[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 18.2.2009

KOM(2009) 68 v konečnom znení

SPRÁVA KOMISIE

rozpočtovému orgánu o zárukách krytých všeobecným rozpočtom Stav k 30. júnu 2008 {SEK(2009) 159}

SPRÁVA KOMISIE

rozpočtovému orgánu o zárukách krytých všeobecným rozpočtom Stav k 30. júnu 2008 {SEK(2009) 159}

OBSAH

1. Úvod a druhy krytých operácií 4

2. Udalosti po poslednej správe z 31. decembra 2007 4

3. Údaje o rizikách krytých rozpočtom 5

3.1. Vymedzenie rizika 5

3.2. Riziko spojené s členskými štátmi 6

3.3. Riziko spojené s tretími krajinami 7

3.4. Globálne riziko kryté rozpočtom 8

3.5. Vývoj rizika 8

4. Neplnenie, aktivácia záruk a nedoplatkov rozpočtu 10

4.1. Platby z hotovostných zdrojov 10

4.2. Platby z rozpočtu 10

4.3. Aktivácia Garančného fondu pre vonkajšie opatrenia 10

5. Garančný fond pre vonkajšie opatrenia 10

5.1. Prostriedky získané späť 10

5.2. Aktíva 10

5.3. Cieľová suma 10

6. Hodnotenie rizík: Hospodárska a finančná situácia tretích krajín, ktoré čerpajú prostriedky z najdôležitejších úverových operácií EÚ 11

6.1. Úvod 11

6.2. Kandidátske krajiny 11

6.3. Potenciálne kandidátske krajiny 12

1. ÚVOD A DRUHY KRYTÝCH OPERÁCIÍ

Táto správa sa predkladá na základe článku 130 finančného nariadenia, podľa ktorého je Komisia povinná predkladať Európskemu parlamentu a Rade dvakrát ročne správy o rozpočtových zárukách a súvisiacich rizikách [1]. Túto správu dopĺňa pracovný dokument útvarov Komisie obsahujúci podrobné tabuľky a vysvetlivky (ďalej len „príloha“)[2].

Riziká, ktoré kryje rozpočet Európskej únie (ďalej len „rozpočet“), vyplývajú z rôznych operácií poskytovania pôžičiek a záruk, ktoré možno rozdeliť do dvoch kategórií:

- pôžičky, ktoré poskytujú Európske spoločenstvá na makroekonomické ciele, t. j. pôžičky makrofinančnej pomoci[3] (ďalej len „MFA“) tretím krajinám a v spojení s inštitúciami z Bretton Woods, pôžičky v súvislosti s platobnou bilanciou na podporu nečlenským štátom HMÚ (hospodárskej a menovej únie) čeliacim prechodným ťažkostiam; a

- pôžičky na mikroekonomické ciele (pôžičky Euratomu a najmä vonkajšie financovanie Európskej investičnej banky, ďalej len „EIB“[4]). Tieto operácie kryje od roku 1994 Garančný fond pre vonkajšie opatrenia (ďalej len „fond“)[5], ktorý sa zriadil, okrem iného, s cieľom obmedziť vplyv na rozpočet vyplývajúci zo žiadostí o záruky poskytované z rozpočtu na pôžičky v tretích krajinách (ak sa krajina stala členským štátom, riziko znáša priamo rozpočet). V prípade nedostatku zdrojov vo fonde sa budú tieto prostriedky žiadať z rozpočtu.

Nariadenie Rady o zriadení fondu (ďalej len „nariadenie o fonde“[6]), ktoré sa prijalo v roku 1994, sa prvýkrát zmenilo a doplnilo v roku 1999. Na základe druhej zmeny a doplnenia nariadenia Rady v roku 2004 sa krytie z fondu ukončí, ak sa tretia krajina stane členským štátom. Rozpočtom sa priamo pokrývajú pôžičky členským štátom poskytnuté alebo garantované Spoločenstvom.

2. Udalosti po poslednej správe z 31. decembra 2007

Počas prvej polovice roku 2008 sa v rámci makrofinančnej pomoci a pôžičiek Euratomu neuskutočnilo žiadne vyplácanie.

Nové vyplácanie pôžičky Euratomu vo výške 22 miliónov USD sa uskutočnilo v októbri 2008.

Pokiaľ ide o finančné operácie EIB, celkovú sumu 1 884 miliónov EUR podpísala EIB v rámci všeobecného mandátu na roky 2007 – 2013 (rozhodnutie Rady 2006/1016/ES). Čo sa týka vyplateného objemu, vyplatila sa suma 911 miliónov EUR, z ktorej sa 286 miliónov EUR vyplatilo v rámci nového všeobecného mandátu na roky 2007 – 2013.

Treba poznamenať, že v nadväznosti na opatrenia, ktoré podnikol Parlament, zrušil Súdny dvor 6. novembra 2008 rozhodnutie Rady 2006/1016/ES, pretože sa neprijalo na správnom právnom základe. V rámci zrušenia rozhodnutia Súd nariadil, „ že jeho účinky sa zachovajú pre finančné operácie Európskej investičnej banky, ktoré budú dohodnuté do nadobudnutia účinnosti nového rozhodnutia, prijatého v lehote dvanástich mesiacov od dátumu vyhlásenia tohto rozsudku na základe správneho právneho základu, a to spoločne článkov 179 ES a 181a ES “. V súčasnosti pripravuje Komisia na tento účel návrh pre Európsky parlament a Radu.

3. Údaje o rizikách krytých rozpočtom

3.1. Vymedzenie rizika

Riziká, ktoré znáša rozpočet, vyplývajú z nesplateného kapitálu a úrokov v súvislosti so zaručenými operáciami.

Operácie sa v prípade neplnenia pokryjú z fondu, ak sa vzťahujú na tretie krajiny (73 % celkovej nesplatenej sumy garantovanej k 30. júnu 2008), a priamo z rozpočtu, ak sa vzťahujú na členské štáty (pôžičky na projekty alebo v prospech projektov v členských štátoch predstavujú zvyšných 27 % celkovej nesplatenej sumy). Veľká časť zaručených pôžičiek spojených s členskými štátmi je výsledkom nedávnych kôl rozširovania EÚ. Podľa tretieho odseku článku 1 nariadenia o fonde, ak sa krajina stane členským štátom, riziko pôžičiek sa prenáša z fondu na rozpočet.

Na účely tejto správy sa používajú dve metódy hodnotenia rizík, ktoré znáša rozpočet (či už priamo alebo nepriamo cez fond):

- Metóda výpočtu celkovej sumy nesplateného kapitálu pre príslušné operácie v stanovený dátum vrátane vzniknutého úroku. V tejto metodike sa poskytuje úroveň rizika, ktoré znáša rozpočet k stanovenému dátumu.

- Rozpočtový prístup vymedzený ako „ročné riziko znášané rozpočtom“ je založený na výpočte maximálnej sumy, ktorú by muselo Spoločenstvo zaplatiť v danom rozpočtovom roku za predpokladu neplnenia všetkých zaručených pôžičiek[7].

Tabuľka 1: Celkové nesplatené sumy pokryté k 30. júnu 2008 v miliónoch EUR |

Nesplatený kapitál | Vzniknutý úrok | Spolu | % |

Členské štáty* |

MFA | 196 | 5 | 201 | 1 % |

Euratom | 435 | 9 | 444 | 3 % |

EIB | 3 976 | 36 | 4 012 | 23 % |

Medzisúčet za členské štáty* | 4 606 | 51 | 4 657 | 27 % |

Tretie krajiny |

MFA | 534 | 13 | 547 | 3 % |

Euratom | 39 | 1 | 40 | <1 % |

EIB | 11 729 | 128 | 11 857 | 69 % |

Medzisúčet za tretie krajiny | 12 302 | 142 | 12 444 | 73 % |

Spolu | 16 908 | 193 | 17 101 | 100 % |

* Toto riziko priamo pokrýva rozpočet, pričom uvedené riziko zahŕňa Bulharsko a Rumunsko s ohľadom na ich vstup do EÚ 1. 1. 2007. |

V tabuľkách A1, A2, A3 a A4 prílohy sa poskytujú podrobnejšie informácie o týchto nesplatených sumách, najmä pokiaľ ide o stropy, vyplatené sumy alebo záručné sadzby.

V porovnaní so situáciou k 31. decembru 2007 sa celková nesplatená suma kapitálu a úrokov krytých rozpočtom mierne znížila o 122 miliónov EUR na 17 101 miliónov EUR.

3.2. Riziko spojené s členskými štátmi

Súčasné riziká súvisiace s členskými štátmi vyplývajú z pôžičiek poskytnutých pred pristúpením.

V druhom polroku 2008 bude rozpočet znášať maximálne riziko súvisiace s členskými štátmi vo výške 378 miliónov EUR. V tabuľke 2 sa uvádza, že Bulharsko a Rumunsko sa medzi členskými štátmi nachádzajú na prvom, resp. druhom mieste, pokiaľ ide o ich nesplatenú sumu.

Tabuľka 2: Poradie členských štátov podľa ich rizikovej angažovanosti v súvislosti s maximálnym rizikom znášaným rozpočtom v druhom polroku 2008 (v miliónoch EUR) |

Poradie | Krajina | 2008 | % |

1 | Rumunsko | 116,7 | 30,8 % |

2 | Bulharsko | 91,9 | 24,3 % |

3 | Česká republika | 45,2 | 11,9 % |

4 | Poľsko | 42,3 | 11,2 % |

5 | Slovensko | 32,5 | 8,6 % |

6 | Slovinsko | 19,1 | 5,0 % |

7 | Maďarsko | 18,1 | 4,8 % |

8 | Cyprus | 4,8 | 1,3 % |

9 | Lotyšsko | 3,7 | 1,0 % |

10 | Litva | 3,3 | 0,9 % |

11 | Estónsko | 0,6 | 0,1 % |

12 | Malta | 0,3 | 0,1 % |

Spolu | 378,3 | 100,0 % |

Riziko súvisiace s členskými štátmi sa týka všetkých členských štátov, ktorých sa týkali ostatné dve rozširovania , so splatnosťou končiacou v roku 2031.

3.3. Riziko spojené s tretími krajinami

V druhom polroku 2008 bude fond znášať maximálne riziko súvisiace s tretími krajinami vo výške 571 miliónov EUR. Nižšie sa uvádza desať krajín s najväčšou celkovou nesplatenou sumou. Predstavujú 79 % rizika, ktoré fond znáša v roku 2008. Analýza a komentáre k hospodárskej situácii týchto krajín sa uvádzajú v oddiele 6.

Tabuľka 3: Poradie 10 najdôležitejších tretích krajín podľa ich rizikovej angažovanosti v súvislosti s maximálnym rizikom znášaným rozpočtom v druhom polroku 2008 (v miliónoch EUR) |

Poradie | Krajina | 2008 | % celkového maximálneho rizika |

1 | Turecko | 158,4 | 21,8 % |

2 | Egypt | 91,7 | 12,6 % |

3 | Tunisko | 64,6 | 8,9 % |

4 | Maroko | 64,4 | 8,9 % |

5 | Libanon | 55,0 | 7,6 % |

6 | Juhoafrická republika | 46,8 | 6,4 % |

7 | Srbsko | 29,4 | 4,0 % |

8 | Mexiko | 20,5 | 2,8 % |

9 | Jordánsko | 20,4 | 2,8 % |

10 | Chorvátsko | 20,3 | 2,8 % |

Spolu za všetkých 10 krajín | 571,3 | 78,7 % |

Fond pokrýva zaručené pôžičky 57 krajín, ktorých splatnosť končí v roku 2038. Podrobné údaje za každú krajinu obsahuje tabuľka A2 v prílohe.

3.4. Globálne riziko kryté rozpočtom

Rozpočtom sa bude v druhom polroku 2008 celkovo pokrývať suma vo výške 1 104 miliónov EUR, čo predstavuje sumy splatné v priebehu tohto obdobia, pričom 34 % sú sumy splatné členskými štátmi (pozri tabuľku A2 v prílohe).

3.5. Vývoj rizika

Riziko vo vzťahu k členským štátom by sa malo v budúcnosti znižovať s tým, ako sa vracajú pôžičky zaručené v rámci Euratomu, MFA alebo EIB (pozri graf A1 v oddiele 1.3 prílohy).

Celkové riziko vo vzťahu k členským štátom sa však zvýši po aktivácii mechanizmu strednodobej finančnej pomoci Spoločenstva (mechanizmus platobnej bilancie). Tento finančný nástroj umožňuje poskytnutie pôžičiek jednému alebo viacerým členským štátom, ktoré ešte neprijali euro a ktoré majú ťažkosti s bilanciou bežných platieb alebo im takéto ťažkosti hrozia. Dohoda o pôžičke s Maďarskom vo výške 6 500 miliónov EUR sa podpísala v druhom polroku 2008[8].

Pôžičky MFA pre tretie krajiny podliehajú individuálnemu rozhodovaniu Rady. Finančnú pomoc poskytnutú na základe rozhodnutia Rady 2007/860/ES z 10. decembra 2007 o poskytnutí makrofinančnej pomoci Libanonu tvoria pôžičky vo výške 50 miliónov EUR a granty vo výške do 30 miliónov EUR. V súčasnosti sa v roku 2009 plánuje vyplatenie časti, ktorú tvoria pôžičky v dvoch rovnakých tranžiach. Pôžičky Euratomu členským štátom alebo niektorým oprávneným nečlenským krajinám (Ruská federácia, Arménsko, Ukrajina) sú ohraničené stropom vo výške 4 miliardy EUR, z čoho sa už použilo asi 85 %. Zostávajúca suma predstavuje asi 600 miliónov EUR. Podľa existujúcej dohody o pôžičke z roku 2004 na bloky K2R4 elektrárne na Ukrajine (suma v EUR zodpovedajúca 83 miliónom USD v úverovej zmluve) sa v roku 2007 vyplatilo 39 miliónov EUR. Ako sa uvádza v oddiele 2, nová tranža vo výške 22 miliónov USD sa vyplatila 10. októbra 2008.

Platnosť predchádzajúceho všeobecného mandátu EIB sa skončila 31. júla 2007. K tomuto dátumu boli podpísané zmluvy, ktoré predstavujú 98 % celkového stropu v rámci tohto mandátu (20 060 miliónov EUR – pozri tabuľku A5 prílohy). V rámci predchádzajúcich mandátov EIB zostáva vyplatiť celkovú sumu 6 774 miliónov EUR, z ktorej 97 % sa týka predchádzajúceho všeobecného mandátu[9], a mala by sa vyplatiť do 10 rokov od konca tohto mandátu, keďže platnosť záruky Spoločenstva končí na konci tohto obdobia[10].

Najdôležitejšou položkou, ktorá bude mať v budúcnosti vplyv na rozpočtové riziko, je záruka Spoločenstva poskytnutá EIB podľa nového všeobecného mandátu na roky 2007 – 2013. Táto záruka Spoločenstva je obmedzená na 65 % celkovej výšky vyplatených úverov a záruk poskytnutých v rámci finančných operácií EIB, mínus uhradené sumy a plus všetky súvisiace sumy, s maximálnym stropom 27 800 miliónov EUR[11]. V rámci tohto mandátu sa 30. júna 2008 podpísala celková suma 3 761 miliónov EUR, z ktorej k tomuto dátumu zostalo nevyplatených 3 352 miliónov EUR (pozri tabuľku A6 prílohy).

V oddiele 1.3 prílohy sa v grafe A2 prezentujú simulácie niektorých scenárov vyplácania podľa mandátov, ktoré predchádzali všeobecnému mandátu na roky 2007 – 2013, ako aj podľa všeobecného mandátu na roky 2007 – 2013, keďže toto vyplácanie má veľký vplyv na zabezpečovanie prostriedkov fondu.

4. NEPLNENIE, AKTIVÁCIA ZÁRUK A NEDOPLATKOV ROZPOčTU

4.1. Platby z hotovostných zdrojov

Komisia čerpá z vlastných hotovostných zdrojov, aby sa predišlo oneskoreniu a následným nákladom na splácanie jej pôžičkových operácií v prípade, že dlžník mešká so splátkami Komisii[12].

4.2. Platby z rozpočtu

V rámci rozpočtového článku 01 04 01 „Záruky Európskeho spoločenstva za pôžičky“ sa nepožadovali žiadne rozpočtové prostriedky, keďže sa v prvom polroku 2008 nezaznamenalo žiadne neplnenie.

4.3. Aktivácia Garančného fondu pre vonkajšie opatrenia

V prípade, že sa príjemca pôžičky (tretie krajiny) poskytnutej alebo zaručenej Spoločenstvom oneskorí s platbou, vyzve sa garančný fond, aby kryl nesplatenú splátku v lehote troch mesiacov od dátumu splatnosti platby[13].

Počas prvého polroku 2008 nebola fondu adresovaná žiadna výzva.

Celkové nedoplatky k 30. júnu 2008, t. j. sankčný úrok v prípade Argentínskej republiky, predstavujú 1 718 493,12 USD; z čoho sa garančnému fondu má stále vrátiť 1 448 433,44 USD (ekvivalent 918 823,54 EUR). Keďže fond nedostal výzvu na pokrytie nesplateného rozdielu, táto suma je splatná v prospech EIB.

5. GARANčNÝ FOND PRE VONKAJšIE OPATRENIA

5.1. Prostriedky získané späť

V prvom polroku 2008 sa nevyskytli žiadne spätne získané prostriedky. Dňa 12. decembra 2008 sa však spätne získal sankčný úrok od Argentínskej republiky vo výške 1 448 433,44 USD.

5.2. Aktíva

K 30. júnu 2008 predstavovali čisté aktíva fondu sumu 1 029 656 202,33 EUR.

5.3. Cieľová suma

Fond musí dosiahnuť vhodnú úroveň (cieľovú sumu) stanovenú na 9 % celkových nesplatených kapitálových záväzkov vyplývajúcich z každej operácie, plus vzniknutý úrok. Pomer medzi zdrojmi fondu (1 029 656 202,33 EUR) a splatnými kapitálovými záväzkami[14] (12 443 426 701,62 EUR) v zmysle nariadenia o fonde sa mierne zlepšil z 8,26% k 31. decembru 2007 na 8,29 % k 30. júnu 2008. Pomer sa priblíži cieľovej miere 9% po tom, ako sa v januári 2009 uskutoční transfer vo výške 91,60 miliónov EUR vložených do predbežného návrhu rozpočtu na rok 2009 na konci roka 2007.

Ku koncu roka 2007 boli zdroje fondu nižšie než cieľová suma. Podľa nových pravidiel financovania, ktoré Rada prijala 30. januára 2007[15], sa do predbežného návrhu rozpočtu na rok 2009 vložila rezerva vo výške 91,60 milióna EUR spolu so sumou 500 000,00 EUR na externé hodnotenie v rámci strednodobého hodnotenia externého mandátu EIB v súlade s rozhodnutím Rady 2006/1016/ES[16].

6. HODNOTENIE RIZÍK: HOSPODÁRSKA A FINANčNÁ SITUÁCIA TRETÍCH KRAJÍN, KTORÉ čERPAJÚ PROSTRIEDKY Z NAJDÔLEžITEJšÍCH ÚVEROVÝCH OPERÁCIÍ EÚ

6.1. Úvod

V predchádzajúcich častiach správy sa poskytujú informácie o kvantitatívnych aspektoch rizika, ktoré znáša rozpočet. Mala by sa však zhodnotiť aj kvalita rizík, ktoré závisia od druhu operácie a bonity dlžníkov (pozri oddiel 3.3). Tabuľky, ktoré predstavujú hodnotenie rizika podľa jednotlivých krajín, sú uvedené osobitne v pracovnom dokumente útvarov Komisie. V správe a prílohe sa uvádza súhrn tejto analýzy za desať krajín predstavujúcich najvyššie riziko pre rozpočet v druhom polroku 2008 (pozri oddiel 3.3) a za krajiny, ktoré majú priamu rizikovú angažovanosť s rozpočtom Spoločenstva (pôžičky v rámci MFA a Euroatomu). Analýza vzťahujúca sa na kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny sa uvádza v ďalšom texte.

6.2. Kandidátske krajiny

V Chorvátsku sa rast reálneho HDP (hrubý domáci produkt) v roku 2007 zvýšil na 5,6 %, z hodnoty 4,8 % v roku 2006. Hlavnou hybnou silou rastu bolo zrýchlenie rastu súkromnej a verejnej spotreby, poháňané rýchlym, avšak spomaľujúcim sa rastom úverov, jednorazovými platbami dôchodcom a predvolebnými výdavkami. Hospodársky rast sa v prvom štvrťroku 2008 medziročne spomalil na 4,3 % a dosiahol určité vyváženie, keďže sa spotreba zmiernila a zároveň sa zintenzívnila investičná činnosť, a to najmä súkromné investície, čo v celkovom podnikateľskom prostredí čiastočne odrážalo mierne zlepšenie. Deficit bežného účtu sa zo 7,9 % HDP v roku 2006 prehĺbil na 8,7 % v roku 2007 a ďalej na 9,6 % za dvanásť mesiacov do marca 2008, a to najmä kvôli vyššiemu obchodnému deficitu. Posledne uvedené bolo poháňané silným domácim dopytom, vyššími cenami komodít energie vo svete ako aj nižším rastom vývozu. Čistý prílev PZI (priamych zahraničných investícií) sa v roku 2007 zvýšil o 33 % a dosiahol 9,1 % HDP, a tým nad očakávania kompenzoval deficit bežného účtu. Hrubý zahraničný dlh sa naďalej zvyšoval v dôsledku zrýchlenia priamych výpožičiek podnikového sektora, kým verejná správa, ako aj bankový sektor znížili svoje nesplatené zahraničné záväzky. Pomer hrubého zahraničného dlhu sa zvýšil z 85,5 % HDP na konci roku 2006 na 88,9 % na konci roku 2007.

V Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko sa v roku 2007 rast produkcie výrazne zvýšil, približne na 5 % (v reálnom vyjadrení), v porovnaní so 4 % v roku 2006. Dôležitými zdrojmi rastu bol vývoz výrobkov z ocele a súkromná spotreba. Bežný účet sa počas posledných mesiacov roka zhoršil a dosiahol na konci roku 2007 deficit takmer 3 % HDP. Prílev hrubých PZI sa na konci roku 2007 vrátil naspäť na úroveň 4,8 % HDP, keď predtým jeden privatizačný projekt v sektore energetiky zvýšil v roku 2006 prílev PZI takmer na 6 % HDP. Predčasné splatenia dlhov znížili zahraničný dlh krajiny približne na 50 % HDP.

V Turecku ročný rast HDP dosiahol v roku 2007 úroveň 4,5 %, čo znamenalo pokles zo 6,9 % v roku 2006. Vyššia inflácia a značné sprísnenie menovej politiky zo strany centrálnej banky v polovici roka 2006 utlmili rast domáceho dopytu. Deficit bežného účtu zostal konštantný na úrovni takmer 6 % HDP. Hrubý prílev PZI dosiahol v roku 2007 úroveň 3 % HDP a takmer dve tretiny smerovali do finančného sektora. V predchádzajúcom roku klesol zahraničný dlh krajiny približne o 2 percentuálne body na 37 % HDP ku koncu roka 2007. Verejný dlh súčasne klesol na 39 % HDP zo 46 % HDP v roku 2006. Turecké banky si často požičiavajú v zahraničí na financovanie pôžičiek na vnútroštátnom trhu, takže sa očakáva, že postupne začnú cítiť vplyv globálneho obmedzenia úverov.

6.3. Potenciálne kandidátske krajiny

V Bosne a Hercegovine sa spomalil rast reálneho HDP zo 6,7 % v roku 2006 na 6 % v roku 2007. Prehĺbenie obchodného deficitu prispelo v roku 2007 k zvýšeniu deficitu bežného účtu z 8,4 % HDP v roku 2006 na 13,1 % HDP v roku 2007. Deficit bežného účtu bol úplne financovaný čistými PZI, keďže veľké privatizácie v Srbskej republike (Република Српска) spolu s relatívne lepšími výsledkami investícií na zelenej lúke viedli k zvýšeniu PZI na 13,8 % HDP. Zahraničný verejný dlh klesol ku koncu roka 2007 na 18,5 % HDP, kým celkový zahraničný dlh sa odhaduje na úrovni nižšej ako 50 % HDP.

V Srbsku sa reálny HDP zvýšil počas roku 2007 o 7,5 %. Deficit bežného účtu sa prehĺbil na 16 % HDP v dôsledku rastu obchodného deficitu a poklesu čistých bežných transferov. Čistý prílev PZI klesol na 5,1 % HDP, kým zahraničné pôžičky sa zvýšili na 10,3 % HDP. V dôsledku spomalenia prílevu kapitálu klesla akumulácia devízových rezerv v Národnej banke Srbska na 3 % HDP. Devízové rezervy Národnej banky Srbska dosiahli ku koncu roka hodnotu 7,5 mesiaca dovozu tovaru a služieb. Zahraničný dlh zostal na úrovni 62 % HDP, kým zahraničný dlh súkromného sektora ku koncu roka 2007 tvoril 41 % a zahraničný dlh verejného sektora 21 % HDP.

V Čiernej Hore odhady HDP poukazujú v prvom polroku 2008 na výrazný rozmach hospodárstva o 8 %, čo je na strane výroby poháňané najmä službami a na strane dopytu súkromnou spotrebou. Deficit bežného účtu sa výrazne zhoršil na 39 % HDP v dôsledku značného obchodného deficitu a výraznej stagnácie vývozu. Prílev PZI sa v prvom polroku 2008 však mierne znížil, čím sa čisté PZI znížili na 22 % HDP. Dlh verejnej správy sa v dôsledku zvýšenia domácej zadlženosti zvýšil na 33,6 % HDP. Podiel zahraničného verejného dlhu sa na rozdiel od toho znížil po splateniach mnohostranným veriteľom na úroveň 17,5 % HDP, čomu pomohli dobré fiškálne výsledky.

[1] Správy KOM(2008) 451 a SEK(2008) 2249 tvoria predchádzajúcu správu o zárukách krytých rozpočtom k 31. decembru 2007.

[2] SEK(2008) […].

[3] MFA môže mať aj podobu grantov tretím krajinám. Viac informácií o MFA možno nájsť v správach Komisie KOM(2008) 590 a SEK(2008) 2504.

[4] Číselné údaje týkajúce sa mandátov EIB sa uvádzajú v tabuľke A1 a odkazy na právne základy sa uvádzajú v tabuľke A4 v prílohe.

[5] Posledná správa o činnosti fondu je k dispozícii v KOM(2006) 695 „Súhrnná správa o činnosti garančného fondu“ a v priloženom pracovnom dokumente útvarov Komisie [SEK(2006) 1460].

[6] Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2728/94 z 31. októbra 1994, ktorým sa zriaďuje Garančný fond pre vonkajšie opatrenia (Ú. v. ES L 293, 12.11.1994, s. 1).

[7] Na účely tohto výpočtu sa predpokladá, že neplnenie pôžičiek sa nezrýchľuje, to znamená, že sa zohľadňujú len splatné splátky (pozri tiež oddiel 1 prílohy).

[8] V novembri 2008 sa Lotyšsko obrátilo na EÚ o pomoc v rámci mechanizmu platobnej bilancie.

[9] Pozri bod 1.3 prílohy.

[10] Pozri článok 1.06 preformulovanej a zmenenej a doplnenej záručnej zmluvy podpísanej medzi ES a EIB 30. augusta/2. septembra 2005.

[11] Táto suma sa skladá zo základného stropu v pevne stanovenej maximálnej výške 25 800 miliónov EUR a voliteľného mandátu vo výške 2 000 miliónov EUR, o ktorom má rozhodnúť Rada.

[12] Pozri článok 12 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1150/2000 z 22. mája 2000, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 94/728/ES, Euratom o systéme vlastných zdrojov Spoločenstiev.

[13] Pre podrobnejšie informácie pozri oddiel 1.4.3 prílohy.

[14] Vrátane vzniknutých úrokov.

[15] Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 89/2007 z 30. januára 2007, Ú. v. EÚ L 22, 31.1.2007, s. 1.

[16] Ú. v. EÚ L 414, 30.12.2006, s. 102.