[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 28.10.2009

KOM(2009) 612 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE

Európska iniciatíva za transparentnosť: rok existencie registra zástupcov záujmových skupín

OZNÁMENIE KOMISIE

Európska iniciatíva za transparentnosť: rok existencie registra zástupcov záujmových skupín

V nadväznosti na zelenú knihu „Európska iniciatíva za transparentnosť“[1], Komisia vo svojom oznámení uviedla, že k otvoreniu registra zástupcov záujmových skupín dôjde na jar 2008 a zhodnotenie systému sa uskutoční o rok neskôr.

Od spustenia registra v júni 2008 môžu občania posudzovať široký záber záujmov, ktoré sú zastupované na európskej úrovni. Mohli sa presvedčiť o tom, že tvorcovia európskej politiky nekonajú izolovane pokiaľ ide o starosti a záujmy občianskej spoločnosti, ale že otvorene a bez vylúčenia vytvárajú rovnaké podmienky na vzájomné pôsobenie všetkých kategórií záujmov. V dôsledku toho je v súčasnosti Európska komisia jednou z mála verejných inštitúcií vo svete, ktorá v tejto oblasti zaviedla praktické rámce transparentnosti[2].

Komisia sa domnieva, že doteraz dosiahnuté výsledky, prebiehajúci celkový pozorovaný vývoj a hlavné poznámky uvedené v tomto oznámení potvrdzujú základné rozhodnutia prijaté v súvislosti s týmto systémom, najmä: dobrovoľnosť, primeranú mieru finančnej otvorenosti a prihlasovanie informácií skôr organizáciami než jednotlivcami. Počet dosiahnutých registrácií poukazuje na skutočnosť, že register poskytuje zdravý základ na ktorom možno stavať a ktorý možno posilniť ďalšími vylepšeniami.

1. Zvýšenie transparentnosti: stále rastúci počet registrácií

1.1. Registrácia: register je úspechom napriek stálemu meškaniu právnických firiem a nezávislých výskumných inštitútov (think-tankov)

V tomto štádiu dokončovania súčasného oznámenia celkový počet registrácií prekročil číslo 2 000. Komisia počas ostatných 16 mesiacov pozorovala stály prílev registrácií a ich počet stále rastie[3]. Aj keď je v tomto štádiu pokrytie registra dosť výrazné[4], register zatiaľ úplne nevyčerpal celý svoj potenciál.

Veľa profesionálnych lobistov zastupujúcich záujmy svojich zákazníkov na bruselskom javisku sa dalo zaregistrovať. Komisia nástojila na tom, aby sa v záujme dôveryhodnosti registračného postupu zverejnili všetci zákazníci a v niektorých prípadoch pozastavila registráciu tých subjektov, ktoré túto požiadavku nesplnili. Po čase sa podarilo dodržiavanie tejto požiadavky dosiahnuť.

Zaregistroval sa veľmi vysoký a neustále rastúci počet obchodných združení, ktoré vyvíjajú lobistickú činnosť, ako aj podnikových lobistov v „zamestnaneckom“ pomere, pričom nateraz tento vývoj nepoukazuje na to, že by dochádzalo k vyčerpaniu počtu registrovateľných subjektov.

Hoci niektoré mimovládne organizácie uprednostňovali povinný register, podobný vývoj možno pozorovať aj v ich prípade, najmä takých, ktoré prislúchajú k sieťam s celoeurópskou pôsobnosťou, čo sa taktiež týka veľkého množstva mimovládnych organizácií, ktoré pravidelne komunikujú s útvarmi Komisie.

S poľutovaním je potrebné poznamenať, že v protiklade k tomuto priaznivému vývoju naprieč všetkými profesiami existujú dve kategórie lobistov, ktorých väčšina sa nachádza mimo registra:

- Právnické firmy , ktoré sú zapojené do činností zahŕňajúcich zastupovanie záujmových skupín ako to vymedzuje Komisia[5], sú vo väčšine prípadov nezaregistrované. Zatiaľ čo väčšina právnikov a právnických firiem právom tvrdí, predpisy o utajení údajov, ktoré sa na nich vzťahujú, im bránia v tom, aby uviedli totožnosť subjektov, ktorých zastupujú v prípadoch, keď konajú ako právnici (t. j. zákazníkom poskytujú poradenstvo a zastupovanie v súdnych konaniach a súdnych sporoch), väčšina, aj keď nie všetky právnické firmy so sídlom v Bruseli, vyvíjajú lobistickú činnosť v mene svojich zákazníkov podobne ako iní zástupcovia záujmových skupín, ktorých sa táto iniciatíva týka. Komisia je aj naďalej presvedčená, že, pokiaľ ide o register, je potrebné ustanoviť priestor s rovnakými podmienkami a zaobchádzanie so všetkými dotknutými aktérmi vyvíjajúcimi rovnakú činnosť má byť rovnaké. V prípade právnikov a právnických firiem Komisia poskytla podrobné informácie o vymedzení činností, ktoré sa nachádzajú v rozsahu pôsobnosti registra a ktoré sú mimo jeho pôsobnosti (pozri odsek 2.1.2.). Vďaka tomuto prístupu sa podarilo niektoré veci vyjasniť a subjektom spadajúcim do tejto kategórie by to malo uľahčiť registráciu.

- Keďže väčšina nezávislých výskumných inštitútov (think-tankov) produkciou vysokokvalitných údajov založených na vedeckom a akademickom výskume hodnotne prispieva k činnosti európskych inštitúcií, nechcú byť spájané s konkrétnymi a ziskovými záujmovými skupinami. Avšak ich prínos môže byť zameraný na ovplyvňovanie rozhodovacieho procesu a politického smerovania európskych inštitúcií. Rad nezávislých výskumných inštitútov propaguje členstvo vo vlastných radoch tak, že budúcim členom ponúkajú „jedinečné možnosti nadväzovania kontaktov“ a „možnosť priamo komunikovať s vysokopostavenými osobnosťami“. Takisto ponúkajú „zaručenú účasť na širokom spektre podujatí na vysokej úrovni“ a diskusiách, ktoré členom umožňujú „vyjadriť svoj názor k radu vysokodôležitých tém“. Komisia pripomína, že register zaznamenáva všetky druhy zastupovaných záujmov, či už sú konkrétnej alebo všeobecnej povahy, a z toho dôvodu od nezávislých výskumných inštitútov očakáva, aby sa zaregistrovali (pozri odsek 2.2.).

Celkovo sa Komisia domnieva, že počas prvého „pilotného“ roka svojej existencie, prešiel register kvantitatívne ako aj kvalitatívne dlhým vývojom. Keďže sa systém stále nachádza v etape rozširovania, nie je možné dospieť ku konečným záverom iba na základe kvantitatívnych údajov. Zastupovanie určitých záujmov je nekonečný priestor, ktorý je veľmi nestály. Vo všeobecnosti možno povedať, že zásada dobrovoľnosti funguje a mala by sa preto zachovať.

1.2. Tento vývoja odráža skutočnosť, že registrácia sa pre stále viac organizácií stala bežným postupom

Neustály rast počtu registrácií potvrdzuje skutočnosť, že stále viac organizácií považuje registráciu za bežný krok pre tých, ktorí sa usilujú o obojstrannú komunikáciu s európskymi inštitúciami v úplnej zhode so zásadami riadneho spravovania vecí verejných a transparentnosti. Debata teraz pokročila od otázky „prečo potrebujeme registračný systém?“ k otázke „ako možno tento systém vylepšiť?“.

Významným prvkom je skutočnosť, že zaregistrované organizácie, ktoré sa dobrovoľne zaviazali viesť transparentné styky s európskymi inštitúciami, sa teraz pridŕžajú spoločného kódexu správania zavedeného Komisiou alebo iných kódexov s podobným obsahom. Vzájomná komunikácia medzi zástupcami záujmových skupín, osobami zastávajúcimi verejné funkcie a úradníkmi (ktorí sú viazaní prísnymi pravidlami a etickými kódexmi) je tak umiestnená do pevnejších etických súvislostí. Pokiaľ ide o etický vývoj európskych verejných záležitostí je kladným znakom tá skutočnosť, že rad organizácií ide omnoho ďalej, keď sa zaväzujú dodržiavať osobitné profesijné kódexy, ktoré svojím záberom presahujú spoločný kódex správania[6], alebo o sebe poskytujú informácie v širšom rozsahu, než sa vyžaduje.

V nadväznosti na európsku iniciatívu za transparentnosť otázka regulácie zastupovania záujmových skupín podnietila rôznorodé diskusie a aktivity v mnohých krajinách EÚ a organizáciách[7]. Iniciatíva Komisie tiež pritiahla pozornosť akademických kruhov.

1.3. Register ako príručka pre útvary Komisie

Zamestnancom Komisie boli poskytnuté informácie o registri a ponúknuté školenia o jeho používaní. Na základe vnútorných pokynov sa všetci zamestnanci vyzývajú tento register používať a propagovať ho vo svojich kontaktoch so zástupcami záujmových skupín. Tieto aktivity na zvyšovanie povedomia o registri a informovanie o ňom budú pokračovať.

Útvary Komisie register používajú ako príručku vo svojich kontaktoch so zástupcami záujmových skupín. „Register je dobrovoľný. Avšak, ak si generálne riaditeľstvá zvolia konzultácie prostredníctvom poradných skupín alebo poradných výborov, majú možnosť určiť kritériá vrátane minimálnej úrovne transparentnosti“[8], ako je napríklad zapísanie sa do registra.

Komisia sa domnieva, že používanie registra v praxi útvarmi Komisie bude mať za následok rozšírenie registrácie o väčšinu lobistických subjektov. Bude prínosom pre každého, kto si želá zúčastňovať sa na ktoromkoľvek rozhovore alebo sa spolupodieľať sa na postupe presahujúcom bežné verejné konzultácie.

1.4. Samoregulačný prístup posilnený usmerneniami vydanými niektorými organizáciami zostáva kľúčovým prvkom systému

Samoregulácia by mala zostať kľúčovou zložkou systému. Komisia v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že viacero veľkých horizontálnych sietí svojim členom odporučilo, aby sa zaregistrovali. Komisia takýto prístup podporuje.

Niektoré siete svojim členom dokonca poskytli návod, ako pri samotnej registrácii postupovať. Komisii sú v tejto súvislosti známe osobitné snahy, ktoré vyvinulo „Európske združenie konzultantských firiem v oblasti európskych záležitostí“ (European Public Affairs Consultancies’ Association – EPACA) a „Spoločnosť profesionálov v oblasti európskych záležitostí“ (Society of European Affairs Professionals – SEAP), ale aj „Kontaktná skupina pre občiansku spoločnosť v EÚ“ v spolupráci s „Alianciou za transparentnosť a etickú reguláciu lobizmu v EÚ“ (Alliance for lobbying transparency and ethics regulation in the EU – AlterEU). Tieto snahy sa pohybujú od vydania jednoduchého vysvetľujúceho dokumentu až po podrobné usmernenia týkajúce poskytovania finančných informácií a spôsobu predkladania požadovaných informácií.

Komisia všetky siete povzbudzuje k tomu, aby sa držali týchto osvedčených postupov, keďže časom to bude mať za následok konzistentné používanie systému. Aby sa činnosť aj v tejto oblasti vyvíjala úplne transparentne, od autorov takýchto usmernení očakáva, že ich uverejnia.

V niektorých prípadoch[9] boli usmernenia súčasťou aktívnej kampane s cieľom podporiť rozšírenie požiadavky na zahrnutie aj takýchto informácií do registra a dokonca navrhovali, aby sa poskytovalo viac informácií, ako len vyžadované minimum. Podľa názoru Komisie sú takéto postupy neoddeliteľnou súčasťou dobrovoľnosti a samoregulácie tohto systému. Voľné polia v prihlasovacích formulároch nechávajú každému, podľa ľubovôle, viac priestoru a flexibility uviesť dodatočné informácie.

2. Vylepšenia

Od spustenia registra v júni 2008 Komisia jasne uviedla, že je otvorená konštruktívnej kritike. Všetky kritické názory boli uverejnené na webovej lokalite registra.

Technické pripomienky k témam, ktoré nesúvisia so základnými zásadami (ako napríklad prístupnosť webovej lokality používateľom, zobrazenie informácií, vhodnosť formulárov vo formáte PDF na vnútorné postupy atď.) boli začlenené do opatrení na vylepšenie systému, ktoré Komisia uskutočňuje.

Niektoré pripomienky, ktoré sú závažnej povahy, na základe získaných skúseností zvýrazňujú možné spôsoby vylepšenia a opráv, ktoré v systéme treba vykonať. Tieto otázky, ako aj usmernenia týkajúce sa vykonávaných prác zameraných na zriadenie jednotného medziinštitucionálneho registra, sú uvedené nižšie.

Je potrebné poukázať na skutočnosť, že úpravy predložené v tomto oznámení nemajú vplyv na zlučiteľnosť registra s predpismi o ochrane osobných údajov.

2.1. Poskytovanie finančných informácií: viac vysvetliť očakávania Komisie

2.1.1. Rozsah oprávnených činností

Subjekty, ktoré sa zaregistrovali v kategórii II[10] stále poukazujú na ťažkosti, ktorým čelia pri odhadnutí „nákladov spojených s priamym lobovaním v inštitúciách EÚ“[11], ktoré robia v dobrej viere. Požadujú konkrétnejšie usmernenia o tom, ktoré náklady treba zobrať do úvahy pri definovaní pojmu „ priame lobovanie“, a v súčasnej situácii vidia zdroj značnej neistoty, pričom sa obávajú, že nimi uvedené informácie môžu byť hocikedy spochybnené.

Vo všeobecnejšej rovine aj subjekty zaregistrované v ostatných kategóriách volajú po konkrétnejších usmerneniach o činnostiach a nákladoch, ktoré sa majú zohľadniť. Súčasné pokyny uvedené vo vysvetľujúcich dokumentoch Komisie (ako napríklad „Najčastejšie kladené otázky“, ktoré sú uverejnené na internete) si na základe týchto skúseností a usmernení vypracovaných niektorými združeniami vyžadujú, aby boli konkrétnejšie a pridŕžali sa týchto odporúčaní:

- Zaregistrované subjekty by mali poskytnúť informácie o výdavkoch týkajúcich sa činností, ktorých cieľom je ovplyvňovanie vytvárania európskej politiky alebo rozhodovacieho procesu bez ohľadu na spôsob komunikácie alebo jej prostriedok (či už priamo alebo nepriamo, použitím externých sprostredkovateľov, médií, zmlúv s profesionálnymi sprostredkovateľmi, nezávislých odborných inštitútov, „platforiem“, fór , kampaní atď.). Spoločenské podujatia alebo konferencie patria do pôsobnosti registra vtedy, ak sa pozvania odošlú zamestnancom alebo členom európskych inštitúcií.

- Finančné informácie sa v registri uvádzajú v súvislosti s takými činnosťami, ktoré sú zamerané na všetky európske inštitúcie a orgány a ich členov a útvary, ako aj na európske agentúry a ich zamestnancov. Tieto činnosti sa tiež týkajú aktivít zameraných na stále zastúpenia členských štátov vrátane predsedníctva Rady. Činnosti zamerané na ovplyvňovanie orgánov členských štátov v ich hlavných mestách alebo ktorýchkoľvek orgánov na regionálnej úrovni nespadajú do rozsahu pôsobnosti tohto registra.

- S cieľom určiť, či je potrebné predmetnú činnosť uvádzať, sa preto musia nájsť odpovede na tieto dve otázky: Aký je účel predmetnej činnosti a na koho je zameraná? S ohľadom na už poskytnuté vysvetlenie v oznámení z roku 2008[12], v ktorom Komisia z rozsahu pôsobnosti vylúčila všetky činnosti, ktoré sú „reakciou na priamu žiadosť Komisie“, možno pridať túto tretiu otázku: „Na koho podnet sa táto činnosť začala?“

Za podmienky, že sa tieto otázky vyjasnia, sa z definície výdavkov podliehajúcich oznámeniu zo strany registrujúceho sa subjektu v kategórii II[13] odstráni výraz „priamy“, keďže to spôsobovalo zmätok. Kategórie výnimiek určených v predchádzajúcich oznámeniach sa nemenia.

2.1.2. Vyjasnenie rozsahu výnimiek týkajúcich sa právneho poradenstva a právnej pomoci

Rad subjektov v kategórii I[14] žiadal presnejšie vymedzenie výnimiek, ktoré sa vzťahujú na niektoré druhy činností. Týka sa to najmä určitých činností právnikov, ktoré nepodliehajú rozsahu pôsobnosti registra.

Nasledujúci text, ktorý sa už objavil v korešpondencii s jedným zo subjektov, poskytuje potrebné ozrejmenie a bude zapracovaný do vysvetľujúcich dokumentov (ako sú napríklad „Najčastejšie kladené otázky“): „Do pôsobnosti registra zástupcov záujmových skupín (akýchkoľvek subjektov) nepatria poradenské činnosti a kontakty s verejnými orgánmi, ktorých cieľom je zákazníkovi vysvetliť právnu situáciu, jeho konkrétne právne postavenie, možnosti a úspešnosť podania právnej alebo administratívnej iniciatívy v rámci platných právnych predpisov, vrátane poskytnutia poradenstva s cieľom zákazníkovi pomôcť zosúladiť jeho činnosti s právnymi predpismi. Rovnako sa pôsobnosť registra nevzťahuje na zastupovanie v rámci zmierovacieho alebo sprostredkovateľského konania s cieľom predísť riešeniu sporu súdnym alebo administratívnym orgánom. Tento prístup sa vzťahuje na všetky oblasti, v ktorých Komisia vyvíja činnosť a neobmedzuje sa iba na určité postupy (súťaž)[15].“

2.1.3. Transparentnosť a dvojité zaúčtovanie

V súvislosti s „dvojitým zaúčtovaním“, t. j. skutočnosť, že rovnaké náklady sú rôznymi registrujúcimi sa subjektmi uvedené niekoľkokrát[16], sa objavilo viacero otázok. Mala by sa vykonať takáto úprava:

Dvojité zaúčtovanie už nie je vylúčené. Od registrujúcich sa subjektov sa očakáva, aby zabezpečili transparentnosť uvádzaním takýchto skutočností v nato určených textových poliach prihlášky, najmä tak, že poskytnú konkrétne vysvetlenia, ako napríklad: „Odhad našich nákladov zahŕňa zmluvy s lobistickou firmou X, naše členské poplatky uhradené obchodnej spoločnosti Y“ alebo „Na lobistickú činnosť nášho zväzu Z prispievame vecným plnením (zamestnanci, služby atď.)“.

Zdá sa, že tento postup je najjednoduchší a najlepší spôsob riešenia otázky dvojitého zaúčtovania. Ak by účelom registra bolo poskytnúť podrobnosti o celkovej sume finančných prostriedkov vynaložených na lobistickú činnosti vo vzťahu k európskym inštitúciám, dvojité zaúčtovanie by bolo problémom, keďže dôsledkom toho by bol prehnaný odhad tejto sumy. Cieľom politiky Komisie v skutočnosti nie je dosiahnuť konsolidovaný rozpis nákladov, ale na úrovni každého jednotlivého registrujúceho sa subjektu zabezpečiť transparentnosť. Zahrnutie rovnakých nákladov uvedených rôznymi subjektmi tak nemá vplyv na základný účel registra, ktorým je poskytovanie informácií o výške vynaložených prostriedkov na lobovanie v prípade jednotlivých subjektov.

2.1.4. Poskytovanie finančných informácií: úprava požiadaviek týkajúcich sa kategórie I

Od subjektov registrujúcich sa v kategórii I sa žiada, aby poskytli informácie o obrate dosiahnutom z lobovania v európskych inštitúciách, ako aj úplný zoznam svojich zákazníkov.

Ak sa rozhodnú uviesť svoj obrat v zátvorkách, druhé najvyššie rozpätie, ktoré je k dispozícii v aktuálnom nastavení, je „950 000 EUR – 1 000 000 EUR“ a najvyššie rozpätie je „> 1 000 000 EUR“. V skutočnosti je tak úroveň transparentnosti, ktorá sa očakáva od registrujúcich sa subjektov s menším obratom, vyššia, než v prípade registrujúcich sa subjektov s vyšším obratom. Na zabezpečenie rovných podmienok pre všetky registrujúce sa subjekty je potrebné zoznam rozpätí zvýšiť nad súčasný limit 1 000 000 EUR.

Od registrujúcich sa subjektov sa žiada, aby uviedli pomernú váhu svojich zákazníkov vo vzťahu k obratu tak, že ich všetkých umiestnia do zátvoriek. Zátvorky v súčasnosti vyjadrujú rozpätie zodpovedajúce 50 000 EUR alebo 10 % bodom.

Tento systém znamená, že s registrujúcimi sa subjektmi, ktoré si zvolia používanie percentuálnych zátvoriek, sa nezaobchádza rovnako. Na túto skutočnosť poukázali viaceré menšie konzultantské spoločnosti a mimovládne organizácie. Registrujúcim sa subjektom s veľmi veľkým obratom a veľkým počtom zákazníkov sa voľbou percentuálneho nastavenia de facto umožní, aby boli menej transparentní, než registrujúce sa subjekty s menším obratom a malým počtom zákazníkov. V porovnaní s menšími firmami môžu takéto subjekty svojim zákazníkom ponúknuť väčšiu mieru dôvernosti pokiaľ ide o rozsah obchodných zmlúv. Niektoré subjekty to považujú za diskriminujúce, keďže prakticky všetkých zákazníkov väčších registrujúcich sa subjektov možno uviesť v rozsahu 0 – 10 %, zatiaľ čo sa váha zákazníkov menších registrujúcich sa subjektov rozdelí medzi rôzne rozpätia percentuálnej tabuľky. Aby sa odstránilo toto nerovnaké zaobchádzanie, Komisia má v úmysle zrušiť percentuálne nastavenie a namiesto toho zaviesť zátvorkami vymedzené rozpätia diferencované na základe uvedenej výšky obratu. Tabuľka rozpätí bude vyzerať takto:

Úroveň obratu v EUR | Veľkosť rozpätia v EUR |

0 – 500 000 | 50 000 |

500 000 – 1 000 000 | 100 000 |

> 1 000 000 | 250 000 |

2.2. Zjednodušenie registrácie nezávislých výskumných inštitútov (think-tankov)

Registrujúce sa subjekty si môžu vybrať spomedzi štyroch kategórií[17]. Od nezávislých výskumných inštitútov sa očakáva, že sa zaregistrujú v kategórii III („MVO a think-tanky“). V rámci tejto kategórie je vyhradená podriadená kategória „nezávislé výskumné inštitúty (think-tanky)“, aby nedochádzalo k zámene s MVO. Aby sa tento rozdiel zvýraznil, je potrebné kategóriu „MVO a think-tanky“ rozdeliť do dvoch kategórií, pričom pre nezávislé výskumné inštitúty treba vytvoriť novú kategóriu.

2.3. Odhad počtu dotknutých jednotlivcov

Otázka týkajúca sa počtu jednotlivcov, ktorí zastupujú záujmové skupiny vo vzťahu k inštitúciám EÚ, vonku aj naďalej priťahuje pozornosť. Mnohé subjekty argumentujú, že počet jednotlivcov, ktorých možno mobilizovať, zostáva dôležitým aspektom, ktorým register prispieva k transparentnosti. Veľa v súčasnosti sa registrujúcich subjektov v skutočnosti na základe dobrovoľnosti poskytlo mená jednotlivcov, rovnako ako sa to vyžaduje od lobistov, ktorým bol udelený prístup do Európskeho parlamentu. Hoci sa zachová súčasné zameranie na organizácie, od registrujúcich sa subjektov sa bude vyžadovať, aby uvádzali odhadovaný počet spolupracovníkov zapojených do zastupovania záujmových skupín, ako je to v rámci registra vymedzené.

2.4. Mechanizmus na monitorovanie a presadzovanie kódexu správania a registra

V posledných mesiacoch bolo zaznamenaných 10 sťažností, z čoho štyri boli natoľko dostatočne závažné, že oprávňovali začať administratívne skúmanie. V troch prípadoch sa nezistilo žiadne porušenie kódexu správania. Jeden registrujúci sa subjekt súhlasil s opravou ním uvedených údajov po krátkom prerušení registrácie; a jeden subjekt poskytol presvedčivé vysvetlenie, na základe ktorého mohla Komisia uzavrieť vyšetrovania bez podniknutia ďalších krokov.

Keďže niektoré subjekty požiadali o vysvetlenie mechanizmu, Komisia má v úmysle vydať podrobnejší opis tohto administratívneho postupu vo vysvetlivkách.

3. Medziinštitucionálna spolupráca

Európsky parlament a Európska komisia vyvíjajú snahu spolupracovať na spoločnom registri. Spoločná pracovná skupina sa už v apríli 2009 dohodla na prvom súbore opatrení na dosiahnutie tohto cieľa a na stanovení usmernení[18], ako aj prepracovanom návrhu kódexu správania. V predstihu k spusteniu tohto jednotného súhrnného registra tieto dve inštitúcie už spustili spoločnú webovú stránku[19], ktorá sprístupnením oboch existujúcich systémov prostredníctvom jedinej webovej stránky občanom ponúka komplexne nahliadnuť do lobistických aktivít súvisiacich s rozhodovacím procesom na úrovni EÚ.

Čerpajúc z ponaučení a skúseností nazbieraných počas prvého roka činnosti registra ako aj z podnetných reakcií veľkého množstva registrujúcich sa subjektov a používateľov tohto registra, toto oznámenia poslúži ako východisko spoločného prístupu, o ktorom budú musieť uvedené dve inštitúcie v blízkej budúcnosti viesť rokovania.

PRÍLOHA 1

K 10. máju 2009 sa v registri nachádzalo 2 014 zástupcov záujmových skupín. |

profesionálne konzultantské spoločnosti / právnické firmy zapojené do lobovania v inštitúciách EÚ. | 112 |

právnická firma | 9 |

konzultantská spoločnosť v oblasti verejnej politiky | 61 |

nezávislý konzultant v oblasti verejnej politiky | 29 |

ostatná (podobná) organizácia | 13 |

„interní“ lobisti a obchodné združenia vyvíjajúce lobistickú činnosť | 1 129 |

podnik | 276 |

profesné združenie | 654 |

odborový zväz | 56 |

ostatná (podobná) organizácia | 143 |

MVO / nezávislý výskumný inštitút (think-tank) | 559 |

mimovládna organizácia / združenie MVO | 434 |

nezávislý výskumný inštitút (think-tank) | 51 |

ostatná (podobná) organizácia | 74 |

iné organizácie | 214 |

akademická organizácia / združenie akademických organizácií | 45 |

zástupca náboženstiev, cirkví a spoločenstiev veriacich | 8 |

združenie verejných orgánov | 37 |

ostatná (podobná) organizácia | 124 |

PRÍLOHA 2

[pic]

[1] KOM(2007)127 v konečnom znení

[2] Pozri odkaz: „Samoregulácia a regulácia lobistickej profesie“ (Self regulation and regulation of the lobbying profession, OECD – April 2009-07-16): http://www.olis.oecd.org/olis/2009doc.nsf/ENGDATCORPLOOK/NT00002A56/$FILE/JT03263523.PDF

[3] Pozri graf v prílohe 2.

[4] Niektoré organizácie sa zdráhali registrovať s prihliadnutím na predpokladané dôsledky takejto registrácie pokiaľ ide o ich zaobchádzanie zo strany vnútroštátnych daňových orgánov.

[5] „ ...činnosti vykonávané s cieľom ovplyvniť tvorbu politiky a rozhodovacie procesy v európskych inštitúciách“, KOM(2007)127 v konečnom znení.

[6] Zoznam profesijných kódexov správania, o ktorých zaregistrované organizácie vyhlásili, že obsahujú porovnateľné pravidlá ako Kódex správania Spoločenstva: https://webgate.ec.europa.eu/transparency/regrin/infos/codeofconduct.do?locale=en

[7] Francúzsko, Írsko, Taliansko, Spojené kráľovstvo ako aj aktivity v rámci OECD.

[8] List podpredsedu EK Sima Kallasa zo 7. apríla 2009 adresovaný Konfederácii európskeho papierenského priemyslu (Confederation of European Paper Industries – CEPI aisbl).

[9] Kontaktná skupina pre občiansku spoločnosť v EÚ v spolupráci s Alianciou za transparentnosť a etickú reguláciu lobizmu v EÚ.

[10] Podnikoví lobisti a obchodné združenia/zväzy.

[11] KOM(2007)127 v konečnom znení

[12] KOM(2008)323 v konečnom znení

[13] Podľa KOM(2007)127 v konečnom znení, „interní“ lobisti a obchodné združenia vyvíjajúce lobistickú činnosť musia uviesť „približné náklady spojené s priamym lobovaním na úrovni inštitúcií EÚ“.

[14] Profesionálne konzultantské spoločnosti a právnické firmy zapojené do lobovania v inštitúciách EÚ.

[15] List podpredsedu Sima Kallasa zo 6. apríla 2009 adresovaný Délégation des Barreaux de France (DBF).

[16] Určitá spoločnosť mohla uviesť sumu, ktorá bola účtovaná poradenskej spoločnosti, ktorej prvá spoločnosť dala pokyny. Takáto poradenská firma musí uverejniť zoznam svojich zákazníkov vrátane pomerného podielu každého zákazníka na svojom obrate. Rovnaká suma by sa tak uverejnila dvakrát.

[17] Tri kategórie zodpovedajú subjektom, od ktorých sa očakáva, že sa zaregistrujú všetky. Jedna osobitná kategória je vyhradená subjektom, ktoré sa podľa ľubovôle môžu zaregistrovať, hoci sa v príslušných oznámeniach nespomínajú.

[18] Prepojenie na usmernenia: http://ec.europa.eu/commission_barroso/kallas/doc/joint_statement_register.pdf

[19] Prepojenie na spoločnú webovú stránku: http://europa.eu/lobbyists/interest_representative_registers/index_en.html