[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 14.9.2009

KOM(2009) 472 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU A EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU

o činnosti Spoločného fóra EÚ o transferovom oceňovaní v období od marca 2007 do marca 2009 a o súvisiacom návrhu na revidovaný kódex správania pre účinné vykonávanie Dohovoru o rozhodcovskom konaní (90/436/EHS z 23. júla 1990) {SEK(2009) 1168} {SEK(2009) 1169}

OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU A EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU

o činnosti Spoločného fóra EÚ o transferovom oceňovaní v období od marca 2007 do marca 2009 a o súvisiacom návrhu na revidovaný kódex správania pre účinné vykonávanie Dohovoru o rozhodcovskom konaní (90/436/EHS z 23. júla 1990)

OBSAH

1. Cieľ a súvislosti 4

2. Činnosti Spoločného fóra EÚ o transferovom oceňovaní od marca 2007 do marca 2009 5

2.1. Závery SFTO o sankciách a transferovom oceňovaní 5

2.2. Závery SFTO o výklade niektorých ustanovení Dohovoru o rozhodcovskom konaní 6

3. Dohovor o rozhodcovskom konaní a súvisiace otázky 9

4. Súčasný a budúci pracovný program SFTO 10

5. Závery Komisie 10

PRÍLOHA 13

NÁVRH REVIDOVANÉHO KÓDEXU SPRÁVANIA PRE ÚČINNÉ VYKONÁVANIE DOHOVORU O ZAMEDZENÍ DVOJITÉHO ZDANENIA V SPOJENÍ S ÚPRAVOU ZISKU ZDRUŽENÝCH PODNIKOV 13

1. CIEľ A SÚVISLOSTI

1. Transferové ceny sú ceny, za ktoré určitý podnik združeným podnikom prevádza fyzický tovar a nehmotný majetok alebo poskytuje služby. Zásadným princípom pre daňové účely je, že podmienky spojené s takýmito transfermi by sa nemali líšiť od podmienok, na ktorých by sa dohodli nezdružené podniky. Táto zásada sa nazýva zásadou „trhového odstupu“ a je medzinárodne uznávaná, aj keď nie všeobecne uplatňovaná. Je zakotvená v článku 9 vzorového dohovoru OECD o daniach. OECD vydala usmernenia[1] na uplatňovanie zásady trhového odstupu s cieľom vyhodnotiť transferové oceňovanie združených podnikov.

2. V rámci Európskej únie (EÚ) sa zásada trhového odstupu a súvisiace usmernenia OECD akceptujú a uplatňujú vo všetkých členských štátoch. Výklad a uplatňovanie usmernení OECD sa však môžu v jednotlivých krajinách líšiť. Odlišné výklady môžu viesť daňovníkov k neistote, pričom by zároveň mohli mať vplyv na správne fungovanie vnútorného trhu tým, že rovnaké zisky by sa mohli zdaniť dvakrát – nastalo by dvojité zdanenie.

3. Rýchle a účinné odstránenie akýchkoľvek prípadov dvojitého zdanenia vyplývajúceho z úpravy transferového oceňovania alebo z odlišných výkladov usmernení OECD je na vnútornom trhu problematikou zásadnej dôležitosti. Multilaterálny Dohovor „o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti s úpravou zisku združených podnikov“ (ďalej len „dohovor o rozhodcovskom konaní„ alebo „DRK“[2]) následne v roku 1990 prijali všetky členské štáty EÚ.

4. Spoločné fórum EÚ o transferovom oceňovaní (ďalej len „SFTO“), ktoré je expertnou skupinou, založila Komisia v októbri 2002 následne po oznámení Komisie vydanom v roku 2001[3]. Úlohou SFTO je hľadať pragmatické riešenia na problémy vyplývajúce z uplatňovania zásady trhového odstupu a zaisťovať odstraňovanie akéhokoľvek dvojitého zdaňovania, ktoré by sa mohlo vyskytnúť.

5. Komisia podala trikrát správu o činnosti SFTO prostredníctvom troch oznámení. V prvom oznámení[4] bol pre Dohovor o rozhodcovskom konaní predstavený kódex správania[5], ktorého cieľom bolo zaistiť, aby DRK fungoval efektívnejším spôsobom. V druhom oznámení[6] bol predstavený kódex správania[7] týkajúci sa požiadaviek na dokumentáciu o transferovom oceňovaní v EÚ (DTO EÚ). Cieľom kódexu správania DTO EÚ bolo zaistiť dôsledný prístup tak, že sa ustanovil druh dokumentácie, ktorý by členské štáty mali požadovať a akceptovať na účely svojich vlastných pravidiel o transferovom oceňovaní. V treťom oznámení[8] boli predstavené usmernenia pre predbežné cenové dohody (PCD) v rámci EÚ. PCD sa považujú za efektívny nástroj prevencie sporov, pretože vopred poskytujú istotu týkajúcu sa metodológie transferového oceňovania.

6. V tomto štvrtom oznámení sa predkladá správa o práci SFTO za posledné dva roky a v jej prílohe sa uvádza revidovaný kódex správania pre Dohovor o rozhodcovskom konaní. V dôsledku monitoringu uplatňovania jestvujúceho kódexu správania sa zistilo, že trojročný cieľ vyriešenia stanovený v rámci kódexu správania sa ťažko dal splniť a bolo potrebné ďalšie úsilie, aby sa objasnil proces s cieľom uľahčiť riešenie v danom trojročnom časovom rámci. Následne sú navrhnuté určité revízie s cieľom poskytnúť nevyhnutné objasnenie špecifických ustanovení Dohovoru o rozhodcovskom konaní.

2. ČINNOSTI SPOLOčNÉHO FÓRA EÚ O TRANSFEROVOM OCEňOVANÍ OD MARCA 2007 DO MARCA 2009

7. Počas tohto obdobia prijalo SFTO dve správy: po prvé, správu o sankciách a transferovom oceňovaní, prijatú jednohlasne, a po druhé, správu o výklade niektorých ustanovení Dohovoru o rozhodcovskom konaní s niekoľkými výhradami týkajúcimi sa podkapitalizácie. Tieto správy sa vydávajú ako pracovné dokumenty s týmto oznámením. Odporúčania SFTO zahrnuté v správe SFTO o výklade niektorých ustanovení DRK boli zapracované do revidovaného kódexu správania pre DRK a nachádzajú sa v prílohe k tomuto oznámeniu.

2.1. Závery SFTO o sankciách a transferovom oceňovaní

8. Otázka pokút sa v prvom pracovnom programe SFTO považovala za dôležitú problematiku pre nadnárodné spoločnosti. Túto tému riešilo SFTO dvakrát: keď profesor Maisto, člen fóra, uskutočnil štúdiu, ktorej cieľom bolo lepšie posúdiť spôsob, akým členské štáty EÚ riešili sankcie a keď SFTO diskutovalo o požiadavkách na dokumentáciu o transferovom oceňovaní.

9. Táto práca potvrdila, že členské štáty EÚ majú pravidlá, ktorých cieľom je presadzovanie dodržiavania vnútroštátnych daňových právnych predpisov medzi daňovníkmi. Tieto pravidlá sa môžu v jednotlivých členských štátoch podstatne líšiť. V oblasti transferového oceňovania sa sankcie vo všeobecnosti uplatňujú v prípade nedodržiavania požiadaviek na dokumentáciu o transferovom oceňovaní, nekooperatívneho správania daňovníka a podhodnotenia ziskov.

10. Sankcie môžu mať podobu buď peňažných pokút, napr. prirážky alebo dodatočnej dane uloženej v dôsledku nedoplatku dane nad rámec výšky samotného nedoplatku, alebo iných opatrení, napr. prenesenie dôkazného bremena na daňovníka, ak nekonal v dobrej viere.

11. Vždy je nutné rozlišovať medzi sankciami a úrokmi z neskorej splátky dane, ktoré sa ukladajú s cieľom nahradiť časovú hodnotu peňazí.

12. Pokiaľ ide o sankcie súvisiace s dokumentáciou o transferovom oceňovaní, SFTO sa domnievalo, že touto otázkou sa už zaoberá kódex správania o dokumentácii o transferovom oceňovaní, v ktorom sa poskytujú tieto odporúčania:

„Členské štáty by nemali ukladať sankcie súvisiace s dokumentáciou, ak daňoví poplatníci v dobrej viere, primeraným spôsobom a v prijateľnom čase dodržia požiadavky na štandardizovanú a konzistentnú dokumentáciu, ako je uvedené v prílohe, alebo požiadavky na vnútroštátnu dokumentáciu členského štátu a svoju dokumentáciu uplatnia správne, aby určili nezávislé transferové ceny.

…

Daňoví poplatníci sa vyhýbajú sankciám týkajúcim sa spolupráce, ak sa rozhodli prijať prístup DTO EÚ a na základe špecifickej požiadavky alebo počas daňového auditu primeraným spôsobom a v primeranom čase poskytnú doplňujúce informácie a dokumenty nad rámec DTO EÚ uvedenej v odseku 18.“

13. Vzhľadom na to, že sankčné režimy sú záležitosťou vnútroštátneho práva a uznávajúc skutočnosť, že členské štáty EÚ vo všeobecnosti neuplatňujú na úpravy transferového oceňovania osobitné sankčné režimy, SFTO zistilo, že interakcia medzi transferovým oceňovaním a sankciami je otázka, ktorou sa majú zaoberať jestvujúce sankčné režimy členských štátov EÚ.

14. SFTO sa však zhodlo na troch ďalších záveroch:

1. Na sankciách súvisiacich s úpravami transferového oceňovania – SFTO zistilo, že transferové oceňovanie nie je exaktnou vednou disciplínou; obvykle existuje určitý rozsah možností, spomedzi ktorých sa stanoví nezávislá trhová cena. Preto nie je vhodné, aby daňové správy ukladali sankcie automaticky bez toho, aby zvážili skutočnosti daného prípadu jednoducho s ohľadom na to, čo sa ukáže byť nesprávne transferové oceňovanie.

2. Na zrušení alebo zmiernení sankcií, keď prípad podliehal postupu vzájomnej dohody (MAP) podľa dohovoru o zamedzení dvojitého zdaňovania alebo postupu podľa Dohovoru o rozhodcovskom konaní: v praxi sa sankcie vo všeobecnosti znižujú alebo odpúšťajú po revízii nadol pôvodne vykonaného vysporiadania medzi daňovníkom a daňovou správou, resp. po dohode medzi daňovými správami zapojenými do postupu MAP alebo DRK s cieľom znížiť úpravu transferového ocenenia. SFTO sa domnievalo, že by bolo vhodné opätovne zdôrazniť, že sankcie by sa mali znižovať úmerne revízii nadol. To by sankcie uviedlo do súladu s konečným dohodnutým transferovým ocenením. Nemuselo by to však nevyhnutne platiť pri trestnoprávnych sankciách alebo sankciách, ktoré sa podľa Dohovoru o rozhodcovskom konaní považujú za závažné.

3. Nakoniec SFTO konštatovalo, že pokiaľ ide o Dohovor o rozhodcovskom konaní a možnosť odoprieť prístup k nemu v prípade závažnej sankcie, touto otázkou by sa mala zaoberať správa o Dohovore o rozhodcovskom konaní (pozri bod 2.2, odsek 17).

2.2. Závery SFTO o výklade niektorých ustanovení Dohovoru o rozhodcovskom konaní

15. Cieľom prvého kódexu správania bolo zaistiť účinnejšie a rovnomernejšie uplatňovanie Dohovoru o rozhodcovskom konaní vo všetkých členských štátoch EÚ a ustanoviť postupy, na základe ktorých by sa umožnilo hladké a včasné postupovanie cez jednotlivé fázy Dohovoru o rozhodcovskom konaní. Kódex správania zároveň obsahoval odporúčanie pre členské štáty EÚ o pozastavení vyberania daní v priebehu konaní cezhraničného riešenia sporov.

16. Na základe praktických skúseností získaných od čias, kedy sa v roku 2004 prijal tento prvý kódex správania, zastávali členovia SFTO názor, že by bolo užitočné dohodnúť sa na spoločnom stanovisku k výkladu niektorých ustanovení. Osobitne identifikovanými témami boli: závažné sankcie, rozsah platnosti DRK (prípady trojstranného transferového oceňovania a podkapitalizácie), úroky účtované/dobropisované daňovými správami, keď sa prípad rieši v rámci DRK, fungovanie DRK (pravidlá o termíne zriadenia poradnej komisie, kritériá určovania nezávislosti uznávaných nezávislých osôb), dátum, od ktorého je prípad prípustný podľa DRK, ako aj interakcia medzi DRK a vnútroštátnym súdnym sporom.

17. SFTO takisto diskutovala o téme závažných sankcií (článok 8 ods. 1 DRK), pri ktorých sa môže odoprieť prístup k DRK, keď daňovník podlieha závažnej sankcii. Tento článok dopĺňajú jednostranné vyhlásenia zo strany členských štátov, v ktorých sa vysvetľuje, čo považujú za závažnú sankciu. Niektoré členské štáty v súčasnosti priznávajú, že v ich jednostranných vyhláseniach nie sú opísané sankcie, ktoré by sa mali považovať za závažné. Od roku 1995 navyše daňové správy získali v sporoch o transferovom oceňovaní viac skúseností, pričom prístup k DRK bol v praxi odopretý vo veľmi málo prípadoch. SFTO následne konštatovalo, že závažné sankcie by sa mali uplatňovať iba vo výnimočných prípadoch, akým je napr. podvod, a vyzvalo členské štáty, aby tento záver lepšie zohľadnili vo svojich jednostranných vyhláseniach.

18. SFTO prešetrilo, do akej miery sa na prípady „podkapitalizácie“ vzťahuje rozsah pôsobnosti DRK. Jednohlasne sa uznalo, že úpravy úrokovej miery pri úveroch medzi združenými podnikmi do tohto rozsahu pôsobnosti patria. Členovia daňových správ však mali odlišné názory na špecifickú otázku, či do tohto rozsahu patria aj úpravy výšky úveru, čo zase vedie k rozsiahlejším otázkam súvisiacim so všeobecnou úveruschopnosťou. Táto otázka je obzvlášť citlivá, ak sa predpokladá, že úprava ziskov súvisiaca s podkapitalizáciou sa neodvodzuje zo všeobecných pravidiel trhového odstupu, ale z uplatňovania pravidiel boja proti zneužívajúcim postupom (AAR) členských štátov EÚ, o čom svedčí počet výhrad, pokiaľ ide o AAR, vyjadrených k odporúčaniu SFTO.

19. Veľká väčšina členských štátov konštatovala, že DRK sa vzťahuje na prípady podkapitalizácie, pretože sa jasným spôsobom odvoláva na „podmienky ... vytvorené alebo uložené medzi danými dvoma podnikmi v ich obchodných alebo finančných vzťahoch“. DRK sa následne vzťahuje na úpravy súvisiace s podmienkami vytvorenými alebo uloženými vo vzťahu k úrokovými mieram, výške úveru a úveruschopnosti. Významná menšina s týmto záverom nesúhlasila dôvodiac, že AAR a uplatňovanie zásady trhového odstupu na finančné transakcie sú rozličné koncepcie, a že na úpravy súvisiace s výškou úveru a úveruschopnosťou sa preto nevzťahuje rozsah pôsobnosti DRK.

20. Názorom Komisie na základe znenia DRK je, že záber článku 4 ods. 1 je dostatočne široký na to, aby pokrýval všetky aspekty pravidiel o podkapitalizácii, či už sa týkajú úverovej miery alebo výšky úveru, pretože všetky tieto aspekty majú v konečnom dôsledku vplyv na zisky združených podnikov.

21. Treba poznamenať, že Európsky súdny dvor (ESD) sa pri uplatňovaní zásady trhového odstupu takisto odvoláva na tieto rozličné aspekty pravidiel o podkapitalizácii[9]. Pokiaľ ide o osobitné aspekty úprav odvodených úplne alebo čiastočne z uplatňovania vnútroštátnych pravidiel boja proti zneužívajúcim postupom (AAR) výhradne v cezhraničných situáciách, Komisia na základe nedávnej judikatúry ESD a svojho už čiastočne vypracovaného oznámenia o opatreniach na zabránenie zneužívania právnych predpisov[10] konštatuje, že takéto úpravy by sa mali obmedzovať na transakcie, ktoré úplne alebo čiastočne predstavujú čisto umelú konštrukciu. Cieľom tohto pravidla by okrem toho malo byť len to, aby sa pre transakciu stanovila správna cena.

22. Keďže DRK sa zaoberá úpravami súvisiacimi s uplatňovaním zásady trhového odstupu, nemal by existovať žiadny dôvod, ktorý by za vyššie uvedených okolností bránil uplatňovaniu DRK. Komisia preto povzbudzuje všetky daňové správy, aby tento výklad prijali, aby umožnili čo najširší prístup k výhodám procesu DRK.

23. Fórum preskúmalo uplatňovanie jestvujúceho Dohovoru o rozhodcovskom konaní a súvisiaceho kódexu správania na prípady dvojitého zdaňovania, ktoré vyplynuli z účasti viac ako dvoch európskych strán na transakcii. Pri skúmaní tejto otázky bolo potrebné dohodnúť sa na vymedzení druhu predmetného prípadu a dosiahla sa táto dohoda: trojstranný prípad je prípad, v ktorom dva členské štáty v rámci MAP nedokážu úplne vyriešiť žiadne dvojité zdaňovanie vyplývajúce z prípadu transferového oceňovania pri uplatnení zásady trhového odstupu, pretože združený podnik – ako sa vymedzuje v Dohovore o rozhodcovskom konaní – nachádzajúci sa v treťom členskom štáte a identifikovaný oboma príslušnými orgánmi EÚ (dôkazy založené na analýze porovnateľnosti vrátane funkčnej analýzy a iných súvisiacich faktických prvkov) významným spôsobom prispel k výsledku, ktorý nespĺňa zásadu trhového odstupu, v reťazci príslušných transakcií alebo obchodných/finančných vzťahov a aj ho za takýto určí daňovník, ktorý utrpel dvojité zdanenie a požaduje MAP.

24. SFTO odsúhlasilo, že spory o transferovom oceňovaní v trojstranných prípadoch zahŕňajúcich iba príslušné orgány EÚ patria do rozsahu pôsobnosti Dohovoru o rozhodcovskom konaní. Fórum takisto prešetrilo, aké praktické usmernenia by sa mohli poskytnúť, aby sa uľahčilo riešenie takýchto prípadov.

25. Vzhľadom na odporúčanie obsiahnuté v prvom kódexe správania, na základe ktorého sa počas postupu vzájomnej dohody malo pozastaviť vyberanie daní, SFTO prešetrilo možnosť pozastaviť počas tohto postupu účtovanie úrokov. Všetky daňové správy by sa mohli zhodnúť, že daňovník by nemal byť nepriaznivo ovplyvňovaný existenciou rozličných prístupov, pokiaľ ide o účtovanie a vracanie úrokov počas doby, ktorá je potrebná na ukončenie postupu MAP. SFTO preto členským štátom odporučilo, že by mali uplatňovať jeden z týchto prístupov: 1) prepustenie vyberanej dane a jej spätné zaplatenie bez toho, aby generovala úrok; 2) prepustenie vyberanej dane a jej spätné zaplatenie s úrokom; 3) každý prípad by sa riešil osobitne, pokiaľ ide o účtovanie alebo spätné zaplatenie úroku (potenciálne počas postupu MAP). Príslušné orgány majú prostredníctvom diskusie a prijatia najvhodnejšieho prístupu na základe troch alternatív možnosť predísť tomu, aby rozličné prístupy k účtovaniu úrokov počas rokovaní o MAP mali nepriaznivý vplyv na daňovníka. Komisia podporuje prijatie uvedeného postupu.

26. Dohovor o rozhodcovskom konaní bol navrhnutý s cieľom uľahčiť riešenie sporov do troch rokov. Zo štatistických údajov[11] bolo zjavné, že riešenie príliš vysokého počtu prípadov trvá dlhšie, ako tri roky. Neexistencia jasne stanoveného termínu na zriadenie poradnej komisie v článku 7 ods. 1 bola identifikovaná ako hlavný nedostatok postupu podľa Dohovoru o rozhodcovskom konaní. Aby sa tento problém prekonal, SFTO súhlasilo s tým, že najneskôr do šiestich mesiacov od uplynutia platnosti prvotnej fázy postupu DRK podľa článku 7 DRK by sa mala zriadiť poradná komisia.

27. Ďalším problémovým miestom, ktoré spôsobuje meškania, je dosiahnutie dohody o tom, či je uznávaná nezávislá osoba, ktorá sa má stať členom poradnej komisie, skutočne nezávislá. SFTO sa zhodlo na tom, že prínosným by bolo používanie štandardizovaného vyhlásenia. Na základe oznámenia bude potrebné, aby uznávané nezávislé osoby vybraté do komisie podpísali vyhlásenie, v ktorom prijmú nomináciu, ako aj vyhlásenie o nezávislosti vzhľadom na konkrétny predmetný prípad. SFTO sa ďalej zhodlo na tom, že uznávané nezávislé osoby nemusia byť štátnymi príslušníkmi alebo rezidentmi nominujúceho štátu, avšak musia byť štátnymi príslušníkmi zmluvného štátu DRK a rezidentmi na území, na ktoré sa vzťahuje DRK, ako je to vymedzené v článku 16 DRK.

28. V SFTO sa zároveň objasňuje dátum, od ktorého je prípad prípustný podľa DRK po tom, ako krajina pristúpi k DRK. SFTO konštatovalo, že DRK sa na určitý prípad vzťahuje vtedy, keď sa žiadosť predloží v časovej lehote uvedenej v článku 6 DRK, avšak po dátume nadobudnutia účinnosti pristúpenia nového členského štátu k DRK, a to aj v prípade, že úprava sa vzťahuje na skoršie fiškálne roky.

29. SFTO zároveň poskytlo určité objasnenia o článku 7 DRK a interakcii medzi postupmi vzájomnej dohody a súdnymi odvolacími konaniami. Každý členský štát poskytol informácie s cieľom objasniť situáciu, ktorá v jeho prípade prevláda. Ďalšie informácie sú k dispozícii v prílohe VIII správy SFTO o výklade niektorých ustanovení DRK.

3. DOHOVOR O ROZHODCOVSKOM KONANÍ A SÚVISIACE OTÁZKY

30. Pokiaľ ide o aktuálny stav týkajúci sa ratifikácie Dohovoru o pristúpení nových členských štátov k Dohovoru o rozhodcovskom konaní[12], proces ratifikácie bol ukončený v roku 2009.

31. Rada 23. júna 2008 prijala rozhodnutie[13], ktorým sa rozširuje rozsah pôsobnosti Dohovoru o rozhodcovskom konaní na Bulharsko a Rumunsko. Rozhodnutie nadobudlo účinnosť 1. júla 2008.

32. Na daňovníkov takmer vo všetkých členských štátoch sa teraz pri budúcich transakciách vzťahuje Dohovor o rozhodcovskom konaní. Ďalšie informácie sú k dispozícii na webovej stránke Rady[14].

33. Členské štáty zároveň predložili správy o vykonávaní odporúčania o pozastavení výberu daní, ktoré bolo zahrnuté v kódexe správania prijatom v roku 2004. Do konca marca 2009 všetky členské štáty potvrdili, že pozastavenie je možné, resp. že bude k dispozícii. Ďalšie informácie sú k dispozícii v prílohe IX k správe SFTO o výklade niektorých ustanovení DRK. Táto záležitosť si v budúcnosti vyžiada ďalšie monitorovanie s cieľom prešetriť, ako sa uplatňuje v praxi.

34. Z každoročného monitorovania vykonávaného s cieľom prešetriť počet nevyriešených prípadov v rámci Dohovoru EÚ o rozhodcovskom konaní vyplynulo, že počet dlhodobo nevyriešených prípadov dvojitého zdanenia transferového oceňovania sa znížil. Komisia sa domnieva, že tento trend je dobrým krokom vpred.

35. Z tabuľky je však zároveň vidieť, že počet nových prípadov transferového oceňovania stále rastie, takže odstránenie dvojitého zdanenia v týchto prípadoch si naďalej vyžaduje zvýšené zdroje.

4. SÚčASNÝ A BUDÚCI PRACOVNÝ PROGRAM SFTO

36. Pracovný program schválený v roku 2007 obsahuje tieto témy: vnútroskupinové služby, malé a stredne veľké podniky, mechanizmy príspevkov na náklady a monitorovanie prijatých nástrojov. SFTO začalo v roku 2008 prešetrovať problematiku vnútroskupinových služieb.

37. V budúcnosti bude fórum pokračovať v procese monitorovania, keď sa bude venovať prešetrovaniu vykonávania kódexu správania v oblasti dokumentácie o transferovom oceňovaní a usmernení o PCD. Zámerom je, aby členské štáty a obchodní členovia podávali správy o implementácii rôznych nástrojov a o praktických problémoch, ktoré z nej vyplývajú. Ďalšie monitorovanie sa sústredí na kódex správania v oblasti dokumentácie o transferovom oceňovaní, pričom práce sa začnú v roku 2009.

38. Pokiaľ ide o Dohovor o rozhodcovskom konaní, Komisia poznamenáva, že ďalšia diskusia je nutná v týchto oblastiach: možnosť zriadiť stály a nezávislý sekretariát a interakcia medzi Dohovorom o rozhodcovskom konaní a článkom 25 ods. 5 vzorového dohovoru OECD o daniach.

5. ZÁVERY KOMISIE

39. Pokiaľ ide o prácu SFTO v období od marca 2007 do marca 2009, Komisia vyjadruje členom SFTO svoju vďaku za ich konštruktívny príspevok k pragmatickým odporúčaniam pri dosahovaní riešení identifikovaných problémov.

40. Predkladaním správ o sankciách a Dohovore o rozhodcovskom konaní plní SFTO jeden z hlavných cieľov svojho mandátu tým, že uľahčuje lepšie vykonávanie Dohovoru o rozhodcovskom konaní. Komisia zároveň poukazuje na dôležitosť príloh zahrnutých do týchto správ SFTO, v ktorých sú poskytnuté užitočné informácie týkajúce sa súvislostí.

41. Komisia plne podporuje závery a návrhy SFTO predložené v jeho správach o sankciách a transferovom oceňovaní a o výklade niektorých ustanovení DRK. Na základe tejto práce Komisia vypracovala priložený návrh revidovaného kódexu správania pre Dohovor o rozhodcovskom konaní.

42. Komisia sa domnieva, že odporúčaniami zahrnutými v návrhu revidovaného kódexu správania sa po ich prijatí členskými štátmi zlepší efektivita nástroja, čo by malo viesť k rýchlejšiemu vyriešeniu sporov o transferovom oceňovaní.

43. Komisia preto vyzýva Radu, aby schválila návrh na revidovaný kódex správania pre Dohovor o rozhodcovskom konaní a vyzýva členské štáty, aby urýchlene implementovali nové odporúčania do svojich vnútroštátnych právnych systémov alebo administratívnych predpisov. Členské štáty sa ďalej vyzývajú, aby na riešenie sporov o transferovom oceňovaní pridelili dostatočné zdroje, aby sa tieto spory mohli rýchlo urovnať.

44. Komisia poznamenáva, že kódex správania pre DRK zahŕňa monitorovací postup, ktorý viedol k formulovaniu odporúčaní na zlepšenie postupu DRK. Domnieva za, že zvýšenie počtu nových prípadov predložených v rámci postupu DRK prispieva k znižovaniu dvojitého zdaňovania na vnútornom trhu a je ukazovateľom zvýšenej dôvery daňovníkov v efektívnosť postupu DRK.

45. Komisia napriek tomu uznáva, že v budúcnosti môžu byť v nadväznosti na budúce skúsenosti nevyhnutné revízie a aktualizácie kódexu, a preto bude naďalej monitorovať fungovanie DRK s cieľom navrhnúť akékoľvek nevyhnutné zlepšenia, pričom sústreďovať sa bude najmä na trend v riešení prípadov a medzinárodný vývoj v riešení sporov prostredníctvom rozhodcovského konania.

46. Pokiaľ ide o spory týkajúce sa podkapitalizácie, Komisia zastáva názor, že keďže DRK sa týka ziskov vyplývajúcich z obchodných a finančných vzťahov bez toho, aby sa snažil rozlišovať medzi rozličnými druhmi zisku, DRK sa vzťahuje na všetky aspekty úprav podkapitalizácie. Zatiaľ čo Komisia uznáva hodnotu zhody, že DRK sa vzťahuje na úrokové sadzby, odlišné výklady toho, či výška úverov spadá do DRK, vedú k neistote, zvýšenej záťaži na dodržiavanie predpisov a potenciálnemu dvojitému zdaňovaniu. Členské štáty sa preto vyzývajú, aby zvážili, či umožnia prístup k Dohovoru o rozhodcovskom konaní v súvislosti s vyššie uvedenými aspektmi sporov o podkapitalizácii s cieľom odstrániť dvojité zdaňovanie.

47. Členské štáty sa takisto vyzývajú, aby zmenili a doplnili svoje jednostranné vyhlásenia o vymedzení pojmu „závažná sankcia“, aby zúžili rozsah pôsobnosti a lepšie zohľadnili odporúčanie fóra, že závažná sankcia by sa mala uplatňovať iba vo výnimočných prípadoch, ako napr. podvod.

48. Členské štáty sa vyzývajú, aby každé dva roky podávali Komisii správy o opatreniach, ktoré prijali s cieľom vykonať tento revidovaný kódex správania a zaistiť jeho praktické fungovanie. Na základe týchto správ bude Komisia kódex správania pravidelne preskúmavať.

PRÍLOHA

NÁVRH REVIDOVANÉHO KÓDEXU SPRÁVANIA PRE ÚČINNÉ VYKONÁVANIE DOHOVORU O ZAMEDZENÍ DVOJITÉHO ZDANENIA V SPOJENÍ S ÚPRAVOU ZISKU ZDRUŽENÝCH PODNIKOV

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE A ZÁSTUPCOVIA VLÁD ČLENSKÝCH ŠTÁTOV, KTORÍ SA ZIŠLI NA ZASADNUTÍ RADY,

SO ZRETEĽOM NA Dohovor z 23. júla 1990 o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti s úpravou zisku združených podnikov (ďalej len „Dohovor o rozhodcovskom konaní“),

S UZNANÍM, že členské štáty, ako aj daňovníci potrebujú podrobnejšie predpisy, aby mohli uvedený dohovor efektívnejšie vykonávať,

BERÚC NA VEDOMIE oznámenie Komisie z XXX o činnosti Spoločného fóra EÚ o transferovom oceňovaní v období marec 2007 až marec 2009, na základe správ SFTO o sankciách a transferovom oceňovaní a na základe výkladu niektorých ustanovení Dohovoru o rozhodcovskom konaní,

S DÔRAZOM na to, že kódex správania je politickým záväzkom a nemá vplyv na práva a povinnosti členských štátov ani na príslušné oblasti právomocí členských štátov a Spoločenstva vyplývajúcich zo Zmluvy,

UZNÁVAJÚC, že zavádzanie tohto kódexu správania by nemalo brániť riešeniam na globálnejšej úrovni,

SCHVAĽUJÚC závery správy SFTO o sankciách,

TÝMTO PRIJÍMAJÚ TENTO REVIDOVANÝ KÓDEX SPRÁVANIA:

Bez toho, aby boli dotknuté príslušné oblasti právomoci členských štátov a Spoločenstva, sa tento revidovaný kódex správania týka vykonávania Dohovoru o rozhodcovskom konaní a určitých s tým súvisiacich otázok týkajúcich sa postupov uzatvárania vzájomných dohôd podľa zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia medzi členskými štátmi.

1. Rozsah pôsobnosti Dohovoru o rozhodcovskom konaní

1.1 Prípady trojstranného transferového oceňovania v EÚ

a) Na účely tohto kódexu je trojstranným prípadom EÚ prípad, pri ktorom v prvej fáze postupu podľa Dohovoru o rozhodcovskom konaní dva príslušné orgány EÚ nedokážu úplne vyriešiť žiadne dvojité zdaňovanie vyplývajúce z prípadu transferového oceňovania pri uplatnení zásady trhového odstupu, pretože združený podnik nachádzajúci sa v inom/ďalšom členskom štáte (štátoch) a identifikovaný oboma príslušnými orgánmi EÚ (dôkazy založené na analýze porovnateľnosti vrátane funkčnej analýzy a iných súvisiacich faktických prvkov) významným spôsobom prispel k výsledku, ktorý nespĺňa zásadu trhového odstupu, v reťazci príslušných transakcií alebo obchodných/finančných vzťahov a aj ho za takýto určí daňovník, ktorý utrpel dvojité zdanenie a ktorý požiadal o uplatnenie ustanovení Dohovoru o rozhodcovskom konaní.

b) Rozsah pôsobnosti Dohovoru o rozhodcovskom konaní zahŕňa všetky transakcie EÚ zapojené v trojstranných prípadoch medzi členskými štátmi.

1.2 Podkapitalizácia

V dohovore o rozhodcovskom konaní sa jasným spôsobom odkazuje na zisky vyplývajúce z obchodných a finančných vzťahov, no nesnaží sa rozlišovať medzi týmito jednotlivými druhmi ziskov. Preto sa úpravy ziskov vyplývajúcich z finančných vzťahov vrátane úveru a jeho podmienok a na základe zásady trhového odstupu majú považovať za úpravy v rámci rozsahu pôsobnosti Dohovoru o rozhodcovskom konaní.

2. Prípustnosť prípadu

Na základe článku 18 Dohovoru o rozhodcovskom konaní sa členským štátom odporúča, aby prípad považovali za spadajúci do rozsahu pôsobnosti Dohovoru o rozhodcovskom konaní, keď sa žiadosť predloží v náležitej lehote po dátume nadobudnutia účinnosti pristúpenia nového členského štátu k Dohovoru o rozhodcovskom konaní, aj keď sa úprava vzťahuje na skoršie finančné roky.

3. Závažné sankcie

Keďže v článku 8 ods. 1 sa ustanovuje flexibilita v prípade, keď sa odmietne poskytnúť prístup k Dohovoru o rozhodcovskom konaní z dôvodu uloženia závažnej sankcie, a vzhľadom na praktické skúsenosti nadobudnuté od roku 1995 sa členským štátom odporúča, aby objasnili alebo revidovali svoje jednostranné vyhlásenia v prílohe k Dohovoru o rozhodcovskom konaní s cieľom lepšie zohľadniť skutočnosť, že závažná sankcia by sa mala uplatňovať iba vo výnimočných prípadoch, akým je podvod.

4. Začiatok trojročnej lehoty (lehoty na podanie žiadosti podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o rozhodcovskom konaní)

Za začiatok trojročnej lehoty sa považuje dátum „prvého daňového výmeru alebo rovnocenného opatrenia, ktoré vedie alebo môže viesť k dvojitému zdaneniu v zmysle článku 1, napr. v dôsledku úpravy transferového oceňovania“.

Pokiaľ ide o prípady transferového oceňovania, členským štátom sa odporúča, aby túto definíciu uplatňovali aj na stanovenie trojročnej lehoty, ako sa ustanovuje v článku 25 ods. 1 Vzorového dohovoru OECD o daniach a kapitále a ako je vykonané v zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia medzi členskými štátmi EÚ.

5. Začiatok dvojročnej lehoty (článok 7 ods. 1 Dohovoru o rozhodcovskom konaní)

i) Na účely článku 7 ods. 1 Dohovoru o rozhodcovskom konaní sa prípad považuje za podaný podľa článku 6 ods. 1, ak daňovník poskytne:

a) totožnosť (ako napríklad názov, adresu, daňové identifikačné číslo) podniku zmluvného štátu, ktorý podáva žiadosť, ako aj ostatných účastníkov príslušných transakcií;

b) podrobnosti o relevantných skutočnostiach a okolnostiach prípadu (vrátane podrobností o vzťahoch medzi podnikom a ostatnými účastníkmi príslušných transakcií);

c) údaje o dotknutých daňových obdobiach;

d) kópie daňových výmerov, správu o daňovom audite alebo rovnocenný dokument, ktoré vedú k údajnému dvojitému zdaneniu;

e) podrobnosti o všetkých odvolacích konaniach a súdnych sporoch, ktoré inicioval podnik alebo ostatní účastníci príslušných transakcií, a o všetkých súdnych rozhodnutiach o prípade;

f) vysvetlenie podniku, prečo si myslí, že zásady uvedené v článku 4 Dohovoru o rozhodcovskom konaní sa nedodržali;

g) záväzok, že podnik čo najúplnejšie a čo najrýchlejšie odpovie na všetky primerané a vhodné požiadavky príslušného orgánu a príslušným orgánom dá k dispozícii dokumentáciu; a

h) všetky osobitné dodatočné informácie požadované príslušným orgánom do dvoch mesiacov po prijatí žiadosti daňovníka.

ii) Dvojročná lehota sa začína neskorším z týchto dní:

a) dátumom daňového výmeru, t. j. konečného rozhodnutia daňovej správy o dodatočnom príjme, alebo rovnocenného opatrenia;

b) dňom, keď príslušný orgán dostane žiadosť a minimálne informácie, ako sa uvádza v bode 5 i).

6. Postupy vzájomnej dohody podľa Dohovoru o rozhodcovskom konaní

6.1 Všeobecné ustanovenia

a) Uplatní sa zásada trhového odstupu, ako ju presadzuje OECD, bez ohľadu na okamžité daňové dôsledky pre ktorýkoľvek konkrétny zmluvný štát.

b) Prípady sa budú riešiť čo najrýchlejšie, pričom sa zohľadní zložitosť problémov v danom konkrétnom prípade.

c) Zvážia sa všetky prostriedky vhodné na to, aby sa čo najrýchlejšie dosiahla vzájomná dohoda, vrátane osobných stretnutí; ak je to vhodné, podnik sa vyzve, aby svoje stanovisko predstavil svojmu príslušnému orgánu.

d) Zohľadňujúc ustanovenia tohto kódexu, vzájomná dohoda by sa mala dosiahnuť v priebehu dvoch rokov odo dňa, keď bol prípad prvýkrát podaný na jeden z príslušných orgánov v súlade s bodom 5 ii) tohto kódexu. Uznáva sa však, že v niektorých situáciách (napr. možné skoré vyriešenie prípadu, obzvlášť zložité transakcie alebo trojstranné prípady) môže byť vhodné uplatniť článok 7 ods. 4 (umožňujúci predĺžiť časové lehoty), aby sa dohodlo krátke predĺženie lehoty.

e) Postupom vzájomnej dohody by sa nemali osobe, ktorá oň žiada, ani inej osobe zúčastnenej na prípade spôsobiť neprimerané alebo nadmerné náklady spojené s jeho dodržaním.

6.2 Prípady trojstranného transferového oceňovania v EÚ

a) Hneď potom, ako sa príslušné orgány zmluvných štátov zhodnú, že predmetný prípad sa má považovať za trojstranný prípad EÚ, mali by bezodkladne vyzvať ostatné príslušné orgány EÚ, aby sa zúčastnili konania a diskusií ako pozorovatelia alebo ako aktívne zúčastnené strany a spoločne rozhodli, ktorý z prístupov uprednostňujú. V tejto súvislosti by sa všetky informácie mali zdieľať s ostatnými príslušnými orgánmi EÚ, napr. prostredníctvom výmeny informácií. Ostatné príslušné orgány by sa mali vyzvať, aby potvrdili skutočnú alebo možnú účasť „svojich“ daňovníkov.

b) Zaangažované príslušné orgány môžu na riešenie dvojitého zdanenia vyplývajúceho z trojstranných prípadov EÚ podľa Dohovoru o rozhodcovskom konaní prijať jeden z týchto prístupov:

1. Príslušné orgány môžu rozhodnúť o tom, že sa prijme multilaterálny prístup (bezodkladná a plná účasť všetkých zaangažovaných príslušných orgánov); alebo

2. Príslušné orgány môžu rozhodnúť o začatí bilaterálneho postupu, pri ktorom dvoma stranami tohto bilaterálneho postupu sú príslušné orgány, ktoré identifikovali (na základe analýzy porovnateľnosti vrátane funkčnej analýzy a iných súvisiacich faktických prvkov) združený podnik sídliaci v inom členskom štáte, ktorý významným spôsobom prispel k výsledku, ktorý nespĺňa zásadu trhového odstupu, v reťazci príslušných transakcií alebo obchodných/finančných vzťahov, pričom by mali vyzvať ostatné príslušné orgány EÚ, aby sa zúčastnili ako pozorovatelia na diskusiách v rámci postupu vzájomnej dohody; alebo

3. Príslušné orgány môžu rozhodnúť o začatí viac ako jedného bilaterálneho postupu súčasne a mali by vyzvať ostatné príslušné orgány EÚ, aby sa zúčastnili ako pozorovatelia na jednotlivých diskusiách v rámci postupu vzájomnej dohody.

Členským štátom sa odporúča, aby na vyriešenie takýchto prípadov dvojitého zdanenia uplatnili multilaterálny postup. Zhodnúť by sa na tom však mali vždy všetky príslušné orgány, a to na základe špecifických skutočností a okolností prípadu. Ak multilaterálny prístup nie je možný a začali sa dva (alebo viaceré) súčasné bilaterálne postupy, všetky relevantné príslušné orgány by sa mali zapojiť do prvej fázy postupu podľa Dohovoru o rozhodcovskom konaní buď ako zmluvné štáty pri prvotnom uplatňovaní Dohovoru o rozhodcovskom konaní, alebo ako pozorovatelia.

c) Štatút pozorovateľa sa môže zmeniť na štatút zainteresovanej strany v závislosti od vývoja diskusií a predložených dôkazov. Ak sa druhej fázy (rozhodcovského konania) chcú zúčastniť ostatné príslušné orgány, musia sa stať zainteresovanými stranami.

Ak ostatné príslušné orgány EÚ ostanú počas celého priebehu diskusií len pozorovateľmi, nemá to žiadne následky na uplatňovanie ustanovení Dohovoru o rozhodcovskom konaní (napr. otázky načasovania a procedurálne záležitosti).

Účasť pozorovateľa nezaväzuje ostatné príslušné orgány ku konečnému výsledku postupu podľa Dohovoru o rozhodcovskom konaní.

V tomto postupe musia všetky výmeny informácií dodržiavať zvyčajné právne a administratívne požiadavky a postupy.

d) Hneď, ako to je možné, by daňovníci mali informovať zapojené daňové správy, že do prípadu by mohli byť zapojené iné strany v iných členských štátoch. Po tomto oznámení by včas malo nasledovať predloženie všetkých relevantných skutočností a podpornej dokumentácie. Takýto prístup nepovedie len k rýchlejšiemu vyriešeniu, ale zabezpečí sa ním aj ochrana proti neriešeniu záležitostí dvojitého zdanenia z dôvodu rozdielnych procedurálnych termínov v členských štátoch.

6.3 Praktické fungovanie a transparentnosť

a) S cieľom minimalizovať náklady a zdržania spôsobené prekladom by sa postup vzájomnej dohody, najmä výmena stanovísk, mal uskutočniť v spoločnom pracovnom jazyku alebo spôsobom, ktorý má rovnaký účinok, pokiaľ sa príslušné orgány dokážu dohodnúť dvojstranným (alebo multilaterálnym) spôsobom.

b) Podnik, ktorý žiada o postup vzájomnej dohody, bude počas trvania postupu dostávať priebežné informácie od príslušného orgánu, na ktorý podal žiadosť, o všetkých dôležitých udalostiach, ktoré sa ho týkajú.

c) Zaistí sa dôvernosť informácií o ktorejkoľvek osobe chránenej dvojstranným daňovým dohovorom alebo právom zmluvného štátu.

d) Príslušný orgán potvrdí prijatie žiadosti daňovníka o začatie postupu vzájomnej dohody do jedného mesiaca od jej prijatia a zároveň oboznámi príslušné orgány ostatných zmluvných štátov zúčastnených na prípade, pričom im doručí kópiu žiadosti daňovníka.

e) Ak sa príslušný orgán domnieva, že podnik neposkytol minimálne informácie potrebné na začatie postupu vzájomnej dohody, ako sa uvádza v bode 5 i), do dvoch mesiacov od prijatia žiadosti podnik vyzve, aby mu poskytol konkrétne dodatočné informácie, ktoré potrebuje.

f) Zmluvné štáty sa zaväzujú, že príslušný orgán odpovie podniku, ktorý podal žiadosť, jedným z týchto spôsobov:

i) ak sa príslušný orgán nedomnieva, že zisky podniku sú zahrnuté alebo pravdepodobne zahrnuté do ziskov podniku iného zmluvného štátu, oznámi podniku svoje pochybnosti a vyzve ho, aby predložil ďalšie pripomienky;

ii) ak sa príslušnému orgánu žiadosť javí ako opodstatnená a môže sám dospieť k uspokojivému riešeniu, zodpovedajúcim spôsobom informuje podnik a čo najrýchlejšie vykoná také úpravy alebo umožní také úľavy, aké sú oprávnené;

iii) ak sa príslušnému orgánu žiadosť javí ako opodstatnená, ale nedokáže sám dospieť k uspokojivému riešeniu, oznámi podniku, že sa prípad pokúsi vyriešiť vzájomnou dohodou s príslušným orgánom ktoréhokoľvek iného dotknutého zmluvného štátu.

g) Ak príslušný orgán považuje prípad za opodstatnený, mal by začať postup vzájomnej dohody tým, že príslušnému orgánu ostatných zmluvných štátov oznámi svoje rozhodnutie a pripojí kópiu informácií uvedených v bode 5 i) tohto kódexu. Zároveň oznámi osobe, ktorá sa odvoláva na Dohovor o rozhodcovskom konaní, že začal postup vzájomnej dohody. Príslušný orgán, ktorý začína postup vzájomnej dohody, tiež oznámi – na základe jemu dostupných informácií – príslušnému orgánu ostatných zmluvných štátov a osobe, ktorá podala žiadosť, či bol prípad predložený v lehote stanovenej v článku 6 ods. 1 Dohovoru o rozhodcovskom konaní a dátum, od ktorého začína plynúť dvojročná lehota podľa článku 7 ods. 1 Dohovoru o rozhodcovskom konaní.

6.4 Výmena stanovísk

a) Zmluvné štáty sa zaväzujú, že ak sa začal postup vzájomnej dohody, príslušný orgán krajiny, v ktorej bol vydaný alebo sa má vydať daňový výmer, t. j. konečné rozhodnutie daňovej správy o príjme, alebo rovnocenné opatrenie, ktoré obsahuje úpravu, ktorá vedie alebo môže viesť k dvojitému zdaneniu v zmysle článku 1 Dohovoru o rozhodcovskom konaní, zašle príslušným orgánom ostatných zmluvných štátov zúčastnených na prípade stanovisko, ktoré obsahuje:

i) opis prípadu od osoby, ktorá podáva žiadosť;

ii) pohľad tohto príslušného orgánu na skutkovú podstatu prípadu, napr. prečo sa domnieva, že došlo alebo môže dôjsť k dvojitému zdaneniu;

iii) ako by sa dal prípad vyriešiť, aby sa zamedzilo dvojitému zdaneniu, spolu s úplným vysvetlením návrhu.

b) Stanovisko obsahuje úplné odôvodnenie výmeru alebo úpravy a dopĺňa ho základná dokumentácia, ktorá objasňuje stanovisko príslušného orgánu, a zoznam všetkých ostatných dokumentov použitých pri úprave.

c) Stanovisko sa čo najrýchlejšie zašle príslušným orgánom ostatných zmluvných štátov zúčastnených na prípade, pričom sa zohľadní zložitosť daného prípadu, no najneskôr štyri mesiace od neskoršieho z týchto dátumov:

i) dátumu daňového výmeru, t. j. konečného rozhodnutia daňovej správy o dodatočnom príjme, alebo rovnocenného opatrenia;

ii) dňa, keď príslušný orgán dostane žiadosť a minimálne informácie, ako sa uvádza v bode 5 i).

d) Zmluvné štáty sa zaväzujú, že ak príslušný orgán krajiny, kde nebol vydaný ani sa nemá vydať daňový výmer ani rovnocenné opatrenie, ktoré vedie alebo môže viesť k dvojitému zdaneniu v zmysle článku 1 Dohovoru o rozhodcovskom konaní, napr. v dôsledku úpravy transferového oceňovania, dostane stanovisko od iného príslušného orgánu, odpovie naň čo najrýchlejšie, pričom zohľadní zložitosť daného prípadu, no najneskôr šesť mesiacov po prijatí stanoviska.

e) Odpoveď by mala mať jednu z týchto podôb:

i) ak sa príslušný orgán domnieva, že došlo alebo môže dôjsť k dvojitému zdaneniu a súhlasí s opravným prostriedkom navrhnutým v stanovisku, zodpovedajúcim spôsobom to oznámi ostatným príslušným orgánom a čo najrýchlejšie takéto úpravy vykoná alebo takúto úľavu umožní.

ii) ak sa príslušný orgán nedomnieva, že došlo alebo môže dôjsť k dvojitému zdaneniu, alebo nesúhlasí s opravným prostriedkom navrhnutým v stanovisku, pošle ostatným príslušným orgánom svoje stanovisko, v ktorom uvedie svoje zdôvodnenie a navrhne predbežný časový plán na vyriešenie prípadu, pričom zohľadní jeho zložitosť. Ak je to vhodné, návrh obsahuje dátum osobného stretnutia, ktoré by sa malo uskutočniť najneskôr 18 mesiacov od neskoršieho z týchto dátumov:

aa) dátumu daňového výmeru, t. j. konečného rozhodnutia daňovej správy o dodatočnom príjme, alebo rovnocenného opatrenia;

bb) dňa, keď príslušný orgán dostane žiadosť a minimálne informácie, ako sa uvádza v bode 5 i).

f) Zmluvné štáty ďalej podniknú všetky vhodné kroky, aby sa urýchlili všetky postupy, kde je to možné. V tejto súvislosti by zmluvné štáty mali počítať s organizovaním pravidelných osobných stretnutí svojich príslušných orgánov, a to najmenej raz za rok, aby prerokovali neuzavreté postupy vzájomnej dohody (ak takéto pravidelné stretnutia odôvodňuje počet prípadov).

6.5 Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi členskými štátmi

Pokiaľ ide o prípady transferového oceňovania, členským štátom sa odporúča, aby uplatňovali ustanovenia bodov 1 až 3 aj na postupy vzájomnej dohody, ktoré sa začali v súlade s článkom 25 ods. 1 Vzorového dohovoru OECD o príjmoch a o kapitále, vykonané v zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia medzi členskými štátmi.

7. Konanie počas druhej fázy Dohovoru o rozhodcovskom konaní

7.1 Zoznam nezávislých osôb

a) Zmluvné štáty sa zaväzujú, že bezodkladne oznámia generálnemu tajomníkovi Rady Európskej únie mená piatich uznávaných nezávislých osôb, ktoré sú spôsobilé, aby sa stali členmi poradnej komisie, ako sa uvádza v článku 7 ods. 1 Dohovoru o rozhodcovskom konaní, a za rovnakých podmienok ho oboznámia s každou zmenou zoznamu.

b) K oznámeniu o menách uznávaných nezávislých osôb generálnemu tajomníkovi Rady Európskej únie zmluvné štáty pripoja životopisy týchto osôb, ktoré by okrem iného mali opisovať ich skúsenosti z oblasti práva, daňovníctva a najmä transferového oceňovania.

c) Zmluvné štáty môžu tiež na zoznamoch uviesť tie uznávané nezávislé osoby, ktoré spĺňajú požiadavky, aby mohli byť zvolené za predsedu.

d) Generálny tajomník Rady každý rok požiada zmluvné štáty, aby potvrdili mená svojich uznávaných nezávislých osôb a/alebo uviedli mená ich náhradníkov.

e) Úplný zoznam všetkých uznávaných nezávislých osôb sa uverejní na webových stránkach Rady.

f) Uznávané nezávislé osoby nemusia byť štátnymi príslušníkmi alebo rezidentmi nominujúceho štátu, avšak musia byť štátnymi príslušníkmi zmluvného štátu a rezidentmi na území, na ktoré sa vzťahuje Dohovor o rozhodcovskom konaní.

g) Príslušným orgánom sa odporúča, aby pre konkrétny prípad vypracovali schválené vyhlásenie o akceptácii nominácie a vyhlásenie o nezávislosti, ktoré podpíšu vybraté uznávané nezávislé osoby.

7.2 Vytvorenie poradnej komisie

a) Pokiaľ sa dotknuté zmluvné štáty nedohodnú inak, zmluvný štát, ktorý vydal prvý daňový výmer, t. j. konečné rozhodnutie daňovej správy o dodatočnom príjme, alebo rovnocenné opatrenie, ktoré vedie alebo môže viesť k dvojitému zdaneniu v zmysle článku 1 Dohovoru o rozhodcovskom konaní, iniciuje vytvorenie poradnej komisie a po dohode s ostatnými zmluvnými štátmi organizuje jej zasadania.

b) Príslušné orgány by túto poradnú komisiu mali zriadiť najneskôr do 6 mesiacov po vypršaní obdobia uvedeného v článku 7 Dohovoru o rozhodcovskom konaní. Ak tak príslušný orgán neurobí, iniciatívu má právo prebrať ďalší zainteresovaný príslušný orgán.

c) Poradnú komisiu okrem predsedu obvykle tvoria dve uznávané nezávislé osoby a zástupcovia príslušných orgánov. Pri trojstranných prípadoch, keď sa má poradná komisia zriadiť podľa multilaterálneho prístupu, zohľadnia zmluvné štáty požiadavky článku 11 ods. 2 Dohovoru o rozhodcovskom konaní, pričom podľa potreby zavedú dodatočný rokovací poriadok s cieľom zabezpečiť, aby poradná komisia vrátane jej predsedu bola schopná prijímať svoje stanoviská jednoduchou väčšinou svojich členov.

d) Poradnej komisii pomáha sekretariát, ktorého vybavenie poskytuje zmluvný štát, ktorý inicioval vytvorenie poradnej komisie, pokiaľ sa dotknuté zmluvné štáty nedohodnú inak. Z dôvodu nezávislosti sekretariát funguje pod dohľadom predsedu poradnej komisie. Členov sekretariátu zaväzujú ustanovenia o mlčanlivosti, ako sa uvádza v článku 9 ods. 6 Dohovoru o rozhodcovskom konaní.

e) Miesto, kde sa poradná komisia stretáva, a miesto, kam sa má doručiť jej stanovisko, môžu príslušné orgány dotknutých zmluvných štátov určiť vopred.

f) Zmluvné štáty poskytnú poradnej komisii pred je prvým zasadnutím všetku príslušnú dokumentáciu, informácie a najmä všetky dokumenty, správy, korešpondenciu a závery z postupu vzájomnej dohody.

7.3 Fungovanie poradnej komisie

a) Prípad sa považuje za predložený poradnej komisii v deň, keď predseda potvrdí, že jej členovia dostali všetku príslušnú dokumentáciu a informácie, ako sa uvádza v bode 7.2 písm. f).

b) Konanie poradnej komisie prebieha v úradnom jazyku alebo jazykoch zúčastnených zmluvných štátov, pokiaľ príslušné orgány po vzájomnej dohode nerozhodnú inak, pričom sa zohľadnia želania poradnej komisie.

c) Poradná komisia môže stranu, od ktorej vyhlásenie alebo dokument pochádza, požiadať, aby zaistila preklad do jazyka alebo jazykov, v ktorých konanie prebieha.

d) Rešpektujúc ustanovenia článku 10 Dohovoru o rozhodcovskom konaní poradná komisia môže požiadať zmluvné štáty a najmä zmluvný štát, ktorý vydal prvý daňový výmer, t. j. konečné rozhodnutie daňovej správy o dodatočnom príjme, alebo rovnocenné opatrenie, ktoré viedlo alebo môže viesť k dvojitému zdaneniu v zmysle článku 1, aby sa dostavili pred poradnú komisiu.

e) Trovami konania poradnej komisie, ktoré rovným dielom znášajú dotknuté zmluvné štáty, sú správne náklady poradnej komisie a odmeny a výdavky uznávaných nezávislých osôb.

f) Pokiaľ sa príslušné orgány dotknutých zmluvných štátov nedohodnú inak:

i) náhrada výdavkov uznávaných nezávislých osôb sa obmedzí na náhradu bežnú pre vysokých štátnych úradníkov zmluvného štátu, ktorý inicioval vytvorenie poradnej komisie;

ii) odmeny uznávaných nezávislých osôb sú pevne stanovené na 1 000 EUR na osobu na deň zasadania poradnej komisie a predseda dostane o 10 % vyššiu odmenu než ostatné uznávané nezávislé osoby.

g) Samotnú platbu trov za konanie poradnej komisie uskutoční zmluvný štát, ktorý inicioval vytvorenie poradnej komisie, pokiaľ príslušné orgány dotknutých zmluvných štátov nerozhodnú inak.

7.4 Stanovisko poradnej komisie

Zmluvné štáty očakávajú, že stanovisko bude obsahovať:

a) mená členov poradnej komisie;

b) žiadosť; žiadosť obsahuje:

- názvy a adresy zúčastnených podnikov;

- zúčastnené príslušné orgány;

- opis skutkovej podstaty a okolností sporu;

- jasné uvedenie nárokov;

c) stručné zhrnutie konania;

d) argumenty a metódy, na ktorých sa rozhodnutie v stanovisku zakladá;

e) stanovisko;

f) miesto, kam sa stanovisko doručí;

g) dátum, kedy sa stanovisko doručí;

h) podpisy členov poradnej komisie.

Rozhodnutie príslušných orgánov a stanovisko poradnej komisie sa oznámi takto:

i) Po prijatí rozhodnutia príslušný orgán, ktorému bol prípad predložený, zašle kópiu rozhodnutia príslušných orgánov a stanovisko poradnej komisie každému zúčastnenému podniku.

ii) Príslušné orgány zmluvných strán sa môžu dohodnúť, že rozhodnutie a stanovisko sa môže uverejniť v celom rozsahu. Môžu sa tiež dohodnúť, že rozhodnutie a stanovisko uverejnia bez názvov zúčastnených podnikov a bez akýchkoľvek ďalších podrobností, ktoré by mohli prezradiť totožnosť zúčastnených podnikov. V oboch prípadoch sa vyžaduje súhlas podnikov, pričom zúčastnené podniky musia pred uverejnením písomne oznámiť príslušnému orgánu, ktorému bol prípad predložený, že voči uverejneniu rozhodnutia a stanoviska nemajú námietky.

iii) Stanovisko poradnej komisie sa vypracuje v troch (alebo, v prípade trojstranných prípadov, viacerých) rovnopisoch, pričom jeden sa zašle každému príslušnému orgánu zúčastnených zmluvných štátov a jeden sa zašle na archiváciu generálnemu sekretariátu Rady. Ak sa dosiahne dohoda o uverejnení stanoviska, stanovisko sa uverejní v pôvodnom jazyku (jazykoch) na webových stránkach Komisie.

8. Výber daní a účtovanie úrokov počas cezhraničných konaní na riešenie sporov

a) Členským štátom sa odporúča, aby pomocou všetkých potrebných opatrení zabezpečili pozastavenie výberu dane počas cezhraničných konaní na riešenie sporov podľa Dohovoru o rozhodcovskom konaní pre podniky zúčastnené na takýchto konaniach za rovnakých podmienok ako pri domácich odvolacích konaniach alebo sporoch, hoci v niektorých štátoch môžu mať tieto opatrenia za následok legislatívne zmeny. Pre členské štáty by bolo vhodné, aby tieto opatrenia rozšírili na cezhraničné konania na riešenie sporov podľa zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia medzi členskými štátmi.

b) Vzhľadom na to, že počas rokovaní o postupoch vzájomnej dohody by daňovník nemal byť nepriaznivo ovplyvnený existenciou rozličných prístupov k účtovaniu úrokov a vracaniu daní počas obdobia, ktoré je nutné na ukončenie postupu vzájomnej dohody, členským štátom sa odporúča, aby uplatňovali jeden z týchto postupov:

- prepustenie vyberanej dane a jej spätné zaplatenie bez toho, aby generovala úrok, alebo

- prepustenie vyberanej dane a jej spätné zaplatenie s úrokom, alebo

- každý prípad by sa riešil osobitne, pokiaľ ide o účtovanie alebo spätné zaplatenie úroku (potenciálne počas postupu vzájomnej dohody).

9. Pristúpenie nových členských štátov EÚ k Dohovoru o rozhodcovskom konaní

Členské štáty sa pokúsia podpísať a ratifikovať Dohovor o pristúpení nových členských štátov EÚ k Dohovoru o rozhodcovskom konaní čo najskôr, no v každom prípade najneskôr dva roky po ich pristúpení do EÚ.

10. Záverečné ustanovenia

S cieľom zabezpečiť vyvážené a účinné uplatňovanie kódexu sa členské štáty vyzývajú, aby Komisii každé dva roky predkladali správu o jeho praktickom fungovaní. Na základe týchto správ má Komisia v úmysle predkladať správy Rade a môže navrhovať preskúmanie ustanovení kódexu.

[1] „Usmernenia pre transferové oceňovanie určené nadnárodným spoločnostiam a daňovým správam“.

[2] Ú. v. ES L/1990/225, 20.8.1990 – Dohovor 90/436/EHS.

[3] Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu a Hospodárskemu a sociálnemu výboru: „Smerom k vnútornému trhu bez prekážok – stratégia poskytovania konsolidovaného korporátneho daňového základu spoločnostiam pre ich činnosť v celej EÚ“, KOM(2001) 582 v konečnom znení, 23.10.2001.

[4] Ú. v. EÚ C/2004/122, 30.4.2004, s. 45.

[5] Ú. v. EÚ C/2006/176, 28.7.2006, s. 8.

[6] Ú. v. EÚ C/2006/49, 28.2.2006, s. 23.

[7] Ú. v. EÚ C/2006/176, 28.7.2006, s. 1.

[8] KOM(2007) 71 v konečnom znení, 28.2.2007.

[9] Pozri najmä ods. 81 usmernení o podkapitalizácii, prípad C-524/04 z 13.3.2007.

[10] Ú. v. EÚ C/2008/106, 26.4.2008, s. 13.

[11] Pozri pracovný dokument útvarov Komisie.

[12] Ú. v. EÚ C/2005/160, 30.6.2005, s. 1 – 22.

[13] Ú. v. EÚ C/2008/174, 3.7.2008, s. 1 – 5.

[14] http://www.consilium.europa.eu/cms3_Applications/applications/Accords/details.asp?cmsid=297&id=2004119&lang=en&doclang=en.