16.12.2009   

SK EN

Úradný vestník Európskej únie

C 306/56

1.1

Jadrová energia sa v súčasnosti opäť dostáva do popredia záujmu, a to z hospodárskych dôvodov, ako aj v záujme diverzifikácie zdrojov energie a zníženia emisií skleníkových plynov.

1.2

Základnými podmienkami existencie a rozvoja jadrovej energetiky sú vysoká úroveň bezpečnosti a dokonalá transparentnosť.

1.3

V tomto kontexte výbor víta smernicu s potešením a nazdáva sa, že z technického hľadiska aj zo strategických dôvodov je veľmi dôležitá pre bezpečnosť obyvateľstva, pracovníkov v jadrovej energetike a oblasti životného prostredia, pričom ponecháva členským štátom možnosť slobodne sa rozhodnúť, či tento druh energie budú využívať alebo nie.

1.4

EHSV si uvedomuje, že jadrová energetika sa bude rozvíjať aj mimo Európskej únie, a dokonca aj v krajinách, v ktorých technológia a riadenie rizika nie sú tak dobre rozvinuté ako v Európskej únii. Vzhľadom na túto situáciu si výbor želá, aby sa Európska únia stala hnacou silou v oblasti jadrovej bezpečnosti a mohla predkladať návrhy v tejto oblasti aj za hranicami svojho územia, tak, ako to robí pokiaľ ide o balík opatrení v oblasti klímy.

1.5

Jadrová bezpečnosť sa musí stať predmetom „verejného blaha v celosvetovom meradle“, pretože nehoda v jadrovej elektrárni môže mať dôsledky na obyvateľstvo a na životné prostredie ďaleko za hranicami štátu, v ktorom k nej došlo. Tým, že Európska únia stanoví, že na jej území sa musia povinne dodržiavať základné zásady bezpečnosti, ktoré schválili všetky členské štáty v rámci Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), čo je cieľom smernice, bude môcť „svoj model bezpečnosti“ vyviezť za svoje hranice.

1.6

Výbor sa domnieva, že primäť členské štáty, aby zriadili nezávislé vnútroštátne orgány dozoru nad jadrovou bezpečnosťou, zveriť hlavnú zodpovednosť za bezpečnosť držiteľom licencií na prevádzkovanie jadrových zariadení a zabezpečiť transparentnosť informácií o týchto otázkach je naozaj najlepšie riešenie, a preto si želá, aby tieto aspekty smernice boli zachované a aby sa naďalej presadzovala vysoká miera zodpovednosti.

1.7

EHSV sa živo zaujíma o problematiku získavania, zachovania a rozvíjania kompetencií v členských štátoch, a to najmä v tých, ktoré majú v oblasti jadrovej energie len malé alebo žiadne skúsenosti. Tieto členské krajiny musia bezodkladne začať situáciu riešiť, predovšetkým vytvorením potrebných vzdelávacích programov. Okrem toho EHSV navrhuje, aby sa uvažovalo o európskej certifikácii kompetencií v oblasti prevádzkovania jadrových zariadení a aby sa odborná príprava zameriavala na zvládnutie technických ako aj zdravotných dôsledkov nehôd v jadrových elektrárňach.

1.8

Výbor zdôrazňuje, že bezpečnosť je tiež otázkou priemyselnej kultúry a správania sa a nemožno ju zredukovať na vypracovanie prevádzkových pravidiel a obmedzení.

2.1

Odvetvie jadrovej energetiky zaznamenalo v Európskej únii po kríze v roku 1973 veľký rozmach a čoskoro sa ukázalo, že je nevyhnutné zosúladiť postupy v oblasti bezpečnosti.

2.2

Rezolúciou Rady z 22. júla 1975 o technologických problémoch jadrovej bezpečnosti (1) sa uznalo, že Komisia má byť katalyzátorom iniciatív v oblasti jadrovej bezpečnosti prijatých na medzinárodnej úrovni.

2.3

V roku 1992 prijala Rada druhú rezolúciu (2), v ktorej vyzvala členské štáty, aby pokračovali v spoločnom úsilí o harmonizáciu otázok bezpečnosti a aby toto úsilie zintenzívnili. Vo svojom rozhodnutí vo veci C-29/99 z 10. decembra 2002 Európsky súdny dvor potvrdil, že Spoločenstvo je oprávnené navrhovať právne predpisy v oblasti jadrovej bezpečnosti.

2.4

Komisia 30. januára 2003 podľa článku 31 Zmluvy o Euratome predložila návrh smernice o bezpečnosti jadrových zariadení (3), ku ktorému výbor vypracoval stanovisko (4).

2.5

Keďže návrh nezískal potrebnú väčšinu hlasov, Rada túto smernicu neprijala, úsilie o vzájomnú dohodu však pokračovalo, napríklad vytvorením skupiny pre jadrovú bezpečnosť v roku 2004.

2.6

Komisia by v súčasnosti chcela oživiť a prehĺbiť úsilie o vytvorenie rámca Spoločenstva v oblasti jadrovej bezpečnosti.

3.1

Všeobecným cieľom návrhu je dosiahnuť, udržať a sústavne zlepšovať jadrovú bezpečnosť v Spoločenstve a posilniť úlohu dozorných orgánov. Oblasť jeho pôsobnosti sa vzťahuje na konštrukčné riešenie jadrových zariadení, ich umiestňovanie, výstavbu, údržbu, prevádzku a vyraďovanie z prevádzky, v prípade čoho sa musia podľa legislatívneho a dozorného rámca príslušného členského štátu zohľadniť otázky bezpečnosti. Plne sa uznáva a rešpektuje právo členských štátov rozhodnúť o tom, či využívať alebo nevyužívať jadrovú energiu.

3.2

Koncepcia návrhu smernice spočíva v tom, že súbor spoločných zásad v oblasti jadrovej bezpečnosti zahrnutých do Dohovoru o jadrovej bezpečnosti, ktorý podpísali všetky členské štáty, by mal byť právne upravený na úrovni Spoločenstva a doplnený dodatočnými požiadavkami pokiaľ ide o bezpečnosť nových jadrových reaktorov.

3.3

Medzinárodne uznávané zásady bezpečnosti (CNS, MAAE, WENRA…), ktoré sa v súčasnosti uplatňujú na báze dobrovoľnosti, by sa teda mali stať záväznými.

4.1

Energia získaná štiepením atómového jadra predstavuje v súčasnosti približne 14,6 % primárnej energie spotrebovanej v Európskej únii a 31 % výroby elektriny. Pre členské štáty, ktoré jadrovú energiu využívajú (15 (5) z 27), je to zdroj energie s najstabilnejšou cenou a emisiami CO2, ktoré patria k tým najnižším. V niektorých krajinách, ktoré tento druh energie využívajú, a ešte viac v členských štátoch, ktoré ho do svojej energetickej ponuky nezaradili, najmä preto, lebo sa obávajú úniku rádioaktívneho žiarenia v prípade poruchy jadrových zariadení a pri nakladaní s jadrovým odpadom, vyvoláva využívanie jadrovej energie rozporuplné reakcie.

4.2

Podľa vyhliadok, ktoré výbor predostrel v stanovisku na tému „Les enjeux du nucléaire pour la production d’électricité“ (Význam jadrovej energetiky pre výrobu elektriny) (6), sa záujem o jadrovú energiu v súčasnosti zvýšil preto, lebo je výhodná z hospodárskeho hľadiska ako aj z hľadiska zníženia emisií skleníkových plynov (opatrenia zamerané na ochranu klímy). Niektoré členské štáty EÚ, ktoré sa rozhodli, že nebudú využívať jadrovú energii, v súčasnosti menia svoje rozhodnutie.

4.3

Aby toto oživenie jadrovej energetiky akceptovali občania, musí byť zabezpečená čo najvyššia úroveň bezpečnosti.

4.4

V dôsledku tohto oživenia v celosvetovom meradle vyvstávajú nové otázky súvisiace s jadrovou bezpečnosťou, najmä z hľadiska jej organizácie a kontroly. Jadrová bezpečnosť sa musí stať predmetom„verejného blaha v celosvetovom meradle“. Preto aj riešenia treba hľadať v celosvetovom meradle, pretože jadrovú hrozbu nezastavia hranice štátov, ktoré túto technológiu využívajú.

4.5

Európska únia môže vzhľadom na čoraz väčšie využívanie jadrovej energie na jej území a na priemyselné „know-how“, ktoré má v tejto oblasti, zohrávať ústrednú úlohu v úsilí o dosiahnutie tohto cieľa. Môže ísť príkladom, ako v prípade klímy, tak, že sa bude usilovať zjednotiť svoje vlastné vnútorné pravidlá a organizácie v oblasti bezpečnosti a zistí, aké prekážky stoja v ceste vytýčenému cieľu a prekoná ich.

4.6

Smernica, ktorú predložila Komisia prichádza preto vo vhodnej chvíli. Európsky hospodársky a sociálny výbor ju víta s potešením a nazdáva sa, že z technického hľadiska aj zo strategických dôvodov je táto smernica veľmi dôležitá pre bezpečnosť obyvateľstva, pracovníkov v jadrovej energetike a oblasti životného prostredia, rovnako v členských štátoch, ktoré sa rozhodli využívať jadrovú energiu, ako aj v tých, ktoré túto možnosť odmietli.

4.6.1

Výbor schvaľuje nový prístup Komisie, ktorá sa v snahe o dosiahnutie širšieho konsenzu usiluje dať plnú zodpovednosť členským štátom a vnútroštátnym dozorným orgánom. Jednotlivé členské štáty majú totiž odlišné skúsenosti, organizácie a postupy, a spôsob, ako ich zjednotiť a ako najlepšie zaručiť bezpečnosť jadrových zariadení, ktorý je rozhodne najprijateľnejší pre všetky strany, spočíva hlavne v tom, že budú musieť dodržiavať spoločné pravidlá, ktoré vypracovala Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE), že budú zriadené skutočné nezávislé dozorné orgány a držitelia licencií budú mať plnú zodpovednosť, ktorú nebudú môcť delegovať.

4.6.2

Výbor sa takisto nazdáva, že táto smernica predstavuje jednu etapu v úsilí o zlepšenie bezpečnosti. Bude treba rozvíjať intenzívne a nepretržité úvahy, aby sme mohli pochopiť a zohľadniť rôzne úpravy, doplnenia alebo zmeny, ktoré by sa vzhľadom na prípadné zmeny situácie, vývoj technológií a organizačných koncepcií mali urobiť.

4.6.3

Výbor teší, že v predloženom dokumente, konkrétne v „Hlavných ustanoveniach návrhu“ ako aj v článku 5, sa kladie mimoriadny dôraz na transparentnosť a spoľahlivosť informácií poskytovaných obyvateľstvu v rámci rozhodovacieho procesu. V tejto súvislosti sa aktéri občianskej spoločnosti môžu oprieť o Aarhuský dohovor (7) o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia.

4.6.4

Odhliadnuc od toho, čo sme už povedali, a od obsahu návrhu smernice, treba vziať do úvahy a zohľadniť aj skutočnosť, že bezpečnosť nie je len súhrn prísnych technických a priemyselných pravidiel. Je to aj kultúra, to znamená všetky postupy, ktoré stavajú bezpečnosť do centra záujmu, a ktoré nás nútia, aby sme sa okrem nevyhnutného dodržiavania predpisov neustále usilovali zlepšovať bezpečnosť a hľadať vnútorné aj vonkajšie faktory, ktoré by ju mohli ohroziť. Takáto kultúra nevzniká zo dňa na deň a aby bola v plnej miere účinná, musia sa na nej podieľať rovnako priemyselní výrobcovia, prevádzkovatelia, kontrolóri, ako aj zodpovední politickí činitelia.

4.7

Rozvoj bezpečnosti môžu brzdiť obmedzené kompetencie v oblasti jadrových technológií, najmä v dôsledku nedostatočných skúseností a chýbajúceho know-how, ako aj v dôsledku neprimeraného vedeckého a technologického zázemia. Bude teda potrebné vyvinúť veľké úsilie v oblasti vzdelávania (8). Mohli by sa uskutočňovať vnútroeurópske výmeny teoretických a praktických poznatkov a zaviesť podporné opatrenia, ktoré by umožnili predovšetkým lepšie vyhovieť požiadavkám z hľadiska vzdelávania a ľudských zdrojov (články 4, 7 a 9). Treba sa usilovať o to, aby vznikla európska certifikácia vzdelania, kvalifikácie a kompetencií v oblasti prevádzkovania jadrových zariadení a jadrovej bezpečnosti.

4.8

Európske fórum pre jadrovú energiu, ktoré zriadila Komisia a ktoré na svojom zasadnutí v marci 2007 podporila aj Rada, združuje vysokých predstaviteľov orgánov verejnej moci, poslancov Európskeho parlamentu, zástupcov Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru, zástupcov výrobcov elektriny, sektora jadrovej energetiky, spotrebiteľov, finančného sektora a občianskej spoločnosti. Toto fórum je súčasne priestorom pre výmenu poznatkov i miestom pre diskusiu o možnostiach a rizikách spojených s jadrovou energiou. V januári 2009 fórum vydalo niekoľko odporúčaní a pripomienok (9) k návrhu smernice a výbor sa nazdáva, že vzhľadom na ich kvalitu, ako aj vzhľadom na ich význam z hľadiska prijateľnosti pre občanov a ich zástupcov by sa nimi bolo treba inšpirovať.

5.3.1

Vymedzenie pojmov (1) – „jadrové zariadenie“: výbor navrhuje doplniť za „zariadenie na skladovanie vyhoreného paliva“ slovné spojenie „rádioaktívneho odpadu“.

5.3.2

Vymedzenie pojmov (8) – „dozorný orgán“: výbor nabáda Komisiu, aby presne prevzala definíciu uvedenú v glosári k bezpečnosti z roku 2007: „znamená orgán alebo skupina orgánov, ktorým vláda daného štátu udelila právomoc riadiť tvorbu právnych predpisov a vydávať licencie, teda riadiť jadrovú bezpečnosť, radiačná bezpečnosť, bezpečnosť rádioaktívneho odpadu a bezpečnosť dopravy.“[neoficiálny preklad]

5.3.3

Vymedzenie pojmov (10) – „nové jadrové reaktory“: výbor by bol radšej, keby sa uviedlo, že zariadenia sa budú budovať až vtedy, keď sa začne uplatňovať smernica. Ak dôjde k novým zmenám na začiatku výstavby, môže ich držiteľ licencie zohľadniť. Akékoľvek zmeny po ukončení výstavby sa však budú uskutočňovať ťažšie, ak sa s nimi pri navrhovaní a výstavbe zariadenia nepočítalo. Vzhľadom na to, že v niektorých osobitných prípadoch sa výstavba elektrární musela pozastaviť a mala by sa opäť rozbehnúť, výbor navrhuje takúto formuláciu: „nové jadrové reaktory“: znamená jadrové reaktory, na výstavbu ktorých bola licencia udelená (alebo jadrové reaktory, ktorých výstavba pokračuje po tom, čo bola pozastavená na obdobie minimálne 5 rokov) až po nadobudnutí účinnosti tejto smernice.

5.4.1

Výbor navrhuje, aby bol tento článok preštylizovaný tak, že sa najskôr vysvetlí rámec, ktorým je všeobecný aspekt bezpečnosti, a potom zodpovednosť spojená s jeho zavádzaním do praxe. Odporúča, aby sa do tohto článku začlenila možnosť odňatia licencií v prípade porušenia predpisov, pretože je to súčasť všeobecného rámca a posilní sa tým autorita dozorného orgánu. V dôsledku toho sa článok 8 stáva nepotrebným. Výbor pripomína, že Komisia má právo overiť si kvalitu transpozície smernice a, ak je to potrebné, môže proti členskému štátu, ktorý nedodržal zásady smernice začať konanie o porušení.

5.4.2

Článok 3 bude mať potom takúto podobu:

5.5.1

Pokiaľ ide o nezávislosť dozorných orgánov, na ktorej výboru veľmi záleží, výbor uprednostňuje takúto formuláciu: „Členské štáty zaručia, že dozorný orgán, ktorý má na starosti výlučne bezpečnosť, je skutočne nezávislý od iných organizácií, ktorých úlohou je propagovať alebo prevádzkovať jadrové zariadenia. Nesmie byť vystavený vplyvom, ktoré by mohli ohroziť jeho dozornú úlohu.“ Zmienka o organizáciách, ktoré „zdôvodňujú spoločenské prínosy“ jadrových zariadení je, pokiaľ ide o myšlienku propagovania jadrovej energetiky, nadbytočná a ak ju v texte ponecháme, mala by sa spomenúť aj nezávislosť dozorných orgánov od organizácií, ktoré bojujú proti využívaniu jadrovej energie.

6.1

Cieľom prílohy k smernici je:

6.2

Obsahuje šesť zásad:

6.2.1

Členské štáty musia zabezpečiť, že zodpovednosť za bezpečnosť budú niesť držitelia licencií.

6.2.2

Za bezpečnosť a riadenie bezpečnosti musí byť zodpovedná najvyššia úroveň riadenia podniku.

6.2.3

Bezpečnosť sa musí posudzovať od začiatku výstavby jadrového zariadenia a počas celého jeho životného cyklu.

6.2.4

Členské štáty sa musia uistiť, že jadrové zariadenia sú vybavené tak, aby spĺňali maximálnu úroveň bezpečnosti, ktorá sa dá v rozumnej miere dosiahnuť.

6.2.5

Členské štáty sa musia uistiť, že sa robí všetko pre to, aby sa predišlo poruchám a nehodám v jadrových elektrárňach a aby sa zmiernili ich následky.

6.2.6

Všetky členské štáty bez výnimky sa musia uistiť, že boli v súlade s ustanoveniami smernice 96/29/ES zabezpečené opatrenia, pokiaľ ide o reakcieschopnosť a reaktívnosť v naliehavých situáciách pri nehodách v jadrových elektrárňach.