6.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 200/1

1.

Európska komisia predložila 18. októbra 2007 Európskemu parlamentu a Rade návrh nariadenia (ďalej len „návrh“), ktorého zámerom je zmeniť a doplniť nariadenie (ES) č. 2252/2004 (1). Hoci má Komisia podľa článku 28 ods. 2 nariadenia (ES) č. 45/2001 povinnosť pri prijímaní legislatívneho návrhu týkajúceho sa ochrany práv a slobôd jednotlivcov pri spracúvaní osobných údajov konzultovať európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov (EDPS), takéto konzultácie s EDPS sa pri predmetnom návrhu neuskutočnili.

2.

EDPS vyjadruje ľútosť nad skutočnosťou, že Komisia nedodržala svoju právnu povinnosť konzultovať, a očakáva že v budúcnosti sa uskutočnia konzultácie v súvislosti so všetkými návrhmi, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti článku 28 ods. 2. EDPS sa rozhodol vydať stanovisko z vlastnej iniciatívy. So zreteľom na záväznú povahu článku 28 ods. 2 by sa toto stanovisko malo uviesť v preambule uvedeného textu.

3.

Návrh vychádza z nasledujúcich skutočností. Rada prijala 13. decembra 2004 nariadenie (ES) č. 2252/2004 o normách pre bezpečnostné znaky a biometriu v pasoch a cestovných dokladoch vydávaných členskými štátmi s cieľom zaviesť do pasov biometrické údaje. Spolu s bezpečnostnými prvkami je cieľom biometrických údajov posilnenie väzby medzi pasom a jeho držiteľom. 28. februára 2005 prijala Komisia prvú časť technických špecifikácií (2), ktoré sa týkajú uchovávania obrazu tváre držiteľa na bezkontaktnom čipe. 28. júna 2006 prijala Komisia druhé rozhodnutie (3), ktoré sa týka dodatočného uchovávania dvoch odtlačkov prstov na čipe pasu.

4.

S cieľom zosúladenia výnimiek pre biometrické pasy sa prostredníctvom návrhu dopĺňajú tieto opatrenia: deti vo veku menej ako 6 rokov a osoby, ktorým je fyzicky nemožné odobrať odtlačky prstov, sa od tejto požiadavky oslobodzujú.

5.

Okrem toho sa v návrhu zavádza povinnosť „jedna osoba – jeden pas“, ktorá sa opisuje ako doplňujúce bezpečnostné opatrenie a dodatočná ochrana detí.

6.

EDPS víta skutočnosť, že Komisia zohľadnila otázku týkajúcu sa alternatívnych postupov, ktorú vzniesol vo svojich predchádzajúcich stanoviskách, a spomenula ju v dôvodovej správe k návrhu.

7.

EDPS s ľútosťou poznamenáva, že Komisia pri tomto návrhu neuskutočnila posúdenie vplyvu. Nie je preto jasné, čo jej bez podpory dôkladného posúdenia vplyvu umožnilo riadne zhodnotiť potrebu a primeranosť návrhu vo vzťahu k otázkam ochrany údajov. Takáto analýza by sa nemala obmedzovať na náklady spôsobené novými opatreniami a mohla by profitovať z podobných otázok, ktoré sa už vzniesli v kontexte iných návrhov, ako napríklad pri preskúmaní Spoločných konzulárnych pokynov (4). Absencia posúdenia vplyvu uberá na význame aj potrebe preskúmania vekovej hranice uvedenej v návrhu, ktorá sa podrobnejšie rozoberá v časti 2.1 tohto stanoviska.

8.

EDPS pri niekoľkých príležitostiach uznal výhody, ktoré ponúka využívanie biometrie, pričom však tiež poznamenal, že tieto výhody budú závisieť od uplatňovania prísnych ochranných opatrení. V stanovisku k SIS II (5) EDPS navrhol nevyčerpávajúci zoznam spoločných povinností alebo požiadaviek, ktoré sa musia dodržiavať pri používaní biometrických údajov v systéme. Uvedené prvky prispejú k tomu, že držiteľ pasu nebude niesť bremeno nedokonalosti systému, ako sú napríklad dôsledky nesprávnej identifikácie alebo nemožnosť zaregistrovať sa.

9.

Preto EDPS zásadne podporuje návrh Komisie na zavedenie výnimiek z poskytovania odtlačkov prstov na základe veku osoby alebo jej neschopnosti odtlačky poskytnúť. Tieto výnimky sú súčasťou alternatívnych postupov, ktoré by sa mali uplatňovať. EDPS víta aj úsilie Komisie prijať jednotný prístup v rôznych nástrojoch, v ktorých sa riešia podobné otázky, keďže návrh na zavedenie výnimiek sa vložil aj do návrhu na preskúmanie Spoločných konzulárnych pokynov.

10.

EDPS však stále považuje predmetné výnimky za nedostatočné, pretože sa nimi neriešia možné a podstatné otázky, ktoré vyplývajú z vnútorných nedostatkov biometrických systémov, konkrétnejšie z nedostatkov týkajúcich sa detí a starších osôb.

11.

V dôvodovej správe k návrhu sa Komisia odvoláva na pilotné projekty v niektorých členských štátoch, v rámci ktorých sa konštatovalo, že sa zdá, že kvalita odtlačkov prstov detí vo veku menej ako 6 rokov nie je dostatočná na jednoznačné overenie totožnosti. O uvedených projektoch a okolnostiach, za ktorých sa uskutočnili, však neexistuje dostatok informácií a doteraz sa nevysvetlilo ani nevymedzilo, čo znamená „dostatočná kvalita“.

12.

Podľa EDPS by sa mala veková hranica na odber odtlačkov prstov u detí vymedziť na základe konzistentného a hĺbkového prieskumu, ktorým by sa riadne zistila presnosť výsledkov získaných v skutočných podmienkach a ktoré by odrážali rôznorodosť spracúvaných údajov. Samotné uvedené pilotné projekty neposkytujú dostatok informácií, na ktorých sa dajú založiť zásadné voľby zákonodarného orgánu Spoločenstva.

13.

EDPS už zdôraznil potrebu takéhoto prieskumu pred vymedzením akejkoľvek vekovej hranice vo svojom stanovisku (6) k návrhu nariadenia, ktorým sa menia a dopĺňajú Spoločné konzulárne pokyny. Nezvratnú podporu vekovej hranici pre deti, ktorá by stála na pevných základoch, neposkytuje ani dostupná vedecká literatúra, ani predchádzajúca štúdia vplyvu, ktorú vypracovala Komisia v rámci vízového informačného systému (7).

14.

EDPS preto odporúča, aby sa veková hranica zvolená v návrhu považovala za dočasnú. Po troch rokoch by sa táto veková hranica mala preskúmať a mala by ju podporiť rozsiahla a hĺbková štúdia. Vzhľadom na citlivosť biometrických údajov a konkurenčný rozmer biometrických systémov EDPS navrhuje, aby vypracovanie uvedenej štúdie riadila jedna z európskych inštitúcií, ktorá v danej oblasti disponuje neodškriepiteľnými odbornými znalosťami a testovacími zariadeniami (8). Na príspevok k vypracovaniu štúdie by sa mali vyzvať všetky zainteresované strany, od zástupcov odvetvia až po orgány členských štátov.

15.

Predtým ako sa v štúdii presne vymedzí veková hranica a na to, aby sa zabránilo akémukoľvek rizikovému uplatňovaniu, EDPS odporúča, aby použitá hranica zodpovedala limitom, ktoré sa už prijali pre väčšie skupiny obyvateľstva v nariadení o systéme Eurodac (9), ktoré sa týka žiadateľov o azyl (veková hranica na odber odtlačkov prstov od detí je 14 rokov) alebo v programe návštev USA (10) (tiež 14 rokov). Tieto vekové hranice by sa mohli o málo znížiť, pretože využitie biometrických údajov sa podľa článku 4 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2252/2004 prísne obmedzuje na proces overovania (porovnávanie dvoch údajov). Pri takom to postupe je v porovnaní s identifikáciou (porovnávanie jedného údaju s n údajmi) miera chybovosti skutočne nižšia.

16.

Nedostatky systémov s odtlačkami prstov sa netýkajú len malých detí, ale aj starších osôb. Dokonca sa preukázalo, že presnosť a použiteľnosť odtlačkov prstov sa vekom znižuje (11), pričom osobitnú dôležitosť zohrávajú aj aspekty vhodnosti a ergonómie. Po zdôvodnení vekovej hranice pri deťoch EDPS odporúča, aby sa ako dodatočná výnimka zaviedla aj veková hranica pre staršie osoby, ktorá môže vychádzať z podobnej zavedenej praxe (program návštev USA má hranicu 79 rokov). Kvalita odtlačkov prstov starších osôb na účely registrácie a porovnávania bude tiež predmetom navrhovaného prieskumu.

17.

EDPS nakoniec pripomína, že uvedené výnimky by nemali v žiadnom prípade poškvrňovať ani diskriminovať osoby, ktorým sa udelia, len preto, že vzhľadom na ich vek by sa mala uplatňovať zásada predbežnej opatrnosti alebo preto, že poskytujú zjavne nečitateľné odtlačky prstov.

18.

Ako sa vysvetľuje na webovej lokalite Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO – International Civil Aviation Organisation), odporúčanie na vypracovanie koncepcie „jedna osoba – jeden pas“ (12) sa navrhlo hlavne ako možné riešenie nedostatku noriem v oblasti rodinných pasov a zavedenia strojovo čitateľných pasov. EDPS si uvedomuje, že táto koncepcia by mohla ako ďalšiu výhodu znamenať aj príspevok k boju proti obchodovaniu s deťmi. Hlavným poslaním pasu je však uľahčenie cestovania európskych občanov, a nie boj proti únosom detí, na ktorý sú vypracované ďalšie konkrétne a účinné opatrenia.

19.

Podľa nedávnej štúdie (13) najväčšie riziko obchodovania alebo únosu hrozí maloletým, ktorí cestujú bez sprievodu. Je jasné, že v tejto kategórii je vlastníctvo osobného cestovného dokladu dodatočnou ochranou. Treba však podčiarknuť, že podľa Medzinárodného združenia leteckých dopravcov (IATA – International Air Transport Association) nemôžu deti mladšie ako šesť rokov cestovať bez osoby vykonávajúcej rodičovské práva a povinnosti.

20.

V dôvodovej správe k návrhu Komisia objasňuje potrebu tohto bezpečnostného opatrenia na príklade rodiča a detí zaregistrovaných v rovnakom pase a na skutočnosti, že v čipe nebudú uložené biometrické údaje detí, ale len rodiča. Treba zdôrazniť, že pri deťoch, ktoré nedosahujú vekovú hranicu navrhovanú Komisiou, nebudú biometrické údaje v pase uložené ani tak. V takomto prípade sa zdá, že dodatočné náklady a procesná záťaž pre rodičov, ako aj bremeno dodatočného odberu osobných údajov týkajúce sa detí, sú príliš veľké v porovnaní s potenciálnou pridanou hodnotou, ktorú uvedený systém ponúka.

21.

Musíme však tiež podčiarknuť, že vytvorenie technickej kapacity na prístup alebo registráciu údajov (prostredníctvom poskytnutia biometrických pasov deťom, ktoré majú výnimku) sa v mnohých prípadoch stáva silným motorom na aktívny prístup k týmto údajom alebo ich skutočný odber. Možno bezpečne konštatovať, že akonáhle sa technické prostriedky sprístupnia, budú sa používať; inými slovami to znamená, že niekedy prostriedky svätia účel a nie naopak. Takáto prax môže viesť k následným požiadavkám na zmiernenie zákonných povinností (a zníženie vekovej hranice), aby sa uľahčilo využívanie uvedených technických vymožeností. Právnymi zmenami by sa potom už len potvrdili zaužívané postupy.

22.

EDPS odporúča, aby sa zásada „jedna osoba – jeden pas“ uplatňovala len v prípade detí, ktoré prekročili vekovú hranicu navrhovanú Komisiou alebo vekovú hranicu, ktorá sa preskúma a potvrdí na základe spomínanej štúdie.

23.

Vydávanie pasov v členských štátoch EÚ sa riadi vnútroštátnym právom daných členských štátov. Na základe tohto práva sa na vydanie pasu vyžaduje predloženie rôznych dokladov, ako je rodný list, osvedčenie o štátnej príslušnosti, zoznam členov rodiny, potvrdenie od rodičov, vodičský preukaz, účet za energie atď. Tieto doklady sa zvyčajne nazývajú „východiskové“ doklady, pretože z nich môže vychádzať pas.

24.

V tejto súvislosti existujú v zákonoch členských štátov veľké rozdiely. Zo spôsobu, akým sa východiskové doklady v členských štátoch vydávajú a doklady, ktoré sa vyžadujú na vydanie pasu, vyplýva veľké množstvo rôznych situácií a postupov, ktorých logickým dôsledkom je zníženie kvality údajov a dokonca aj zvýšené riziko krádeže identity.

25.

Keďže východiskové dokumenty bežne neobsahujú až taký počet bezpečnostných prvkov ako moderné pasy používajúce biometrické údaje a chránené systémami PKI (public/private key identification), pravdepodobnosť ich pozmeňovania alebo falšovania je vyššia.

26.

Hoci EDPS víta cieľ Komisie, ktorým je skvalitnenie bezpečnostných opatrení týkajúcich sa pasov, rád by zdôraznil, že pas je len jedným ohnivkom reťaze, ktorá sa začína od východiskových dokumentov a končí na hraničných kontrolách, a že táto reťaz bude len taká silná, aké silné bude jej najslabšie ohnivko. EDPS preto odporúča Komisii, aby navrhla ďalšie opatrenia na zosúladenie spôsobu, akým sa vydávajú východiskové doklady, a aby navrhla, ktoré z nich sa budú vyžadovať na vydanie pasu.

27.

Podľa hĺbkového prieskumu (14), ktorý vykonala pracovná skupina článku 29 pre ochranu údajov na žiadosť výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) Európskeho parlamentu, a ktorý sa zameral na vykonávacie postupy nariadenia (ES) č. 2252/2004, niektoré členské štáty predpokladali vytvorenie centrálnej databázy na uchovávanie biometrických údajov z pasu. Hoci je možné, aby členské štáty používali centralizovanú databázu len na vykonávanie postupu overovania biometrických údajov, ako sa prísne vymedzuje v predmetnom nariadení, táto možnosť predstavuje pre ochranu údajov ďalšie riziko, napríklad vznik účelov, ktoré sa v nariadení nepredpokladali, alebo dokonca „výlov“ z databázy, ktorý bude zložité regulovať (15).

28.

EDPS odporúča Komisii, aby navrhla ďalšie harmonizačné opatrenia s cieľom zaviesť len využívanie decentralizovaného uchovávania (v bezdrôtovom čipe pasu) biometrických údajov odobratých na účely vydávania pasov členských štátov EÚ.

29.

V rozhodnutí Komisie (16) C(2006) 2909 z 28. júna 2006 sa vymedzil iba formát a kvalita obrázkov s odtlačkami prstov, ktoré by sa mali spracúvať, ako aj spôsob, akým sa majú chrániť (rozšírená kontrola prístupu). V návrhu sa nenachádza odkaz na potenciálnu mieru nemožnosti zaregistrovať sa (FER – Failure to Enrol Rate) ani na miery týkajúce sa procesu porovnávania. Hoci sa v návrhu predpokladá aj alternatívny postup pre mladšie deti (veková hranica), chýba prah, určujúci ktoré odtlačky nie sú dosť dobré na účely registrácie.

30.

Pokiaľ ide o proces porovnávania, v návrhu sa nevymedzuje ani to, ktorá miera chybne zamietnutých žiadostí (FRR – False Rejection Rate) by sa mala uplatňovať na hranici a ako sa správať k osobám, ktorých žiadosť bola zjavne chybne odmietnutá. Takýto nedostatok jednotných mier by mohol viesť k rôznym postupom spracovania biometrických údajov občanov EÚ, ktoré by záviseli od toho, akú hranicu si predmetná osoba zvolí na vstup do schengenského priestoru, a tak by mohli vyústiť do nerovnakého zaobchádzania s európskymi občanmi vzhľadom na reziduálne riziká biometrických systémov. Pretože uvedený postup je procesom overovania na základe dvoch údajov, EDPS si uvedomuje, že FRR bude nižšia než pri postupe identifikácie, a preto bude menej prípadov na riešenie. Aj tak je však potrebné pre uvedené osoby harmonizovaným a uspokojivým spôsobom vymedziť alternatívne postupy.

31.

EDPS odporúča, aby Komisia navrhla spoločné miery pre postupy registrácie a porovnávania a aby ich spolu s orgánmi členských štátov doplnila o alternatívne postupy.

32.

Z navrhovaných zmien a doplnení k existujúcim pravidlám o normách pre bezpečnostné prvky a biometriu v pasoch a cestovných dokladoch vydávaných členskými štátmi vyplývajú podobné problémy, ako boli spomenuté v predchádzajúcich stanoviskách, hoci EDPS víta skutočnosť, že sa zohľadnila potreba alternatívnych postupov.

33.

EDPS víta aj zavedenie výnimiek založených na veku osoby alebo jej schopnosti poskytnúť odtlačky prstov, ako aj úsilie o prijatie jednotného postupu v rôznych nástrojoch, ktoré sa zaoberajú podobnými otázkami.

34.

EDPS však stále považuje predmetné výnimky za nedostatočné, pretože sa nimi neriešia možné a podstatné otázky, ktoré vyplývajú z vnútorných nedostatkov biometrických systémov, konkrétnejšie z nedostatkov týkajúcich sa detí a starších osôb.

35.

Veková hranica u detí by sa mala vymedziť na základe konzistentného a hĺbkového prieskumu, ktorým by sa riadne zistila presnosť výsledkov získaných v skutočných podmienkach a ktoré by odrážali rôznorodosť spracúvaných údajov. Tento prieskum by mala uskutočniť európska inštitúcia, ktorá v tejto oblasti disponuje neodškriepiteľnými odbornými znalosťami a primeranými zariadeniami.

36.

Predtým ako sa v štúdii vymedzí veková hranica a na to, aby sa zabránilo akémukoľvek rizikovému uplatňovaniu, by použitá hranica mala zodpovedať limitom, ktoré sa už prijali pre väčšie skupiny obyvateľstva v nariadení o systéme Eurodac alebo v programe návštev USA, prípadne by sa mala o málo znížiť, pretože sa uplatňuje len v kontexte overovania.

37.

Ako dodatočná výnimka by sa mala zaviesť veková hranica pre staršie osoby, ktorá môže vychádzať z podobnej zavedenej praxe (program návštev USA: 79 rokov). Uvedené výnimky by nemali v žiadnom prípade poškvrňovať ani diskriminovať dotknuté osoby.

38.

Zásada „jedna osoba – jeden pas“ by sa mala uplatňovať len v prípade detí, ktoré prekročili príslušnú vekovú hranicu.

39.

Vzhľadom na existujúcu rôznorodosť vnútroštátnych právnych úprav, ktoré sa týkajú dokladov vyžadovaných na vydanie pasu by Komisia mala navrhnúť ďalšie opatrenia na zosúladenie spôsobu, akým sa tieto „východiskové“ doklady vydávajú.

40.

Komisia by mala navrhnúť aj ďalšie harmonizačné opatrenia s cieľom zaviesť len využívanie decentralizovaného uchovávania biometrických údajov odobratých na účely vydávania pasov členských štátov.

41.

Nakoniec by Komisia mala navrhnúť spoločné miery pre postupy registrácie a porovnávania a spolu s orgánmi členských štátov by ich mala doplniť o alternatívne postupy.