[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 30.7.2009

KOM(2009) 408 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU A EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU

Tretia správa o uplatňovaní smernice Rady 93/7/EHS o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu

OBSAH

1. Úvod 3

2. Druhá hodnotiaca správa o uplatňovaní smernice 93/7/EHS (1999 – 2003): závery 3

3. Vývoj, ktorý sa zaznamenal po predložení druhej správy (2004 – 2007) 4

3.1. Pristúpenie dvanástich nových členských štátov 4

3.2. Štúdia vysledovateľnosti predmetov kultúrnej hodnoty: rozšírenie na dvanásť nových členských štátov (2007) 4

4. Uplatňovanie smernice v období rokov 2004 – 2007 5

4.1. Správy členských štátov o uplatňovaní smernice 5

4.2. Hodnotenie uplatňovania smernice 6

4.2.1. Administratívna spolupráca a výmena informácií medzi orgánmi (článok 4) 6

4.2.2. Konanie o navrátenie (článok 5) 7

5. Závery 8

6. Ďalšie kroky 8

PRÍLOHA 10

1. ÚVOD

Smernicou Rady 93/7/EHS prijatou 15. marca 1993[1] sa zavádzajú mechanizmy spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi, ako aj súdne konanie na navrátenie predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu.

Na úrovni Spoločenstva podliehajú predmety kultúrnej hodnoty ustanoveniam Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (ďalej len „Zmluva o ES“), a najmä ustanoveniam o voľnom pohybe tovaru. Najmä v článkoch 28 a 29 Zmluvy o ES sa zakazujú opatrenia s rovnakým účinkom ako množstvové obmedzenia dovozu a vývozu. Článok 30 však stanovuje, že články 28 a 29 Zmluvy o ES nevylučujú zákazy alebo obmedzenia dovozu, vývozu alebo tranzitu tovaru odôvodnené najmä „ochranou národného kultúrneho bohatstva, ktoré má umeleckú, historickú alebo archeologickú hodnotu“. Takto si v zmysle tohto článku členské štáty ponechávajú právo určovať predmety kultúrnej hodnoty, ktoré považujú za svoje národné kultúrne bohatstvo, ako aj možnosť prijímať opatrenia potrebné na ich ochranu.

Smernica 93/7/EHS je teda sprievodným opatrením vnútorného trhu, ktorého cieľom je zladiť fungovanie vnútorného trhu so zárukami pre členské štáty v oblasti ochrany predmetov kultúrnej hodnoty, ktoré majú štatút národného kultúrneho bohatstva a umeleckú, historickú alebo archeologickú hodnotu, v súlade s článkom 30 Zmluvy o ES.

V súlade s článkom 16 ods. 2 smernice Komisia zasiela Európskemu parlamentu, Rade a Hospodárskemu a sociálnemu výboru každé tri roky hodnotiacu správu o uplatňovaní uvedenej smernice[2].

Tento dokument predstavuje tretiu hodnotiacu správu o uplatňovaní smernice. Vzťahuje sa na obdobie rokov 2004 až 2007 a analyzuje uplatňovanie smernice v členských štátoch[3].

2. DRUHÁ HODNOTIACA SPRÁVA O UPLATňOVANÍ SMERNICE 93/7/EHS (1999 – 2003): ZÁVERY

V druhej správe sa konštatovalo, že členské štáty sú toho názoru, že smernica je potrebná na ochranu kultúrneho dedičstva a že právny rámec Spoločenstva vytvorený smernicou je dostatočný, hoci sa ukázalo, že sú potrebné isté zlepšenia. V druhej správe sa teda dospelo k záveru, že je potrebné:

- zlepšiť spoluprácu a výmenu informácií medzi členskými štátmi,

- predĺžiť jednoročnú lehotu na uplatnenie nároku na navrátenie predmetov kultúrnej hodnoty,

- zachovať finančné limity,

- zachovať periodicitu hodnotiacej správy.

Komisia uviedla, že má v úmysle konzultovať s Poradným výborom pre predmety kultúrnej hodnoty o otázke týkajúcej sa lehoty na uplatnenie nároku na navrátenie predmetov kultúrnej hodnoty a frekvencii správ.

3. VÝVOJ, KTORÝ SA ZAZNAMENAL PO PREDLOžENÍ DRUHEJ SPRÁVY (2004 – 2007)

3.1. Pristúpenie dvanástich nových členských štátov

Komisia pred každým pristúpením preskúmala návrhy vnútroštátnych opatrení na transpozíciu smernice. Kandidátske štáty tiež dostávali pravidelnú technickú pomoc na uľahčenie správnej transpozície.

Komisia začala konanie o porušení právnych predpisov proti niektorým členským štátom[4] za neoznámenie vnútroštátnych transpozičných opatrení v rámci stanovenej lehoty. Tieto postupy sa uzavreli po oznámení a overení vnútroštátnych opatrení.

Poradný výbor pre predmety kultúrnej hodnoty (v súčasnosti má názov „Výbor pre vývoz a navrátenie predmetov kultúrnej hodnoty“) zasadal v období dvoch pristúpení (2004 a 2007) jeden raz, a to 16. februára 2005. Medzi otázkami týkajúcimi sa smernice, ktoré predložili členské štáty, sa nachádza otázka týkajúca sa potreby predĺžiť jednoročnú lehotu na uplatnenie nároku na navrátenie predmetov kultúrnej hodnoty. Túto žiadosť predloženú Gréckom podporili ďalšie členské štáty ako Španielsko a Taliansko.

3.2. Štúdia vysledovateľnosti predmetov kultúrnej hodnoty: rozšírenie na dvanásť nových členských štátov (2007)

Na konci roka 2006 Komisia prikázala, aby sa štúdia vysledovateľnosti predmetov kultúrnej hodnoty v 15 starých členských štátoch ako aj v troch krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru rozšírila na dvanásť nových členských štátov. Nová štúdia z roku 2007 potvrdila závery štúdie uskutočnenej v roku 2004[5], t. j. že vysledovateľnosť je zabezpečená iba v prípade národného kultúrneho bohatstva a v menšom meradle pre predmety kultúrnej hodnoty, ktoré sú v obehu na základe povolenia na vývoz.

Táto štúdia navyše potvrdila odporúčania východiskovej štúdie, najmä význam

- prijatia jednotného modelu povolenia na prevoz predmetov kultúrnej hodnoty v rámci Spoločenstva,

- vytvorenia európskej databázy povolení na prevoz a vývoz do tretích krajín,

- zavedenia systémov označovania predmetov kultúrnej hodnoty a

- inštitucionalizácie siete na posilnenie spolupráce medzi príslušnými orgánmi členských štátov.

Niektoré členské štáty, ako napríklad Francúzsko, by si želali preskúmať odporúčania v rámci Výboru pre vývoz a navrátenie predmetov kultúrnej hodnoty. Komisia sa však domnieva, že tieto odporúčania, ktoré prekračujú právny rámec smernice 93/7/EHS, sa musia posúdiť z hľadiska zásad týkajúcich sa voľného pohybu tovaru medzi členskými štátmi (články 28 až 30 Zmluvy o ES)[6].

4. UPLATňOVANIE SMERNICE V OBDOBÍ ROKOV 2004 – 2007

4.1. Správy členských štátov o uplatňovaní smernice

V súlade s článkom 16 ods. 1 smernice členské štáty zasielajú Komisii každé tri roky správu o uplatňovaní tejto smernice[7].

Vo všeobecnosti členské štáty považujú smernicu za užitočný nástroj na navrátenie národného bohatstva, ktoré bolo nezákonne vyvezené z územia niektorého členského štátu a ktoré sa nachádza v druhom členskom štáte. Členské štáty sa takisto zhodli na skutočnosti, že aj keď má smernica určitý preventívny charakter, pokiaľ ide o ochranu kultúrneho dedičstva, nie je sama osebe nástrojom na boj proti nezákonnému obchodu s predmetmi kultúrnej hodnoty.

Vo vnútroštátnych správach sa konštatuje, že:

- smernica sa málo uplatňuje, tak v rámci činností administratívnej spolupráce, ako aj pri konaní o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty (pozri prílohu)[8],

- je potrebné posilniť administratívnu spoluprácu medzi príslušnými orgánmi na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Spoločenstva,

- je potrebné upraviť smernicu, aby sa stala účinnejšou.

Väčšina členských štátov navyše odôvodňuje zriedkavé uplatňovanie smernice zložitými administratívnymi postupmi a finančnými nákladmi na jej vykonávanie. Podľa týchto štátov vnútroštátne orgány z uvedeného dôvodu uprednostňujú občianskoprávne alebo trestnoprávne konanie. Okrem toho niektoré členské štáty ako Francúzsko, Taliansko alebo Maďarsko sa domnievajú, že obmedzenie rozsahu pôsobnosti výhradne na národné bohatstvo uvedené v prílohe k smernici alebo patriace do verejných zbierok alebo cirkevného inventáru predstavuje dodatočné obmedzenie.

Zlepšenia navrhnuté členskými štátmi

S cieľom zlepšiť účinnosť smernice sú takmer všetky členské štáty za zmenu a doplnenie článku 7 ods. 1, aby sa predĺžila lehota na uplatnenie nároku na navrátenie predmetov kultúrnej hodnoty. Táto lehota v súčasnosti predstavuje jeden rok a mohla by sa predĺžiť napríklad na tri roky. Napríklad Francúzsko a Taliansko sa domnievajú, že by sa mal takisto spresniť začiatok uvedenej lehoty.

Veľká väčšina členských štátov (vrátane Belgicka, Nemecka, Španielska, Cypru, Maďarska, Poľska, Slovinska a Slovenska) je takisto za zmenu a doplnenie prílohy k smernici, a to za pridanie nových kategórií predmetov, ako sú niektoré diela súčasného umenia, za zmenu súčasných finančných limitov[9] alebo dokonca za úpravu periodicity správ.

Česká republika, Francúzsko, Taliansko a Rakúsko zdôraznili ťažkosti, s ktorými sa stretli pri konaní o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty, ktoré vyplývajú napríklad z rozdielneho výkladu pojmov „náležitá starostlivosť“ alebo „spravodlivá kompenzácia“, ktoré uplatňujú vnútroštátne súdy zapojené do konania o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty. Z uvedeného dôvodu sú tieto členské štáty za zjednotenie výkladu týchto pojmov. Česká republika navrhla zmeniť a doplniť články 9 a 11 smernice s cieľom objasniť povinnosti vlastníka počas nadobúdania predmetu kultúrnej hodnoty. Ako už bolo uvedené, niektoré členské štáty (ako Francúzsko, Taliansko alebo Maďarsko) poznamenali, že pojmy „predmet kultúrnej hodnoty“ a „národné kultúrne bohatstvo“ sa v jednotlivých členských štátoch líšia, čo sťažuje vykonávanie smernice orgánmi poverenými jej uplatňovaním. Tieto členské štáty teda navrhujú opätovne preskúmať rozsah pôsobnosti smernice.

Niektoré členské štáty sa domnievajú, že súbor usmernení pre administratívnu spoluprácu (článok 4) by uľahčoval vykonávanie tejto smernice.

4.2. Hodnotenie uplatňovania smernice

Na základe informácií oznámených členskými štátmi, ktoré sa týkali obdobia rokov 2004 – 2007, Komisia uviedla v tabuľke v prílohe prípady uplatňovania článkov 4 a 5 smernice v uvedenom období.

Presnejšie, členské štáty zaviedli článok 4, v ktorom sa stanovuje administratívna spolupráca prostredníctvom žiadostí o vyhľadávanie predmetov kultúrnej hodnoty a oznámení o nájdení predmetov kultúrnej hodnoty na území iného členského štátu. Okrem toho tri členské štáty (Nemecko, Cyprus a Lotyšsko) uviedli, že umožnili inému členskému štátu skontrolovať charakter predmetu. Španielsko, Rakúsko a Švédsko uviedli, že prijali administratívne opatrenia na fyzické uchovávanie predmetu kultúrnej hodnoty. Maďarsko a Grécko vyhlásili, že prijali dočasné opatrenia, aby sa vyhlo konaniu o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty.

V príspevkoch jednotlivých členských štátov sa takisto uvádza, že v 148 prípadoch skutočne došlo k navráteniu predmetov kultúrnej hodnoty po rokovaniach medzi vnútroštátnymi orgánmi, a to bez využitia súdneho konania.

A nakoniec vnútroštátne orgány uviedli, že počas referenčného obdobia bolo podaných osem žalôb o navrátenie predmetu kultúrnej hodnoty podľa článku 5[10].

Avšak, ako to bolo v prípade predošlých hodnotení, Komisia zdôrazňuje, že je ťažké overiť presnosť poskytnutých údajov týkajúcich sa uplatňovania článkov 4 a 5. V tejto súvislosti niektoré vnútroštátne orgány poverené uplatňovaním smernice zdôraznili, že existujú ťažkosti pri zbere všetkých informácií týkajúcich sa najmä žalôb.

4.2.1. Administratívna spolupráca a výmena informácií medzi orgánmi (článok 4)

Z príspevkov jednotlivých členských štátov vyplýva, že spolupráca a výmena informácií na vnútroštátnej úrovni medzi ústrednými orgánmi zodpovednými za uplatňovanie smernice a ďalšími príslušnými orgánmi, pokiaľ ide o nezákonný vývoz predmetov kultúrnej hodnoty (najmä colné orgány a polícia), sú na dobrej úrovni. Ústredné orgány sa navyše domnievajú, že táto spolupráca a výmena informácií sú na uplatňovanie smernice nevyhnutné. Napríklad Maďarsko, Česká republika, Poľsko a Rumunsko poukázali buď na existenciu dohôd o spolupráci medzi zodpovednými vnútroštátnymi orgánmi alebo nástrojov ad hoc (napr. vo Francúzsku Office central de lutte contre le trafic des biens culturels) alebo pracovných skupín na výmenu informácií a najlepšej praxe (Nemecko a Portugalsko). Holandsko oznámilo svoj zámer[11] zintenzívniť túto spoluprácu, pokiaľ ide napríklad o výmenu vedomostí, skúseností a odbornú prípravu. Belgicko oznámilo, že pravidelné zasadnutia medzi dotknutými orgánmi a projekt spolupráce sú naplánované od roku 2008.

Členské štáty sa takisto zhodli, že dobrá administratívna spolupráca a výmena informácií medzi členskými štátmi je na vykonávanie smernice veľmi dôležitá. V tejto súvislosti Grécko poznamenalo, že všetky informácie týkajúce sa predmetov nezákonne vyvezených z územia členského štátu získalo prostredníctvom vnútroštátnych súdov alebo INTERPOLU a nie prostredníctvom vnútroštátnych orgánov poverených uplatňovaním smernice. Grécke orgány navyše uvádzajú, že ostatné vnútroštátne orgány zodpovedné za uplatňovanie smernice vždy informujú o krádežiach zaznamenaných na ich území. V tejto súvislosti Grécko konštatovalo nedostatky v administratívnej spolupráci na európskej úrovni. Francúzsko zdôraznilo význam vytvorenia platformy pre kontakty a výmenu medzi vnútroštátnymi orgánmi poverenými uplatňovaním smernice na európskej úrovni. Podľa Holandska by sa mala táto spolupráca rozšíriť na členské krajiny Európskeho hospodárskeho priestoru[12]. Česká republika a Litva navrhli zlepšiť komunikáciu prostredníctvom elektronických nástrojov, akým je spoločný internetový portál[13]. V tejto súvislosti Komisia pripomenula pilotný projekt ITCG ( Information on Transfer of Cultural Goods ) určený na podporu výmeny informácií o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty medzi príslušnými úradmi[14]. Portugalsko takisto poznamenalo, že zachovanie kultúrneho dedičstva by bolo účinnejšie, ak by všetky príslušné orgány spolupracovali tiež s INTERPOLOM a EUROPOLOM.

Členské štáty súhlasili, že by bolo vhodné mať k dispozícii spoločné usmernenia pre administratívnu spoluprácu, akými sú napríklad usmernenia, ktoré prijal v roku 2002 Výbor pre vývoz a navrátenie predmetov kultúrnej hodnoty. Sú toho názoru, že tieto usmernenia predstavujú veľmi dôležitý informačný nástroj o vnútroštátnych ustanoveniach uplatniteľných na ochranu predmetov kultúrnej hodnoty a o príslušných orgánoch v členských štátoch. Na záver všetky členské štáty uznali, že Výbor pre vývoz a navrátenie predmetov kultúrnej hodnoty podporuje administratívnu spoluprácu a výmenu informácií medzi zastúpenými vnútroštátnymi orgánmi.

4.2.2. Konanie o navrátenie (článok 5)

Podľa informácií poskytnutých členskými štátmi sa začalo osem konaní o navrátenie podľa článku 5 v období rokov 2004 – 2007.

Členské štáty vysvetľujú tento nízky počet dvoma hlavnými dôvodmi: 1) rozsahom pôsobnosti smernice, ktorý sa vzťahuje iba na národné kultúrne bohatstvo, ktoré bolo nezákonne vyvezené z územia od 1. januára 1993 a ktoré patrí do jednej z kategórií predmetov zaradených do prílohy k smernici alebo je súčasťou verejných alebo náboženských zbierok a 2) lehotou na uplatnenie nároku na navrátenie, ktorá je jeden rok od okamihu, keď žiadajúci členský štát zistil, kde sa predmet nachádza, ako aj identitu jeho vlastníka alebo držiteľa. Z týchto dôvodov viacero členských štátov uviedlo, že na účely navrátenia predmetov kultúrnej hodnoty uprednostňujú iné právne prostriedky, ako sú napríklad ustanovenia dohovoru UNESCO[15].

5. ZÁVERY

V súlade so závermi dvoch predchádzajúcich hodnotiacich správ väčšina členských štátov považuje smernicu za užitočný nástroj, ktorý môže umožniť navrátenie určitých predmetov kultúrnej hodnoty, ktoré boli nezákonne vyvezené z územia jedného členského štátu a ktorý môže prispieť k zachovaniu kultúrneho dedičstva. Tieto isté členské štáty uznávajú, že smernica má preventívny účinok, ktorý obmedzuje nezákonný vývoz predmetov. Členské štáty však ľutujú, že má smernica určité obmedzenia, ako je napríklad jednoročná lehota na uplatnenie nároku na navrátenie.

Pokiaľ ide o administratívnu spoluprácu a výmenu informácií v rámci smernice, Komisia spozorovala zlepšenie tak v rámci členských štátov, ako aj medzi nimi. Je si však vedomá nedostatkov – na jednej strane pri zbere a výmene informácií medzi orgánmi zodpovednými za uplatňovanie smernice a inými vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za ochranu predmetov kultúrnej hodnoty, a na druhej strane medzi rôznymi vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za uplatňovanie smernice. V tomto zmysle Komisia členským štátom navrhuje, aby prijali potrebné opatrenia na podporu lepšej spolupráce medzi rôznymi príslušnými orgánmi. V rámci podpory Komisia uskutoční aktualizáciu usmernení pre administratívnu spoluprácu a uverejní zoznamy vnútroštátnych orgánov zodpovedných za uplatňovanie smernice. V tejto súvislosti Komisia zdôrazňuje, že členské štáty sú povinné oznámiť jej každú zmenu údajov o vnútroštátnom orgáne, ktorý určia v súlade s článkom 3 smernice 93/7/EHS, aby zoznam uverejnený v Úradnom vestníku Európskej únie mohol byť aktualizovaný.

Pokiaľ ide o konania o navrátenie, Komisia poznamenáva, že nízky počet začatých konaní o navrátenie by mohol byť aj dôsledkom úspešnej administratívnej spolupráce a najmä kladným výsledkom rokovaní o navrátení na základe mimosúdneho urovnania[16]. Členské štáty sa však zhodli na tom, že súčasná jednoročná lehota obmedzuje svojou krátkou dobou trvania účinnosť smernice a že by ju bolo potrebné predĺžiť. Naopak, členské štáty sa nezhodli na iných návrhoch zmien a doplnení smernice, napr. zmien, ktorých cieľom je pridať kategórie predmetov do prílohy alebo zmeniť finančné limity pre tieto predmety.

6. ĎALšIE KROKY

Vzhľadom na informácie získané o uplatňovaní smernice sa Komisia domnieva, že je potrebné začať zvažovať prípadnú revíziu smernice. Komisia sa domnieva, že všetky návrhy zmien a doplnení by sa mali najprv podrobiť dôkladnej analýze vplyvu na vnútroštátne orgány zodpovedné za uplatňovanie smernice.

V tejto súvislosti Komisia navrhne Výboru pre vývoz a navrátenie predmetov kultúrnej hodnoty, aby v roku 2009 vytvoril pod svojou záštitou pracovnú skupinu ad hoc. Cieľom tejto skupiny bude určiť problémy spojené s uplatňovaním smernice a navrhnúť účinné riešenia prijateľné pre všetky členské štáty, aby sa uskutočnila prípadná revízia smernice.

***

Komisia vyzýva Európsky parlament, Radu a Európsky hospodársky a sociálny výbor, aby vzali túto správu na vedomie.

PRÍLOHA

Tabuľky o navráteniach predmetov kultúrnej hodnoty, konaniach o navrátenie predmetov kultúrnej hodnoty a administratívnej spolupráci medzi členskými štátmi v rokoch 2004 až 2007[17]

- Prehľad navrátení predmetov kultúrnej hodnoty (všetky na základe mimosúdneho urovnania)

Rok | Štát, ktorý predmety navracia | Žiadajúci štát | Predmet |

2004 | Nemecko | Grécko | 1 starožitnosť (mramorový reliéf, úlomok kolosálnej sochy) |

2006 | Rakúsko | Francúzsko | 2 časti basreliéfu |

2006 | Lotyšsko | Poľsko | 2 basreliéfy z dreva (časti jedného oltáru) |

2006 | Spojené kráľovstvo | Grécko | 1 starožitná minca |

2006 | Švédsko | Grécko | 48 starožitných mincí |

2007 | Rakúsko | Maďarsko | 1 obraz W. Farkasa |

2007 | Francúzsko | Spojené kráľovstvo | 1 hebrejský rukopis zo XIV. storočia |

? | Nemecko | Česká republika | 1 socha anjela z polychrómovaného dreva, XVIII. storočie |

? | Nemecko | Rakúsko | 1 kráľovský denník |

? | Nemecko | Česká republika | 4 sochy svätých z polychrómovaného dreva, XVIII. storočie |

? | Španielsko | Taliansko | 1 rímska socha |

? | Španielsko | Švédsko | 86 náboženských predmetov |

? | Francúzsko | Španielsko | 1 obraz |

- Prehľad rokovaní s cieľom uskutočniť navrátenie predmetov kultúrnej hodnoty na základe mimosúdneho urovnania (článok 4 a 6 smernice 93/7/EHS)

Rok | Štát, ktorý predmety navracia | Žiadajúci štát | Výsledok |

2006 | Poľsko | Lotyšsko | Konanie prebieha |

2006 | Česká republika | Nemecko | Konanie prebieha (matrica knihy „De Revolutionibus orbium coelestium“) |

? | Nemecko | Rakúsko | Konanie prebieha (1 gvaš) |

? | Španielsko | Švédsko | Konanie prebieha (1 emailovaná skrinka) |

- Prehľad predložených žiadostí o navrátenie (článok 5 smernice 93/7/EHS)[18]

Rok | Žiadajúci štát | Požiadaný štát | Predmet |

2005 | Grécko | Spojené kráľovstvo | 1 byzantská ikona (konanie prebieha) |

2006 | Taliansko | Rakúsko | 336 archeologických predmetov (konanie prebieha) |

2006 | Česká republika | Nemecko | krstiteľnica (žaloba zamietnutá v roku 2008 z dôvodu premlčania) |

2006 | Česká republika | Rakúsko | 1 socha cholinskej madony z XV. storočia (navrátená po roku 2007) |

2006 | Česká republika | Rakúsko | 1 obraz kostola (konanie prebieha) |

2006 | Česká republika | Rakúsko | 80 predmetov pochádzajúcich z kostolov alebo kláštorov (konanie prebieha) |

2006 | Česká republika | Rakúsko | 4 sochy pochádzajúce z jedného paláca (konanie prebieha) |

2007 | Grécko | Nemecko | 90 starožitných predmetov (majú sa navrátiť v roku 2009) |

- Žiadosť o pátranie po predmetoch (článok 4 ods. 1 smernice 93/7/EHS)

Rok | Žiadajúci štát | Požiadaný štát | Výsledok |

2004 | Maďarsko | Rakúsko | Pozitívny (obraz W. Farkasa sa našiel) |

2004-2007 | Grécko | Všetky vnútroštátne ústredné orgány | Negatívny (39 žiadostí týkajúcich sa 439 predmetov odcudzených z kostolov a kláštorov) |

2004-2005 | Rakúsko | Grécko (20 žiadostí) | Negatívny z dôvodu neúplných informácií o predmetoch: 35 obrazov a 11 886 umeleckých diel alebo mincí. Táto posledná žiadosť týkajúca sa umeleckých diel pochádza z Bulharska. |

2005-2006 | Nemecko Belgicko Bulharsko Maďarsko Česká republika Rumunsko Slovensko |

2007 | Portugalsko Fínsko |

2005 | Lotyšsko | Poľsko | 2 basreliéfy z dreva (časti jedného oltáru) |

2006 | Fínsko | Nemecko | Negatívny (predmet sa nachádza v USA) |

2006 | Francúzsko | Spojené kráľovstvo | 1 hudobný nástroj (podľa Francúzska neprišla odpoveď) |

2006 | Holandsko | Nemecko | Negatívny (žiadosť o nájdenie archívnych materiálov bola zamietnutá) |

2006 | Poľsko | Lotyšsko | Konanie prebieha (1 predmet) |

? | Nemecko | Litva | Pozitívny |

? | Taliansko | Rakúsko | Negatívny (1 zubná protéza z rímskeho obdobia). Žiadosť bola zamietnutá z dôvodu prekročenia lehoty. |

? | Česká republika | Nemecko | 2 navrátené sochy, jedna stiahnutá žiadosť a začatie konania o navrátenie (krstiteľnica) |

? | Česká republika | Rakúsko | Konanie prebieha |

? | Rumunsko | Francúzsko | Konanie prebieha |

? | Rumunsko | Nemecko | Navrátenie 3 predmetov |

? | Rumunsko | Rakúsko | Konanie prebieha |

? | Rumunsko | Spojené kráľovstvo | Konanie prebieha |

? | Švédsko | Španielsko | Navrátenie 86 náboženských predmetov |

? | Švédsko | Španielsko | Konanie prebieha (1 emailovaná skrinka) |

- Oznámenia o nájdení predmetov (článok 4 ods. 2 smernice 93/7/EHS)

Rok | Oznamujúci štát | Upovedomený štát | Výsledok |

2004 | Francúzsko | Grécko | Negatívny. Keďže bola jednoročná lehota prekročená, smernica sa nemôže uplatniť. Grécko muselo starožitnú amforu kúpiť. |

2005 | Maďarsko | Rakúsko | Pozitívny (obraz W. Farkasa) |

2006 | Rakúsko | Francúzsko | Navrátenie 2 častí basreliéfu |

2006 | Rakúsko | Česká republika | Navrátenie po súdnej žalobe o navrátenie 1 sochy cholinskej madony |

2006 | Spojené kráľovstvo | Grécko | Navrátenie 1 starožitnej mince |

2007 | Nemecko | Grécko | 3 konfiškácie: 1) 90 starožitných predmetov (v roku 2009 sa majú vrátiť Grécku) 2) 3 starožitné predmety (prebieha prešetrovanie) 3) 1 starožitný predmet (prebieha prešetrovanie) V ďalších troch oznámených prípadoch bol výsledok negatívny, pretože sa skonštatovalo, že predmety neboli z Grécka nezákonne vyvezené. |

? | Nemecko | Rakúsko | Negatívny |

? | Rakúsko | Bulharsko | Konanie prebieha (starožitné mince) |

? | Cyprus | Bulharsko | Konanie prebieha (3 predmety) |

? | Španielsko | Taliansko | Navrátenie 1 rímskej sochy |

? | Španielsko | Taliansko | Konanie prebieha (jedna biblia zo XVI. storočia) |

? | Litva | Nemecko | Pozitívny |

[1] Smernica Rady 93/7/EHS z 15. marca 1993 o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu, Ú. v. ES L 74, 27.3.1993, s. 74, zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 96/100/ES zo 17. februára 1997, Ú. v. ES L 60, 1.3.1997, s. 59 a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/38/ES z 5. júna 2001, Ú. v. ES L 187, 10.7.2001, s. 43.

[2] Prvá správa Komisie Rade, Európskemu parlamentu a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru o uplatňovaní nariadenia Rady (EHS) č. 3911/92 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru a smernice Rady 93/7/EHS o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu, KOM(2000) 325 v konečnom znení z 25. mája 2000.Druhá správa Komisie Rade, Európskemu parlamentu a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu Výboru o uplatňovaní smernice Rady 93/7/EHS o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu, KOM(2005) 675 v konečnom znení.

[3] Komisia nedostala vnútroštátnu správu o uplatňovaní smernice od Estónska, Írska, Luxemburska, Malty a Bulharska.

[4] Malta, Poľsko, Slovensko a Bulharsko.

[5] http://ec.europa.eu/enterprise/regulation/goods/dir937_en.htm

[6] Počas obdobia 2004 až 2007 sa Komisia zaoberala jedinou sťažnosťou týkajúcou sa prekážok vývozu predmetu kultúrnej hodnoty z jedného členského štátu do iného členského štátu (článok 29 Zmluvy o ES).

[7] Na získanie porovnateľných údajov Komisia predložila vnútroštátnym orgánom zodpovedným za uplatňovanie smernice 93/7/EHS rovnaký dotazník, ktorý bol zaslaný na prípravu druhej hodnotiacej správy.

[8] Táto tabuľka bola predložená vnútroštátnym orgánom zodpovedným za uplatňovanie smernice, aby k nej vyjadrili pripomienky a schválili ju.

[9] Niektoré členské štáty sú za zvýšenie (Cyprus a Spojené kráľovstvo), iné za zníženie (Španielsko, Maďarsko, Rakúsko, Poľsko, Slovinsko, Slovensko, Švédsko a Rumunsko).

[10] Okrem žiadosti Českej republiky voči Nemecku týkajúcej sa krstiteľníc ( Taufbecken ), zamietnutej z dôvodu premlčania v roku 2008, ostatné konania na konci roka 2007 stále prebiehali.

[11] Pure Art- preventive criminal analysis of the Dutch art and antiques trade . Intraval-Groningen-Rotterdam. 2007. Táto správa bola vypracovaná v nadväznosti na prieskum citlivosti trhu s umením v Holansku v súvislosti s organizovaným zločinom.

[12] Smernica 93/7/EHS sa takisto uplatňuje na členské štáty Európskeho združenia voľného obchodu, ktoré podpísali Dohodu o európskom hospodárskom priestore, podľa prílohy II kapitoly 28 bodu 1.

[13] Európsky portál by členským štátom umožnil spoločne využívať aktualizované údaje o vývozných povoleniach a poskytoval by informácie o neoprávnenom vývoze. Tento portál by bol predovšetkým vstupným miestom pre vnútroštátne databázy odcudzených predmetov (skupina circa).

[14] Pilotný projekt ITCG bol v rokoch 1997 až 2000 financovaný prostredníctvom IDA ( Interchange of Data between Administrations ). V jeho záverečnej správe, uverejnenej v máji 2000, sa navrhovalo vytvorenie internetovej stránky zloženej z dvoch častí: jednej verejnej, obsahujúcej informácie o predmetoch kultúrnej hodnoty (vnútroštátne právne predpisy, formuláre o pohybe, kontaktné adresy atď.); a z časti vyhradenej pre správne orgány s oblasťou štandardizovanej výmeny, ktorá by obsahovala dôverné informácie. Napriek tomu, že Komisia v roku 2003 navrhla začať vykonávaciu fázu tohto projektu, schvaľovacie konanie bolo zablokované.

[15] Dohovor týkajúci sa opatrení, ktoré je potrebné prijať s cieľom zakázať nezákonný dovoz, vývoz a prenos vlastníctva predmetov kultúrnej hodnoty a zabrániť uvedenému dovozu, vývozu a prenosu vlastníctva, Paríž, 14. novembra 1970.

[16] Pozri tabuľku „Prehľad navrátení (všetky na základe mimosúdneho urovnania)“ v prílohe.

[17] Zdroj: Vnútroštátne správy o uplatňovaní smernice. Tieto tabuľky overili ústredné orgány zodpovedné za uplatňovanie smernice 93/7/EHS. Niektoré údaje však dva dotknuté členské štáty nepotvrdili.Kroky týkajúce sa konkrétneho navrátenia sa môžu vyskytnúť vo viacerých tabuľkách.

[18] V roku 2004 holandský aj nemecký súd zamietol dve žiadosti Talianska týkajúce sa žaloby podanej v roku 2002 o navrátenie gréckej výzbroje (panoplie) a žaloby z roku 2001 týkajúcej sa 911 archeologických predmetov.