[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV | Brusel, 22.10.2009 KOM(2009)557 v konečnom znení OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV o cezhraničnom elektronickom obchode medzi podnikmi a spotrebiteľmi v EÚ OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV o cezhraničnom elektronickom obchode medzi podnikmi a spotrebiteľmi v EÚ Úvod 1. V časoch, keď domácnosti čelia finančným problémom, európski spotrebitelia trávia viac času vyhľadávaním a porovnávaním ponúk na internete v nádeji, že nájdu najnižšie ceny. Cezhraničné nakupovanie na internete má pre spotrebiteľov dve kľúčové výhody: širšiu škálu výrobkov, z ktorej možno vyberať, a možnosť ušetriť. Spotrebitelia žijúci vo vzdialenejších oblastiach budú taktiež ťažiť z možnosti lacného prístupu k tovaru. Výhody prináša aj podnikom: otvára nové trhy, prináša nových zákazníkov a odmeňuje inovatívne a konkurencieschopné spoločnosti. Maloobchodný vnútorný on-line trh má značný potenciál. 2. V dôsledku pretrvávajúcich obmedzení vnútorného obchodu je však európsky elektronický obchod stále do veľkej miery roztrieštený a drží sa v medziach vnútroštátnych trhov. Nezriedka sa stáva, že spotrebitelia nemôžu urobiť objednávku u internetového predajcu v inej krajine EÚ. Maloobchodní predajcovia až príliš často odmietajú objednávky od spotrebiteľov, ktorí chcú vykonať cezhraniční nákup. Podniky často odrádza cezhraničný predaj alebo rozšírenie aktivít do celej Európy alebo do viacerých krajín. 3. Komisia vykonala analýzu cezhraničného elektronického predaja v EÚ a identifikovala pretrvávajúce prekážky[1]. Ako ďalší krok skúma toto oznámenie vplyv, ktorý má súčasný politický rámec na predaj tovaru prostredníctvom cezhraničného elektronického obchodu (elektronický obchod so službami nespadá do rozsahu tohto preskúmania), prináša ďalšie dôkazy o rozsahu nevyužitých príležitostí a navrhuje body pre opatrenia. Na dôveru spotrebiteľov v on-line prostredie vplýva mnoho faktorov, ako napríklad obavy v súvislosti s ochranou osobných údajov, riziko falšovaných výrobkov alebo výskyt nových druhov nekalých obchodných praktík na internete. Ide o všeobecné problémy on-line prostredia, ktoré sa nepovažujú za osobitné prekážky pre spotrebiteľov alebo obchodníkov, ktorí sú zapojení do cezhraničného obchodu. Preto sa nimi toto oznámenie nezaoberá. Roztrieštenosť vnútorného on-line trhu 4. Zatiaľ čo na národnej úrovni elektronický obchod prekvitá, stále je relatívne neobvyklé, aby spotrebitelia internet využívali na nákup tovaru (alebo aj služieb) z iného členského štátu. V dôsledku prekážok vnútorného trhu je medzi domácim a cezhraničným elektronickým obchodom priepastný rozdiel, ktorý stále narastá. Podiel všetkých spotrebiteľov v EÚ, ktorí v predchádzajúcom roku kúpili aspoň jeden tovar cez internet, sa v rokoch 2006 až 2008 zvýšil z 27 % na 33 %, zatiaľ čo cezhraničný elektronický obchod nezaznamenal takmer žiadny nárast (zo 6 % na 7 %)[2]. 5. Spotrebitelia v celej Európe sú si vedomí výhod spojených s cezhraničným nakupovaním napriek tomu, že ich zatiaľ nevyužívajú. Jedna tretina občanov EÚ by zvažovala nákup výrobku alebo služby cez internet z iného členského štátu, ak by boli lacnejšie alebo lepšie[3]. Podobný podiel občanov sa nebráni nákupu v inom jazyku a 59 % maloobchodných predajcov je pripravených uskutočňovať transakcie vo viac ako jednom jazyku[4]. 6. Cezhraničný obchod je pre podniky podnetom, aby rozšírili svoju zákaznícku základňu a ťažili z nových trhov, ale len málo internetových obchodov je pripravených obslúžiť cudzokrajných zákazníkov. Hoci 51 % maloobchodných predajcov z EÚ-27 obchoduje cez internet, len 21 % uskutočňuje cezhraničný predaj. Maloobchodní predajcovia, ktorí uskutočňujú cezhraničný predaj, zvyčajne predávajú len do veľmi malého počtu členských štátov: len 4 % týchto maloobchodných predajcov obchodujú s desiatimi alebo viac členskými štátmi, pričom väčšina obchoduje len s jedným alebo dvoma ďalšími členskými štátmi[5]. Výhody integrovaného vnútorného internetového trhu Vyššia pravdepodobnosť objavenia lacnejších ponúk 7. Cezhraničný nákup cez internet prináša viac možností ušetriť peniaze vďaka rozmanitejšej ponuke jedného výrobku. Možnosti ušetriť sa spotrebiteľovi ukážu až v procese nakupovania, a to pri vyhľadávaní výrobkov a porovnávaní ponúk. Na základe výsledku testu internetových obchodov, ktorý bol vykonaný v celej EÚ, si možno vytvoriť predstavu o možných úsporách, ktoré by spotrebitelia mohli dosiahnuť vďaka skutočným cezhraničným transakciám. 8. Účastníci testovania v 27 členských štátoch dostali pokyny, aby na internete vyhľadali sto obľúbených výrobkov zo zoznamu a zaznamenali celkovú cenu, ktorú by za tovar zaplatili. Ak sa podarilo nájsť domáce aj cezhraničné ponuky, bolo možné ich porovnať pri zohľadnení všetkých poplatkov a nákladov na doručenie. Z obrázku 1 vyplýva, že cezhraničný predaj predstavuje výrazný potenciál z hľadiska úspor, hoci sa predpokladá, že spotrebitelia potrebujú ušetriť 10 %, aby pristúpili k cezhraničnému nákupu[6]. Obrázok 1. Percento prípadov, v ktorých bola najlepšia nájdená cezhraničná ponuka lacnejšia alebo najmenej o 10 % lacnejšia ako najlepšia domáca ponuka [pic] Zdroj: YouGovPsychonomics (2009) 9. V 13 z 27 členských štátov EÚ (Portugalsko, Taliansko, Slovinsko, Španielsko, Dánsko, Rumunsko, Lotyšsko, Grécko, Estónsko, Fínsko, Maďarsko, Cyprus, Malta) sa účastníkom testovania podarilo pri aspoň polovici všetkých hľadaných výrobkov nájsť jednu cezhraničnú ponuku, ktorá bola aspoň o 10 % lacnejšia ako najlepšia domáca ponuka. Tento výsledok potvrdzuje skutočnosť, že cezhraničný nákup zvyšuje možnosti nájdenia lacnejších ponúk v prípade totožných výrobkov (vrátane všetkých nákladov)[7]. Prístup k výrobkom, ktoré nie sú k dispozícii na domácom trhu 10. V mnohých krajinách nemožno nájsť mnoho výrobkov na internete. Cezhraničné nakupovanie má preto samo o sebe tú výhodu, že spotrebiteľom umožňuje nájsť výrobky, ktoré nie sú v ich krajine distribuované cez internet. Vnútorný trh má preto obrovský potenciál vytvoriť širokú škálu marginálnych výrobkov, ktorých distribúcia by na vnútroštátnej báze, a to najmä v menších členských štátoch, nebola z ekonomického hľadiska výhodná. Obrázok 2. Percento hľadaných výrobkov, v prípade ktorých boli nájdené len cezhraničné ponuky [pic] Zdroj: YouGovPsychonomics (2009) 11. V teste internetových obchodov, ktorý bol uskutočnený v celej EÚ, sa ukázalo, že v niektorých krajinách je pri väčšine výrobkov mimoriadne ťažké nájsť domáce internetové ponuky (pozri obrázok 2). To je predovšetkým prípad menších trhov a v takom prípade je cezhraničná ponuka jediným spôsobom, ako si kupujúci môžu tieto výrobky kúpiť, ak je maloobchodný predajca ochotný tovar zaslať. Účastníci testovania na Cypre, Malte a v Luxembursku, ale tiež v Litve, Lotyšsku, Írsku, Belgicku, Estónsku, Portugalsku a Fínsku nemohli nájsť domáce internetové ponuky v prípade najmenej polovice výrobkov, ktoré hľadali[8]. Rozsah roztrieštenosti vnútorného online trhu 12. Avšak v rozpore s tým, čo by bolo možné očakávať vzhľadom na „bezhraničný“ charakter elektronického obchodu, spotrebitelia nemajú rovnaký prístup k cezhraničným ponukám: spotrebitelia v niektorých krajinách s vysokou pravdepodobnosťou nenájdu zahraničné obchody, ktoré by boli pripravené prijať ich objednávku. Hoci ponuky sú pre spotrebiteľov, ktorí ich na internete vyhľadávajú, technicky prístupné, v určitom momente internetové stránky transakciu počas vytvárania objednávky ukončia. 13. Spomínaný test internetových obchodov odhaľuje rozsah problému. Celkovo bolo vykonaných 10 964 cezhraničných testov. Priemerne len v 39 % prípadov bolo teoreticky možné zadať objednávku v internetovom obchode, ktorý sa nenachádzal na území tej istej krajiny ako spotrebiteľ. 61 % ostatných objednávok by bolo neúspešných buď preto, že predajcovia odmietajú predávať do krajiny spotrebiteľa alebo z iných dôvodov (napríklad kvôli technickým problémom alebo preto, že nebol dostupný určitý spôsob platby)[9]. Obrázok 3. Cezhraničné ponuky technicky prístupné pre spotrebiteľov, v prípade ktorých bol proces objednávky neúspešný [pic] Zdroj: YouGovPsychonomics (2009) 14. Mnoho internetových obchodov nie je pripravených predávať spotrebiteľom zo všetkých krajín EÚ. Najvyššou mierou neúspešnosti trpia kupujúci z Belgicka, Bulharska, Lotyšska, Malty a Rumunska (pozri obrázok 3). Mnoho obchodov robí medzi spotrebiteľmi rozdiely na základe toho, kde žijú. Napríklad mnoho účastníkov testovania sa nemohlo na internetovej stránke zaregistrovať v záujme toho, aby mohli pokračovať v transakcii, mnoho internetových stránok odmietlo zaslať tovar do krajiny kupujúceho a pri cezhraničných transakciách nebolo dostupných mnoho spôsobov platby[10]. Odstraňovanie regulačných prekážok cezhraničného elektronického obchodu 15. Prekážky cezhraničného elektronického obchodu sú už dlhé roky predmetom regulačnej činnosti na úrovni EÚ. Na dosiahnutie integrovaného maloobchodného vnútorného trhu je potrebné vykonať viac. Správa Komisie z marca 2009 obsahuje komplexnú analýzu prekážok, ktorým čelia spotrebitelia a podniky[11]. 16. Pre maloobchodných predajcov v Európe sú hlavnými regulačnými prekážkami pri cezhraničnom elektronickom obchode nejednotnosť predpisov o ochrane spotrebiteľa a ďalších predpisov o DPH, poplatkoch za recykláciu a odvodoch. Spôsob, akým sa tieto predpisy vykonávajú, sa líši od jedného členského štátu k inému, čo vytvára zložité, nákladné a nepredvídateľné podnikateľské prostredie pre tie podniky, ktoré zvažujú cezhraničný predaj. Prijatie návrhov zameraných na odstránenie týchto prekážok je preto zásadne dôležité pre zmenu správania maloobchodných predajcov, čo v konečnom dôsledku povedie k zlepšeniu príležitostí pre spotrebiteľov. 17. Spotrebitelia čelia mnohým problémom pri snahách o nákup cez internet v inej krajine. Často sa stáva, že zahraniční internetoví obchodníci odmietajú prijímať objednávky od spotrebiteľov žijúcich v inej krajine. Spotrebitelia takisto nevedia, čo robiť alebo na koho sa obrátiť v prípade, že sa vyskytne problém, najmä pokiaľ ide o riešenie sťažnosti u zahraničného obchodníka. 18. Vzhľadom na zložitosť a vzájomnú prepojenosť zistených problémov je potrebné vytvoriť viacvrstvovú stratégiu. V nasledujúcom oddiele sú uvedené vyžadované opatrenia v poradí podľa priority na základe analýzy pretrvávajúcich hlavných výziev. Zatiaľ čo každé jedno z týchto opatrení je dôležité samo o sebe, na uvoľnenie potenciálu cezhraničného elektronického obchodu sa vyžaduje zlepšenie vo všetkých z nich. Riešenie fragmentácie predpisov o ochrane spotrebiteľa 19. Nejednotné predpisy o ochrane spotrebiteľa relevantné pre zmluvy vytvárajú v spojení s kolíznymi normami značné dodatočné náklady spojené s dodržiavaním predpisov pre obchodníkov, ktorí chcú predávať do viacerých členských štátov. Návrh smernice o právach spotrebiteľa sa zameria na odstránenie tejto hlavnej prekážky pri vytváraní maloobchodného vnútorného trhu. Návrh sa snaží zlúčiť štyri existujúce smernice o právach spotrebiteľa do jedného nástroja a tým zjednodušiť a zaktualizovať súčasné predpisy, odstrániť prekážky vnútorného trhu[12] a zabrániť uplatňovaniu mnohých rozdielnych súborov predpisov. 20. Návrhom sa preto vytvorí jediný plne harmonizovaný súbor predpisov pre cieľovú oblasť, ktorým sa zabezpečí vysoká jednotná úroveň ochrany spotrebiteľov v celom Spoločenstve a obchodníkom umožní predávať spotrebiteľom v 27 členských štátoch takým istým spôsobom ako na ich domácom trhu vďaka používaniu napríklad rovnakých štandardných zmluvných podmienok a informačných materiálov. Návrhom sa preto značne znížia náklady obchodníkov spojené s dodržiavaním predpisov a zároveň by sa zabezpečila vysoká úroveň ochrany spotrebiteľov. 21. Prijatím návrhu sa okrem toho posilní ochrana spotrebiteľa a vymožiteľnosť zmlúv v cezhraničnom elektronickom obchode a sprostredkovateľom to uľahčí prácu pri mimosúdnom urovnávaní sporov. Komisia vyzýva Európsky parlament a Radu, aby sa týmto návrhom prednostne zaoberali. Zabezpečenie účinného presadzovania článku 20 smernice o službách 22. Článok 20 ods. 2 smernice o službách sa usiluje riešiť jednu z hlavných prekážok cezhraničného obchodu inovatívnym spôsobom tým, že výslovne ukladá členským štátom, aby zamedzili diskriminácii zo strany obchodníkov, ktorí určitým spotrebiteľom odmietajú predať tovar alebo voči nim uplatňujú rozdielny prístup na základe ich štátnej príslušnosti alebo miesta pobytu.[13] 23. Hoci uvedené ustanovenie zakazuje diskrimináciu, zároveň obchodníkom umožňuje uplatňovať „rozdiely v podmienkach prístupu, ak sú rozdiely priamo opodstatnené objektívnymi kritériami“, čo v niektorých prípadoch môže zahŕňať regulačné prekážky. Odstránením takýchto prekážok, ako sa uvádza v tomto oznámení, sa preto doplní článok 20 ods. 2, pretože to obmedzí možné dôvody, na základe ktorých by sa obchodníci mohli dovolávať týchto kritérií. 24. Vzhľadom na význam článku 20 ods. 2 pre cezhraničný elektronický obchod je jeho plné vykonanie a účinné presadzovanie pre Komisiu hlavnou prioritou. Komisia preto poskytuje členským štátom usmernenie s cieľom zabezpečiť jeho vykonanie do konca roku 2009 a následne zamýšľa aktívne monitorovať jeho presadzovanie vnútroštátnymi orgánmi a súdmi. Zvýšenie účinnosti cezhraničného presadzovania predpisov 25. Spotrebitelia budú mať väčšiu dôveru v cezhraničný nákup, ak budú vedieť, že obchodné praktiky obchodníkov monitorujú orgány na ochranu spotrebiteľa. Pravidelné činnosti dohľadu nad trhom (celoplošné kontroly), ktoré vykonávajú vo vzájomnej súčinnosti orgány presadzujúce záujmy spotrebiteľov, v rámci nariadenia o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa umožňujú vnútroštátnym orgánom prešetrovať nezrovnalosti a zaistiť dodržiavanie zákonov o ochrane spotrebiteľa[14]. 26. Súčasná celoplošná kontrola dodržiavania predpisov pri predaji elektronického zariadenia cez internet vykonaná v máji 2009 odhalila nezrovnalosti na 55 % internetových stránkach. Najčastejšie zistenými problémami boli zavádzanie, chýbajúce alebo neúplné informácie o právach spotrebiteľa, celkových nákladoch a kontaktných údajoch obchodníka, čo poukazuje na skutočnosť, že je potrebné lepšie presadzovať ustanovenia smernice o elektronickom obchode, ako aj predpisy o ochrane spotrebiteľa. V nasledujúcej fáze presadzovania budú členské štáty riešiť nezrovnalosti pri cezhraničnom obchode tak, že pri prešetrovaní a presadzovaní požiadajú o pomoc orgány v iných členských štátoch[15]. 27. Na odstránenie prekážok, zvýšenie informačnej transparentnosti a posilnenie dôvery spotrebiteľov v dôveryhodnosť internetových obchodníkov a ich ponúk sa vyžaduje účinnejšie presadzovanie súčasných predpisov zo strany členských štátov. Komisia nedávno predložila niekoľko osobitných odporúčaní o tom, ako to možno dosiahnuť[16]. Odstránenie nekalých obchodných praktík 28. Smernica o nekalých obchodných praktikách (2005/29/ES) stanovuje jediný súbor pravidiel o zákonných a zakázaných obchodných praktikách podnikov voči spotrebiteľom v celej EÚ[17]. S cieľom zabezpečiť, aby internetoví maloobchodní predajcovia mohli tovar predávať a propagovať v zjednodušenom a predvídateľnom regulačnom prostredí a aby spotrebitelia mohli mať dôveru v internetové ponuky, ktoré vidia, je teraz dôležité, aby vnútroštátne orgány presadzovania predpisov zabezpečili vykonanie smernice jednotným spôsobom. 29. Komisia preto s cieľom podporiť jej jednotný výklad a jednotné uplatňovanie uverejní do konca roka 2009 usmernenia, ktoré sa okrem iného budú týkať nových pojmov zavedených uvedenou smernicou. To serióznym obchodníkom uľahčí zapojenie do praktík cezhraničného obchodu, najmä obchodu cez internet. Účinnejšie cezhraničné presadzovanie právnych predpisov týkajúcich sa nekalých praktík bude veľkým prínosom pre dôveru spotrebiteľov, ako aj poctivých obchodníkov tým, že obmedzí nekalú konkurenciu zo strany nepoctivých obchodníkov. Podpora alternatívnych postupov urovnávania sporov a cezhraničné konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu 30. Popri prebiehajúcich opatreniach presadzovania predpisov boli na úrovni EÚ zavedené mechanizmy na uľahčenie účinných nápravných opatrení: konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v prípade cezhraničných sporov, ktoré nadobudlo účinnosť v roku 2009, zjednodušuje, urýchľuje a znižuje náklady na súdne spory v prípade pohľadávok neprekračujúcich 2 000 EUR; smernica o určitých aspektoch mediácie v občianskych a obchodných veciach podporuje mediáciu[18]. 31. Komisia tiež prostredníctvom Siete európskych spotrebiteľských centier (ECC-Net), ktorá spája spotrebiteľov a 400 orgánov pre alternatívne riešenie sporov v EÚ, uľahčuje prístup spotrebiteľa k mimosúdnym postupom pri sporoch v rámci cezhraničného obchodu cez internet[19]. Komisia bude ďalej podporovať tieto mechanizmy prostredníctvom uverejnenia pokynov pre občanov o konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu, vytvorením portálu elektronickej justície EÚ a ďalšími snahami na podporu Siete európskych spotrebiteľských centier. Zjednodušenie povinnosti vykazovania DPH pre predajcov na diaľku 32. V súčasnosti sa internetoví obchodníci musia zaregistrovať na účely DPH v každej jednej krajine, v ktorej ich ročný predaj prevýši určitú prahovú hodnotu, pričom situáciu ďalej komplikuje skutočnosť, že tieto prahové hodnoty a sadzby DPH sa od krajiny ku krajine líšia. 33. Komisia navrhla zavedenie systému jedného kontaktného miesta pre neusadené zdaniteľné osoby, aby umožnila obchodníkom splniť určité povinnosti týkajúce sa DPH, ako je registrácia a podávanie daňových priznaní o DPH v ich vlastnom členskom štáte a zjednodušila režim predaja na diaľku ustanovením jednotnej prahovej hodnoty vo výške 150 000 EUR[20]. 34. Okrem toho sa od predajcov na diaľku v súčasnosti vyžaduje, aby vždy vydávali úplnú faktúru s DPH, kým domáci dodávateľ predávajúci ten istý tovar tomu istému zákazníkovi nemusí mať nevyhnutne takú povinnosť. Komisia navrhuje, aby predajcovia na diaľku mohli za určitých okolností vydávať „zjednodušenú faktúru“[21]. 35. Oba návrhy by cezhraničným predajcom značne zjednodušili dodržiavanie ich povinností spojených s DPH. Komisia preto vyzýva Radu, aby sa týmito návrhmi prednostne zaoberala. Zníženie administratívneho zaťaženia podnikov činných na internete súvisiaceho s odpadom z elektrických a elektronických zariadení 36. Cezhraničný predaj elektronického tovaru (jedna z kategórií tovaru, po ktorej je na internete najväčší dopyt) je zaťažený ďalšími regulačnými prekážkami. V dôsledku súčasnej nedostatočnej harmonizácie pri vykonávaní predpisov o odpade z elektrických a elektronických zariadení (smernica o odpade z elektrických a elektronických zariadení) v jednotlivých členských štátoch sú úrovne poplatkov a prahových hodnôt na registráciu a vykazovanie elektrických a elektronických zariadení maloobchodnými predajcami na internete rôzne, čo môže byť obmedzujúce pre cezhraničných obchodníkov. 37. Komisia vo svojom nedávnom návrhu podnikla významné kroky smerom k harmonizácii vykonávania predpisov tým, že objasnila určité ustanovenia smernice vrátane rozsahu jej pôsobnosti. V článku 16 sa navrhuje harmonizácia registrácie a vykazovania zo strany výrobcov v EÚ, čo by sa dosiahlo prepojením vnútroštátnych registrov výrobcov. Vďaka tomu by činnosti výrobcov boli na základe registrácie v jednom členskom štáte zohľadňované v celej EÚ a nemuseli by sa registrovať v každom členskom štáte osobitne[22]. 38. Návrh Komisie by významne prispel k riešeniu praktických problémov, ktoré sú spojené so súčasným systémom. Komisia vyzýva Európsky parlament a Radu, aby sa týmto návrhom prednostne zaoberali. Praktické riešenia riadenia autorských odmien 39. Od roku 2006 hľadajú zainteresované strany na vnútroštátnej a európskej úrovni riešenie praktických záležitostí spojených s cezhraničným riadením autorských odmien pri predaji nenahratých médií a nahrávacích zariadení. V súčasnosti sa môže stať, že cezhraniční obchodníci musia za ten istý tovar zaplatiť a vykázať autorské odmeny v niekoľkých krajinách. 40. Väčšina zainteresovaných strán sa zhodla, že súčasný systém vykazovania, úhrady a náhrady poplatkov je prekážkou v cezhraničnom elektronickom obchode. Dosiaľ však nedošlo k dohode o praktických riešeniach, ktoré by zlepšili fungovanie súčasných vnútroštátnych systémov výberu poplatkov. Zainteresované strany by mali zdvojnásobiť svoje úsilie a rýchle nájsť riešenia, aby spoločnostiam umožnili zefektívniť ich cezhraničnú logistiku. Prínos k zníženiu prekážok pri internetovom predaji v kontexte vertikálnych obmedzení 41. Pravidlá hospodárskej súťaže týkajúce sa vertikálnych obmedzení výrazne prispeli k odstráneniu nepatričných obmedzení elektronického obchodu, pokiaľ ide o dohody o distribúcii, tým, že zakázali obmedzenia cezhraničného internetového obchodovania a predaja, ktoré narúšajú hospodársku súťaž[23]. Platnosť súčasného nariadenia o blokových výnimkách uplynie 31. mája 2010. Komisia v súčasnosti skúma, ako bolo toto nariadenie doposiaľ uplatňované, aby mohla spresniť a zjednodušiť uvedené pravidlá. Komisia sa takisto zamýšľa nad tým, ako môže práve uskutočňovaný prieskum prispieť k zníženiu obmedzení pri predaji cez internet a vytvoriť želané účinky, ktoré zvyšujú spokojnosť spotrebiteľa[24]. 42. Pokiaľ ide o výhradnú distribúciu, budú sa v rámci uskutočňovaného prieskumu ďalej rozvíjať kritériá používané na rozlíšenie medzi aktívnym a pasívnym predajom s cieľom identifikovať najbežnejšie praktiky, ktoré sa považujú za obmedzenia pasívneho predaja a ktoré môžu narúšať pravidlá hospodárskej súťaže. Domnelým protiprávnym konaním by napríklad mohli byť praktiky ako požiadavka, aby výhradný distribútor vložil na svoje internetové stránky automatický odkaz na stránku výrobcu alebo na stránky iných výhradných distribútorov. Ďalším príkladom by mohlo byť ukončenie internetovej transakcie v momente, kedy z údajov o spotrebiteľovej kreditnej karte vyjde najavo, že jeho adresa sa nenachádza v cieľovej vymedzenej oblasti. 43. Pokiaľ ide o selektívnu distribúciu, bude sa uskutočňovaný prieskum zaoberať tým, či kritériá používané na výber predajcov (ako napríklad požiadavka, aby predajca mal „kamenný“ obchod) nachádzajú alebo nenachádzajú svoje opodstatnenie v spokojnosti spotrebiteľov a či zbytočne neobmedzujú cezhraničné internetové transakcie. Vertikálnym prieskumom sa takisto bude skúmať, či v rámci selektívnych distribučných sietí výrobcovia neodrádzajú svojich predajcov od predaja cez internet. 44. Internetová distribúcia bude jednou z hlavných oblastí, na ktorú sa zameria uskutočňovaný prieskum pravidiel hospodárskej súťaže týkajúcich sa vertikálnych obmedzení. V tejto súvislosti Komisia dôkladne preskúma, či je potrebné prispôsobiť súčasné pravidlá, aby sa umožnil ďalší rozvoj cezhraničného elektronického obchodu. Zlepšenie platobných systémov a logistiky a odstránenie technických obmedzení 45. Opatrenia EÚ, ktoré majú zvýšiť interoperabilitu a vytvoriť fungujúci cezhraničný trh, sa musia zamerať tiež na platobné systémy, a to buď cestou právnej úpravy (smernica o platobných službách) alebo podporou iniciatív zo strany priemyslu (jednotná oblasť pre platby eurom)[25]. Spotrebiteľom a obchodníkom (najmä malým a stredným podnikom) však uskutočňovanie a prijímanie cezhraničných platieb cez internet v celej EÚ však naďalej spôsobuje problémy a odrádza ich to od cezhraničného obchodu. 46. Prijatím tretej poštovej smernice v roku 2008, ktorou sa členské štáty zaväzujú k úplnému otvoreniu svojich poštových trhov, dostala reforma poštového sektora nový stimul. Po úplnom otvorení trhu sa zriadi vnútorný trh a prevádzkovatelia poštových služieb by mali mať možnosť zakladať dcérske spoločnosti v iných členských štátoch a doručovať zásielky prostredníctvom vlastnej siete alebo by si mohli vyberať z väčšieho počtu prevádzkovateľov poštových služieb v iných členských štátoch, prostredníctvom ktorých by zasielali poštu v rámci Spoločenstva. Zo zlepšenia cezhraničnej logistiky budú mať prospech spotrebitelia a obchodníci[26]. 47. Komisia bude taktiež aj naďalej zabezpečovať, aby boli odstraňované neodôvodnené prekážky v obchode s tovarom na vnútornom trhu a aby sa nevytvárali nové prekážky. Doplňujúce opatrenia na odstránenie regulačných prekážok pri cezhraničnom elektronickom obchode Spolupráca s priemyselným odvetvím pri podpore celoeurópskeho maloobchodného internetového trhu 48. Pohľad spotrebiteľov na príležitosti internetového obchodu je sčasti ovplyvnený obchodnými modelmi, podľa ktorých sa na vnútorný internetový trh nahliadalo ako na trh pridružený k vnútroštátnym trhom. 49. Komisia vyzýva prevádzkovateľov hlavných internetových vyhľadávačov a významných aktérov činných na internete, aby zvyšovali povedomie spotrebiteľov o cezhraničných príležitostiach. Internetové podniky by si mali zaviesť názvy domén s koncovkou „.eu“, ktorá predstavuje doménu najvyššej úrovne pre Európu, aby sa zabránilo národnostnému vnímaniu internetových stránok v závislosti od názvu domény krajiny. Vzhľadom na to, že spoločnosti, ktoré sa registrujú v doméne „.eu“, musia spĺňať európske predpisy, doména s koncovkou „.eu“ znamená okrem toho aj istú formu základnej ochrany spotrebiteľa a európske firmy s vysokými štandardmi by sa prijatím koncovky „.eu“ mohli odlíšiť od iných spoločností. Obchodníci by mali vytvoriť internetové stránky pre viacero krajín alebo pre celú Európu. 50. Nachádzanie cezhraničných ponúk na internete je síce možné, ale vyžaduje si viac času a úsilia než vyhľadávanie domácich ponúk, ktoré sú zacielené na vnútroštátneho spotrebiteľa. Hlavné internetové vyhľadávače a internetové stránky umožňujúce porovnávanie cien by mali systematickejšie ponúkať výsledky vyhľadávania alebo cenové porovnania, ktoré zahŕňajú tak cezhraničné ako aj domáce ponuky, a mali by byť k dispozícii vo viac ako v jednom jazyku[27]. Skúsenosti z leteckého sektora ukazujú, že mnohojazyčné a jednoduché internetové stránky sú najlepším spôsobom, ako podporiť cezhraničné internetové transakcie.[28] Komisia bude so subjektmi na trhu aj naďalej diskutovať o tom, ako môžu uľahčiť cezhraničný elektronický obchod. Informácie pre spotrebiteľov a obchodníkov 51. Z cezhraničného internetového nakupovania budú mať prospech skôr tí spotrebitelia, ktorí sú informovaní, poznajú svoje práva a sú schopní rozpoznať a ohlásiť zistené porušenie predpisov. Na tento účel Komisia rozšíri a zaktualizuje príručku „eYouGuide to your Rights Online“ (Elektronický sprievodca spotrebiteľa – vaše práva na internete) uverejnenú v máji 2009[29] a bude naďalej podporovať Sieť európskych spotrebiteľských centier, ktorá poskytuje informácie a poradenstvo tým, ktorí uskutočňujú cezhraničné nákupy. Obchodníci budú o svojich právach a povinnostiach informovaní prostredníctvom siete „Enterprise Europe Network“. Posilnenie monitorovania trhu 52. Ako súčasť zámeru Komisie lepšie sledovať maloobchodné aktivity na vnútornom trhu bude potrebné nepretržité monitorovanie cezhraničného elektronického obchodu, aby sa zabezpečilo, že tvorcovia politík, orgány zodpovedné za ich presadzovanie a občania poznajú vývoj na trhu. Okrem existujúcich prieskumov Eurostatu bude Komisia v plnom súlade s právnymi predpismi o ochrane súkromia a osobných údajov pokračovať v spolupráci s európskou centrálnou bankou a najväčšími spoločnosťami poskytujúcimi kreditné karty na rozvoji štatistiky cezhraničného predaja na základe transakcií pomocou kreditných kariet. Záver 53. Týmto oznámením sa stanovuje základ stratégie pre lepšie fungovanie cezhraničného elektronického obchodu. Dosiahnutie tohto cieľa by prinieslo výhody spotrebiteľom a podnikom a zlepšilo by konkurencieschopnosť hospodárstva EÚ. Pokrok v uvedených bodoch bude naďalej pozorne sledovaný prostredníctvom hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských trhov. [1] „Pracovný dokument útvarov Komisie: správa o cezhraničnom elektronickom obchode v EÚ“, SEK(2009) 283, 5.3.2009, k dispozícii na internetovej stránke: http://ec.europa.eu/consumers/strategy/facts_en.htm#E-commerce. [2] Špeciálny prieskum Eurobarometer 298: „Ochrana spotrebiteľa na vnútornom trhu“ (2008). [3] Osobitný prieskum Eurobarometer 254, „Vnútorný trh – názory a skúsenosti občanov v EÚ-25“ (2006). [4] Osobitný prieskum Eurobarometer 298 (2008); Bleskový Eurobarometer 224: „Postoj podnikov k cezhraničnému predaju a ochrane spotrebiteľa“ (2008). [5] Bleskový Eurobarometer 224 (2008). [6] „Mystery shopping evaluation of cross-border e-commerce in the EU“, YouGovPsychonomics, údaje zhromaždené na žiadosť Európskej Komisie v roku 2009. [7] YouGovPsychonomics (2009). V prípade Cypru a Malty je potrebné na výsledky prihliadať s rezervou, pretože domáca ponuka je značne obmedzená, čo neumožňuje adekvátne porovnanie (pozri obrázok 1). [8] YouGovPsychonomics (2009). [9] YouGovPsychonomics (2009). Možnosť zadať objednávku bola testovaná až po stránku záverečného potvrdenia objednávky. Nedošlo k žiadnemu nákupu. [10] YouGovPsychonomics (2009). [11] „Pracovný dokument útvarov Komisie: správa o cezhraničnom elektronickom obchode v EÚ“, SEK(2009) 283, 5.3.2009. [12] Návrh smernice o právach spotrebiteľa – KOM(2008) 614. [13] Smernica 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu. [14] Nariadenie (ES) č. 2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. [15] Pozri: http://ec.europa.eu/consumers/enforcement/sweep/electronic_goods/index_en.htm [16] Oznámenie KOM(2009) 330, 2.7.2009 o presadzovaní spotrebiteľského acquis. [17] Smernica 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu. [18] Nariadenie (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu; smernica 2008/52/ES o určitých aspektoch mediácie v občianskych a obchodných veciach. [19] Pozri http://ec.europa.eu/consumers/redress_cons/index_en.htm [20] Návrh smernice Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 77/388/EHS s cieľom zjednodušiť povinnosti spojené s daňou z pridanej hodnoty – KOM(2004) 728. [21] Návrh, ktorým sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o uplatňovanie predpisov o fakturácii – KOM(2009) 21. [22] Návrh prepracovania smernice 2002/96/ES o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) – KOM(2008) 810. [23] Nariadenie Komisie (ES) č. 2790/1999 z 22. decembra 1999 o uplatňovaní článku 81 ods. 3 Zmluvy na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov (nariadenie o blokových výnimkách); Oznámenie Komisie (2000/C 291/01) Usmernenie o vertikálnych obmedzeniach. [24] Pozri „Okrúhly stôl o internetovom obchode: príležitosti a prekážky maloobchodného predaja cez internet“, k dispozícii na internetovej stránke: http://ec.europa.eu/competition/consultations/2009_online_commerce/roundtable_report_en.pdf [25] Smernica 2007/64/ES o platobných službách na vnútornom trhu. [26] Smernica 97/67/ES (zmenená a doplnená smernicou 2002/39/ES a smernicou 2008/6/ES) – „poštová smernica“ [27] Ako sa odporúča v oznámení Komisie KOM(2008) 566 „Viacjazyčnosť: devíza pre Európu a spoločný záväzok“. [28] Najmä po prijatí nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 z 24. septembra 2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve (prepracované znenie). [29] Pozri http://ec.europa.eu/information_society/eyouguide/navigation/index_en.htm