[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 18.8.2009

KOM(2009) 428 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

o uplatňovaní nariadenia Rady (ES) č. 1798/2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty

{SEC(2009) 1121}

SPRÁVA KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

o uplatňovaní nariadenia Rady (ES) č. 1798/2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty

1. ÚVOD

Komisia podľa článku 45 nariadenia Rady č. 1798/2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty každé tri roky podáva Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tohto nariadenia. Celkovo sa v minulosti predložilo päť správ, v ktorých sa opísalo fungovanie administratívnej spolupráce v oblasti dane z pridanej hodnoty, táto správa je však prvá, ktorá sa vypracovala od prijatia nariadenia Rady č. 1798/2003 dňa 1. januára 2004.

Uvedené nariadenie malo byť výrazným zlepšením právneho rámca administratívnej spolupráce a dôležitým nástrojom na boj proti podvodu v oblasti DPH. Konkrétne sa nariadením zaviedli zlepšenia týkajúce sa:

- zrejmejších a záväzných pravidiel spolupráce medzi členskými štátmi,

- priamejších kontaktov medzi útvarmi s cieľom spoluprácu zefektívniť a urýchliť,

- automatickejšej alebo spontánnejšej výmeny informácií medzi členskými štátmi s cieľom efektívnejšie bojovať proti podvodom,

Predmetom tejto správy je posúdenie fungovania administratívnej spolupráce v súčasnom právnom rámci a predovšetkým využívanie novo zavedených úprav s cieľom posúdiť, či tieto zmeny boli účinné.

Túto správu treba vnímať v širšom kontexte koordinovanej stratégie zlepšovania boja proti podvodom v oblasti DPH ustanovenej v nedávnom oznámení Komisie[1].

V tomto oznámení sa uvádza celý rad opatrení, ktoré budú mať podstatný vplyv na spôsob, akým administratívna spolupráca v oblasti DPH medzi daňovými orgánmi bude fungovať v budúcnosti.

2. ZDROJE INFORMÁCIÍ POUžITÉ PRI POSUDZOVANÍ UPLATňOVANIA NARIADENIA 1798/2003.

Komisia získala veľa informácií z diskusií o administratívnej spolupráci a boji proti daňovým podvodom na mnohých zasadnutiach skupiny odborníkov týkajúcich sa stratégie proti daňovým podvodom (ATFS) a zasadnutiach Stáleho výboru pre administratívnu spoluprácu (SCAC), ale keďže praktické využitie rozličných nástrojov administratívnej spolupráce je záležitosťou vnútroštátnych daňových orgánov, posúdenie sa mohlo vykonať len na základe podstatného podielu vstupných informácií od členských štátov.

Z tohto dôvodu dospela Komisia k záveru, že najúčinnejší spôsob získania informácií potrebných na komplexné posúdenie administratívnej spolupráce podľa nového nariadenia je zaslať členským štátom dotazník . V pracovnom dokumente útvarov Komisie SEK(2009) 1121 z 18. 8. 2009 sa uvádza podrobná analýza odpovedí členských štátov[2].

Členské štáty mali možnosť podrobne reagovať na niektoré otázky a vo všeobecnosti podeliť sa o svoj názor na fungovanie administratívnej spolupráce v oblasti DPH a konkrétne o návrhy možností, akým by sa dalo ďalej zlepšiť. Iba 2 členské štáty prejavili záujem o otvorenú diskusiu o tejto otázke s Komisiou.

Zaujímavými zdrojmi informácií sú ročné štatistiky , ktoré členské štáty zasielajú podľa článku 35 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1798/2003. Informácie súvisiace so štatistikami za roky 2006 a 2007 sa zohľadnili ako základ mnohých rozhodnutí.

Okrem toho Európsky dvor audítorov analyzoval fungovanie administratívnej spolupráce v roku 2006, predovšetkým na základe návštev v siedmich členských štátoch. V Osobitnej správe sa uviedlo, že „ napriek novým opatreniam zavedeným v roku 2004 nie je administratívna spolupráca v oblasti DPH medzi členskými štátmi stále dostatočne intenzívna na to, aby dokázala zvládnuť daňové úniky a podvody v oblasti DPH vnútri Spoločenstva “[3]. Táto správa bola takisto hodnotným zdrojom informácií pre Komisiu.

Nemecké orgány popierajú právomoc Súdneho dvora viesť audity v tejto oblasti, a to predovšetkým s cieľom overiť, či Nemecko zriadilo správnu a organizačnú štruktúru potrebnú na administratívnu spoluprácu. Zvažuje sa podanie návrhu na konanie o porušení právnych predpisov na Súdny dvor v súvislosti s touto otázkou.

3. HLAVNÉ ZISTENIA

3.1. Praktické fungovanie

3.1.1. Výmena informácií na žiadosť

Jedným z kľúčových faktorov bezproblémového fungovania systému výmeny informácií je solídne a efektívne interné riadenie a systém postupov v členských štátoch. Podľa správy v prípadoch, keď toto chýba, vyskytnú sa problémy ako neskoré odpovede na žiadosti o informácie, nesprávne používanie štandardných formulárov, nedostatočná kvalita žiadostí a odpovedí, ťažkosti pri identifikácii príslušných kontaktných oddelení a pri získavaní relevantných údajov a technické problémy so zasielaním správ prostredníctvom systému CCN-mail[4].

Žiadajúce členské štáty majú predovšetkým v decentralizovanom systéme problém zistiť, ktorému kontaktnému oddeleniu (a kontaktným osobám) majú svoje žiadosti adresovať. Na druhej strane, členské štáty, ktoré prevádzkujú decentralizovaný systém zdôrazňujú skutočnosť, že dôsledkom je lepšie využívanie zdrojov.

Jednou z hlavných starostí je včasné poskytnutie odpovedí a zo štatistík vyplýva, že počet neskorých odpovedí dosiahol neprijateľnú úroveň. Okrem toho, hoci sa v nariadení ustanovuje, že členské štáty by sa mali navzájom informovať v prípade nedodržania lehôt, podľa štatistík sa to v praxi takmer nikdy neuplatňuje. Oneskorenia pri odpovediach na žiadosti o informácie a o informovanie žiadajúceho členského štátu o nedodržaní lehôt sú spôsobené celým radom interných faktorov: výmena informácií nie je považovaná za prioritu, nedostatok ľudských zdrojov a problémy s jazykom. Používaním štandardných formulárov sa prispieva k lepšej štruktúre a prehľadnosti a k harmonizovanejšiemu a zosúladenému prístupu pri administratívnej spolupráci. Vo všeobecnosti sa síce dá konštatovať, že väčšina členských štátov zastáva povinné používanie štandardných formulárov, existujú však obavy, že by sa tým v určitých prípadoch znížila efektivita spolupráce. Niektoré členské štáty vzniesli sťažnosť, že v roku 2008 ešte stále všetky členské štáty nepoužívali formát XML, hoci sa v roku 2007 jednohlasne dohodli na jeho používaní.

Komisia je presvedčená, že automatický prístup k databázam ostatných členských štátov by výrazným spôsobom znížil počet žiadostí o „bežné“ informácie. Automatický prístup by teda zjednodušil a urýchlil administratívnu spoluprácu a takisto by sa ním ušetril čas a zdroje na hlbšie preskúmanie otázok potrebných na vybavenie komplikovanejších žiadostí o informácie.

Okrem toho, kvalita odpovede často nedosahuje primeranú úroveň. Môžu sa tak vyskytovať prípady, keď sa odpoveď poskytne načas, ale nemá pre žiadajúcu stranu význam. Samotné členské štáty zdôraznili, že kvalita vymieňaných informácií sa musí zlepšiť, a Komisia sa preto touto záležitosťou zaoberala prostredníctvom projektovej skupiny zriadenej v rámci programu Fiscalis 2013[5].

Mnohé problémy sa musia riešiť na úrovni riadenia v členských štátoch, napríklad priorita, ktorú daňové správy pripisujú poskytovaniu pomoci ostatným členským štátom. Možnosti, ako zlepšiť súčasnú situáciu, zahŕňajú, že riadenie by malo zlepšiť informovanosť miestnych úradníkov tak, aby pri svojom plánovaní považovali tieto žiadosti za prioritu, miestne orgány by sa mali podporiť v nadväzovaní priamych stykov s kontaktnými miestami v iných členských štátoch, keď sa vyskytne potreba ozrejmiť žiadosti, na administratívnu spoluprácu by sa mal prideliť dostatočný personál a mal by sa používať formát XML.

3.1.2. Výmena informácií bez predchádzajúcej žiadosti

V článku 3 nariadenia 1925/2004 sa vymedzujú kategórie v súvislosti s ktorými členské štáty môžu uviesť, či si budú automaticky vzájomne vymieňať informácie bez predchádzajúcej žiadosti. Iba niekoľko členských štátov si vymieňa informácie o všetkých kategóriách. Niektoré členské štáty ďalej uvádzajú, že sa podieľajú na výmene informácií o určitých kategóriách, ale v praxi zo štatistík vyplýva pravý opak (napríklad pri predaji na diaľku sa v roku 2007 realizovalo iba 5 výmen informácií). Členské štáty považujú určité kategórie za dôležitejšie ako ostatné. Niektoré členské štáty sa však na výmene informácií nezúčastňujú, pretože nemajú systematický zber a centralizované ukladanie potrebných údajov z rôznych dôvodov (nedostatok ľudských zdrojov, nepomerné úsilie, interná administratívna organizácia a náročnosť získavania informácií). Je poľutovaniahodnou skutočnosťou, že niektoré členské štáty ešte stále nie sú schopné vymieňať si určité druhy informácií, napriek tomu, že to bolo všeobecným zámerom v čase, keď sa nariadenie prijalo[6].

Preto by sa mohlo naplánovať preskúmanie článku 3 nariadenia 1925/2004 s cieľom aktualizovať súčasný zoznam a/alebo vypracovať nový zoznam zahŕňajúci druhy transakcií s cezhraničnými prvkami, pri ktorých by sa všetky členské štáty museli povinne zúčastňovať na výmene informácií.

Pri diskusiách v rámci zasadnutí ATFS veľký počet členských štátov voči zostaveniu takéhoto zoznamu nemal žiadne námietky. Iné kategórie, ktoré sa považujú za nerelevantné pre členské štáty, by sa mali vypustiť. Ako sa však už uviedlo, je badateľný rozpor medzi politickými názormi vyjadrenými na zasadnutiach ATFS a uplatňovaním automatickej výmeny informácií v praxi.

Pokiaľ ide o spontánnu výmenu informácií, členské štáty by mali zabezpečiť zvýšenie informovanosti svojich audítorov o význame spontánneho vymieňania informácií na účely výberu daní v ostatných členských štátoch. Niektoré členské štáty zastávajú názor, že dobrým prostriedkom na spontánnu výmenu informácií je sieť Eurocanet[7] , pretože umožňuje vytváranie priamych kontaktov medzi úradníkmi špecializovanými na určitú oblasť a rýchlejšiu výmenu informácií, čím sa môže miestnym zamestnancom ozrejmiť význam toho, keď sa určité informácie vymieňajú spontánne, a motivovať ich aktívne tento nástroj využívať. Komisia sa v tejto súvislosti domnieva, že zriadením EUROFISCu na základe usmernení, ktoré Rada schválila v októbri 2008, by sa vytvoril solídny rámec na zlepšenie tejto rýchlej výmeny informácií.

Komisia zastáva názor, že členské štáty by mali realizovať efektívne postupy na zber údajov, ktoré sa majú vymieňať automaticky, pretože väčšina členských štátov považuje získané informácie za užitočné a prospešné v praxi. Ďalej by riadenie malo zlepšiť školenia, ktoré absolvujú daňoví audítori, aby boli informovaní o tom, aká dôležitá môže spontánna výmena informácií byť na daňové účely v iných členských štátoch.

3.1.3. Mechanizmus spätnej väzby

Väčšina členských štátov nemá zavedený mechanizmus spätnej väzby, a teda sa nemôže vyjadriť k tomu, či sa poskytnuté informácie využili účinným spôsobom. Takýto mechanizmus a zlepšenie kvality vymieňaných informácií by pomohli riadeniu pri riešení nedostatkov postupov a motivovaní audítorov, aby tento nástroj intenzívnejšie využívali.

Členské štáty uviedli, že nedostatok spätnej väzby je slabinou systému a Komisia prostredníctvom projektovej skupiny v rámci programu Fiscalis 2013 preskúmala možnosť vytvorenia primeraného mechanizmu spätnej väzby.

3.1.4. Zlepšenie fungovania systému výmeny informácií o DPH (VIES)

Neplatné čísla DPH a oneskorené opravy údajov sú často uvádzanými problémami pri kvalite informácií v databáze, čím je ohrozená spoľahlivosť samotnej databázy.

Technická práca na modernizácii systému VIES napreduje, napríklad z hľadiska krížovej kontroly mena a adresy daňovníka s jeho identifikačným číslom DPH na potvrdenie uvedených údajov. Komisia okrem toho predloží návrh o minimálnych štandardoch pri registrácii/odhlásení identifikačných čísel DPH, aby sa údaje vo VIES spresnili a skompletizovali.

3.1.5. Prítomnosť úradníkov v úradných priestoroch orgánov a účasť na administratívnych vyšetrovaniach v iných členských štátoch

Z ročne postupovaných štatistík vyplýva, že nástroj uvedený v článku 11 sa využíva len v obmedzenej miere, napriek tomu, že sa považuje za užitočný najmä v pohraničných oblastiach. Najdôležitejšie a opakujúce sa dôvody jeho obmedzeného využívania sú: problémy s jazykom, nedostatočný vnútroštátny právny základ na umožnenie účasti na vnútroštátnych vyšetrovaniach a osobitné vnútroštátne podmienky, ktoré sa viažu na uplatňovanie tohto nástroja. Vnútroštátne podmienky by však nemali byť prekážkou používania tohto nástroja.

Treba zvýšiť informovanosť úradníkov a podporiť ich, aby nástroj viac využívali. Okrem toho, rozvoj jazykových schopností je otázka, ktorá by sa mala riešiť na vnútroštátnej úrovni.

3.1.6. Súčasne vykonávané kontroly – viacstranné kontroly

Členské štáty uznávajú pridanú hodnotu nástroja uvedeného v článku 12 nariadenia 1798/2003. Vyvíja sa úsilie podporovať a uľahčovať využívanie tohto nástroja, pričom konkrétnym prejavom tohto úsilia je zriadenie platformy pre viacstranné kontroly a aktualizácia príručky viacstranných kontrol. Dá sa povedať, že vďaka tomuto úsiliu sa vytýčené ciele dosahujú, keďže počet viacstranných kontrol narastá. Napriek tomu treba ešte mnoho zlepšiť. Celý rad prekážok spomaľuje postupy: nedostatok času a zdrojov, nedostatočné jazykové znalosti, nedostatok skúseností, neexistencia kontaktov na nižších úrovniach a neexistencia poverenia zodpovedných daňových audítorov zo strany príslušných úradov. V rámci fázy II systému CCN mail už funguje možnosť komunikácie medzi miestnymi daňovými orgánmi, ale podľa všetkého ju nevyužívajú všetky členské štáty. Výmena informácií by sa podľa možnosti mala čo najčastejšie realizovať priamo medzi zainteresovanými daňovými audítormi.

Členské štáty zastávajú názor, že ich vnútorné postupy sú dostatočne flexibilné na to, aby umožňovali rýchlu reakciu v prípadoch (kolotočových) podvodov. Napriek tomu sa na úrovni EÚ zdá, že komunikácia medzi platformou útvarov boja proti podvodom a koordináciou viacstranných kontrol by sa mohla zlepšiť.

3.1.7. Zvláštny režim pre zdaniteľné osoby bez zriadeného sídla, ktoré poskytujú elektronické služby nezdaniteľným osobám (kapitola VI nariadenia 1798/2003)

Pri riadení zvláštneho režimu sa nevyskytli žiadne väčšie ťažkosti, keďže počet zdaniteľných osôb bez zriadeného sídla a celková suma zaplatenej dane nie sú výrazne vysoké. Ide však o daň, ktorá by sa bez tohto zvláštneho režimu neodvádzala. Okrem toho je dôsledkom zavedenia tohto zvláštneho režimu aj to, že celý rad dodávateľov si v EÚ zriadili sídlo na účely svojich transakcií medzi podnikom a zákazníkom a platia DPH v členskom štáte identifikácie.

Pokiaľ ide o audity v oblasti elektronického obchodu, členské štáty považujú vykonávanie auditov u zdaniteľných osôb bez zriadeného sídla za náročné. Napriek tomu je potrebné tieto audity vykonávať, pretože to je jediný nástroj, ktorý členským štátom umožňuje overiť si, či podniky správne uplatňujú ustanovenia zvláštneho režimu. Členským štátom, ktoré audity úspešne vykonali, sa adresuje výzva, aby sa podelili o svoje skúsenosti a praktiky v oblasti auditov u osôb bez sídla (napríklad v otázke, ako zistené riziká riešiť, zisťovania dodržiavania pravidiel a chýb v príjmoch, zabezpečenia dôvery v to, že vo vzdialených podnikoch a podnikoch so sídlom mimo EÚ je možné audit vykonať. Podeliť sa so svojimi skúsenosťami a praktikami by sa mohli pomocou platformy pre viacstranné kontroly alebo platformy na boj proti podvodom.

3.1.8. Vnútroštátne úpravy hodnotenia

V článku 35 nariadenia sa ustanovuje, že členské štáty vykonávajú preskúmanie a hodnotenie toho, ako fungujú úpravy administratívnej spolupráce. V praxi podľa všetkého prevažná väčšina členských štátov nevykonáva interné hodnotenie systematicky a pri svojom sebahodnotení vychádza výlučne z ročných štatistík, ktoré musia v súvislosti s tým poskytovať Komisii.

3.1.9. Ústredný kontaktný úrad

Ústredný kontaktný úrad je v prevažnej väčšine členských štátov kontaktným miestom na účel žiadostí o informácie. Všetky členské štáty hlásia, že majú monitorovací systém na sledovanie vybavovania žiadostí. Ústredný kontaktný úrad stanovuje interné lehoty na poskytnutie odpovedí, ale dá sa skonštatovať, že sa nedodržiavajú, pretože zodpovedné miestne úrady nič nenúti odpovedať včas alebo vysvetliť, prečo tak nemôžu urobiť. Predovšetkým v decentralizovanom systéme s kontaktnými oddeleniami je nutné zriadiť efektívny monitorovací systém, a to nielen na účely dodržiavania lehôt, ale aj na zabezpečenie štandardu kvality vymieňaných informácií. Okrem toho niektoré členské štáty zasielajú jednu žiadosť všetkým kontaktným úradom, ktorá sa potom zarátava za viac ako jednu. To je jeden z dôvodov, prečo sa v štatistikách objavujú rozdiely medzi prijatými a zaslanými žiadosťami.

Postupy takisto spomaľuje skutočnosť, že sa používajú rôzne jazyky. Možnosť, že by sa členské štáty dohodli na používaní pracovného jazyka na komunikáciu s ústrednými kontaktnými úradmi, by sa mohla osvedčiť. Komisia sa však domnieva, že neexistencia takejto dohody by nemala brániť bezproblémovej spolupráci. Ako núdzové riešenie v prípade, ak by sa dohoda nedosiahla, by mohol figurovať anglický jazyk. Nedostatočné jazykové znalosti sú problémom, ktorý sa vyskytuje predovšetkým na miestnom stupni správy. Prostredníctvom priamych kontaktov (telefonické alebo CCN-mail) pri ozrejmovaní otázok by sa mohlo predísť potrebe náročných prekladov. Na účely viacstranných kontrol by sa mohli využívať tlmočnícke služby. V programoch Fiscalis 2007 a Fiscalis 2013 sa zriadil aj nástroj na jazykovú podporu.

3.2. Právny rámec

Členské štáty sa domnievajú, že administratívna spolupráca sa vďaka nariadeniu zlepšila. Právny rámec vo všeobecnosti predstavuje pre daňové orgány solídny základ na účely výmeny informácií a spolupráce pomocou rozličných dostupných nástrojov na získanie informácií dôležitých na boj proti podvodom.

Členské štáty však zaznamenali niekoľko nejasných pravidiel a pri uplatňovaní niektorých pravidiel sa vyskytli nepresnosti. Preto je potrebné aktualizovať rámec v oblastiach uvedených v ďalších bodoch.

3.2.1. Prítomnosť úradníkov v úradných priestoroch orgánov, účasť na administratívnych vyšetrovaniach a súčasne vykonávaných kontrolách (články 11,12,13)

Členské štáty upozornili na skutočnosť, že by uvítali výklad predpisov EÚ o uplatňovaní článku 11 a na základe toho by neboli potrebné žiadne ďalšie medzinárodné dohody ani domáce právne predpisy (ktoré obmedzujú využívanie nástroja).

Určité komplikácie vyplývajúce z rozdielnych výkladov príslušného článku sa naozaj zaznamenali.

Útvary Komisie po dôkladnom zvážení však dospeli k záveru, že uvedené články si vyžadujú len veľmi malé zmeny a doplnenia, keďže podstatnejšie je uplatňovať predmetné ustanovenia nestranne.

3.2.2. Výmena informácií bez predchádzajúcej žiadosti (články 17 až 21)

V článku 17 sa ustanovuje, že členské štáty si majú vymieňať informácie bez predchádzajúcej žiadosti o ne. Konkrétne by členské štáty podľa neho mali postupovať informácie všetkým ostatným dotknutým členským štátom v troch konkrétnych situáciách, čo je veľmi obsiahla povinnosť.

V článkoch 3 a 4 nariadenia Komisie 1925/2004 sa vymedzujú (pod)kategórie, v prípade ktorých si členské štáty majú vymieňať informácie automaticky alebo štruktúrovaným automatickým spôsobom.

V článku 18 sa ale povinnosť ustanovená v článku 17 obmedzuje a členské štáty podľa neho môžu rozhodnúť, či si budú vymieňať určité kategórie informácií bez predchádzajúcej žiadosti o ne.

Z odpovedí na dotazník jednoznačne vyplynulo, že členské štáty chápu a realizujú súvislosti medzi článkom 17 a článkom 18 rozlične. Dôsledkom je nejednotnosť pri výmene informácií medzi členskými štátmi. Vymedzenia kategórií nesplnili úplne svoj účel. Nejasnosti vznikajú aj pri vymedzeniach pojmov „automatická výmena“ a „štruktúrovaná automatická výmena“.

Komisia preto navrhne zmenu a doplnenie súvislostí medzi článkom 17 a 18 uvedeného nariadenia. Ďalej, ako sa už uviedlo, v nariadení Komisie 1925/2004 by sa mohol aktualizovať súčasný zoznam alebo zostaviť nový s typmi transakcií, v prípade ktorých by výmena informácií bola povinná pre všetky členské štáty (aspoň v prípade niektorých kategórií).

3.2.3. Vzťahy s tretími krajinami (článok 36)

Získalo sa len málo skúseností s výmenou informácií s tretími krajinami. Členské štáty sa domnievajú, že informácie z tretích krajín by mohli byť veľmi užitočné na uľahčenie výmeru daní alebo zisťovania podvodov, ale museli by sa dodržiavať prísne pravidlá (zásada utajenia). Nie všetky členské štáty uzatvorili daňové zmluvy, ktoré by sa týkali aj otázok DPH, a teda nemôžu postupovať informácie od tretích krajín.

Väčšina členských štátov neodmieta myšlienku, aby sa postupovanie informácií od tretích krajín iným zainteresovaným členským štátom stalo povinným. Jednou z možností by mohlo byť rozšíriť rozsah pôsobnosti ustanovení v nariadení tak, aby postupovanie informácií nebolo výslovne vylúčené.

Komisia aj naďalej zastáva názor, že z dlhodobého hľadiska je primeraným riešením koncepcia koordinovaná na úrovni EÚ s cieľom spolupracovať s tretími krajinami v oblasti DPH.

4. ZÁVER

V oznámení Komisie z 31. mája 2006 o potrebe rozvinúť koordinovanú stratégiu s cieľom zlepšiť boj proti daňovým podvodom (KOM(2006) 254 v konečnom znení z 31. 5. 2006) sa už vyjadril názor, že právny rámec administratívnej spolupráce v oblasti DPH sa posilnil, ale členské štáty ho nevyužívajú dostatočne a úroveň administratívnej spolupráce nie je úmerná veľkosti obchodu v rámci Spoločenstva. Európsky dvor audítorov v Osobitnej správe predloženej v roku 2007 dospel približne k rovnakému záveru.

Ani v tejto správe sa nedospelo k inému záveru – nové úpravy zavedené v roku 2004 prostredníctvom nariadenia (ES) č. 1798/2003 znamenali zlepšené možnosti, ale intenzita administratívnej spolupráce medzi členskými štátmi s cieľom vyriešiť daňové úniky a podvody v rámci Spoločenstva v súvislosti s DPH je naďalej neuspokojivá.

Pokiaľ ide o praktické fungovanie, ochota zlepšiť uplatňovanie úprav administratívnej spolupráce by sa mala prejaviť v podpore riadenia a organizácie daňovej správy prostredníctvom týchto opatrení:

- na administratívnu spoluprácu a daňové kontroly by sa mal vyčleniť primeraný objem zdrojov,

- pre daňových úradníkov by sa mali zabezpečiť školenia s cieľom zlepšiť ich informovanosť o dostupných nástrojoch (žiadosti, prítomnosť úradníkov v úradných priestoroch orgánov, účasť na administratívnych vyšetrovaniach a súčasne vykonávaných kontrolách) a spontánnej výmene informácií,

- k využívaniu dostupných nástrojov by sa malo pristupovať proaktívne a nestranne a mali by sa odstraňovať prekážky na vnútroštátnej úrovni, ktoré by mohli brániť fungovaniu administratívnej spolupráce a narúšať efektívne využívanie nástrojov,

- miestnym úradníkom by sa mali dať pokyny, ako určovať prioritu pri žiadostiach o informácie,

- mal by sa prispôsobiť softvér tak, aby sa na zasielanie žiadostí mohol využívať formát XML,

- mali by sa vykonávať efektívne postupy na zber údajov, ktoré sa majú vymieňať,

- mali by sa podporovať priame kontakty medzi miestnymi daňovými audítormi (prostredníctvom CNN mail II bis).

Tieto odporúčania nie sú v skutočnosti nové, dajú sa nájsť aj v správach predložených pred niekoľkými rokmi. Skutočnosť, že je potrebné ich opakovať, je znepokojujúcim znamením, pokiaľ ide o to, ako sa na ich základe postupovalo v minulosti.

Kľúčovým faktorom podstatných zlepšení je politická dôležitosť, ktorú členské štáty pripisujú zabezpečeniu toho, aby sa partnerským orgánom v iných členských štátoch poskytovali kvalitné služby.

Rada ECOFIN za posledné dva roky niekoľkokrát diskutovala o otázke boja proti podvodom v oblasti DPH. Závery, ku ktorým pri týchto príležitostiach dospela, poukazujú na potrebu spoločného prístupu na úrovni EÚ. Dôraz sa kladie na takzvané bežné opatrenia, ktoré sú zamerané na posilnenie schopností daňových orgánov bojovať proti podvodom v oblasti DPH v rámci súčasného systému DPH.

Pritom je podstatným krokom posilnenie administratívnej spolupráce a návrh prepracovaného znenia nariadenia 1798/2003, ktorý sa dnes predkladá, obsahuje výrazné zmeny ako napr. automatický prístup k databázam a bude predstavovať právny základ zriadenia EUROFISCu. V tejto správe sa objasňuje potreba ďalších zmien a doplnení právneho rámca, ako sa uvádza v návrhu.

Zlepšenie praktického fungovania je však rovnako dôležité a Komisia počíta s politickou ochotou členských štátov vyvinúť potrebné úsilie na dosiahnutie vytýčených cieľov.

Ochotu musia prejaviť členské štáty, ale Komisia je pripravená podporiť ich v ich úsilí. Celý rad opatrení, ktoré sa majú prijať, by sa mohol koordinovať na úrovni EÚ a program Fiscalis 2013 obsahuje primerané nástroje na podporu ich rozvoja a realizácie.

[1] Oznámenie Komisie o koordinovanej stratégii na zefektívnenie boja proti podvodom v oblasti DPH v Európskej únii, KOM(2008)807 v konečnom znení, 1.12.2008.

[2] 25 členských štátov vyplnilo dotazník, ktorý sa im zaslal listom D29096 z 31. 3. 2008.

[3] Osobitná správa EDA 08/2007, Ú.v. EÚ C20, 25.1.2008, s. 1.

[4] Pošta zasielaná prostredníctvom Spoločnej komunikačnej siete (CCN – Common Communication Network) (zabezpečená e-mailová schránka vo všetkých členských štátoch).

[5] Program Fiscalis 2013 (rozhodnutie č. 1482/2007/ES z 11. decembra 2007) je program Spoločenstva zriadený s cieľom zlepšiť správne fungovanie systému zdaňovania na vnútornom trhu prostredníctvom zintenzívnenia spolupráce medzi daňovými orgánmi zapojených krajín. Projektová skupina je skupina národných expertov zasadajúca s cieľom navrhnúť riešenia konkrétnych problémov v presne vymedzených oblastiach, ktorá sa zriadila v rámci programu Fiscalis 2013 a je z neho financovaná.

[6] Pozri odpoveď Komisie na kapitolu 51 Osobitnej správy EDA 08/2007, Ú.v. EÚ C 20, 25.1.2008, s. 1.

[7] Eurocanet je neformálna sieť na rýchlu výmenu informácií týkajúcich sa podvodov s prípadne chýbajúcim obchodným subjektom.