[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 13.2.2009

KOM(2009) 58 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Návrh spoločnej správy o sociálnej ochrane a sociálnom začlenení na rok 2009 {SEK(2009) 141}

KĽÚČOVÉ SKUTOČNOSTI z národných strategických správ členských štátov, v ktorých sa opisujú stratégie na podporu spoločných sociálnych cieľov EÚ:

- EÚ môže pri zmierňovaní vplyvov hospodárskej krízy a podpore ozdravenia budovať na hodnotách solidarity, z ktorých vychádzajú jej sociálne politiky, a na pokroku dosiahnutom v štrukturálnych reformách. Je nevyhnutné naďalej posilňovať pozitívne spolupôsobenie s opatreniami v prospech rastu a zamestnanosti tým, že sa umožní, aby systémy sociálnej ochrany zohrávali v plnej miere svoju úlohu automatických stabilizátorov. V záujme riešenia negatívneho vplyvu na zamestnanosť a sociálnu súdržnosť je potrebné udržať dlhodobé reformy a súčasne ich vyvažovať krátkodobými opatreniami zameranými na predchádzanie strate pracovných miest a podporu príjmov domácností. Nedávne štrukturálne reformy v oblasti sociálneho zabezpečenia prinášajú výsledky tým, že viac ľudí sa zapája do pracovného procesu, posilňujú sa stimuly k práci a odolnosť trhov práce, predlžuje sa pracovný život a podporuje sa hospodársky rast. Hodnotným svedectvom uvedených skutočností je aj plán hospodárskej obnovy Európy.

- Na zmierňovanie sociálnych dôsledkov krízy by sa mal pružne a včas využívať plný potenciál Európskeho sociálneho fondu tým, že sa podporí rýchly návrat nezamestnaných na trh práce a upriami sa pozornosť na najzraniteľnejších. Nápomocnou bude zjednodušená implementácia štrukturálnych fondov a zlepšená koordinácia sociálnych politík. Komisia bude vydávať pravidelný prehľad na monitorovanie sociálnych trendov. Správy z členských štátov by mohli uľahčiť výmenu informácií a skúseností s politikami vo Výbore pre sociálnu ochranu.

- Je potrebné realizovať komplexné stratégie aktívneho začlenenia, v ktorých sa spájajú a vyvažujú opatrenia zamerané na inkluzívne trhy práce, prístup ku kvalitným službám a primeraný minimálny príjem. Musí sa podnecovať úsilie členských štátov pri napĺňaní komplexných stratégií proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu detí vrátane prístupnej a cenovo dostupnej kvalitnej starostlivosti o deti. Požaduje sa vytrvalé úsilie na riešenie bezdomovectva ako mimoriadne vážnej formy vylúčenia, na riešenie viacnásobného znevýhodnenia, ktorému čelí rómska populácia, na jej zraniteľnosť v súvislosti so sociálnym vylúčením a na podporu sociálneho začlenenia migrantov. Je potrebné venovať zvýšenú pozornosť, pokiaľ ide o nové rizikové skupiny, ako napríklad mladí ľudia, pričom sa môžu objaviť nové riziká.

- Dlhodobá primeranosť a udržateľnosť dôchodkových systémov závisí od vytrvalého úsilia dosiahnuť lisabonský cieľ 50 % miery zamestnanosti starších pracovníkov, a to aj v čase hospodárskeho poklesu. Je dôležité zabezpečiť úplné pokrytie a monitorovať primeranosť dôchodkov najmä v prípade žien a osôb s nízkym zárobkom. Dlhodobo zameranými stratégiami a regulačným rámcom sa obmedzuje vplyv krízy na príjmy zo súkromných dôchodkových systémov v prípade tých, ktorí odchádzajú do dôchodku v súčasnosti, aj keď príjmy niektorých dôchodcov nemusia napĺňať ich očakávania. Bude potrebné prehodnotiť kapitalizačné systémy s cieľom podporiť ich schopnosť zvládať riziko vo fáze investovania a vyplácania a zlepšiť ich pokrytie, aby sa mohol v plnej miere realizovať ich potenciál pri zvládaní problému starnutia.

- Členské štáty sa usilujú zlepšiť finančnú efektívnosť zdravotnej starostlivosti a znížiť nerovnosť v oblasti zdravia tým, že venujú zvýšenú pozornosť primárnej starostlivosti, prevencii, podpore zdravia, lepšej koordinácii zdrojov a ich racionálnemu využívaniu. Je potrebné dôslednejšie napĺňanie týchto stratégií, a to najmä tam, kde sú zdravotné systémy financované nedostatočne. Z uvedeného vyplýva aj riešenie možného nedostatku personálu v zdravotnej starostlivosti prostredníctvom opatrení v oblasti náboru, odbornej prípravy, udržania a rozvoja zdravotníckych pracovníkov na všetkých stupňoch.

- Členské štáty sa takisto usilujú o ustanovenie a posilňovanie systémov kvalitnej dlhodobej starostlivosti, vytváranie pevných základov financovania, zlepšenie koordinácie starostlivosti a zabezpečenie dostatočných ľudských zdrojov, ako aj o podporu neformálnych opatrovateľov.

- Súčasný cyklus otvorenej metódy koordinácie (OMK) v sociálnej oblasti trvá do roku 2010, ktorý je cieľovým rokom Lisabonskej stratégie. V záujme dosiahnutia prijatých cieľov v oblasti sociálnej ochrany a sociálneho začlenenia bude potrebné výrazné nasadenie, čoho potvrdením bude aj rok 2010 – Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Keďže rozhodnutie o stanovení národných kvantifikovaných cieľov a ich vymedzenie ostáva kľúčovou úlohou členských štátov, pozitívna úloha sociálnej otvorenej metódy koordinácie by sa mohla ďalej potvrdiť stanovovaním národných cieľov založenom na dôkazoch. Zvýšená pozornosť by sa mala venovať kvalite a sústavnosti zapojenia zainteresovaných strán a presadzovaniu sociálnych hľadísk, a to aj prostredníctvom hodnotenia sociálneho vplyvu ako plnohodnotnej súčasti integrovaného hodnotenia vplyvu.

1. ÚVOD

V rokoch 2001 až 2007 dosiahol hospodársky rast v EÚ-27 v priemere 2,1 % za rok. Miera zamestnanosti dosiahla 65,4 %, a to najmä vďaka vyššej zamestnanosti žien a starších pracovníkov. Nové pracovné miesta prispeli k zníženiu podielu domácností bez zamestnania z 10,2 % v roku 2005 na 9,3 % v roku 2007, avšak rodinám bez zamestnania s deťmi priniesli prospech len okrajovo. Najnovšie údaje ukazujú, že 16 % Európanov je stále ohrozených chudobou. Hoci najlepšou zárukou pri predchádzaní chudobe je kvalitné pracovné miesto, 8 % chudoba zamestnaných dokresľuje, že nie všetky pracovné miesta túto istotu poskytujú. Súčasne sa z údajov ukazuje, že vysoký rast v niektorých členských štátoch priniesol v absolútnom vyjadrení zlepšenie životnej úrovne chudobných, zatiaľ čo ich relatívna situácia sa buď zlepšila, alebo ostala rovnaká.

Ekonomické vyhliadky sa od základu zmenili. Aj keď vo väčšine členských štátov sa trh práce prejavil odolnosťou, v niektorých štátoch došlo k zásadnému nárastu nezamestnanosti a z prognóz vyplývajú ďalšie straty pracovných miest v budúcnosti.

V takomto kontexte je úloha sociálnej politiky rozhodujúca. Primerané sociálne politiky nielenže zmiernia nepriaznivé sociálne vplyvy na najzraniteľnejších, ale takisto stlmia vplyv krízy na hospodárstvo ako také. Sociálna ochrana je hlavným proticyklickým a stabilizujúcim činiteľom vo verejných výdavkoch. Dobre fungujúce systémy v rámci vytrvalých reforiem na posilnenie udržateľnosti môžu prispieť k udržaniu celkového dopytu, upevniť dôveru spotrebiteľov a prispieť k vytváraniu pracovných miest.

Kríza najviac doľahne na tie domácnosti, ktorých živitelia sú znevýhodnení na trhu práce alebo v spoločnosti. Z toho plynie potreba sietí sociálnej istoty, ktoré sú dostatočne husté na to, aby zabránili ľuďom cez ne prepadnúť, a dostatočne účinné na to, aby im umožnili opätovnú aktívnu účasť v spoločnosti a na trhu práce.

Vhodné opatrenia flexiistoty sa budú opierať o aktívne politiky trhu práce na uľahčenie prechodu na nové pracovné miesto, predchádzanie dlhodobej nezamestnanosti, vyhýbanie sa využívaniu predčasného odchodu do dôchodku na reguláciu ponuky pracovných síl, zlepšovanie zručností a poskytnutie istoty v období prechodu na nové pracovné miesto. Na riešenie situácie osôb, ktoré sú najviac vzdialené od trhu práce, sú potrebné opatrenia v oblasti aktívneho začleňovania .

Uvedené zo sebou nesie aj úpravu dávok, pokiaľ je to potrebné, aby sa prijímateľom zabezpečila primeraná podpora . Členské štáty už konajú v záujme toho, aby sa udržala kúpna sila minimálnych dávok a základných dôchodkov. Závažný charakter hospodárskeho poklesu vyvoláva potrebu dôkladnejšie monitorovať sociálne vplyvy .

Väčšina dôchodkových príjmov osôb, ktoré odchádzajú do dôchodku v súčasnosti, pochádza zo zákonných starobných dôchodkov financovaných zo súčasných príspevkov. Príjem z kapitalizačného súkromného dôchodkového systému je podstatný v niekoľkých krajinách. Keďže dôchodkové fondy investujú časť spravovaných úspor do nadobúdania akcií, pocítili dôsledky prudkého poklesu na finančných trhoch. Pri väčšine z tých, ktorí odchádzajú do dôchodku v súčasnosti, sa takýto vplyv zmiernil dlhodobými stratégiami, regulačným rámcom a zásahmi orgánov. Štruktúru systémov však bude potrebné prehodnotiť, aby sa v budúcnosti zabezpečila primeranosť a udržateľnosť kapitalizačných systémov.

Efektívne služby zdravotnej a preventívnej starostlivosti sú mimoriadne dôležité v čase, keď hospodárstvo upadá, príjmy klesajú a nezamestnanosť stúpa, avšak existuje výrazné riziko, že investície do zdravotnej a dlhodobej starostlivosti poklesnú. Možno očakávať, že plány na modernizáciu a rozvoj miestnych zariadení zdravotnej a dlhodobej starostlivosti sa oddialia. Takýto odklad bude najviac na ujmu v tých krajinách, v ktorých je zdravotníctvo nedostatočne financované a veľmi nerovnomerne rozložené v rámci územia danej krajiny.

Viaceré členské štáty vyvíjajú úsilie na to, aby sa príprava obnovených stratégií stala participačnou aktivitou s účasťou zainteresovaných strán, a do istej miery aj občanov. Miestne a regionálne orgány sa zapájajú v čoraz väčšej miere, je však potrebné vyvinúť v tomto smere ďalšie úsilie. Rodové hľadisko sa zohľadňuje viac než v minulosti, malo by sa však presadzovať systematickejšie. Pri konzultačných činnostiach sa prejavili určité príklady osvedčených postupov, ako napríklad úsilie o zabezpečenie interaktívneho obojsmerného dialógu a poskytnutie spätnej väzby v súvislosti s výsledkami. Všeobecným záväzkom niektorých krajín je podporovať zapojenie zainteresovaných strán do všetkých fáz tvorby politiky a v rámci cyklu podávania správ. Účastnícke subjekty zriadené na rôznych úrovniach by mohli pomôcť pri monitorovaní štrukturálnych reforiem, a tým podporovať príležitosti, prístup a solidaritu v súčasnej kríze. Politické priority sa v čoraz väčšej miere opierajú o kvantifikované ciele. Pokiaľ sa vychádza z dôkladnej analýzy, primeraných zdrojov a jasného politického záväzku, je možné stimulovať výsledky v osobitných politických oblastiach.

2. BOJ PROTI CHUDOBE A SOCIÁLNEMU VYLÚčENIU

Riziku chudoby sú viac než celková populácia vystavené deti, a to v miere 19 % v EÚ-27. V tomto smere nedošlo od roku 2000 k zlepšeniu. Pozornosť venovaná detskej chudobe v rámci OMK v roku 2007 pomohla hlbšie porozumieť determinantom detskej chudoby v každej krajine. Objasnila sa potreba komplexných stratégií, v ktorých sa spája primeraná a dobre vypracovaná podpora príjmov, kvalitné pracovné príležitosti pre rodičov a poskytovanie potrebných služieb.

Väčšina členských štátov, ktoré si v roku 2006 túto problematiku zvolili za prioritnú v nadväznosti na výzvu Európskej rady k rozhodným opatreniam, v súčasnosti plánuje posilniť svoje stratégie a viac uplatňovať viacrozmerný a integrovaný prístup. Mnohé štáty presadzovali zohľadňovanie detskej chudoby v oblastiach, akými sú minimálny príjem a mzdy, zosúladenie práce a rodinného života a služby zohľadňujúce potreby rodín. Je potrebné vytrvalé úsilie, a to najmä na zabezpečenie prístupnej a cenovo dostupnej kvalitnej starostlivosti o deti. Vychádzajúc zo zlepšenej dôkazovej základne, 22 členských štátov stanovilo ciele v súvislosti s detskou chudobou, 16 z nich s využitím ukazovateľov dohodnutých na úrovni EÚ. Niekoľko štátov takisto stanovilo strednodobé ciele v súvislosti so svojimi osobitnými úlohami (domácnosti bez zamestnania, najviac ohrozené rodiny, intenzita chudoby, starostlivosť o deti).

Rómska populácia čelí viacnásobnému znevýhodneniu a patrí k najviac vylúčeným v európskych spoločnostiach. V nových správach členských štátov s početnými rómskymi menšinami sa zväčšil priestor venovaný tejto problematike a vo všeobecnosti sa zvýšilo uznanie úloh, ktoré zo sebou prináša. Prijaté alebo oznámené opatrenia sa hlavne zameriavajú na odstraňovanie segregácie, prístup k zamestnaniu, riešenie znevýhodnenia vo vzdelávaní a zlepšenie prístupu k základným službám, akými sú bývanie a zdravotná starostlivosť. Avšak vo väčšine krajín stále chýba komplexný politický rámec, a to aj z dôvodu nedostupnosti údajov a nedostatočnej poznatkovej základne.

V národných strategických správach sa potvrdzuje priorita z roku 2006 týkajúca sa začlenenia migrantov . Členské štáty, ktoré čoraz viac prijímajú holistický prístup, sa viac zameriavajú na zapojenie tak migrantov, ako aj hostiteľskej spoločnosti do daného procesu a viaceré štáty sa usilujú o dosiahnutie súčinnosti medzi politikami začleňovania a antidiskriminačnými opatreniami.

Naďalej sa rieši začleňovanie osôb so zdravotným postihnutím, ale zohľadňovanie zdravotného postihnutia ostáva obmedzené a v národných strategických správach sa venuje málo miesta vykonávaniu Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, aj keď prebieha jeho ratifikácia. Skôr než odstraňovanie štrukturálnych prekážok plnej účasti prevláda aktivácia v oblasti zamestnanosti, odstraňovanie prekážok vo vzdelávaní a celoživotnom vzdelávaní a prísnejšia podmienenosť.

Tak ako tomu bolo už v národných strategických správach z roku 2006, vo väčšine členských štátov patrí aktívne začleňovanie k prioritám. Avšak inkluzívne trhy práce, prístup ku kvalitným službám a primeraný príjem sa vo väčšine prípadov riešia oddelene, aj keď najviac znevýhodnení ľudia trpia viacnásobným znevýhodnením a rozhodujúce sú integrované riešenia. Viaceré členské štáty podnikli kroky na udržanie kúpnej sily minimálnych príjmov. Je naďalej zásadné vytvoriť lepšie prepojenie medzi dávkami v nezamestnanosti a podporou v práci s cieľom vytvoriť nové vhodné stimuly a súčasne zabezpečiť primeranú podporu príjmu a predchádzať chudobe zamestnaných. Na riešenie prekážok v plnej a trvalej účasti v spoločnosti a na trhu práce sú potrebné koordinované sociálne služby a služby zamestnanosti. Preto sa musí viac pozornosti venovať optimalizácii spolupôsobenia uvedených troch zložiek a dbať na to, aby sa každá z nich náležite zohľadňovala.

Najlepšou ochranou proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu je kvalita pracovných miest tých, ktorí môžu pracovať. Tým, pre ktorých práca nie je reálnou možnosťou, je potrebné zabezpečiť primeranú podporu príjmu a účasť v spoločnosti. Osobitne relevantné opatrenia prijaté niektorými členskými štátmi zahŕňajú opatrenia na podporu udržania pracovných miest alebo včasného návratu do zamestnania a podporujú prispôsobivosť tým, že ponúkajú možnosti na získanie zručností alebo zvýšenie ich úrovne a rozvíjajú individuálne akčné plány naznačujúce cesty na trh práce. Pozornosť by sa mala venovať podpore pracovných príležitostí najmä v prospech najzraniteľnejších, a to aj v sociálnom hospodárstve. Vo väčšine národných strategických správ sa odráža dôležitosť prístupu ku kvalitným službám v záujme odstraňovania prekážok sociálneho charakteru, ktoré ľuďom bránia v udržateľnom začlenení.

Bezdomovectvo je jednou z najvážnejších foriem vylúčenia a vynaložené úsilie v niektorých členských štátoch je nutné zintenzívniť tak, aby zahŕňalo aj širšiu ponuku cenovo dostupného bývania . Cieľom komplexných, viacrozmerových stratégií je zamerať sa osobitne na jeho jednotlivé prejavy, zatiaľ čo iný prístup sa zameriava na opatrenia zahrnuté do širších politických rámcov, ako napr. vo vzťahu k bývaniu, zamestnanosti a zdraviu. Veľa pozornosti sa venuje subvencovanému bývaniu, ktorým sa spája cieľ nezávislého života a individuálnej sociálnej podpory. Viaceré krajiny stanovili ciele na obmedzenie bezdomovectva alebo zlepšenie podporných štruktúr. Nedostatok spoľahlivých údajov naďalej nepriaznivo vplýva na vymedzenie a monitorovanie účinných politík. Pri predchádzaní bezdomovectvu je rozhodujúce podporovať finančné začlenenie, a to osobitne za súčasných okolností. Ľuďom čeliacim vysťahovaniu alebo zmene vlastníckych pomerov je nutné poskytovať primeranú podporu a poradenstvo.

Nerovnosti v zdraví medzi jednotlivými sociálno-ekonomickými skupinami pretrvávajú, pričom členské štáty sa usilujú o doplnenie svojho univerzálneho prístupu o opatrenia zamerané na najzraniteľnejších. Vo viacerých národných strategických správach sa predstavujú medziodvetvové politiky zahŕňajúce tak prevenciu, ako aj podporu zdravia, ktoré mobilizujú širokú škálu služieb v oblasti vzdelávania, bývania a zamestnanosti. Politiky sa orientujú hlavne na zlepšenie primárnej a preventívnej starostlivosti, odstránenie prekážok v prístupe a riešenie situácie v znevýhodnených oblastiach.

Vo väčšine národných strategických správ sa zdôrazňuje dôležitosť vzdelávania , ale len niektoré štáty zahŕňajú vzdelávanie do komplexnej dlhodobej stratégie s cieľom predchádzať sociálnemu vylúčeniu a odstraňovať ho. Predškolské vzdelávanie sa pokladá za prvoradé jednak ako kľúčový prvok pri náprave sociálno-ekonomického vylúčenia a jednak ako prostriedok na uľahčenie zosúlaďovania pracovného a rodinného života. Úsilie je takisto zamerané na zabezpečenie vysokej úrovne kvality vo všetkých školách, boj proti predčasnému ukončeniu školskej dochádzky, zlepšovanie prístupu určitých skupín k vzdelaniu a zavádzanie opatrení na validáciu predchádzajúceho vzdelávania.

V každej stratégii proti chudobe je rozhodujúcim riešiť finančné vylúčenie, pričom kríza túto problematiku nastoľuje ešte intenzívnejšie. Niektoré členské štáty uvádzajú komplexné politiky a jeden z nich sa na nadmernú zadlženosť zameriava prioritne. Najčastejšie sa uvádza dlhové poradenstvo, niekedy so zameraním na cieľové skupiny alebo včasné rozpoznanie problému. V niektorých členských štátoch sa poskytujú mikroúvery ľuďom bez možnosti prístupu na bežný úverový trh. Finančné začlenenie je predpokladom udržateľného prístupu na trh s nehnuteľnosťami.

3. PRIMERANÉ A UDRžATEľNÉ DÔCHODKY

Členské štáty počas uplynulého desaťročia reformovali svoje dôchodkové systémy, aby sa zlepšilo poskytovanie primeraných a udržateľných dôchodkov. V národných strategických správach z roku 2008 krajiny uvádzajú ďalší pokrok v poskytovaní primeraných dôchodkov bez toho, aby sa ohrozovala finančná stabilita a pracovné stimuly. Pri súčasných ekonomických vyhliadkach sa dosahovanie tejto rovnováhy ešte viac sťaží.

V dôsledku rastúcej dlhovekosti boli reformy dôchodkových systémov zamerané na zvyšovanie miery zamestnanosti starších pracovníkov a znižovanie miery ekonomickej závislosti, aby sa neohrozovala finančná udržateľnosť verejných financií. Zväčša sa to premietlo do znížených dôchodkových prísľubov a pravidiel, ktorými sa pracovníkom umožňuje kompenzácia tým, že sa predlžuje pracovný život. Je pravdou, že udržanie rovnováhy medzi dĺžkou odvádzania príspevkov a rokmi strávenými na dôchodku závisí od toho, aby väčší počet ľudí pracoval viac a dlhšie. Prejaví sa to skorším vstupom na trh práce, vyhýbaním sa dlhým prestávkam v kariére a zvýšením skutočného veku odchodu do dôchodku. Súčasne sa venuje viac pozornosti tomu, aby sa zabezpečilo pokrytie všetkých období zamestnania.

V uplynulom desaťročí stúpla miera zamestnanosti starších pracovníkov a 11 krajín už dosiahlo lisabonský cieľ dosiahnuť do roku 2010 50 % zamestnanosť starších pracovníkov. Vzhľadom na stúpajúcu strednú dĺžku života bude potrebné, aby sa v strednodobom horizonte zvýšila miera zamestnanosti. Je potrebné predĺžiť bežný produktívny vek a v správach sa ukazuje, že členské štáty začínajú zvyšovať vek odchodu do dôchodku v zákonných systémoch. Uzatvárajú sa cesty predčasného odchodu do dôchodku a stimuly na predčasný odchod do dôchodku sa odstraňujú. Ide o dôležité signály pre zamestnávateľov a zamestnancov, aby zlepšili svoje postupy riadenia otázok týkajúcich sa veku a oddialili odchod do dôchodku. Súčasný hospodársky pokles bude testom pre trvácnosť uvedených výsledkov. Malo by sa vyvinúť ďalšie úsilie na udržanie zamestnanosti starších pracovníkov a naplno využívať aktívne politiky trhu práce. Rozhodujúcim bude zabrániť tomu, aby skutočný vek odchodu do dôchodku začal klesať v dôsledku toho, že sa na riešenie stúpajúcej nezamestnanosti začnú opäť využívať cesty na predčasný odchod z trhu práce.

Súčasné hospodárske vyhliadky poukazujú na potrebu zabezpečiť, aby pracovníci postihnutí obdobiami nezamestnanosti boli primeraným spôsobom krytí dôchodkovými systémami. V reformovaných systémoch môžu prerušenia kariéry zásadne ovplyvniť primeranosť dôchodkov. Monitorovanie výsledkov je dôležité v prípade pracovníkov, ktorí majú ťažkosti s naplnením nových podmienok oprávnenosti, a to najmä v prípade osôb s nízkym zárobkom a prerušenou kariérou, medzi ktorými sú nadmieru zastúpené ženy.

Činnosti v rámci OMK sa v roku 2008 zamerali na poskytovanie dôchodkov zo súkromných dôchodkových systémov. Viacero členských štátov prijalo opatrenia na poskytovanie dôchodkov z kapitalizačných systémov, pričom sa zameriavajú na krytie a príspevky, výšku poplatkov, vypracúvanie regulačných rámcov pre renty (riziko dlhovekosti) a investície (finančné riziko). V dobrovoľných systémoch sú presvedčivé dôkazy o výraznej sociálno-ekonomickej nerovnosti, pokiaľ ide o mieru krytia a výšku príspevkov. Pokiaľ sú súkromné systémy základným zdrojom budúcich dôchodkových príjmov, je dôležité zodpovedajúcim spôsobom stanoviť pokrytie a výšku príspevkov.

Je možné, že spôsob, akým je v súčasnosti v kapitalizačných systémoch navrhnutá fáza vyplácania , neposkytuje dostatočnú ochranu pred rizikom dlhovekosti, volatilitou a infláciou. Najistejším prostriedkom poskytovania príjmu počas dôchodku sú renty. Určitým stupňom ochrany pred volatilitou kapitálovej hodnoty je zmena v štruktúre portfólia, keď sa blíži odchod do dôchodku (life-styling). Prvoradými sú dobre fungujúce dozorné orgány a účinné finančné regulačné rámce. Pri prechode k viaczdrojovým dôchodkom, ktorý si vyžaduje komplexné rozhodovanie, je potrebné, aby účastníci systému mali prístup k neskresleným informáciám a k určitému finančnému vzdelaniu.

Členské štáty upravujú v prípade starších ľudí svoje ustanovenia týkajúce sa minimálnych príjmov, aby zvýšili dávky a uľahčili k nim prístup. Keďže je tendencia indexovať dávky vo vzťahu k cenám, v uplynulých rokoch rastu relatívne príjmy skôr klesali. Avšak relatívny pokles je vo všeobecnosti oveľa menší, ako sa mohlo očakávať. Väčšina členských štátov zvýšila minimálne dôchodky a minimálne dávky.

V oblasti dôchodkov si členské štáty vytýčili tieto národné ciele: miera zamestnanosti starších pracovníkov (aj nad cieľ stanovený na úrovni EÚ), skutočný vek odchodu do dôchodku, výška príspevkov, teoretické náhradné sadzby a miera chudoby starších osôb. Z uvedeného sa dá predpokladať, že modernizácia dôchodkov sa uskutočňuje podľa dlhodobých stratégií v súlade s dohodnutými cieľmi.

4. ZDRAVOTNÁ A DLHODOBÁ STAROSTLIVOSť

Takmer všetky správy na obdobie rokov 2008 – 2010 vychádzajú z národných zdravotných plánov z roku 2006. Členské štáty uvádzajú, že základné politiky v prospech dobrého zdravia a dlhšieho pracovného života zahŕňajú účinné politiky týkajúce sa zdravia na pracovisku, podpory zdravia, prevencie chorôb, liečebnej starostlivosti a rehabilitácie. Navyše je potrebný väčší súlad medzi politikami v oblasti hospodárstva, vzdelávania, zamestnanosti, životného prostredia a sociálnych vecí.

Medzi jednotlivými sociálno-ekonomickými skupinami a regiónmi pretrváva nerovnosť v oblasti zdravotného stavu a strednej dĺžky života. Dôkazy poukazujú na zreteľnú súvislosť medzi zlým zdravím a chudobou, nezamestnanosťou a nízkou úrovňou vzdelania. V mnohých národných strategických správach sa uznáva, že sociálnou nerovnosťou v oblasti zdravia sa obmedzujú životné príležitosti ľudí. Vo viacerých správach sa predstavujú medziodvetvové politiky zahŕňajúce tak prevenciu, ako aj podporu zdravia a ktoré mobilizujú širokú škálu služieb v oblasti vzdelávania, bývania a zamestnanosti. Hlavné politiky sú zamerané na zlepšenie primárnej a preventívnej starostlivosti, odstránenie finančných, organizačných, informačných a iných prekážok v prístupe k starostlivosti a na riešenie situácie v znevýhodnených oblastiach.

Skutočne všetky krajiny pokladajú zlepšenie primárnej starostlivosti za spôsob, ako zlepšiť prístup, zabezpečiť koordináciu starostlivosti a prispievať k udržateľnosti, a to najmä vtedy, keď chýbajú zdroje. Avšak v mnohých krajinách pretrváva nedostatok všeobecných lekárov a sestier, pričom starnutie môže tento nedostatok prehĺbiť. Je ťažké si predstaviť, ako sa môže naplniť snaha o zlepšenie primárnej starostlivosti, pokiaľ chýba vlastná politika primárnej starostlivosti, ktorá zahŕňa opatrenia na zabezpečenie dostatočnej ponuky motivovaných zdravotníckych pracovníkov.

Podpora zdravia a prevencia chorôb sa všeobecne kladú na prvé miesto, pokiaľ ide o zlepšenie zdravia a funkčnej spôsobilosti, v dôsledku čoho sa znižuje potreba liečby a zlepšuje sa udržateľnosť. Členské štáty uznávajú, že kampane by mohli byť efektívnejšie a navrhujú, aby sa realizovali viac na miestnej úrovni a viac cielene. Napriek tomu však zdravotná starostlivosť/liečba, a najmä nemocničné náklady, predstavujú väčšinu výdavkov a mnoho krajín stále prideľuje na tento sektor ďalšie prostriedky. Na propagáciu a prevenciu sa vynakladá pomerne malá časť výdavkov v porovnaní s cieľmi, ktoré sa ich pomocou majú dosiahnuť.

Členské štáty aj naďalej vynakladajú úsilie na zvýšenie účinnosti a efektívnosti prostredníctvom racionalizácie nákladov a zavádzaním mechanizmov podieľania sa na nákladoch. Viaceré krajiny sa vydali cestou privatizácie. To, či sa takýmito reformami prispieva ku kvalite a účinnosti, závisí od stimulov a hlavne od charakteru zmlúv s poisťovacími fondmi. Úspech na úrovni štátov závisí od schopnosti inštitúcií monitorovať, regulovať, zabezpečovať rozdelenie rizika a určovať, čo môže lepšie vykonávať buď verejný, alebo súkromný sektor. Takisto je potrebné koordinovať verejné a súkromné poskytovanie služieb, aby sa vytvárala súčinnosť a predchádzalo sa duplicite.

V národných správach badať zo strany členských štátov zvýšené uvedomovanie si otázok kvality a predstavujú sa v nich rôzne iniciatívy zamerané na poskytovanie kvalitnej a bezpečnej preventívnej starostlivosti a liečby občanom, akými sú vypracúvanie a zavádzanie noriem kvality alebo klinických usmernení zakladajúcich sa na medicíne založenej na dôkazoch alebo hodnotenie zdravotníckych technológií. Avšak len málo štátov si bezpečnosť pacientov, jeden zo základných kameňov kvality, zvolilo za kľúčovú prioritu a stanovilo primerané štruktúry a systémy. Badať obrovské rozdiely medzi niektorými členskými štátmi, ktoré už dobre pokročili v zavádzaní stratégií kvality a bezpečnosti a v uplatňovaní prístupu zameraného na pacienta, a ostatnými, ktoré sú len na začiatku tohto procesu. Tieto rozdiely možno vysvetliť nedostatočnými zdrojmi, ktoré sa prideľujú na zdravotnú starostlivosť, a nedostatočným uvedomovaním si dlhodobých výhod, ktoré môže priniesť dobrá kvalita starostlivosti. V mnohých krajinách sa širší výber pacienta pokladá za jednu z dimenzií prístupu zameraného na pacienta, pričom sa neuznáva, že slobodný výber je spojený so zvýšenými nákladmi na starostlivosť.

Otázkou naďalej ostáva koordinácia starostlivosti . Členské štáty dosiahli pokrok v integrovanom prístupe k riadeniu niektorých chronických chorôb, ale treba ešte veľa vykonať v záujme zlepšenia koordinácie medzi úrovňami vládnej moci, druhmi zdravotnej starostlivosti, zdravotnou a sociálnou starostlivosťou, verejným a súkromným poskytovaním služieb, verejnosťou a tretím sektorom. Oveľa viac to platí pre dlhodobú starostlivosť.

V národných strategických správach sa opätovne potvrdzuje záväzok zabezpečiť všeobecný prístup ku kvalitnej a cenovo dostupnej dlhodobej starostlivosti. Avšak v mnohých krajinách sa ešte len treba dopracovať k udržateľnému zmiešanému financovaniu, keďže podiel súkromných zdrojov je pomerne vysoký. Tieto súkromné zdroje môžu pochádzať zo súkromného zdravotného poistenia (často doplnkového alebo určeného skupinám s vysokými príjmami) alebo z platieb poukazovaných domácnosťami (buď ako spoluúčasť pri verejne poskytovanej starostlivosti a/alebo priame platby, ktoré sa uhrádzajú len veľmi málo alebo vôbec).

Osoby odkázané na starostlivosť uprednostňujú pred ústavnou starostlivosťou dlhodobú starostlivosť v rezidenčnom alebo komunitnom prostredí, avšak v mnohých krajinách ústavná starostlivosť predstavuje viac než polovicu verejných výdavkov. Okrem toho existuje všeobecná zhoda, pokiaľ ide o potrebu riešiť očakávaný nedostatok pracovných síl v sektore dlhodobej starostlivosti (formálna starostlivosť), ako aj hľadanie spôsobov, ako podporiť rodinných alebo neformálnych opatrovateľov. Úlohou ostáva adekvátny nábor, odborná príprava (rekvalifikácia) a udržanie opatrovateľov v sektore dlhodobej starostlivosti.

_________________________________

Táto analýza sa ďalej rozvádza v priložených profiloch krajín a sprievodných dokumentoch.