[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 22.12.2009

KOM(2009)695 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Správa o následnom hodnotení programu Erasmus Mundus za roky 2004 – 2008

OBSAH

SPRÁVA KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Správa o následnom hodnotení programu Erasmus Mundus za roky 2004 – 2008 3

1. Úvod 3

2. Súvislosti externého hodnotenia 3

3. Externé hodnotenie 4

3.1. Podmienky hodnotenia 4

3.2. Metodika 4

3.3. Zistenia hodnotiteľa 4

3.3.1. Kvalita študijných programov Erasmus Mundus 4

3.3.2. Kvalita študentov a akademických pracovníkov Erasmus Mundus 5

3.3.3. Vplyv na „stranu ponuky“ vysokoškolského vzdelávania v Európe 5

3.3.4. Vplyv na medzinárodný dopyt po európskom vysokoškolskom vzdelávaní 6

3.3.5. Vplyv na študentov a akademických pracovníkov 6

3.3.6. Udržateľnosť 7

3.3.7. Návrh a štruktúra programu 7

3.3.8. Riadenie programu 8

3.3.9. Efektívnosť programu 8

4. Hlavné odporúčania externého hodnotenia a pripomienky Komisie 8

4.1. Účinnosť 8

4.2. Udržateľnosť 9

4.3. Efektívnosť – návrh a riadenie programu 10

5. Závery Komisie 11

Štatistické prílohy obsahujúce číselné údaje o žiadostiach a výbere 12

SPRÁVA KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Správa o následnom hodnotení programu Erasmus Mundus za roky 2004 – 2008

(Text s významom pre EHP)

1. ÚVOD

Táto správa sa predkladá na základe článku 12 rozhodnutia č. 2317/2003/ES[1] z 5. decembra 2003, ktorým sa ustanovuje program Erasmus Mundus a ktoré vyžaduje vykonanie následného hodnotenia tohto programu. V tejto správe je uvedené stanovisko Komisie k hlavným záverom a odporúčaniam následného hodnotenia, ktoré možno získať na webovej stránke: http://ec.europa.eu/dgs/education_culture/evalreports/index_en.htm . Tieto závery a odporúčania vychádzajú z rozsiahleho prieskumu medzi účastníkmi programu Erasmus Mundus a hlavnými zainteresovanými stranami.

2. Súvislosti externého hodnotenia

Erasmus Mundus na roky 2004 – 2008 bol programom spolupráce a mobility v oblasti vysokoškolského vzdelávania, ktorého zámerom je podporiť Európsku úniu ako centrum excelentnosti v oblasti vzdelávania vo svete. Jeho cieľom je podporovať rozvoj špičkových európskych magisterských študijných programov a zvýšiť viditeľnosť a príťažlivosť európskeho vysokoškolského vzdelávania v tretích krajinách. Medzi strategické ciele programu patrí zlepšenie kvality vysokoškolského vzdelávania v Európe a podpora porozumenia medzi kultúrami prostredníctvom spolupráce s tretími krajinami.

Konkrétnymi cieľmi programu boli: podpora kvality a excelentnosti európskeho vysokoškolského vzdelávania; podpora mobility absolventov vysokých škôl a akademických pracovníkov z tretích krajín; podpora štruktúrovanej spolupráce s inštitúciami vysokoškolského vzdelávania z tretích krajín; a zlepšenie profilu, viditeľnosti a dostupnosti európskeho vysokoškolského vzdelávania vo svete.

Program na rok 2004 – 2008 mal štyri hlavné akcie. Išlo o tieto oblasti: akcia 1 – magisterské študijné programy Erasmus Mundus, integrované študijné programy na magisterskej úrovni, ktoré ponúkajú aspoň tri univerzity v troch rôznych európskych krajinách; akcia 2 – štipendiá Erasmus Mundus pre študentov a akademických pracovníkov z tretích krajín; akcia 3 – partnerstvá s inštitúciami vysokoškolského vzdelávania v tretích krajinách vrátane štipendií pre študentov a akademických pracovníkov z krajín EÚ na účely mobility do tretích krajín; akcia 4 – projekty na zvýšenie príťažlivosti európskeho vysokoškolského vzdelávania vo svete.

3. Externé hodnotenie

3.1. Podmienky hodnotenia

Spoločnosť ECOTEC Research and Consulting bola požiadaná, aby vykonala hodnotenie na základe rámcovej zmluvy s Komisiou[2]. Následne hodnotenie sa týkalo obdobia rokov 2004 –2008, počas ktorého sa uskutočnilo niekoľko výziev na predloženie ponúk na realizáciu programu, pričom osobitná pozornosť sa venovala obdobiu od predbežného hodnotenia programu v rokoch 2006 – 2007. Hoci magisterské študijné programy, štipendiá a „projekty príťažlivosti“ v rámci Erasmus Mundus (akcie 1, 2 a 4) sa začali v akademickom roku 2004 – 2005, partnerstvá (akcia 3) sa začali o rok neskôr v rokoch 2005 – 2006.

Hlavnými cieľmi hodnotenia bolo posúdenie vplyvu prvého programu Erasmus Mundus a využitie získaných skúseností na podporu vykonávania následného programu. Hodnotenie sa teda zameralo na „účinnosť“ programu Erasmus Mundus – rozsah, v akom program dosiahol ciele stanovené na začiatku. Súčasne s posúdením krátkodobých a dlhodobých účinkov sa v rámci hodnotenia analyzovala aj „efektívnosť“, s akou sa v rámci programu Erasmus Mundus dosiahli tieto účinky[3] a rozsah, v akom sú študijné programy podporované a udržateľné z dlhodobého hľadiska.

3.2. Metodika

Metodika zahŕňala štúdium príslušnej literatúry; prieskum uskutočnený v inštitúciách zapojených do magisterských študijných programov, partnerstiev a projektov príťažlivosti programu Erasmus Mundus (akcie 1, 3 a 4) a medzi študentmi a akademickými pracovníkmi z tretích krajín a EÚ, ktorí sa zapojili do programu Erasmus Mundus; ako aj rozhovory s hlavnými zainteresovanými stranami vrátane vnútroštátnych štruktúr programu Erasmus Mundus a účastníkov zapojených do štyroch akcií programu. Uskutočnili sa náhodné návštevy dvanástich MŠP EM. Počas analýzy sa využila triangulácia a krížové overovanie zozbieraných údajov.

3.3. Zistenia hodnotiteľa

Vyváženosť dôkazov zozbieraných na účely následného hodnotenia programu Erasmus Mundus naznačuje, že program bol pri dosahovaní stanovených cieľov efektívny a vytvoril značnú pridanú hodnotu akcií Spoločenstva. Programu Erasmus Mundus sa podarilo spojiť niektoré najlepšie vysokoškolské vzdelávacie inštitúcie v EÚ, ktoré ponúkajú 103 nových a inovatívnych spoločných magisterských programov, ktoré by pravdepodobne neboli bez tohto programu vznikli. Tieto magisterské programy považujú tak akademickí zamestnanci, ako aj súčasní i bývali študenti programu Erasmus Mundus, s ktorými sa počas hodnotenia uskutočnili rozhovory, za vysokokvalitné programy a vo všeobecnosti sa im podarilo prilákať veľký počet žiadostí študentov z tretích krajín.

3.3.1. Kvalita študijných programov Erasmus Mundus

Dôkazy z hodnotenia naznačujú, že magisterské študijné programy podporované z programu Erasmus Mundus boli naozaj vysokej kvality. Excelentnosť zúčastnených inštitúcií, ako aj ich zamestnancov, zostáva základnou zárukou akademickej kvality. Zatiaľ čo geografické rozloženie zúčastnených inštitúcií bolo vo všeobecnosti vyvážené, inštitúcie z nových členských štátov zostali pomerne málo zastúpené.

Vysoká akademická úroveň a obsah študijných programov boli charakteristikami, ktoré boli najčastejšie vnímané koordinátormi študijných programov ako charakteristiky, ktoré v určitých vedných disciplínach najčastejšie vytvárali pridanú hodnotu v porovnaní s „bežnými“ magisterskými študijnými programami. Koordinátori študijných programov a absolventi vnímali aj mobilitu, ktorá je súčasťou študijných programov Erasmus Mundus, a „medzikultúrnu skúsenosť“, ktorú ponúkajú, ako dôležité zložky ich pridanej hodnoty.

Študenti vysoko hodnotili všeobecnú úroveň podpory študentov a akademických zariadení. Hodnotenie však naznačuje, že v niektorých prípadoch bolo možné urobiť ešte niečo navyše na zlepšenie súdržnosti medzi učebnými osnovami, podľa ktorých sa vyučuje na jednotlivých zúčastnených inštitúciách a jednotlivými spôsobmi výučby ponúkanými študentom. Integrácii študijných programov by mohli napomôcť štruktúrovanejšie formáty so spoločnými študijnými programami a obmedzenejším počtom študijných záznamov.

3.3.2. Kvalita študentov a akademických pracovníkov Erasmus Mundus

Až na obmedzený počet výnimiek, študijné programy Erasmus Mundus boli úspešné v tom, že sa im podarilo prilákať vysoký počet uchádzačov z tretích krajín. Študijné programy sa však často stretávali s problémami s náborom očakávaného počtu študentov z EÚ. Často to bolo z dôvodu úrovne poplatkov účtovaných za študijné programy (ktoré mohli byť vyššie ako poplatky za „národné“ programy) a neexistencia štipendií pre študentov EÚ v programe na roky 2004 – 2008.

Dôkazy z hodnotenia naznačujú, že celková akademická úroveň študentov vybraných do študijných programov Erasmus Mundus je vysoká. Päťdesiatpäť percent koordinátorov a partnerov, ktorí odpovedali na online prieskum, uviedlo, že priemerná akademická úroveň študentov Erasmus Mundus „výrazne presahovala“ priemer študentov magisterských študijných programov na ich katedrách.

Využívanie dodatočných finančných prostriedkov na cielený výber študentov z konkrétnych geografických oblastí a krajín ako súčasť akcie 2 („Okná“) nebolo vždy v súlade s hlavným zameraním programu na akademickú excelentnosť. V obmedzenom počte prípadov existujú dôkazy, že hlavné geografické kritérium zavedené v rámci akcie „Okná“ viedlo k výberu študentov podpriemernej úrovne.

Dôkazy z hodnotenia naznačujú, že celková akademická úroveň akademických pracovníkov podporovaných v rámci akcie 2 bola vysoká. Avšak viac ako 75 % akademických pracovníkov, ktorým bola poskytnutá podpora, boli muži. Tento podiel sa zdá byť neprimeraný, dokonca aj keď vezmeme do úvahy možné odchýlky zloženia akademických zamestnancov jednotlivých vedeckých disciplín podľa pohlavia.

3.3.3. Vplyv na „stranu ponuky“ vysokoškolského vzdelávania v Európe

Program Erasmus Mundus prispel k predtým existujúcej ponuke magisterského vzdelávania v EÚ tak kvantitatívne, ako aj kvalitatívne. Nové študijné programy boli vo všeobecnosti doplňujúcimi programami k existujúcej ponuke vysokoškolského vzdelávania, keďže „domáce“ študijné programy prebiehali paralelne. Program zvýšil aj celkovú kvalitu vytvorením nových, vysokokvalitných študijných programov, aké sa len veľmi zriedkavo vyskytovali pred zavedením programu.

Okrem priameho vplyvu vytvorenia nových študijných programov dôkazy z hodnotenia ukazujú, že program Erasmus Mundus mal dodatočný, nepriamy vplyv na zúčastnené katedry a inštitúcie. Zdá sa, že proces zavádzania a realizácie spoločných študijných programov posilnil dvojitý proces „europeizácie“ na strane ponuky (keďže navzájom spolupracovali vysokoškolské vzdelávacie inštitúcie z rozličných krajín) a „internacionalizácie“ na strane dopytu (keďže inštitúcie sa snažili prilákať viac študentov zo zahraničia a reagovať na ich potreby).

V rámci hodnotenia sa zistilo, že Erasmus Mundus vo všeobecnosti pozitívne prispel k strategickým cieľom EÚ v oblasti vysokoškolského vzdelávania. Konkrétne, integrovaná nadnárodná povaha študijných programov si vyžadovala od inštitúcii, aby sa priamo podrobne venovali uplatňovaniu aspektov Bolonského procesu, konkrétnejšie uplatňovaniu európskeho systému prenosu kreditov. Zvýšila sa aj vzájomná informovanosť akademickej obce o vlastnostiach a fungovaní vysokoškolských vzdelávacích systémov v ostatných členských štátoch.

Skúsenosti niekoľkých študijných programov naznačujú, že otázka spoločných titulov (diplomov) zostáva oblasťou, v ktorej je potrebné vykonať ďalšiu prácu na odstránenie prekážok vo vnútroštátnych právnych predpisoch, ktoré bránia akreditácii spoločných titulov. Zvýšená úroveň spoločného zabezpečovania kvality a vzájomného uznávania spojeného so spoločnými titulmi by pravdepodobne prispela k ďalšiemu rozvoju Európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania.

3.3.4. Vplyv na medzinárodný dopyt po európskom vysokoškolskom vzdelávaní

Existujú dôkazy, že program Erasmus Mundus viedol k zvýšeniu počtu študentov z tretích krajín navštevujúcich zúčastnené katedry a inštitúcie, hoci tento trend nie je univerzálny a je možné, že niektorí študenti z tretích krajín, ktorí by prišli do Európy v každom prípade, sa rozhodli pre študijné programy Erasmus Mundus. Konsolidované údaje o počtoch študentov z tretích krajín navštevujúcich jednotlivé inštitúcie neboli počas hodnotenia k dispozícii v žiadnom zo skúmaných prípadov, hoci takéto údaje by boli cenným prostriedkom na preskúmanie kvantitatívnych účinkov programov, ako je napríklad Erasmus Mundus.

Mnohí zo zástupcov študijných programov, s ktorými sa uskutočnili pohovory počas hodnotenia, uviedli, že Erasmus Mundus umožnil ich katedrám prilákať študentov zo širšej škály tretích krajín a tým porušiť tradičné trendy prijímania študentov.

3.3.5. Vplyv na študentov a akademických pracovníkov

Dôkazy z prieskumu o vplyve na absolventov ukazujú, že absolventi programu Erasmus Mundus sú vo všeobecnosti presvedčení, že v rámci študijných programov získali cenné a relevantné schopnosti a skúsenosti. V súčasnosti však ešte nie je možné vyvodiť závery z dôkazov o dlhodobom akademickom a kariérnom postupe absolventov po skončení študijných programov, hoci sú vo všeobecnosti pozitívne.

Výsledky on-line prieskumu medzi akademickými pracovníkmi, ktorý sa týkal akcie 2, naznačujú, že Erasmus Mundus umožnil týmto osobám upevniť si svoje vlastné siete (spojené s výskumom) a zlepšiť si vedomosti a pochopiť vysokoškolské vzdelávanie v EÚ. Zdá sa, že osobný vplyv účasti na programe a vplyv na hosťujúce katedry a študijné programy sú vyššie, keď sa akademickí pracovníci priamo podieľajú na študijnom procese študijných programov, hoci to neplatí vždy.

3.3.6. Udržateľnosť

Hodnotenie ukázalo, že väčšina koordinátorov a partnerov, ktorí sa v súčasnosti podieľajú na programe Erasmus Mundus, neverí tomu, že by študijné programy, na ktorých sa podieľajú, mohli pokračovať v ich terajšej porobe, bez ďalšieho financovania EÚ.

Tieto zistenia, získané od príjemcov európskeho financovania, nie sú prekvapujúce, najmä v krajinách, kde vysokoškolské vzdelávacie systémy čelia značne obmedzeným možnostiam financovania. Keďže dlhodobá udržateľnosť programu Erasmus Mundus si pravdepodobne vyžiada zníženie úrovne financovania EÚ na štipendiá určené na jednotlivé študijné programy, je jasné, že bude potrebné nájsť aj iné riešenia ako „status quo“, ak majú mnohé študijné programy Erasmus Mundus pokračovať.

V zásade by medzinárodná excelentnosť študijných programov mala umožniť najlepším spomedzi nich prijímať vysokokvalitných, samofinancujúcich sa študentov z tretích krajín, keďže tradícia platenia za vysokokvalitné vzdelávanie je častejšie etablovaná mimo EÚ ako v EÚ. Zatiaľ čo program Erasmus Mundus pravdepodobne podporil mnohých študentov, ktorí by si inak nemohli dovoliť študovať v Európe, je rovnako pravdepodobné, že v rámci programu bola poskytnutá podpora študentom, ktorí by boli schopní uhradiť aspoň časť nákladov na štúdium.

Hoci proces diverzifikácie zdrojov na financovanie študentov je už súčasťou návrhu nového programu Erasmus Mundus, hodnotenie naznačuje, že študijné programy musia viac zohľadňovať potrebu zlepšenia samofinancovania a alternatívnych zdrojov financovania.

3.3.7. Návrh a štruktúra programu

Zatiaľ čo sa v rámci hodnotenia zistilo, že akcia 1 „Magisterské študijné programy“ a akcia 2 „Štipendiá pre študentov“ sa navzájom evidentne dopĺňali a účinne spolu fungovali, dôkazy týkajúce sa účinnosti akcie 2 „Štipendia pre akademických pracovníkov“, akcie 3 „Partnerstvá“ a akcie 4 „Projekty“ sú už menej presvedčivé.

Vplyv financovania akademických pracovníkov v rámci akcie 2 na kvalitu študijných programov nebol vždy evidentný. Zdá sa pravdepodobné, že príspevok financovania v rámci tejto akcie je vyšší, keď sú akademickí pracovníci zamestnaní výslovne na to, aby sa podieľali na príslušnom študijnom programe (najmä na procese výučby).

Hoci akcia 3 v niekoľkých prípadoch pridala študijným programom Erasmus Mundus cenný ďalší rozmer, partnerské projekty často neboli dostatočne integrované do študijných programov, s ktorými súviseli, a táto akcia celkovo prilákala menej účastníkov ako sa očakávalo. Toto sa zohľadnilo v novom programe Erasmus Mundus tým, že inštitúcie z tretích krajín sú oprávnené stať sa riadnymi partnermi konzorcia.

Hodnotitelia sa domnievajú, že zatiaľ čo akcia 4 podporila niekoľko zaujímavých a potenciálne účinných projektov, financovanie na túto akciu bolo rozdelené v malých sumách medzi veľa projektov s rozdielnymi cieľmi. Akcia 4 by mohla byť účinnejšia, ak by sa zdroje sústredili na obmedzenejší počet väčších projektov.

3.3.8. Riadenie programu

Zistilo sa, že postupy riadenia programu Erasmus Mundus boli vhodné a prevažne účinné. Konkrétne, príjemcovia programu neinformovali o žiadnych veľkých problémoch s výberovým postupom a postupom monitorovania programu. Hodnotitelia sa však domnievajú, že kvalita konsolidovaných údajov z monitorovania programu by sa mohla bez vynaloženia ďalšieho väčšieho úsilia ešte zlepšiť. Konkrétne, užitočné by boli kompletnejšie údaje o počtoch študentov a podieloch študentov, ktorí absolvovali/dokončili študijné programy, pretože predstavujú jednoduché, ale cenné ukazovatele „výsledkov“.

3.3.9. Efektívnosť programu

Hodnotitelia sa domnievajú, že program dosiahol všeobecne vysokú úroveň efektívnosti. Zdá sa najmä, že pomerne nízke sumy vyčlenené pre konzorciá programu Erasmus Mundus na správu študijných programov mali pákový efekt, pretože na ich realizáciu sa vynaložili značné dodatočné zdroje (najmä čas administratívnych pracovníkov).

Vzhľadom na vysoký podiel študentov Erasmus Mundus v jednotlivých študijných programoch, ktoré dostali financie na financovanie štipendií v plnej výške, sa zdá, že celková efektívnosť by sa mohla zvýšiť, ak by sa vynaložilo úsilie na zabezpečenie toho, aby študijné programy absolvovali študenti s podporou z iných finančných zdrojov.

4. HLAVNÉ ODPORÚčANIA EXTERNÉHO HODNOTENIA A PRIPOMIENKY KOMISIE

Hlavné odporúčania hodnotiteľa sú uvedené tučným písmom, zatiaľ čo pripomienky Komisie sú označené kurzívou.

4.1. Účinnosť

Odporúčanie 1

Faktory vysvetľujúce pretrvávajúce „nedostatočné zastúpenie“ inštitúcií z nových členských štátov v programe Erasmus Mundus by sa mali bližšie preskúmať a v rámci právomocí EÚ v tejto oblasti by sa mali podniknúť potrebné kroky na riešenie zistených problémov.

Komisia súhlasí s týmto odporúčaním. Na zvýšenie účasti menej zastúpených krajín EÚ v tomto programe Komisia podporuje projekt v rámci akcie 3 (koordinovanej slovenskými národnými štruktúrami), ktorej cieľom je šíriť informácie o tom, ako sa zapojiť do programu, a poskytovať podporu potenciálnym účastníkom z nových členských štátov. Vplyv tohto projektu bude možné posúdiť v lete 2010.

Odporúčanie 2

Pri priebežnom monitorovaní študijných programov Erasmus Mundus by sa osobitná pozornosť mala venovať úrovni integrácie do učebných osnov a ponúkaných študijných záznamov.

Komisia víta toto odporúčanie, ako spôsob ďalšej podpory významu integrácie. V budúcnosti by sa od uchádzačov malo vyžadovať, aby vysvetlili a jasnejšie preukázali úroveň integrácie ich študijných programov a od hodnotiteľov návrhov by sa malo požadovať, aby osobitnú pozornosť venovali analýze mechanizmov integrácie a mobility.

Odporúčanie 3

Zatiaľ čo sa v rámci nového programu Erasmus Mundus zaviedli štipendiá pre študentov z EÚ, aby sa zvýšil podiel študentov z EÚ v študijných programoch Erasmus Mundus, skutočné podiely žiadostí a počty vybraných študentov EÚ by sa mali počas realizácie programu pozorne sledovať.

Komisia súhlasí s týmto odporúčaním a bude pozorne sledovať podiely žiadostí a vybraných študentov z EÚ, rovnako, ako to robila doteraz v prípade študentov z krajín mimo EÚ. Tieto informácie sú nevyhnutné na to, aby realizácia programu bola v budúcnosti čo najúčinnejšia.

Odporúčanie 4

V novom programe Erasmus Mundus by sa malo od konzorcií vyžadovať, aby venovali väčšiu pozornosť vyváženému zastúpeniu mužov a žien medzi akademickými pracovníkmi podporovanými v rámci ich magisterských študijných programov.

Komisia v zásade súhlasí s týmto odporúčaním a vynaloží maximálne úsilie na zvýšenie informovanosti o tomto probléme medzi účastníkmi programu.

Odporúčanie 5

Na účely monitorovania vplyvu programu Erasmus Mundus na počty vysokokvalitných študentov z tretích krajín prichádzajúcich do Európy sú potrebné lepšie údaje. Od zúčastnených inštitúcií by sa preto malo vyžadovať, aby poskytovali údaje o celkových počtoch študentov z tretích krajín, ktorých prijmú, ktoré by v tejto súvislosti umožnili systematickú analýzu vplyvu programu Erasmus Mundus.

Komisia víta toto odporúčanie, ktoré sa použije ako podnet pre zúčastnené inštitúcie, aby poskytovali načas presné štatistické údaje o počtoch a študijných výsledkoch svojich študentov. Tieto informácie by sa mali poskytovať prostredníctvom existujúcich databáz študentov (ktoré vedie výkonná agentúra), ktoré by mali byť podľa možnosti čo najľahšie použiteľné.

Odporúčanie 6

Prieskum o vplyve na absolventov by mal pokračovať aj v nasledujúcich rokoch, pričom by sa mal používať systematickejší, ale kratší dotazník, ktorý by mal byť prispôsobený na účely merania dlhodobejšieho vplyvu programu na študentov zapojených do programu.

Komisia súhlasí s týmto odporúčaním. Prieskum vplyvu na absolventov je hlavným nástrojom na pochopenie a interpretáciu minulých a budúcich trendov programu. V súčasnosti prebiehajú diskusie s dodávateľom povereným prieskumom vplyvu na absolventov, ktorých výsledkom má byť dohoda o účinnejšom dotazníku pre študentov a absolventov.

4.2. Udržateľnosť

Odporúčanie 7

Na účely zabezpečenia udržateľnosti najlepších študijných programov Erasmus Mundus pri súčasnom maximalizovaní vplyvu financovania EÚ by program Erasmus Mundus mal upustiť od súčasnej situácie, keď väčšina študentov z tretích krajín v študijných programoch Erasmus Mundus dostáva štipendium v plnej výške. Existujúce študijné programy by sa mali podnecovať k tomu, aby prešli k diferencovanejšiemu systému poskytovania podpory študentom s vyšším podielom študentov financovaných z iných zdrojov štipendií ako Erasmus Mundus.

Komisia súhlasí s potrebou zabezpečiť udržateľnosť študijných programov Erasmus Mundus a kládla na to dôraz už v prvej výzve v rámci nového programu. Komisia však považuje za nevyhnutné zamerať sa ešte viac na budúcnosť systému štipendií. Napríklad, v budúcnosti by sa mal oddeliť od podpory poskytovanej vynikajúcim študijným programom, pričom štipendiá by mali byť funkciou schopnosti študijných programov prilákať študentov.

Odporúčanie 8

Akcia 3 nového programu Erasmus Mundus by mala mať strategickejší prístup, ako to bolo v prípade akcie 4 predchádzajúceho programu, v rámci ktorého by sa financoval obmedzený počet projektov s jasne definovanými prioritnými oblasťami a podnecujúcimi k „zoskupovaniu“ činností. Mal by sa zabezpečiť posilnený cielený marketing študijných programov na elitných inštitúciách vysokoškolského vzdelávania v tretích krajinách s vysokými a strednými príjmami a v Európe určený na podporu (samofinancovaného) dopytu po študijných programoch Erasmus Mundus.

Komisia zdieľa obavy hodnotiteľov z nedostatku presného strategického prístupu k vymedzeniu konkrétnych cieľov akcie 3. Tento rok sa Komisia rozhodla vyhnúť otvorenej výzve na predloženie návrhov a vyhlásila po prvýkrát výzvu pre „zoskupenia“ s cieľom využiť najlepšie projekty z predchádzajúcich projektov v rámci akcie 4. Budúce výzvy na predloženie návrhov sa navyše zamerajú na obmedzený počet prioritných oblastí. Komisia bude pokračovať aj vo financovaní niektorých akcií v rámci projektu globálnej podpory programu Erasmus Mundus na podporu propagácie európskeho vysokoškolského vzdelávania vo svete.

4.3. Efektívnosť – návrh a riadenie programu

Odporúčanie 9

V rámci nového programu Erasmus Mundus by sa od akademických pracovníkov malo vyžadovať, aby priamo prispeli k študijnému programu, na ktorý získali grant z programu Erasmus Mundus s cieľom zvýšiť kvalitu príslušného študijného programu.

Komisia považuje toto odporúčanie za zaujímavé. Až doteraz boli štipendiá pre akademických pracovníkov určené najmä na to, aby umožňovali vyučovanie alebo výskumnú činnosť súvisiacu so študijným programom. Priamy príspevok k študijnému programu môže znamenať určitú predchádzajúcu účasť akademických pracovníkov na vymedzení učebných osnov. Určité študijné programy si už vyžadujú priamy príspevok, v takom prípade by sa o tieto osvedčené postupy mali podeliť s ostatnými konzorciami.

Odporúčanie 10

Formuláre k správe o dosiahnutom pokroku a k záverečnej správe zo študijných programov Erasmus Mundus by sa mali preskúmať s cieľom zabezpečiť, aby sa zhromažďovali kompletné údaje o počtoch študentov (z EÚ a z tretích krajín) a o podiele absolventov.

Rovnako ako v prípade 5 Komisia súhlasí, že študijné programy by mali byť nabádané k tomu, aby načas poskytovali presné štatistické údaje o počtoch a študijných výsledkoch svojich študentov. Konkrétne by sa mali uvádzať presné podiely absolventov s cieľom umožniť transparentnejšiu analýzu úspechu študijného programu.

5. ZÁVERY KOMISIE

Komisia súhlasí s celkovým hodnotením hodnotiteľov, že program Erasmus Mundus výrazne prispel k internacionalizácii európskeho vysokoškolského vzdelávania. Program je aj naďalej relevantný pre výzvy, ktorým čelia európske inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, najmä v súčasnej globálnej ekonomickej situácii a udržiava vysokú úroveň entuziazmu medzi koordinátormi, partnermi, študentmi a akademickými pracovníkmi. Výsledky tohto hodnotenia ukazujú, že program Erasmus Mundus naďalej plní svoje politické a operačné ciele, ako aj ciele článku 149 zmluvy.

Základná kvalita magisterských študijných programov Erasmus Mundus, inštitúcií, ktoré ich zabezpečujú, študentov a akademických pracovníkov, ktorých lákajú, sú nevyhnutné pre ďalší rozvoj a zdravie programu. Komisia víta pozitívne zistenia hodnotiteľa v tejto oblasti a v novom programe Erasmus Mundus priznala vyššiu prioritu úlohe zabezpečenia kvality.

Nový program bol navrhnutý na prekonanie určitých štrukturálnych nedostatkov zistených v programe na roky 2004 – 2008 tak, že ponúka štipendiá študentom z EÚ a umožňuje inštitúciám z tretích krajín, aby sa napríklad na programe zúčastňovali ako riadni partneri. Komisia berie na vedomie tie zistenia tohto hodnotenia, kde by sa mohli urobiť ďalšie zlepšenia, a bude venovať náležitú pozornosť týmto zisteniam počas zvyšného obdobia programu na roky 2009 – 2013.

ŠTATISTICKÉ PRÍLOHY OBSAHUJÚCE čÍSELNÉ ÚDAJE O žIADOSTIACH A VÝBERE

EÚ + krajiny EZVO/EHP | Počet žiadostí IVV, ktoré sa týkajú magisterských študijných programov Erasmus Mundus (1) | Počet vybraných žiadostí IVV, ktoré sa týkajú magisterských študijných programov Erasmus Mundus (1) | Počet IVV, ktoré sa zúčastňujú magisterských študijných programov vybraných v rámci Erasmus Mundus |

Rakúsko | 32 | 7 | 4 |

Belgicko | 133 | 21 | 7 |

Bulharsko | 2 | 0 | 0 |

Cyprus | 1 | 0 | 0 |

Česká republika | 56 | 9 | 4 |

Dánsko | 72 | 14 | 7 |

Estónsko | 25 | 3 | 2 |

Fínsko | 59 | 11 | 5 |

Francúzsko | 465 | 65 | 49 |

Nemecko | 320 | 54 | 33 |

Grécko | 43 | 5 | 4 |

Maďarsko | 74 | 10 | 4 |

Írsko | 44 | 6 | 5 |

Taliansko | 361 | 44 | 26 |

Lotyšsko | 21 | 0 | 0 |

Litva | 35 | 2 | 2 |

Luxembursko | 7 | 1 | 1 |

Malta | 17 | 1 | 1 |

Holandsko | 162 | 29 | 14 |

Poľsko | 123 | 16 | 8 |

Portugalsko | 170 | 26 | 11 |

Rumunsko | 14 | 0 | 0 |

Slovensko | 14 | 1 | 1 |

Slovinsko | 24 | 3 | 2 |

Španielsko | 464 | 62 | 27 |

Švédsko | 140 | 22 | 11 |

Spojené kráľovstvo | 257 | 42 | 28 |

Island | 5 | 0 | 0 |

Lichtenštajnsko | 0 | 0 | 0 |

Nórsko | 63 | 14 | 9 |

Spolu | 3195 | 468 | 265 |

EÚ + krajiny EZVO/EHP | Počet žiadostí IVV, ktoré sa týkajú projektov v rámci akcie 4 Erasmus Mundus (1) | Počet vybraných žiadostí IVV, ktoré sa týkajú projektov v rámci akcie 4 Erasmus Mundus (1) | Počet IVV, ktoré sa zúčastňujú na projektoch vybraných v rámci akcie 4 Erasmus Mundus |

Rakúsko | 41 | 8 | 6 |

Belgicko | 84 | 18 | 16 |

Bulharsko | 18 | 2 | 2 |

Cyprus | 5 | 2 | 2 |

Česká republika | 27 | 4 | 3 |

Dánsko | 22 | 6 | 4 |

Estónsko | 20 | 5 | 5 |

Fínsko | 53 | 17 | 12 |

Francúzsko | 135 | 26 | 20 |

Nemecko | 108 | 16 | 10 |

Grécko | 27 | 5 | 3 |

Maďarsko | 41 | 4 | 2 |

Írsko | 11 | 3 | 3 |

Taliansko | 144 | 15 | 12 |

Lotyšsko | 11 | 3 | 2 |

Litva | 23 | 4 | 3 |

Luxembursko | 2 | 0 | 0 |

Malta | 9 | 3 | 1 |

Holandsko | 73 | 14 | 9 |

Poľsko | 60 | 12 | 9 |

Portugalsko | 55 | 10 | 7 |

Rumunsko | 31 | 3 | 3 |

Slovensko | 30 | 6 | 3 |

Slovinsko | 17 | 1 | 1 |

Španielsko | 133 | 32 | 18 |

Švédsko | 51 | 11 | 8 |

Spojené kráľovstvo | 99 | 22 | 15 |

Island | 2 | 2 | 1 |

Lichtenštajnsko | 1 | 1 | 1 |

Nórsko | 24 | 11 | 9 |

Spolu | 1357 | 266 | 190 |

Počet doručených žiadostí študentov | Udelené štipendiá v rámci Erasmus Mundus | Udelené štipendiá v rámci akcie „Okno“ („Window“) | Celkový počet udelených štipendií |

2004-05 | neuvádza sa | 140 | 0 | 140 |

2005-06 | 3030 | 455 | 353 | 808 |

2006-07 | 5500 | 741 | 636 | 1377 |

2007-08 | 12 766 | 1196 | 629 | 1825 |

2008-09 | 18 820 | 1957 | 74 | 2031 |

Spolu | 40 116 | 4489 | 1692 | 6181 |

[1] Ú. v. EÚ L 345, 31.12.2003.

[2] Rámcová zmluva na hodnotenie, služby súvisiace s hodnotení a podporu pri posudzovaní vplyvu (EAC/03/06 – 1. predĺženie).

[3] Miera, v akej sa želané účinky programu dosiahli za primerané náklady.