho štatútu.

4. Ľudské práva a prisťahovalecká politika: desať operačných priorít, aby sa Európa stala priestorom slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

4.1.1. V posledných rokoch bola ochrana a podpora ľudských práv v agende EÚ oslabená. Politickou prioritou sa stala bezpečnosť štátov, vnímaná ako nezlučiteľná s rozvíjaním slobody a ochrany základných práv.

4.1.2. Politické opatrenia týkajúce sa bezpečnosti musia chrániť hodnoty slobody a spravodlivosti. EHSV je presvedčený, že základom týchto politických opatrení by mala byť ochrana základných práv, zakotvená v Európskom dohovore o ľudských právach a v Charte základných práv Európskej únie.

4.1.3. Posilňovanie bezpečnosti nesmie negatívne zasahovať do základných hodnôt (do ľudských práv a občianskych slobôd) a do demokratických princípov (právneho štátu) spoločne uznávaných v Európskej únii. Sloboda jednotlivca nesmie byť obmedzená kvôli kolektívnej bezpečnosti a bezpečnosti štátu. Niektoré politické návrhy opakujú chybu z minulosti: zvyšujú bezpečnosť na úkor slobody.

4.1.4. V tomto zmysle víta EHSV oznámenie Komisie „Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre občanov“ z júna 2009, ktorého prioritou je ochrana základných práv európskych občanov.

4.1.5. EHSV podporuje iniciatívu Komisie propagovať „kultúru základných práv“ už od počiatočných fáz legislatívneho procesu, vrátane prisťahovaleckej politiky. Dodržiavanie základných práv by malo byť spoločným cieľom všetkých inštitúcií Spoločenstva (9). Súčasťou by mal byť aj spoločný európsky systém pravidelného (ex-post) hodnotenia uplatňovania európskych politík, prijatých na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, pokiaľ ide o dodržiavanie základných práv a účinnosť týchto politík (10). Pri spomínanom hodnotení by mali kľúčovú rolu zohrávať aj EHSV a organizovaná občianska spoločnosť.

4.2.1. EHSV už v predchádzajúcich stanoviskách žiadal, aby EÚ disponovala v tejto oblasti čo najskôr spoločnou prisťahovaleckou politikou a harmonizovanými právnymi predpismi. Európska únia a členské štáty potrebujú mať otvorené právne predpisy, ktoré by umožňovali pracovnú migráciu transparentnými legálnymi cestami, a to tak pre vysokokvalifikovaných pracovníkov, ako aj pre pracovníkov v oblastiach vyžadujúcich si nižšiu kvalifikáciu. Takýmto spôsobom by boli práva prisťahovalcov adekvátne chránené.

4.2.2. Výbor navrhoval horizontálne právne predpisy, avšak členské štáty, Komisia a Rada sa rozhodli vypracovať osobitné smernice pre určité skupiny prisťahovalcov, čo môže vytvoriť diskriminujúce situácie.

4.2.3. EHSV sa prostredníctvom svojich stanovísk k rôznym legislatívnym návrhom Komisie snaží o to, aby sa zaručil celkový súlad a ochrana základných práv, ako aj rovnosť zaobchádzania a nediskriminácia, bez ohľadu na profesijnú kategóriu pracovníkov – prisťahovalcov.

4.3.1. Základom by mala byť zásada nediskriminácie (článok 21 Charty). Migrujúci pracovník, nezávisle od dĺžky jeho povolenia k pobytu a pracovného povolenia, by mal mať tie isté hospodárske, pracovné a sociálne práva ako ostatní zamestnanci. To je súčasne v súlade s článkom 15, bod 3 Charty, podľa ktorého „štátni príslušníci tretích krajín, ktorí majú povolenie pracovať na území členských štátov, majú právo na rovnaké pracovné podmienky ako občania Únie“.

4.3.2. Rovnaké zaobchádzanie na pracovisku sa vzťahuje na pracovné podmienky, mzdy, ukončenie pracovného pomeru, zdravie a bezpečnosť pri práci, na právo na združovanie sa v odboroch a na právo na štrajk.

4.3.3. EHSV sa domnieva, že je tiež potrebné posilniť rovnosť zaobchádzania v súvislosti s inými sociálnymi a základnými právami, ako to uviedol v predchádzajúcom stanovisku: „EHSV navrhuje súbor práv, ktoré by mali byť priznané príslušníkom tretích krajín, ktorí legálne dočasne pracujú a žijú v EÚ“ (11), ako napr.:

4.3.4. Výkon základných práv predpokladá existenciu verejných služieb, ktoré (vďaka primeraným prostriedkom a odbornej príprave pracovníkov) sú v stave tieto práva rešpektovať a ktorých predstavitelia sú zo zákona povinní správať sa voči príslušným osobám objektívne a nestranne. Okrem toho v tomto období krízy má EHSV pochybnosti o rozpočtových prostriedkoch, ktoré majú k dispozícii členské štáty, ako aj o výške prostriedkov, ktoré sú členské štáty ochotné zmobilizovať tak na národnej úrovni ako aj úrovni EÚ na zabezpečenie účinnej ochrany ľudských práv, konkrétne práv prisťahovalcov.

4.3.5. Výbor nesúhlasí s návrhom rámcovej smernice, ktorá dáva členským štátom možnosť obmedziť právo na rovnaké zaobchádzanie v určitých pracovných podmienkach (mzdy, ukončenie pracovného pomeru, zdravie a bezpečnosť pri práci, sociálna ochrana) a pokiaľ ide o slobodu zhromažďovania, združovania a štrajku (13) iba na tie osoby, ktoré sú v danom čase skutočne zamestnané. Takéto obmedzenia môžu tiež narušiť zásadu nediskriminácie a článok 12 Charty.

4.3.6. EHSV víta iniciatívu Komisie predstaviť Európsky kódex prisťahovalca, ktorý by mal dodržiavať základné práva a záruky všetkých prisťahovalcov v EÚ.

4.4.1. Právo na rodinný život je jedným z ľudských práv, ktoré EÚ i členské štáty musia vo svojich politikách a právnych predpisoch týkajúcich sa prisťahovalectva chrániť a dodržiavať (14).

4.4.2. Charakter minimálnych požiadaviek uvedených v smernici 2003/86/ES o práve na zlúčenie rodiny umožňuje, že v niektorých národných legislatívach sa pre štátnych príslušníkov tretích krajín plne nezaručuje právo na zlúčenie rodiny. Potvrdzuje to aj správa Komisie o transpozícii smernice (15), ktorá vyvoláva pochybnosti o kompatibilite uplatňovania integračných opatrení ako predpokladu pre vstup na územie s právom na rešpektovanie rodinného života (článok 7 Charty) a zásady proporcionality.

4.4.3. EHSV sa domnieva, že smernica o „modrej karte“ má ustanovenia zamerané na zlúčenie rodiny menej reštriktívne, ako smernica 2003/86/ES. Toto zameranie by sa malo rozšíriť na všetky kategórie prisťahovalcov, nezávisle od ich vysokej či nízkej kvalifikácie.

4.4.4. V dôsledku toho výbor navrhuje Komisii, aby v roku 2010 vypracovala návrh na úpravu smernice 2003/86/ES.

4.5.1. EHSV si želá, aby efektívnosť hraničných kontrol rešpektovala základné právo na azyl (článok 18 Charty) a zásadu nenavracania, ktorá zakazuje vrátiť jednotlivca na územie, na ktorom je jeho život a sloboda v ohrození (článok 19 Charty). Mnohí, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu, sa dostávajú k vonkajším hraniciam nelegálnymi cestami. Úrady by mali zaručiť, aby mohli tieto osoby podať žiadosť o ochranu, a aby bola, v súlade s medzinárodnými a európskymi dohovormi, právnymi predpismi Spoločenstva i členských štátov, bez výnimiek preskúmaná.

4.5.2. EHSV navrhuje, aby – skôr než sa posilnia operatívne kompetencie agentúry Frontex – sa uskutočnilo nezávislé vyhodnotenie dodržiavania ľudských práv pri spoločných operáciách na kontrolu hraníc, a aby sa posilnila kontrola národných parlamentov i Európskeho parlamentu. Potrebné je tiež vyhodnotiť kompatibilitu so zárukami zakotvenými v Kódexe schengenských hraníc, hlavne v článkoch 6 a 13.

4.5.3. Opatrenia EÚ na kontrolu a monitorovanie neregulárneho prisťahovalectva sa rozširujú tiež geograficky, za vonkajšie hranice EÚ, pomocou spoločných operácií v Afrike. Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) a rôzne mimovládne organizácie upozornili na nedostatočné záruky rešpektovania ľudských práv v prípadoch, keď je kontrola hraníc vykonávaná mimo územia EÚ.

4.5.4. Európska stratégia kontroly hraníc intenzívne využíva v otázkach bezpečnosti technológiu, napriek tomu, vytváranie databáz, ktoré spracúvajú veľké množstvo osobných údajov [Schengenský informačný systém (SIS II), vízový informačný systém (VIS), atď.] sa využíva na zisťovanie etnických a kultúrno-náboženských profilov, čo v procese monitorovania práva na nediskrimináciu, ustanoveného v článku 21 Charty základných práv, predstavuje problém.

4.5.5. Podobne systém, navrhnutý v balíku o hraniciach, ktorý Komisia predložila v roku 2008 (16), vyvoláva pochybnosti v súvislosti so zásadou proporcionality a primeranosti, ktoré tvoria základ každého nového právneho predpisu EÚ. Vyvoláva tiež rovnako vážne obavy v súvislosti so spôsobom, akým bude – pri využívaní niektorých technologických iniciatív (napr. systému automatizovaných postupov na kontrolu hraníc) – plne garantované právo na ochranu osobných údajov (článok 8 Charty) a zásada nediskriminácie, zakotvená v článku 13 Zmluvy o EÚ.

4.5.6. S cieľom zaručiť dodržiavanie základných práv považuje EHSV za potrebné zlepšiť solidaritu EÚ s tými členskými štátmi, ktoré musia kvôli svojej geografickej polohe riešiť problematiku mnohých osôb, prichádzajúcich nelegálnymi cestami, ktoré sú obeťami nelegálnych sietí prevádzačov. EHSV navrhuje, aby začal svoju činnosť Európsky podporný úrad pre oblasť azylu.

4.5.7. EÚ by mala tiež posilniť spoluprácu s krajinami pôvodu, s cieľom umocniť dodržiavanie ľudských práv, predchádzať neregulárnemu prisťahovalectvu, posilniť legálne prisťahovalectvo a bojovať proti kriminálnym sieťam zaoberajúcim sa obchodovaním s ľuďmi.

4.6.1. Smernica o návrate (17) poskytne európsky rámec právnych záruk a procesnej ochrany (18), čo si EHSV veľmi cení, ako napr. platné právo na podanie odvolania proti rozhodnutiu o návrate na súde, administratívnom orgáne alebo inom nezávislom kompetentnom orgáne, ako aj právnu pomoc a bezplatné právne zastupovanie, určité záruky počas čakania na návrat, podmienky v internačných zariadeniach, atď.

4.6.2. Napriek tomu EHSV súhlasí s názorom mnohých organizácií občianskej spoločnosti a nezávislých expertov Rady OSN pre ľudské práva (19), ktorí poukazujú na určité napätie medzi spoločným systémom zavedeným smernicou a základnými právami prisťahovalcov. Bude potrebné, aby sa počas transpozície a skutočného vykonávania na vnútroštátnej úrovni podrobne monitorovali opatrenia pri vyhostení, zadržaní, nápravné opatrenia a zaobchádzanie so zraniteľnými osobami.

4.6.3. Výbor navrhuje, aby európska politika o návrate posilnila prvok dobrovoľnosti a viac zohľadnila humanitárne hodnoty. Od toho závisí legitimita a dôveryhodnosť európskej prisťahovaleckej politiky vo svete. Výnimky, uvedené napr. v článku 7 ods. 4 smernice (riziko úteku) môžu umožniť upustenie od poskytnutia lehoty na dobrovoľný odchod, keďže členským štátom bol daný určitý manévrovací priestor pri transponovaní a výklade tejto smernice. Na druhej strane smernica nezaručuje adekvátnu ochranu osobám, ktoré sa nachádzajú v právnom vákuu v očakávaní vyhostenia, ani čo sa týka podmienok oprávňujúcich zaistenie (20), čo môže byť až 6 mesiacov (s možnosťou predĺženia o ďalších 12 mesiacov) (21).

4.6.4. Článok 19 Charty výlučne zakazuje kolektívne vyhostenie a zaručuje, že nikto nesmie byť vysťahovaný, vyhostený, ani vydaný do štátu, v ktorom existuje vážne riziko, že bude vystavený trestu smrti, mučeniu alebo inému neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu – zásada nenavracania (články 4 a 19 Charty). Smernica posilňuje dodržiavanie základných práv. Napriek tomu, Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) a rôzne mimovládne organizácie nahlásili, že v krajinách, kde sa porušujú ľudské práva sa vyskytli prípady kolektívneho vyhostenia a vyhostenia neregulárnych prisťahovalcov a žiadateľov o azyl.

4.6.5. EHSV pripomína, že články 3, 5, 6, 8 a 13 Európskeho dohovoru o ľudských právach a články 3, 4, 19, 24 a 47 Charty obsahujú ustanovenia, ktoré sú uplatniteľné v európskej politike zaoberajúcej sa neregulárnym prisťahovalectvom – s osobitným dôrazom na ochranu v prípadoch vysťahovania, vyhostenia alebo vydania. Mnohí nelegálni prisťahovalci sa nachádzajú v zložitej humanitárnej situácii, a preto predpisy a opatrenia, ktoré sa budú realizovať, budú musieť byť vypracované a uplatňované za dodržiavania prísnych kritérií ľudských práv a budú musieť byť v súlade s morálnymi zásadami solidarity.

4.6.6. Právny štát chráni základné právo všetkých osôb na účinnú právnu ochranu, tak ako je zakotvené v článkoch 47 a 48 Charty. Na druhej strane, na základe článku 6 bod 2 Kódexu schengenských hraníc, príslušníci pohraničnej stráže nesmú diskriminovať osoby na základe pohlavia, etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie. Podobne, na základe článku 13, štátni príslušníci tretích krajín, ktorým bude odopretý vstup na územie členských štátov, budú mať právo odvolať sa proti takémuto rozhodnutiu a vstup sa môže odoprieť len na základe odôvodneného rozhodnutia, v ktorom sa uvedú presné dôvody odopretia (22).

4.6.7. Osoby s vážnym fyzickým alebo mentálnym postihnutím nebudú môcť byť zadržané ani vyhostené na základe interpretácie Európskeho súdu pre ľudské práva v súvislosti s článkom 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach (23), pretože potrebujú zdravotnú starostlivosť. Situácia maloletých si tiež vyžaduje špeciálnu pozornosť a ochranu. EHSV podporuje iniciatívu Komisie zameranú na situáciu mladistvých bez sprievodu.

4.6.8. EHSV sa domnieva, že dodržiavanie ľudských práv je nevyhnutným predpokladom pri podpise dohôd o readmisii s tretími krajinami a nesúhlasí s tým, aby EÚ alebo členské štáty uzatvárali dohody o readmisii alebo o kontrole hraníc s krajinami, ktoré neratifikovali hlavné medzinárodné právne nástroje na ochranu ľudských práv, alebo v ktorých existujú dôkazy o porušovaní týchto práv. Mimoriadnu pozornosť treba venovať ochrane základného práva na účinnú právnu ochranu žiadateľov o azyl (24).

4.7.1. EHSV opakuje svoj nesúhlas s ďalším zadržiavaním žiadateľov o azyl a nelegálnych prisťahovalcov, pretože ich umiestnenie v internačných zariadeniach musí byť výnimočným opatrením (25).

4.7.2. Situácia a podmienky v prípadoch predĺženého zadržiavania v internačných zariadeniach, aké sú v súčasnosti v niektorých členských štátoch, sú neakceptovateľné a mali by byť podrobne preskúmané z pohľadu základných práv, vrátane práva na dobrú správu vecí verejných, zakotveného v článku 41 Charty.

4.7.3. Výbor žiada väčšiu transparentnosť v súvislosti s internačnými zariadeniami v EÚ i mimo nej, aby mohol byť Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) informovaný o situácii internovaných osôb a aby týmto osobám mohli pomáhať mimovládne organizácie.

4.7.4. EHSV je toho názoru, že tehotné ženy a maloletí by mali mať špeciálnu ochranu a nemali by byť zadržiavaní v týchto zariadeniach.

4.8.1. Výbor sa domnieva, že osoba bez dokladov nie je osoba bez práv, a preto by EÚ a členské štáty mali chrániť základné práva týchto osôb.

4.8.2. Pojem „nelegálne prisťahovalectvo“ pokiaľ sa vzťahuje na migrujúce osoby potrebuje bližšie upresnenie. I keď nie je legálne vstúpiť na územie štátu bez dokladov a obísť príslušné úrady, tieto osoby nie sú zločincami. Súvislosť medzi neregulárnym prisťahovalectvom a kriminalitou, ktorá sa podkladá pri mnohých debatách v médiách a politických diskusiách, sa nestotožňuje s realitou a v prijímajúcom štáte vyvoláva reakcie založené na strachu a xenofóbii.

4.8.3. Výbor sa domnieva, že niektoré členské štáty by mali zlepšiť ochranu základných práv prisťahovalcov bez dokladov a že EÚ by ich mala považovať za veľmi zraniteľnú skupinu, mala by brániť, aby boli pracovne vykorisťovaní a zaručiť, aby mali prístup k zdravotným a iným sociálnym službám a k vzdelávaniu mladistvých.

4.8.4. Je potrebné posilniť boj proti obchodovaniu s ľuďmi (mladistvými, ženami a mužmi) na účely pracovného alebo sexuálneho vykorisťovania, v súlade s článkom 5 bod 3 Charty by členské štáty mali obete účinne chrániť uľahčením spolupráce s justíciou a uľahčením ich regularizácie.

4.9.1. Výbor sa domnieva, že vlády sa správajú pokrytecky. Politika návratu nepredstavuje jedinú odpoveď na tieto prípady neregulárneho pobytu. Mnohé členské štáty vypracovali postupy na legalizáciu neregulárnych prisťahovalcov v domnení, že na zaručenie základných práv, a pri súčasnom zohľadnení hospodárskych a sociálnych potrieb, by bolo vhodné realizovať regularizáciu na základe konkrétnych podmienok.

4.9.2. EHSV súhlasí s tým, že medzi členskými štátmi je potrebné zlepšiť výmenu informácií o regularizácii a vypracovať európske usmernenia na jej uplatňovanie, na základe záväzku Rady v rámci Európskeho paktu o prisťahovalectve a azyle (26), v ktorom bolo dohodnuté, že individuálna regularizácia sa bude realizovať v rámci národných právnych predpisov, z humanitárnych a hospodárskych dôvodov.

4.9.3. O návrate osôb (na základe nariadenia o vyhostení), ktorých povolenie k pobytu stratilo platnosť sa má uvažovať vo veľmi krajnom prípade. Predtým treba zvážiť, či sa tieto osoby snažili obnoviť si toto povolenie.

4.9.4. EHSV sa domnieva, že treba vyhodnotiť potrebu vyhostenia v demokratickej spoločnosti (zásada proporcionality), ako uviedol Európsky súd pre ľudské práva (27). Výbor navrhuje členským štátom, aby využívali možnosť regularizovať štatút týchto osôb, ako sa uvádza v článku 6 ods. 4 smernice o návrate.

4.9.5. Rovnako treba mať na pamäti dôsledky (a realizovateľnosť) vyhostenia na základné právo na súkromný a rodinný život, zakotvené v článku 7 Charty.

4.10.1. EHSV vypracoval niekoľko stanovísk z vlastnej iniciatívy, pomocou ktorých sa snažil podporiť proaktívne integračné politiky EÚ s dvojakým prístupom, zamerané na prijímateľskú spoločnosť i na prisťahovalcov. Integrácia je spoločenský proces, ktorý sa vyvíja vnútri samotnej spoločnosti, medzi prisťahovalcami a prijímateľskou spoločnosťou a medzi prijímateľskou spoločnosťou a prisťahovalcami.

4.10.2. EHSV podporuje európsky prístup k integrácii, pričom zohľadňuje skutočnosť, že každý členský štát má svoj vlastný právny systém, sociálne inštitúcie a rôzne kultúrne systémy a modely.

4.10.3. Spoločný európsky prístup predstavuje veľmi významný prínos pre integračné politiky a postupy: horizontálne vzťahy s ostatnými politikami EÚ: (okrem iného) s Lisabonskou stratégiou, politikou zamestnanosti, sociálnou agendou a s politikou súdržnosti. Prispieva tiež k posilneniu vzťahov medzi integráciou a hodnotami a zásadami EÚ, ktoré sú zakotvené v Charte a v Európskom dohovore o ľudských právach.

4.10.4. V roku 2008 sa výbor zúčastnil na aktivitách Európskeho roka dialógu medzi kultúrami, s cieľom, aby dialóg v rozmanitých európskych spoločnostiach prispieval k integrácii a podporoval inkluzívnejšie európske občianstvo. EHSV navrhol (28), že vypracuje príručky.

4.10.5. EHSV navrhuje pozitívny postoj voči integrácii. Avšak niektorí politickí predstavitelia vnímajú integráciu negatívne, ako nový nástroj diskriminácie, ako novú prekážku v rovnosti a v prístupe k základným právam. EHSV sa domnieva, že tento prístup je v rozpore s ustanoveniami článku 21 (právom na nediskrimináciu) a článkom 22 Charty (právom na kultúrnu, náboženskú a jazykovú rôznorodosť).

4.10.6. Príkladom osvedčených postupov je organizovanie konzultačných fór a platforiem, na ktorých sa zúčastňuje občianska spoločnosť na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, a preto výbor odporúča všetkým členským štátom, aby takéto platformy organizovali. Európske fórum pre integráciu, ktoré bolo vytvorené nedávno v spolupráci s Komisiou a EHSV, je veľmi dôležitým nástrojom na posilnenie integrácie s európskym prístupom.

5.1. Niektorí predstavitelia definujú národnú a európsku identitu na základe vylučujúceho nacionalizmu. Vylučujú súčasnú rôznorodosť v európskych spoločnostiach a rozmanitosť mnohých osôb na základe ich etnického, národného, náboženského alebo kultúrneho pôvodu.

5.2. Naše demokratické spoločnosti sú pluralitné a bohaté na rozmanitosť. Každý európsky občan je nádobou, v ktorej sa zmiešavajú rôzne identity. Európske demokratické spoločnosti sú spoločnosti slobodné a otvorené a mali by byť založené na prijímaní všetkých občanov, bez ohľadu na ich identitu.

5.3. Kvalita demokracie môže obmedzeným a vylučujúcim chápaním identity poklesnúť, pokiaľ budú obmedzené práva občanov. Integračné politiky a imigračné právne predpisy by nikdy nemali byť použité ako obmedzujúce politiky, nepriznávajúce prisťahovalcom a menšinám právo na občianstvo.

5.4. EHSV sa domnieva, že základ našich demokracií musí byť rozšírený a že je potrebné prijímať nových občanov, ktorí budú mať rovnaké práva a povinnosti. Právo na národné a európske občianstvo by malo zahŕňať všetky rozmanitosti, bez diskriminácie (29).

5.5. EHSV vypracoval stanovisko (30) z vlastnej iniciatívy na tému Dohovoru o ľudských právach, ktorý vypracovala neúspešná Zmluva o ústave, aby sa udelilo európske občianstvo štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí majú dlhodobé povolenie k pobytu. Výbor navrhuje Komisii a Európskemu parlamentu, aby tento návrh zaradil medzi ciele novej legislatívy.

V Bruseli 4. novembra 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI

(8) Program pre Európu: http://www.eesc.europa.eu/documents/publications/pdf/booklets/EESC-2009-10-SK.pdf.

(9) Správa o praktickom fungovaní metodiky systematického a dôsledného monitorovania dodržiavania Charty základných práv, KOM(2009) 205 v konečnom znení, 29.4.2009.

(12) V rámci návrhu smernice, ktorú Komisia schváli v nasledujúcich mesiacoch.

(13) KOM(2007) 638, článok 12.2 e) a d). V súlade s ustanoveniami návrhu členské štáty môžu tiež obmedziť právo na rovnaké zaobchádzanie v porovnaní s vlastnými štátnymi príslušníkmi v súvislosti s udeľovaním štipendií na štúdium a odbornú prípravu a prístup k bývaniu pre tých, ktorí majú dĺžku povolenia k pobytu minimálne na 3 roky.

(14) Potvrdené Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev vo veci C-540/03 Európsky parlament proti Rade Európskej únie.

(18) Napríklad články: 12.1 a 12.2, 13.1 a 13.2, 13.3 a 13.4, 14.1 a 14.2 smernice.

(19) Tlačová poznámka OSN, experti OSN vyjadrujú znepokojenie v súvislosti so smernicou o návrate, 18. júla 2008.

(23) Článok 19 Charty základných práv začleňuje judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, predovšetkým rozsudok zo 17. decembra 1996, vo veci Ahmed/Rakúsko, Zb. 1996 s. VI-2006 a rozsudok vo veci Soering zo 7. júla 1989.

(24) Ako upozornil Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo veci C-133/03 Európsky parlament proti Rade Európskej únie.

(25) Pozri stanovisko CESE zo 16. júla 2009 na tému „Minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl“, spravodajkyňa: pani LE NOUAIL-MARLIERE, schválené na plenárnom zasadnutí 15. a 16. júla 2009 (Ú. v. EÚ C 317, 23.12.2009, s. 110).

(27) Napr. prípad Boultif proti Švajčiarsku, č. 54273/00, § 39, 41 a 46, 2.11.2001, ESĽP 2001-IX. Üner proti Holandsku, č. 46410/99, 18.10.2006, § 58.