[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 26.6.2009

KOM(2009) 309 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Siedma správa Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o uplatňovaní smernice 89/552/EHS „Televízia bez hraníc“

OBSAH

1. Úvod 3

1.1. Súvislosti správy 3

1.2. Najnovší technologický rozvoj a rozvoj televízneho trhu v Európe 3

1.3. Nové pravidlá zavedené smernicou 2007/65/ES 4

2. Uplatňovanie Smernice 4

2.1. Krajina pôvodu, slobodný pohyb a právomoc (články 2, 2a, 3) 4

2.2. Udalosti závažného spoločenského významu (článok 3a/nový článok 3j) 6

2.3. Krátke spravodajské sekvencie (nový článok 3k) 6

2.4. Podpora európskych a nezávislých diel (články 4 a 5) 6

2.5. Uplatňovanie pravidiel týkajúcich sa reklamy (články 10 až 20) 7

2.6. Ochrana maloletých osôb a verejného poriadku (články 2a, 22 a 22a/nové články 2a, 22 a 3b) 9

2.7. Koordinácia medzi vnútroštátnymi orgánmi a Komisiou 10

3. Medzinárodné aspekty 10

3.1. Rozšírenie – ďalšie vyhliadky 10

3.2. Medzinárodný rámec pre kultúrnu rozmanitosť 11

3.3. Spolupráca s Radou Európy 11

4. Ďalšia správa 11

5. Závery 12

1. ÚVOD

1.1. Súvislosti správy

V súlade s článkom 26 smernice 89/552/EHS z 3. októbra 1989 o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania[1], zmenenej a doplnenej smernicou 97/36/ES[2] („smernica o televízii bez hraníc“, ďalej len „STBH“), predkladá Komisia Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov siedmu správu o uplatňovaní tejto smernice. Správa sa zaoberá uplatňovaním STBH v období rokov 2007-2008.

Hlavným cieľom tejto správy je opísať a analyzovať hlavné skutočnosti týkajúce sa STBH v referenčnom období[3].

Rada a Parlament prijali 11. decembra 2007 smernicu 2007/65/ES, ktorá sa má transponovať najneskôr do 19. decembra 2009. Touto smernicou, ktorá nadobudla účinnosť 19. decembra 2007, sa podstatne zmenila a doplnila STBH a premenovala sa na „smernicu o audiovizuálnych mediálnych službách“ (ďalej len „SAVMS“)[4]. Správa sa zaoberá aj novými ustanoveniami smernice.

1.2. Najnovší technologický rozvoj a rozvoj televízneho trhu v Európe

Prevádzkovatelia platenej televízie vo všeobecnosti svojou činnosťou dosiahli výrazné zisky, kým tradiční prevádzkovatelia voľne dostupného a verejnoprávneho vysielania trpeli stagnáciou alebo poklesom príjmov. Zo štatistického hľadiska z najnovších údajov za rok 2006[5] vyplýva, že čisté príjmy vysielacích spoločností v EÚ dosiahli takmer 79 miliárd EUR (verejnoprávne vysielanie 39 %, voľne dostupné komerčné vysielanie 28 %, platená televízia 22 %, tematické vysielanie a teleshopping 11 %).

Do novembra 2008 bolo v členských štátoch zriadených viac ako 4 000 služieb televízneho vysielania[6]. Okrem 352 analógových a digitálnych pozemných národných televíznych kanálov bolo v rámci jednej či viacerých platforiem k dispozícii asi 1 742 kanálov a najmenej 650 kanálov sa zameralo na trh iného členského štátu, než bola krajina, v ktorej mal tento kanál sídlo, alebo na krajiny mimo Únie. Odhaduje sa, že okrem kanálov dostupných na celoštátnej úrovni alebo pochádzajúcich z iných členských štátov je k dispozícii aj vyše 1 500 regionálnych kanálov. Navyše európska verejnosť má prístup k vyše 750 kanálom pochádzajúcich z tretích krajín a prijímaných aspoň v jednom členskom štáte.

Do decembra 2008 ponúkali poskytovatelia audiovizuálnych mediálnych služieb so sídlom v Európskej únii vyše 600 služieb na požiadanie. Väčšina nelineárnych služieb sa poskytuje cez internet alebo prostredníctvom služieb IPTV.

Fragmentácia zloženia divákov pokračovala, keďže diváci do istej miery prešli na nové kanály a služby na požiadanie. Diváci však svoje celkové zvyklosti počas skúmaného obdobia výrazne nezmenili. V porovnaní s rokom 2006 sa v niektorých krajinách v roku 2008 zvýšil čas strávený sledovaním televízie (napr. Spojené kráľovstvo, Španielsko, Rumunsko), v iných sa znížil (Česká republika, Nemecko, Belgicko, Holandsko). Maďarsko zostáva krajinou, v ktorej je denný čas strávený sledovaním televízie najdlhší (260 min/deň), kým Rakúsko a Švédsko sú členské štáty, v ktorých diváci denne strávia sledovaním televízie najkratší čas (148 a 160 minút denne).

1.3. Nové pravidlá zavedené smernicou 2007/65/ES

Nová SAVMS zabezpečuje úroveň harmonizácie pravidiel potrebnú na dosiahnutie cieľov vnútorného trhu tým, že ustanovuje právny rámec pre slobodný pohyb audiovizuálnych mediálnych služieb na základe zásady krajiny pôvodu.

2. Uplatňovanie Smernice

2.1. Krajina pôvodu, slobodný pohyb a právomoc (články 2, 2a, 3)

Zásada krajiny pôvodu je základom smernice 89/552/EHS. Služby, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi krajiny, v ktorej poskytovatelia majú sídlo, sa môžu v rámci vnútorného trhu Spoločenstva slobodne pohybovať. Článkom 2a ods. 2 sa však členským štátom umožňuje, aby prijali ochranné opatrenia, ak televízne vysielanie prichádzajúce z iného členského štátu zjavne, závažne a hrubo porušuje ustanovenia smernice o ochrane maloletých alebo o podnecovaní nenávisti.

Podľa článku 3 majú členské štáty naďalej možnosť požadovať od poskytovateľov mediálnych služieb patriacich pod ich právomoc, aby vyhoveli podrobnejším alebo prísnejším pravidlám v oblastiach koordinovaných touto smernicou.

Uplatnenie tohto ustanovenia viedlo k sankčnému postupu belgickej CSA (Conseil Supérieur de l'Audiovisuel) proti vysielateľom Tvi a CLT-UFA v súvislosti so službami RTL-Tvi, Club RTL a Plug TV, ktoré boli kryté belgickou licenciou do 31. decembra 2005, ale mali aj luxemburskú licenciu. Belgická Conseil d'Etat 15. januára 2009 rozhodla, že v STBH sa jasne uvádza, že v súvislosti s vysielateľom môže byť kompetentný len jeden členský štát. Ďalej uviedla, že 1. januára 2006 tieto kanály získali licenciu v Luxembursku, a preto spadajú do právomoci Luxemburska. Tým, že belgické orgány požadovali schválenie v Belgicku, fakticky popreli platnosť licencie vydanej Luxemburskom.

Nové pravidlá zavedené smernicou 2007/65/ES (nové články 2 ods. 4, 2a ods. 4, 3 ods. 2 až 5)

- Ochranné opatrenia v nelineárnych službách (nový článok 2a ods. 4)

Pokiaľ ide o audiovizuálne mediálne služby na požiadanie, v článku 2a ods. 4 sa pre členský štát zavádza možnosť prijať ochranné opatrenia v súvislosti so zásadou slobody príjmu, ak sú tieto opatrenia potrebné na ochranu verejnej politiky, verejného zdravia, verejnej bezpečnosti a spotrebiteľov. Okrem naliehavých prípadov sa príslušnému členskému štátu a Komisii musí pred prijatím opatrení zaslať oznámenie a Komisia musí dospieť k záveru, že opatrenia sú zlučiteľné s právom Spoločenstva.

- Postupy obchádzania pri lineárnych a nelineárnych službách (nový článok 3 ods. 2 až 5 a ods. 8)

Podľa článku 3 majú členské štáty naďalej možnosť požadovať od poskytovateľov mediálnych služieb patriacich pod ich právomoc, aby vyhoveli podrobnejším alebo prísnejším pravidlám v oblastiach koordinovaných touto smernicou. V prípade, ak sa členský štát domnieva, že vysielateľ patriaci pod právomoc iného členského štátu prevádzkuje televízne vysielanie, ktoré je v plnej alebo prevažnej miere smerované na jeho územie, článkom 3 ods. 2 sa ustanovuje postup spolupráce medzi príslušnými orgánmi členského štátu pôvodu a členského štátu určenia. Ak sa nedosiahne uspokojujúci výsledok, keď si vysielateľ zriadil sídlo v členskom štáte, ktorý má právomoc, s cieľom obísť prísnejšie pravidlá, môže členský štát určenia prijať primerané opatrenia pod podmienkou, že ich riadne oznámi a že Komisia ich považuje za zlučiteľné s právom Spoločenstva.

Pokiaľ ide o služby na požiadanie, nijaké podobné ustanovenie pre prípad obchádzania prísnejších národných pravidiel neexistuje; všeobecné zásady vypracované súdnym dvorom sa však vzťahujú aj na tieto služby[7].

- Kritérium subsidiárnej právomoci (nový článok 2 ods. 4)

Pokiaľ ide o uplatnenie subsidiárneho kritéria pri určení príslušného členského štátu, právomoc musí uplatňovať krajina, v ktorej je umiestnené zariadenie na prenos vzostupného signálu, a len vtedy, ak v Spoločenstve nijaké takéto zariadenie nie je, nesie zodpovednosť členský štát, ktorý disponuje satelitnou kapacitou.

Aby sa zabránilo prípadom dvojitej alebo nijakej právomoci, na 25. zasadnutí Kontaktného výboru zriadeného podľa článku 23 smernice[8] sa dohodlo, že vnútroštátne opatrenia, ktorými sa vykonávajú ustanovenia článku 2 ods. 4, nadobudnú účinnosť súčasne, na konci lehoty na transpozíciu.

Komisia taktiež navrhla spoluprácu založenú na výmene informácií o prevádzkovateľoch satelitného vysielania a zariadeniach na prenos vzostupného signálu, aby bolo možné určiť dotknuté audiovizuálne služby.

2.2. Udalosti závažného spoločenského významu (článok 3a/nový článok 3j)

Podľa článku 3a ods. 1 STBH môžu členské štáty prijímať opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa udalosti veľkého významu pre spoločnosť nevysielali spôsobom, ktorý by pripravil podstatnú časť verejnosti o možnosť takéto udalosti sledovať prostredníctvom vo voľne dostupnej televízie. Podľa článku 3a ods. 2 smernice Komisia musí overiť, či sú takéto opatrenia v súlade s právom Spoločenstva.

V náväznosti na rozsudok vo veci Infront WM AG/Komisia[9] Komisia znova prijala svoje rozhodnutia týkajúce sa oznámených opatrení v súlade so svojimi pravidlami o kolektívnom postupe, delegovaní a výkone rozhodnutí. Konsolidovaný zoznam opatrení sa zverejnil[10].

V nadväznosti na odvolanie Komisie Súdny dvor potvrdil prvý rozsudok a rozhodol, že Infront je v postavení, aby Súdnemu dvoru predložil žiadosť o anulovanie[11].

FIFA a UEFA podali sťažnosť proti rozhodnutiu prijatému Komisiou v súvislosti so zoznamami udalostí veľkého významu[12] Belgicka a Spojeného kráľovstva, ktorá sa týkala zaradenia celých finálových turnajov majstrovstiev sveta a majstrovstiev Európy vo futbale do príslušných zoznamov.

2.3. Krátke spravodajské sekvencie (nový článok 3k)

V smernici 2007/65/ES sa zaviedli nové ustanovenia týkajúce sa zaradenia krátkych sekvencií do spravodajských programov, na základe ktorých má každý vysielateľ so sídlom v Európskej únii prístup ku krátkym sekvenciám týkajúcim sa udalostí veľkého záujmu verejnosti vysielaným na exkluzívnom základe. Tieto krátke sekvencie sa môžu využívať výlučne vo všeobecných spravodajských programoch.

2.4. Podpora európskych a nezávislých diel (články 4 a 5)

Podľa článkov 4 a 5 STBH vysielatelia musia väčšiu časť svojho vymedzeného vysielacieho času rezervovať pre európske diela. Takisto musia rezervovať najmenej 10 % svojho vysielacieho času alebo programového rozpočtu pre európske diela vytvorené nezávislými výrobcami.

Komisia 22. júla 2008 prijala ôsme oznámenie o uplatňovaní článkov 4 a 5 STBH, v ktorom sa zamerala na EÚ-25 v referenčnom období 2005-2006.

Priemerný podiel vysielacieho času určeného pre európske diela vzrástol v rámci EÚ zo 63,52 % v roku 2005 na 65,05 % v roku 2006. V strednom období (2003-2006) sa vysielací čas európskych diel ustálil nad úrovňou 63 %, čo dokazuje všeobecne uspokojivú situáciu, čo sa týka vysielania európskych diel televíznymi kanálmi EÚ. Priemerný podiel vysielaných diel nezávislých producentov za všetky európske televízne kanály vo všetkých členských štátoch narástol z 36,44 % v roku 2005 na 37,59 % v roku 2006. To tiež znamená, že zo strednodobého hľadiska (obdobie 2003-2006) stúpol podiel diel nezávislých producentov vo vysielaní o 6,2 percentuálneho bodu.

Nové pravidlá zavedené smernicou 2007/65/ES (nový článok 1 písm. n) bod i) tretí pododsek a článok 3i)

Pri nelineárnych službách členské štáty musia zabezpečiť, aby poskytovatelia audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie podporovali vhodnými prostriedkami a v prípadoch, keď je to možné, tvorbu európskych diel a prístup k nim[13]. Členské štáty musia Komisii predložiť správu o uplatňovaní tohto ustanovenia do dvoch rokov od dátumu transpozície SAVMS a potom každé ďalšie štyri roky. Požaduje sa aj správa Komisie o uplatňovaní tohto ustanovenia.

Vymedzenie pojmu európskych diel sa rozširuje aj na audiovizuálne diela spoločne vyrobené v rámci dohôd týkajúcich sa audiovizuálneho sektora uzavretých medzi Európskym spoločenstvom a tretími krajinami, ktoré spĺňajú podmienky vymedzené v každej z týchto dohôd.

2.5. Uplatňovanie pravidiel týkajúcich sa reklamy (články 10 až 20)

V rozhodnutí o klasifikácii programu s telefonickou účasťou divákov vysielaného verejným rakúskym vysielateľom ORF[14] Súdny dvor vysvetlil, že „teleshopping“ alebo „televízna reklama“ by sa mali posudzovať na vnútroštátnej úrovni, no poskytol usmernenia, ktoré by mali uľahčiť interpretáciu oboch koncepcií a ich uplatňovanie.

Aby sa program s telefonickou účasťou divákov mohol označiť za teleshopping, divákom musia byť reálne ponúkané služby, čo sa dá určiť na základe niekoľkých kritérií, ako je dĺžka času vyhradeného na hru, výška príjmu generovaného hovormi so zvýšeným poplatkom a typ otázok kladených kandidátom.

Aby sa program s telefonickou účasťou divákov mohol označiť za televíznu reklamu, musia reklamy vyzývajúce na účasť na hre buď podnecovať divákov, aby si kúpili tovar a služby ponúkané ako výhry, alebo formou vlastnej reklamy nepriamo propagovať prednosti kanálu dotknutého vysielateľa.

V rokoch 2007 a 2008, v nadväznosti na správy o tom, ako členské štáty uplatňujú pravidlá týkajúce sa reklamy, predložené Komisii nezávislým konzultantom, sa začali dve konania o porušení, a to proti Taliansku a Španielsku. Konanie o porušení proti Taliansku sa týkalo pravidiel vkladania a maximálneho trvania reklamy. Zistilo sa aj niekoľko prípadov, v ktorých neboli pravidlá týkajúce sa reklamy transponované do talianskych vnútroštátnych právnych predpisov. Komisia 12. decembra 2007 poslala Taliansku formálne oznámenie.

Talianske právne predpisy sa zmenili a doplnili tak, aby zaručili účinnosť sankčného postupu[15] a rešpektovanie pravidiel vkladania v oblasti reklamy.

Taliansky regulačný orgán AGCOM okrem toho zmenil a doplnil talianske právne predpisy o reklame dvoma rozhodnutiami[16] [17], pričom jedno sa týkalo minimálneho trvania okien teleshoppingu a vlastnej reklamy a druhé zaradenia šotov teleshoppingu do hodinového reklamného limitu[18]. Okrem toho prijal interpretačné oznámenie o reklame[19].

Správa týkajúca sa Španielska odhalila niekoľko závažných a pretrvávajúcich prípadov možného porušenia hodinového reklamného limitu. Španielsku sa 11. júla 2007 zaslalo formálne oznámenie[20] a 6. mája 2008 Komisia vydala odôvodnené stanovisko voči Španielsku[21]. Komisia sa 27. novembra 2008 rozhodla predložiť vec Súdnemu dvoru. Španielske orgány a Komisia sa nezhodujú v interpretácii pojmov „reklamný šot“ a „iné formy reklamy“, pričom tieto pojmy majú zásadný význam pre vykonávanie pravidiel upravujúcich hodinové limity. Španielska interpretácia z hodinového limitu vyčleňuje niekoľko typov, ako sú televízne reklamné šoty, mikroreklamné šoty a krátke správy s reklamným cieľom[22]. Hoci všetky tieto typy majú podľa názoru Komisie charakter reklamných šotov, vzťahujú sa na ne osobitné hodinové limity vymedzené vo vnútroštátnych právnych predpisoch.

Nové pravidlá zavedené smernicou 2007/65/ES (nové články 1 písm. h), 1 písm. m), 3e, 3f, 3g, 10, 11, 18, 18 a)

Smernicou 2007/65/ES sa zavádza všeobecná koncepcia audiovizuálneho komerčného oznamu a ustanovuje sa základný stupeň pravidiel pre audiovizuálny komerčný oznam vo všetkých audiovizuálnych mediálnych službách.

Pokiaľ ide o reklamu, zrušil sa denný limit času vyhradeného pre reklamu, ale zostáva zachovaný limit dvanástich minút na hodinu. Predošlé pravidlo dvadsaťminútových odstupov medzi reklamnými blokmi už neplatí. Osobitný režim jedinej reklamnej prestávky v rámci plánovaného obdobia 30 minút však stále platí pre kinematografické diela, televízne filmy a spravodajské programy.

Prvý raz sa upravuje umiestňovanie produktov. V zásade sa umiestňovanie produktov zakazuje, je však prípustné v niektorých programoch: v kinematografických dielach, filmoch a televíznych seriáloch vyrobených pre audiovizuálne mediálne služby, v športových programoch a ľahkých zábavných programoch, ak sa členský štát nerozhodne inak. Umiestňovanie produktov spočívajúce v poskytovaní tovaru alebo služieb zdarma vo forme rekvizít alebo cien sa povoľuje vo všetkých typoch programov. Ak je umiestňovanie produktov, či už platené alebo neplatené, povolené, musí spĺňať isté pravidlá, napríklad nesmie narúšať zodpovednosť a redakčnú nezávislosť poskytovateľa mediálnej služby, nesmie nabádať na zakúpenie alebo prenajatie príslušného tovaru alebo služieb, nesmie nemiestne zdôrazňovať daný produkt a diváci musia byť informovaní o existencii umiestnenia produktu. V každom prípade sa zakazuje umiestňovanie tabakových výrobkov (a ich spoločností) a liekov alebo liečebných postupov dostupných na lekársky predpis.

A konečne, členským štátom sa adresuje výzva, aby podporili poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb pri vytváraní kódexov správania týkajúcich sa nevhodných audiovizuálnych komerčných oznamov sladkých, tučných alebo slaných potravín či nápojov v detských programoch.

2.6. Ochrana maloletých osôb a verejného poriadku (články 2a, 22 a 22a/nové články 2a, 22 a 3b)

Po troch sťažnostiach tureckej Rozhlasovej a televíznej najvyššej rady (RTSC) Dánsky výbor pre rozhlas a televíziu (RTB) v máji 2007 rozhodol, že programy kurdského vysielateľa RPJ TV obsahujú podnecovanie nenávisti.

V júni 2008 nemecká vláda zakázala všetky aktivity ROJ TV v Nemecku pre dopustenie sa trestného činu podpory PKK (Strany pracujúcich Kurdistanu), ktorá je na zozname teroristických organizácií. ROJ TV sa podľa všetkého stavala aj proti priateľstvu medzi národmi, ohrozovala verejnú bezpečnosť a verejný poriadok a urážala ľudskú dôstojnosť.

V novembri 2008 nemecká vláda zakázala všetky činnosti Al Manar TV v Nemecku po tom, ako skonštatovala, že „účel a činnosť Al-Manar TV spočívajú v podpore, presadzovaní a požadovaní používania násilia ako prostriedku dosahovania politických a náboženských cieľov“. Tento zákaz presahuje zákaz vysielania a retransmisie a týka sa všetkých foriem podpory tohto kanála. Keďže však Al Manar TV nespadá pod právomoc žiadneho členského štátu, ustanovenia STBH na túto službu nevzťahujú.

V decembri 2008 francúzska CSA (Conseil Supérieur de l'Audiovisuel) požiadala satelitného prevádzkovateľa Eutelsat, aby zastavil porušovanie francúzskych predpisov, ktorými sa vykonáva STBH, palestínskym vysielateľom Al-Aqsa TV, keďže CSA v niektorých ním vysielaných programoch objavila podnecovanie nenávisti.

Nové pravidlá zavedené smernicou 2007/65/ES (nový článok 3h)

Smernicou 2007/65/ES sa zavádza ustanovenie o ochrane maloletých v súvislosti so službami na požiadanie, ktorým sa zabezpečuje, aby audiovizuálne mediálne služby, ktorých obsah by mohol vážne ktoré by mohli vážne narušiť telesný, duševný alebo morálny vývoj maloletých, boli sprístupnené iba takým spôsobom, ktorý zabezpečí, aby maloletí nemohli takéto audiovizuálne mediálne služby na požiadanie za bežných okolností počuť ani sledovať[23].

2.7. Koordinácia medzi vnútroštátnymi orgánmi a Komisiou

2.7.1. Zasadnutia Kontaktného výboru [24]

Zasadnutia Kontaktného výboru sa konali 20. novembra 2007 (25. zasadnutie), 19. februára 2008 (26. zasadnutie), 16. apríla 2008 (27. zasadnutie), 18. júna 2008 (28. zasadnutie) a 16. decembra 2008 (29. zasadnutie). Zápisnice z týchto zasadnutí sú umiestnené na webovom sídle Komisie [25].

Výbor pozorne sledoval proces transpozície novo prijatej smernice v členských štátoch. Diskutoval o všetkých nových ustanoveniach v súvislosti s možnými implementačnými otázkami, ako sú budúce požiadavky na transparentnosť a oznamovacia povinnosť. Delegácie sa dohodli aj na postupe, ktorým sa zabezpečí nenásilná implementácia zmenených kritérií subsidiárnej právomoci.

2.7.2. Zasadnutia regulačných orgánov

Stretnutia s regulačnými orgánmi sa konali 30. októbra 2007 a 4. júla 2008. Hlavným cieľom bola výmena názorov o nových ustanoveniach, ktoré obsahuje premenovaná SAVMS a poskytnutie aktuálnych informácií regulačným orgánom formou diskusie s Kontaktným výborom. Komisia sa ako pozorovateľ zúčastňovala aj na zasadnutiach Európskej platformy regulačných orgánov (EPRA). Článkom 23b SAVMS sa prehlbuje povinnosť spolupráce medzi členskými štátmi a medzi nimi a Komisiou prostredníctvom ich príslušných nezávislých regulačných orgánov.

3. MEDZINÁRODNÉ ASPEKTY

3.1. Rozšírenie – ďalšie vyhliadky

Chorvátsko, Turecko a Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko sú kandidátske krajiny na členstvo v Európskej únii. Po zladení chorvátskych právnych predpisov so STBH Rada Európskej únie 18. decembra 2008 predbežne uzavrela kapitolu 10 prístupových rokovaní o informačnej spoločnosti a médiách. Ten istý deň sa rozhodla otvoriť túto kapitolu v prístupových rokovaniach s Tureckom na základe kompromisného zladenia tureckých audiovizuálnych právnych predpisov s európskymi audiovizuálnymi právnymi predpismi.

Pokiaľ ide o krajiny Stabilizačného a asociačného procesu (Albánsko, Bosnu a Hercegovinu, Čiernu Horu a Srbsko, ako aj Kosovo na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 1244/99), Komisia v spolupráci s Radou Európy uplatňuje stratégiu pre zblíženie audiovizuálnych ich politík s európskymi normami pre médiá. Komisia sleduje proces a venuje osobitnú pozornosť vývoju administratívnych a súdnych štruktúr.

3.2. Medzinárodný rámec pre kultúrnu rozmanitosť

Spoločenstvo už prijíma opatrenia na implementáciu Dohovoru UNESCO o ochrane a podpore rôznorodosti kultúrneho prejavu do svojich politík. Rozšírením vymedzenia európskych diel o diela vytvorené v koprodukcii v rámci dohôd týkajúcich sa audiovizuálneho odvetvia uzavretých medzi Spoločenstvom a tretími krajinami sa prostredníctvom SAVMS väčšmi otvára priestor pre medzinárodnú spoluprácu s cieľom podporiť kultúrnu rozmanitosť rozšírením možností pre šírenie audiovizuálnych diel. Protokol o kultúrnej spolupráci Dohody o hospodárskom partnerstve podpísanej v októbri 2008 so 14 karibskými krajinami zo skupiny CARIFORUM[26] je prvou dohodou, v ktorej sa implementoval tento prístup.

3.3. Spolupráca s Radou Európy

Európska komisia a Rada Európy 14. mája 2007 predložili preskúmanie návrhu albánskeho zákona o digitálnom vysielaní.

Európska komisia v spolupráci s Radou Európy a OSCE 28. apríla 2008 zorganizovala znalostný workshop o nezávislosti médií a telekomunikačných regulačných orgánov v Sarajeve (Bosna a Hercegovina).

Európska komisia pozvala 1. a 2. decembra 2008 zúčastnené subjekty z mediálnej oblasti zo západného Balkánu a Turecka do Istanbulu na seminár o SAVMS a digitalizácii televízneho vysielania[27].

4. Ďalšia správa

V článku 26 premenovanej SAVMS sa ustanovuje, že najneskôr 19. decembra 2011, a potom každé tri roky, Komisia predloží Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru správu o uplatňovaní tejto smernice v znení zmien a doplnení a v prípade potreby predostrie ďalšie návrhy na jej prispôsobenie vývoju v oblasti audiovizuálnych mediálnych služieb, najmä vzhľadom na najnovší technický rozvoj, konkurencieschopnosť sektora a úroveň mediálnej gramotnosti vo všetkých členských štátoch[28]. Táto správa by tiež mala posúdiť otázku televíznej reklamy, ktorá sprevádza detské programy alebo je do nich včlenená, a najmä to, či k a kvalitatívne pravidlá zahrnuté v smernici poskytujú požadovanú úroveň ochrany. Preto členské štáty budú musieť podávať o týchto otázkach Komisii správy. Ďalej by sa správa mala zmieniť aj o dostupnosti audiovizuálnych mediálnych služieb pre zrakovo alebo sluchovo postihnutých ľudí a o režimoch spoločnej regulácie a samoregulácie.

5. Závery

Táto správa dokazuje, že smernica o televízii bez hraníc naďalej funguje ako účinný nástroj pre zaručenie slobodného šírenia vysielacích služieb a zároveň zaručuje dostatočnú úroveň ochrany spotrebiteľov a podpory európskych diel. Konania o porušení v súvislosti s uplatňovaním pravidiel pre reklamu naznačujú, že túto oblasť je potrebné pozorne sledovať. Ako sa však konštatovalo už v predchádzajúcej správe, právny rámec treba revidovať tak, aby zodpovedal technickému rozvoju a zmenám na trhu. Prijatie smernice 2007/65/ES, ktorou sa podstatne mení a dopĺňa STBH a upravuje jej názov, je odpoveďou na rad uvedených otázok. Primeranosť tohto nového nástroja sa bude ďalej sledovať a Komisia sa ňou bude zaoberať v nasledujúcich správach.

[1] Ú. v. ES L 298, 17.10.1989, s. 23.

[2] Ú. v. ES L 202, 30.7.1997, s. 60.

[3] Nadväzuje na šiestu správu o uplatňovaní (KOM(2007) 452 v konečnom znení).

[4] Pozri článok 1 smernice 2007/65/ES. Smernica 89/552/EHS sa týmto mení a dopĺňa takto: 1. názov sa nahrádza takto: „Smernica Európskeho parlamentu a Rady 89/552/EHS z 3. októbra 1989 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách)“.

[5] Európske audiovizuálne observatórium, ročenka 2008.

[6] Európske audiovizuálne observatórium, databáza MAVISE.

[7] Smernica 2000/31/ES odôvodnenie (57): Súdny dvor zhodne rozhodol o tom, že členský štát si ponecháva právo, prijať opatrenia proti poskytovateľovi služieb, ktorý má sídlo v inom členskom štáte, ale smeruje väčšinu svojej činnosti na územie prvého členského štátu, ak voľba miesta podnikania bola urobená s cieľom obchádzať právne predpisy, ktoré by sa uplatňovali na poskytovateľa, ak by mal sídlo podnikania na území prvého členského štátu. Pozri najmä veci C-212/97, Centros, 9. marec 1999 a C-196/04, Cadbury, 12. september 2008.

[8] Pozri 2.7.1.

[9] Vec T-33/01, Infront WM AG /Komisia, 15. december 2005.

[10] Ú. v. EÚ C 17 z 24. januára 2008, s. 7-10.

[11] Vec C-125/06, 13. marec 2008, Komisia/Infront WM AG.

[12] Veci T- 385/07, T-55/08 a T-68/08.

[13] Článok 3i ods. 1.

[14] C/195-06, Kommunikationsbehörde Austria (KommAustria)/Österreichischer Rundfunk (ORF),18. október 2007.

[15] http://www.parlamento.it/leggi/08101l.htm#conve.

[16] http://www.agcom.it/provv/d_162_07_CSP.htm.

[17] http://www.agcom.it/provv/d_12_08_CSP.htm.

[18] http://www.agcom.it/provv/d_133_08_CSP.htm.

[19] http://www.agcom.it/provv/d_211_08_CSP/d_211_08_CSP.htm.

[20] http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=IP/07/1062&format=HTML&aged=0 &language=EN&guiLanguage=en .

[21] http://www.europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=IP/08/700&format=HTML&ag ed=0&language=EN&guiLanguage=en.

[22] V španielčine micro-espacios publicitarios a publireportages.

[23] Medzi ďalšie opatrenia prijaté v oblasti ochrany maloletých patrí oznámenie o ochrane neplnoletých osôb s ohľadom na využívanie videohier, ktoré prijala Komisia 22. apríla 2008 (KOM (2008) /0207 v konečnom znení, 22.4.2008). Oznámenie sa týka niekoľkých otázok vrátane prijímania hodnotiacich systémov PEGI a PEGI On-line členskými štátmi.

[24] Podľa článku 23a smernice sa Kontaktný výbor skladá zo zástupcov príslušných orgánov a zriaďuje sa pri Komisii. Medzi jeho úlohy patrí o. i. diskutovanie o otázkach vykonávania smernice.

[25] http://ec.europa.eu/comm/avpolicy/reg/tvwf/contact_comm/index_en.htm.

[26] t. j. všetky karibské štáty (okrem Haiti), ktoré sú členmi CARICOM-u (Antigua a Barbuda, Bahamy, Barbados, Belize, Dominika, Grenada, Guyana, Jamajka, Montserrat, Svätý Kitts a Nevis, Svätá Lucia, Svätý Vincent a Grenadíny, Surinam, Trinidad a Tobago) a Dominikánska republika. Dohoda bola podpísaná 15. októbra 2008 s trinástimi z týchto štátov. Guyana podpísala dohodu 20. októbra 2008.

[27] http://ec.europa.eu/avpolicy/ext/enlargement/index_en.htm.

[28] Na tento účel sa začala realizovať štúdia, v ktorej sa majú vytvoriť kritériá pre posudzovanie úrovní mediálnej gramotnosti. Zmluva bola podpísaná v októbri 2008 a záverečná správa má byť k dispozícii v júli 2009.