H4 33074 PE Európsky program výskumu a inovácií v oblasti bezpečnosti

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 21.12.2009

KOM(2009)691 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE

„Európsky program výskumu a inovácií v oblasti bezpečnosti – prvotný postoj Komisie ku kľúčovým zisteniam a odporúčaniam Európskeho fóra pre výskum a inovácie v oblasti bezpečnosti“

EN

OZNÁMENIE KOMISIE

Európsky program výskumu a inovácií v oblasti bezpečnosti – prvotný postoj Komisie ku kľúčovým zisteniam a odporúčaniam Európskeho fóra pre výskum a inovácie v oblasti bezpečnosti

ÚVOD

Jedným z hlavných cieľov EÚ je uchovávať a rozvíjať európske hodnoty ako sú spravodlivosť, sloboda a bezpečnosť a zároveň riešiť stále komplexnejšie bezpečnostné výzvy.

V našom každodennom živote získali na význame boj proti terorizmu a organizovanému zločinu, ochrana vonkajších európskych hraníc a riadenie občianskych krízových situácií. Ak nebudeme zodpovedajúcim spôsobom riešiť zmenu klímy, v globálnom meradle to môže mať rozsiahle destabilizujúce účinky. Zároveň je otázka vnútornej a vonkajšej bezpečnosti čoraz previazanejšia. Ich riešenie si vyžaduje využívanie moderných technológií.

Vzhľadom na to, že bezpečnostné technológie sa v moderných spoločnostiach využívajú čoraz viac a vzbudzujú tým obavy občanov, je nevyhnutné zabezpečiť etickú kontrolu a transparentnosť projektov výskumu a vývoja v oblasti bezpečnosti. Naša bezpečnosť musí vychádzať z európskych hodnôt. A naopak, bezpečnostné riešenia sú potrebné na ochranu našich spoločenských hodnôt.

Riešenie týchto obáv v nasledujúcich rokoch bude vyžadovať lepšie pochopenie interakcie ľudských a prírodných faktorov, ktoré môžu viesť k bezpečnostným rizikám, čo je takisto častokrát kľúčové na vytvorenie účinných reakcií, spolu s využívaním moderných technológií a inovatívnych riešení.

Komisia usúdila, že na nájdenie najúčinnejších riešení týchto výziev je nevyhnutná spolupráca zástupcov výrobného odvetvia, verejných a súkromných konečných užívateľov, výskumných zariadení a univerzít, ako aj nevládnych organizácií a orgánov EÚ. V roku 2007 preto spoločne s členskými štátmi navrhla vytvorenie „Európskeho fóra pre výskum a inovácie v oblasti bezpečnosti“ – ESRIF[1].

Toto fórum bolo poverené vytvorením programu výskumu a inovácií v oblasti bezpečnosti pre EÚ, t. j. strategického plánu výskumu a inovácií v oblasti bezpečnosti, ktorého cieľom je priniesť viac koherencie a efektívnosti do tejto oblasti, ktorá zahŕňa európsku, vnútroštátnu a regionálnu úroveň. Sústredí sa na viac ako len na výskum a vývoj a prináša do európskeho programu „I“ ako inovácie. Jeho orientácia na inovácie a zavádzanie bezpečnostných technológií sa ukázala ešte dôležitejšia v kontexte súčasných globálnych environmentálnych a hospodárskych výziev.

Dňa 23. novembra ESRIF prijalo svoje kľúčové zistenia a odporúčania (viac informácií o ESRIF a jeho prístupe nájdete v priloženom zhrnutí konečnej správy ESRIF).

Toto oznámenie predstavuje prvotnú reakciu Komisie na kľúčové zistenia a odporúčania ESRIF.

SPOLOčENSKÝ ROZMER BEZPEčNOSTI

ESRIF správne založilo svoj prístup k výskumu v oblasti bezpečnosti na predpoklade, že bezpečnosť je v prvom rade otázkou ľudskou a spoločenskou. Ľudia nie sú iba cieľmi a obeťami útokov a bezpečnostných hrozieb, ale takisto záchrancami, tými, ktorí prijímajú rozhodnutia a tými, ktorí reagujú na situácie neistoty.

Na riešenie týchto výziev je potrebné, aby sa všetky bezpečnostné riešenia zakladali na európskych hodnotách, akými sú sloboda a spravodlivosť a základné etické zásady a právne požiadavky, ktoré sú stredobodom činností výskumu a vývoja a inovácií v oblasti bezpečnosti. To znamená:

a) Posilnenie právneho a etického rozmeru

Nemožno prijať bezpečnostné opatrenia bez zohľadnenia rešpektovania práv a slobôd jednotlivcov, najmä pokiaľ ide o ochranu súkromia občanov. Bezpečnostné opatrenia musia byť legitímne a primerané, aby ich spoločnosť prijala, a musia sa vždy uplatňovať v súlade s právnym štátom. Základné etické zásady a požiadavky bezpečnostných opatrení týkajúcich sa ochrany údajov musia byť základom na vytváranie a vykonávanie bezpečnostných programov. ESRIF odporúča, aby sa požiadavky týkajúce sa súkromia občanov zohľadňovali spolu s požiadavkami v oblasti presadzovania bezpečnosti hneď v počiatočnom štádiu, keď sa uvažuje o nových bezpečnostných riešeniach. Nazýva to „ochrana súkromia už v štádiu návrhu“ (Privacy by design).

Takýto prístup, ktorý Komisia uvítala, bude mať hlboký vplyv na celý cyklus výskumu a inovácií.

b) Posilnenie spoločenského rozmeru

Je potrebné zohľadniť ďalší spoločenský rozmer z hľadiska účinnosti technológií. Žiadna bezpečnostná technológia nemôže byť v skutočnosti dlhodobým bezpečnostným riešením bez aktívnej účasti širokej verejnosti (a bez prijatia širokou verejnosťou). ESRIF tvrdí, že spoločenský prístup k bezpečnosti znamená víziu bezpečnosti, ktorá nie je zameraná na prevenciu a ochranu za každú cenu, ale spočíva skôr v schopnosti našich spoločností čeliť rizikám a niekedy aj stratám a riešiť ich. Takáto „spoločenská odolnosť“ závisí od slobodnej vôle informovaných občanov, ako aj od kvality technických systémov a od schopnosti spoločností a správ zabezpečiť kontinuitu činností.

Na dosiahnutie prispôsobivosti sú potrebné osobitné programy, ktoré sa zameriavajú na širšiu verejnosť, aby sa dosiahla väčšia informovanosť o hrozbách, lepšie pochopili postupy zavedené na riešenie výziev a takisto sa prediskutovala prijateľnosť bezpečnostných riešení. Prioritou sú osobitné iniciatívy zahŕňajúce médiá. V súlade so správou ESRIF je potrebný ďalší výskum vzťahu medzi technológiami a občianskymi a ľudskými právami.

ZLEPšOVANIE KONKURENCIESCHOPNOSTI EURÓPSKEHO BEZPEčNOSTNÉHO PRIEMYSLU

Európsky bezpečnostný priemysel, ktorého trhová hodnota sa v roku 2008 odhadovala na 26 až 36 miliárd EUR[2], rýchlo rastie, zamestnáva vysokokvalifikovanú pracovnú silu a jeho významnou súčasťou je výskum a vývoj. Podľa odporúčania ESRIF je potrebný „silný a nezávislý technologický a vedecký základ, aby EÚ mohla chrániť záujmy svojich občanov a zabezpečiť konkurencieschopnosť svojho priemyslu pri poskytovaní výrobkov a služieb.“ Odporúča, aby sa EÚ snažila dosiahnuť vedúcu pozíciu na bezpečnostnom trhu, a podporuje myšlienku iniciatívy vedúceho trhu v odvetví bezpečnosti.

Vyžaduje si to však súčasné investície do ambicióznej priemyselnej politiky pre odvetvie bezpečnosti, aby sa v budúcnosti dosiahol prínos v podobe inovácií a rastu.

a) Prekonanie fragmentácie trhu

Bezpečnostný priemysel v Európe sa musí stať konkurencieschopnejším a účinnejším. Doteraz tento priemysel trpel fragmentáciou trhov, čo viedlo k ich vnútroštátnej alebo dokonca regionálnej orientácii. Ich malá veľkosť viedla k neefektívnosti a slabej účinnosti vynaložených nákladov na strane priemyslu aj na strane koncových užívateľov. Je to významná prekážka pre interoperabilitu a integráciu bezpečnostných riešení na vnútroštátnej a európskej úrovni. Riešenie tejto otázky vytvorením celoeurópskych trhov povedie k väčšej konkurencieschopnosti tohto výrobného odvetvia a jeho atraktívnosti na globálnej úrovni a k väčšej účinnosti verejných výdavkov.

i) Certifikácia, validácia a normalizácia

Na základe požiadaviek koncových užívateľov a výsledkov výskumu je potrebné nové technológie a riešenia nielen validovať, ale aj certifikovať a v prípade potreby normalizovať, aby sa stali súčasťou účinnej reakcie na bezpečnostné hrozby. Činnosti v oblasti výskumu a vývoja by sa mali prepojiť s jasnou stratégiou validácie a verejného obstarávania, ktorá zohľadňuje príslušné politické otázky, ako aj hospodárske záujmy. Malo by to podporiť vytvorenie európskeho bezpečnostného trhu a lepšiu spoluprácu subjektov v oblasti bezpečnosti na vnútroštátnej a európskej úrovni. ESRIF odporúča, aby Komisia posúdila uplatniteľnosť a účinnosť „európskeho bezpečnostného označenia“.

CEN a ETSI[3] už začali pracovať na štandardizácii v oblasti bezpečnosti. CEN sa najprv zameriava na množstvo otázok, v prípade ktorých dostal mandát na normalizáciu (konkrétne v oblasti bezpečnosti dodávateľského reťazca, ochrany kritickej infraštruktúry a produktov na ochranu proti trestným činom). Keďže normy môžu byť účinným prostriedkom, ako pretransformovať zistenia výskumu do inovatívnych produktov, očakáva sa, že práca vykonaná v rámci siedmeho rámcového programu povedie k ďalšej normalizácii. Túto prácu je potrebné urýchliť.

Komisia medzičasom skúma spôsoby testovania príslušných výskumných činností s cieľom vytvoriť budúce certifikačné mechanizmy. Cieľom takýchto mechanizmov by malo byť osvedčiť, že bezpečnostné produkty a postupy sú v súlade s príslušnými normami.

ii) Regulačný rámec

ESRIF zdôraznilo, že vzhľadom na fragmentáciu bezpečnostného trhu, častokrát spôsobenú odlišnými vnútroštátnymi právnymi predpismi, by bolo dobré zaviesť harmonizovaný regulačný rámec v určitých oblastiach a koordinovať ho smerom zdola nahor. Komisia je toho názoru, že prvým krokom by mala byť starostlivá analýza existujúceho regulačného rámca.

iii) Interoperabilita

Spoločné využívanie zdrojov a informácií posilňuje našu schopnosť riešiť komplexné bezpečnostné otázky presahujúce hranice štátov. Výmena informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi a ďalšími európskymi subjektmi má v prípade boja proti cezhraničnej trestnej činnosti kľúčový význam. V súčasnosti však takúto výmenu a spoločné využívanie informácií sťažuje nedostatočná technická a organizačná interoperabilita. Preto treba bezodkladne vytvoriť normy interoperability.

b) Posilnenie priemyselnej základne

Európska únia potrebuje silnú priemyselnú a technologickú základňu, aby zabezpečila pre občanov v EÚ a mimo nej moderné bezpečnostné riešenia. Na posilnenie európskej bezpečnostnej priemyselnej a technologickej základne je potrebné sa zaoberať týmito otázkami:

i) Zmapovanie bezpečnostnej priemyselnej základne

Na získanie presného obrazu európskej bezpečnostnej technologickej a priemyselnej základne (ďalej len „ESTIB“) je dôležité zmapovať tieto právomoci. Takéto zmapovanie umožní identifikovať silné a slabé stránky ESTIB a určiť vhodné opatrenia na jej posilnenie. Osobitnú pozornosť treba venovať malým a stredným podnikom. Dôraz by sa mal klásť aj na odvetvia „kritickej výroby“ (ako napríklad výroba elektrických prístrojov atď.), ktoré vo výrobe zohrávajú podobnú úlohu ako kritická infraštruktúra zohráva vo svete infraštruktúry.

ii) Inovačná politika

Inovačná politika sa zameriava na transformáciu vedomostí do nových produktov a metód a súčasne do hospodárskej hodnoty a obchodného úspechu[4]. To je osobitne dôležité pre výskum a vývoj v oblasti bezpečnosti. Komisia bude preto analyzovať do akej miery by najinovatívnejšie bezpečnostné odvetvia mali byť zahrnuté do iniciatívy vedúceho trhu.

Okrem toho je obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím užitočným nástrojom na podporu obstarávania inovatívnych produktov a technológií[5]. Komisia bude ďalej analyzovať, ako urýchliť obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím v oblasti bezpečnosti. Pokiaľ ide o verejné obstarávanie, smernica 2009/81/ES[6] sa vzťahuje takisto na dodávku obranných zariadení a citlivých zariadení. Komisia navrhne spôsoby, ako zabezpečiť, aby sa táto smernica uplatňovala v oblasti bezpečnosti transparentným a harmonizovaným spôsobom.

iii) Bezpečnosť už v štádiu návrhu („Security by Design”)

ESRIF odporúča „podporu prístupu bezpečnosť už v štádiu návrhu ( „security by design“) v prípade každého novovyvinutého komplexného systému alebo produktu, čím by sa zabezpečilo, že by sa bezpečnosťou zaoberalo už v čase navrhovania, ako je to v prípade ochrany už v štádiu návrhu („safety by design“) “.

Komisia toto odporúčanie uvítala a preskúma spôsoby, ako zabezpečiť, aby výskumné činnosti s možnými dôsledkami pre ochranu tieto skutočnosti v prípade potreby zohľadňovali už v počiatočných štádiách.

iv) Synergia medzi civilnými a obrannými technológiami

Meniaci sa charakter vzťahu medzi obrannými technológiami na jednej strane a bezpečnostnými technológiami na strane druhej je zjavný najmä v oblasti výskumu a vývoja, kde technológie vykazujú možný vývoj v oboch oblastiach.

Je potrebné posilniť komplementaritu a spoluprácu v určitých oblastiach, v ktorých technológie môžu mať civilné aj obranné využitie vrátane oblasti kontroly hraníc a kybernetickej bezpečnosti. Na základe výzvy ďalej posilňovať synergiu činností vykonávaných v rámci rámcového programu pre výskum a vývoj a v oblasti bezpečnosti, ktorú podporila Európska rada z decembra 2008, je potrebné zabezpečiť úzku spoluprácu s Európskou obrannou agentúrou (ďalej len „EDA“).

INVESTOVANIE DO BUDÚCNOSTI

ESRIF vo svojom Európskom programe výskumu a inovácií v oblasti bezpečnosti (ďalej len „ESRIA“) stanovilo plán výskumu a vývoja v oblasti bezpečnosti na nasledujúcich 15 rokov zahrnujúci aj systémové požiadavky. Je potrebné rozlišovať medzi opatreniami z oblasti výskumu a vývoja a opatreniami, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby technologický pokrok dosiahnutý prostredníctvom výskumu a vývoja viedol k skutočnému rozšíreniu príslušnej novej technológie.

a) Úlohy a priority výskumu a vývoja v oblasti bezpečnosti

Pokiaľ ide o výskum a vývoj, ESRIF zdôraznilo, že hlavný výskum na podporu bezpečnostných úloh stanovených v rámci siedmeho rámcového programu je v najbližšej budúcnosti naďalej platný. V dlhodobejšom meradle ich treba prehodnotiť a prípadne posilniť a rozšíriť.

ESRIF zdôraznilo, že nie je možné plne predpovedať hrozby týkajúce sa bezpečnosti Európy, či už ľudského alebo prírodného pôvodu. Preto treba výskum a vývoj v oblasti bezpečnosti zamerať na posilnenie odolnosti Európy voči hrozbám a na jej schopnosť účinne sa zotaviť z kríz. Zahŕňa to aj posilnenie súdržnosti a pevnosti spoločenských systémov a ich prepojenie s technológiami. V tejto súvislosti ESRIF odporúča, aby sa posilnil a rozšíril výskum ochrany kritickej infraštruktúry, napríklad pokiaľ ide o výskum energetickej bezpečnosti a bezpečnosti dopravnej siete[7].

i) Vyvíjajúce sa priority

Európsky program výskumu a inovácií v oblasti bezpečnosti zahŕňa celé spektrum podpory v oblasti výskumu a vývoja na súčasné bezpečnostné úlohy. Je rozdelený do piatich modulov (pozri zhrnutie ESRIF v prílohe).

Komisia vyzdvihuje dôraz, ktorý ESRIF dáva na integrovaný prístup v celom programe. Či už ide o výbušniny alebo CBRN, kritické infraštruktúry alebo riadenie kríz, ESRIA sa zameriava skôr na celok ako na časti a vyzdvihuje význam sietí, referenčných centier, interoperability a riešení systému systémov. ESRIF odporúča napríklad pripraviť sa na „splnenie predvídateľných potrieb celoeurópskych kapacít založených na sietiach a komplexných systémov včasného varovania a pohotovej reakcie na prírodné i človekom spôsobené udalosti“.

Presadzuje inovácie podporujúce „holistický prístup“ k riadeniu hraníc, ktorý v skutočnosti vytvorila EÚ a jej členské štáty v schengenskom štvorúrovňovom modele kontroly prístupu[8], ktorý je základom integrovaného riadenia hraníc. ESRIF vyzdvihuje význam interoperability, keďže sa domnieva, že „výskum musí pokrývať aspekty technickej interoperability medzi rozšírenými systémami, ako aj interoperabilitu na organizačnej úrovni a súčasne zohľadňovať rozmanitosť cezhraničných kultúr. Interoperabilitu možno takisto podporiť aj prostredníctvom harmonizovaných alebo spoločných operačných postupov vývoja, akvizície a odbornej prípravy.“

ESRIF sa domnieva, že informačné a komunikačné technológie sú „mimoriadne dôležité pre európsku bezpečnosť, pretože samotné predstavujú kritickú infraštruktúru a sú takisto faktorom, od ktorého závisia ostatné služby a odvetvia“, odvolávajúc sa najmä na potrebu výskumu s cieľom zvýšiť odolnosť systému. ESRIF odporúča preskúmavanie právnych rámcov s cieľom podporiť kriminalistiku a zhromažďovanie dôkazov v prostredí IKT.

ESRIF označilo úlohu vesmíru za „kľúčovú v rôznych technologických oblastiach týkajúcich sa bezpečnosti“ a poukázalo na význam GMES a Galileo pri poskytovaní „širokej škály služieb s pridanou hodnotou na podporu bezpečnosti“, pričom odkázalo na potrebu ochrany vesmírnych prostriedkov.

Komisia uvítala tento komplexný prístup k výskumu a inováciám v oblasti bezpečnosti.

ii) Budúce úlohy

Niektoré z bezpečnostných úloh, ktoré ESRIF analyzovalo z hľadiska ich požadovaných kapacít a súvisiaceho výskumného úsilia, sú aktívne preskúmavané. To je okrem iného aj prípad riadenia a kontroly hraníc, ochrany kritickej infraštruktúry vrátane IKT, bezpečnostnej politiky týkajúcej sa chemických, biologických, rádiologických a nukleárnych hrozieb (CBRN), opatrení na posilnenie bezpečnosti výbušnín a rozbušiek alebo skríningu tovaru a cestujúcich. Tieto oblasti bezpečnosti budú viac vymedzené v budúcom štokholmskom akčnom pláne.

Výzvy, ktoré predstavujú IKT v oblasti bezpečnosti, sa týkajú rôznych oblastí politík a musia sa riešiť zodpovedajúcim spôsobom v rámci architektúry informačného systému pre budúcu stratégiu vnútornej bezpečnosti EÚ.

ESRIF potvrdilo, že jeho mandát nezahŕňal výskumné oblasti, ktorých význam by mal v najbližších rokoch narásť. Týka sa to najmä niektorých úloh v oblasti vonkajšej bezpečnosti. ESRIF odporučilo „spraviť z vonkajšieho rozmeru bezpečnosti hlavnú prioritu“, keďže „výskumné a inovačné programy by mali podporovať zachovanie mieru, humanitárne úlohy a úlohy riadenia kríz vrátane spoločných iniciatív s inými regiónmi a medzinárodnými organizáciami, najmä pokiaľ ide o globálne normy“.

Komisia je toho názoru, že hoci ide o vyvíjajúce sa oblasti, je vhodné prehĺbiť úvahy o rozšírení programov výskumu a vývoja na také oblasti, akými sú civilná ochrana a predchádzanie konfliktom a pokrízová stabilizácia:

- Civilná ochrana: civilná ochrana a teda výskum v oblasti bezpečnosti na podporu činností civilnej ochrany má tendenciu narastať na význame, nielen z hľadiska zmeny klímy, ako sa stanovuje v dokumente vysokého predstaviteľa a Európskej komisie Európskej rade, v ktorom sa zmena klímy označuje za „rozmnožovateľa hrozieb“[9]. Daný dokument vyzýva k rozšíreniu výskumných kapacít EÚ, pokiaľ ide o spojitosť medzi bezpečnosťou a zmenou klímy. Komisia okrem toho vo svojom oznámení „o posilnení kapacít Únie v oblasti reakcie na katastrofy“ zdôraznila potrebu zlepšiť predchádzanie katastrofám, zmiernenie ich následkov a schopnosť reakcie európskej civilnej ochrany, ako aj cennú podporu, ktorú výskum môže poskytnúť.

- Predchádzanie konfliktom a pokrízová stabilizácia: Spoločenstvo už zaviedlo prevádzkové financovanie prostredníctvom nástroja stability[10]. Jeho cieľom je stanovenie alebo opätovné stanovenie podmienok nevyhnutných na riadne vykonávanie rozvojových politík Spoločenstva v prípade krízy alebo vznikajúcej krízy a takisto na pomoc pri budovaní kapacít na riešenie špecifických globálnych hrozieb a transregionálnych hrozieb, ako aj na zabezpečenie posilnenia pripravenosti na situácie pred krízou a po kríze. Avšak financovanie výskumu na podporu týchto činností na úrovni Spoločenstva chýba.

b) Mimo oblasti výskumu a vývoja

i) Zapojenie koncového užívateľa

ESRIF odporučilo „ úzku konzultáciu na európskej úrovni medzi subjektmi na strane dodávky, dopytu a koncovými užívateľmi počas cyklu plánovania, vykonávania a preskúmavania politiky výskumu v oblasti bezpečnosti“ a zároveň skonštatovalo, že je potrebné, aby sa vlády a koncoví užívatelia „organizačne zladili s cieľom vytvárať inovácie v oblasti bezpečnosti a reagovať na ne“.

Komisia súhlasí, že je častokrát potrebné dodatočné úsilie na strane verejných aj súkromných koncových užívateľov v oblasti bezpečnosti s cieľom posilniť ich vedomostnú základňu, pokiaľ ide o bezpečnostné technológie, a posilniť ich schopnosti výhľadovej analýzy, aby mohli plne využiť príležitosti na zabezpečenie toho, aby boli v budúcnosti riešenia prispôsobené ich možnostiam napríklad prostredníctvom demonštračných modelov.

ii) Budúce programy šírenia inovatívnych riešení

Komisia už uviedla, že je užitočné investovať do operatívnych aspektov bezpečnosti, najmä v prípade viacerých oblastí, v ktorých vnútroštátne a medzinárodné orgány využívajú technologické riešenia[11]. ESRIF je toho názoru, že úspech na globálnom trhu veľmi závisí od referencií trhu EÚ, pokiaľ ide o obstarávanie, a odporúča, aby sa využívalo obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím inovatívnych riešení.

ESRIF podporuje vytvorenie modelu založeného na strategickom a koordinovanom prístupe k transeurópskej spolupráci. Odkazuje na transeurópske siete ako na príklad, ktorý by sa mal považovať za referenčný v prípade systémovej integrácie na úrovni EÚ v oblasti bezpečnosti. Rovnako ako v prípade transeurópskych sietí by sa zabezpečilo financovanie, ktoré by poskytovalo navýšenie prostriedkov jednotlivých členských štátov na zabezpečenie európskej kritickej infraštruktúry. Vzhľadom na to, že zdroje, ktoré sú k dispozícii na výskum a technologický vývoj, musia byť využívané tak, aby naplnili očakávania užívateľov, ESRIF poznamenalo, že takýto proces by sa mal podporiť zriadením fondu vnútornej bezpečnosti.

iii) Vzdelávanie a odborná príprava

ESRIF vyzdvihlo význam prepojenia vzdelávania v oblasti výskumu a odbornej prípravy, keďže to pokladá za zodpovednosť všetkých subjektov: bezpečnostných úradníkov, tvorcov politík, orgánov presadzovania práva, občianskej spoločnosti, priemyslu, výskumných organizácií, akademickej obce a médií. Odporúča nové programy na zvyšovanie informovanosti určené pre širšiu verejnosť, aby sa zvýšila informovanosť o hrozbách, rizikách a slabých miestach a zlepšilo sa porozumenie politík a technologických riešení požadovaných v oblasti bezpečnosti.

VYKONÁVANIE EURÓPSKEHO PROGRAMU VÝSKUMU A INOVÁCIÍ V OBLASTI BEZPEčNOSTI

Odporúčanie ESRIF, pokiaľ ide o riadenie, je zamerané na to, ako udržiavať program ESRIA aktualizovaný a ako viac zapojiť všetky príslušné subjekty. ESRIF odporúča, aby sa vytvoril transparentný mechanizmus zapájajúci všetky subjekty s cieľom vyvážene a dôsledne vykonávať ESRIA .

Keďže výskum v oblasti bezpečnosti je orientovaný na užívateľa a závisí od schopností, ESRIF poznamenáva, že je potrebné vhodné prepojenie a výmenné mechanizmy medzi koncovými užívateľmi na jednej strane a subjektmi z oblasti výskumu a priemyslu.

ZÁVER

Toto je prvotný postoj Komisie ku konečnej správe ESRIF. Komisia považuje výsledky ESRIF za dôležité a uvítala strategické smerovanie jeho práce. Berie na vedomie jeho odporúčania a vyzdvihuje tieto témy, ktoré by budúca Komisia mohla mať záujem ďalej analyzovať:

- úloha Agentúry Európskej únie pre základné práva[12][13] pri výskume týkajúcom sa vzťahu medzi bezpečnosťou a súkromným životom a ochranou údajov,

- potreba posilniť „etickú kontrolu“ projektov preskúmavaných v rámci témy „Bezpečnosť“ siedmeho rámcového programu a čo najviac sprístupniť výsledky prebiehajúcich projektov výskumu a vývoja v oblasti bezpečnosti,

- spoločenský rozmer ako neodmysliteľný očakávaný vplyv všetkých výziev na predkladanie ponúk v rámci témy „Bezpečnosť“ siedmeho rámcového programu,

- možnosť začleniť najinovatívnejšie bezpečnostné odvetvia do iniciatívy vedúceho trhu,

- ako urýchliť obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím v oblasti bezpečnosti,

- spôsoby, ako urýchliť certifikačnú, validačnú a v prípade potreby normalizačnú činnosť v oblasti bezpečnosti, najmä pokiaľ ide o uplatniteľnosť a účinnosť „európskeho bezpečnostného označenia“,

- ako možno čo najlepšie reagovať na predvídateľné nové bezpečnostné úlohy a priority, buď v rámci súčasného siedmeho rámcového programu alebo v rámci prípravy budúceho rámcového programu,

- spôsoby, ako čo najlepšie spojiť na úrovni EÚ a na úrovni členských štátov európsky výskum a vývoj v oblasti bezpečnosti s ďalšími operatívnymi aspektmi bezpečnosti,

- vytvorenie stálej pracovnej štruktúry na vykonávanie odporúčaní ESRIF,

- možnosť vytvorenia fóra na posilnenie konkurencieschopnosti subjektov v odvetví bezpečnosti aktívnych v oblasti výskumu a inovácií, napr. v podobe skupiny na vysokej úrovni so zapojením všetkých verejných a súkromných subjektov a občianskej spoločnosti.

Annex: Executive Summary of the ESRIF Final Report

Europe stands on the threshold of a new global approach to security – and of ways to use scientific research and innovation to reinforce and implement that new thinking

The security of Europe and its citizens is linked to internal and external events and threats, as well as to the increasing convergence of civil and defence capabilities. Above all, it derives from societal imperatives that demand a balancing of the state’s policy and technological exigencies with privacy rights, European cultural values and the tenets of democracy.

ESRIF, the European Security Research and Innovation Forum, has spent the past two years analyzing the medium and long-term challenges that Europe faces. These range from natural disasters to organised crime to man-made incidents, whether small-scale in impact or those with potential “mass disruption” effects.

Assisted by more than 600 experts, ESRIF and its 64 members from 31 countries have examined the full range of such threats and tied them to the EU’s central civil security missions and to the capabilities required to carry them out.

This collective effort has resulted in a set of key messages that encompass the logic and necessity of future European security and its related research. These messages point to the essence, as ESRIF sees it, of what security research and innovation should flow from – and what it should deliver to society.

Security research should be grounded in an industrial policy that frames a systematic approach to capability development which, in turn, promotes interoperability among the 27 EU nations and establishes common standards. Ultimately this effort must increase societal security in a globalised world, while fostering trust between European citizens, governments and national and European institutions. These and other ideas are among ESRIF’s main recommendations included in this executive summary.

To reach an interoperable, trust-embedded and resilient society, however, Europe needs an R&D roadmap, and a mechanism should be set up to implement it in a balanced and rigorous manner. ESRIF thus proposes its European Security Research and Innovation Agenda – “ESRIA” which should go a long way toward achieving that goal.

A research and innovation agenda cannot be created and implemented in a vacuum.

The framework is defined by principles given in the Key Messages :

( Societal Security

Human beings are at the core of security processes.

( Societal Resilience

Certain risks cannot be catered for, nor avoided. Societies must prepare to face shocks and must have the ability to recover.

( Trust

Assuring security implies nurturing trust among people, institutions and technologies.

( Awareness raising through education and training

Security is a common responsibility of all stakeholders, the citizen is at the fore front.

( Innovation

Europe can only rely on its own scientific, technological and industrial competences.

( Industrial policy

A competitive European security industry is a prerequisite for future security. The EU must address the fragmentation of its security markets.

( Interoperability

A seamless approach to security is essential for Europe; Interoperability is essential to allow security forces to work together.

( A systematic approach to capability development

The increasing complexity of security, demands increasing sophistication of our Response.

( Security by design

Security features must become integral part of any given system: Europe’s society needs a systemic approach to security.

ESRIF has defined a European Security Research and Innovation Agenda (ESRIA) that identifies and roadmaps key capabilities and research needs in line with the main work results.

The ESRIA has been organized into five content clusters and differentiates research topics according to short-, medium- or long-term needs:

( The first cluster centres on the classic event cycle of prevention, protection, preparing, responding and recovering. It focuses on the securing of people, civil preparedness and crisis management.

( The second cluster deals with the countering of different means of attack, as a way of dealing with specific, known and projected future risks. It examines ways to detect and identify conventional as well as non-conventional attacks, unintended impacts of other actions, and naturally occurring incidents, to mitigate their effects, and it analyzes potential dangers inherent to coming technologies.

( The third cluster aims at securing critical assets, such as energy, transport and other crucial infrastructures. It examines security economics and outlines the necessity to analyze and cope with limited access to critical natural resources as well as securing the existence of key manufacturing capabilities and capacities in Europe.

( The fourth cluster is about securing identity, access and movement of people and goods. It mainly centres on border security and secure identity management.

( Lastly, the fifth cluster lists additional enabling capabilities of special interest, due to cross-cutting characteristics or prior political strategic decisions. The crucial role of Information and Communication Technologies (ICT) is examined, as are security implications of European space programmes.

ESRIF strongly recommends that the EU and its Member States launch new measures to enhance the security of its citizens. These should also aim to create amenable conditions for European excellence in research and innovation, and thus advance Europe’s security. The below sets out policy and operational recommendations for achieving stronger security research and innovation results:

Common European Capabilities

The EU must draw on its collective strengths and knowledge by developing common capability via enhanced transnational co-operation.

1. This calls for close consultation across Europe among supply, demand and end-user stakeholders across the planning, execution and review cycles of security research policy. The demand side in particular – governments and end-users – needs organisational re-alignment to both shape and respond to security innovation.

2. Resources and incentives are essential to developing common capability. ESRIF recommends, notably with a view to the implementation of ESRIA, that the EU maintains the current rate of growth of its security research programmes – with the aim of reaching an annual budget of one billion euros as proposed in 2004 by the Group of Personalities. National programmes should reflect this degree of ambition. Regarding the necessary research and industrial synergies, technical compatibility and interoperability of new security solutions, a significant effort is required to ensure the coherence of national and EU efforts through enhanced coordination.

3. Research programmes should be complemented by additional implementation programmes. Success on the global market strongly depends on EU market procurement references. Pre-commercial procurement of innovative solutions should be exploited as a mechanism to bring research results closer to the market.

New Policy Initiatives

The above should be supported by stronger articulation of demand, and delivery of the most appropriate solutions by the supply side.

4. New initiatives and programmes should include:

5. creation of knowledge centres such as CBRN expert groups to guide research

6. preparations to meet foreseeable needs for pan-European network-enabled capabilities and complex systems in early warning and response readiness that deal with natural and man made incidents

7. expanded critical infrastructure protection programmes

8. evaluating the applicability and efficacy of the numerous initiatives available to the EU and its Members States such as: a Lead Market initiative, Trans European Networks for Security, the creation of an Internal Security Fund or a "European Security Label".

9. the early engagement of all stakeholders and transparency of the regulatory environment, including standards to stimulate private sector investments in security research. If upcoming regulations are understood early on, a return on security investments can be foreseen and investments can thus be expected to take place.

Integrated Approach to Security

Effective civil security must embrace interoperability, standardisation, certification, validation, communication with the public, education & training, exchange of best practices, consultations on privacy issues and other factors that cut across public and private spheres and provide synergies between civil security and defence research fields.

10. A holistic approach must include:

11. efforts to ensure that the social, cultural, legal and political aspects of security research and development are taken into account. Research programmes should reflect relevant ESRIF key messages, and thus promote overall "societal coherence".

12. the promotion of a security by design approach in any newly developed complex system or product, ensuring that security is addressed at the point of conception, as it has been the case for safety by design .

13. programmes to raise societal awareness of security threats, risks and vulnerabilities – and the security and safety impact of emerging critical technologies.

The Global Dimension

The EU’s civil security is a collective responsibility touching government, societal organisations, industry and individual citizens. It cannot stand in isolation from the world.

14. The globally inter-related nature of security calls for:

15. a strong and independent technological and scientific base for the EU to safeguard the interests of its citizens and ensure that its industry is able to provide products and services in a competitive manner.

16. giving high priority to security’s external dimension and closer home affairs/defence consultation. Research and innovation programmes should support peacekeeping, humanitarian and crisis management tasks, including joint initiatives with other regions and international organisations, notably as regard the development of global standards.

Security Research: The future

The proposed European Security Research and Innovation Agenda – ESRIA – should be seen as a living document.

17. For ESRIA to evolve with Europe’s internal and external threat environments:

18. A transparent mechanism involving all stakeholders should be set up to implement ESRIA in a balanced and rigorous manner.

19. ESRIA should be revisited and evaluated on a regular basis with special attention to evaluating any measures flowing from ESRIF key messages.

[1] KOM(2007) 511 v konečnom znení.

[2] Bezpečnostný priemysel tvorí tradičný bezpečnostný priemysel (ktorého základom je dodávanie všeobecných bezpečnostných aplikácií, ako je napr. kontrola fyzického prístupu), obranný priemysel orientovaný na bezpečnosť (ktorého základom je využívanie obranných technológií v bezpečnostných aplikáciách alebo získavanie civilných technológií a ich adaptácia na bezpečnostné aplikácie), ako aj nové subjekty, t. j. najmä spoločnosti, ktoré rozširujú svoje existujúce (civilné) technológie na bezpečnostné aplikácie, ako napríklad IT spoločnosti.

[3] http://www.cen.eu/CENORM/sectors/sectors/security+and+defence/security/index.asp

http://www.etsi.org/WebSite/Technologies/Security.aspx

[4] KOM(2005) 488 v konečnom znení.

[5] KOM(2007) 799 v konečnom znení.

[6] Ú. v. EÚ L 216, 20.8.2009.

[7] Pozri takisto súvisiacu smernicu Rady 2008/114/ES.

[8] Uvedené štyri úrovne sú tieto: opatrenia v tretích krajinách, spolupráca so susediacimi krajinami, riadenie kontroly hraníc a kontrolné opatrenia v oblasti voľného pohybu vrátane návratu.

[9] Pozri 7249/08, 3.3.2008. Pozri takisto oznámenie Komisie o „posilnení kapacít Únie v oblasti reakcie na katastrofy“ (KOM(2008) 130 v konečnom znení.

[10] Nariadenie (ES) č. 1717/2006, Ú. v. EÚ L 327, 24.11.2006, s. 1.

[11] KOM(2008) 68 v konečnom znení, KOM(2008) 130 v konečnom znení, KOM(2009) 262 v konečnom znení.

[12] Rozhodnutie Rady č. 2008/203/ES, Ú. v. EÚ L 63, 7.3.2008.

[13] Nariadenie č. 168/2007, Ú. v. EÚ L 53, 22.2.2007.