[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 20.4.2009

KOM(2009) 184 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Nové horizonty pre IKT – stratégia výskumu vznikajúcich technológií a technológií budúcnosti v Európe

OBSAH

1. Kontext a ciele 3

2. Výskum FET a jeho význam pre podporu špičkovej kvality a zavádzanie inovácií 3

2.1. Program FET – priekopník radikálne nových informačných technológií 3

2.2. Program FET – podpora excelentnosti a zavádzania inovácií v oblasti IKT v Európe 4

2.3. Výzvy a príležitosti na získanie vedúceho postavenia vo výskume FET 4

2.3.1. Nedostatok investícií v európskom vysokorizikovom transformačnom výskume IKT 4

2.3.2. Zvládnutie spoločenských výziev si vyžaduje neobmedzené skúmanie radikálne nových myšlienok 4

2.3.3 . Hlavné vedecké výzvy si vyžadujú interdisciplinárnu spoluprácu 4

2.3.4. Prekonanie fragmentácie a tvorba spoločnej strategickej vízie v snahe zväčšiť vplyv európskeho vedeckého úsilia 4

2.3.5. Nedostatok kvalifikovaných výskumných pracovníkov a multidisciplinárnej odbornosti v Európe 4

2.3.6. Výraznejšia podpora využívania výsledkov zo základného výskumu 4

2.3.7. Nevyužitý potenciál medzinárodnej spolupráce 4

3. Ako z Európy urobiť globálneho lídra vo výskume FET 4

3.1. Stratégia a ciele 4

3.2. Navrhované činnosti 4

3.2.1. Upevniť pozíciu FET v rámci IKT 4

3.2.2. Iniciovať reprezentatívne iniciatívy v oblasti FET 4

3.2.3. Zapojiť sa do spoločného plánovania a do iniciatív FET ERA 4

3.2.4. Zvýšiť účasť mladých výskumníkov na výskume FET 4

3.2.5. Uľahčiť rýchlejšiu kapitalizáciu vedeckých poznatkov a urýchliť inovácie 4

3.2.6. Uľahčiť spoluprácu so svetovými výskumnými lídrami a pritiahnuť svetové talenty do Európy 4

4. Závery 4

1. KONTEXT A CIELE

V súlade s cieľmi európskeho plánu na oživenie hospodárstva[1], ktorý vypracovala Komisia, sa v tomto oznámení navrhuje podpora konkurencieschopnosti Európy a inovačných ekosystémov z dlhodobého hľadiska prostredníctvom zvýšených investícií do výskumu spojeného s vyšším rizikom v takej strategicky významnej oblasti, akou sú informačné a komunikačné technológie (IKT).

V oznámení sa zdôrazňuje úspech a strategický význam výskumu vznikajúcich technológií a technológií budúcnosti (FET[2]) pri položení základov pre budúce IKT a rast inovácií[3]. Zároveň je v ňom vytýčená dlhodobá stratégia a konkrétne činnosti, ktorých implementácia vyplýva zo 7. rámcového programu (7. RP), aby mohla Európa získať vedúce postavenie vo výskume FET posilňovaním jeho európskeho i globálneho rozmeru. Uvedené činnosti dopĺňajú a výraznejšie posilňujú činnosti navrhnuté v oznámení Komisie nazvanom Stratégia v oblasti výskumu, vývoja a inovácií IKT v Európe[4], najmä pokiaľ ide o zvyšovanie investícií do výskumu, určovanie priorít v rámci výskumných činností a znižovanie ich fragmentácie. V oznámení sú zohľadnené aj závery správy o výskume, vývoji a inováciách, vypracovanej pod vedením pána Ahoa v roku 2006[5], pokiaľ ide úlohu špičkovej vedy pritiahnuť prvotriednych svetových zástupcov odvetvia, ako aj potreba centier excelentnosti dosiahnuť kritické množstvo činností v strategických oblastiach.

Komisia vydáva toto oznámenie v čase, keď vo svetovej ekonomike vládne neistota. Najmä vtedy, keď sú z prevládajúcich modelov zrejmé ich obmedzenia, je potrebné investovať do nových základov, ktoré zabezpečia Európe pevnú pozíciu v oblasti budúcich inovácií.

2. VÝSKUM FET A JEHO VÝZNAM PRE PODPORU šPIčKOVEJ KVALITY A ZAVÁDZANIE INOVÁCIÍ

2.1. Program FET – priekopník radikálne nových informačných technológií

Od spustenia európskeho výskumu FET v roku 1989, slúži FET ako priekopník identifikovania a vytvárania radikálne nových informačných technológií. So súčasným rozpočtom približne 100 miliónov EUR ročne podporuje vedcov a inžinierov, ktorí sa odvážia pustiť do neprebádaných oblastí za hranicami tradičných IKT, napomáhaním multidisciplinárnej výskumnej spolupráce na najvyššej úrovni novátorských vedeckých myšlienok a tém. Takýto výskum radikálne mení programy výskumov IKT a podporuje najvýznamnejšie technologické, priemyselné a spoločenské inovácie v Európe. Vytvára nové postupy, ktoré menia spôsob, akým sa výskum uskutočňuje.

Napríklad chápanie a využívanie samoorganizácie a evolúcie sociálnych a biologických systémov otvára cestu k vývoju nových možností v oblasti softvérov nasledujúcej generácie a sieťových technológií. Pochopiť, ako ľudský mozog pracuje, to nie je len cesta k inováciám v oblasti medicíny, ale aj možnosť zaviesť nové modely počítačových technológií, ktoré majú nízku spotrebu energie, sú adaptívne a odolné voči poruchám.

Európsky výskum FET je ojedinelý v tom, že dokáže spájať niekoľko vlastností tak, že je:

- Základný. Skúma nové, nekonvenčné myšlienky a vedecké modely, ktoré sú pre výskum v rámci odvetvia príliš dlhodobé alebo riskantné, a tým kladie nové základy pre budúce IKT.

- Transformačný. Riadi sa myšlienkami, ktoré spochybňujú či môžu radikálne meniť naše chápanie vedeckých konceptov, ktoré stoja za existujúcimi informačnými technológiami.

- Vysokorizikový. Avšak tieto riziká sú vyvážené výsledkami s vysokým potenciálom a príležitosťami na prevratné objavy.

- Účelový. Jeho cieľom je ovplyvniť budúce výskumné programy v rámci odvetvia týkajúce sa IKT.

- Multidisciplinárny. Stavia na synergických účinkoch a plodnej spolupráci medzi jednotlivými odbormi ako sú biológia, chémia, nano-, neuro- a kognitívna veda, etológia, sociálna veda alebo ekonómia.

- Kooperačný. Spája najlepšie tímy z Európy a čoraz viac i zo sveta pri práci na spoločných vedeckých témach.

FET sa implementuje prostredníctvom tematicky zameraných výskumov v nových oblastiach (FET Pro-active) a otvoreného, neobmedzeného objavovania novátorských myšlienok (FET Open).

2.2. Program FET – podpora excelentnosti a zavádzania inovácií v oblasti IKT v Európe

FET podporuje excelentnosť prostredníctvom spolupráce, ktorá spája to najlepšie vo vede a inžinierstve. Globálnu excelentnosť výskumu FET potvrdzujú Nobelove ceny a ďalšie prestížne ocenenia. Výsledkom FET projektov je 2,5 krát vyšší počet článkov a publikácií ako v programe IKT za rovnaký čas a pri rovnakom počte patentov[6]. | Projekty FET priťahujú najlepšie „mozgy“ Európy vrátane nositeľov Nobelových cien. Theodor Hänsch (DE) spolu s Albertom Fertom (FR) a Petrom Grünbergom (DE), nositelia Nobelových cien za fyziku v rokoch 2005 a 2007 boli partnermi niekoľkých projektov FET. |

Výskum FET zavádza inovácie. Ovplyvňuje dlhodobú konkurencieschopnosť európskeho odvetvia s IKT vytváraním úplne nových oblastí hospodárskej aktivity, nových odvetví a „high-tech“ malých a stredne veľkých podnikov (MSP).

FET je predchodcom strednoprúdových výskumných programov a výskumov v rámci odvetvia vo svete a ovplyvňuje spôsob podpory a organizácie základného multidisciplinárneho výskumu. FET prispel k vzniku programov ako napr. programu „Agence Nationale de la Recherche“ (ANR)[7] vo Francúzsku alebo programu „NEST Adventure and Pathfinder[8]“ a ich pokračovateľa Európskej rady pre výskum[9]. FET zároveň podporil nové formy organizácií multidisciplinárneho výskumu akou je napr. Európske centrum živých technológií (European Center for Living Technology)[10].

V rámci svojej priekopníckej úlohy dosiahol program FET významný úspech pri identifikovaní a objavovaní nových výskumných oblastí , z ktorých sa stali uznávané výskumné témy v oblasti IKT.

Napríklad podpora FET bola kľúčová pre výskum kvantových informačných technológií v Európe. Tieto technológie v sebe skrývajú prísľub obrovských počítačových schopností, ktoré presahujú možnosti ktoréhokoľvek bežného počítača a navyše poskytujú 100 % bezpečnosť komunikácie. Včasnými investíciami do tejto oblasti sa FET výrazne zaslúžil o postavenie Európy ako globálneho lídra[11] a 5 až 7 násobne zúročil investície členských štátov. Ďalší vplyv možno očakávať v oblasti nových technológií akými sú kvantové hodiny a kvantové zobrazovanie. FET inicioval prvé európske výskumné projekty v oblasti informačných systémov inšpirovaných biológiou a neurovedou. Biológovia, neurovedci a počítačoví vedci spolupracujú na objavení spôsobu, akým mozog spracováva informácie. Vplyv na uvedený výskum, ktorý výrazne presahuje rámec IKT, zahŕňa nové nervové implantáty pre ľudí s postihnutím, nové modely nervových systémov, nové neuromorfické počítačové systémy alebo solídne samostatne sa vyvíjajúce obvody a siete. V samotnom začiatku programu Esprit[12] FET podporil výskum mikro-, nano- a optoelektroniky, mikrosystémov a fotoniky. Témy pokročilého výskumu skúmané v 90-tych rokoch[13] sa zoširoka ujali vo výskumoch IKT v rámci odvetvia. | 100 % bezpečná komunikácia Výskum FET týkajúci sa kvantových technológií objavil novú cestu k 100 % bezpečnej komunikácii, ktorú sa rozhodli nasledovať spoločnosti ako Siemens, Thales a „high-tech“ MSP idQuantique SA, líder v tejto technológii. Využiť silu myšlienky a vrátiť mobilitu paraplegikom V rámci projektu MAIA bola vyvinutá nová technológia neinvazívnych mozgových / počítačových rozhraní, ktorá umožňuje ľuďom s postihnutím používať mentálne príkazy na ovládanie invalidného vozíka. Napodobňovať dokonalosť mozgu V rámci projektu FACETS sa skúma a napodobňuje spôsob, akým mozog spracováva informácie v snahe vyvinúť nové počítačové systémy odolné voči poruchám a s nízkou spotrebou energie. V spoločnosti kognitívneho robota V rámci projektu COGNIRON bol vyvinutý domáci robot, ktorý je schopný pochopiť činnosť človeka, sociálne interagovať s ľuďmi a učiť sa nové zručnosti a úlohy. |

Výskum FET týkajúci sa komplexných systémov vytvoril novú výskumnú oblasť a mnohým iným vedným odborom ukázal úplne nové cesty. Modelovaním správania komplexných techno-sociálnych systémov a vývojom IKT nástrojov na zvládnutie nových hrozieb v takýchto systémoch (napr. na finančných trhoch alebo v prípade šírenia infekčných ochorení) prispieva tento výskum k lepšej tvorbe politík na vedeckom základe a takisto úplne nových konceptov emočne inteligentných a dôveryhodných IKT systémov.

Vďaka FET sa pokročilá robotika dostala do európskeho výskumného programu IKT. FET bol prvým v hlavných výskumných oblastiach v čase, keď európske odvetvie mapovalo stratégie pre servisnú robotiku. FET prispel ku konsolidácii európskej komunity zaoberajúcej sa výskumom robotiky a k vytvoreniu Európskej technickej platformy[14] v oblasti servisnej robotiky.

Okrem toho bol FET prvým vo výskume nových myšlienok ako sú napr. umelé živé bunky, syntetická biológia, chemická komunikácia, kolektívna inteligencia alebo obojsmerné rozhrania mozog / stroj.

2.3. Výzvy a príležitosti na získanie vedúceho postavenia vo výskume FET

2.3.1. Nedostatok investícií v európskom vysokorizikovom transformačnom výskume IKT

Výskum FET zavádza inovácie a má zásadný význam pre udržateľnosť európskeho odvetvia IKT, keďže rieši prekážky na hranici dnešných technológií. Medzi takéto prekážky patrí zvládanie „záplav údajov“ a rastúca komplexnosť globálnych systémov, pokračujúca miniaturizácia IKT dielov až za hranice súčasných technológií a „ekologizácia“ IKT. Aby bolo možné uvedené prekážky odstrániť, je potrebné objaviť nové modely a posúdiť radikálne alternatívy ako súčasť prípravy na budúcu generáciu IKT.

Hlavní konkurenti Európy uznali význam základného výskumu v snahe získať a udržať si vedúcu pozíciu v IKT. V Spojených štátoch sa odporúčalo prehodnotiť federálny program výskumu a vývoja sieťových a informačných technológií tak, aby obsahoval viac veľkoplošných, dlhodobých multidisciplinárnych činností a vizionársky výskum v oblastiach s vysokou návratnosťou[15]. Čína zaradila informačné technológie do svojho základného výskumného programu[16] v snahe reagovať na hlavné strategické potreby krajiny.

Zvlášť v tejto ťažkej ekonomickej situácii investujú európske podniky skôr do vlastných krátkodobých, trhovo podmienených výskumných priorít ako do vysokorizikového výskumu IKT. Tento trend je potrebné zvrátiť a zvýšiť objem verejných i súkromných investícií do vysokorizikového výskumu.

2.3.2. Zvládnutie spoločenských výziev si vyžaduje neobmedzené skúmanie radikálne nových myšlienok

IKT sú všeobecne známe pre svoju významnú úlohu pri spoločensko-ekonomickej transformácii. Spoločenské zmeny, ktoré súvisia s témami ako udržateľný rozvoj, zmena klímy, zdravie, starnúca populácia, sociálne a ekonomické začlenenie a bezpečnosť, si vyžadujú nové modely, prevratné riešenia, pri ktorých hlavnú úlohu hrajú IKT.

Aby mohlo dôjsť k radikálnym premenám, potrebujú výskumní pracovníci slobodu v podobe neobmedzeného skúmania nových nekonvenčných nápadov a revolučných prístupov a možnosti pracovať ďalej na tých najsľubnejších.

Základný transformačný výskum v spojení s novým prístupom k podnikaniu zabezpečia Európe dobrú pozíciu na plné využitie možností, ktoré ponúkajú nové trhy hneď ako vzniknú.

2.3.3. Hlavné vedecké výzvy si vyžadujú interdisciplinárnu spoluprácu

Európa potrebuje udržateľné vedecké úsilie na hranici medzi IKT a inými disciplínami, aby dokázala zvládnuť dnešné sociálno-ekonomické výzvy a získať technologicky konkurencieschopné výhody. Je potrebné dosiahnuť kritické množstvo a prostredníctvom vedecky podložených, cieľavedomých a veľkoplošných reprezentatívnych multidisciplinárnych vedeckých iniciatív spojiť všetko vedecké úsilie, ktoré je rozdrobené.

Nedávno spustená iniciatíva „Virtual Physiological Human (VPH)[17]” a projekt „Blue Brain[18]” potvrdzujú relevantnosť týchto snáh. Cieľom VPH je individualizovaná simulácia ľudského tela, ktorá je prísľubom bezprecedentného pokroku v liečbe chorôb a zdravotnej starostlivosti. Spája činnosti súvisiace s Rámcovým programom[19] a celosvetovú spoluprácu, najmä s USA. Blue Brain je prvým uceleným pokusom o „rozloženie“ mozgu cicavcov v snahe pochopiť mozgové funkcie a dysfunkcie za pomoci podrobných simulácií.

Európa musí podporovať reprezentatívne iniciatívy, ktoré prekračujú rozmer súčasných činností FET.

2.3.4. Prekonanie fragmentácie a tvorba spoločnej strategickej vízie v snahe zväčšiť vplyv európskeho vedeckého úsilia

Európsky základný výskum IKT je dnes v mnohých oblastiach stále rozdrobený, čo má za následok zdvojené úsilie, odlišné priority a nevyužitý potenciál. Európa potrebuje tvorbu spoločných výskumných programov spojených spoločnou víziou základného výskumu, ktorá by mohla ťažiť z uplatňovania modelu FET v spolupráci s členskými štátmi.

2.3.5. Nedostatok kvalifikovaných výskumných pracovníkov a multidisciplinárnej odbornosti v Európe

Nedostatok kvalifikovaných výskumných pracovníkov a svetový zápas o vysokú multidisciplinárnu odbornosť v nových vedných oblastiach sú prekážkou v úsilí Európy získať a udržať si excelentnosť vo výskume IKT.

Európa musí do excelentnosti investovať viac, aby pritiahla najlepších svetových výskumných pracovníkov a umožnila mladým výskumníkom riadiť výskum. Kariéra v multidisciplinárnom výskume a študijné programy v tejto oblasti by sa mali výraznejšie podporovať.

2.3.6. Výraznejšia podpora využívania výsledkov zo základného výskumu

Kľúčový význam pre podporu využívania výsledkov zo základného výskumu majú najmä „high-tec“ MSP s rozsiahlou výskumnou činnosťou. Tesnejším prepojením s výskumom FET by sa zlepšila ich východisková pozícia pre využitie možností, ktoré ponúkajú nové obchodné príležitosti.

Strategické výskumné programy v rámci európskych technických platforiem a spoločných technologických iniciatív[20] súvisiacich s IKT by mohli profitovať zo zaradenia potrieb odvetvia do dlhodobého výskumu IKT. Systematickým odovzdávaním výsledkov FET odvetviu by sa skrátil prechod k ich aplikácii.

Je potrebné nájsť nové formy spolupráce medzi odvetvím a výskumníkmi, aby sa dali prekonať hlavné technologické prekážky a uvoľnil potenciál dlhodobého priemyselného rozvoja.

2.3.7. Nevyužitý potenciál medzinárodnej spolupráce

Medzinárodná spolupráca predstavuje pre FET zdroj, ktorý nie je využitý. V spájaní zdrojov a podpore excelentnosti na svetovej úrovni je jasná pridaná hodnota. Zvládnutie globálnych výziev akými sú kontrola epidémií, komplexnosť finančných trhov alebo boj proti zmene klímy si vyžadujú globálnu, multidisciplinárnu vedeckú spoluprácu.

Výskum FET je vďaka svojej povahe základného výskumu a vďaka globálnemu rozmeru vedeckých výziev, ktoré rieši, mimoriadne vhodný na medzinárodnú spoluprácu.

3. AKO Z EURÓPY UROBIť GLOBÁLNEHO LÍDRA VO VÝSKUME FET

3.1. Stratégia a ciele

Aby mohla Európa získať najlepšiu pozíciu na využitie veľkých sociálno-ekonomických výhod, ktoré plynú z budúceho vývoja v oblasti IKT, musí Európa prijať odvážnu stratégiu, aby mohla byť prvou v objavovaní a vývoji základov pre vznikajúce technológie a technológie budúcnosti.

Európa by sa preto do roku 2015 mala zamerať na:

- zdvojnásobenie investícií do základného transformačného výskumu vznikajúcich technológií a technológií budúcnosti;

- identifikáciu a spustenie dvoch príp. troch nových, odvážnych reprezentatívnych výskumných iniciatív FET, ktoré nasmerujú úsilie väčších komunít multidisciplinárnych výskumných pracovníkov k základným prevratným objavom na hranici IKT;

- implementáciu troch až piatich výziev na vnútroštátne a európske programy s cieľom podporiť výskum FET v oblastiach spoločného záujmu;

- implementáciu iniciatív, ktoré umožnia talentovaným mladým výskumníkom zapojiť sa a riadiť vysokorizikové multidisciplinárne spoločné výskumné práce;

- implementáciu iniciatív, ktoré podporia „high-tec“ MSP s rozsiahlou výskumnou činnosťou vo vývoji a aplikácii prvých výsledkov výskumu FET.

Európa by mala položiť základy pre udržateľnosť kritického množstva činností potrebných na podporu týchto iniciatív v spolupráci s agentúrami členských a európskych štátov na financovanie výskumu prípadne s ďalšími partnermi. Európa by mala zabezpečiť rýchlejšiu kapitalizáciu a výmenu vedeckých poznatkov a technologických základov vyplývajúcich z verejne financovaného výskumu a takisto iniciovať a podporovať spoluprácu s poprednými svetovými výskumníkmi.

3.2. Navrhované činnosti

3.2.1. Upevniť pozíciu FET v rámci IKT

Európa by mala upevniť svoju podporu výskumu FET v rámci IKT ako nevyhnutnej súčasti v systéme výskumu a inovácií. Mala by vybudovať kritické množstvo zdrojov pre vopred určené výskumné iniciatívy FET (FET Pro-active) s vysokým potenciálom transformačného vplyvu. Zároveň by mala zintenzívniť podporu vysokorizikového cieleného výskumu, ktorý nie je obmedzený vopred určenými výskumnými programami (FET Open) ako platformy pre kreatívnosť a nekonvenčné výskumné myšlienky s vysokým potenciálom vplyvu a ako nevyhnutného zdroja nových výskumných tém.

Európska komisia podporuje navýšenie položky z rozpočtu 7. RP pre výskum FET o 20 % ročne v období rokov 2011 až 2013. Vyzýva členské štáty, aby toto úsilie podporili podobným navýšením.

Európa by mala podporovať vysokorizikový výskum, vybudovať a rozčleniť nové multidisciplinárne komunity zaoberajúce sa výskumom FET a preskúmať nové formy multidisciplinárnej výskumnej spolupráce, ktoré by presahovali jestvujúce organizačné štruktúry a modely. Zároveň by mala upevniť svoje možnosti pre trvalé prognózy budúcich výskumných trendov v oblasti IKT a tým zapojiť komunitu zaoberajúcu sa výskumom FET do budovania európskych výskumných plánov a vytvárať relevantné budúce výskumné iniciatívy[21].

Európska komisia bude spolu s vnútroštátnymi agentúrami na financovanie výskumu podporovať činnosti zamerané na vytváranie najlepších podmienok pre rozmach vysokorozikového výskumu v Európe a vytvorí možnosti pre trvalé prognózy. Zároveň vyzýva členov výskumnej komunity, aby vyvinuli systematickejšie spoločné európske výskumné programy.

3.2.2. Iniciovať reprezentatívne iniciatívy v oblasti FET

Európa by mala pripraviť ambiciózne, celoeurópske, cieľavedomé reprezentatívne iniciatívy v oblasti FET, ktorých súčasťou by boli veľké, udržateľné európske vedecké úsilia založené na jasne definovaných základných výzvach a ktorých rozmer výrazne prekračuje možnosti súčasných iniciatív FET. Mali by uľahčovať intenzívnu a ambicióznu európsku a globálnu spoluprácu a spájať zdroje, ktoré presahujú rámec súčasných rozdrobených iniciatív a programov. Takéto veľké iniciatívy by si mohli vyžiadať spoluprácu s ďalšími oblasťami v rámci 7. RP a zameriavali by sa na tvorbu udržateľných špičkových európskych centier excelentnosti a na etablovanie Európy do pozície lídra v podpore inovácií v nádejných oblastiach a zároveň na zvýšenie návratnosti zdrojov investovaných do vysokorizikového cieleného výskumu. | Reprezentatívna iniciatíva FET: Pochopenie života je zárodkom budúcich IKT Reprezentatívna iniciatívy FET by umožňovala modelovanie a rozsiahle simulácie v snahe pochopiť ako príroda spracováva informácie a tieto poznatky aplikovať vo vývoji budúcich biopočítačov. Toto výnimočné úsilie by oslovilo najlepších počítačových vedcov, biológov a lekárov z Európy i zo sveta. |

Európska komisia bude spolupracovať s členskými štátmi a výskumnými pracovníkmi pri identifikovaní a definovaní potenciálu reprezentatívnych iniciatív FET a do roku 2013 iniciuje najmenej dve z nich.

3.2.3. Zapojiť sa do spoločného plánovania a do iniciatív FET ERA

Európa by mala tesnejšie prepojiť koordináciu úsilia na vnútroštátnej úrovni a úrovni EÚ, aby identifikovala a podporila spoločné výskumné priority, ktoré vyplývajú z európskych výskumných plánov. To zahŕňa aj možnosť iniciovania spoločných iniciatív členskými štátmi v oblastiach spoločného záujmu všade tam, kde existujú vnútroštátne iniciatívy. Takéto iniciatívy by mohli byť zamerané na oblasti ako kvantové a neuroinformačné technológie v prípade, že pre ne existuje európsky výskumný plán, ktorý by sa neskôr mohol rozšíriť o ďalšie oblasti. Takéto koordinované činnosti by pomohli vyriešiť fragmentáciu súčasných európskych vedeckých úsilí vo vybraných oblastiach, ako aj posilniť európsku výskumnú spoluprácu[22].

Európska komisia vyzýva členské štáty, aby preskúmali možnosti zintenzívnenia spolupráce v rámci FET, najmä pokiaľ ide o využívanie potenciálu, ktorý ponúkajú iniciatívy ERA-NET a ERA-NET plus. Mali by sa zamerať na iniciovanie troch až piatich spoločných výziev medzi členskými štátmi v období rokov 2010 až 2013 v FET oblastiach spoločného záujmu.

3.2.4. Zvýšiť účasť mladých výskumníkov na výskume FET

Kreativita a dynamika mladých výskumníkov sú nevyhnutnými predpokladmi spochybňovania súčasného myslenia, budovania nových základov pre budúce IKT a dlhodobého úspechu takýchto úsilí. Európa by mala zintenzívniť svoje snahy pritiahnuť mladých výskumníkov, predovšetkým mladé ženy, zapojiť ich do výskumu FET a umožniť im riadiť multidisciplinárnu výskumnú spoluprácu. Európa by mala propagovať tvorbu a skoré prijatie nových multidisciplinárnych vedeckých a manažérskych študijných plánov v členských štátoch a v kontexte EIT[23].

Európska komisia implementuje iniciatívy na zvýšenie účasti mladých výskumníkov v rámci výskumu FET a na podporu ich rozhodnutí riadiť multidisciplinárne výskumné projekty. Vyzýva výskumných pracovníkov, aby využili najmä koordinačnú a podpornú akciu[24] a štipendiá Marie Curie[25] na tvorbu a propagáciu prijatia nových študijných plánov národnými a regionálnymi orgánmi pre vzdelávanie a v kontexte EIT.

3.2.5. Uľahčiť rýchlejšiu kapitalizáciu vedeckých poznatkov a urýchliť inovácie

Výskumní pracovníci a zástupcovia európskeho odvetvia by mali zintenzívniť vzájomný dialóg, aby mohli lepšie identifikovať potreby odvetvia a technologické úskalia, ktoré si vyžadujú základný výskum, a zabezpečiť rýchle spracovanie prvých výskumných výsledkov z výskumu orientovaného na aplikácie.

Výskumným pracovníkom a zástupcom európskeho odvetvia je adresovaná výzva zintenzívniť vzájomnú spoluprácu v rámci európskych technologických platforiem súvisiacich s IKT. Výskumní pracovníci sa zároveň vyzývajú, aby zintenzívnili činnosť, ktorá uľahčí odovzdávanie výsledkov FET zainteresovaným stranám.

Mala by sa podporiť účasť zástupcov odvetvia na základnom výskume. Predovšetkým „high-tec“ MSP s rozsiahlou výskumnou činnosťou by sa mali viac podporovať, pretože sú významnými nástrojmi, ktoré dokážu zmeniť prvé výskumné výsledky na komerčný úspech.

Európska komisia implementuje iniciatívy na podporu účasti „high-tec“ MSP s rozsiahlou výskumnou činnosťou na výskume a využitia prvých výsledkov z vysokorizikového multidisciplinárneho výskumu.

Európa by mala podporovať vedeckú kultúru voľnej výmeny a šírenia multidisciplinárnych vedeckých poznatkov. Zároveň by mala podporovať nové prístupy v kolektívnom budovaní vedeckých poznatkov z výskumu.

FET je od roku 2009 súčasťou pilotnej iniciatívy Európskej komisie „Otvorený prístup“ (Open Access)[26]. Výskumní pracovníci sa vyzývajú, aby vytvárali iniciatívy na zintenzívnenie vzájomnej komunikácie, šírenia a tvorby poznatkov.

3.2.6. Uľahčiť spoluprácu so svetovými výskumnými lídrami a pritiahnuť svetové talenty do Európy

Aby mohla Európa riešiť výzvy svojho základného vedeckého výskumu, potrebuje špičkovú globálnu spoluprácu. Európa by mala pritiahnuť tých najlepších vedcov z celého sveta, aby sa zapojili do výskumu FET a ostali v Európe. Mala by aktívne participovať a v prípade, že je to pre Európe výhodné, aj finančne podporovať spoluprácu s najlepšími výskumnými tímami na svete.

Európa by mala v prioritných oblastiach vytvárať partnerstvá s mimoeurópskymi agentúrami na financovanie výskumu. Zároveň by mala podporovať a uľahčovať spoluprácu vznikajúcich svetových výskumných tímov a uplatňovať pri tom prístup zdola nahor. Takéto iniciatívy prispejú k excelentnosti Európy vo výskume IKT a jej úlohy v riadení pokroku a inovácií vo svete.

Európska komisia kontaktuje mimoeurópske agentúry na financovanie výskumu napr. agentúry z USA, Číny a Ruska, aby vytvorila mechanizmy na podporu výskumnej spolupráce a vybudovala spojenectvá v snahe zvládnuť globálne výzvy.

4. ZÁVERY

V tomto oznámení sa zdôrazňuje záväzok Komisie posilniť výskum FET v oblasti IKT v Európe. Navrhuje sa v ňom niekoľko iniciatív zameraných nielen na zvýšenie investícií, ale aj na lepšiu koordináciu a spoluprácu všetkých zúčastnených strán, ako aj nové, ambiciózne reprezentatívne iniciatívy FET. Členské štáty sa vyzývajú, aby podporili navrhované ciele a stratégiu a aby nabádali národné, regionálne orgány, univerzity, verejné výskumné organizácie a zástupcov súkromného sektora k účasti na prípravách budúcich činností.

Cieľom stratégie je pritiahnuť najlepších výskumníkov z celého sveta do Európy, zvýšiť investície odvetvia a investovať do inovácie palív. Investície do výskumu, ktorý podporuje budúcnosť IKT, sa vrátia vo forme nárastu dlhodobej konkurencieschopnosti Európy.

[1] KOM(2008) 800 v konečnom znení: Plán hospodárskej obnovy Európy.

[2] Ide o FET v IKT.

[3] Na základe správy ISTAG o FET z novembra 2008.

[4] KOM(2009) 116 v konečnom znení: Stratégia v oblasti výskumu, vývoja a inovácií IKT v Európe: Nastaviť latku vyššie.

[5] http://ec.europa.eu/invest-in-research/action/2006_ahogroup_en.htm.

[6] Údaje Komisie.

[7] www.agence-nationale-recherche.fr/.

[8] http://cordis.europa.eu/nest/home.html.

[9] http://erc.europa.eu/.

[10] http://www.ecltech.org/.

[11] Ide o 50 % všetkých partnersky preskúmaných publikácií na svete za rok 2007 (www.qurope.net).

[12] http://cordis.europa.eu/esprit/home.html.

[13] Tento výskum položil základy éry „more-than-Moore“ a „post-CMOS” v Európe.

[14] http://ec.europa.eu/information_society/tl/research/priv_invest/etp/index_en.htm.

[15] Správa prezidentovho poradného výboru pre vedu a technológie, august 2007.

[16] http://www.973.gov.cn/English/Index.aspx.

[17] http://www.vph-noe.eu/.

[18] http://bluebrain.epfl.ch/.

[19] http://cordis.europa.eu/fp7/home_en.html.

[20] http://ec.europa.eu/information_society/tl/research/priv_invest/jti/index_en.htm.

[21] Na základe na metodológií, ktoré boli vyvinuté napr. v rámci prognostického plánu činností JRC IPTS (http://is.jrc.ec.europa.eu)

[22] KOM(2008)468.

[23] Európsky inovačný a technologický inštitút.

[24] ftp://ftp.cordis.europa.eu/pub/fp7/docs/wp/cooperation/ict/c_wp_200901_en.pdf.

[25] http://ec.europa.eu/research/fp6/mariecurie-actions/action/fellow_en.html.

[26] http://ec.europa.eu/research/science-society/open_access.