Členovia Dozorného výboru úradu OLAFLuis LÓPEZ SANZ-ARÁNGUEZpredsedaštátny zástupca na Najvyššom súde, ŠpanielskoKálmán GYÖRGYIhlavný poradca ministra spravodlivosti a presadzovania práva, najvyšší štátny zástupca Maďarskej republiky (na dôchodku), MaďarskoPeter STRÖMBERGpredseda Dozornej rady verejných účtovníkov, ŠvédskoDiemut R. THEATObývalá poslankyňa Európskeho parlamentu, bývalá predsedníčka Výboru pre kontrolu rozpočtu, NemeckoRosalind WRIGHTpredsedníčka poradnej skupiny pre boj proti podvodom, Spojené kráľovstvo

S potešením predkladám druhú správu o činnosti súčasného dozorného výboru úradu OLAF, ktorá sa vzťahuje na obdobie od júna 2007 do mája 2008.

Dozorný výbor sa plne zaväzuje pomáhať OLAF-u v jeho rozhodnom boji proti podvodom, korupcii a protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Európskeho spoločenstva a posilňovať nezávislosť OLAF-u pravidelným monitorovaním jeho vyšetrovaní. V súčasnosti sa nachádzame v rozhodujúcej chvíli nášho funkčného obdobia pre plnenie týchto úloh, OLAF a rozsah jeho práce veľmi dobre poznáme a rozumieme mu.

S týmito praktickými skúsenosťami sme sa pustili do monitorovania vyšetrovaní OLAF-u prostredníctvom skúmania veľkého množstva prípadov s cieľom zabezpečiť nezávislosť OLAF-u pri vyšetrovaniach a kvalitu jeho práce. V čase prípravy správy dozorný výbor dokončuje množstvo stanovísk: o prípadoch menších priestupkov – o prípadoch de minimis, podrobnú analýzu dôvodov vyšetrovaní trvajúcich dlhšie ako deväť mesiacov a hodnotenie niekoľkých prípadov, ktoré sú nevyriešené štyri roky po ich otvorení. Pravidelné monitorovanie vyšetrovaní je najzákladnejším prostriedkom zaručujúcim plné rešpektovanie nezávislosti pri otváraní a vykonávaní vyšetrovaní a príprave správ o prípadoch. Ako nezávislý výbor máme jedinečné postavenie na vykonávanie tejto úlohy a chceme naďalej venovať všetko naše úsilie a odborné znalosti na jej splnenie.

Zaznamenali sme, že OLAF vypracoval novú príručku pre operácie; starostlivo ju preskúmame a poskytneme konštruktívnu spätnú väzbu. Ako sme upozornili v našej predchádzajúcej správe o činnosti, dozorný výbor zistil, že značná časť otázok okolo vyšetrovaní OLAF-u by sa dala vyriešiť pomocou jasných procedurálnych pravidiel, ktoré musia všetci úradníci OLAF-u dodržiavať. Týka sa to najmä príliš veľkého časového zaťaženia, ktoré vyžadujú niektoré z týchto vyšetrovaní. Boli by sme radi, keby nová príručka stanovila jasné procedurálne pravidlá pre operácie vrátane primeraných lehôt pre každý krok v postupe vyšetrovania.

Výbor uvítal tieto iniciatívy OLAF-u, ktorých cieľom je ešte účinnejšie vykonávať vyšetrovania, avšak pred nami je ešte stále dlhá cesta. Očakávame, že OLAF preskúma svoje politiky riadenia a ľudských zdrojov, a chceli by sme veriť, že pri rozdeľovaní zdrojov sa bude celkove postupovať racionálnejšie, aby sa posilnila vyšetrovacia funkcia OLAF-u.

Počas príslušného obdobia sme zostávali v úzkom styku s vedením OLAF-u vrátane generálnych riaditeľov a vedúcich útvarov, ako aj so zamestnancami OLAF-u v rámci organizácie. Tešili sme sa dobrej spolupráci s OLAF-om a sme presvedčení o tom, že v budúcnosti budeme v tejto spolupráci pokračovať a že sa bude ďalej posilňovať. Okrem toho sme presvedčení aj o tom, že výbor bude pokračovať v úzkom pracovnom vzťahu s inštitúciami EÚ.

Naším konečným cieľom ako nezávislého výboru je pomáhať OLAF-u pri zlepšovaní jeho efektivity a posilňovaní jeho nezávislosti a sme pevne rozhodnutí v tejto ceste pokračovať.

Zvlášť by som chcel vyjadriť vďaku sekretariátu dozorného výboru za jeho neoceniteľnú podporu.

Dozorný výbor Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) bol zriadený s cieľom posilniť a zaručiť nezávislosť OLAF-u pravidelným monitorovaním vyšetrovacej funkcie OLAF-u. Výbor predkladá stanoviská generálnemu riaditeľovi OLAF-u a každý rok musí predkladať inštitúciám správu o svojej činnosti. Toto je druhá správa o činnosti súčasného dozorného výboru a vzťahuje sa na činnosť vykonanú v období od 1. júna 2007 do 31. mája 2008.

Vo svojej prvej správe o činnosti prijatej v októbri 2007 (1) dozorný výbor zdôraznil, že je potrebné, aby OLAF prevzal pevné a účinné vedenie, zaviedol jasnú politiku vyšetrovaní a riadenie postupov, mechanizmy vnútornej kontroly na zabránenie prípadnému konfliktu záujmov v priebehu vyšetrovaní a dobre prepracovanú personálnu politiku. Všetky tieto otázky majú priamy vplyv na nezávislé vykonávanie vyšetrovaní a ich efektívnosť. Dozorný výbor tiež odporučil, aby OLAF zmenil spôsob poskytovania informácií dozornému výboru o vyšetrovaniach, ktoré trvajú dlhšie ako deväť mesiacov. Správa bola prerokovaná s podpredsedom Komisie Siimom Kallasom, generálnou tajomníčkou Komisie Catherine Dayovou; Výborom Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu (COCOBU) a pracovnou skupinou Rady pre boj proti podvodom počas slovinského predsedníctva. Dozorný výbor je potešený pozitívnou spätnou väzbou a podporou, ktorej sa mu dostalo. Generálny riaditeľ OLAF-u Franz-Hermann Brüner konštatoval, že považuje správu za pozitívny prostriedok na dosiahnutie spoločných cieľov.

Pani Rosalind Wrightová bola predsedníčkou dozorného výboru do decembra 2007, keď bol na obdobie jedného roka zvolený pán Luis López Sanz-Aránguez.

Dozorný výbor zachoval svoj harmonogram mesačných zasadnutí a uskutočnilo sa jedenásť plenárnych zasadnutí za zatvorenými dvermi, na ktorých sa zúčastnili všetci členovia (2). Zasadnutia dozorného výboru sú neverejné a všetky príslušné dokumenty sú dôverné, aj keď zápisnice z jeho zasadnutí sa poskytujú OLAF-u a generálnym sekretariátom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie v záujme transparentnosti a s cieľom poskytnúť im pravidelné informácie o činnosti dozorného výboru. Stanoviská dozorného výboru predložené generálnemu riaditeľovi OLAF-u prijali členovia dozorného výboru jednomyseľne a na zvýšenie účinnosti prípravy a sledovania konkrétnych záležitostí, o ktoré sa dozorný výbor zaujíma, sa zachovalo vymenovanie spravodajcov (3).

Podobne ako v predchádzajúcom vykazovanom období dozorný výbor pozýval na svoje zasadnutia generálneho riaditeľa a niekoľkých zamestnancov OLAF-u, aby sa mohli zúčastniť na rokovaniach o všetkých relevantných záležitostiach týkajúcich sa práce dozorného výboru a získať o nich informácie a aby tiež mohli informovať OLAF o činnosti dozorného výboru.

Povinnosti sekretariátu dozorného výboru sú uvedené v rokovacom poriadku dozorného výboru (4), v ktorom sa uvádza, že sekretariát má kľúčovú úlohu v poskytovaní pomoci dozornému výboru pri všetkých jeho úlohách, prispieva k ich vykonávaniu a zabezpečuje, aby dozorný výbor mohol úplne nezávisle plniť svoj zákonný mandát.

Vzhľadom na ťažkosti pri nábore a vymenovaní zamestnancov sekretariátu počas prvých dvoch rokov funkčného obdobia (5) dozorný výbor odporučil (6), aby sa vyhradilo osem zamestnancov sekretariátu s vhodnou kvalifikáciou pomocou poznámky v organizačnom poriadku OLAF-u, aby sa tak predišlo zastaveniu ďalšej práce dozorného výboru a aby sa tiež zabezpečila kontinuita práce dozorného výboru a posilnila jeho nezávislosť.

II – 1. Monitorovanie vyšetrovacej funkcie OLAF-u: posilňovanie nezávislosti OLAF-u

Nezávislé otváranie a vykonávanie vyšetrovaní a príprava správ o prípadoch po týchto vyšetrovaniach patria k základným povinnostiam OLAF-u. Súčasný dozorný výbor sa od počiatku svojho mandátu rozhodol čo najlepšie využívať právne mechanizmy, ktoré mu poskytol zákonodarca, v súvislosti s pravidelným monitorovaním vyšetrovacej funkcie OLAF-u.

Od svojej poslednej správy dozorný výbor zvýšil svoju monitorovaciu činnosť v oblasti vyšetrovaní trvajúcich dlhšie ako deväť mesiacov a prvýkrát v oblasti vyšetrovaní otvorených dlhšie ako štyri roky, ako aj prípadov postúpených vnútroštátnym súdnym orgánom. Dozorný výbor skúmal aj mesačné štatistiky o operačných činnostiach.

II – 1.1. Pravidelné monitorovanie z iniciatívy dozorného výboru [článok 11 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1073/1999]

Príliš dlhá doba niektorých vyšetrovaní OLAF-u znepokojuje dozorný výbor. OLAF pokladá za prioritu aj obmedzenie dĺžky starších prípadov (7).

Pri zohľadnení vedúcej úlohy, ktorú zohráva OLAF v určitých oblastiach vyšetrovania, kde využíva jasné procedurálne právomoci, dozorný výbor rozhodol, že preskúma všetky prípady riaditeľstva A OLAF-u „Vyšetrovania a operácie I“, vyšetrovanie ktorých je otvorené dlhšie ako štyri roky alebo ktoré sa začali v roku 2004. Spravodajcovia skúmali informácie týkajúce sa 26 vyšetrovacích spisov OLAF-u vzťahujúce sa na všetky sektory riaditeľstva A: 13 vnútorných vyšetrovaní: Európske inštitúcie, 5 vnútorných/vonkajších vyšetrovaní: orgány EÚ, 6 vyšetrovaní týkajúcich sa priamych výdavkov a vonkajšej pomoci a 2 vyšetrovania týkajúce sa vonkajšej pomoci.

Táto analýza bola zameraná na overenie, či sa prípadné neprimerané omeškania netýkali niektorého dôvodu, ktorý by ohrozil nezávislé vykonávanie vyšetrovaní alebo by mohol ohroziť ich výsledky.

Pri skúmaní prípadov dozorný výbor venoval náležitú pozornosť: dodržiavaniu pravidiel stanovených v príručke OLAF-u; triedeniu prípadov na trestné činy, disciplinárne alebo finančné priestupky; neprimeraným omeškaniam; obdobiam nečinnosti a premlčacím lehotám; konfliktom záujmov počas vyšetrovaní; dodržiavaniu ľudských práv a základných slobôd; potenciálnym ohrozeniam nezávislého vykonávania vyšetrovaní. Okrem toho sa vykonávalo celkové hodnotenie kvality spisov, ako aj súladu medzi systémom spracovania prípadov a písomnými záznamami.

Aj keď každý prípad má svoje individuálne prvky, bolo zjavné, že k spoločným prvkom patrili neprimerané omeškania a nevysvetlené obdobia nečinnosti počas vyšetrovacej fázy. Niektoré z prípadov, ktoré boli klasifikované ako „vnútorné vyšetrovania“, boli v skutočnosti prípadmi „napomáhania trestnému činu“. Tieto prípady i ďalšie prípady správne zatriedené ako vnútorné vyšetrovania zostávali otvorené napriek tomu, že sa v súčasnosti nevykonáva žiadne vyšetrovanie.

Okrem období hodnotenia a posudzovania nie sú v príručke OLAF-u stanovené žiadne jasné lehoty pre trvanie vyšetrovaní. Tento nedostatok vytvára právnu neistotu a potenciálne nebezpečenstvo uplynutia premlčacích lehôt a iných faktorov poškodzujúcich záujmy spravodlivosti.

Dozorný výbor znepokojujú nedostatočne účinné mechanizmy skúmania prípadov, ktoré by OLAF-u pomohli predchádzať takýmto rizikám. Dozorný výbor uznáva a víta vymenovanie dvoch poradcov pre vyšetrovania, ktoré vykonáva OLAF a prevádzkové riaditeľstvá, ich kompetencie však nie sú jasne definované, a keďže chýbajú jasné procedurálne pravidlá, dozorný výbor sa obáva, že stále sú prítomné faktory, ktoré bránia dosiahnutiu úspešného výsledku vyšetrovania

Všetky vyšetrovania OLAF-u, ktoré sú otvorené dlhšie ako štyri roky, skúmajú v súčasnosti spravodajcovia. V najbližších mesiacoch sa dosiahnu všeobecné a podrobné výsledky a uvedú sa v stanovisku adresovanom generálnemu riaditeľovi OLAF-u.

V procese monitorovania prípadov OLAF-u, ktoré vykonáva dozorný výbor, sa skúmali písomné aj elektronické spisy systému spracovania prípadov OLAF-u. Dozornému výboru chýbala prísna a systematická organizácia v indexácii aj v archivovaní dokumentov OLAF-u. Dozorný výbor sa domnieva, že takáto starostlivá pozornosť detailom je nevyhnutná, aby sa zabránilo možnému chaosu a prípadnej strate kontinuity v prípadoch. Okrem toho sa dozorný výbor domnieva, že na úsporu času by mal vyšetrovateľ, ktorý dokáže čítať dokumenty v ich pôvodnom jazyku, vypracovať záznam k spisu v jednom z pracovných jazykov Komisie, kde budú zhrnuté fakty o prípade.

II. – 1.2. Pravidelné monitorovanie založené na informáciách, ktoré posiela dozornému výboru generálny riaditeľ OLAF-u [článok 11 ods. 7 nariadenia (ES) č. 1073/1999]

Dozorný výbor pokračoval v skúmaní správ, ktoré vypracovali vyšetrovatelia OLAF-u, keď vyšetrovania trvali dlhšie ako deväť mesiacov. Dozorný výbor preskúmal od januára do decembra 2007 všetkých 141 správ z takýchto vyšetrovaní (78 % vyšetrovaní, ktoré OLAF otvoril, prebiehali v tom čase dlhšie ako deväť mesiacov) po jednotlivých mesiacoch a sektoroch, pričom venoval osobitnú pozornosť dôvodom uvedeným na vysvetlenie, prečo sa prípady neukončili v rámci deväťmesačného obdobia. Dozorný výbor zaznamenal tento dôvod, ktorý OLAF uviedol v polovici týchto správ: „napriek prideleniu značných zdrojov si rozsah vyšetrovacej práce vyžaduje viac času“.

Vo svojej výročnej správe o činnosti za roky 2005 – 2007 dozorný výbor odporúčal radikálne zmeny informácií uvádzaných v správach OLAF-u, v ktorých sa majú uviesť podrobné dôvody mimoriadnych omeškaní vo vyšetrovaniach a v ktorých sa má upozorniť na potenciálne premlčacie lehoty (8).

Konkrétnejšie, dozorný výbor odporučil generálnemu riaditeľovi OLAF-u, aby sa „forma zhrnutia deväťmesačných správ“ zmenila tak, aby zahŕňala doplňujúce prvky, ktoré by umožnili účinne posúdiť priebeh vyšetrovaní. K týmto prvkov by mali patriť: právny opis nezrovnalosti, dátum alebo obdobie, kedy boli spáchané vyšetrované činy, trvanie „štádia posudzovania“ pred prijatím rozhodnutia o začatí prípadu, prípadné sankcie alebo právne dôsledky vyšetrovaných činov a premlčacie lehoty vyšetrovaných činov“.

Generálny riaditeľ OLAF-u toto odporúčanie dozorného výboru formálne dodržiaval. Avšak zatiaľ čo vyšetrovacie a operačné útvary riaditeľstva B „Vyšetrovania a operácie II“ svoje správy prispôsobili informáciám, ktoré požadoval dozorný výbor, vyšetrovacie a operačné útvary riaditeľstva A „Vyšetrovania a operácie I“ odporúčanie nedodržiavali (9). V dôsledku toho dozorný výbor narazil na rovnaké problémy ako v predchádzajúcom vykazovanom období. Výraz „taktické pozastavenie vyšetrovania“ sa často používal ako dôvod pre omeškanie vyšetrovania. Dozorný výbor minule odporučil, aby sa tento výraz neuvádzal ako dôvod pre nevybavené prípady, pretože neposkytuje jasnú predstavu o dôvodoch omeškaní. Okrem toho sa zaznamenalo, že v tretine prípadov nebol uvedený predpokladaný čas na dokončenie vyšetrovania.

Dozorný výbor upozornil generálneho riaditeľa OLAF-u na rozpor v prístupe oboch riaditeľstiev. Útvary riaditeľstva A prispôsobili svoje zhrnutia požiadavkám dozorného výboru až v januári 2008. Tieto správy posudzuje tiež dozorný výbor (54 od januára do mája 2008) a spolu s už uvedenými 141 správami sú predmetom stanoviska adresovaného generálnemu riaditeľovi OLAF-u.

Generálny riaditeľ OLAF-u je povinný informovať dozorný výbor o prípadoch, keď príslušná inštitúcia, orgán alebo agentúra nekonali v súlade s odporúčaním OLAF-u (10). Vo vykazovanom období boli dozornému výboru oznámené iba dva takéto prípady, ktoré dozorný výbor analyzoval a rokoval o nich. Z takéhoto malého počtu oznámených prípadov dozorný výbor nedokáže vyvodiť žiadne všeobecné závery alebo vydať odporúčania. Tieto prípady však vyvolávajú obavy, že OLAF nevykonal účinné následné opatrenia a nezohľadnil premlčacie lehoty a kvôli tomu vykonal mnoho zbytočnej administratívnej práce. Skutočnosť, že počas vykazovaného obdobia boli oznámené len dva prípady, vyvoláva obavy dozorného výboru, že sa oznamovanie nevykonáva systematicky.

Dozorný výbor odporúča, aby OLAF vytvoril systematický systém oznamovania tých prípadov, keď inštitúcia, orgán alebo agentúra nekonali na základe odporúčaní OLAF-u v súlade s právnou povinnosťou.

II – 1.2.3. Prípady, keď je potrebné postúpiť informácie vnútroštátnym súdnym orgánom

Cieľom dozorného výboru je posúdiť kvalitu a užitočnosť vyšetrovacích správ OLAF-u pre vnútroštátne súdne orgány a či závery vyšetrovaní sú založené výhradne na prvkoch, ktoré majú dôkaznú hodnotu v súdnom konaní členského štátu, v ktorých ich bude potrebné použiť (11).

Generálny riaditeľ OLAF-u pravidelne posiela dozornému výboru kópie spisov zaslaných súdnym orgánom členských štátov. Počas vykazovaného obdobia dozorný výbor preskúmal 43 takýchto prípadov. Tieto prípady predložili na zasadnutiach dozorného výboru súdni úradníci z Jednotky súdneho a právneho poradenstva OLAF-u, ktorí postúpili vyšetrovacie spisy. Na základe predbežnej analýzy sa medzi dozorným výborom a zástupcami tejto jednotky uskutočnili otvorené rokovania o materiálnych a procesných aspektoch vyšetrovaní.

Dozorný výbor venoval osobitnú pozornosť triedeniu priestupkov, ako aj ich premlčacej lehote. Dozorný výbor tiež kontroluje, či je opis skutočností jasný a zrozumiteľný pre tých, ktorým je určený. A napokon sa členovia usilujú o to, aby správy predstavovali prípustný dôkaz v súdnom konaní daného členského štátu. V prípade priestupku, ktorého podstatné znaky poukazujú na to, že bol spáchaný vo viacerých členských štátoch, sa dozorný výbor usiluje tiež určiť, na základe akých objektívnych dôvodov sa OLAF rozhodol pre konkrétny členský štát, ktorému predložil prípad.

Dozorný výbor zaznamenal, že v niektorých prípadoch sa záverečné správy poslali vnútroštátnym súdnym orgánom po premlčacej lehote prípadov; inokedy nedostatočná relevantnosť prípadu viedla k tomu, že tieto orgány neotvorili prípad. Dozorný výbor tiež poznamenal, že by sa tomu dalo zabrániť zapojením súdnych úradníkov z Jednotky súdneho a právneho poradenstva do vyšetrovania v skoršom štádiu. Vo všetkých prípadoch, kde je zjavne potrebná ich rada, miera a načasovanie zapojenia súdnych úradníkov OLAF-u sa neuskutočňuje systematicky.

Je potrebné zdôrazniť, že súdne orgány členského štátu, ktoré dostanú správy OLAF-u, nie sú povinné začať súdne konanie (12). Tieto orgánov sa rozhodnú v súlade s právnymi predpismi platnými na ich území a v prípade potreby s ich prioritami trestnej politiky.

Z tohto dôvodu a s cieľom zlepšiť prehľadnosť posielaných správ by bolo vhodné zabezpečiť, aby sa všetky tieto správy vždy zakladali na rovnakom vopred stanovenom modeli, aby sa zabezpečilo, že sa nič nevynechá, a aby všetky príslušné prvky boli zahrnuté s ohľadom na právne požiadavky členského štátu a vnútroštátne pravidlá hodnotenia.

Dozorný výbor dostáva od OLAF-u pravidelne informácie aj o prípadoch, v ktorých vnútroštátne orgány vrátane prokuratúry po tom, ako od OLAF-u dostali spisy, nezačali konanie. Týkalo sa to dvoch prípadov postúpených v roku 2007 a jedného prípadu v roku 2008, keď sa súdne orgány, ktorým boli prípady postúpené, rozhodli ďalej nekonať.

II – 1.3. „Zjavne neodôvodnené obvinenia“: informácie, ktoré jasne a jednoznačne nepatria do pôsobnosti OLAF-u

Dozorný výbor skúmal reprezentatívnu vzorku 212 „zjavne neodôvodnených obvinení“ (24 % všetkých prípadov od roku 2003 do 2007), keď informácie, ktoré dostal OLAF, nespadali do jeho pôsobnosti, a preto nebolo potrebné začať celkové hodnotenie alebo formálne vyšetrovanie (13). Analýza sa zamerala na overenie, či OLAF správne uplatnil pravidlá stanovené v príručke, a skúmala, aké postupy na riešenie takýchto prípadov sú v súčasnosti zavedené.

Dozorný výbor dospel k záveru, že OLAF správne uplatňuje existujúce pravidlá a že postupy OLAF-u umožňujú takéto prípady rýchlo uzavrieť bez nadmernej potreby zdrojov. Dozorný výbor nezistil vo vzorke žiadny prípad, pri ktorom by bol vhodnejší iný postup alebo úplné preskúmanie informácií. Dozorný výbor však upozorňuje, že došlo k rozporu medzi súčasnou praxou, v rámci ktorej vyšetrovatelia posudzujú prichádzajúce informácie, a príručkou, v ktorej je uvedené, že za spracovanie prichádzajúcich informácií je zodpovedný vedúci útvaru. Dozorný výbor odporúča, aby toto OLAF zohľadnil pri revízii príručky OLAF-u – Operačné postupy.

II – 1.4. Politika de minimis OLAF-u: menšie priestupky, ktoré môžu uspokojivo vyriešiť iné útvary

Dozorný výbor si je vedomý, že finančný dosah nie je vždy hlavným faktorom pri rozhodovaní o tom, či otvoriť, alebo neotvoriť prípad. OLAF je povinný posudzovať aj iné faktory, ako napríklad politický význam informácie a dobré meno spoločenstiev a tiež aj rešpektovanie politiky Komisie nulovej tolerancie voči podvodom a korupcii. To by však nemalo znamenať, že OLAF musí spracovávať všetky typy počiatočných informácií a vyšetrovať všetky prípady bez ohľadu na výšku ich finančného dosahu.

Dozorný výbor zistil niektoré veľmi malé priestupky (napr. falošné žiadosti o preplatenie výdavkov od úradníkov na malé sumy), ktoré sa hneď mohli postúpiť Vyšetrovaciemu a disciplinárnemu úradu Komisie (IDOC), ktorý je oprávnený vyšetrovať takéto interné prípady, ako aj prípady zneužitia úradnej moci. Zo skúseností dozorného výboru tiež vyplýva, že OLAF-u by prospela zvýšená spolupráca s úradom IDOC. Preto je dôležité, aby OLAF čo najskôr implementoval memorandum o porozumení s úradom IDOC, aby sa vysvetlili pravidlá týkajúce sa toho, čo by mal vyšetrovať OLAF a čo by sa malo postúpiť úradu IDOC, ako aj praktické otázky, napríklad prístup k spisom.

Dozorný výbor verí, že by bolo prospešné, keby OLAF vypracoval internú politiku de minimis v súlade s politikou vyšetrovania a prioritami OLAF-u. Dozorný výbor usudzuje, že OLAF by sa mal vždy, keď je to možné, sústrediť na to, aby pridelil zdroje na vyšetrovanie závažnejších prípadov na základe stratégie vyšetrovania, ktorú stanoví OLAF, a mal by prerozdeliť pracovnú záťaž a ľudské zdroje z prípadov s nízkym finančným dosahom.

Počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje táto správa, OLAF pravidelne predkladal dozornému výboru nové iniciatívy na predchádzanie podvodom a korupcii. Aj keď dozorný výbor v zásade podporuje úsilie OLAF-u pri predchádzaní podvodom a korupcii, domnieva sa, že práca v tejto oblasti by mala byť úzko spojená s vyšetrovaniami a operačnou činnosťou OLAF-u. Dozorný výbor má mimoriadny záujem zistiť, ako by OLAF na základe konkrétnych výsledkov z vyšetrovaní mohol využiť tieto skúsenosti a z toho vyplývajúce odborné poznatky na riešenie strategických výziev v oblasti podvodov a korupcie, ako je ustanovené v nariadení (ES) č. 1073/1999 (14).

Vzhľadom na konečné zdroje OLAF-u pre vyšetrovaciu i preventívnu činnosť dozorný výbor odporúča, aby OLAF naliehavo zvážil jasnejšie stanovenie priorít pri predchádzaní podvodom a korupcii, aby nedošlo k presmerovaniu zdrojov určených na vyšetrovaciu činnosť. Dozorný výbor zdôrazňuje, že je potrebné podstatne zvýšiť tok informácií, spoluprácu a koordináciu medzi riaditeľstvami OLAF-u a útvarmi zodpovednými za predchádzanie podvodom a riaditeľstvami a útvarmi zodpovednými za vyšetrovania, aby sa skúsenosti získané počas vyšetrovaní mohli skutočne využiť na iniciatívy OLAF-u v tejto oblasti. Takéto spojenie je dôležité, aby OLAF mohol poskytnúť útvarom Komisie očakávanú pomoc v tejto oblasti.

V apríli 2007 OLAF postúpil dozornému výboru návrh Príručky OLAF-u – Operačné postupy (skrátená verzia). Dozorný výbor sa domnieva, že OLAF potrebuje jasné a praktické usmernenie pre svojich vyšetrovateľov zostavené tak, aby slúžilo ako užitočný pracovný nástroj na vykonávanie vyšetrovaní: vysvetlenie postupov, pravidiel a lehôt platných pre rôzne fázy vyšetrovania. Táto verzia návrhu príručky OLAF-u nesplnila očakávania dozorného výboru.

V čase prípravy tejto správy OLAF dokončoval nový návrh Príručky OLAF-u – Operačné postupy a dozorný výbor poskytne spätnú väzbu s ohľadom na vyššie uvedené body.

Od začiatku svojho mandátu dozorný výbor venuje pozornosť priamemu vplyvu, ktorý má riadenie, vedenie a organizácia OLAF-u na vykonávanie svojej vyšetrovacej funkcie (15). Dozorný výbor je presvedčený, že zlepšenia v týchto oblastiach zvýšia účinnosť a efektívnosť vyšetrovacej funkcie OLAF-u: najmä kontroly omeškaní a kvality a účinnosti vyšetrovaní. Podľa názoru dozorného výboru súčasný právny rámec (16) poskytuje vo všeobecnosti generálnemu riaditeľovi OLAF-u ako vedúcemu útvaru rozhodovacie právomoci o záležitostiach týkajúcich sa organizácie a riadenia činnosti OLAF-u.

Dozorný výbor konštatuje, že v oblasti riadenia vyšetrovaní sa už uskutočňujú mnohé zlepšenia. Dozorný výbor víta vymenovanie riaditeľov riaditeľstva B „Vyšetrovania a operácie II“ a riaditeľstva C „Operačná a politická podpora“ a tiež aj poradcov pre riaditeľstvá A a B.

Koncom vykazovaného obdobia sa dozorný výbor stretol s riaditeľmi riaditeľstiev A a B (17), aby diskutovali o najnovšom vývoji v oblastiach svojej činnosti a o svojich nápadoch týkajúcich sa budúcnosti. Dozorný výbor by chcel nadviazať užší a otvorenejší vzťah s vedením OLAF-u. Dozorný výbor plne podporuje riaditeľov OLAF-u v ich úsilí zlepšiť kontrolu a dohľad nad vyšetrovaniami a v prípade potreby je pripravený OLAF-u pomôcť a poradiť.

Dozorný výbor odporúča, aby vedenie OLAF-u lepšie definovalo jasnú politiku vyšetrovaní a strategické plánovanie vyšetrovaní, ktoré by podľa dozorného výboru tiež zlepšili transparentnosť a umožnili čo možno najúčinnejšie riadenie veľkého počtu vyšetrovaní a príslušných zdrojov, ktoré sú k dispozícii.

Dozorný výbor tiež vyzýva vedenie OLAF-u, aby jasnejšie vyjadrilo zameranie riadenia a víziu základnej funkcie OLAF-u Dozorný výbor sa domnieva, že nedostatočná transparentnosť môže viesť k omeškaniam v spracovaní vyšetrovacích spisov a zabrániť tak následným opatreniam členských štátov na základe odporúčaní OLAF-u. Ukázalo sa, že vnútroštátne súdne orgány nekonali v prípade niektorých vyšetrovacích spisov, ktoré im OLAF postúpil, pretože pred odoslaním prípadu uplynula premlčacia lehota. Okrem toho z analýzy deväťmesačných správ, ktorú vykonal dozorný výbor (18), vyplýva, že mnohým omeškaniam (z dôvodu nízkej priority, nedostatku zdrojov a taktického pozastavenia) v spracovaní vyšetrovacích spisov by sa dalo zabrániť lepším riadením a plánovaním.

Ďalej dozorný výbor zdôrazňuje význam mechanizmov vhodnej kontroly kvality a zamedzenia omeškaní, ako aj úplne funkčného systému spätnej väzby a hodnotenia vyšetrovaní. Spoľahlivý systém kontroly a kritériá by uľahčili OLAF-u sledovanie riadenia činnosti, ako aj identifikáciu problémových oblastí. Na druhej strane by systém mal na základe získaných poznatkov umožniť nápravné opatrenie v súlade s odporúčaniami. Hlavnými nástrojmi na zlepšenie systémov kontroly a spätnej väzby sú vnútorná transparentnosť a komunikácia.

Dozorný výbor vydal stanovisko k ročnému plánu riadenia OLAF-u na rok 2008 (19), v ktorom dozorný výbor predložil niekoľko návrhov týkajúcich sa cieľov riadenia a ukazovateľov výkonnosti (20).

II – 2.3. Administratívna organizácia a personálna politika v súvislosti s vyšetrovacou funkciou OLAF-u

Dozorný výbor je toho názoru, že generálny riaditeľ OLAF-u by mal byť zodpovedný za zavedenie účinnej personálnej politiky v rámci Služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev, ako je ustanovené v rozhodnutí Komisie z roku 1999 (21). Okrem toho generálny riaditeľ OLAF-u by mal využiť úplnú flexibilitu, ktorú má ako menovací orgán, na zabezpečenie hladkého priebehu náboru zamestnancov, interných presunov a prepúšťaní a na zabezpečenie dostupnosti pracovných miest a rozpočtových prostriedkov potrebných na účinné fungovanie OLAF-u.

Dozorný výbor skúmal predbežný návrh rozpočtu OLAF-u na rok 2009 a vydal stanovisko (22), v ktorom zdôraznil najmä význam dôsledného zosúladenia personálnej politiky s potrebami vyšetrovacích útvarov.

Dozorný výbor dospel k záveru, že je to možné dosiahnuť ďalším rozvojom stratégie ľudských zdrojov umožňujúcej efektívne prideľovanie zamestnancov podľa skutočných potrieb a dohodnutých priorít a prideľovanie nových zdrojov na základnú vyšetrovaciu činnosť. Zdroje pridelené na operačnú a neoperačnú činnosť sú v súčasnosti nevyvážené a prioritou OLAF-u by malo byť skôr lepšie využívanie už získaných interných zdrojov ako zvyšovanie celkového počtu zamestnancov.

Dozorný výbor zdôrazňuje význam prípravy špecializovaného a stáleho programu odborného vzdelávania vyšetrovateľov s cieľom zlepšovať ich poznatky a zvyšovať ich kvalifikáciu, najmä vo vzťahu k finančnému vykonávaniu právnych predpisov Spoločenstva.

Zásadná je nezávislosť vyšetrovateľov OLAF-u. Preto je z hľadiska stability, kontinuity a nezávislosti mimoriadne dôležitá otázka dočasných zamestnancov OLAF-u, pretože veľká časť vyšetrovateľov je v súčasnosti zamestnaná na dočasné zmluvy. Dozorný výbor víta pozitívny vývoj v roku 2007 a 2008, pokiaľ ide o predĺženie dočasných zmlúv na neobmedzené obdobie a uverejnenie verejných výberových konaní. Okrem toho dozorný výbor vyzýva OLAF, aby na zvýšenie ich mobility povýšil svojich dočasných zamestnancov v súlade so služobným poriadkom a rozhodnutím generálneho riaditeľa z roku 2005 (23), keď bude dôsledne plánovať svoju politiku prijímania do zamestnania po ukončení prebiehajúcich aj plánovaných výberových konaní.

III VZŤAHY S OLAF-om, INŠTITÚCIAMI EÚ, PARTNERMI A ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI OLAF-u

Dozorný výbor od začiatku svojho funkčného obdobia vydal osem stanovísk (24): tri o predbežných návrhoch rozpočtu OLAF-u, jedno o deväťmesačných správach, jedno o „zjavne neodôvodnených obvineniach“, jedno o navrhovanej reforme OLAF-u (vrátane jedného doplňujúceho stanoviska) a dvoch o záležitostiach týkajúcich sa riadenia vyšetrovacej funkcie OLAF-u. Dozorný výbor vyjadruje spokojnosť, že OLAF vo väčšine prípadov súhlasil so zohľadnením stanovísk dozorného výboru a plánuje ich úplne realizovať.

Dozorný výbor vyzýva OLAF, aby poskytoval podrobnejšie a pravidelne informácie o tom, ako plánuje realizovať odporúčania dozorného výboru, aby dozorný výbor mohol posúdiť vplyv svojej práce. Dozorný výbor je vo všeobecnosti presvedčený, že jeho odporúčania pomôžu OLAF-u zefektívniť činnosť úradu, a najmä určité aspekty, ktoré sú rozhodujúce pre operačnú nezávislosť úradu a správne riadenie vyšetrovacej funkcie.

Počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje táto správa, sa dozorný výbor pravidelne stretával s generálnym riaditeľom OLAF-u, s každým jednotlivým riaditeľom a pravidelne so súdnymi úradníkmi z Jednotky súdneho a právneho poradenstva, ako aj so zamestnancami z iných útvarov, ktorí s dozorným výborom diskutovali o svojej práci. Dozorný výbor dospel na základe týchto diskusií k záveru, že nejasnosti uvedené vyššie v tejto správe, ktoré sa týkajú charakteru vyšetrovaní OLAF-u, a najmä riadenia a záležitostí v oblasti ľudských zdrojov, znepokojujú tiež vedenie OLAF-u a jeho zamestnancov. OLAF si uvedomuje naliehavú potrebu zlepšiť plánovanie a strategické riadenie vyšetrovaní, ktoré vykonáva, a ustanoviť a realizovať operačné priority, pravidlá a postupy vyšetrovaní.

Dozorný výbor zdôrazňuje význam kritérií a priorít pri vyšetrovaniach, aby sa umožnilo optimálne využívanie existujúcich zdrojov. Dozorný výbor podporuje stanovisko vedúcich pracovníkov OLAF-u, že zvýšenie počtu zamestnancov v súčasnosti nepatrí k naliehavým potrebám OLAF-u a je potrebné sa skôr zamerať na prerozdelenie a vhodné odborné vzdelávania súčasných interných zdrojov. Všetky tieto opatrenia a iniciatívy si však vyžadujú väčšiu angažovanosť a iniciatívnosť zo strany vedenia OLAF-u.

Počas vykazovaného obdobia pozval OLAF predsedu dozorného výboru a spravodajcov, aby sa zúčastnili na troch konferenciách OLAF-u: konferencii prokurátorov zaoberajúcich sa podvodmi v Bruseli, konferencii Eurojustu a OLAF-u o korupcii v Bruseli a spoločnej konferencii ICSTE/ANU/OLAF o boji proti korupcii, ktorá sa konala v Portugalsku (25).

III – 2. Vzťahy s inštitúciami Spoločenstva a s partnermi a zainteresovanými stranami OLAF-u

Dozorný výbor udržiaval úzke vzťahy s inštitúciami Spoločenstva a partnermi a zainteresovanými stranami OLAF-u a zúčastňuje sa na pravidelnej výmene stanovísk s orgánmi, ktoré majú spoločný záujem na boji proti podvodom, korupcii a iným nezákonným činnostiam ovplyvňujúcim finančné záujmy Spoločenstva.

V tomto duchu sa dozorný výbor počas vykazovaného obdobia stretol s: podpredsedom Komisie Siimom Kallasom, generálnou tajomníčkou Komisie Catherine Dayovou, Výborom Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu (COCOBU) a jeho predsedom Herbertom Böschom, koordinátormi COCOBU a spravodajkyňou COCOBU pre OLAF a dozorný výbor Ingeborg Grässleovou, riaditeľom pre Spravodlivosť a vnútorné veci na sekretariáte Európskej rady Gillesom de Kerchove, pracovnou skupinou Európskej rady pre boj proti podvodom počas slovinského predsedníctva, zástupcom Európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov Joaquínom Bayom Delgadom a Európskym ombudsmanom Nikiforosom Diamandourosom.

Dozorný výbor na základe týchto diskusií dospel k záveru, že v rámci Komisie panuje lepšie porozumenie pre prácu OLAF-u a vytvoril sa s ním užší pracovný vzťah; že existuje spoločný a všeobecný záujem, pokiaľ ide o dôsledky omeškaní pri spracovaní a uzatváraní vnútorných vyšetrovaní; že by sa vysoko cenila operačná schopnosť OLAF-u v rámci Spravodlivosti a vnútorných vecí a malo by sa uvažovať o podstate OLAF-u v rámci Lisabonskej zmluvy a úradu Európskeho verejného žalobcu. Na pozvanie generálneho prokurátora Španielska a v spolupráci s ním sa dozorný výbor zúčastnil na medzinárodnom seminári o tejto téme s cieľom zjednotiť orgány pracujúce v oblasti spravodlivosti, aby rokovali o budúcom rámci v boji proti priestupkom ovplyvňujúcim finančné záujmy Únie a aby sa zamysleli nad úlohou, ktorú by OLAF v tejto novej štruktúre mohol zohrávať.

Dozorný výbor sa stretol aj s generálnym prokurátorom Španielska Candidom Conde-Pumpidom a federálnym prokurátorom Belgicka Johanom Delmulle s cieľom posúdiť kvalitu a užitočnosť vyšetrovacích správ OLAF-u postúpených vnútroštátnym súdnym orgánom a zvýšiť tok informácií medzi OLAF-om a členskými štátmi spolu s aktívnejšou implementáciou ustanovení týkajúcich sa povinnosti informovať OLAF vnútroštátnymi orgánmi (26). Úlohou dozorného výboru je aj pomáhať OLAF-u pri zlepšovaní úrovne súčinnosti a spolupráce OLAF-u a členských štátov, čo je základom pre dosahovanie úspešných výsledkov vo vyšetrovaniach OLAF-u. Počas diskusií sa zdôraznilo, že v súčasnosti existuje medzi prokuratúrou a súdnymi orgánmi a OLAF-om dobrá spolupráca a výmena informácií. Pre pravidelné kontakty a prácu s vnútroštátnymi súdnymi orgánmi je naďalej mimoriadne dôležitá úloha súdnych úradníkov z Jednotky súdneho a právneho poradenstva OLAF-u.

Po už uvedenom medzinárodnom seminári sa v januári 2008 podpísala dohoda o spolupráci medzi generálnym prokurátorom Španielska a OLAF-om. Dozorný výbor vyzýva OLAF, aby ďalej posilňoval svoje široké vzťahy s vnútroštátnymi orgánmi, konkrétne výsledky práce OLAF-u závisia aj od príspevku členských štátov počas vyšetrovania a aj v následných štádiách.

Vo svojich rokovaniach so zástupcom Európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov Joaquínom Bayom Delgadom dozorný výbor zdôraznil, že trvalý prístup k údajom OLAF-u je pre jeho prácu neodmysliteľný, aby mohol plniť svoj zákonný mandát v oblasti monitorovania, pri celkovom uplatňovaní ustanovení o ochrane osobných údajov a dôvernosti. V júli 2007 vydal Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov stanovisko (27), v ktorom dospel k záveru, že „neexistuje žiadny dôvod sa domnievať, že dochádza k porušovaniu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (28) za predpokladu, že sa plne zohľadnia informácie uvedené v stanovisku“. Dozorný výbor súhlasil s odporúčaniami Európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov a zaväzuje sa, že ich bude realizovať v plnom rozsahu.

(4) Dozorný výbor prijal poriadok v auguste 2006 a bol uverejnený vo februári 2007 (Rokovací poriadok Dozorného výboru OLAF-u).

(5) Dve voľné miesta na sekretariáte OLAF interne uverejnil v júni 2006. Jeden pracovník sekretariátu bol vymenovaný v januári 2007 a jeden v júli 2007.

(8) Odporúčanie III dozorného výboru vo výročnej správe o činnosti za obdobie december 2005 – máj 2007 a stanovisko dozorného výboru č. 1/2007 (príloha 4).

(9) Riaditeľstvo B (4 útvary): Poľnohospodárstvo; Clá I; Clá II; Štrukturálne opatrenia. Riaditeľstvo A (4 útvary): Vnútorné vyšetrovania: Európske inštitúcie; Vnútorné/vonkajšie vyšetrovania: Orgány EÚ; Priame výdavky a vonkajšia pomoc; Vonkajšia pomoc.

(12) Pozri tiež rozsudok zo 4. októbra 2006, vec T-193/04, HMT/Komisia (bod 69).

(15) Pozri závery prvej správy o činnosti zo 17. októbra 2007 (Ú. v. EÚ C 123, 20.5.2008, s. 1) a stanovisko dozorného výboru č. 1/2007 Správy OLAF-u z vyšetrovaní, ktoré prebiehajú dlhšie ako deväť mesiacov, nachádzajúceho sa v správe.

(16) Článok 12 nariadenia (ES) č. 1073/1999 a článok 5 rozhodnutia Komisie 1999/352/ES, ESUO, Euratom.

(17) Riaditeľstvo A (4 útvary): Vnútorné vyšetrovania: Európske inštitúcie; Vnútorné/vonkajšie vyšetrovania: Orgány EÚ; Priame výdavky a vonkajšia pomoc; Vonkajšia pomoc. Riaditeľstvo B (4 útvary): Poľnohospodárstvo; Clá I; Clá II; Štrukturálne opatrenia.

(18) Stanovisko dozorného výboru č. 1/2007 Správy OLAF-u o vyšetrovaniach, ktoré prebiehajú dlhšie ako deväť mesiacov.

(23) V článku 1 rozhodnutia generálneho riaditeľa OLAF-u o novej politike zapájania a využívania dočasných zamestnancov OLAF-u je uvedené: „Dočasní zamestnanci môžu byť jedenkrát preradení do nasledujúcej vyššej triedy v kategórii/funkčnej skupine na základe rozhodnutia generálneho riaditeľa po porade spoločného výboru“.

(24) Pozri prílohu 2, ktorá obsahuje zoznam stanovísk, ktoré prijal dozorný výbor v období od 1. decembra 2006 do 31. mája 2008.

(25) Instituto Superior de Ciências do Trabalho e da Empresa/Australian National University/OLAF.

(27) Stanovisko Európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov k oznámeniu predbežnej kontroly od úradníka pre ochranu údajov Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) týkajúcej sa pravidelného monitorovania vyšetrovacej funkcie. Vec 2007-0073 z 19. júla 2007.

PRÍLOHA 1

PLÁN ZASADANÍ DOZORNÉHO VÝBORU

2007

Mesiac	Dátum zasadania
JÚN	utorok 19. 6. – streda 20. 6.
JÚL	pondelok 9. 7. – utorok 10. 7.
SEPTEMBER	utorok 18. 9. – streda 19. 9.
OKTÓBER	utorok 16. 10. – streda 17. 10.
NOVEMBER	pondelok 26. 11. – utorok 27. 11.
DECEMBER	utorok 11. 12. – streda 12. 12.

2008

Mesiac	Dátum zasadania
JANUÁR	streda 23. 1.
FEBRUÁR	utorok 26. 2. – streda 27. 2.
APRÍL	utorok 1. 4. – streda 2. 4. pondelok 28. 4. – utorok 29. 4.
MÁJ	utorok 27. 5. – streda 28. 5.

PRÍLOHA 3

V Bruseli 28. marca 2008

1.	Dozorný výbor OLAF-u sa na svojom zasadnutí 18. a 19. septembra 2007 rozhodol vykonať analýzu, ako OLAF zaobchádza s prípadmi zjavne neodôvodnených obvinení (prima facie non-cases).

Aby sa OLAF mohol koncentrovať na dôležitejšie prípady, zaviedol v roku 2004 zjednodušený postup pre tzv. prípady zjavne neodôvodnených obvinení (ďalej len „PFNC“). Tento postup sa týka všetkých prípadov, pri ktorých všetky dostupné informácie nasvedčujú tomu, že jasne a jednoznačne nespadajú do pôsobnosti úradu OLAF (1) (napr. sťažnosť občana tretieho štátu, že mu miestne daňové úrady nesprávne vymerali daň). Vďaka tomuto postupu nebude musieť OLAF začať formálne konanie, zhodnotiť prípad a krátko potom ho opäť zastaviť.

OLAF v rokoch 2003 - 2007 riešil 894 prípadov ako PFNC. Dozorný výbor OLAF-u si vybral náhodnú reprezentatívnu vzorku 212 PFNC, dbal však pri tom na to, aby tieto prípady zahŕňali všetky prevádzkové riaditeľstvá a vyšetrovacie oddelenia. V tejto súvislosti treba poznamenať, že v sektoroch clá, cigarety a DPH existuje len malý počet PFNC. Po vyjasnení niektorých otázok k ochrane osobných údajov poskytol OLAF dozornému výboru neobmedzený prístup ku všetkým náhodným reprezentatívnym vzorkám.

4.	Výsledky analýzy sa dajú zhrnúť takto:

4.1.

OLAF používa pravidlá postupu pre PFNC v zásade správne.

To platí predovšetkým pre tieto skupiny prípadov, s ktorými sa OLAF často stretáva:

—	anonymné oznámenia,

—	oznámenia večných sťažovateľov,

—	oznámenia, ktoré sa týkajú právnych sporov medzi súkromnými osobami,

—	oznámenia, ktoré sa týkajú vnútroštátnych programov bez akejkoľvek súvislosti s financiami EÚ,

—

oznámenia, ktoré sa týkajú realizácie politiky alebo nejakého programu Spoločenstva. Takéto prípady sa vyskytujú často v spoločnej poľnohospodárskej a štrukturálnej politike.

V týchto prípadoch je OLAF nútený identifikovať dotknutý projekt a ďalej vyšetrovať prípad s pomocou príslušných vnútroštátnych orgánov alebo GR AGRI prípadne GR REGIO. Keď sa na konci nepotvrdí dostačujúce podozrenie, budú tieto prípady zastavené ako PFNC.

OLAF by mohol tieto prípady ukončiť aj ako neodôvodnené prípady (non-cases). Postup pre PFNC má však tú výhodu, že si nevyžaduje hodnotenie ani konzultovanie so správnou radou OLAF-u. To znamená, že pri dosiahnutí rovnakého výsledku (zastavenie konania) sa administratívny postup výrazne zjednoduší.

—	Vyšetrovací a disciplinárny úrad Komisie (IDOC) informuje OLAF o podozrení porušenia služobnej povinnosti a spýta sa ho, či chce prípad sám prevziať. Ak OLAF odmietne, prípad sa zastaví ako PFNC.

Postup pre PFNC tým umožňuje úradu OLAF bez väčšieho administratívneho zaťaženia a v krátkom čase ukončiť prípady, ktoré nespadajú do jeho právnej pôsobnosti.

4.2.

V niektorých prípadoch sa postup pre PFNC použije aj vtedy, keď nezodpovedá definíciám uvedeným v pracovnom manuáli. Ako príklad sa uvádzajú dve situácie:

—

Anonym zavolá z bezplatnej telefónnej linky na úrad OLAF a oznámi nezrovnalosti pri používaní európskych finančných zdrojov a zanechá telefónne číslo. OLAF sa viackrát pokúsi získať od volajúceho bližšie informácie. To sa však ukáže ako nemožné - zanechané telefónne číslo buď neexistuje, alebo dotyčná osoba nie je zastihnuteľná. V tomto prípade sa nedajú zistiť „dostačujúce závažné prvky podozrenia“, ktoré sú podľa rozhodnutia Európskeho súdneho dvora potrebné na začatie vyšetrovania. OLAF preto oprávnene toto konanie zastaví.

—	V niektorých konaniach OLAF vedie najskôr vyšetrovanie a na základe výsledkov vyšetrovania potom konanie zastaví ako PFNC. Tu treba uvítať, že OLAF prípady nezastaví predčasne ako PFNC, ale že sa najskôr vyšetrovaním uistí o pozadí prípadu a až potom konanie zastaví.

—	V žiadnom z vyšetrovaných prípadov OLAF nepoužil postup pre PFNC na to, aby prípady, ktoré si vyžadovali kompletné vyšetrovanie, „pochoval“.

Zhrnutie

Analýza náhodnej reprezentatívnej vzorky ukázala, že postup pre PFNC umožňuje úradu OLAF ukončiť bez veľkého administratívneho zaťaženia a v krátkom čase prípady, ktoré nespadajú do jeho právnej pôsobnosti. OLAF používa tento postup uvážene. Dozorný úrad nenašiel v náhodnej vzorke žiadny prípad, v ktorom by bolo vhodné použiť iný postup, a najmä vykonať kompletné vyšetrovanie.

(1) OLAF, pracovný manuál, s. 76: „Prípady zjavne neodôvodnených obvinení: Ak prijaté informácie nespadajú jasne a jednoznačne do pôsobnosti úradu OLAF, zodpovedný vedúci oddelenia môže navrhnúť, že nebudú zahrnuté do hodnotenia. Vedúci oddelenia musí vyplniť formulár týkajúci sa prípadov zjavne neodôvodnených obvinení (príloha 2, formulár 19), ktorý musí zároveň podpísať riaditeľstvo B a vrátiť do archívu na registráciu spolu s prvotnou informáciou. Vytvorí sa záznam systému monitorovania falzifikátov (CMS), prípad však bude v rámci CMS vyzerať ako ukončený.“

PRÍLOHA 4

V Bruseli 26. februára 2008

Ročný plán riadenia OLAF-u na rok 2008 bol poslaný na sekretariát dozorného výboru v januári. Dozorný výbor o ňom rokoval na svojich zasadnutiach v januári a vo februári 2008, pričom hlavná pozornosť sa venovala najmä tým častiam, ktoré sa týkajú vyšetrovacej funkcie úradu. Dozorný výbor preto víta prijatie jasných cieľov a merateľných ukazovateľov výkonu (ukazovatele výsledkov a ciele) a dúfa, že prispejú k dosiahnutiu zvýšenej efektívnosti, transparentnosti a zodpovednosti pri všetkých operáciách OLAF-u.

Dozorný výbor poznamenáva, že v porovnaní s rokom 2007 došlo k zmene celkového strategického a operačného cieľa OLAFu z „nulovej tolerancie“ na „zníženie podvodov na minimum“. Keďže tu ide o značnú strategickú zmenu, mal by sa pojem „minimálna miera podvodov“ ďalej upresniť, aby sa mohli stanoviť medzníky a preskúmať, či podniknuté opatrenia prispievajú k dosiahnutiu všeobecného cieľa. Keďže zdroje OLAF-u sú veľmi obmedzené, dozorný výbor je toho názoru, že všeobecným cieľom riadenia by malo byť sústredenie sa na závažnejšie prípady podvodov (t. j. podvody s vyšším finančným dosahom), ktoré by zvýšili reputáciu úradu a zároveň zabezpečili optimálne využívanie prostriedkov Spoločenstva. Na tento bod sa v ročnom pláne riadenia osobitne neodkazuje.

Pokiaľ ide o ukazovatele výsledkov a ciele v rámci týchto štyroch konkrétnych cieľov, dozorný výbor pochybuje o tom, či je počet uzavretých prípadov obsahujúcich odporúčania pre následné disciplinárne konania realistickým cieľom vzhľadom na to, že je náročné predpovedať výsledok vyšetrovania v takom skorom štádiu. Okrem toho je ťažké predvídať, ako sa tento cieľ bude uplatňovať vo vzrastajúcom počte prípadov pomoci, monitorovania a koordinácie, pri ktorých OLAF nezohráva vedúcu úlohu.

Dozorný výbor spochybňuje výpovednú hodnotu ukazovateľa „zvýšenie počtu súdnych a disciplinárnych konaní na základe odporúčaní OLAF-u“, keďže dosiahnutie tohto cieľa je mimo pôsobnosti OLAF-u. Priebežné hodnotenie ročného plánu riadenia na rok 2006 navyše poukazuje na to, že OLAF v súčasnosti nedostáva dôsledné a spoľahlivé informácie od vnútroštátnych súdnych orgánov členských štátov o následných súdnych opatreniach na základe jeho odporúčaní. Užitočnejším cieľom by podľa návrhu dozorného výboru bolo zvýšiť výmenu informácií medzi OLAF-om a príslušnými orgánmi členských štátov. V tejto súvislosti by dozorný výbor ďalej uvítal, aby sa právny základ, ako aj úlohy a zodpovednosti rôznych oblastí, ktorými sa treba ďalej zaoberať, čo najrýchlejšie vyjasnili a odzrkadlili v ročnom pláne riadenia. Na stretnutí so zástupcami OLAF-u v júni 2007 dozorný výbor okrem iného poukázal na to, že neexistuje právny základ, ktorý by oprávňoval OLAF podniknúť následné finančné opatrenia v mene Komisie.

Pokiaľ ide o finančný dosah, mala by sa najskôr stanoviť koherentná politika alebo usmernenia na odhad finančného dosahu rôznych druhov prípadov a až potom stanoviť príslušný cieľ v ročnom pláne riadenia. Dozorný výbor sa domnieva, že obidve riaditeľstvá zaoberajúce sa vyšetrovaním a rôzne oddelenia v súčasnosti používajú rozličné metódy výpočtu pri odhadovaní finančného dosahu. Hneď ako sa tieto usmernenia stanovia, mali by byť prepojené so stratégiou uplatňovania politiky de minimis a zameriavať sa na dosiahnutie optimálnej efektívnosti nákladov v rámci daných zdrojov.

V ročnom pláne riadenia sa uvádza, že OLAF musí vykonať vyšetrovanie v rámci primeraného časového obdobia, ktoré je v priemere 24 mesiacov (ukazovateľ výsledkov 2.1). Dozorný výbor poznamenáva, že podľa minuloročných správ o činnosti OLAFu nebol tento cieľ dosiahnutý za posledné tri roky. Medzi rokmi 2005 a 2007 sa priemerná doba vyšetrovania pohybovala medzi 24 a 28 mesiacmi. Napriek tomu tento cieľ ostal nezmenený aj v súčasnej ročnej správe riadenia. Dozorný výbor si preto kladie otázku, či je tento cieľ dosiahnuteľný a realistický, alebo či by bolo treba prijať účinnejšie opatrenia riadenia na dosiahnutie tohto cieľa. Okrem toho by sa miera ukončenia prípadu (ukazovateľ výsledkov 2.2) mala približovať k hodnote 1, ktorá sa v minulosti dosiahla, keď sa počíta na základe novootvorených prípadov počas kalendárneho roka. Napriek tomu by dozorný výbor rád vedel, aké opatrenia zamýšľa vedenie OLAF-u podniknúť na zníženie existujúceho množstva prípadov (okolo 400 prípadov v decembri 2007), keďže dosiahnutie uvedeného cieľa neprispeje k zníženiu tohto množstva.

Pokiaľ ide o iné podporné činnosti (ciele 3 a 4), dozorný výbor je toho názoru, že niektoré tieto ciele sú vyjadrené veľmi všeobecne a sú preto ťažko merateľné. To platí napríklad pre body „Úzke vzťahy a zvýšená spolupráca s OLAF-om a Eurojustom“, „Sieť kontaktov na mieste so všetkými relevantnými partnermi“, „OLAF ako cenný partner, ktorého odporúčania a podpora sú vyhľadávané“ a „Efektívne využívanie operačných skúseností OLAF-u a efektívne využívanie výsledkov vyšetrovaní OLAF-u na zabránenie podvodom a nezrovnalostiam“.

Dozorný výbor by na záver privítal, keby sa v ročnom pláne riadenia odkazovalo na implementáciu jeho vlastných odporúčaní.

PRÍLOHA 5

V Bruseli 2. apríla 2008

Dozorný výbor OLAF-u (ďalej len „dozorný výbor“) na svojom zasadnutí 1. a 2. apríla diskutoval o predbežnom návrhu rozpočtu na rok 2009 a prijal toto stanovisko.

I. Prideľovanie a riadenie ľudských zdrojov OLAF-u

Pokiaľ ide o otázku dočasných zamestnancov, dozorný výbor víta viacero zlepšení, ku ktorým došlo v roku 2007 a začiatkom roka 2008, najmä predĺženie zmlúv dočasným zamestnancom na dobu neurčitú a uverejnenie verejných výberových konaní v oblasti predchádzania podvodom. Tento pozitívny vývoj by sa nemohol uskutočniť bez aktívneho a vytrvalého angažovania sa OLAF-u s cieľom zlepšiť situáciu svojich dočasných zamestnancov.

Dozorný výbor berie na vedomie aj skutočnosť, že počet voľných pracovných miest od začiatku roka 2007 klesá. Je to pozitívny trend, ktorý pre OLAF znamená posilnenie kapacít na účinný výkon svojej činnosti. V tomto kontexte by dozorný výbor rád upozornil najmä na vysoký počet riadiacich pracovných miest, dosť dlhé obdobie zastávaných pracovníkmi, ktorí sú na týchto miestach iba v „úradujúcej“ pozícii. V dvoch vyšetrovacích riaditeľstvách má iba jedno z ôsmich oddelení stáleho vedúceho oddelenia. Dozorný výbor zastáva názor, že v záujme zabezpečenia nadväznosti v práci, ako aj určitej istoty pre riadiacich pracovníkov by malo riadenie čo najskôr vyriešiť túto otázku.

Od roku 1999 počet zamestnancov OLAF-u výrazne vzrástol a v súčasnosti sa blíži k číslu 400. Dozorný výbor sa však obáva, že stále neboli prijaté dostatočné opatrenia v oblasti riadenia ľudských zdrojov. Tento nedostatok bol zdôraznený v stanovisku dozorného výboru č. 2/2007 k rozpočtu OLAF-u na rok 2008 a pri viacerých diskusiách so zástupcami OLAF-u v roku 2007. Dozorný výbor môže iba opätovne zdôrazniť nutnosť zavedenia stratégie v oblasti ľudských zdrojov, ktorá zabezpečí, že ľudské zdroje budú plne zodpovedať potrebám organizácie a jej prioritám. Táto stratégia by mohla zahŕňať okrem iného pracovné vzťahy s GR ADMIN, prijímanie do pracovného pomeru, odbornú prípravu, vnútornú mobilitu a kariérny postup stálych a dočasných zamestnancov.

Podľa názoru dozorného výboru správne zadefinovaná stratégia ľudských zdrojov by OLAF-u umožnila zlepšiť účinnosť a efektívnosť vyšetrovania, maximalizovať využívanie existujúcich zdrojov v oblasti vyšetrovania a lepšie zvládnuť pracovnú záťaž vo vyšetrovacích tímoch. V rámci stratégie ľudských zdrojov si dozorný výbor želá poukázať najmä na dôležitosť nájdenia praktického riešenia, ako zlepšiť spoluprácu medzi OLAF-om a GR ADMIN v riadení ľudských zdrojov, rozvoji dočasných zamestnancov (povyšovanie) a v zabezpečovaní adekvátnej, nepretržitej odbornej prípravy vyšetrovateľov.

V rozpočte na rok 2009 OLAF žiada ďalšie dve pracovné miesta v triede AD, ktoré by boli pridelené vyšetrovacím riaditeľstvám A a B, ako uviedol generálny riaditeľ OLAF-u 2. apríla 2008 na zasadnutí dozorného výboru. Dozorný výbor plne podporuje posilnenie vyšetrovacej funkcie OLAF-u, čo úradu umožní skrátiť lehoty a zvýšiť efektívnosť vyšetrovania v prioritných oblastiach, a tým lepšie reagovať na potreby svojich partnerov.

Dozorný výbor preskúmal 295 správ OLAF-u z rokov 2006 a 2007 týkajúcich sa vyšetrovaní, ktoré trvali dlhšie ako deväť mesiacov, a z tohto preskúmania vyplynulo, že približne 55 % vyšetrovaní nebolo ukončených buď z „nedostatku zdrojov“, alebo z dôvodu formulovaného takto: „množstvo práce na opatreniach znamená, že je potrebný dlhší čas“. Z tejto analýzy vyplýva, že treba posilniť vyšetrovacie tímy, aby dokázali zvládnuť pracovné zaťaženie.

Navyše pokiaľ ide o rozdelenie zdrojov na jednotlivé činnosti OLAF-u, dozorný výbor uskutočnil preskúmanie, z ktorého vyplýva, že za posledných pár rokov bolo pridelených viac zdrojov na podporné činnosti v rámci úradu ako na hlavnú vyšetrovaciu prácu v riaditeľstvách A a B. Dozorný výbor má obavy z takéhoto vývoja, pretože to oslabuje schopnosť úradu vyšetrovať účinne, efektívne a včas a takisto sa tým OLAF vzdiali svojmu hlavnému poslaniu. Vzhľadom na početné prezentácie vykonané OLAF-om pred dozorným výborom v rokoch 2006 a 2007 nie je v súčasnosti jasné, či viaceré činnosti momentálne vykonávané úradom, ako napr. následné opatrenia (najmä následné finančné opatrenia) a riadenie programov Spoločenstva, sú súčasťou hlavného poslania úradu a či je OLAF skutočne vhodný na ich uskutočňovanie.

Pokiaľ ide o riadenie programov Hercule II a Pericles (20 miliónov EUR), dozorný výbor má obavy z možného konfliktu záujmov, ktorý by mohol nastať v prípade zneužitia finančných prostriedkov a otvorenia vyšetrovania. Podľa názoru dozorného výboru OLAF by nemal riadiť žiadne výdavkové programy Spoločenstva.

Celkovo povedané, dozorný výbor zastáva názor, že zdroje OLAF-u boli rozdelené náhodne a prideľovanie zdrojov na vyšetrovaciu a nevyšetrovaciu činnosť je nevyvážené. Riadenie OLAF-u by odteraz malo prisúdiť jasnú prioritu iba vyšetrovaniu, čo si v praxi vyžaduje pridelenie ďalších tak existujúcich, ako aj budúcich zdrojov na hlavnú vyšetrovaciu činnosť. Nevyšetrovacia činnosť v súčasnosti vykonávaná úradom by sa nemala pokladať pri prideľovaní zdrojov za prioritnú a malo by sa zvážiť, či za určité činnosti vôbec je zodpovedný OLAF.

Odporúčania: Dozorný výbor podporuje požiadavku OLAF-u prideliť dve pracovné miesta v triede AD vyšetrovacím riaditeľstvám A a B. OLAF vypracuje na základe posúdenia potrieb návrh stratégie ľudských zdrojov, ktorá by riešila krátko- a strednodobé otázky ľudských zdrojov. OLAF uverejní oznamy o voľných miestach vedúcich oddelení v riaditeľstvách A a B v čo najkratšom čase. Dozorný výbor povzbudzuje riadenie OLAF-u, aby pridelilo zdroje na oblasti vyšetrovacej činnosti s vysokou prioritou, a najmä na oblasti, kde je vysoké pracovné zaťaženie. Okrem toho treba kriticky prehodnotiť potrebu dodatočných zdrojov na nevyšetrovacie činnosti.

II. Sekretariát dozorného výboru

Dozorný výbor uskutočnil posudzovanie potrieb, pokiaľ ide o zamestnancov sekretariátu. Výsledkom je požiadavka dozorného výboru, aby v rozpočte na rok 2009 OLAF vyčlenil prostriedky na osem zamestnancov sekretariátu, ktorí by tvorili plný stav, a prostredníctvom „poznámky pod čiarou“ alebo inej vhodnej metódy by tieto pozície vyhradil výlučne pre sekretariát.

Miestu vedúceho sekretariátu dozorného výboru bola v minulosti pridelená trieda na úrovni riaditeľa. Dozorný výbor žiada zváženie vymenovania vedúceho sekretariátu za riaditeľa s výslovným súhlasom dozorného výboru, aby sa zabezpečilo, že vybraná osoba najlepšie vyhovuje potrebám a požiadavkám dozorného výboru, prispieva k výkonu jeho povinností a podporuje jeho nezávislosť. Ako dozorný výbor zdôraznil v správe o svojej činnosti, nezávislosť výboru je kľúčovým faktorom pri zachovaní nezávislosti samotného úradu OLAF.

Odporúčania: OLAF vyhradí osem zamestnancov pre sekretariát dozorného výboru. Miesto vedúceho sekretariátu dozorného výboru bude v triede na úrovni riaditeľa. Vymenovanie by sa malo vykonať s výslovným súhlasom dozorného výboru, aby sa zabezpečila úplná nezávislosť dozorného výboru pri výkone jeho povinností.

III. Záver

Dozorný výbor podporuje návrh rozpočtu OLAF-u na rok 2009 pod podmienkou, že v ňom úrad zohľadní uvedené odporúčania.