Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/116/ES o lehote ochrany autorského práva a niektorých súvisiacich práv“

Rada sa 4. septembra 2008 rozhodla podľa článku 47 ods. 2, článkov 55 a 95 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/116/ES o lehote ochrany autorského práva a niektorých súvisiacich práv“

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 6. januára 2009. Spravodajcom bol pán GKOFAS.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 450. plenárnom zasadnutí 14. a 15. januára 2009 (schôdza zo 14. januára 2009) prijal 115 hlasmi za, pričom 3 členovia hlasovali proti a 15 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.1 EHSV žiada, aby bol vytvorený jednotný systém, ktorý by zharmonizoval pravidlá členských štátov v oblasti ochrany autorských práv v prípade hudobných kompozícií, ku ktorým prispeli viacerí autori, a tak sa predišlo problémom pri rozdeľovaní cezhraničných autorských honorárov.

1.2 EHSV tiež žiada, aby boli hudobné kompozície obsahujúce text chápané ako jednotné dielo, ktorého ochrana by trvala 70 rokov po smrti posledného z autorov.

1.3 Členské štáty často poverujú zodpovednosťou za autorské práva viacero rôznych organizácií kolektívnej správy, čo znamená, že užívateľ je povinný platiť viac než len jednej z týchto organizácií, a to aj v prípade, že získal úplné, nezmenené a jednotné dielo vydané na jednom nosiči. Preto by malo existovať jasné ustanovenie, že diela vytvorené takýmto spôsobom sú jednotné, úplné a nedeliteľné produkty a musia sa za také aj považovať.

1.4 Mal by byť vytvorený jednotný orgán, ktorý by sa zaoberal vyberaním poplatkov a ochraňoval by držiteľov autorských práv. Tento orgán by mal byť ako jediný zodpovedný za vyberanie poplatkov a rozdeľovanie finančných prostriedkov iným existujúcim alebo novovzniknutým orgánom zastupujúcim vlastníkov autorských práv, aby tak užívateľovi stačilo rokovať a podpísať zmluvu s jedným orgánom, a nie s viacerými.

1.5 EHSV odporúča, aby sa lehota ochrany pre záznamy výkonov predĺžila z 50 na 85 rokov. S cieľom posilniť ochranu anonymných výkonných umelcov, ktorí v prípade zvukových záznamov obyčajne odstupujú svoje autorské práva za „spravodlivú finančnú odmenu“ alebo paušálny honorár, by malo byť stanovené, že výrobcovia záznamov musia vyhradiť aspoň 20 % z príjmov z predaja zvukových nahrávok, ktoré sa rozhodnú použiť počas rozšírenej lehoty ochrany.

1.6 EHSV odporúča, aby bol vytvorený fond pre výkonných umelcov, a predovšetkým pre menej známych výkonných umelcov, keďže známi umelci sa vždy s výrobcami dohodnú na percentuálnom podiele zo zisku z predaja zvukových nahrávok.

1.7 EHSV sa domnieva, že medzi umelcami a členmi organizácií kolektívnej správy autorských práv, ktorá ich zastupuje, by mala byť podpísaná zmluva, aby sa zabezpečilo, že sa autorské honoráre budú spravovať a vyberať legálne. Organizácie kolektívnej správy by potom nemali právo vyberať žiadne poplatky pre akéhokoľvek jednotlivého vlastníka autorských práv, s ktorým nemajú uzatvorenú žiadnu písomnú zmluvu s uvedením presného dátumu.

1.8 Tieto organizácie by mali byť neziskové a ich záznamy príjmov a platieb autorských honorárov by mali byť úplne transparentné, aby sa zabezpečilo, že všetky prostriedky budú rozdelené správne.

1.9 EHSV sa však obáva, že prostriedky z druhotných zdrojov príjmov by mohli byť príliš ťažkým bremenom pre tých, ktorí sú zodpovední za platby. Konkrétne je potrebné objasniť otázku verejného predvedenia umeleckého diela prostredníctvom rozhlasu alebo televízie na úrovni Spoločenstva a pretaviť túto otázku do práva jednotlivých členských krajín tak, aby bolo primerané predvedenie a opakované vysielanie chápané ako opakované súkromné vysielanie predplatených verejných umeleckých vystúpení.

1.10 EHSV sa domnieva, že odmena by mala byť pre obe strany prijateľná, pre vlastníkov autorských práv aj pre tých, ktorí musia za ne platiť. Je potrebné podniknúť kroky na odstránenie nejasností, pokiaľ ide o spravodlivú odmenu za prevod nájomných práv výkonných umelcov. Je neprijateľné, že v tejto súvislosti neexistujú jednotné pravidlá Spoločenstva a že táto oblasť je úplne ponechaná napospas zákonodarcom jednotlivých členských krajín, ktorí prenášajú zodpovednosť na organizácie kolektívnej správy, ktoré často stanovujú neprijateľné sadzby, ktoré sa nijako nedajú kontrolovať.

1.11 EHSV sa domnieva, že je potrebné presnejšie stanoviť, že pod pojmom verejné použitie sa rozumie použitie diela na účely zisku v rámci obchodnej činnosti, ktorá si vyžaduje alebo oprávňuje použitie tohto diela (diela, ktoré obsahuje zvuk, obraz alebo zvuk i obraz).

1.12 Osobitne by sa ešte malo uvádzať, či sa dielo šíri prostredníctvom nejakého zariadenia alebo priamou komunikáciou (optický disk, magnetické vlny (prijímač)). V takýchto prípadoch nenesie zodpovednosť za verejné šírenie (a výber) konečný užívateľ, ale vysielateľ. Užívateľ diela teda v tomto prípade nie je konečným užívateľom, a preto tu nejde o verejné predvedenie.

1.13 Šírenie umeleckých diel prostredníctvom médií nemôže byť považované za primárne verejné predvedenie, pokiaľ k nemu dochádza na miestach ako sú reštaurácie, kaviarne, autobusy, taxíky a pod., a preto by malo byť oslobodené od povinnosti platiť autorské honoráre. Autorské honoráre za zvukové nahrávky už zaplatili tí, ktorí tieto nahrávky získali a majú právo ich šíriť prostredníctvom drôtových alebo bezdrôtových zariadení. Počúvanie zvukových nahrávok v rádiu sa musí považovať za súkromné použitie občanmi, či už doma, v práci, v autobuse alebo v reštaurácii. Keďže jednotliví občania nemôžu byť na dvoch miestach naraz, autorské práva platia stanice, ktoré sú skutočnými užívateľmi.

1.14 Oblasti činnosti, v ktorých hudba a/alebo obraz nehrajú žiadnu úlohu vo výrobnom procese by mali byť takisto oslobodené od platenia. Oblasti, v ktorých hudba a obraz zohrávajú druhotnú úlohu pri výkone komerčných aktivít by mali platiť nižšiu sadzbu, ktorá by mala byť presne stanovená na základe rokovaní medzi zástupcami kolektívnych organizácií zastupujúcich užívateľov a jednotného orgánu pre ochranu autorských práv.

1.15 EHSV sa domnieva, že by mal byť vytvorený osobitný fond, ktorý by ručil za organizácie kolektívnej správy a zabezpečil by, že poplatky budú vyplatené aj v prípade, že tieto organizácie budú mať problémy. Ustanovenie „použi, alebo sa vzdaj“ by malo byť uvedené v zmluvách medzi výkonnými umelcami a výrobcami hudobných záznamov, spolu so zásadou „čistého štítu“, pokiaľ ide o zmluvy pokrývajúce predĺžené obdobie ochrany po uplynutí prvých 50 rokov.

1.16 EHSV sa obáva najmä toho, že legislatíva Spoločenstva sa vo všeobecnosti zameriava na ochranu práv duševného vlastníctva a podobné práva a nezohľadňuje dostatočne príslušné práva užívateľov a konečných spotrebiteľov. Hoci sa uvádza, že tvorivé, umelecké a obchodné činnosti vo veľkej miere vykonávajú samostatne zárobkovo činné osoby, ktorým by sa preto mala poskytnúť pomoc a ochrana, pre užívateľov niečo podobné neplatí. Je teda potrebné odstrániť nezrovnalosti medzi vnútroštátnymi pravidlami členských krajín a v krajinách, kde existujú postihy za nezaplatenie autorských práv, nahradiť tieto pokutami.

1.17 EHSV súhlasí so zmenami a doplneniami článku 3 ods. 1, avšak ochranná lehota by mala byť 85 rokov. EHSV by tiež chcel, aby sa aj v druhej a tretej vete článku 3 ods. 2 uvádzala lehota 85 rokov. EHSV teší, že do článku 10 bol vložený odsek 5, ktorý sa zaoberá spätnou platnosťou smernice.

1.18 EHSV vyzýva Komisiu, aby zohľadnila jeho pripomienky a návrhy zamerané na zlepšenie existujúcej judikatúry a vyzýva členské štáty, aby dodržiavali ustanovenia smerníc a prijali potrebné legislatívne opatrenia na ich transpozíciu do národného práva.

2.1 Súčasný režim, ktorý zaručuje ochranu autorských práv na obdobie 50 rokov sa zakladá na smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/116/ES o lehote ochrany autorského práva a súvisiacich práv.

2.2 Ako sa uvádza aj v dôvodovej správe návrhu, tento návrh by mal mať vplyv nielen na známych umelcov, ale najmä na tých, ktorí odstúpili svoje výhradné práva výrobcovi zvukových záznamov za paušálny honorár. Táto jednorazová spravodlivá odmena za vysielanie ich zvukových nahrávok v rozhlase alebo televízii samozrejme zanikne.

3.1 Cieľom návrhu je zmeniť a doplniť niektoré súčasné články smernice 2006/116/ES, ktorá určuje ochrannú lehotu týkajúcu sa predvedenia a zvukových záznamov, zdôrazniť určité dodatočné opatrenia a otázky v snahe účinnejšie dosiahnuť stanovený cieľ, t. j. zmenšiť sociálne rozdiely medzi výrobcami, najznámejšími výkonnými umelcami a štúdiovými hudobníkmi.

3.2 EHSV pripisuje veľký význam otázke ochrany autorského práva výkonných umelcov a súvisiacich práv, najmä v súvislosti so zvukovými nahrávkami, a odporúča, aby požiadavky týchto umelcov boli splnené stanovením minimálneho príspevku počas predĺženého obdobia ochrany.

4.1 Komisia sa zameriava hlavne na predĺženie lehoty ochrany autorských práv výkonných umelcov.

4.2 EHSV sa domnieva, že takáto harmonizácia pravidiel jednotlivých členských krajín je potrebná, aby sa zabránilo ťažkostiam pri cezhraničnom rozdeľovaní autorských honorárov za využívanie umeleckých diel v inom členskom štáte.

4.3 EHSV sa tiež domnieva, že hudobné kompozície obsahujúce text by mali byť chápané ako jednotné diela, ktoré by mali byť chránené 70 rokov od smrti posledného z autorov, keďže je lepšie zvýšiť ochranu autorských práv, ako skrátiť lehotu ich ochrany, čo by spôsobilo mnohé problémy.

4.4 EHSV preto odporúča, aby bola lehota ochrany pre záznamy umeleckých výkonov predĺžená z 50 na 85 rokov.

4.5 S cieľom posilniť ochranu anonymných výkonných umelcov, ktorí v prípade zvukových záznamov obyčajne odstupujú svoje autorské práva za „spravodlivú finančnú odmenu“ alebo paušálny honorár, by malo byť stanovené, že výrobcovia záznamov musia vyhradiť aspoň 20 % z príjmov z predaja zvukových nahrávok, ktoré chcú použiť počas rozšírenej lehoty ochrany.

4.6 V súlade s uvedenými cieľmi sa EHSV domnieva, že by mal byť vytvorený fond pre výkonných umelcov, najmä pre tých menej známych.

4.7 Správu a vyplácanie honorárov by mali zabezpečovať organizácie kolektívnej správy autorských práv, ktoré by mali spravovať aj takzvané nároky na druhotnú odmenu. Mali by však byť stanovené určité zabezpečovacie opatrenia, pokiaľ ide o činnosť a zloženie týchto organizácií.

4.8 EHSV sa domnieva, že medzi umelcami a organizáciami kolektívnej správy autorských práv, ktoré ich zastupujú, by mala existovať písomná zmluva, aby sa zabezpečilo, že sa autorské honoráre budú spravovať a vyberať legálne.

4.9 Tieto organizácie by mali byť neziskové a ich záznamy príjmov a platieb autorských honorárov by mali byť úplne transparentné. EHSV sa domnieva, že tieto spoločnosti, ktoré by mali byť vytvorené v súlade s normami a pravidlami jednotlivých štátov, by mali byť rozdelené do dvoch kategórií, podľa toho, či zastupujú autorov alebo výkonných umelcov. EHSV sa domnieva, že keby existovalo viacero takýchto organizácií zastupujúcich rôzne skupiny, viedlo by to k väčšej neprehľadnosti a určite by sa oveľa ťažšie zabezpečovala transparentnosť a kontrola.

4.10 Výkonní umelci však majú príjem aj z iných zdrojov. Organizácie kolektívnej správy autorských práv vznikli v prvom rade preto, aby spravovali takzvané nároky na druhotnú odmenu, ktorých tri hlavné druhy sú: 1) spravodlivé odmeny za vysielanie a verejné predvedenie, 2) poplatky za súkromné kopírovanie a 3) spravodlivé odmeny za prevod nájomných práv výkonných umelcov. Tento príjem sa samozrejme predĺžením lehoty ochrany z 50 na 85 rokov zvýši.

4.11 EHSV sa však obáva, že prostriedky získané z druhotných zdrojov príjmov by mohli byť príliš ťažkým bremenom pre tých, ktorí sú zodpovední za ich vyplácanie. Táto otázka však predstavuje samostatnú kapitolu, ktorá nemá s lehotou ochrany nič spoločné. Konkrétne je potrebné objasniť otázku verejného predvedenia umeleckého diela prostredníctvom rozhlasu alebo televízie na úrovni Spoločenstva a pretaviť túto otázku do práva jednotlivých členských krajín tak, aby bolo správne chápané, čo sa rozumie pod pojmom súkromné primerané predvedenie a opakované vysielanie predplatených verejných umeleckých vystúpení.

4.12 EHSV sa domnieva, že spravodlivá odmena za opakované vysielanie vystúpenia, najmä pokiaľ táto repríza nemá ziskový charakter, je príliš vysoká a vedie k porušovaniu autorských práv v hudbe.

4.13 EHSV má tiež obavy zo spôsobu, akým sa spravujú finančné prostriedky získané z ďalších dvoch zdrojov príjmu umelcov. Toto je hlavná otázka, ktorá sa týka všetkých, ktorí majú platiť autorské honoráre. Ako si môže byť poberateľ vyššie uvedených dodatočných príjmov istý, že mu tieto príjmy budú vyplatené korektne, ak neexistuje predchádzajúca písomná zmluva medzi ním a zástupcom organizácie kolektívnej správy autorských práv, ktorá je zodpovedná za ich vyplatenie?

4.14 Je potrebné podniknúť kroky na odstránenie nejasností, pokiaľ ide o spravodlivú odmenu za prevod nájomných práv výkonných umelcov. EHSV sa domnieva, že odmena by mala byť spravodlivá pre obe strany, pre vlastníkov autorských práv aj pre tých, ktorí musia za ne platiť. Okrem toho by mala byť približne každých 5 rokov na základe bilaterálnych kolektívnych rokovaní stanovená spravodlivá výška tejto odmeny.

4.15 EHSV sa domnieva, že takto bude možné zabezpečiť nielen reguláciu platieb za reprodukcie na súkromné účely, najmä pre profesionálov v zábavnom priemysle, ktorí využívajú tieto reprodukcie aj na iné než striktne súkromné účely, ale aj stabilný príjem z druhotných zdrojov počas celého rozšíreného obdobia ochrany. Tieto opatrenia prispejú aj k boju proti hudobnému pirátstvu a pomôžu zvýšiť legálny predaj zvukových záznamov prostredníctvom internetu.

4.16 EHSV sa okrem toho domnieva, že ak sa má zabezpečiť, že organizácie kolektívnej správy autorských práv budú skutočne odovzdávať odmeny výkonným umelcom, mal by byť vytvorený osobitný fond, ktorý by ručil v prípade problémov a mohol by vyplatiť príslušné prostriedky.

4.17 EHSV sa tiež domnieva, že na dosiahnutie stanovených cieľov je potrebné, aby smernica venovala pozornosť aj určitým sprievodným opatreniam. Ide konkrétne o ustanovenie „použi, alebo sa vzdaj“, ktoré by malo byť uvedené v zmluvách medzi výkonnými umelcami a výrobcami hudobných záznamov, ako aj o zásadu „čistého štítu“, pokiaľ ide o zmluvy pokrývajúce predĺžené obdobie po uplynutí prvých 50 rokov. Po uplynutí roka od rozšírenia ochrannej lehoty práva na zvukový záznam a záznam vystúpenia vypršia.

4.18 EHSV si je istý, že prioritou by mala byť ochrana výkonných umelcov, ktorých diela sú zamknuté na zvukových záznamoch, ktoré neboli sprístupnené verejnosti, pretože výrobca nepodnikol potrebné kroky. Výbor sa domnieva, že treba zaviesť dodatočné opatrenia, ktoré zabránia výrobcom ničiť prácu výkonných umelcov. Mohli by to byť napríklad administratívne opatrenia vo forme pokút alebo postihov.

4.19 EHSV sa tiež domnieva, že keďže členské štáty majú veľkú tradíciu ľudových piesní, mali by existovať osobitné ustanovenia týkajúce sa tohto typu piesní a iných, podobných piesní, ktoré by sa mohli považovať za diela neznámeho autora a mali by sa stať verejným majetkom.

4.20 EHSV súhlasí s retroaktívnym uplatňovaním tohto právneho predpisu na všetky existujúce zmluvy, ako sa uvádza v článku 10.

4.22 EHSV súhlasí s tým, aby existovalo právo na dodatočné ročné platby počas rozšírenej lehoty ochrany v prípade zmlúv týkajúcich sa prevodu práv umelcov alebo výkonných umelcov.

4.23 EHSV súhlasí s tým, že 20 % príjmov, ktoré výrobca získa počas roka predchádzajúceho platbe, je vhodná výška dodatočnej platby.

4.24 EHSV nesúhlasí s návrhom, aby členské štáty mohli regulovať platbu dodatočného ročného príspevku, ktorý vyplácajú organizácie kolektívnej správy autorských práv.

4.25 EHSV je presvedčený, že je dôležité, aby existovala písomná zmluva medzi každým jednotlivým výkonným umelcom a zástupcami organizácie. Táto zmluva musí byť uzavretá prv, než zástupca organizácie začne vyberať pre výkonného umelca autorské honoráre. Organizácie musia inému orgánu zloženému z výkonných umelcov a výrobcov predložiť ročné vyúčtovanie, ktoré bude obsahovať výkazy spravovania príjmov získaných ako dodatočné platby počas predĺženej ochrannej lehoty.

4.26 EHSV súhlasí s prechodnými opatreniami uvedenými v článku 10 a s opatrením pokiaľ ide o využívanie zvukových záznamov umelcom.

4.27 EHSV sa preto domnieva, že je potrebné, aby existovalo jednotné ustanovenie, že niektorí výrobcovia sú vyňatí z povinnosti vyhradiť aspoň 20 %, a to napríklad tí, ktorých ročný príjem nepresahuje 2 milióny EUR. Na to, aby sa mohlo zistiť, ktorí výrobcovia spadajú do tejto kategórie, by bola samozrejme potrebná každoročná kontrola.

4.28 EHSV znepokojuje, že návrh neobsahuje právne ustanovenia týkajúce sa spôsobov platby, platobných šekov, dokladov o zaplatení, možných bankrotov organizácií, prípadov, keď vlastníci autorských práv zomrú alebo svoje práva odstúpia, dohôd medzi vlastníkmi práv a organizáciami kolektívnej správy autorských práv, kontrol organizácií kolektívnej správy autorských práv a mnohých iných právnych aspektov. Prijatie tejto smernice spôsobí ďalšie problémy, najmä pokiaľ ide o riadenie a vyplatenie 20 % dodatočného príjmu, a nevyrieši sa ním otázka, ako dosiahnuť rovnaké podmienky pre známych aj neznámych výkonných umelcov.

4.29 Na vyriešenie tohto problému nebude stačiť len predĺženie ochrannej lehoty, je potrebné aj starostlivo vypracovať zmluvy, ktoré by obsahovali ustanovenia „použi, alebo sa vzdaj“. EHSV sa domnieva, že právne ustanovenia, ktoré by mali pomôcť zabrániť tomu, aby diela zostali 50 rokov zamknuté, by mali byť prijaté súčasne so zmenami a doplneniami smernice. Treba zaviesť dodatočné opatrenia, najmä pokiaľ ide o spôsoby vyplácania autorských honorárov vlastníkom autorských práv, a to ešte pred tým, ako členské štáty pretavia tieto zmeny a doplnenia do svojho vnútroštátneho právneho systému.

4.30 EHSV sa domnieva, že na to, aby sa zabránilo zovšeobecňovaniu a rôznym výkladom, je potrebné dostatočne jasne definovať pojem uverejnenia zvukového záznamu. Ďalšou otázkou je tiež simultánne uverejňovanie zvukových záznamov toho istého diela v podaní dvoch rôznych umelcov, a predovšetkým štúdiových hudobníkov, ktorí neodstúpili svoje práva príslušnému výrobcovi (vysielanie v médiách, skúšanie piesní na súťažiach alebo vysielanie piesní na internete).

V Bruseli 14. januára 2009

Predseda Európskeho hospodárskeho a asociálneho výboru

Mario SEPI