[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV | Brusel, 29.4.2009 KOM(2009) 210 v konečnom znení OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV O reakcii na správy skupiny expertov o následnom hodnotení šiesteho rámcového programu OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV O reakcii na správy skupiny expertov o následnom hodnotení šiesteho rámcového programu 1. CELKOVÝ KONTEXT V rozhodnutiach o Siedmych rámcových programoch[1] (ES a Euratom) sa uvádza, že by sa mali vyhodnotiť do dvoch rokov od ich ukončenia. Následné hodnotenie šiesteho rámcového programu (6. RP) (2002 – 2006) vykonalo 13 členov skupiny expertov pod vedením profesora Ernsta Rietschela, predsedu Vedeckej spoločnosti G. W. Leibnitza (Leibnitz-Gesellschaft). Hodnotenie sa zameralo na posúdenie koncepcie, realizácie a úspechov 6. RP a vychádzalo zo širokého spektra podkladov[2]. Zistenia a odporúčania konkrétnych hodnotení priamych akcií Spoločného výskumného centra (SVC) a výskumu v oblasti technológií informačnej spoločnosti (TIS) sa predložili skupine expertov. Súčasťou oboch rámcových programov sú tzv. priame akcie – aktivity v oblasti výskumu a rozvoja (R&D), ktoré vykonáva Spoločné výskumné centrum Európskej komisie. SVC a jeho správna rada zriadili panel expertov, ktorému predsedá Sir David King[3] a ktorý odovzdal svoju správu v septembri 2008. Napriek tomu, že útvary Komisie už vo svojej reakcii na výsledky tejto správy [4] do veľkej miery podporili odporúčania, ktoré obsahuje, Komisia považuje za zmysluplné upozorniť v kontexte celkového hodnotenia 6. RP na túto konkrétnu hodnotiacu správu SVC, ktorá je podľa názoru Komisie referenčným hodnotením SVC (pozri prílohu). Následné hodnotenie tematickej priority TIS v 6. RP vykonala skupina expertov, ktorej predsedá pán Esko Aho. Komisia správu uvítala a svoje prvotné reakcie na odporúčania, ktoré obsahuje, uviedla/predložila v septembri 2008 v oznámení[5] ďalším inštitúciám. Navrhla, aby sa stali predmetom širšej diskusie o európskej politike týkajúcej sa inovácií v oblasti IKT[6]. 2. ÚVOD Hlavnými cieľmi šiestych rámcových programov (2002 – 2006) a ich špecifických programov bolo integrovať, posilniť a štruktúrovať Európsky výskumný priestor. Vďaka rozpočtu 19,235 miliardy EUR patrili z celosvetového hľadiska k najrozsiahlejším verejným výskumným programom a ich vyhodnotenie nepredstavuje jednoduchú úlohu. Komisii bola nedávno doručená správa skupiny expertov, ktorá stanovila referenčné kritériá z hľadiska rozsahu a kvality použitých podkladov a presnosť poskytnutých údajov. Zistenia, závery, odporúčania a budúce vyhliadky rámcových programov uvedené v tejto správe predstavujú cenný prínos z hľadiska budúceho vývoja politiky a jej následného hodnotenia, a najmä priebežného hodnotenia 7. RP a vypracovania 8. RP, ktorý sa začne v roku 2014. Toto oznámenie slúži na otvorenú a transparentnú reakciu na otázky vyplývajúce z následného hodnotenia a na stanovenie akcií, ktoré Komisia plánuje prijať alebo už prijala v záujme zmiernenia problémov, ale aj na diskusiu o problémoch, v prípade ktorých neexistuje zjavné či okamžité riešenie. Je jasné, že mnoho otázok vyplývajúcich z hodnotiacej správy – najmä čo sa týka vypracovania a obsahu rámcových programov a rozpočtových pravidiel – nemôže vzhľadom na ich implementáciu Komisia riešiť sama, ale budú si vyžadovať spoluprácu širšej skupiny aktérov vrátane členských štátov, Rady a Európskeho parlamentu. 3. REAKCIA NA ODPORÚčANIA 1. Predtým, ako Komisia predloží návrh 8. RP, by mala zanalyzovať a jasnejšie zdokumentovať celkové aj jednotlivé aspekty súčasnej a budúcej koncepcie rámcového programu. Počet cieľov stanovených pre rámcový program by mal zodpovedať schopnosti Komisie a ostatných aktérov splniť tieto ciele. Komisia by mala zdokumentovať konzultačné procesy a zvýšiť ich transparentnosť v súvislosti s vypracovaním rámcového programu, jednak z celkového hľadiska a jednak na úrovni jednotlivých pracovných programov. Komisia súhlasí s celkovým zámerom tohto odporúčania. Príprave a vypracovaniu návrhu 8. RP bude predchádzať rozsiahla, otvorená a transparentná konzultácia so zúčastnenými stranami. K návrhu 8. RP bude priložené hodnotenie vplyvu, ktoré bude obsahovať podrobnú analýzu jeho koncepcie. Ústredný cieľ politiky EÚ v oblasti výskumu a vývoja a rámcových programov od roku 2003 predstavovala realizácia EVP. Na tom sa v budúcnosti pravdepodobne nič nezmení. Rámcový program sa bude musieť čoraz viac niesť v duchu koncepcie partnerstva s členskými štátmi v zmysle ľubľanského procesu[7] a zohľadňovať spoločne odsúhlasenú víziu EVP na rok 2020[8]. To znamená vytvorenie európskeho vnútorného trhu pre vedu, poznatky a technológiu, intenzívnejšiu koordináciu výskumnej činnosti a politiky, zvýšené sústredenie na programy a stratégie zamerané na riešenie najdôležitejších spoločenských problémov (energetika, životné prostredie, zmena klímy, zdravie, starnutie obyvateľstva a udržateľný rozvoj). Z toho vyplývajú náročné úlohy, ako napríklad hľadanie nových spôsobov posilňovania zdrojov prostredníctvom partnerstiev. Okrem toho ide o podporu a intenzívnejšiu realizáciu piatich iniciatív EVP, ktoré sa začali v roku 2008 – najmä partnerstiev výskumníkov, stratégie medzinárodnej spolupráce v oblasti výskumu a koncepcie spoločného plánovania. 2. Pri rámcovom programe však musí ísť o viac ako len o premietnutie počiatočných očakávaní vzájomne si konkurujúcich príjemcov alebo zúčastnených strán. Musí byť dostatočne pružný na to, aby sa mohol ďalej vyvíjať a meniť. Rámcový program sa nemá stať náhradou politiky členských štátov v oblasti výskumu a vývoja ani riešením iných miestnych problémov, ale v záujme posilnenia a štruktúrovania EVP by mal byť lepšie zosúladený s výskumnou činnosťou na úrovni jednotlivých členských štátov. Mal by sa tiež vedome vyhýbať vytváraniu monopolov. V súčasnosti sa Komisia a rámcový program podieľajú na takmer všetkých činnostiach európskej spolupráce v oblasti výskumu a vývoja, čo môže viesť k uniformite myslenia a nápadov a negácii výhod rôznorodosti európskeho systému výskumu. Komisia do veľkej miery súhlasí s odporúčaním, ako aj s potrebou lepšieho zosúladenia a koordinácie výskumnej činnosti na úrovni Spoločenstva a jednotlivých členských štátov v záujme posilnenia a štruktúrovania EVP. Potreba silných a trvalých partnerstiev EVP medzi Komisiou a členskými štátmi v rámci ľubľanského procesu vyplýva do veľkej miery z úsilia o lepšiu zosúladenosť na strategickej úrovni aj na úrovni plánovania. Na strategickej úrovni sa to odohráva pomocou otvorenej metódy koordinácie a prostredníctvom realizácie iniciatív EVP na úrovni Spoločenstva, ktoré sa začali v roku 2008[9]. Na úrovni plánovania navrhla Komisia na základe skúseností s EVP-NET a iniciatív podľa článku 169 koncepciu spoločného plánovania. Rámcový program skutočne nenahrádza vnútroštátne financovanie, ale musí prinášať európsku pridanú hodnotu, a to nezávisle od veľkosti a rozsahu projektu či použitého nástroja. Neexistujú dôkazy o tom, že Komisia a rámcový program majú v európskom výskume monopolné postavenie. Inštitúcie a aktivity ako CERN, EUREKA, ESF a COST sú len niekoľkými príkladmi celoeurópskych a multilaterálnych orgánov, ktoré v súčasnosti podporujú európsky systém výskumu. 3. Zo slovníka treba vypustiť slovné spojenie „tretie krajiny“, pretože stojí v ceste strategickému mysleniu. Malo by sa nahradiť tromi stratégiami: jednou pre spoluprácu rámcového programu EÚ s rozvojovými krajinami; jednou pre spoluprácu s krajinami vykazujúcimi hospodársky rast a jednou pre spoluprácu s priemyselnými krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ. Rozpočtové prostriedky na spoluprácu s najdôležitejšími priemyselnými krajinami (napríklad USA a Japonsko) a krajinami s rozvíjajúcim sa hospodárstvom (napríklad India, Čína a Brazília) by sa mal výrazne zvýšiť. Okrem toho by sa mali pripraviť osobitné stratégie zamerané na zlepšenie mobility vo vzťahu k týmto krajinám a a zapojiť ich ako partnerov do hlavných aktivít rámcového programu, čo by sa pozitívne prejavilo na kvalite aj cieľoch EVP. Aktivity rámcového programu zamerané na spoluprácu s rozvojovými krajinami by sa mali sústrediť na témy a technológie, ktoré sú relevantné z hľadiska rozvoja a v ktorých majú vedci z EÚ celosvetovo vedúce postavenie. Pojem „tretia krajina“ sa týka krajín, ktoré nie sú plnoprávnymi členmi rámcového programu. Patria sem aj krajiny, ktoré nie sú členskými krajinami EÚ, a krajiny, ktoré nemajú status pridruženej krajiny. Komisia uznáva, že tento pojem má isté nevýhody, no zatiaľ nebránil cielenejším a diferencovanejším úvahám o strategických partnerstvách v oblasti výskumu s tromi uvedenými typmi krajín[10]. Náhrada tohto pojmu podrobnejším triedením by nemusela byť v záujme väčšej jasnosti alebo zjednodušenia. Okrem toho by Komisia rada poukázala na to, aké je dôležité naďalej sa prostredníctvom rámcových programov usilovať o špičkovú úroveň v rámci medzinárodnej spolupráce a zároveň zohľadňovať konkrétne výskumné potreby partnerských krajín, ako aj podporovať budovanie výskumných kapacít prostredníctvom iných zdrojov financovania. Komisia súhlasí s tým, že v oblasti výskumu je potrebné jednoznačnejšie sa sústrediť na spoluprácu s „tretími krajinami“, ako to vyplýva aj z najnovšieho oznámenia o strategickom európskom rámci pre medzinárodnú vedecko-technickú spoluprácu[11]. Komisia sa výrazne zasadzuje za zvýšenie prostriedkov na financovanie partnerstiev s rozvinutými krajinami v oblasti výskumu, a tým posilňuje prepojenie so svetovými vedeckými špičkami. Skôr, ako sa to podarí, bude treba zdolať niekoľko praktických prekážok. V rámci 7. RP sa vyskytuje viacero vývojových trendov: - Špecifické akcie medzinárodnej spolupráce sa ukázali byť účinným prostriedkom na podporu partnerstiev zameraných na riešenie spoločných problémov, a to najmä s krajinami vykazujúcimi hospodársky rast a rozvojovými krajinami. Napríklad došlo ku koordinovaným výzvam so strategickými partnermi ako Rusko a India. - Budovanie strategického partnerstva s členskými štátmi, najmä „Podpora strategickej spolupráce s dôležitými tretími krajinami na základe geografických a tematických priorít“. Na tento účel bolo zriadené nové strategické fórum pre medzinárodnú vedecko-technickú spoluprácu. - Vzájomné otváranie programov, napríklad medzi EÚ a USA v tematickej priorite „Zdravie“. 4. Mala by sa zaviesť nová koncepcia „zdola nahor“ („bottom-up“, tak ako v prípade činnosti NEST v 6. RP), aby sa vyskúšali nové smery výskumu a originálne spôsoby spolupráce. Táto koncepcia by sa mala vyznačovať flexibilitou a ochotou riskovať, pričom jediným kritériom výberu by mala byť „vedecká excelentnosť“. V rámci 7. RP sa kladie oveľa väčší dôraz na výskum na hraniciach poznania a filozofia „zdola nahor“, ktorá sa objavila v rámci NEST, je kľúčovým princípom Európskej rady pre výskum (ERV), ktorý platí pre všetky oblasti vedy a techniky vrátane spoločenských a humanitných vied. Podpora hlavných výskumných pracovníkov a jednotlivých tímov zo strany ERV predstavuje zmenu v koncepcii v porovnaní s kolaboratívnym výskumom, ktorý sa podporoval v rámci NEST. Vzhľadom na to, že kolaboratívne programy môžu pomocou celoeurópskych partnerstiev efektívne podporovať interdisciplinárny výskum na hraniciach poznania, sú ako doplnenie ERV súčasťou každej tematickej priority 7. RP aj výskumné činnosti typu NEST. Zmienku si zasluhuje najmä iniciatíva „Budúce a nové technológie (FET-Proactive)“ v rámci tematickej priority IKT, ktorá má za cieľ sústrediť zdroje na vizionárske a náročné dlhodobé ciele s potenciálne silným vplyvom v budúcnosti. Komisia priznáva, že je potrebné venovať viac pozornosti účinnému fungovaniu kombinácie nástrojov na podporu výskumu na hraniciach poznania – ktorému sa venujú jednotlivé tímy aj celoeurópske partnerstvá – v každom type výskumu, ktorý sa v celom rozsahu výskumu rámcového programu. Úvahy o zintenzívnení výskumu na hraniciach poznania typu NEST by sa nemali obmedziť len na cielený výskum v rámci špecifických tematických cieľov, ale mali by sa zamerať aj na koncepciu „zdola nahor“, multitematický a interdisciplinárny výskum. 5. Účasť MSP na tematických prioritných okruhoch je dôležitá a mala by sa podporovať. Celkový cieľ 15 % by sa však mal prehodnotiť a prípadne nahradiť mechanizmami, ktoré lepšie zodpovedajú príslušnej dynamike jednotlivých priemyselných odvetví. Podľa názoru Komisie by sa mala podporovať účasť MSP na rámcových programoch a ich prioritných tematických okruhoch. 15 % cieľ zodpovedá významu, ktorý spoluzákonodarcovia pripisovali tejto otázke, no nikdy nemal byť samoúčelný. Charakteru a potrebám MSP často lepšie zodpovedajú regionálne a vnútroštátne programy a ich partneri. V niekoľkých rámcových programoch existovala neustála snaha (v súčasnosti zo strany medziútvarovej pracovnej skupiny) o monitorovanie účasti MSP a ustanovenie osobitných ustanovení, ktoré zodpovedajú ich konkrétnym potrebám. V tejto súvislosti predstavuje pozoruhodný úspech program Eurostars, ktorý je spoločnou iniciatívou siete EUREKA a 7. RP zameranou na financovanie trhovo orientovaného výskumu s aktívnou účasťou MSP, ktoré sa venujú výskumu. V súčasnosti sa pracuje na podrobnej štúdii, ktorou sa majú preskúmať výhody, ktoré MSP získavajú z účasti na rámcových programoch vrátane zvláštnych opatrení osobitného programu „Kapacity“. Táto práca by mala pomôcť aj hlbšiemu pochopeniu povahy výskumných činností, ktoré MSP vykonávajú v rámcovom programe, ako aj potrieb MSP, ktoré sú z hľadiska technickej vyspelosti na vysokej, strednej či nízkej úrovni, aby v budúcich rámcových programoch došlo k zefektívneniu podpory MSP. 6. Skupina expertov odporúča pokračovať v procese ESFRI vrátane jeho plánu a prognostických činností a konštatuje, že činnosti rámcového programu, ktorými sa podporujú výskumné infraštruktúry a ktoré sú použiteľné vo viacerých oblastiach, sa osvedčili ako vysoko efektívne. Komisia bude naďalej podporovať činnosti Európskeho strategického fóra o výskumných infraštruktúrach (ESFRI). ESFRI zohráva kľúčovú úlohu pri vypracúvaní stratégie, najmä prostredníctvom svojho plánu európskych výskumných infraštruktúr (ERI). Nadstavbu tohto plánu by mali predstavovať vnútroštátne plány členských štátov a lepšia celosvetová koordinácia výskumných infraštruktúr. To zodpovedá akciám Spoločenstva v tejto oblasti. Do plánu ESFRI sa v 7. RP plánuje zahrnúť nová akcia, ktorej cieľom je pomôcť vybudovať ďalšiu generáciu Európskych výskumných infraštruktúr (Budovanie – prípravná fáza). V záujme podpory a urýchlenia procesu rozhodovania Komisia navyše pracuje na novom právnom rámci ERI. Komisia si je vedomá účinnosti infraštruktúr, ktoré sú použiteľné vo viacerých oblastiach, ku ktorým patria napríklad infraštruktúry založené na IKT. V budúcnosti sa bude naďalej výrazne zasadzovať za ich ďalší rozvoj a zohľadňovať ich rýchly technologický vývoj, celosvetový rozmer, ako aj odporúčania od takých fór, ako je eIRG[12]. 7. Je nevyhnutné podniknúť kroky, aby sa podarilo zreteľne zvýšiť účasť výskumných pracovníčok na projektoch rámcového programu a teda konať proaktívnejšie – napríklad podmieniť financovanie väčších nástrojov (opätovným) zavedením špecifických akcií zameraných na dosiahnutie rodovej rovnosti na základe kvalitatívnych kritérií. V prípade neúspechu je potrebné systematicky a priebežne zostavovať, analyzovať a monitorovať štatistiky a prijímať príslušné akcie. Komisia súhlasí s tým, že je potrebná lepšia rovnováha medzi ženami a mužmi v európskom výskume. K smerovaniu, aké navrhuje skupina expertov, má však opatrný postoj. Rámcový program by mal fungovať ako príklad najlepšej praxe a stanovovať normy. Podiel žien v rámcovom programe je však už teraz vyšší ako vo vnútroštátnych programoch, a sú isté hranice, pokiaľ ide o to, čo sa dá dosiahnuť len pomocou samotného rámcového programu. Všetky budúce akcie musia vychádzať z lepšieho zhromažďovania a analýzy štatistík o podiele mužov a žien pôsobiacich vo výskume. Je potrebné vo väčšej miere uplatňovať „vzostupnú“ koncepciu, a to v spolupráci s členskými štátmi a ostatnými politickými oblasťami, ktoré majú vplyv na rodovú rovnosť. Dobrým príkladom je Kódex najlepšej praxe pre ženy v IKT[13], ktorého podstatou je vytvárať v spolupráci s európskym odvetvím IKT také podmienky, vďaka ktorým sa ženy budú v tomto odvetví zamestnávať a dlhodobo v ňom pôsobiť. 8. Z hľadiska budúcej životaschopnosti a konkurencieschopnosti európskej vedy a techniky je potrebné zabezpečiť, aby mladí ľudia považovali výskum za zaujímavú kariérnu voľbu. Jedným zo spôsobov riešenia tejto otázky by mohla byť jasnejšia orientácia rámcových programov na najdôležitejšie medzinárodné potreby a problémy. K ďalším možnostiam na zlepšenie situácie patrí podpora mobility mladých európskych vedcov a vytvorenie podmienok, vďaka ktorým bude v Európe študovať a pracovať viac študentov a mladých výskumných pracovníkov z krajín rozvíjajúcich sa z hľadiska vedy. Komisia súhlasí s tým, že je potrebné, aby sa o kariéru v oblasti vedy a techniky začalo zaujímať viac mladých ľudí. Z Rocardovej správy o vyučovaní prírodných vied[14] ( The Rocard Report on Education Science ) jasne vyplynulo, že mladé generácie majú čoraz menší záujem o štúdium prírodných vied. V záveroch sa okrem iného uvádza, že je potrebné radikálne zmeniť modely vyučovania v tejto oblasti. Vhodné riešenia bude potrebné hľadať na úrovni členských štátov aj na úrovni Spoločenstva pomocou akcií z rôznych politických oblastí a zapojenia širokého spektra zúčastnených strán. 7. RP sa čoraz viac sústredí na najdôležitejšie medzinárodné potreby a problémy. Ako príklad možno uviesť technológie obnoviteľnej energie v rámci európskeho strategického plánu pre technológie v oblasti energetiky (SET). Spoločné technologické iniciatívy, navrhovaná spoločná koncepcia plánovania, ako aj budovanie globálneho partnerstva v rámci novej medzinárodnej stratégie v oblasti vedy a techniky sa sústredia na najdôležitejšie medzinárodné potreby a problémy. Ďalšou oblasťou, v ktorej sa dosiahol pokrok, je pracovný trh pre výskumných pracovníkov. Európske partnerstvo pre výskumných pracovníkov, ktoré nedávno vzniklo, má priniesť na úrovni jednotlivých členských štátov aj na európskej úrovni politické opatrenia, ktoré majú zatraktívniť Európu z hľadiska výskumnej kariéry a mobility. Ďalšia práca zameraná na to, aby sa na úrovni výskumných inštitúcií prevzali princípy Európskej charty výskumných pracovníkov a Kódexu pravidiel pre nábor výskumných pracovníkov, pomôže pri vytváraní lepších kariérnych príležitostí vo výskume a povedie ku skutočnej konkurencii. Komisia takisto očakáva, že sa zlepší informovanosť na úrovni stredných škôl, keďže práve tam sa študenti rozhodujú o svojej budúcej dráhe. Pokiaľ ide o otázku motivovania mladých vedcov k tomu, aby si za miesto štúdia a práce vybrali Európu, poukazuje Komisia na reálny pokrok, ktorý sa dosiahol v oblasti inovácii. Ide napríklad o „vedecké víza“, ktoré poskytujú zvláštne povolenie na pobyt pre výskumníkov z tretích krajín. Zároveň je však dôležité nespôsobiť únik mozgov v oblasti vedy. Cieľom je podporiť skutočnú výmenu vrátane návratu do tretej krajiny, aby títo vedci mohli pomáhať pri budovaní inštitúcií vlastnej krajiny, a zároveň získať dlhodobo prospešné vzájomné kontakty. 9. Pri správe rámcového programu nie sú potrebné postupné zmeny, ale veľká radikálna reforma. Komisia by mala zaangažovať externú pomoc na účely preskúmania svojich postupov, ako aj postupov finančnej kontroly. Konkrétnymi cieľmi by malo byť skrátenie času potrebného na podpísanie zmlúv o polovicu a prechod od zmlúv založených na nákladoch na zmluvy založené na cene, aby s možnou výnimkou malého počtu projektov nemuselo dochádzať k overovaniu nákladov. Komisia by pri podpore vedeckých projektov mala pokračovať v prechode zo systému zmlúv na systém grantov. Komisia si uvedomuje význam správy a zjednodušenia, ako aj oboch konkrétnych bodov, na ktoré poukázala skupina expertov. Zjednodušenie by malo byť jedným z hlavných cieľov 7. RP a úspechy v tomto smere sa uvádzajú v nedávnej správe o pokroku dosiahnutom v 7. RP. Ide napríklad o nový účastnícky záručný fond, vďaka ktorému došlo v prípade väčšiny účastníkov k zrušeniu kontrol finančnej životaschopnosti ex-ante; elimináciu duplicity pri predkladaní právnych dokumentov prostredníctvom centrálneho registračného nástroja a nové elektronické nástroje na uľahčenie dojednávania zmlúv. Ako sa uvádza v správe o pokroku, možnosti Komisie v oblasti zjednodušovania sú obmedzené existujúcim právnym kontextom. Radikálna reforma, ktorú v správe navrhuje skupina expertov, by sa síce mohla opierať o externú pomoc na účely preskúmania postupov, na zmenu celkového právneho, finančného a kontrolného rámca si však bude vyžadovať aj spoločný postup so zákonodarcom, rozpočtovým orgánom a Dvorom audítorov. Cieľom by malo byť dosiahnuť lepšiu rovnováhu medzi jednoduchosťou a znížením administratívneho bremena na jednej strane a riadnym finančným hospodárením a zodpovednosťou na druhej strane. Oznámenie Komisie o zjednodušení sa plánuje na rok 2010. To by predstavovalo dobrú príležitosť zamyslieť sa nad týmito otázkami a zohľadniť prebiehajúce rozhovory s legislatívnym orgánom a Dvorom audítorov o koncepcii prípustného rizika chyby[15]. 10. Aby bolo možné merať a preukazovať vplyvy rámcového programu, Komisia by mala do značnej miery rozšíriť svoj spôsob hodnotenia. K dnešnému dňu prevládala pri hodnotení rámcových programov tendencia sústrediť sa na plánovanie a organizáciu najnovšieho programu. Ide o výrazný deficit nášho pochopenia dlhodobého vplyvu rámcových programov v širšom kontexte (inštitúcie, disciplíny a technológie, priemysel, spoločnosť ako celok, politika). Nemožno poprieť význam hodnotenia zameraného na jeden konkrétny program v zmysle interných predpisov Komisie. Na druhej strane sa bez zohľadnenia iných uhlov pohľadu nedá dospieť k úplnému pochopeniu spôsobu, akým rámcové programy fungujú, ani k jeho zlepšeniu. Komisia uznáva, že je potrebné venovať viac pozornosti preskúmaniu dlhodobých a štrukturálnych vplyvov rámcových programov (na inštitúcie, priemysel, členské štáty atď.) a už podnikla kroky, vďaka ktorým to bude možné. Snaha o pochopenie dlhodobých vplyvov rámcových programov nie je možná bez silnej podpory zo strany členských štátov. Nedávne štúdie o hodnotení vplyvu vypracované zoskupením EUFORDIA[16] a ním zorganizovaná konferencia včas upozornili na to, čo sa dá dosiahnuť prostredníctvom takýchto ad hoc iniciatív, ktoré bude Komisia aj naďalej výrazne podporovať. 4. PERSPEKTÍVY Táto reakcia na hodnotenie 6. RP je súčasťou obnoveného a posilneného záväzku Komisie podávať správy o realizácií, pokroku a úspechoch rámcových programov. K správam a hodnoteniam patrí okrem prebiehajúcej práce aj nedávno uverejnená správa o monitorovaní 7. RP[17], správa o pokroku 7. RP a priebežné hodnotenie 7. RP v roku 2010. Správa o následnom hodnotení 6. RP a reakcia Komisie na ňu, ako aj konkrétne správy o priamych akciách SVC a výskume v oblasti TIS, budú kľúčovými prvkami spätnej väzby do priebežného hodnotenia 7. RP. Vďaka tomu sa zabezpečí lepšia kontinuita a hlbšie pochopenie skúmaných otázok, ale aj silnejšie prepojenie medzi hodnotením, tvorbou politiky a procesom rozhodovania. V neposlednom rade to pomôže pri prispôsobení súčasného rámcového programu a príprave rámcových programov v záujme uskutočnenia Európskeho výskumného priestoru, menovite európskeho vnútorného trhu v oblasti vedy, poznatkov a technológie, ktorý vďaka konkurencii pomôže zvýšiť vedecko-technickú excelentnosť a zároveň poskytne priestor na koordináciu výskumných činností, programov a politík v Európe v záujme účinnejšieho a efektívnejšieho riešenia najdôležitejších spoločenských otázok. Príloha Nezávislé posúdenie priamych akcií Spoločného výskumného centra (SVC) v 6. RP Následné hodnotenie akcií SVC v 6. RP, ktoré vykonal panel pod vedením Sira Davida Kinga, sa zaoberá všetkými priamymi akciami rámcových programov a správami o výsledkoch špecifických programov SVC. Obsahuje odporúčania pre Komisiu a SVC, ktoré sa týkajú ďalšieho zlepšenia politickej podpory na vedeckom základe. Namiesto posúdenia výsledkov práce jednotlivých siedmich inštitútov SVC kládol panel dôraz na integrovaný prístup k SVC a vyhodnotil organizáciu ako celok, pričom sa sústredil na jeho hlavné oblasti kompetencie podľa štruktúry viacročného pracovného programu (MAWP) pre 6. RP. Tematické výsledky sa posudzovali na základe návštev na mieste. Súčasne prebehlo preskúmanie referenčných materiálov, ktoré poskytlo SVC. Panel venoval osobitnú pozornosť kvalite výskumných činností, ako aj kvalite vykonávania a riadenia a plneniu stanovených cieľov. Okrem toho sa opieral o fakty vyplývajúce z ankiet medzi klientmi SVC, ktoré vykonala externá spoločnosť. Celkové posúdenie výsledkov SVC a úspechov dosiahnutých v rámci 6. RP je pozitívne a viedlo k záveru, že „v SVC došlo za posledných 10 rokov k veľkej transformácii a k upevneniu jeho postavenia ako nevyhnutného zdroja poznatkov a expertízy, ktoré slúžia na podporu politických cieľov EÚ“. Úroveň poskytovanej podpory vedy a politiky sa hodnotí ako „dobrá, veľmi dobrá a niekedy vynikajúca“. Panel skonštatoval, že od čias 5. RP a 6. RP a od prijatia nového poslania SVC v roku 1998 neustále dochádza k zlepšovaniu orientácie SVC na zákazníka. Uznáva strategický rámec SVC: presvedčivé poslanie, prehlásenie o hodnotách a pravidelné vnútorné hodnotenie. Uznáva, že v záujme dobudovania strategického rámca a posunu organizácie na vyšší štandard poskytovania služieb je potrebné, aby si SVC stanovilo dlhodobé ciele a prijalo celkovú organizačnú stratégiu. Panel zastáva názor, že v kontexte takéhoto vyššieho štandardu poskytovania služieb má SVC k dispozícii vhodnú znalostnú základňu a danosti, aby mohlo proaktívne zasahovať do relevantných politických procesov. Komisia víta pozitívne hodnotenie realizácie priamych akcií SVC v 6. RP z hľadiska jeho orientácie na zákazníka, ako aj kvality a vplyvu. Rovnako víta aj výsledky a vysokú úroveň analýz, ktoré správa obsahuje, ako aj hlavné smerovanie odporúčaní. Potvrdzuje úlohu správnej rady pri diskusiách o včasných výsledkoch a má radosť z pozitívnych reakcií vedeckej obce[18], ktoré pomôžu upevniť postavenie SVC ako svojho interného poskytovateľa vedeckej podpory a poradenstva. V plnej miere súhlasí s odporúčaniami správy a včas (t. j. skôr, ako sa začne priebežné hodnotenie 7. RP) pripraví celkovú organizačnú stratégiu SVC. Konečným cieľom je optimálne využitie znalostnej základne SVC v záujme podpory politík EÚ, ako aj jasné postavenie SVC pri diskusiách o vede, politike v oblasti vedy a výskume v rámcových programoch ES a Euratomu. V rámci SVC to povedie k ďalšej integrácii a koordinácii jednotlivých inštitútov. V 7. RP začalo SVC prostredníctvom referenčných správ SVC zaujímať proaktívnejší prístup vo svojej podpore politík. Tieto správy SVC podnecujú v duchu odporúčaní diskusiu o dôležitých spoločenských otázkach, ktoré sú dôležité z hľadiska európskych politikov aj občanov. Vzhľadom na získané poznatky a skúsenosti a úzke kontakty s vedeckou obcou je SVC v dobrej pozícii na to, aby rozpoznalo blížiace sa problémy. Na základe týchto skutočností Komisia podporuje SVC pri plnení jeho úlohy vytvorením organizačnej stratégie, ktorá je okrem iného zameraná na vypracovanie želanej proaktívnejšej koncepcie pri podpore procesu politického rozhodovania. [1] Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1982/2006/ES z 18. decembra 2006 o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013); rozhodnutie Rady 2006/970/Euratom z 18. decembra 2006 o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom) v oblasti jadrového výskumu a odbornej prípravy (2007 – 2011). [2] Ďalšie informácie o príslušných podkladoch a metodike, ktorú skupina expertov použila pri hodnotení 6. RP, možno nájsť v hodnotiacej správe na adresehttp://ec.europa.eu/research/reports/2009/pdf/fp6_evaluation_final_report_en.pdf [3] Ex-post Evaluation, Joint Research Centre Direct Actions in the 6 th Framework Programmes (2002-2006), Final Report September 2008 (Záverečná správa o následnom hodnotení priamych akcií Spoločného výskumného centra v rámci šiesteho rámcového programu (2002 – 2006), september 2008. [4] Ex-post evaluation of the Direct Actions under the Sixth Framework Programmes for Research Technology Development and Demonstration carried out by the Joint Research Centre (Následné hodnotenie priamych akcií v rámci šiesteho rámcového programu v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností vykonané Spoločným výskumným centrom), SEK(2008) 3015. [5] KOM(2008) 533 - http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2008:0533:FIN:EN:PDF [6] KOM(2009) 116, „Stratégia v oblasti výskumu, vývoja a inovácií IKT: Nastaviť latku vyššie (http://ec.europa.eu/information_society/tl/research/documents/ict-rdi-strategy.pdf) [7] Rada pre konkurencieschopnosť na svojom zasadnutí z 30. mája 2008 otvorila ľubľanský proces pre lepšie politické smerovanie a riadenie EVP. V súčasnosti sa buduje päť partnerstiev medzi Komisiou a členskými štátmi: aspekty kariérneho rastu a mobility výskumných pracovníkov; spravovanie duševného vlastníctva pri výmene poznatkov; spoločné plánovanie členských štátov; celoeurópske výskumné infraštruktúry; medzinárodná vedecko-technická spolupráca. [8] Víziu EVP na rok 2020 prijala Rada pre konkurencieschopnosť 2. decembra 2008. [9] http://ec.europa.eu/research/era/specific-era-initiatives_en.html [10] V skutočnosti existujú tieto tri kategórie: „pridružené krajiny“; „krajiny susedskej politiky (krajiny oblasti Stredozemného mora a východnej Európy)“ a „strategické krajiny“ s tematickými ťažiskami, ku ktorým patria napríklad celosvetové problémy, ciele v oblasti rozvoja atď. [11] KOM(2008) 588, „Európsky strategický rámec pre medzinárodnú vedecko-technickú spoluprácu“, s. 7. [12] Reflexná skupina pre elektronické infraštruktúry ( e-Infrastructures Reflection Group ): http://www.e-irg.eu [13] http://ec.europa.eu/information_society/activities/itgirls/doc/code.pdf [14] http://ec.europa.eu/research/science-society/document_library/pdf_06/report-rocard-on-science-education_en.pdf [15] V nadväznosti na oznámenie KOM(2008) 866 zo 16.12.2008 „Smerom k jednotnému chápaniu koncepcie prípustného rizika chyby“. [16] Európske fórum pre hodnotenie vplyvu výskumu a vývoja. [17] http://ec.europa.eu/research/reports/2009/pdf/first_fp7_monitoring_en.pdf [18] „Dismal no more: Europe's Joint Research Centre should be empowered to stimulate other EU institutions“. Zdroj: Nature 457, 357-358 (22. január 2009).