[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 26.3.2009

KOM(2009) 141 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU

Štvrtá monitorovacia správa o reštrukturalizácii oceliarskeho priemyslu v Českej republike a Poľsku

ÚVOD

Táto správa podáva prehľad o výsledkoch získaných v priebehu posledného roku reštrukturalizácie českého a poľského oceliarskeho priemyslu. Bola vypracovaná v súlade s požiadavkami na monitorovanie stanovenými v osobitnom protokole 2[1] , ktorý je súčasťou zmluvy o pristúpení Českej republiky, a osobitnom protokole 8[2] , ktorý je súčasťou zmluvy o pristúpení Poľska.

V uvedených protokoloch sa stanovuje prechodné obdobie na dokončenie reštrukturalizácie oceliarskeho priemyslu a kľúčové kritériá na hodnotenie jej výsledkov.

Komisia prijala monitorovacie správy v rokoch 2004[3], 2005[4] a 2006[5]. Táto štvrtá a záverečná monitorovacia správa dopĺňa predchádzajúce správy Komisie a hodnotí výsledky dosiahnuté v roku 2006, ktorý bol posledným rokom prechodného obdobia, berúc do úvahy príslušné informácie poskytnuté v rokoch 2007 a 2008.

REŠTRUKTURALIZÁCIA ČESKÉHO OCELIARSKEHO PRIEMYSLU

Ustanovenia protokolu 2 sa týkali týchto spoločností: Ispat Nová Huť (teraz Mittal Steel Ostrava, MSO), Válcovny Plechu Frídek-Mýstek (VPFM) and Vítkovice Steel (VS). V roku 2006 tieto spoločnosti predstavovali 57 % výroby surovej ocele v Českej republike.

Štátna pomoc na reštrukturalizáciu

Na základe dostupných informácií Komisia dospela k záveru, že vo veci štátnej pomoci Česká republika dodržala záväzky vyplývajúce z protokolu. Záverečné hodnotenie ukázalo, že celková suma štátnej pomoci udelená spoločnostiam prijímajúcim pomoc na účely reštrukturalizácie predstavovala 8,3 miliardy CZK, teda 59 % maximálnej možnej sumy vo výške 14,15 miliardy CZK stanovenej v protokole. Táto pomoc sa poskytovala do konca roku 2003. Komisia ďalej usúdila, že suma skutočne poskytnutej pomoci, ktorá bola nižšia, ako sa očakávalo, nemala žiadny nepriaznivý účinok na finančné výsledky spoločností.

Táto pomoc bola zameraná predovšetkým na finančnú reštrukturalizáciu. Znížením dlhového zaťaženia spoločností prijímajúcich pomoc sa uľahčila ich akvizícia strategickými investormi a umožnil sa im prístup k finančným prostriedkom potrebným na financovanie modernizačných programov. Výška poskytnutej pomoci sa stanovila na základe schváleného národného reštrukturalizačného programu (ďalej len „NRP“) a individuálnych podnikateľských plánov (ďalej len „IPP“), v ktorých investície zohrávali ústrednú úlohu pri znižovaní nákladov a zvyšovaní kvality hotových výrobkov, aby sa tak zvýšil prevádzkový príjem spoločností. V záverečnom hodnotení sa Komisia zamerala predovšetkým na vzťah medzi poskytnutou štátnou pomocou a uskutočnenými investíciami.

Z analýzy vyplynuli tieto výsledky pre jednotlivé spoločnosti:

a) Spoločnosti MSO bola poskytnutá suma vo výške 86 % maximálnej sumy pomoci na reštrukturalizáciu stanovenej v protokole, pričom najväčšia časť bola poskytnutá v roku 2003 a vzťahovala sa na odpis dlhu.

b) Spoločnosti VPFM bola poskytnutá suma vo výške 99 % maximálnej sumy štátnej pomoci stanovenej v protokole, pričom celá suma bola poskytnutá v roku 2003 a bola určená najmä na kapitalizáciu pohľadávok spoločnosti so štátnymi privatizačnými agentúrami. Časť tejto pomoci bola vrátená (pozri bod 3.4.2.).

c) Spoločnosti VS bola poskytnutá suma vo výške 37 % maximálnej sumy stanovenej v protokole, najmä v rokoch 1997 – 2001 a po roku 2002 nebola spoločnosti poskytnutá žiadna pomoc na reštrukturalizáciu. Cieľom pomoci bolo oslobodiť spoločnosť od dlhov, ktoré mala voči hlavným veriteľom, a v menšom rozsahu pokryť prevádzkové náklady.

Podľa protokolu sa nesmie pomoc na reštrukturalizáciu poskytnúť spoločnostiam, ktoré sa neuvádzajú v NRP. Komisia začala prešetrovanie vo veci českej oceliarskej spoločnosti Třinecké železárny, ktoré nie je uvedená v protokole, ale vyvodila záver, že tejto spoločnosti nebola poskytnutá žiadna nezákonná pomoc[6].

Zníženie kapacity

Na účely vyrovnania konkurenčnej výhody, ktorú získali spoločnosti prijímajúce pomoc formou pomoci na reštrukturalizáciu, sa v prílohe 2 k protokolu vyžaduje uzavretie niekoľkých výrobných zariadení. Čistý objem zníženia výrobnej kapacity pre hotové výrobky, ktorý mala Česká republika dosiahnuť v období rokov 1997 – 2006, bol stanovený na 590 000 ton.

Tieto zariadenia boli veľmi zastarané a ich uzavretie viedlo k zlepšeniu finančných výsledkov spoločností, k zníženiu spotreby energie a k nižším emisiám znečisťujúcich látok do ovzdušia. Monitorovaním sa zistilo, že všetky tieto zariadenia boli uzavreté v súlade s príslušným rozhodnutím Komisie[7].

Valcovne za tepla č. 1 a 2 spoločnosti VPFM, ktorých trvalé uzavretie sa odložilo o šesť mesiacov, ako sa uvádza v tretej správe o pokroku[8], boli rozobraté počas prvého polroka 2006.

Spoločnosť MSO uskutočnila zmenu výrobnej kapacity profilovej trate v súlade s rozhodnutím Komisie[9]. Zmena zahŕňala modernizáciu existujúcej profilovej trate namiesto postavenia novej trate, na čo boli potrebné omnoho nižšie kapitálové výdavky, ako sa predpokladalo. Komisia vyvodila záver, že vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť dostala nižšiu štátnu pomoc, ako sa predpokladalo, je táto zmena z hľadiska štátnej pomoci neutrálna.

Ďalšie kľúčové reštrukturalizačné kritériá

Životaschopnosť a finančné výsledky

V súlade s ustanoveniami protokolu prešli všetky spoločnosti na konci reštrukturalizačného obdobia v roku 2006 testom životaschopnosti stanoveným Komisiou[10]. Dosiahli EBITDA v rozmedzí od 20,2 % do 23,4 % (cieľ bol 10,0 %) a EBIT v rozmedzí od 17,1 % do 23,0 % (cieľ bol 1,5 %). Tieto výsledky boli lepšie, ako sa očakávalo v predchádzajúcej správe o pokroku[11].

Produktivita a zamestnanosť

V roku 2006 znížili spoločnosti prijímajúce pomoc počet pracovných miest vo väčšej miere, ako sa očakávalo (priemerná ročná úroveň zamestnanosti predstavovala 11 905 pracovných miest v porovnaní s cieľom stanoveným v NRP, ktorý predstavoval 12 222 pracovných miest). Tento stav sa väčšinou dosiahol outsourcingom, predčasným odchodom do dôchodku a dobrovoľným odchodom zamestnancov. V dôsledku oneskorenia pri vykonávaní svojich investičných programov však dve spoločnosti prijímajúce pomoc nedosiahli cieľovú úroveň zamestnanosti do konca roku 2006, ale až do konca roku 2007.

Prostredníctvom zníženia zamestnanosti, ktoré sa dosiahlo počas obdobia monitorovania, a vyššieho objemu výroby spoločností prijímajúcich pomoc sa zvýšila úroveň produktivity. Napriek tomu, že konečná produktivita (cca 365 ton na osobu) je mierne pod úrovňou priemeru EÚ, tieto spoločnosti, okrem spoločnosti VPFM, ďaleko presiahli úrovne prognózované v IPP.

Znižovanie nákladov

Výrobné procesy sa zracionalizovali a k zníženiu nákladov prispeli osvedčené postupy riadenia, ako napríklad vytváranie skupín, ktoré sa zaoberajú znižovaním nákladov, alebo investície do nových informačných technológií. K dosiahnutiu tohto cieľa reštrukturalizácie prispel rozsiahly počet malých iniciatív súvisiacich s údržbou a opravou. Po tom, ako noví strategickí súkromní investori prevzali tieto bývalé štátne podniky, sa zaznamenalo radikálne zlepšenie, pretože znižovanie nákladov sa stalo bežnou súčasťou podnikovej kultúry.

Okrem toho lepšie využívanie kapacít zariadení prispelo k zníženiu nákladov na energiu na vyrobenú jednotku. Ide o významnú nákladovú položku, ktorá je rozhodujúca pre ekologické a ekonomické výsledky spoločností.

Ďalšie požiadavky vyplývajúce z protokolu

Podnikateľské/ trhové stratégie

V rámci podnikateľských stratégií spoločností prijímajúcich pomoc sa dosiahla významná zmena. Najvýznamnejšou zmenou bolo zrušenie barterového obchodu. Proces privatizácie a obzvlášť priaznivý vývoj na trhu umožnil spoločnostiam prijímajúcim pomoc, aby zmenili svoju škálu výrobkov, zlepšili kvalitu hotových výrobkov a vstúpili na trhy s vyššou pridanou hodnotou, a mohli tak konkurovať skôr kvalitou ako cenou. Tieto snahy budú pokračovať a budú sa podporovať uskutočňovaním modernizácie dokončovacích tratí v budúcnosti, čím sa zvýši kvalita konečných výrobkov.

Investície

Žiadna zo spoločností, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia protokolu, nebola schopná uskutočniť všetky investície uvedené v IPP. Do konca roku 2006 napokon spoločnosti dosiahli alebo sa zaviazali, že dosiahnu, iba 22 % až 71 % cieľov. Vzhľadom na to, že výška poskytnutej štátnej pomoci nedosiahla povolené hodnoty, však Komisia usúdila, že reštrukturalizácia sa vykonala so zodpovedajúcou intenzitou pomoci a že žiadna štátna pomoc nepresiahla nevyhnutnú minimálnu úroveň.

Iba v prípade spoločnosti VPFM Komisia na základe porovnania úrovne uskutočnených investícií a sumy pomoci na reštrukturalizáciu začala prešetrovanie a nariadila čiastočné vrátenie pomoci[12]. Príjemca teda vrátil 24,88 milióna CZK.

Komisia pokračovala v monitorovaní uskutočňovania zostávajúcich avšak nezvratne viazaných investícií, ktoré mali byť dokončené v rokoch 2007 a 2008. Vzhľadom na to, že niektoré investície by sa mali uskutočniť po roku 2008, existuje priestor na prijatie vhodných opatrení pre prípad, že investície sa neuskutočnia.

Ochrana životného prostredia

Protokol vyžadoval, aby spoločnosti prijímajúce pomoc dosiahli do pristúpenia súlad s príslušnými právnymi predpismi Spoločenstva v oblasti ochrany životného prostredia. V súlade so smernicou o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia[13] už bolo všetkým zariadeniam oceliarskeho priemyslu udelené integrované povolenie.

REŠTRUKTURALIZÁCIA POĽSKÉHO OCELIARSKEHO PRIEMYSLU

Spoločnosti, na ktoré sa vzťahovali ustanovenia protokolu 8: Polskie Huty Stali (teraz Mittal Steel Poland - MSP), Huta Andrzej, Huta Bankowa, Huta Batory, Huta Buczek (teraz Technologie Buczek), Huta L.W. (teraz Arcelor Huta Warszawa - AHW), Huta Labedy a Huta Pokoj. Dve spoločnosti - Huta Andrzej a Huta Batory, však boli z príslušného NRP vyňaté, pretože sa dostali pod nútenú správu. Tieto spoločnosti prijímajúce pomoc predstavovali 70 % poľskej výroby surovej ocele.

Štátna pomoc na reštrukturalizáciu

Na základe dostupných informácií Komisia dospela k záveru, že vo veci štátnej pomoci Poľsko dodržalo záväzky vyplývajúce z protokolu. Vyplatená pomoc na reštrukturalizáciu predstavovala 2,73 miliardy PLN, teda iba 82 % z maximálnej sumy 3,38 miliardy PLN stanovenej v protokole. Táto pomoc sa poskytla pred koncom roku 2003 v súlade s protokolom. Posúdením sa takisto zistilo, že znížená suma nemala žiadny negatívny vplyv na finančné výsledky spoločností. Podobne ako v prípade českých spoločností bola štátna pomoc pre poľské oceliarske spoločnosti zameraná predovšetkým na finančnú reštrukturalizáciu.

Podrobnejšie údaje o rozdelení štátnej pomoci jednotlivým spoločnostiam sa uvádzajú vo schválenom poľskom NRP. Na základe dostupných údajov Komisia vyvodila záver, že výška a intenzita pomoci predstavovala úplné minimum nevyhnutné na zabezpečenie životaschopnosti spoločností. Výsledok v prípade jednotlivých spoločností bol takýto:

a) Spoločnosti MSP bolo poskytnutých 85 % z celkovej suma 3,14 miliardy PLN, pričom najväčšia časť sa vzťahovala na odpis dlhu alebo záruky za úvery. Jej dcérska spoločnosť Huta Bankowa, ktorú v roku 2006 odpredala skupina Arcelor-Mittal (na základe rozhodnutia Komisie vo veci zlučovania podnikov[14]) získala 92 % maximálnej dohodnutej sumy.

b) Spoločnosti AHW bolo poskytnutých 63 % maximálnej výšky štátnej pomoci. Potvrdilo sa to na základe konania vo veci štátnej pomoci, ktoré Komisia začala s cieľom prešetriť možné zneužitie pomoci spoločnosťou AHW[15]. Komisia vo svojom prešetrovaní vyvodila záver, že záruka vo výške 31,2 milióna EUR bola čiastočne zneužitá, a nariadila jej čiastočné vrátenie. Spoločnosť AHW v novembri 2007 dobrovoľne zaplatila sumu 2,09 milióna EUR.

c) Spoločnosti Huta Labedy bolo poskytnutých 40 % a spoločnosti Huta Pokoj 66 % z maximálnej sumy. Komisia preto vyvodila záver, že napriek nízkej úrovni investícií týchto spoločností predstavovala výška a intenzita pomoci úplné minimum nevyhnutných nákladov na reštrukturalizáciu.

d) Spoločnosti Technologie Buczek bolo poskytnutých 41 % maximálnej schválenej výšky štátnej pomoci. V dôsledku konkurzného konania vyhláseného v roku 2006 Komisia vydala[16] rozhodnutie vo veci zneužitia štátnej pomoci a nariadila jej vrátenie.

Zníženie kapacity

V protokole bol stanovený počet dokončovacích tratí, ktoré sa mali uzatvoriť v súvislosti s poskytnutou pomocou na reštrukturalizáciu s cieľom kompenzovať možnú konkurenčnú výhodu a s tým súvisiace narúšajúce účinky. Čistý objem zníženia výrobnej kapacity pre hotové výrobky, ktorý malo Poľsko dosiahnuť v období rokov 1997 – 2006, bol stanovený na 1 231 000 ton.

Komisia v súlade s príslušným rozhodnutím Komisie[17] skontrolovala znižovanie kapacity prostredníctvom potvrdení o uzavretí a prostredníctvom overovania, ktoré vykonával nezávislý poradca. Iba v prípade spoločnosti MSP a schválenej zmeny jej podnikateľského plánu[18] mala byť existujúca valcovňa za tepla uzavretá až potom, keď sa v priestoroch spoločnosti v Krakove zriadi nová valcovňa za tepla, čo bolo plánované na koniec roku 2008.

Na základe poskytnutých informácií Komisia vyvodila záver, že všetky uzatvorenia sa vykonali v súlade so schválenými plánmi.

Nad rámec povinností vyplývajúcich z protokolu sa poľské oceliarske spoločnosti rozhodli, že dobrovoľne zrušia niekoľko neefektívnych zariadení, medzi ktoré patria koksové batérie, valcovňa brám, valcovňa blokov a trať na elektrolytickú galvanizáciu.

Ďalšie kľúčové reštrukturalizačné kritériá

V nadväznosti na konkurzné konanie spoločnosti Technologie Buczek Komisia vyvodila záver, že spoločnosť nesplnila ciele reštrukturalizácie, a preto vydala rozhodnutie vo veci zneužitia štátnej pomoci a nariadila jej vrátenie.

Životaschopnosť a finančné výsledky

Všetky spoločnosti s výnimkou spoločnosti Huta Bankowa na konci obdobia reštrukturalizácie v roku 2006 bez problémov prešli testom životaschopnosti stanoveným Európskou komisiou. Dosiahli EBITDA v rozmedzí od 10,1 % do 21,6 % (cieľ bol 10,0 %) a EBIT v rozmedzí od 5,2 % do 16,6 % (cieľ bol 1,5 %).

Spoločnosť Huta Bankowa v roku 2006 neprešla testom životaschopnosti požadovaným Komisiou, a to z dôvodu neočakávaných technologických problémov. Na základe kladných výsledkov z roku 2005 a neskôr z roku 2007 sa však usúdilo, že prínos vyplývajúci z reštrukturalizačného úsilia, ktoré vynaložila spoločnosť Huta Bankowa, jej umožnil dosiahnuť udržateľnú životaschopnosť.

Produktivita a zamestnanosť

Dve spoločnosti dosiahli konečnú úroveň zamestnanosti, ktorá bola pod prognózovanou úrovňou, jedna spoločnosť dosiahla plánovanú úroveň zamestnanosti a dve spoločnosti dosiahli omnoho vyššiu úroveň, ako sa očakávalo. Celkový počet zamestnancov bol na vyššej úrovni, ako sa predpokladalo (priemerná ročná úroveň zamestnanosti predstavovala 15 564 zamestnancov v porovnaní s cieľom stanoveným v NRP, ktorý predstavoval 13 702 zamestnancov), najmä v dôsledku oneskoreného uzavretia výrobných prevádzok a dokončenia významných investícií. Prebiehajúca modernizácia by však v blízkej budúcnosti mala túto situáciu zmeniť.

Napriek tomu, že celková úroveň produktivity spoločností prijímajúcich pomoc sa zlepšila, stále je hlboko pod priemerom EÚ stanoveným v protokole. Na konci roku 2006 dosahovala priemerná úroveň produktivity cca 321 ton na osobu. Výsledky jednotlivých spoločností sa značne líšia: spoločnosť AHW dosiahla omnoho vyššiu úroveň, ako sa predpokladalo, spoločnosť MSP dosiahla omnoho nižšiu úroveň ako je cieľová hodnota stanovená v IPP.

Znižovanie nákladov

Spoločnosti prijímajúce pomoc jasne preukázali zmenu podnikovej kultúry, ktorá im umožnila znížiť náklady. Výsledky jednotlivých spoločností ukazujú, že sa uskutočnilo niekoľko opatrení s cieľom znížiť prevádzkové náklady. Osobitná pozornosť sa venovala novým nástrojom IT na monitorovanie a kontrolu nákladov počas výrobného procesu. Uskutočnili sa investície do technológií s cieľom zmodernizovať existujúce zariadenia a nahradiť ich novými, ktoré významným spôsobom prispeli k zníženiu nákladov. Z finančného hľadiska sa opätovne prerokovali bankové poplatky a prehodnotili sa zmluvy o nákupe surovín.

Ďalšie požiadavky vyplývajúce z protokolu

Podnikateľské/ trhové stratégie

Spoločnosti dosiahli ciele stanovené v IPP týkajúce sa reorganizácie výrobných zariadení a zlepšenia organizačných štruktúr. Spoločnosti takisto prehodnotili svoju štruktúru predaja a dosiahli vyššie úrovne priameho predaja. Došlo k zmene škály výrobkov a v prípade potreby sa spoločnosti presunuli na trh s výrobkami s vyššou pridanou hodnotou.

Investície

Dve spoločnosti prijímajúce pomoc – Huta Pokoj a Huta Bankowa, splnili svoje investičné ciele. Spoločnosť Huta Labedy úspešne dokončila približne 75 % schválených investícií. Spoločnosť AHW uskutočnila 37 % pôvodného schváleného plánu, ale vzhľadom na to, že v roku 2005 došlo k jej prevzatiu, investovala do novej valcovne a dosiahla tak 170 % pôvodne predpokladanej výšky investícií.

Spoločnosť MSP uskutočnila v súlade s ustanoveniami protokolu investície spojené so zmenou škály výrobkov a zlepšením ich kvality. V dôsledku z meny v IPP však táto spoločnosť nemohla splniť ciele týkajúce sa energetickej efektívnosti a ziskov v roku 2006, a preto sa ich dosiahnutie naplánovalo na rok 2008.

Ochrana životného prostredia

Protokol na rozdiel od prípadu českého oceliarskeho priemyslu nevyžadoval, aby spoločnosti prijímajúce pomoc dosiahli do pristúpenia súlad s príslušnými právnymi predpismi Spoločenstva v oblasti ochrany životného prostredia. Preto sa v rámci prechodného režimu týkajúceho sa acquis v oblasti životného prostredia pre Poľsko stanoveného v zmluve o pristúpení[19] ustanovuje zoznam oceliarskych zariadení, ktorým bola udelená výnimka z dodržiavania smernice o IPPC. Odchylne od ustanovení smernice o IPPC sa požiadavky na udelenie povolenia pre existujúce zariadenia nevzťahujú až do decembra 2010 na spoločnosti Huta Sendzimira (teraz súčasť spoločnosti MSP), Huta Andrzej, Huta Czestochowa, Huta Batory, Huta Jednosc a Huta Laziska. Pre tieto zariadenia sa vydali dočasné povolenia, ktoré obsahujú individuálne záväzné časové harmonogramy na dosiahnutie úplného súladu.

ZÁVERY

Toto je posledná monitorovacia správa o reštrukturalizácii oceliarskeho priemyslu v Českej republike a Poľsku. Vzhľadom na dosiahnuté výsledky Komisia stanovila, že ustanovenia protokolov 2 a 8 k zmluve o pristúpení boli dodržané:

- celková pomoc na reštrukturalizáciu poskytnutá spoločnostiam prijímajúcim pomoc nepresiahla najvyššiu prípustnú mieru pomoci,

- dosiahlo sa čisté zníženie kapacity,

- reštrukturalizačné kritériá stanovené v prílohe 3 k protokolom (životaschopnosť, produktivita a znižovanie nákladov) boli dosiahnuté.

Komisia vyvodila záver, že proces reštrukturalizácie v rámci prechodného obdobia sa z celkového hľadiska skončil úspešne. Od roku 2007 pracujú výrobcovia ocele v Poľsku a Českej republike za rovnakých podmienok, ako všetky ostatné oceliarske spoločnosti na európskom trhu.

Proces reštrukturalizácie uľahčili najmä dva faktory: privatizácia a bežné trhové podmienky počas prechodného obdobia (2003 – 2006). V tomto období prešiel český aj poľský oceliarsky priemysel významnou zmenou, pokiaľ ide o vlastníctvo. Zatiaľ čo v roku 2002 väčšina oceliarskych spoločností ešte patrila štátu, do roku 2008 sa skončila ich privatizácia prevedením akcií na strategických investorov. Komisia sa okrem toho domnieva, že zmena internej podnikovej kultúry spoločností a dôsledné vykonávanie podnikateľských plánov zohrávali významnú úlohu v príprave týchto spoločností na riešenie budúcich úloh.

Na druhej strane, významnú podporu tiež predstavoval rozmach trhu s oceľou a súvisiaci rast predajných cien, čo spoločnostiam od roku 2003 do prvej polovice roku 2008 umožnilo významným spôsobom zlepšiť ich výsledky. Obzvlášť rýchle tempo rastu domácich trhov s oceľou v oboch členských štátoch zohrávalo významnú podpornú úlohu pri dosahovaní životaschopnosti spoločností prijímajúcich pomoc.

Monitorovanie reštrukturalizácie oceliarskeho priemyslu poskytlo priestor pre úzku a pravidelnú spoluprácu medzi Komisiou, vnútroštátnymi orgánmi a spoločnosťami. Táto spolupráca prispela k zodpovedajúcemu splneniu povinností stanovených v protokoloch.

[1] Ú. v. EÚ L 236, 23.9.2003, s. 934.

[2] Ú. v. EÚ L 236, 23.9.2003, s. 948.

[3] KOM(2004) 443 v konečnom znení.

[4] KOM(2005) 359 v konečnom znení.

[5] KOM(2006) 814 v konečnom znení.

[6] 2007/319/ES: Rozhodnutie Komisie z 8. septembra 2006 o štátnej pomoci C 45/04 (ex NN 62/04) v prospech českého výrobcu ocele Třinecké železárny, a. s., Ú. v. EÚ L 119, 9.5.2007, s. 37 – 44 .

[7] Rozhodnutie 3010/91/ESUO, Ú. v. ES L 286, 16.10.1991, s. 20.

[8] KOM(2006) 814 v konečnom znení.

[9] Prípad štátnej pomoci č. N 350/06 – Zmena reštrukturalizačného plánu spoločnosti MSO – Česká republika, 13. 9. 2006, Ú. v. EÚ C 280, 18.11.2006 s. 4.

[10] Spoločnosti by mali dosiahnuť: - hrubý prevádzkový výsledok: t. j. zisk pred úrokmi, zdanením, odpismi a amortizáciou (EBITDA) vo výške najmenej 10 % obratu v prípade neintegrovaných oceliarskych spoločností a 13,5 % obratu v prípade integrovaných závodov;- návratnosť kapitálu, t. j. zisk pred úrokmi a zdanením (EBIT) vo výške najmenej 1,5 % obratu.

[11] KOM(2006) 814 v konečnom znení.

[12] Prípad štátnej pomoci č. N 350b/06 – Zmena reštrukturalizačného plánu spoločnosti VPFM, 8. 6. 2007, Ú. v. EÚ C 200, 28.8.2007 s. 1.

[13] Smernica 96/61/ES, Ú. v. ES L 257, 10.10.1996, s. 26.

[14] Vec č. COMP/M.4137 – Mittal /Arcelor, oznámenie zo 7.4.2006 podľa článku 4 nariadenia Rady č. 139/2004.

[15] Rozhodnutie Komisie z 11. decembra 2007 o štátnej pomoci C 51/06 (ex N 748/06) poskytnutej Poľskom v prospech spoločnosti Arcelor Huta Warszawa, Ú. v. EÚ L 143, 3.6.2008.

[16] Rozhodnutie Komisie z 23. októbra 2007 o štátnej pomoci C 23/06 (ex NN 35/06) poskytnutej Poľskom výrobcovi ocele skupine Technologie Buczek, Ú. v. EÚ L 116, 30.4.2008.

[17] Rozhodnutie 3010/91/ESUO, Ú. v. ES L 286, 16.10.1991, s. 20.

[18] Prípad štátnej pomoci č. N 186/05 – Zmena podnikateľského plánu spoločnosti MSP, 20.7.2005, Ú. v. EÚ C 12, 18.1.2006, s. 2.

[19] Ú. v. EÚ L 236, 23.9.2003, s. 875 – 905.