(1)

Smernica Rady 92/75/EHS z 22. septembra 1992 o udávaní spotreby energie a iných zdrojov domácimi spotrebičmi na štítkoch a štandardných informáciách o výrobkoch (4) bola podstatným spôsobom zmenená a doplnená (5). Keďže treba vykonať ďalšie podstatné zmeny, uvedená smernica by sa z dôvodu prehľadnosti ║ mala prepracovať.

(2)

Rozsah pôsobnosti smernice ║ 92/75/EHS sa obmedzuje na domáce spotrebiče. V oznámení Komisie zo 16. júla 2008 o akčnom pláne pre trvalo udržateľnú spotrebu a výrobu a trvalo udržateľnú priemyselnú politiku sa potvrdilo, že rozšírenie rozsahu pôsobnosti smernice 92/75/EHS na energeticky významné výrobky vrátane stavebných výrobkov , ktoré majú značný priamy alebo nepriamy vplyv na spotrebu energie počas používania, by mohlo posilniť potenciálne synergie medzi platnými legislatívnymi opatreniami, a najmä so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/32/ES zo 6. júla 2005 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn výrobkov využívajúcich energiu ║ (6)║. Táto smernica by mala doplniť ale v žiadnom prípade by nemala narušiť uplatňovanie smernice 2005/32/ES. Táto smernica by sa mala tým, že sa prostredníctvom komplexného prístupu zameria sa ďalšie úspory energie a environmentálne prínosy a zabezpečí ich, považovať sa súčasť širšieho právneho rámca, ktorý zahŕňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1980/2000 zo 17. júla 2000 o revidovanej metóde Spoločenstva pri udeľovaní environmentálnej značky  (7) a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov  (8) .

(3)

Závery predsedníctva Európskej rady z 8. a 9. marca 2007 zdôraznili potrebu zvýšiť energetickú účinnosť v Spoločenstve, aby sa dosiahol cieľ úspory 20 % spotreby energie Spoločenstva do roku 2020, a vyzvali na riadne a rýchle vykonávanie kľúčových oblastí vymedzených v oznámení Komisie z 19. októbra 2006 s názvom Akčný plán pre energetickú účinnosť: využitie potenciálu. Akčný plán zdôraznil obrovský potenciál úspory energie pri výrobkoch.

(4)

Pre podporu energetickej účinnosti a úspor energie je navyše kľúčové, aby EÚ a členské štáty stanovili cieľ 20-percentnej úspory energie do roku 2020 ako právne záväzný a aby navrhli a realizovali dôsledné opatrenia na zabezpečenie jeho dosiahnutia.

(5)

Zvýšenie účinnosti energeticky významných výrobkov prostredníctvom informovaných rozhodnutí spotrebiteľov prospieva celému hospodárstvu EÚ a prostredníctvom zníženia ceny emisií CO2 v rámci systému obchodovania s emisiami prospieva aj výrobnému priemyslu.

(6)

Zabezpečenie presných, odborných a porovnateľných informácií o špecifickej energetickej spotrebe energeticky významných výrobkov by malo ovplyvniť koncového užívateľa pri uprednostňovaní takých výrobkov, ktoré spotrebúvajú menej energie, alebo nepriamo spôsobujú nižšiu spotrebu energie a iných podstatných zdrojov počas používania, a tak podnietiť výrobcov, aby prijali opatrenia na znižovanie spotreby energie a iných podstatných zdrojov pri výrobkoch, ktoré vyrábajú. To by takisto malo nepriamo podnecovať účinné využitie týchto výrobkov , a tým prispieť k dosiahnutiu 20-precentného cieľa energetickej účinnosti EÚ . Pri nedostatku týchto informácií nebude pôsobenie trhových mechanizmov osamote postačovať pri presadzovaní racionálneho využívania energie a iných podstatných zdrojov pri týchto výrobkoch.

(7)

Vzhľadom na to, že 40 % celkovej spotreby energie v EÚ pripadá na budovy a že cieľom revízie smernice 2002/91/ES je podpora nákladovo efektívneho zlepšovania celkovej energetickej hospodárnosti budov, by začlenenie niektorých energeticky významných stavebných výrobkov do rozsahu pôsobnosti tejto smernice pomohlo domácnostiam vybrať si pri renovácii budov energeticky a nákladovo najúčinnejšie výrobky.

(8)

S cieľom zabezpečiť predvídateľnosť pre výrobcov a zrozumiteľnosť pre koncových užívateľov by Komisia mala zhotoviť zoznam prioritných energeticky významných výrobkov vrátane stavebných výrobkov, ktoré spadajú do pôsobnosti tejto smernice a na ktoré sa preto budú vzťahovať vykonávacie opatrenia členských štátov a Komisie.

(9)

Informácie zohrávajú kľúčovú rolu pri pôsobení trhového mechanizmu, a je preto potrebné zaviesť jednotné označovanie pre všetky výrobky toho istého typu, aby sa potenciálnym kupujúcim poskytli doplňujúce štandardizované informácie o nákladoch spojených s prevádzkou týchto výrobkov, pokiaľ ide o energiu a spotrebu iných podstatných zdrojov, a aby sa prijali opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby potenciálni koncoví užívatelia, ktorí nevidia výrobok vystavený, a teda nemajú možnosť vidieť etiketu, získali aj tieto informácie. S cieľom pôsobiť účinne a úspešne by mal byť štítok jednoduchý, výstižný a ľahko rozoznateľný pre koncových užívateľov ║. Existujúci formát označenia by sa preto mal zachovať ako základ, ktorým sa koncoví užívatelia informujú o energetickej účinnosti výrobkov . Energetická spotreba a ďalšie informácie týkajúce sa výrobkov sa musia merať v súlade s harmonizovanými normami a metódami.

(10)

Ako bolo zvýraznené v hodnotení vplyvu Komisie, ktoré je pripojené k jej návrhu tejto smernice, pôvodný úspešný štítok A – G bol prevzatý ako model v rôznych krajinách na celom svete, napríklad v Argentíne, Brazílii, Čile, Číne, Iráne, Izraeli a Južnej Afrike.

(11)

Členské štáty by mali pravidelne monitorovať súlad s touto smernicou a poskytovať relevantné informácie do dvojročných správ, ktoré sú povinné poskytovať Komisii podľa tejto smernice s osobitným zreteľom na povinnosti dodávateľov a obchodníkov.

(12)

Úplne dobrovoľný systém by viedol len k tomu, že energetickým štítkom by sa označovali len niektoré výrobky, alebo by boli dodávané spolu so štandardnými informáciami o výrobku, pričom vyvstáva riziko, že by to mohlo spôsobiť zmätenosť niektorých koncových užívateľov alebo dokonca ich dezinformovanosť . Súčasný systém musí preto zabezpečiť, aby v prípade všetkých predmetných výrobkov bola spotreba energie a iných podstatných zdrojov povinne označená energetickým štítkom a štandardným popisom výrobku.

(13)

Energeticky významné výrobky majú priamy alebo nepriamy vplyv na spotrebu širokého okruhu foriem energie počas používania, pričom najdôležitejšie sú elektrina a plyn. Smernica by mala preto pokryť energeticky významné výrobky, ktoré majú priamy alebo nepriamy vplyv na spotrebu každej formy energie počas používania, v súlade s cieľmi EÚ v oblasti zlepšovania energetickej účinnosti, podpory obnoviteľných zdrojov energie a znižovania emisií skleníkových plynov .

(14)

Do vykonávacieho opatrenia by mali byť zahrnuté ▐ energeticky významné výrobky, ktoré majú značný priamy alebo nepriamy vplyv na spotrebu energie alebo prípadne podstatných zdrojov počas používania ▐, pričom poskytovanie informácií prostredníctvom označovania by mohlo stimulovať koncových užívateľov, aby si kupovali účinnejšie výrobky.

(15)

Vzhľadom na to, že budovy predstavujú 40 % celkovej spotreby energie v EÚ a na to, že v súvislosti so svojimi záväzkami v rámci Kjótskeho protokolu si EÚ stanovila cieľ zlepšiť energetickú účinnosť o 20 % do roku 2020, je nevyhnutné uprednostňovať tvorbu vykonávacích opatrení pre stavebné výrobky, ako napr. okná.

(16)

Počet členských štátov, ktoré zaviedli politiky verejného obstarávania, ktoré vyžadujú od zmluvných orgánov, aby obstarávali energeticky účinné výrobky, by mal stále rásť, až pokým sa dosiahne cieľ pokrytia celého územia Európskej únie. To isté by malo platiť aj o počte členských štátov , ktoré zaviedli ▐ stimuly pre energeticky účinné výrobky. I keď sa kritériá týkajúce sa výrobkov, ktoré majú byť oprávnené na verejné obstarávanie, alebo stimuly môžu v jednotlivých členských štátoch podstatne odlišovať , mali by byť v súlade so strategickými cieľmi Európskej únie v oblasti energetickej účinnosti, aby sa zabránilo narušeniu trhu . Ak sa na výkonnostné triedy odkazuje ako na úrovne pre niektoré výrobky, ako je ustanovené vo vykonávacích opatreniach k smernici, môže to znížiť fragmentáciu verejného obstarávania a stimulov a uľahčiť zavádzanie účinných výrobkov.

(17)

Keď sa zavádzajú ustanovenia o verejnom obstarávaní do vykonávacích opatrení podľa tejto smernice, mali by sa stanoviť pomerné hranice z hľadiska hodnoty a objemu verejného obstarávania, pričom by sa mala zohľadniť administratívna záťaž a vynútiteľnosť pravidiel verejného obstarávania v členských štátoch.

(18)

Stimuly, ktoré môžu členské štáty poskytnúť na podporu účinných výrobkov, by mohli predstavovať štátnu pomoc. Touto smernicou nie je dotknutý výsledok žiadnych budúcich postupov štátnej pomoci, ktoré sa môžu uskutočniť v súlade s článkami 87 a 88 Zmluvy. Vo vzťahu k štátnej pomoci na ochranu životného prostredia, a najmä na úspory energie, ktorá slúži spoločným európskym záujmom, by sa však mali uplatniť výnimky podľa rôznych nástrojov Spoločenstva a v rámci podmienok v nich uvedených, ako sa stanovuje v usmerneniach Spoločenstva o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia  (9) .

(19)

Podpora energeticky účinných výrobkov prostredníctvom označovania, verejného obstarávania a stimulov by nemala poškodiť ich celkové environmentálne správanie takýchto výrobkov.

(20)

Ustanovenia tejto smernice o obsahu reklamy by sa mali považovať iba za mimoriadne opatrenie. Tieto ustanovenia by preto nemali obmedzovať reklamu žiadnym iným spôsobom v žiadnych ďalších právnych predpisoch Spoločenstva.

(21)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice by mali byť prijaté v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (10).

(22)

Komisia by mala byť splnomocnená na prijatie vykonávacích opatrení v súvislosti s označovaním a štandardnými informáciami o výrobku, ktoré sa týkajú spotreby energie a iných podstatných zdrojov energeticky významnými výrobkami počas používania. S cieľom vytvoriť systém, ktorý je predvídateľný pre výrobcov a zrozumiteľný pre koncových užívateľov, Komisia by mala byť zodpovedná za stanovenie doby trvania klasifikácie (klasifikácií) energetických štítkov a za opakovanú a pravidelnú aktualizáciu prahových hodnôt klasifikácie. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a sú zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením o nové nepodstatné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES. Komisia by mala každé dva roky predložiť Európskemu parlamentu správu s podrobnými informáciami o prijímaní vykonávacích opatrení a o štandardných informáciách o výrobkoch; správa by mala obsahovať údaje o EÚ a o každom členskom štáte osobitne.

(23)

Povinnosť transponovať túto smernicu do vnútroštátneho práva by sa mala obmedziť na tie ustanovenia, ktoré predstavujú podstatnú zmenu v porovnaní s predchádzajúcou smernicou. Povinnosť transponovať ustanovenia, ktoré sa nezmenili, vyplýva z predchádzajúcej smernice.

(24)

Členské štáty by sa mali pri vykonávaní príslušných ustanovení tejto smernice snažiť vyhnúť opatreniam, ktoré by mohli malým a stredným podnikom (MSP) spôsobiť zbytočne byrokratické a náročné povinnosti, a podľa možnosti by mali zohľadňovať osobitné potreby a finančné i administratívne obmedzenia MSP.

(25)

Táto smernica by sa mala uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté záväzky členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu smernice stanovenej v prílohe I časti B do vnútroštátneho práva a na jej uplatňovanie,

a)

použité výrobky;

b)

nijaké osobné alebo nákladné dopravné prostriedky;

c)

výkonový štítok alebo jeho obmenu, ktorý sa pripája pre bezpečnostné účely na výrobky.

—

„energeticky významný výrobok“, (ďalej len „výrobok“) je akýkoľvek tovar, ktorý má vplyv na spotrebu energie počas používania, ktorý sa uvádza na trh a/alebo do prevádzky v Spoločenstve, vrátane súčiastok určených pre energeticky významné výrobky, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, uvádzaných na trh a/alebo do prevádzky ako samostatné súčiastky pre koncových užívateľov, pričom ich environmentálne správanie sa môže posúdiť samostatne;

—

„stavebný výrobok“ je energeticky významný výrobok používaný pri výstavbe alebo renovácii budov;

—

„popis výrobku“je štandardná informačná tabuľka, ktorá sa vzťahuje na príslušný výrobok;

—

„iné podstatné zdroje“predstavujú vodu, suroviny alebo akúkoľvek inú látku, ktorú výrobok spotrebuje pri normálnom používaní;

—

„doplňujúce informácie“sú iné informácie týkajúce sa výkonu a vlastností výrobku, ktoré sa vzťahujú na jeho spotrebu energie za jednotku času a iných podstatných zdrojov alebo sú pomôckou pri hodnotení tejto spotreby, pričom sa tieto informácie zakladajú na merateľných údajoch vrátane údajov o výrobcovi výrobku a iných významných environmentálnych aspektov ;

—

„podstatné environmentálne aspekty“sú tie aspekty, ktoré sa považujú za podstatné pre energeticky významný výrobok vo vykonávacom opatrení prijatom na základe smernice 2005/32/ES v súvislosti s týmto výrobkom;

—

„priamy vplyv“ je vplyv výrobkov, ktoré skutočne spotrebúvajú energiu;

—

„nepriamy vplyv“ je vplyv výrobkov, ktoré nespotrebúvajú energiu, ale prispievajú k spotrebe energie, pričom hodnotenie hospodárnosti týchto výrobkov sa zakladá na objektívnych a nezávislých parametroch, ktoré nepodliehajú klimatickým výkyvom;

—

„obchodník“je maloobchodník alebo iná osoba, ktorá predáva, prenajíma, ponúka na predaj na splátky alebo predvádza výrobky koncovému užívateľovi;

—

„dodávateľ“je výrobca, dovozca alebo jeho poverený zástupca v Spoločenstve, alebo osoba, ktorá umiestňuje výrobok na trh Spoločenstva;

—

„koncový užívateľ“ je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá používa výrobok na profesionálne alebo osobné účely. Touto osobou je koncový spotrebiteľ výrobku, a najmä osoba, pre ktorú bol výrobok navrhnutý, a môže sa odlišovať od osoby, ktorá výrobok kúpila. Toto vymedzenie sa vzťahuje na súkromných spotrebiteľov a skupiny spotrebiteľov. Na účely tejto smernice sa za koncových užívateľov považujú aj verejné orgány, ak nakupujú energeticky významné výrobky.

a)

aby všetci dodávatelia a obchodníci, etablovaní na ich území, plnili svoje povinnosti ustanovené v článkoch 5 a 6 a článku 10 ods. 3 a 4 tejto smernice;

b)

ak by to mohlo byť zavádzajúce alebo mätúce pre koncových užívateľov vzhľadom na spotrebu energie prípadne iných podstatných zdrojov počas používania v súvislosti s výrobkami, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, uvedenie ďalších štítkov, značiek, symbolov alebo nápisov, ktoré nie sú v súlade s požiadavkami tejto smernice a príslušných vykonávacích opatrení, je zakázané;

c)

aby zavádzanie systému štítkov a popisov výrobku, týkajúcich sa spotreby alebo zachovania energie, sprevádzala zároveň vzdelávacia a osvetová informačná kampaň zameraná na podporu energetickej účinnosti a zodpovednejšie využívanie energie koncovými užívateľmi;

d)

aby sa prijali vhodné opatrenia s cieľom povzbudiť Komisiu a vnútroštátne orgány zodpovedné za vykonanie tejto smernice, aby navzájom spolupracovali a poskytovali si informácie s cieľom podporiť uplatňovanie tejto smernice.

Pri administratívnej spolupráci a výmene informácií sa v najväčšej možnej miere využívajú elektronické prostriedky komunikácie a môžu sa podporovať v rámci príslušných programov Spoločenstva. Takáto spolupráca podľa potreby zaručuje bezpečnosť a dôvernosť spracovania a ochranu citlivých informácií poskytovaných počas tohto postupu. Komisia prijme vhodné opatrenia s cieľom povzbudiť a prispieť k spolupráci medzi členskými štátmi ║.

1.

sa informácie týkajúce sa spotreby elektrickej energie, iných foriem energie a iných podstatných zdrojov počas používania a doplňujúce informácie o výrobkoch ponúkaných na predaj, prenájom, predaj na splátky alebo predvádzaných koncovému užívateľovi dali v súlade s vykonávacími opatreniami podľa tejto smernice do pozornosti koncových užívateľov pomocou popisu výrobku a štítka priamo alebo nepriamo akýmikoľvek prostriedkami pri predaji na diaľku vrátane internetu;

2.

sa informácie uvedené v bode 1 poskytovali v súvislosti so zabudovanými alebo inštalovanými výrobkami ▐ vtedy, ak sa o ne požiada podľa platného vykonávacieho opatrenia;

3.

každá reklama konkrétnych modelov energeticky významných výrobkov, na ktoré sa vzťahuje vykonávacie opatrenie tejto smernice, ak sa uvádzajú technické podrobnosti, poskytovala koncovým užívateľom informácie o spotrebe alebo úsporách energie alebo zahŕňala odkaz na energetickú triedu výrobku;

4.

každá propagačná technická literatúra týkajúca sa energeticky významných výrobkov, v ktorej sa opisujú konkrétne technické parametre výrobku, t. j. technické manuály a výrobné prospekty, či už v tlačenej podobe alebo na internete, poskytovala koncovým užívateľom potrebné informácie v súvislosti so spotrebou energie alebo obsahovala odkaz na energetický štítok výrobku.

1.

dodávatelia, ktorí umiestňujú na trh alebo dávajú do prevádzky výrobky, na ktoré sa vzťahuje vykonávacie opatrenie, v súlade s touto smernicou a každým takýmto vykonávacím opatrením priložili štítok a popis výrobku;

2.

dodávatelia vypracovali technickú dokumentáciu, ktorá je dostatočná na umožnenie posúdenia správnosti informácií, ktorú štítok a popis výrobku obsahujú. Technická dokumentácia zahŕňa:

Na tento účel môžu dodávatelia použiť dokumentáciu, ktorá už bola ustanovená v súlade s požiadavkami bežných právnych predpisov Spoločenstva;

3.

dodávatelia dali technickú dokumentáciu k dispozícii na kontrolné účely po dobu piatich rokov po tom, čo bol vyrobený posledný príslušný výrobok.

Dodávatelia dajú k dispozícii elektronickú verziu technickej dokumentácie na požiadanie orgánom trhového dohľadu členských štátov a Komisii;

4.

v súvislosti s označovaním a informáciami o výrobku dodávatelia bezplatne dodali potrebné štítky obchodníkom. Dodávateľ dodá štítky na žiadosť obchodníkov bezodkladne a bez toho, aby bola dotknutá možnosť voľby systému dodávania štítkov;

5.

okrem štítkov dodávatelia poskytli popis ▐ výrobku;

6.

dodávatelia zahrnuli popis výrobku do všetkých brožúr o výrobkoch. Ak brožúry o výrobkoch dodávateľ neposkytne, dodáva dodávateľ popisy výrobku s ostatnou literatúrou, ktorá sa poskytuje spolu s výrobkom;

7.

dodávatelia zodpovedali za presnosť štítkov a popisov výrobku, ktoré poskytujú;

8.

sa predpokladalo, že dodávateľ dal súhlas na zverejnenie informácií uvedených na štítku alebo v popise výrobku.

1.

obchodníci riadne vystavili štítky viditeľným a čitateľným spôsobom a dali k dispozícii popis výrobku v brožúrach alebo v iných materiáloch, ktoré sú pripojené k výrobkom pri ich predaji koncovým užívateľom;

2.

v súvislosti s označovaním a informáciami o výrobku vždy, keď sa výrobok zahrnutý vo vykonávacom opatrení predvádza, obchodníci po uplynutí doby platnosti starého štítku pripevnili najnovšiu verziu príslušného štítku na zreteľne viditeľné miesto určené v platnom vykonávacom opatrení a v príslušnej jazykovej verzii.

a)

cenová efektívnosť vo vzťahu k verejným financiám;

b)

význam výrobkov z hľadiska verejného obstarávania;

c)

potenciál úspor energie;

d)

podpora inovácií v súlade s lisabonskou stratégiou;

e)

pravdepodobnosť stimulovania transformácie trhu smerom k výkonnejším výrobkom;

f)

potreba zabezpečiť dostatočnú hospodársku súťaž.

a)

podľa najnovšie sprístupnených číselných údajov a so zreteľom na množstvá umiestnené na trhu Spoločenstva majú výrobky významný potenciál, pokiaľ ide o úsporu energie a prípadne aj iných podstatných zdrojov;

b)

pri výrobkoch ponúkajúcich rovnakú mieru funkčnosti, ktoré sú k dispozícii na trhu, sú veľké rozdiely v príslušných výkonnostných úrovniach;

c)

Komisia zohľadňuje príslušné právne predpisy Spoločenstva a samoreguláciu, ako napríklad dobrovoľné dohody, ak sa pri nich očakáva, že politické ciele sa dosiahnu rýchlejšie alebo s nižšími nákladmi ako povinné požiadavky.

a)

zohľadňuje tie environmentálne parametre stanovené v prílohe I časti 1 k smernici 2005/32/ES, ktoré sú určené ako podstatné v príslušnom vykonávacom opatrení prijatom na základe smernice 2005/32/ES a ktoré sú počas používania významné pre koncového užívateľa;

b)

posudzuje vplyv opatrenia na životné prostredie, koncových užívateľov a výrobcov vrátane MSP z hľadiska konkurencieschopnosti aj na trhoch mimo Spoločenstva, inovácií, prístupu na trh a nákladov a prínosov;

c)

uskutočňuje vhodné konzultácie so zainteresovanými stranami vrátane výrobcov a ich dodávateľov ;

d)

stanovuje dátum (dátumy) na vykonanie, akékoľvek fázové alebo prechodné opatrenie alebo obdobia, pričom zohľadňuje najmä možné vplyvy na MSP alebo na špecifické skupiny výrobkov vyrábaných predovšetkým MSP.

a)

presnú definíciu typu výrobku, ktorý má zahŕňať;

b)

normy a metódy merania, ktoré sa majú použiť pri získavaní informácií uvedených v článku 1 ods. 1;

c)

podrobnosti o technickej dokumentácii, ktorá sa požaduje podľa článku 5;

d)

vyhotovenie a obsah štítka uvedený v článku 4, ktorý sa vyznačuje podľa možnosti jednotnými znakmi vyhotovenia v jednotlivých skupinách výrobkov a je jasne viditeľný a čitateľný za každých okolností a zároveň si ako základ zachováva hlavné prvky súčasného štítka (uzavretá stupnica klasifikácie A – G), ktoré sú jednoduché a rozpoznateľné ; na štítku sa uvádza aj doba platnosti;

e)

miesto, kde sa má štítok upevniť na vystavenom výrobku, a informácie a spôsob, akým sa má štítok a/alebo informácie poskytnúť v prípade ponúk na predaj, na ktoré sa vzťahuje článok 7. V prípade potreby môžu vykonávacie opatrenia ustanoviť, aby štítok bol pripevnený k výrobku alebo vytlačený na obale, alebo určiť podrobnosti podľa požiadaviek označovania na vytlačenie v katalógoch, v prípade predaja na diaľku alebo cez internet;

f)

obsah a v prípade potreby formát a ďalšie podrobnosti týkajúce sa popisu výrobku alebo ďalších informácií špecifikovaných v článku 4 a článku 5 ods. 3. Informácie na štítku majú byť uvedené aj v popise výrobku;

g)

pre príslušné výrobky minimálne výkonnostné úrovne a v prípade potreby hranicu vyššiu ako ║ 15 000 EUR ║ bez DPH na účely článku 9 ods. 1 a 3;

h)

pre príslušné výrobky minimálne výkonnostné úrovne na účely článku 9 ods. 4;

i)

špecifický obsah štítku na reklamné účely podľa potreby vrátane energetickej triedy a iných príslušných výkonnostných úrovní daného výrobku v čitateľnej a viditeľnej podobe;

j)

stanovenú dobu trvania klasifikácie (klasifikácií) štítku , ktorá bude najmenej tri roky, ale nie viac než päť rokov, pričom sa zohľadní rýchlosť inovácie výrobkov, a dátum ďalšej revízie uvedených klasifikácií v závislosti od ich stanovenej doby trvania;

k)

úroveň presnosti vo vyhláseniach na štítku a popise výrobku;

l)

dátum hodnotenia a možnej revízie vykonávacieho opatrenia, pričom sa berie do úvahy rýchlosť technologického pokroku.