ROČNÁ ÚČTOVNÁ ZÁVIERKA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV

ROZPOČTOVÝ ROK 2007

Zväzok I

KONSOLIDOVANÉ FINANČNÉ VÝKAZY A KONSOLIDOVANÉ SPRÁVY O PLNENÍ ROZPOČTU

(2008/C 287/01)

OBSAH

Vyhlásenie ku konsolidovanej účtovnej závierke

Hlavné udalosti a kľúčové body

Rozpočet EÚ – plnenie a účtovníctvo

VYHLÁSENIE KU KONSOLIDOVANEJ ÚČTOVNEJ ZÁVIERKE

Konsolidovaná ročná účtovná závierka Európskych spoločenstiev za rok 2007 bola zostavená na základe údajov predložených ostatnými inštitúciami a orgánmi podľa článku 129 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Týmto vyhlasujem, že bola zostavená v súlade s hlavou VII nariadenia o rozpočtových pravidlách ES a s účtovnými zásadami, pravidlami a metódami uvedenými v prílohe k finančným výkazom.

Účtovníci týchto inštitúcií a orgánov predložili všetky údaje potrebné na zostavenie účtovnej uzávierky, ktorá poskytuje prehľad o aktívach a pasívach Európskych spoločenstiev a o plnení rozpočtu, a zároveň potvrdili hodnovernosť týchto údajov.

Týmto potvrdzujem, že na základe uvedených údajov a kontrol, ktoré som považoval za nevyhnutné na to, aby som účtovnú závierku Európskej komisie mohol podpísať, som nadobudol dostatočné uistenie, že účtovná závierka poskytuje pravdivý a úplný obraz o finančnej pozícii Európskych spoločenstiev zo všetkých podstatných hľadísk.

HLAVNÉ UDALOSTI A KĽÚČOVÉ BODY

Ročná účtovná závierka Európskych spoločenstiev za rok 2007 je treťou účtovnou závierkou, ktorá bola zostavená podľa pravidiel účtovníctva založeného na časovom rozlíšení zavedených Európskymi spoločenstvami v roku 2005. V roku 2007 sa uskutočnila aj aktualizácia nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev a táto nová verzia nadobudla účinnosť 1. mája 2007.

Tak ako pri každej účtovnej závierke, Komisia sa snažila vylepšiť doteraz uverejnené údaje, predovšetkým s cieľom zabezpečiť väčšiu zrozumiteľnosť a relevantnosť informácií pre čitateľa.

V súvislosti s predložením účtovnej závierky za rok 2007 je potrebné vyzdvihnúť nasledujúce zmeny:

Na záver je potrebné uviesť, že rozsah konsolidácie sa od roku 2006 rozšíril, v súčasnosti boli do konsolidácie zahrnuté tri spoločné podniky v porovnaní s jedným v roku 2006 a 26 agentúr, v porovnaní s 24 v roku 2006.

HLAVNÉ ASPEKTY VYHLÁSENIA K ROČNEJ ÚČTOVNEJ ZÁVIERKE ZA ROK 2007

ROZPOČET EÚ – PLNENIE A ÚČTOVNÍCTVO

1.   ZOSTAVOVANIE ROČNÉHO ROZPOČTU

Rozpočet EÚ financuje širokú paletu politík a programov v celej Únii. V súlade s prioritami stanovenými členskými štátmi Komisia realizuje v danej oblasti osobitné programy, činnosti a projekty. Tieto môžu siahať od podporovania vzdelávacích projektov pre mobilitu študentov a pedagógov, až po projekty, ktoré sa zameriavajú na podporu lepšieho pracovného prostredia pre pracovníkov v EÚ alebo na zvýšenie kontroly vonkajších hraníc.

Takmer 95 % rozpočtu EÚ je určených na financovanie tých politík a činností EÚ, ktoré boli odsúhlasené všetkými členskými štátmi. Priame prepojenie medzi ročným rozpočtom a politikami EÚ je zabezpečené prostredníctvom rozpočtovania na základe činností (ABB). Rozpočtová nomenklatúra podľa druhu činností, po prvýkrát predstavená v rozpočte na rok 2004, umožňuje presnú identifikáciu oblastí politiky Európskej únie a celkového objemu zdrojov alokovaných v rámci každej z týchto oblastí.

Týchto 32 oblastí politiky je ďalej rozdelených do približne 200 činností, z ktorých viac ako 110 zahŕňajú položky prevádzkového rozpočtu, a tým sú v rozpočtovej nomenklatúre vyjadrené ako rozpočtové kapitoly. Tieto oblasti politiky majú prevažne prevádzkový charakter, keďže ich kľúčové činnosti sú zamerané na poskytovanie výhod tretím stranám v rámci príslušnej oblasti činnosti. Ostatné oblasti politiky sú však horizontálne a zabezpečujú riadne fungovanie Komisie, ako je napr. „Koordinácia a právne poradenstvo“ a „Rozpočet“. Štruktúra činností vytvára spoločný koncepčný rámec pre stanovenie priorít, plánovanie, rozpočtovanie, monitorovanie a podávanie správ, pričom hlavným cieľom je posilniť účinné, hospodárne a efektívne využívanie zdrojov.

Interný postup prijímania návrhu rozpočtu začína jeho prípravou zo strany Komisie, skôr ako sa postúpi Rade, ktorá je oprávnená vykonávať zmeny a doplnenia v prípade, ak to považuje za potrebné. Aktualizovaný rozpočet sa potom predkladá Európskemu parlamentu, ktorý môže navrhovať zmeny a doplnenia, alebo prijať alebo zamietnuť súčasný návrh. Keď budú odsúhlasené všetky zmeny a doplnenia a aktualizácie (vrátane, v prípade potreby, úplne nového návrhu navrhnutého Komisiou), rozpočet bude prijatý Parlamentom v polovici decembra. Predseda Parlamentu vyhlási rozpočet za prijatý a tento sa potom môže plniť.

2.   AKO JE EURÓPSKE SPOLOČENSTVO FINANCOVANÉ?

Európske spoločenstvo má dva hlavné zdroje financovania: príjmy z vlastných zdrojov a ostatné príjmy.

2.1.   Príjmy z vlastných zdrojov a pohľadávky

Príjmy z vlastných zdrojov vznikajú Európskej únii automaticky tak, aby jej umožnili financovať rozpočet bez potreby ďalšieho rozhodnutia zo strany vnútroštátnych orgánov (v roku 2007 to predstavuje 93 % celkových príjmov). Celkový objem vlastných zdrojov potrebných na financovanie rozpočtu je daný celkovými výdavkami zníženými o ostatné príjmy. Celkový objem vlastných zdrojov nemôže prekročiť 1,24 % hrubého národného dôchodku (HND) EÚ. Vlastné zdroje môžu byť rozdelené do týchto kategórií:

Pokiaľ ide o platbu týchto súm, samostatné účtovné záznamy obsahujú tradičné vlastné zdroje, ktoré podľa článku 6 ods. 3 písm. b) nariadenia (ES, Euratom) č. 1150/2000 vytvorili členské štáty, ale neboli sprístupnené Spoločenstvám, nakoľko ešte neboli vymožené a ani zaručené, alebo boli spochybnené. Každý členský štát zasiela Komisii štvrťročný výkaz týchto účtov, s týmito podrobnými údajmi pre každý druh zdroja:

Ak sú tradičné vlastné zdroje zo samostatného účtovného záznamu vymožené, musia byť sprístupnené Komisii najneskôr v prvý pracovný deň po 19. dni druhého mesiaca po mesiaci, v ktorom bola pohľadávka uhradená.

Znižovanie hodnoty pohľadávok na samostatnom účte musí byť vykonané tak, aby odzrkadľovalo situácie, keď je skutočné vymoženie nepravdepodobné. Takéto znižovanie hodnoty pohľadávok vychádza z odhadov samotných členských štátov v súlade s článkom 6 ods. 4 písm. b) nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1150/2000, podľa ktorého „Spolu so záverečným štvrťročným výkazom za daný rok, členské štáty postúpia odhad celkovej sumy nárokov obsiahnutej na samostatnom účte k 31. decembru toho roka, ktorých opätovné získanie je nepravdepodobné“.

Na základe odhadov zaslaných členskými štátmi, zníženie hodnoty je odpočítané z položky pohľadávok od členských štátov na strane aktív súvahy. Neznamená to však, že Komisia sa vzdáva opätovného získania súm, na ktoré sa vzťahuje úprava hodnoty. Aj keď ich úhrada je veľmi nepravdepodobná, ak nie nemožná, neznamená to nevyhnutne, že príslušné sumy sú pre rozpočet Spoločenstva ako tradičné vlastné zdroje stratené. Je to z toho dôvodu, že nevymožené pohľadávky sa považujú za stratené iba vtedy, ak členský štát vyčerpal všetky možnosti, ktoré má na vymoženie pohľadávky využiť. Ak tak členský štát nevykoná, je za to finančne zodpovedný a vyžaduje sa od neho uhradiť sumu do rozpočtu Spoločenstva v súlade s článkom 17 ods. 2 nariadenia (ES, Euratom) č. 1150/2000.

2.2.   Ostatné príjmy

Ostatné príjmy vznikajúce z činností Európskych spoločenstiev predstavujú približne 7 % celkových príjmov. Sú to napríklad pokuty z hospodárskej súťaže a inkasné príkazy pre súkromných a verejných dlžníkov, pokiaľ ide o riadenie projektov Spoločenstva (ako vo vyššie uvedenom príklade). Platby penále uložených Súdnym dvorom členským štátom, ktoré nevykonali daný rozsudok, spadajú taktiež do tejto kategórie. Komisia spravuje státisíce projektov každý rok a potrebuje vydať každoročne približne 12 000 inkasných príkazov. Akýkoľvek dlh nesplatený k dátumu splatnosti je predmetom úroku z omeškania. V tých prípadoch, v ktorých dlhy tretích strán Spoločenstva iných, ako sú členské štáty, zostanú neuhradené, sú rozhodnutia Komisie (a Rady) ukladajúce povinnosť úhrady priamo vynútiteľné v súlade s pravidlami občianskeho konania platnými na tom území, na ktorom sa má vymáhanie uskutočniť. Ostatní dlžníci sú stíhaní prostredníctvom právnych služieb s pomocou externých právnických firiem.

3.   AKO SA ROZPOČET SPOLOČENSTVA SPRAVUJE A ČERPÁ

3.1.   Primárne prevádzkové výdavky

Prevádzkové výdavky Európskych spoločenstiev pokrývajú rôzne položky finančného výhľadu a nadobúdajú rôzne formy, v závislosti od toho, ako sa peňažné prostriedky vyplácajú a spravujú. V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách používajú Spoločenstvá na plnenie všeobecného rozpočtu tieto metódy:

Väčšina týchto výdavkov, tento rok 90 mld. EUR (2006: 91 mld. EUR), patrí do položky „Zdieľané hospodárenie“ a týka sa delegovania úloh na členské štáty v oblastiach, ako sú výdavky na poľnohospodárstvo a štrukturálne opatrenia.

3.2.   Rôzni účastníci finančných operácií

Kolégium komisárov preberá kolektívnu politickú zodpovednosť, ale v skutočnosti nemá žiadne právomoci pri plnení rozpočtu. Tieto úlohy deleguje každý rok na jednotlivých štátnych zamestnancov, ktorí sa zodpovedajú Kolégiu a podliehajú Služobnému poriadku. Dotknutí pracovníci – spravidla generálni riaditelia a vedúci úradov – sú známi ako „povoľujúci úradníci vymenovaní delegovaním“. Títo môžu následne delegovať úlohy súvisiace s plnením rozpočtu na „povoľujúcich úradníkov vymenovaných subdelegovaním“.

Zodpovednosť povoľujúcich úradníkov sa vzťahuje na celý proces hospodárenia, od stanovenia toho, čo je potrebné urobiť pre dosiahnutie politických cieľov stanovených inštitúciou, až po riadenie činností začatých tak z prevádzkového, ako aj rozpočtového hľadiska, vrátane podpisovania právnych záväzkov, monitorovania realizácie, uhrádzania platieb a v prípade potreby aj vymáhania finančných prostriedkov. Povoľujúci úradníci musia taktiež zorganizovať hodnotenia, ktoré sa majú vykonať s cieľom analyzovať životaschopnosť ich návrhov (predbežné hodnotenie) a odhadnúť úspech a efektívnosť nákladov už prebiehajúcich programov (priebežné a následné hodnotenia). Výsledky týchto hodnotení sa využívajú ako pomoc pri zlepšovaní rozhodovacieho procesu a zvyšovaní transparentnosti, zodpovednosti a efektívnosti nákladov intervencie Spoločenstva.

Riadne finančné hospodárenie a náležitá zodpovednosť sa zabezpečia v rámci každého GR tým, že sa oddelí kontrola hospodárenia (v rukách povoľujúcich úradníkov) od interného auditu a prostredníctvom súladu kontroly s jasnými štandardmi vnútornej kontroly (inšpirované medzinárodnými štandardmi COSO), predbežnými a následnými kontrolami, nezávislým interným auditom založeným na hodnotení rizika a pravidelným informovaním o činnostiach jednotlivých komisárov.

Účtovník vykonáva platobné a inkasné príkazy vystavené povoľujúcimi úradníkmi a je zodpovedný za spravovanie pokladnice, za stanovovanie účtovných pravidiel a metód, za validovanie účtovných systémov, za vedenie účtov a za zostavovanie ročnej účtovnej závierky inštitúcie a jej konsolidáciu so závierkami ostatných konsolidovaných subjektov. Od účtovníka sa ďalej vyžaduje podpísať účtovnú závierku s vyhlásením, že poskytuje pravdivý a úplný obraz o finančnej situácii.

Vnútorný audítor nie je účastníkom finančných operácií v striktnom slova zmysle, je menovaný inštitúciou, aby overoval riadne fungovanie systémov a postupov plnenia rozpočtu a aby inštitúcii poskytoval poradenstvo v otázkach riadenia rizika. Interný audítor vydáva nezávislé stanoviská o kvalite systémov riadenia a kontroly a poskytuje odporúčania ako zlepšiť prevádzkové postupy a podporovať riadne finančné hospodárenie.

3.3.   Záväzok čerpať rozpočet EÚ

Po schválení rozpočtu GR pre rozpočet sprístupní finančné prostriedky prostredníctvom účtovného systému Komisie rôznym oddeleniam Komisie a inštitúciám a ostatným orgánom v súlade s ich politickou zodpovednosťou podľa systému nazývaného rozpočtovanie na základe činností. Napríklad zodpovednosť za riadenie rozpočtových položiek pre oblasť životného prostredia je delegovaná Komisiou na riaditeľa – alebo generálneho riaditeľa – GR pre životné prostredie (ktorý sa v tomto kontexte stáva povoľujúcim úradníkom menovaným delegovaním pre príslušné rozpočtové položky).

Pred uzavretím právneho záväzku (napríklad zmluva alebo dohoda o poskytnutí grantu) s treťou stranou musí existovať v ročnom rozpočte rozpočtová položka, ktorá povoľuje príslušnú činnosť. V príslušnej rozpočtovej položke musí byť dostatok finančných prostriedkov na pokrytie výdavkov. Ak sú tieto podmienky splnené, požadované finančné prostriedky musia byť vyhradené v rozpočte, a to prostredníctvom rozpočtového záväzku realizovaného v účtovnom systéme.

Keď osoba zodpovedná za projekt, známa ako „iniciátor“, začne rozpočtový záväzok, musí nasledovať vopred stanovený postup – alebo „finančný okruh“. Ide o postup v písomnej a elektronickej forme, ktorý zahŕňa minimálne dve osoby (tzv. princíp štyroch očí), iniciátora a overovateľa. Existujúce finančné okruhy zabezpečujú finančné a prevádzkové kontroly skôr, ako zodpovedný povoľujúci úradník schváli záväzok.

Z rozpočtu Spoločenstva sa nesmú čerpať žiadne finančné prostriedky, pokiaľ Komisia alebo iný orgán ES, alebo možný príjemca peňažných prostriedkov Spoločenstva neuzavreli písomný právny záväzok. V rámci priameho centralizovaného hospodárenia má takýto právny záväzok buď formu zmluvy so zmluvnou stranou, alebo dohody o poskytnutí grantu s príjemcom.

Po schválení sa rozpočtový záväzok zaznamená do účtovného systému rozpočtu a rozpočtové prostriedky sa budú primerane čerpať. Nemá to však žiadny dosah na všeobecné účty (alebo hlavnú účtovnú knihu), nakoľko ešte nebol vyrubený žiadny poplatok. Je to preto, lebo účtovný systém Európskych spoločenstiev obsahuje dva samostatné, ale prepojené prvky:

Rozpočtové účty zaznamenávajú záväzky a platby realizované v približne 1 150 rozpočtových položkách za každý deň. Sú založené na upravenom princípe hotovostného účtovníctva, pričom sa výdavková alebo príjmová položka zaznamená do účtov iba vtedy, keď je hotovosť viazaná, vyplatená alebo prijatá. Tento spôsob účtovníctva je typický pre verejný sektor, ktorý mal historicky tendenciu zameriavať sa na rozpočet a jeho plnenie. Európsky parlament, t. j. inštitúcia, voči ktorej sa exekutíva, Komisia, zodpovedá, si chce prirodzene overiť, že želania, ktoré vyjadril pri prijímaní rozpočtu, exekutíva plní. Komisia každý mesiac zverejňuje údaje, ktoré podrobne opisujú súčasný stav plnenia (čerpania) rozpočtu na webovej stránke Europa. Údaje sa uvádzajú podľa položiek finančného výhľadu a podľa oblasti politiky.

Všeobecné účty (alebo hlavná účtovná kniha) používajú metódu podvojného účtovníctva, s cieľom uviesť všetky výdavky a príjmy za celý rozpočtový rok (a teda hospodársky výsledok) a zistiť finančnú pozíciu ES formou súvahy aktív a pasív k 31. decembru daného roka.

3.4.   Realizácia platby

3.4.1.   Všeobecné pravidlá

Žiadna platba nesmie byť realizovaná, pokiaľ rozpočtový záväzok nebol schválený povoľujúcim úradníkom, ktorý sa zaoberá predmetnou operáciou. Ak je potrebné realizovať platbu, je potrebné dodržiavať povinný postup podobný ako pri rozpočtovom záväzku. Vykoná sa to v účtovnom systéme a prostredníctvom paralelného písomného/elektronického postupu. Postup začne iniciátor a nakoniec schváli subdelegovaný povoľujúci úradník. Keď je platba schválená, tak sa rozpočtové, ako aj všeobecné účty automaticky aktualizujú.

Keď je platba schválená v účtovnom systéme, ďalším krokom je prevod, ktorý sa vykoná na účet príjemcu. Napríklad Komisia prostredníctvom finančného oddelenia GR pre rozpočet realizuje takmer všetky svoje platby bankovým prevodom. Má bankové účty v štátnych pokladniciach členských štátov, v centrálnych bankách a v komerčných bankách.

Komisia realizuje viac ako milión platieb ročne. Komisia je členom SWIFT (Spoločnosti pre celosvetovú medzibankovú finančnú telekomunikáciu). Každý deň sa uskutoční aspoň jedna realizácia platby, ktorú kontroluje finančné oddelenie GR pre rozpočet, prevedie schválené platobné príkazy na príkazy na úhradu, ktoré sa odosielajú automaticky do bánk Komisie, s cieľom realizovať platby pre určených príjemcov.

3.4.2.   Predbežné financovanie

Predbežné financovanie je platba určená na poskytnutie zálohy v hotovosti príjemcovi, t. j. počiatočný vklad. Môže byť rozdelené na niekoľko platieb počas doby stanovenej v príslušnej dohode o predbežnom financovaní. Počiatočný vklad alebo záloha v hotovosti sú počas doby stanovenej v dohode použité na účely, na ktoré boli poskytnuté, alebo sú vrátené – v prípade, že príjemcovi nevznikli oprávnené výdavky, je povinný vrátiť Európskym spoločenstvám zálohu v hotovosti, ktorá mu bola poskytnutá v rámci predbežného financovania. Poskytnuté predbežné financovanie teda nie je konečným výdavkom, pokiaľ nie sú splnené príslušné zmluvné podmienky a nie je zapísané v súvahe ako aktívum v čase realizácie počiatočnej platby. Akceptovaním oprávnených nákladov a výškou vrátených súm sa znižuje (úplne alebo čiastočne) výška aktíva vo forme predbežného financovania. Ak je po vykonaní analýzy oprávnenosti prijatej žiadosti o refundáciu nákladov (pozri ďalej), suma predbežného financovania úplne alebo čiastočne akceptovaná Spoločenstvami, potom je akceptovaná suma oprávnených výdavkov zo súvahy odstránená a zapisuje sa vo výkaze výsledku hospodárenia ako výdavok. Suma predbežného financovania sa tak môže úplne alebo čiastočne zúčtovať.

Predbežné financovanie je oceňované podľa odhadovanej vymožiteľnej sumy, berúc do úvahy existenciu súvisiacich záruk, spojených s predbežným financovaním. Očakávané nevymožiteľné predbežné financovanie je uznané ako poplatok vo výkaze výsledku hospodárenia a ako zníženie zostatkovej hodnoty predbežného financovania v súvahe. Všetky vyplatené sumy predbežného financovania sa zvyčajne úročia (výnimky zahŕňajú sumy vyplatené členským štátom alebo ako predvstupová pomoc). Podľa vlastníctva tohto úroku sa vymedzujú dve kategórie existujúceho predbežného financovania – Európske spoločenstvá a tretia strana. Rozdiel medzi týmito dvomi kategóriami je v tom, že úrok, ktorý vzniká zo súm predbežného financovania „Európskych spoločenstiev“, zostáva majetkom Spoločenstiev, a preto sa im musí vrátiť, zatiaľ čo úrok vzniknutý zo súm predbežného financovania „tretej strany“ je majetkom príjemcu.

3.4.3.   Žiadosti o refundáciu nákladov a oprávnenosť výdavkov

Určitý čas po vyplatený zálohy alebo predbežného financovania dostane príslušný orgán ES žiadosť o refundáciu nákladov s cieľom zdôvodniť, ako príjemca sumu predbežného financovania v súlade so zmluvou minul. Pravidelnosť týchto žiadostí o refundáciu nákladov zasielaných počas roka sa mení v závislosti od druhu opatrenia, ktoré sa financuje, a zmluvných podmienok a neprijímajú sa nevyhnutne na konci roka.

Prijaté výkazy nákladov sú ihneď zaznamenané v účtovnom systéme ako obežné záväzky so súvzťažným zápisom a označením „Potreba overenia oprávnenosti“ (debetná suma). Ide o „Krok č. 1 – faktúra“. Výdavok sa vo všeobecných účtoch uzná iba vtedy, keď sa vyskytne „rozhodujúca udalosť“ – a to vtedy, keď je žiadosť o refundáciu nákladov validovaná. Z uvedeného vyplýva, že v štádiu „Krok č. 1“ nie je ešte uznaný žiadny výdavok. Od zodpovedného pracovníka sa vyžaduje vykonávať kontroly prijatej žiadosti a môže požadovať v prípade potreby ďalšie zdôvodnenie skôr, ako overí v systéme a aj v písomnej podobe, že nárok na refundáciu je oprávnený a platba sa môže realizovať. Po presvedčení sa o oprávnenosti nároku sa vykoná účtovný zápis, ktorý prevedie oprávnené sumy do výkazu výsledku hospodárenia ako výdavok („Krok č. 2 – faktúra“). Otvorené predbežné financovanie a zostatky veriteľa sú teda znížené o validovanú sumu. Neexistuje žiadny dosah na rozpočtové účty, nakoľko počiatočná platba už bola zaznamenaná.

3.4.4.   Platba ďalších súm

Ak je nárokovaná a overená suma vyššia ako počiatočná platba alebo ak sa vyžaduje druhá alebo posledná platba v súlade so zmluvou, potom sa žiadosť o novú platbu podá podľa rovnakých pravidiel ako predtým. Povoľujúci úradník menovaný delegovaním vydáva konečný súhlas pred realizáciou platby. Kritériá oprávnenosti sú definované v základnom akte, vo výzve na predkladanie návrhov, iných informačných dokumentoch pre príjemcov grantov a/alebo v zmluvných klauzulách dohôd o poskytnutí grantu. Po analýze sa oprávnené náklady zahrnú do úhrad a príjemca je informovaný o každej neoprávnenej sume. Sumy s označením „Potreba overenia oprávnenosti“ predstavujú teda prijaté žiadosti o refundáciu nákladov, pri ktorých oprávnenosť nebola zatiaľ overená, a preto u nich zatiaľ nenastala okolnosť, ktorá by viedla k realizácii nákladov.

3.4.5.   Účtovný postup na konci roka (cut-off)

Pokiaľ ide o otvorené sumy predbežného financovania ku koncu roka, tieto sumy sú hodnotené ako pôvodná suma (sumy) vyplatená mínus: vrátené sumy, vyrovnané oprávnené sumy, odhadované oprávnené sumy, ktoré ešte neboli ku koncu roka zúčtované a zníženia hodnoty. Záruky súvisiace so sumami predbežného financovania sa uvádzajú v podsúvahe ako podmienené aktíva.

Žiadosti o refundácie nákladov, ktoré neboli prijaté do konca roka, sa zohľadňujú postupom účtovania cut-off na konci roka. Je potrebné ohodnotiť najmä oprávnené výdavky, ktoré vznikli príjemcom finančných prostriedkov Spoločenstva, ale ktoré ešte neboli ES oznámené. Aby sa dosiahol najlepší odhad týchto súm, uplatňujú sa rôzne metódy v závislosti od druhu činností a dostupných informácií. Na základe týchto zápisov cut-off boli odhadované oprávnené sumy zaznamenané ako časovo rozlíšené výdavky, zatiaľ čo odhadované neoprávnené časti súm zostávajú otvorené na účtoch súm s označením „Potreba overenia oprávnenosti“. Tieto sumy sú uvedené pod obežnými pasívami tak, aby sa aktíva a pasíva nenadhodnotili.

3.5.   Vymáhanie nenáležitých platieb

Oprávnenosť výdavkov čerpaných z rozpočtu overujú príslušné útvary ES alebo v prípade zdieľaného hospodárenia členské štáty na základe podporných dokumentov stanovených v platných predpisoch alebo v podmienkach na udelenie každého grantu. S cieľom optimalizovať pomer medzi nákladmi a výhodami kontrolných systémov sú kontroly podporných dokumentov pri záverečných žiadostiach intenzívnejšie ako pri priebežných žiadostiach a môžu odhaliť chyby v priebežných platbách, ktoré sa opravia úpravou záverečnej platby. EK a/alebo členské štáty majú ďalej právo overovať pravdivosť podporných dokumentov vykonaním kontrol počas realizácie financovanej akcie a/alebo po jej ukončení (ex post) priamo v priestoroch žiadateľa. Chyby zistené počas doby realizácie môžu byť opravené upravením následných žiadostí. Chyby zistené dodatočne budú predmetom inkasného príkazu. Ďalšie informácie o tejto oblasti sa nachádzajú taktiež v oddiele E.6.

4.   VÝKAZNÍCTVO KU KONCU ROKA

4.1.   Ročná účtovná závierka

Je zodpovednosťou účtovníka vypracovať ročnú účtovnú závierku a zabezpečiť poskytnutie verného a pravdivého obrazu finančnej pozície EÚ. Ročná účtovná závierka obsahuje finančné výkazy a správy o plnení rozpočtu. Prijíma ich Komisia a predkladá ich Dvoru audítorov na kontrolu a potom Rade a Parlamentu na udelenie absolutória.

4.2.   Výročné správy o činnosti

Od každého povoľujúceho úradníka sa vyžaduje vypracovať výročnú správu o činnosti (AAR) o činnostiach v rámci jeho zodpovednosti. Vo výročnej správy o činnosti povoľujúci úradník informuje o výsledkoch politiky a o tom, či môže s primeranou istotou tvrdiť, že zdroje pridelené na činnosti uvedené v jeho správe boli použité na ich určený účel a v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia a že zavedené postupy kontroly zabezpečujú potrebné záruky, pokiaľ ide o zákonnosť a náležitosť príslušných transakcií.

5.   AUDIT A UDELENIE ABSOLUTÓRIA

5.1.   Audit

Ročná účtovná závierka EÚ a hospodárenie so zdrojmi sú pod dohľadom externého audítora, Európskeho dvora audítorov, ktorý vypracuje výročnú správu pre Radu a Európsky parlament. Hlavnou úlohou Dvora audítorov je vykonávať externý, nezávislý audit ročnej účtovnej závierky Európskych spoločenstiev. Ako súčasť svojich činností, Dvor audítorov predloží:

Dvor audítorov je oprávnený disponovať počas celého auditu prístupom ku všetkým požadovaným dokumentom. Dvor audítorov skontroluje všetky oblasti činnosti ES až po preskúmanie zákonnosti a správnosti jednotlivých transakcií a platieb. Taktiež skontroluje ročnú účtovnú závierku, pričom preskúma v prípade potreby jednotlivé súvahy, ako aj výkazy výsledku hospodárenia, ako aj celkové predkladanie finančných výkazov. Takýmto spôsobom môže Dvor audítorov predložiť svoje stanovisko nielen k predkladaným údajom, ale aj k existujúcemu systému a kontrolám.

5.2.   Absolutórium

Konečnou kontrolou je udelenie absolutória rozpočtu pre daný rozpočtový rok. V rámci ES je orgánom udeľujúcim absolutórium Európsky parlament. To znamená, že po audite a uzavretí ročnej účtovnej závierky je úlohou Rady odporučiť a úlohou Parlamentu rozhodnúť, či udeliť absolutórium Komisii a ostatným orgánom ES pre plnenie rozpočtu Spoločenstiev za predchádzajúci rozpočtový rok. Toto rozhodnutie sa opiera o preskúmanie účtovnej závierky a výročnej správy Dvora audítorov (ktorá zahŕňa úradné vyhlásenie o vierohodnosti) a o odpovede Komisie, a taktiež o nasledovné otázky a žiadosti o ďalšie informácie adresované Komisii.

Udelenie absolutória predstavuje politický aspekt externej kontroly plnenia rozpočtu a je to rozhodnutie, ktorým Európsky parlament, konajúc na odporúčanie Rady, „zbavuje“ Komisiu jej zodpovednosti za hospodárenie s daným rozpočtom ukončením tohto rozpočtu. Postup udeľovania absolutória môže mať jeden z troch výsledkov: udelenie, odloženie alebo zamietnutie absolutória. Pri udeľovaní absolutória môže Parlament zdôrazniť pripomienky, ktoré považuje za dôležité, pričom často odporúča opatrenia, ktoré Komisia musí v týchto veciach prijať. Komisia stanoví opatrenia prijaté v následnej správe a akčný plán, ktorý zašle Parlamentu a Rade.

ČASŤ I

KONSOLIDOVANÉ FINANČNÉ VÝKAZY EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A VYSVETLIVKY

OBSAH

A.   SÚVAHA

B.   VÝKAZ VÝSLEDKU HOSPODÁRENIA

C.   VÝKAZ PEŇAŽNÝCH TOKOV

D.   VÝKAZ ZMIEN V ČISTÝCH AKTÍVACH

E.   POZNÁMKY K FINANČNÝM VÝKAZOM

1.   PODSTATNÉ ÚČTOVNÉ POSTUPY

1.1.   PRÁVNE USTANOVENIA A NARIADENIE O ROZPOČTOVÝCH PRAVIDLÁCH

Účty sú vedené v súlade s nariadením Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2005 [Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1, naposledy zmeneným a doplneným nariadením Rady (ES, Euratom) č. 1995/2006 z 13. decembra 2006 (Ú. v. EÚ L 390, 30.12.2006)] o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev, a nariadení Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie tohto nariadenia o rozpočtových pravidlách, naposledy upraveným 28. marca 2007.

Článok 133 nariadenia o rozpočtových pravidlách stanovuje, že účtovník Komisie prijme účtovné pravidlá a metódy, ktoré majú uplatňovať všetky inštitúcie a orgány. Účtovník týmto 28. decembra 2004 prijal súčasné účtovné pravidlá Spoločenstiev. Tieto zásady účtovníctva založené na časovom rozlíšení vychádzajú z Medzinárodných účtovných štandardov pre verejný sektor (IPSAS), resp. z Medzinárodných štandardov finančného výkazníctva (IFRS), vydávaných Výborom pre medzinárodné účtovné štandardy pre verejný sektor (IPSASB) a Výborom pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB). Tieto pravidlá prijal účtovník Komisie po získaní stanoviska poradnej expertnej skupiny pre účtovné štandardy, ktorá poskytla odborné poradenstvo. Účtovné pravidlá sa pravidelne prehodnocujú a v prípade potreby aktualizujú.

Pravidlá oceňovania a účtovné pravidlá prijaté účtovníkom Komisie uplatňujú všetky európske inštitúcie a orgány, ktoré spadajú do rozsahu konsolidácie, s cieľom vytvoriť jednotný súbor pravidiel účtovníctva oceňovania a predkladania účtovnej závierky, s cieľom harmonizovať proces zostavovania finančných výkazov a konsolidácie.

Účtovník Komisie musí predložiť konsolidovanú predbežnú účtovnú závierku Dvoru audítorov na vykonanie auditu do 31. marca nasledujúceho roku. Komisia musí prijať končenú konsolidovanú účtovnú závierku do 31. júla, ktorá sa potom spolu s vyhlásením o vierohodnosti Dvora audítorov uverejní v úradnom vestníku do 15. novembra. Predbežná aj konečná účtovná závierka sa predkladá takto: zväzok I obsahuje konsolidovanú účtovnú závierku a zväzok II účtovnú závierku Komisie.

1.2.   ÚČTOVNÉ ZÁSADY

Cieľom finančných výkazov je poskytovať informácie o finančnej pozícii, výkone a peňažných tokoch účtovnej jednotky, ktoré sú užitočné pre širokú škálu užívateľov. Pre účtovné jednotky verejného sektora, ako sú Európske spoločenstvá, slúžia finančné výkazy predovšetkým na poskytovanie informácií užitočných pre proces rozhodovania a na preukázanie zodpovednosti účtovnej jednotky v súvislosti so zdrojmi, ktoré jej boli zverené.

Ak majú finančné výkazy poskytovať pravdivý a nestranný pohľad, musia uvádzať relevantné informácie týkajúce sa povahy a rozsahu činností inštitúcie a agentúr, vysvetľovať spôsoby ich financovania a poskytovať záväzné informácie o ich fungovaní, a to zreteľným a zrozumiteľným spôsobom, ktorý umožňuje porovnávanie jednotlivých rozpočtových rokov. Tento dokument bol vypracovaný v zmysle týchto cieľov.

Účtovný systém európskych inštitúcií a agentúr zahŕňa všeobecné účty a rozpočtové účty. Tieto účty sú vedené v eurách na základe kalendárneho roka. Rozpočtové účty poskytujú podobný obraz o plnení rozpočtu. Sú založené na upravenom princípe hotovostného účtovníctva. Všeobecné účty umožňujú zostavenie finančných výkazov, pretože uvádzajú všetky výdavky a príjmy za rozpočtový rok na základe pravidiel účtovníctva s časovým rozlíšením výdavkov a sú navrhnuté tak, aby umožnili stanovenie finančnej pozície v podobe súvahy k 31. decembru.

Článok 124 nariadenia o rozpočtových pravidlách stanovuje účtovné zásady, ktoré sa majú uplatňovať pri zostavovaní finančných výkazov:

1.3.   KONSOLIDÁCIA

Rozsah konsolidácie Európskych spoločenstiev zahŕňa 36 kontrolovaných účtovných jednotiek, jeden pridružený a tri spoločné podniky. Kompletný zoznam konsolidovaných účtovných jednotiek možno nájsť v poznámke E.10. V porovnaní s rokom 2006 sa rozsah konsolidácie rozšíril o dve agentúry a dva spoločné podniky. Vplyv tohto rozšírenia na konsolidované finančné výkazy nebol podstatný.

Kontrolované účtovné jednotky

Medzi kontrolované účtovné jednotky patria všetky účtovné jednotky, pri ktorých majú Európske spoločenstvá právomoc riadiť ich finančné a prevádzkové činnosti tak, aby mali z ich činností prínos. Táto právomoc musí byť v súčasnosti vykonateľná. Najbežnejší ukazovateľ kontroly, väčšina hlasovacích práv, sa v Európskych spoločenstvách vo väčšine prípadov neuplatňuje, nakoľko medzi účtovnými jednotkami obvykle neexistujú žiadne kapitalistické vzťahy.

Európske inštitúcie spadajúce do rozsahu konsolidácie boli vytvorené prostredníctvom ich zakladajúcich zmlúv. Predstavujú základ organizačnej štruktúry Európskych spoločenstiev a nepochybne prispievajú k napĺňaniu cieľov Európskych spoločenstiev. Tieto inštitúcie možno preto považovať za výlučne kontrolované Európskymi spoločenstvami.

Orgány a výkonné agentúry Spoločenstiev vytvorené prostredníctvom sekundárnej legislatívy sú na základe rovnakého prístupu taktiež považované za kontrolované výlučne Európskymi spoločenstvami, a sú teda zahrnuté do rozsahu konsolidácie. Treba poznamenať, že Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (Alicante) a Úrad Spoločenstva pre odrody rastlín (Angers) nedostávajú žiadne dotácie zo všeobecného rozpočtu Spoločenstiev. Do rozsahu konsolidácie sú zahrnuté dve agentúry 3. piliera Európskej únie, ktoré dostali dotáciu zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev (pozri aj oddiel E.10). Za kontrolovanú účtovnú jednotku je taktiež považované aj Európske spoločenstvo uhlia a ocele (ESUO) v likvidácii.

Kontrolované účtovné jednotky sú konsolidované metódou úplnej konsolidácie. Všetky vnútroskupinové transakcie a zostatky medzi kontrolovanými účtovnými jednotkami Európskych spoločenstiev boli eliminované. Nerealizované zisky a straty z vnútroskupinových transakcií medzi účtovnými jednotkami nie sú významné, a preto neboli eliminované.

Pridružené podniky

Pridružené podniky sú účtovné jednotky, v ktorých majú Európske spoločenstvá značný vplyv, ale nie kontrolu, a spravidla v nich vlastnia 20 % až 50 % hlasovacích práv. Investície v pridružených podnikoch sa účtujú s použitím metódy ekvivalencie účtovania a prvotne sú vykazované v obstarávacej cene.

Podiel Európskych spoločenstiev na ziskoch a stratách pridružených podnikov sa po dátume nadobudnutia vykazuje vo výkaze výsledku hospodárenia a podiel na pohyboch rezerv sa vykazuje v rezervách. Kumulatívne pohyby po nadobudnutí sú upravené voči účtovnej hodnote investície. Príjmy z rozdelenia od pridružených podnikov znižujú účtovnú hodnotu investície.

Nerealizované zisky a straty z transakcií medzi Európskymi spoločenstvami a ich pridruženými podnikmi sa nepovažujú za významné, a preto neboli eliminované.

Účtovné zásady pridružených podnikov sa môžu líšiť od účtovných zásad prijatých Európskymi spoločenstvami pre obdobné transakcie a udalosti za podobných okolností. Z praktických dôvodov neboli vykonané žiadne úpravy finančných výkazov pridružených podnikov, pri ktorých sa uplatňovala metóda ekvivalencie.

V prípadoch, keď Európske spoločenstvá vlastnia 20 % alebo viac fondu rizikového kapitálu, nepokúšajú sa uplatňovať značný vplyv. K takýmto fondom sa preto pristupuje ako k finančným aktívam, ktoré sú k dispozícii na predaj, a metóda ekvivalencie sa neuplatňuje.

Spoločné podniky

Spoločný podnik je zmluvným dojednaním na základe ktorého Európske spoločenstvá spoločne s jednou alebo viacerými stranami („spoločníkmi“) vykonávajú hospodársku činnosť, ktorá podlieha spoločnej kontrole. Spoločná kontrola je zmluvne odsúhlasený podiel na kontrole hospodárskej činnosti. Podiely v spoločne kontrolovaných účtovných jednotkách sa účtujú s použitím metódy ekvivalencie a prvotne sa vykazujú v obstarávacej cene.

Podiel Európskych spoločenstiev na ziskoch a stratách ich spoločne kontrolovaných účtovných jednotiek sa vykazuje vo výkaze výsledku hospodárenia a ich podiel na pohyboch rezerv sa vykazuje v rezervách. Kumulatívne pohyby sú upravené voči účtovnej hodnote podielu.

Nerealizované zisky a straty z transakcií medzi Európskymi spoločenstvami a ich spoločne kontrolovanými účtovnými jednotkami sa nepovažujú za významné, a preto neboli eliminované.

Účtovné zásady spoločných podnikov sa môžu líšiť od účtovných zásad prijatých Európskymi spoločenstvami pre obdobné transakcie a udalosti za podobných okolností. Z praktických dôvodov neboli vykonané žiadne úpravy finančných výkazov spoločných podnikov, pri ktorých sa uplatňovala metóda ekvivalencie.

Účtovné jednotky, ktoré nie sú súčasťou konsolidácie

Nekontrolované Európskymi spoločenstvami, a teda nie súčasťou ich účtov, sú zdroje spravované Spoločenstvami v mene spoločného systému zdravotného poistenia zamestnancov Európskych spoločenstiev a v mene Európskeho rozvojového fondu. K 31. decembru 2007 ich celkové aktíva predstavovali 287 mil. EUR resp. 1 350 mil. EUR – pozri poznámku E.11.

1.4.   ZÁKLAD PRE PRÍPRAVU

1.4.1.   Mena a základ pre prepočet

Funkčná mena a mena vykazovania

Finančné výkazy sa uvádzajú v mil. EUR, pričom euro je funkčnou menou a menou vykazovania Európskych spoločenstiev.

Transakcie a zostatky

Transakcie v cudzej mene sú prepočítané na eurá s použitím výmenných kurzov platných v deň realizácie transakcie.

Kurzové zisky a straty vyplývajúce z vyrovnania transakcií v cudzej mene, ako aj z prepočtu peňažných aktív a pasív denominovaných v cudzej mene na základe výmenného kurzu platného ku koncu roka sa vykazujú vo výkaze výsledku hospodárenia.

Zostatky peňažných aktív a pasív denominovaných v cudzej mene ku koncu roka sa prepočítajú na eurá na základe výmenných kurzov platných 31. decembra.

Výmenné kurzy EURO

Rozdielne metódy prepočtu sa uplatňujú v týchto položkách:

Zmeny v reálnej hodnote peňažných cenných papierov denominovaných v cudzej mene a klasifikovaných ako k dispozícii na predaj, ktoré sa týkajú kurzového rozdielu, sa vykazujú vo výkaze výsledku hospodárenia. Kurzové rozdiely pri nepeňažných finančných aktívach a pasívach vykazovaných v reálnej hodnote prostredníctvom výkazu ziskov a strát sa vykazujú vo výkaze výsledku hospodárenia. Kurzové rozdiely pri nepeňažných finančných aktívach klasifikovaných ako k dispozícii na predaj sú zahrnuté do rezervy reálnej hodnoty.

1.4.2.   Využívanie odhadov

V súlade s IPSAS a so všeobecne uznávanými účtovnými zásadami finančné výkazy nevyhnutne zahŕňajú sumy založené na odhadoch a predpokladoch manažmentu, ktoré sú založené na najspoľahlivejších dostupných informáciách. Významné odhady zahŕňajú nielen sumy na záväzky pre zamestnanecké požitky, rezervy, finančné riziko týkajúce sa zásob a pohľadávok, príjmy a výdavky s časovým rozlíšením, podmienené aktíva a pasíva, stupeň zníženia hodnoty nehmotného a hmotného majetku. Skutočné výsledky sa môžu od týchto odhadov líšiť. Zmeny v odhadoch sa zohľadňujú v období, v ktorom sa stali známe.

1.5.   SÚVAHA

1.5.1.   Nehmotné aktíva

Nadobudnuté licencie na počítačový softvér sa vykazujú v obstarávacej cene zníženej o akumulovanú amortizáciu a straty vyplývajúce zo zníženia hodnoty. Tieto aktíva sa amortizujú na lineárnom základe počas celej ich odhadovanej životnosti (4 roky). Interne vytvorené nehmotné aktíva sa v súčasnosti vykazujú ako výdavky vo výkaze výsledku hospodárenia.

Náklady spojené s vývojom a údržbou softvérových programov sa vykazujú ako vzniknuté výdavky, ako sú náklady na vedecký výskum a vývoj.

1.5.2.   Dlhodobý hmotný majetok

Celý hmotný majetok sa vykazuje v historickej cene zníženej o akumulované odpisy a straty v dôsledku zníženia hodnoty. Historická cena zahŕňa výdavky, ktoré priamo zodpovedajú nadobudnutiu aktíva.

Následné náklady sú zahrnuté do účtovnej hodnoty aktíva alebo sú vykázané ako samostatné aktívum, ak je pravdepodobné, že z uvedenej položky budú mať Európske spoločenstvá v budúcnosti ekonomický prospech a že cenu položky bude možné spoľahlivo stanoviť. Opravy a údržba sú zahrnuté do výkazu výsledku hospodárenia počas rozpočtového obdobia, v ktorom vznikli. Nakoľko Európske spoločenstvá nepožičiavajú peniaze na financovanie nadobudnutia hmotného majetku, neexistujú žiadne náklady na pôžičky, ktoré sa týkajú takýchto nákupov.

Pozemky a umelecké diela sa neodpisujú, pretože sa považujú za položky s nekonečnou životnosťou. Aktíva vo výstavbe sa neodpisujú, pretože tieto aktíva ešte nie sú k dispozícii na používanie. Odpisy ostatných aktív sú vypočítané na základe lineárnej metódy s cieľom rozložiť ich obstarávaciu cenu na ich zostatkovú hodnotu počas odhadovanej životnosti takto:

Odpisové sadzby

Zisky a straty z likvidácie sa určujú porovnaním príjmov znížených o náklady predaja s účtovnou hodnotou likvidovaného aktíva. Tie sú zahrnuté do výkazu výsledku hospodárenia.

Prenájom

Prenájom hmotných aktív, pri ktorom Európske spoločenstvá v zásade znášajú všetky riziká a získavajú všetky úžitky z vlastníctva, sa klasifikuje ako finančný prenájom. Finančný prenájom sa kapitalizuje na začiatku prenájmu, a to v reálnej hodnote prenajatých aktív a súčasnej hodnote minimálnych platieb nájomného, podľa toho, ktorá hodnota je nižšia. Každá platba nájomného je rozdelená na záväzok a finančné náklady tak, aby bola dosiahnutá rovnomerná miera na neuhradený finančný zostatok. Nájomné záväzky, bez finančných nákladov, sú zahrnuté do ostatných pasív (krátkodobých a dlhodobých). Úroková zložka finančných nákladov sa počas nájomného obdobia účtuje do výkazu výsledku hospodárenia tak, aby bola pre každé obdobie dosiahnutá rovnomerná úroková miera na zostávajúcu časť záväzku. Aktíva získané formou finančného prenájmu sa odpisujú počas doby ich životnosti alebo doby prenájmu, podľa toho, ktorá z nich je kratšia.

Prenájom, pri ktorom prenajímateľ znáša značnú časť rizík a získava značnú časť úžitku z vlastníctva, sa klasifikuje ako operatívny prenájom. V prípade operatívneho prenájmu sa platby účtujú počas nájomného obdobia do výkazu výsledku hospodárenia na lineárnom základe.

1.5.3.   Znehodnotenie nefinančných aktív

Aktíva s neobmedzenou životnosťou nepodliehajú amortizácii a sú každoročne preverované vzhľadom na znehodnotenie. Aktíva, ktoré podliehajú amortizácii, sa skúmajú vzhľadom na znehodnotenie v prípade, ak udalosti alebo zmeny okolností naznačujú, že účtovná hodnota nemusí byť realizovateľná. Strata zo znehodnotenia sa vykazuje v sume, o ktorú účtovná hodnota aktív prevyšuje ich realizovateľnú hodnotu. Realizovateľná hodnota je buď reálna hodnota aktíva znížená o náklady na predaj, alebo úžitková hodnota, podľa toho, ktorá hodnota je vyššia.

Zostatkové hodnoty a životnosť nehmotného a hmotného majetku sa revidujú a prípadne upravujú ku každému dátumu zostavenia súvahy. Ak je účtovná hodnota aktíva vyššia ako jeho odhadovaná realizovateľná hodnota, účtovná hodnota aktíva sa ihneď zníži na jeho realizovateľnú hodnotu.

1.5.4.   Investície

Investície v pridružených podnikoch a podiely v spoločných podnikoch

Investície v pridružených podnikoch a podiely v spoločných podnikoch sa účtujú na základe metódy ekvivalencie.

Investície do fondov rizikového kapitálu

Klasifikácia a oceňovanie

Investície do fondov rizikového kapitálu sa klasifikujú ako aktíva k dispozícii na predaj a vykazujú sa teda v reálnej hodnote so ziskami a stratami vyplývajúcimi zo zmien v reálnej hodnote (vrátane kurzových rozdielov) vykázanej v rezerve reálnej hodnoty.

Zásada stanovenia reálnej hodnoty

Keďže investície do fondov rizikového kapitálu nemajú na aktívnom trhu kótovanú trhovú cenu a neexistujú iné spoľahlivé metódy ich oceňovania, oceňujú sa na základe informácií správcu fondu predkladaných až do dátumu zostavenia súvahy, a to riadok po riadku na základe obstarávacej ceny alebo zodpovedajúcej čistej hodnoty aktív („NAV“), podľa toho, ktorá hodnota je nižšia. Tým sa vylúčia všetky zodpovedajúce nerealizované zisky, ktoré sa môžu v príslušnom investičnom portfóliu nachádzať. Investície do fondov rizikového kapitálu, ktoré k dátumu zostavenia súvahy existujú menej ako dva roky, sa oceňujú na rovnakom princípe, s výnimkou nerealizovaných strát spôsobených výhradne administratívnymi výdavkami, kde sa vzhľadom na predchádzajúci stav príslušného investičného portfólia tieto nerealizované straty neberú do úvahy.

Podľa tejto metódy sa reálna hodnota investícií do fondov rizikového kapitálu stanoví na základe uplatňovania konceptu agregovanej čistej hodnoty aktív („NAV“), ktorý implicitne predpokladá, že ak je čistá hodnota aktív fondov v súlade so štandardmi IAS 39, potom je v súlade so štandardmi IAS 39 aj agregácia čistých hodnôt aktív všetkých fondov.

Fondy možno v súlade s touto metódou rozdeliť do troch kategórií:

Pre kategórie I a II sa nerealizované zisky vyplývajúce z oceňovania reálnej hodnoty vykazujú prostredníctvom rezerv a nerealizované straty sa posudzujú z hľadiska znehodnotenia s cieľom stanoviť či vykázať ich ako straty zo znehodnotenia vo výkaze výsledku hospodárenia alebo ako zmeny v rezerve reálnej hodnoty.

Zodpovedajúca čistá hodnota aktív NAV ocenená podľa reálnej hodnoty sa stanovuje prostredníctvom uplatnenia percentuálneho vlastníckeho podielu Európskych spoločenstiev vo fonde na čistú hodnotu aktív premietnutú v najnovšej správe alebo v dostupnom rozsahu prostredníctvom presnej hodnoty jednej akcie v rovnakom čase predloženej príslušným správcom fondu.

Investície patriace do kategórie III sa oceňujú v obstarávacej cene zníženej o straty zo znehodnotenia (hoci v súčasnosti sa neevidujú žiadne investície tohto druhu).

Finančné nástroje

Klasifikácia

Európske spoločenstvá delia svoje investície do týchto kategórií: finančné aktíva vykazované v reálnej hodnote cez výkaz ziskov a strát; úvery a pohľadávky; investície držané do splatnosti; finančné aktíva k dispozícii na predaj. Klasifikácia investícií sa stanovuje pri prvotnom vykazovaní a následne sa prehodnocuje ku každému dátumu zostavenia súvahy.

i)   Finančné aktíva vykazované v reálnej hodnote cez výkaz ziskov a strát

Táto kategória má dve podkategórie: finančné aktíva na obchodovanie a finančné aktíva vykazované v ich reálnej hodnote cez výkaz ziskov a strát v momente obstarania. Finančné aktíva sa klasifikujú do tejto kategórie vtedy, ak boli nadobudnuté predovšetkým na účely predaja v krátkodobom časovom horizonte alebo ak boli takto určené Európskymi spoločenstvami. Deriváty sú tiež kategorizované ako držané na obchodovanie, pokiaľ nespĺňajú podmienky účtovania o zaistení. Aktíva v tejto kategórii sú klasifikované ako obežné aktíva vtedy, ak sa ich realizácia očakáva počas 12 mesiacov od dátumu zostavenia súvahy.

ii)   Úvery a pohľadávky

Úvery a pohľadávky sú nederivátové finančné aktíva s pevnými alebo vopred určenými splátkami, ktoré nie sú kótované na aktívnom trhu. Vznikajú vtedy, keď Spoločenstvá poskytnú peňažné prostriedky, tovar alebo služby priamo dlžníkovi bez toho, aby mali v úmysle s pohľadávkou obchodovať. Sú zahrnuté do stálych aktív, s výnimkou prípadov, keď ich splatnosť spadá do obdobia 12 mesiacov od dátumu zostavenia súvahy.

iii)   Investície držané do splatnosti

Investície držané do splatnosti sú nederivátové finančné aktíva s pevnými alebo vopred určenými splátkami a pevnými termínmi splatnosti, v prípade ktorých majú Európske spoločenstvá zámer a schopnosť držať ich do doby splatnosti. Počas tohto rozpočtového roku, Európske spoločenstvá nedisponovali žiadnymi investíciami tejto kategórie.

i)   Finančné aktíva k dispozícii na predaj

Finančné aktíva k dispozícii na predaj predstavujú nederiváty, ktoré sú určené v tejto kategórii alebo nie sú klasifikované v žiadnej inej kategórii. Sú zahrnuté do stálych aktív, pokiaľ ich Spoločenstvá neplánujú predať do 12 mesiacov od dátumu zostavenia súvahy.

Prvotné vykazovanie a oceňovanie

Nákup a predaj finančných aktív vykazovaných v reálnej hodnote cez výkaz ziskov a strát, držaných do splatnosti a k dispozícii na predaj, sa vykazuje ku dňu transakcie, teda ku dňu, ku ktorému sa Európske spoločenstvá zaviažu aktíva kúpiť alebo predať. Úvery sa vykazujú pri poskytnutí peňažných prostriedkov dlžníkom. Investície sa prvotne vykazujú v reálnej hodnote zvýšenej o transakčné náklady na všetky finančné aktíva, okrem finančných aktív vykazovaných v reálnej hodnote cez výkaz ziskov a strát. Finančné aktíva vykazované v reálnej hodnote cez výkaz ziskov a strát sa prvotne vykazujú v reálnej hodnote a transakčné náklady sa vykazujú ako výdavky vo výkaze výsledku hospodárenia.

Reálna hodnota finančných aktív pri prvotnom vykazovaní je obvykle cenou transakcie (t. j. reálna hodnota prijatého protiplnenia). Avšak v prípade dlhodobého úveru, ktorý nie je úročený alebo je úročený pod hranicou trhových podmienok, sa jeho reálna hodnota môže odhadnúť ako súčasná hodnota všetkých budúcich peňažných príjmov diskontovaných pri použití úrokovej sadzby prevažujúcej na trhu pre podobný nástroj s obdobným úverovým ratingom.

V prípade úverov poskytnutých úradníkom prostredníctvom ESUO v likvidácii sa cena transakcie z praktických dôvodov, ako aj vzhľadom na zásadu materiálnosti použije ako reálna hodnota v momente obstarania, a to nezávisle od akýchkoľvek preferenčných úrokových sadzieb.

Finančné nástroje sú odúčtované vtedy, keď vypršia práva na peňažné toky z investícií, alebo vtedy, keď boli tieto práva prevedené a Európske spoločenstvá previedli v zásade všetky riziká a výnosy z vlastníctva.

Následné oceňovanie

Finančné aktíva k dispozícii na predaj a finančné aktíva vykazované v reálnej hodnote cez výkaz ziskov a strát sa následne precenia na reálnu hodnotu. Zisky a straty vyplývajúce zo zmien reálnej hodnoty v prípade kategórie „finančných aktív vykazovaných v reálnej hodnote cez výkaz ziskov a strát“ sú zahrnuté do výkazu výsledku hospodárenia v období, v ktorom vznikli.

Zmeny v reálnej hodnote peňažných finančných aktív denominovaných v cudzej mene a klasifikovaných ako k dispozícii na predaj, ktoré sa týkajú kurzových rozdielov, sa vykazujú vo výkaze výsledku hospodárenia. Zmeny v reálnej hodnote nepeňažných finančných aktív klasifikovaných ako k dispozícii na predaj sa vykazujú v rezerve reálnej hodnoty. V prípade predaja alebo znehodnotenia finančných aktív klasifikovaných ako k dispozícii na predaj sa kumulované úpravy reálnej hodnoty predtým vykazované v rezerve reálnej hodnoty, vykazujú vo výkaze výsledku hospodárenia.

Úrok z finančných aktív k dispozícii na predaj vypočítaný metódou efektívnej úrokovej sadzby sa vykazuje vo výkaze výsledku hospodárenia. Dividendy z nástrojov vlastného imania klasifikovaných ako k dispozícii na predaj sa vykazujú vtedy, keď Európskym spoločenstvám vznikne právo na prijatie platby.

Reálne hodnoty finančných investícií kótovaných na aktívnom trhu sú založené na súčasných cenách ponuky. Ak trh pre finančné aktíva nie je aktívny (a pre nekótované cenné papiere), Európske spoločenstvá stanovia reálnu hodnotu s použitím metód oceňovania. Tieto metódy zahŕňajú využitie nedávnych transakcií realizovaných za bežných obchodných podmienok, zohľadnenie iných podobných nástrojov, analýzu diskontovaných peňažných tokov, modely oceňovania opcií a iné metódy oceňovania bežne používané účastníkmi trhu.

V prípadoch, keď nemožno spoľahlivo oceniť reálnu hodnotu investícií do majetkových nástrojov, ktoré nemajú na aktívnom trhu kótovanú trhovú cenu, tieto investície sa oceňujú v obstarávacej cene zníženej o straty zo znehodnotenia.

Úvery a pohľadávky a investície držané do splatnosti sa vykazujú v amortizovanej obstarávacej cene s použitím metódy efektívnej úrokovej sadzby. V prípade úverov poskytnutých z vypožičaných prostriedkov nemožno metódu efektívnej úrokovej sadzby vzhľadom na zásadu materiálnosti uplatňovať oddelene na úvery a pôžičky. Transakčné náklady, ktoré vznikajú Európskym spoločenstvám a následne sú účtované poberateľovi úveru, sa vykazujú priamo vo výkaze výsledku hospodárenia.

Zníženie hodnoty finančných aktív

K dátumu zostavenia súvahy Európske spoločenstvá zhodnotia, či existujú objektívne dôkazy o znehodnotení finančných aktív. K znehodnoteniu finančných aktív a ku stratám zo znehodnotenia dochádza len vtedy, ak existujú objektívne dôkazy o znehodnotení následkom jednej alebo viacerých udalostí, ku ktorým došlo po prvotnom vykázaní aktív, a ak má udalosť (alebo udalosti) dosah na odhadované budúce peňažné toky finančných aktív, ktoré možno spoľahlivo odhadnúť.

i)   Aktíva vykázané v amortizovanej obstarávacej cene

Ak existujú objektívne dôkazy, že vznikli straty zo znehodnotenia úverov a pohľadávok alebo z investícií držaných do splatnosti ocenených amortizovanou obstarávacou cenou, strata predstavuje rozdiel medzi účtovnou hodnotou aktív a súčasnou hodnotou odhadovaných budúcich peňažných tokov (okrem budúcich strát z úverov, ktoré nevznikli) diskontovaných pôvodnou efektívnou úrokovou sadzbou finančných aktív. Účtovná hodnota aktív sa zníži a strata sa vykáže vo výkaze výsledku hospodárenia. Ak má úver alebo investície držané do splatnosti pohyblivú úrokovú sadzbu, diskontná sadzba pre výpočet straty zo znehodnotenia predstavuje súčasnú efektívnu úrokovú sadzbu stanovenú v zmluve.

Výpočet súčasnej hodnoty odhadovaných budúcich peňažných tokov zabezpečených finančných aktív odráža peňažné toky, ktoré môžu pochádzať zo zabezpečenia zníženého o náklady spojené s jeho získaním a predajom, bez ohľadu na pravdepodobnosť predaja.

Ak sa v nasledujúcom období výška straty zo znehodnotenia zníži a toto zníženie objektívne súvisí s udalosťou, ktorá nastala po vykázaní znehodnotenia, pôvodne vykázaná strata zo znehodnotenia sa zruší cez výkaz výsledku hospodárenia.

ii)   Aktíva vykázané v reálnej hodnote

V prípade majetkových cenných papierov klasifikovaných ako určených na predaj sa pri posudzovaní, či došlo k ich znehodnoteniu, berie do úvahy dlhšie trvajúce alebo významné zníženie reálnej hodnoty cenného papiera pod jeho obstarávaciu cenu. Ak existujú takéto dôkazy v súvislosti s finančnými aktívami k dispozícii na predaj, kumulatívna strata, meraná ako rozdiel medzi obstarávacou cenou a súčasnou reálnou hodnotou zníženou o stratu zo znehodnotenia týchto finančných aktív predtým vykazovaných vo výkaze výsledku hospodárenia, sa presunie z rezerv a vykáže sa vo výkaze výsledku hospodárenia. Straty zo znehodnotenia majetkových cenných papierov vykázané vo výkaze výsledku hospodárenia sa nezrušia cez výkaz výsledkov hospodárenia. Ak sa v nasledujúcom období reálna hodnota dlhového nástroja klasifikovaného ako k dispozícii na predaj zvýši a toto zvýšenie objektívne súvisí s udalosťou, ktorá nastala po vykázaní straty zo znehodnotenia, strata zo znehodnotenia sa zruší cez výkaz výsledkov hospodárenia.

1.5.5.   Zásoby

Zásoby sa vykazujú buď v obstarávacej cene, alebo v čistej realizovateľnej cene, podľa toho, ktorá je nižšia. Obstarávacia cena sa stanoví metódou FIFO (prvý do skladu, prvý zo skladu). Obstarávacia cena hotových výrobkov a nedokončenej výroby zahŕňa náklady na suroviny, priame mzdové náklady a ostatné priame náklady a príslušnú réžiu (na základe bežnej prevádzkovej kapacity). Čistou realizovateľnou hodnotou je odhadnutá predajná cena za bežných obchodných podmienok, znížená o náklady na realizáciu a predaj.

Ak sa zásoby držia bezplatne alebo za nominálny poplatok na distribúciu, oceňujú sa na základe obstarávacej ceny alebo bežných reprodukčných nákladov, podľa toho, ktorá hodnota je nižšia. Bežné reprodukčné náklady sú náklady, ktoré by Európske spoločenstvá museli znášať pri nadobudnutí aktív ku dňu zostavenia výkazov.

1.5.6.   Predbežné financovanie

Predbežné financovanie je platba určená na poskytnutie zálohy v hotovosti príjemcovi, t. j. počiatočný vklad. Môže byť rozdelené na niekoľko platieb počas doby stanovenej v príslušnej dohode o predbežnom financovaní. Počiatočný vklad alebo záloha sa musia vrátiť alebo použiť na účely, na ktoré boli poskytnuté, a to počas doby stanovenej v dohode. V prípade, že príjemcovi nevznikli oprávnené výdavky, je povinný vrátiť Európskym spoločenstvám zálohu, ktorá mu bola v rámci predbežného financovania poskytnutá. Výška predbežného financovania sa zníži (úplne alebo čiastočne) akceptovaním oprávnených nákladov a výšky vrátených súm.

Ku koncu roka sú nevyrovnané platby predbežného financovania oceňované v pôvodnej výške (výškach) splatenej sumy zníženej o: vrátené sumy, vyrovnané oprávnené sumy, odhadované oprávnené sumy, ktoré neboli ku koncu roka zatiaľ vyrovnané a o zníženia hodnoty.

Úrok z predbežného financovania sa vykazuje ako úrok, ktorý bol získaný v súlade s ustanoveniami príslušnej dohody. Odhad príjmu z časovo rozlíšeného úroku, ktorý je založený na najspoľahlivejších informáciách, sa vykonáva ku koncu roku a zahŕňa sa do súvahy. Záruky súvisiace so sumami predbežného financovania sa uvádzajú v podsúvahe ako podmienené aktíva.

1.5.7.   Pohľadávky

Pohľadávky sa vykazujú v pôvodnej hodnote zníženej o znehodnotenie. K znehodnoteniu pohľadávok dochádza vtedy, ak existujú objektívne dôkazy, že Európske spoločenstvá nebudú schopné vymôcť všetky splatné sumy podľa pôvodných podmienok splatnosti pohľadávok. Výška znehodnotenia predstavuje rozdiel medzi účtovnou hodnotou aktíva a realizovateľnou hodnotou, teda súčasnou hodnotou očakávaných budúcich peňažných tokov diskontovaných trhovou úrokovou sadzbou pre obdobných dlžníkov. Suma znehodnotenia sa vykazuje vo výkaze výsledku hospodárenia. Vykazuje sa aj všeobecné znehodnotenie vo výške 20 % ročne pre nevysporiadané príkazy na vymáhanie pohľadávok, ktoré už nepodliehajú osobitnému znehodnoteniu.

Pozri tiež poznámku 1.5.13, ktorá sa týka časovo rozlíšených príjmov vykazovaných ku koncu roka.

1.5.8.   Peňažné prostriedky a peňažné ekvivalenty

Peňažné prostriedky a peňažné ekvivalenty sú definované ako krátkodobé aktíva. Zahŕňajú peňažnú hotovosť, vklady splatné na požiadanie, ostatné krátkodobé vysoko likvidné investície s pôvodnou splatnosťou do troch mesiacov a kontokorentné úvery. Kontokorentné úvery sú v súvahe zahrnuté v položke finančné záväzky, a to v rámci bežných pasív.

1.5.9.   Zamestnanecké požitky

Penzijné záväzky

Európske spoločenstvá uplatňujú systém s definovanou výškou dôchodkového plnenia. Pri systéme s definovanou výškou dôchodkového plnenia je stanovená výška plnenia, ktoré dostane zamestnanec pri odchode do dôchodku, pričom je obvykle závislá od jedného alebo viacerých faktorov, ako je vek, počet odpracovaných rokov a mzda. Pokiaľ zamestnanci prispievajú zo svojich platov na jednu tretinu očakávaných nákladov na tieto požitky, záväzok sa nefinancuje.

Záväzok vykázaný v súvahe v súvislosti so systémom s definovanou výškou dôchodkového plnenia predstavuje súčasnú hodnotu záväzku z definovaného požitku k dátumu zostavenia súvahy, po odpočítaní reálnej hodnoty aktív systému. Záväzok z definovaného požitku je vypočítaný nezávislými poistnými matematikmi na základe metódy plánovaného ročného zhodnotenia požitkov. Súčasná hodnota záväzku z definovaného požitku sa stanoví diskontáciou odhadovaných budúcich peňažných čerpaní s použitím úrokových sadzieb vysokokvalitných podnikových dlhopisov, ktoré sú vyjadrené v mene, v ktorej bude požitok vyplácaný a ktorých termín splatnosti sa blíži k termínu príslušného penzijného záväzku.

Zisky a straty vyplývajúce z úprav na základe skúseností a zo zmien v poistno-matematických predpokladoch sú okamžite vykazované vo výkaze výsledku hospodárenia. Náklady týkajúce sa v minulosti odpracovaných rokov sa okamžite vykazujú vo výkaze o výsledku hospodárenia, pokiaľ zmeny v dôchodkovom systéme nie sú podmienené zotrvaním zamestnanca v pracovnom pomere na dobu určitú (obdobie nároku). V takomto prípade sa náklady, ktoré sa týkajú rokov odpracovaných v minulosti, rovnomerne amortizujú počas tohto obdobia nároku.

Nemocenské dávky po odchode do dôchodku

Európske spoločenstvá poskytujú svojim zamestnancom príspevky na zdravotnú starostlivosť formou preplácania zdravotných výdavkov. Na ich každodenné spravovanie bol vytvorený osobitný fond („RCAM“). Tento systém využívajú súčasní zamestnanci, dôchodcovia, vdovy alebo vdovci a ich oprávnené osoby.

Príspevky poskytované „neaktívnym osobám“ (dôchodcovia, siroty, atď.) sa klasifikujú ako „Zamestnanecké požitky mimo zamestnania“. Vzhľadom na povahu týchto výhod bol potrebný poistno-matematický výpočet. Záväzky v súvahe sú stanovené na obdobnom princípe ako penzijné záväzky (pozri vyššie).

1.5.10.   Rezervy

Rezervy sa vykazujú vtedy, keď majú Európske spoločenstvá súčasné právne alebo nepriame záväzky v dôsledku minulých udalostí, ak je pravdepodobné, že na vyrovnanie týchto záväzkov bude potrebné vynaložiť prostriedky, a ak je zároveň možné spoľahlivo odhadnúť sumu záväzkov. Na budúce prevádzkové straty sa rezervy netvoria. Výška rezerv odráža najlepší odhad očakávaných výdavkov, ktoré sa predpokladajú na vyrovnanie súčasných záväzkov ku dňu zostavenia výkazov. V prípade, že rezervy zahŕňajú viacero položiek, záväzok sa odhadne na základe váženia všetkých možných výsledkov a ich zodpovedajúcej pravdepodobnosti (metóda „očakávanej hodnoty“).

Ak je vplyv časovej hodnoty peňazí významný, výška rezerv predstavuje súčasnú hodnotu výdavkov, ktoré sa predpokladajú na vyrovnanie záväzkov. Použitá diskontná sadzba je sadzba, ktorá odráža súčasné trhové odhady hodnoty peňazí v danom čase a riziká, ktoré sú pre záväzok špecifické, ale nie riziká, pri ktorých boli odhady budúcich peňažných tokov upravené.

1.5.11.   Finančné záväzky

Finančné záväzky zahŕňajú pôžičky a záväzky na obchodovanie. Pôžičky pozostávajú z pôžičiek od úverových inštitúcií a z dlhov dokladovaných certifikátmi. Pôžičky sa prvotne vykazujú v reálnej hodnote, teda vo výške výnosov z emisie (reálna hodnota prijatého protiplnenia) zníženej o transakčné náklady, následne sa vykazujú v amortizovanej obstarávacej cene použitím metódy efektívnej úrokovej sadzby. Rozdiel medzi výnosmi, zníženými o transakčné náklady, a sumou umorenia sa vykazuje vo výkaze výsledku hospodárenia počas doby trvania pôžičky použitím metódy efektívnej úrokovej sadzby. Klasifikujú sa ako stále pasíva, s výnimkou, keď ich splatnosť predstavuje menej ako 12 mesiacov od dátumu zostavenia súvahy. V prípade úverov poskytnutých z vypožičaných prostriedkov nemožno metódu efektívnej úrokovej sadzby vzhľadom na zásadu materiálnosti uplatňovať oddelene na úvery a pôžičky. Transakčné náklady, ktoré vznikajú Európskym spoločenstvám a následne sú účtované poberateľom úveru, sa vykazujú priamo vo výkaze výsledku hospodárenia.

Záväzky na obchodovanie zahŕňajú deriváty, ktoré nespĺňajú podmienky na účtovanie o zaistení, ak je ich reálna hodnota negatívna. Účtujú sa na základe rovnakej metódy ako aktíva na obchodovanie, pozri poznámku 1.5.4.

1.5.12.   Záväzky

Značná časť záväzkov Spoločenstiev nesúvisí s nákupom tovaru a služieb, ale predstavuje nevyplatené žiadosti o náhradu nákladov predložené príjemcami grantov či iných finančných prostriedkov Spoločenstiev. Po prijatí žiadosti o náhradu nákladov sa vykazujú ako záväzky na požadovanú sumu a po overení ich zodpovední pracovníci uznajú za oprávnené. V tejto fáze sa oceňujú v uznanej a oprávnenej hodnote.

Záväzky vyplývajúce z nákupu tovaru a služieb sa vykazujú po prijatí faktúry v pôvodnej hodnote a zodpovedajúce výdavky sa zaúčtujú po doručení dodávky alebo poskytnutí služieb a jej akceptovaní Európskymi spoločenstvami.

1.5.13.   Časovo rozlíšené a odložené príjmy a výdavky

V súvislosti s prechodom na účtovníctvo založené na časovom rozlíšení je dôležité zabezpečiť, aby sa transakcie, ktoré boli počas roka realizované, vykázali v správnom účtovnom roku – princíp cut-off: transakcie sa musia vykázať v období, s ktorým súvisia. Je potrebné ohodnotiť najmä oprávnené výdavky, ktoré vznikli príjemcom finančných prostriedkov Spoločenstva, ale ktoré ešte neboli Spoločenstvám oznámené (časovo rozlíšené výdavky). Aby sa dosiahol najlepší odhad týchto súm, uplatňujú sa rôzne metódy v závislosti od druhu činností a dostupných informácií. Niektoré platby sa naopak uskutočňujú v bežnom roku, hoci sa vzťahujú na nasledujúce obdobia (odložené výdavky), a je potrebné ich identifikovať a zahrnúť v rámci príslušného obdobia.

Podľa účtovných pravidiel Európskych spoločenstiev sa transakcie a udalosti vykazujú vo finančných výkazoch v období, s ktorým súvisia. Na konci účtovného obdobia sa časovo rozlíšené výdavky vykazujú na základe odhadovanej výšky rovnajúcej sa povinnosti na prevod aktív splatných v danom období. Výpočet časovo rozlíšených výdavkov sa vykoná v súlade s operatívnymi a praktickými pokynmi vydaným Komisiou s cieľom zabezpečiť, aby finančné výkazy poskytovali pravdivý a úplný obraz.

Príjmy by sa mali rovnako zaúčtovať do obdobia, s ktorým súvisia. Na konci roka by sa mala táto suma, v prípade, že nebola predložená faktúra, ale služby boli poskytnuté a dodávka doručená, alebo ak existuje zmluvné dojednanie (t. j. odkazom na zmluvu), oceniť a vykázať vo finančných výkazoch ako časovo rozlíšené príjmy.

Navyše, ak bola faktúra na konci roka vystavená, avšak služby neboli ešte poskytnuté alebo tovar nebol ešte dodaný, príjmy budú odložené a vykázané v následnom účtovnom období.

1.6.   VÝKAZ VÝSLEDKU HOSPODÁRENIA

1.6.1.   Príjmy

Príjmy z iných ako výmenných operácií

Ide o veľkú väčšinu príjmov Spoločenstiev a patria sem najmä priame a nepriame dane a vlastné zdroje. Okrem daní môžu Európske spoločenstvá prijímať platby aj od druhých strán, ako napríklad clá, pokuty a dary.

Zdroje založené na HND a zdroje založené na DPH

Pohľadávky a súvisiace príjmy sa vykazujú vtedy, keď Európske spoločenstvá zašlú členským štátom žiadosť o poskytnutie ich finančných príspevkov. Tie sa oceňujú vo výške „vybratej sumy“. Keďže zdroje založené na DPH a HND vychádzajú z odhadov údajov za príslušný rozpočtový rok, možno ich v súvislosti so zmenami upravovať až do predloženia konečných údajov členských štátov. Vplyv zmeny v odhade sa zohľadní pri stanovení čistého prebytku alebo deficitu počas obdobia, v ktorom zmena vznikla.

Tradičné vlastné zdroje

Pohľadávky a súvisiace príjmy sa vykazujú po tom, ako členské štáty predložia príslušné mesačné výkazy A (zahŕňajúce vybraté clá a splatné zaručené a nespochybnené sumy). Ku dňu zostavenia výkazov sa príjmy vybraté členskými štátmi za dané obdobie, ktoré ale ešte neboli vyplatené Európskym spoločenstvám, odhadujú a vykazujú ako časovo rozlíšené príjmy. Štvrťročné výkazy B (zahŕňajúce nevybraté a nezaručené clá a zaručené sumy spochybnené dlžníkom) predložené členskými štátmi sa vykazujú ako príjmy znížené o náklady na výber, na ktoré majú nárok (25 %). Vo výkaze výsledku hospodárenia sa navyše vykáže zníženie hodnoty vo výške odhadovaných nevymožených prostriedkov.

Pokuty

Pohľadávky a súvisiace príjmy sa vykazujú po prijatí rozhodnutia Európskych spoločenstiev uložiť pokutu a po jeho úradnom oznámení adresátovi. V prípade pochybností o solventnosti podniku je potrebné vykázať zníženie hodnoty nároku. Po rozhodnutí uložiť pokutu majú dlžníci dva mesiace odo dňa oznámenia na to, aby:

Keďže odvolanie nemá odkladný účinok (článok 242 Zmluvy o ES), výška pokuty sa musí uhradiť v stanovenej trojmesačnej lehote. Dlžníci majú dve možnosti: pokutu predbežne uhradiť alebo predložiť bankovú záruku na danú sumu.

Ak sa podnik proti rozhodnutiu odvolá, pričom pokutu už predbežne uhradil, suma sa vykáže ako podmienené pasíva. Keďže odvolanie dlžníka voči rozhodnutiu Spoločenstiev nemá odkladný účinok, prijaté peňažné prostriedky sa použijú na vyrovnanie pohľadávky. Ak je namiesto platby predložená záruka, pokuta sa ďalej vedie ako pohľadávka a záruka sa vykáže ako podmienené aktívum.

Ak je pravdepodobné, že Súd prvého stupňa nerozhodne v prospech Spoločenstiev, vykazujú sa rezervy na pokrytie rizika. Ak bola namiesto toho poskytnutá záruka, nevyrovnaná pohľadávka sa náležite odpíše. Kumulovaný úrok, ktorý Európske spoločenstvá získajú z bankových účtov, na ktorých boli uložené platby, sa vykáže ako príjem a všetky podmienené pasíva sa náležite zvýšia.

Náhrada výdavkov

Pre operácie, u ktorých vzniká nárok na refundáciu predtým zaplatených výdavkov z Európskeho rozpočtu konečnému príjemcovi, tretej krajine alebo členskému štátu, sa vyhotovia inkasné príkazy a zúčtujú sa takto:

Príjmy z výmenných operácií

Príjmy z predaja tovaru sa vykazujú vtedy, keď značná časť rizika a výnosov z vlastníctva tovaru prechádza na kupujúceho.

Príjmy súvisiace s transakciou zahŕňajúcou poskytovanie služieb sa vykazujú na základe stupňa realizácie transakcie ku dňu zostavenia výkazov.

Úrokové výnosy a náklady

Úrokové výnosy a náklady sa vykazujú vo výkaze výsledku hospodárenia použitím metódy efektívnej úrokovej sadzby. Ide o metódu výpočtu amortizovanej obstarávacej ceny finančných aktív alebo finančných pasív a rozdelenia úrokových výnosov a nákladov v rámci príslušného obdobia. Efektívna úroková sadzba je sadzba, ktorá presne diskontuje odhadované budúce peňažné platby alebo príjmy prostredníctvom očakávanej životnosti finančného nástroja (prípadne kratšieho obdobia) tak, aby sa rovnali čistej účtovnej hodnote finančných aktív alebo finančných pasív. Pri výpočte efektívnej úrokovej sadzby Európske spoločenstvá odhadujú peňažné toky s prihliadnutím na všetky zmluvné podmienky finančného nástroja (napr. možnosť platby vopred), avšak neprihliadajú na budúce úverové straty. Výpočet zahŕňa všetky poplatky a body vyplatené alebo prijaté medzi zmluvnými stranami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou efektívnej úrokovej sadzby, transakčných nákladov a všetkých ostatných prémií alebo diskontov.

V prípade úverov poskytnutých z vypožičaných prostriedkov nemožno metódu efektívnej úrokovej sadzby vzhľadom na zásadu materiálnosti uplatňovať oddelene na úvery a pôžičky. Transakčné náklady, ktoré vznikajú Európskym spoločenstvám a následne sú účtované poberateľovi úveru sa vykazujú priamo vo výkaze výsledku hospodárenia.

Po odpísaní finančných aktív alebo skupiny obdobných finančných aktív v dôsledku straty zo znehodnotenia sa úrokové výnosy vykazujú na základe úrokovej sadzby použitej na diskontovanie budúcich peňažných tokov na účely ocenenia straty zo znehodnotenia.

Výnosy z dividend

Výnosy z dividend sa vykazujú, keď vznikne právo na prijatie platieb.

1.6.2.   Výdavky

Výdavky na výmenné operácie súvisiace s nákupom tovaru a služieb sa vykazujú po doručení dodávky a jej akceptovaní Európskymi spoločenstvami. Oceňujú sa v pôvodnej fakturovanej cene.

Výdavky na iné ako výmenné operácie sú pre Európske spoločenstvá charakteristické a predstavujú väčšinu ich výdavkov. Súvisia s prevodmi prostriedkov v prospech príjemcu a možno ich rozdeliť na tri skupiny: nároky, prevody na základe dohody a diskrečné granty, príspevky a dary.

Prevody sa vykazujú ako výdavky v dobe, počas ktorej došlo k udalostiam, ktoré viedli k prevodom, a to v tom prípade, ak povaha prevodu zodpovedá ustanoveniam nariadenia (nariadenie o rozpočtových pravidlách, Služobný poriadok alebo iné nariadenie) alebo ak došlo k podpísaniu zmluvy, ktorá prevod oprávňuje a príjemca splnil všetky podmienky oprávnenosti a dlžnú čiastku je možné primeraným spôsobom odhadnúť.

Po prijatí žiadosti o platbu alebo žiadosti o náhradu nákladov, ktoré spĺňajú kritériá vykazovania, sa vykazujú ako výdavky vo výške oprávnenej sumy. Ku koncu roka sa vzniknuté oprávnené výdavky, na ktoré už príjemcovi nárok vznikol, ale ešte neboli vykázané, odhadujú a vykazujú ako časovo rozlíšené výdavky.

1.7.   PODMIENENÉ AKTÍVA A PASÍVA

Podmienené aktíva

Podmienené aktíva predstavujú možné aktíva, ktoré sú dôsledkom minulých udalostí a ktorých existencia bude potvrdená jedine tým, či v budúcnosti nastane, resp. nenastane jedna alebo viacero neistých udalostí, ktorých vznik nezávisí od Európskych spoločenstiev. Údaje o podmienených aktívach sa uvedú vtedy, ak je pravdepodobný prílev zdrojov predstavujúcich ekonomický prospech alebo potenciál služieb.

Podmienené aktíva sa neustále oceňujú ku každému dátumu súvahy s cieľom zabezpečiť, aby sa vývoj náležité zohľadnil vo finančných výkazoch. Ak je prílev zdrojov predstavujúcich ekonomický prospech alebo potenciál služieb prakticky istý a hodnotu aktív možno spoľahlivo oceniť, aktíva a súvisiace príjmy sa vykazujú vo finančných výkazoch v rámci obdobia, v ktorom došlo ku zmene.

Podmienené pasíva

Podmienené pasíva predstavujú možné záväzky, ktoré sú dôsledkom minulých udalostí a ktorých existencia bude potvrdená jedine tým, či v budúcnosti nastane, resp. nenastane jedna alebo viacero neistých udalostí, ktorých vznik nezávisí od Európskych spoločenstiev, alebo súčasný záväzok, ktorý vznikol z minulých udalostí, avšak nie je vykázaný, pretože nie je pravdepodobné, že úbytok zdrojov predstavujúcich ekonomický prospech alebo potenciál služieb sa bude vyžadovať na vyrovnanie záväzkov, alebo preto, že v niektorých mimoriadnych prípadoch nie je možné výšku záväzkov dostatočne spoľahlivo stanoviť.

Údaje o podmienených záväzkoch sa uvádzajú, ak pravdepodobnosť úbytku zdrojov predstavujúcich ekonomický prospech alebo potenciál služieb nie je malá. Zatiaľ čo ES je vystavené určitým rizikám v dôsledku povahy jeho každodenných činností (napr. implementácie a presadzovania právnych predpisov a noriem EÚ) a podobne ako mnohé verejnoprávne subjekty niektoré z týchto rizík sú samopoistené, neuvádzajú sa žiadne podmienené pasíva, kým nenastane špecifická udalosť, nakoľko až dovtedy je pravdepodobnosť úbytku zdrojov malá.

Podmienené pasíva sa neustále oceňujú ku každému dátumu súvahy, aby sa stanovilo, či sa nezmenila pravdepodobnosť úbytku zdrojov predstavujúcich ekonomický prospech alebo potenciál služieb. Ak je pravdepodobné, že úbytok zdrojov predstavujúcich ekonomický prospech alebo potenciál služieb sa bude vyžadovať v súvislosti s položkou považovanou za podmienené pasíva, vykážu sa vo finančných výkazoch rezervy v rámci obdobia, v ktorom došlo k zmene pravdepodobnosti.

Záväzky týkajúce sa budúceho financovania

Záväzky týkajúce sa budúceho financovania predstavujú právne alebo nepriame záväzky, zvyčajne zmluvné záväzky, ktoré prijali Európske spoločenstvá a ktoré si v budúcnosti môžu vyžiadať úbytok zdrojov.

Záruky

Záruky predstavujú potenciálne aktíva alebo záväzky, ktoré sú dôsledkom minulých udalostí a ktorých existencia bude potvrdená tým, či vznikne, resp. nevznikne predmet záruky. Záruky sa teda kvalifikujú ako podmienené aktíva alebo pasíva. Záruka je vysporiadaná vtedy, ak predmet záruky už neexistuje. Záruka sa realizuje vtedy, ak sú splnené podmienky na vyžiadanie platby od ručiteľa.

2.   POZNÁMKY K SÚVAHE

STÁLE AKTÍVA

2.1.   NEHMOTNÉ AKTÍVA

Nehmotné aktíva sú identifikovateľné nepeňažné aktíva bez fyzickej podstaty. Pre zapísanie v súvahe na strane aktív je rozhodujúce, že ich musí kontrolovať účtovná jednotka a musia prinášať budúci ekonomický prospech Európskym spoločenstvám. Sumy sa primárne týkajú počítačových softvérov.

2.2.   HMOTNÉ FIXNÉ AKTÍVA

2.2.1.   Pozemky a budovy

V niektorých krajinách nie je možné odlíšiť hodnotu pozemku od hodnoty budovy, nakoľko boli predané ako jeden celok. Hodnota pozemku, ktorý nepodlieha amortizácii, nebude stanovená samostatne, pokiaľ to nebude nevyhnutné, t. j. kvôli následným výdavkom, ako je budova novej nehnuteľnosti alebo čiastočný predaj.

2.2.2.   Nedokončené aktíva

Dňa 1. februára 2007 Rada podpísala zmluvu o nadobudnutí budovy LEX za konečnú cenu 260 mil. EUR. Súvisiaca hodnota k 31. decembru 2006 zahrnutá do tejto položky vo výške 224 mil. EUR bola prevedená do položky „Pozemky a budovy“ v roku 2007. V októbri 2004 podpísal Parlament zmluvu o finančnom prenájme s opčným právom na kúpu komplexu budov v Bruseli, ktorého stavba začala v roku 2004. V novembri 2004 bola uhradená prvá záloha vo výške 40 mil. EUR. Do podpísania predbežného kolaudačného protokolu má Parlament právo uhrádzať ďalšie zálohové platby, pričom k 31. decembru 2007 bolo vyplatených 318 mil. EUR zodpovedajúcich prácam vykonaným k tomuto dátumu (k 31. decembru 2006 bolo vyplatených 253 mil. EUR).

HMOTNÉ FIXNÉ AKTÍVA

Náklady, ktoré sa ešte majú vyplatiť v súvislosti s finančným prenájmom a podobnými právami, sú uvedené na strane dlhodobých a krátkodobých pasív v súvahe (pozri taktiež poznámky E.2.15 a E.2.18.1). Sú rozdelené takto:

FINANČNÉ PRENÁJMY

2.3.   DLHODOBÉ INVESTÍCIE

Táto položka zahŕňa investície realizované s cieľom vytvoriť trvalé väzby a podporiť činnosti Európskych spoločenstiev. Zahŕňa tiež čisté aktíva Garančného fondu.

2.3.1.   Investície v pridružených podnikoch: EIF

Európsky investičný fond (EIF) je finančná inštitúcia Európskej únie, ktorá sa špecializuje na rizikový kapitál a záruky pre malé a stredné podniky. Na základe rozhodnutia Rady zo 6. júna 1994 Európske spoločenstvá zastúpené Komisiou upísali spolu 600 mil. ECU z kapitálu EIF, čo predstavuje 600 akcií. Táto suma tvorí 30 % kapitálu EIF. K 31.decembru 2006 Komisia vyplatila plnú výšku splatného kapitálu, čo predstavuje 20 % celkového kapitálu. Zatiaľ čo nevyrovnané platby z nevyžiadaného kapitálu (80 %) predstavujú spolu 480 mil. EUR.

Rozhodnutím Rady 2007/247/ES z 19. apríla 2007 sa rozhodlo o účasti Spoločenstiev na navýšení kapitálu EIF. Dodržiavajúc toto rozhodnutie Komisia v priebehu roku 2007 upísala 91 akcií z celkového počtu 770 emitovaných akcií. ES upísali celkovú nominálnu sumu 91 mil. EUR, z ktorej bolo vyplatených 20 % nominálnej sumy (18 mil. EUR) a celkové emisné ážio 12 mil. EUR. Emisné ážio bolo stanovené určením novej ceny akcie na základe čistej hodnoty aktív za jednu akciu k 31. decembru 2006. K 31. decembru 2007 Komisia upísala celkovú sumu 691 mil. EUR (zo sumy 2 770 mil. EUR) akciového kapitálu EIF. Toto predstavuje 24,95 % celkového akciového kapitálu EIF. Komisia uhradila 20 %, pričom nevyžiadaný zostatok predstavoval sumu 553 mil. EUR k 31. decembru 2007.

Na základe dohody medzi Komisiou a Európskou investičnou bankou (EIB) podpísanej v roku 2005 má Komisia právo kedykoľvek predať svoje akcie Európskej investičnej banke za cenu zodpovedajúcu oceneniu Európskym investičným fondom delenú celkovým počtom emitovaných akcií. Hodnota opcie na predaj je takmer nulová, pretože vzorec použitý na stanovenie kúpnej ceny akcií je podobný vzorcu použitému na stanovenie čistého vlastného imania EIF.

Na oceňovanie akcií Spoločenstiev v EIF sa v súlade s účtovnými pravidlami používa metóda ekvivalencie. Hodnota akcií je teda ocenená na 24,95 % vlastného kapitálu EIF, ktorého výška k 31. decembru 2007 bola 246 mil. EUR (2006: 208 mil. EUR), z čoho 13 mil. EUR je zahrnutých do výsledku za rok 2007. V roku 2007 boli získané dividendy v hodnote 6 mil. EUR, ktoré súviseli s rozpočtovým rokom 2006.

2.3.2.   Podiel v spoločných podnikoch

Galileo

S cieľom realizovať vývojovú fázu programu Galileo bol v zmysle článku 171 Zmluvy o založení ES zriadený spoločný podnik nariadením Rady (ES) č. 876/2002, a to na obdobie 4 rokov (2002 až 2006). Cieľom tohto právneho subjektu je zabezpečiť jednotnosť správy a finančnej kontroly vývoja programu Galileo a na tento účel mobilizovať prostriedky pridelené na tento program. Zakladajúcimi členmi sú Európske spoločenstvá zastupované Komisiou a Európska vesmírna agentúra (EVA). Komisia sprístupňuje požadované prostriedky na spolufinancovanie súvisiacich činností vývojovej fázy spoločnému podniku Galileo (GJU) prostredníctvom grantov poskytnutých v rámci rozpočtu transeurópskych sietí (TEN).

Európsky úrad pre dohľad nad globálnymi navigačnými satelitnými systémami GNSS (GSA), agentúra Spoločenstva zriadená v roku 2004, prevzal úradne zodpovednosť od GJU k 1. januáru 2007, nakoľko GJU bol daný do likvidácie. Keďže tento nový orgán mal pôvodne prevádzkovať verejno-súkromné partnerstvo na základe rozhodnutia Rady prijatého v novembri 2007, má byť teraz program Galileo financovaný z rozpočtu EÚ. Ku koncu roka 2007, napriek podpísaniu dohôd medzi zainteresovanými stranami (GJU, Európska vesmírna agentúra, GSA), vlastníctvo aktív projektu nebolo úplne prevedené z ESA na ES. Pretože sa pri prevode aktív vyskytla určitá nezrovnalosť a oneskorenie, z dôvodov prezieravosti ES nevykázala aktíva tohto programu vo svojej súvahe. Hneď ako budú problémy s prevodom vyriešené, počíta sa s tým, že aktíva budú potom vykázané.

Čisté aktíva GJU v likvidácii na konci roku predstavovali sumu 0 mil. EUR. Galileo je zaúčtovaný s použitím metódy ekvivalencie. Za rok 2007 predstavoval podiel Komisie na stratách spoločného podniku sumu 9 mil. EUR. Hodnota investície k 31. decembru 2007 predstavovala 0 mil. EUR, pričom investícia vo výške 585 mil. EUR sa znížila o kumulovaný podiel strát vo výške 585 mil. EUR. Suma 53 mil. EUR splatného kapitálu bola uhradená Európskym spoločenstvám v roku 2007.

SESAR

Cieľom tohto spoločného podniku je zabezpečiť modernizáciu európskeho systému riadenia letovej prevádzky koordinovaním a sústredením príslušných snáh v oblasti výskumu a vývoja v EÚ. Spoločný podnik SESAR bol zriadený dňom uverejnenia príslušného nariadenia v Úradnom vestníku Európskej únie a zanikne osem rokov po schválení európskeho akčného plánu riadenia letovej prevádzky Radou.

Zakladajúci členmi spoločného podniku SESAR sú:

Členovia budú mať hlasy zodpovedajúce ich príspevkom. Obidvaja zakladajúci členovia majú rovnaké rozpočtované príspevky, a teda aj rovnaký počet hlasov, čím sa zamedzí kontrole jednou stranou.

Program sa začal koncom roku 2007 a k 31. decembru 2007 Komisia realizovala počiatočnú investíciu vo výške 10 mil. EUR: Vzhľadom na to, že neexistovali finančné výkazy za rok 2007, investícia bola ocenená v obstarávacej cene.

ITER

Medzinárodná organizácia pre energiu jadrovej syntézy ITER zahŕňa Európske spoločenstvá a ostatné strany z Číny, Indie, Ruska, Kórey, Japonska a USA. ITER bol vytvorený s cieľom:

Rada je hlavným orgánom ITER a pozostáva zo zástupcov členov. Každý člen môže vymenovať do Rady až štyroch zástupcov. Hlavné strategické rozhodnutia sa budú prijímať jednomyseľným hlasovaním. Príslušné váhy hlasov členov zodpovedajú ich príspevkom do ITER. K 31. decembru 2007 Spoločenstvá do ITER investovali priamo 39 mil. EUR.

2.3.3.   Garančný fond

ČISTÉ AKTÍVA GARANČNÉHO FONDU (4)

Garančný fond pre vonkajšie opatrenia zahŕňa úvery zaručené Spoločenstvami na základe rozhodnutia Rady, predovšetkým operácie poskytovania úverov mimo Európskej únie Európskou investičnou bankou (EIB), úvery v rámci makrofinančnej pomoci (MFA) a úvery Euratomu mimo Európskej únie. Fond je finančne dotovaný platbami zo všeobecného rozpočtu Spoločenstiev vo výške 9 % kapitálovej hodnoty operácií, výnosov z úrokov z investícií uskutočnených z aktív fondu a zo súm vymožených od neplatiacich dlžníkov, pre ktorých fond musel aktivovať svoju záruku. Každý vzniknutý ročný prebytok bude vrátený do osobitnej položky vo výkaze príjmov vo všeobecnom rozpočte Európskych spoločenstiev.

Od Európskych spoločenstiev sa vyžaduje zahrnúť záručnú rezervu na krytie úverov pre tretie krajiny. Táto rezerva je určená na krytie požiadaviek Garančného fondu a v prípade potreby na aktivované záruky prevyšujúce sumu dostupnú v rámci fondu, takže tieto sumy sa môžu zahrnúť do rozpočtu.

Táto rezerva 1 118 mil. EUR zodpovedá cieľovej sume 9 % úverov nesplatených k 31. decembru 2007. Čisté aktíva fondu k 31. decembru 2007 predstavujú celkovú sumu 1 152 mil. EUR (pred elimináciou dlhového certifikátu MFA). Rozdiel medzi čistými aktívami a sumou rezervy zodpovedá prebytku, ktorý sa má vrátiť do rozpočtu, t. j. 34 mil. EUR.

Záručný fond vlastní jednu obligáciu s pohyblivou úrokovou mierou vydanú Európskymi spoločenstvami (MFA) vo výške 3 mil. EUR, takže aktíva (GF), ako aj pasíva (MFA) musia byť z účtov Spoločenstiev odstránené. Zmeny v reálnej hodnote v portfóliu dlžných cenných papierov AFS boli vykázané vo vlastnom imaní v roku 2007, pričom celkovo predstavovali sumu (19) mil. EUR [v roku 2006: (32) mil. EUR].

Stratégie riadenia rizika Garančného fondu sú opísané v oddiele E.7.

2.3.4.   Ostatné investície

2.3.4.1.   Aktíva k dispozícii na predaj

V tejto položke sú zahrnuté investície a podiely kúpené s cieľom pomôcť prijímateľom rozvíjať ich obchodnú činnosť.

Dlhodobé aktíva k dispozícii na predaj

Investície Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR)

Komisia upísala 3 % z celkového kapitálu EBOR vo výške 20 mld. EUR. K dátumu zostavenia súvahy vyžiadaná suma predstavovala 157 mil. EUR, z čoho 154 mil. EUR bolo splatených. Nevyrovnané platby z vyžiadaného kapitálu (3 mil. EUR) sú zapísané v rámci dlhodobých pasív a zaúčtované v amortizovaných hodnotách. Nevyrovnané platby z nevyžiadaného kapitálu dosahujú sumu 443 mil. EUR a sú zahrnuté v podsúvahe ako podmienené záväzky. Keďže EBOR nie je kótovaná na žiadnej burze cenných papierov a vzhľadom na zmluvné obmedzenia zahrnuté v stanovách EBOR, týkajúce sa okrem iného predaja účastí, ktoré sú limitované na úrovni obstarávacích nákladov a majú na ne oprávnenie iba súčasní akcionári, akciový podiel Komisie je oceňovaný v cene zníženej o akékoľvek odpisy zo znehodnotenia.

Operácie rizikového kapitálu (RCO)

V rámci operácií rizikového kapitálu sa poskytujú prostriedky finančným sprostredkovateľom na financovanie majetkových investícií. Napriek tomu, že niektoré zmluvy majú charakter úveru, keďže veľká väčšina týchto finančných zmlúv nemá základné a podstatné charakteristiky úveru (keďže neexistuje žiadny fixný splátkový kalendár alebo úroková sadzba dohodnutá pre zmluvné plnenie istiny), celé portfólio sa považuje za nepriame majetkové investície. Sú držané v historických cenách znížených o opravné položky z dôvodu znehodnotenia, keďže na aktívnom trhu neexistujú kótované trhové ceny a ich reálnu hodnotu nemožno v súčasnosti spoľahlivo stanoviť.

Ostatné investície

Najvýznamnejšie sumy sa týkajú programu rastu a zamestnanosti a programu MAP pod správou EIF, ktoré podporujú zakladanie a financovanie začínajúcich MSP prostredníctvom investovania do vhodných špecializovaných fondov rizikového kapitálu (98 mil. EUR). Taktiež je zahrnutých 55 mil. EUR, týkajúcich sa Európskeho fondu pre juhovýchodnú Európu (EFSE), ktorý je investičnou spoločnosťou s variabilným akciovým kapitálom (SICAV). Hlavným cieľom EFSE je podporovať hospodársky rozvoj a prosperitu v juhovýchodnej Európe prostredníctvom dlhodobého poskytovania dodatočných finančných prostriedkov na rozvoj, a to pomocou miestnych finančných sprostredkovateľov. Súčasné hlasovacie práva Spoločenstiev predstavujú 16 %.

2.3.4.2.   Aktíva držané na obchodovanie

ESUO v likvidácii (ESUO) uzatvorilo dohodu o úrokovom swape a dohodu o úrokovom a krížovom menovom úrokovom swape. Reálna hodnota úrokových swapov bola získaná tak, že sa diskontovali čisté fixné peňažné toky prostredníctvom použitia sadzieb swapov s nulovým kupónom k dátumu zostavenia súvahy. Reálna hodnota (vrátane časovo rozlíšených úrokov) swapov s konečnou splatnosťou viac ako jeden rok po dátume zostavenia súvahy predstavuje 13 mil. EUR (2006: 21 mil. EUR).

2.4.   ÚVERY

Táto položka zahŕňa sumy úverov dlžné Európskym spoločenstvám a splatné za obdobie dlhšie než jeden rok.

2.4.1.   Úvery poskytnuté z rozpočtu Európskych spoločenstiev a od ESUO v likvidácii

Úvery s osobitnými podmienkami

Úvery s osobitnými podmienkami sú úvermi poskytnutými pri preferenčných úrokových sadzbách v rámci spolupráce s nečlenskými krajinami. Efektívne úrokové sadzby týchto úverov sa pohybujú od 7,39 % do 12,36 %.

Úvery na výstavbu bytov zo strany ESUO v likvidácii (ESUO)

Úvery na výstavbu bytov sú úvery poskytnuté z vlastných zdrojov ESUO v súlade s článkami 54 a 54.2 Zmluvy o založení ESUO. Tieto úvery sa poskytujú pri fixnej úrokovej sadzbe 1 % a považujú sa teda za úvery poskytnuté pri preferenčných úrokových sadzbách. Efektívne úrokové sadzby týchto úverov sa pohybujú od 2,806 % do 22,643 %.

2.4.2.   Úvery poskytnuté z vypožičaných prostriedkov

Úvery poskytnuté v rámci makrofinančnej pomoci (MFA)

Makrofinančná pomoc je finančným nástrojom s politickým základom pre voľnú a otvorenú platobnú bilanciu a/alebo podporu z rozpočtu pre partnerské tretie krajiny, ktorých geografická poloha je blízko územia EÚ. Má podobu strednodobých/dlhodobých úverov alebo grantov alebo ich primeranej kombinácie a vo všeobecnosti je doplnením financovania poskytnutého v kontexte programu úprav a reforiem podporovaného z MMF.

Na základe zásady materiálnosti sa metóda efektívnej úrokovej sadzby neuplatňuje samostatne na úvery a pôžičky. Transakčné náklady sú priamo vykázané ako výdavky priamo vo výkaze výsledku hospodárenia.

Úvery Euratomu

Euratom je samostatná právnická osoba Európskej únie, ktorú zastupuje Európska komisia. Finančným cieľom tohto subjektu je poskytovať úvery členským a nečlenským štátom, a to takto:

Na základe zásady materiálnosti sa metóda efektívnej úrokovej sadzby neuplatňuje samostatne na úvery a pôžičky. Transakčné náklady sú vykázané ako výdavky priamo vo výkaze výsledku hospodárenia.

Úvery poskytnuté od ESUO v likvidácii

Táto položka zahŕňa predovšetkým úvery poskytnuté od ESUO v likvidácii z vypožičaných prostriedkov v súlade s článkami 54 a 56 Zmluvy o ESUO, ako aj dva nekótované dlhové cenné papiere emitované Európskou investičnou bankou (EIB) ako náhrada za neplatiacich dlžníkov. Tieto dlhové cenné papiere budú držané až do ich konečnej splatnosti (2017 a 2019), aby sa pokryli splátky súvisiacich pôžičiek. Zmeny účtovnej hodnoty zodpovedajú zmene časovo rozlíšených úrokov s pripočítaním amortizácie roku, v ktorom sa vyplatili prémie a na začiatku ktorého vznikli transakčné náklady, vypočítaných podľa metódy efektívnej úrokovej sadzby.

Efektívne úrokové sadzby (vyjadrené ako škála úrokových sadzieb) sú uvedené v nasledujúcej tabuľke:

2.5.   DLHODOBÉ PREDBEŽNÉ FINANCOVANIE

Najvýznamnejšie sumy dlhodobého predbežného financovania sa týkajú akcií štrukturálnych fondov. Keďže mnohé z týchto projektov majú dlhodobý charakter, je nevyhnutné, aby súvisiace zálohy boli k dispozícii na dobu viac než jeden rok. Tieto sumy predbežného financovania sú preto uvedené ako dlhodobé aktíva. Podstatné zníženie súm predbežného financovania v rámci zdieľaného hospodárenia pochádza zo štrukturálnych fondov, kde transakcie súvisiace s programami 2000 – 2006 boli pridelené pod krátkodobé predbežné financovanie (pozri poznámku E.2.9). Je to z toho dôvodu, že tieto programy sa týkajú opatrení, ktoré sa majú vykonať do konca roku 2008. Príslušné sumy predbežného financovania budú preto zúčtované počas roku 2008, alebo ako súčasť koncoročného vykonania účtovnej závierky.

2.6.   DLHODOBÉ POHĽADÁVKY

Sumy, ktoré majú byť prijaté od členských štátov, sa vzťahujú na sumy, ktoré majú vyplatiť bývalé pristupujúce krajiny Európskemu spoločenstvu uhlia a ocele v likvidácii. Celková výška príspevkov je 212 mil. EUR (vrátane Bulharska a Rumunska) a má byť vyplatená v štyroch splátkach do roku 2012. Čistá súčasná hodnota týchto príspevkov bola ku koncu roka 144 mil. EUR (2006: 138 mil. EUR), pričom bola rozdelená medzi dlhodobé pohľadávky vo výške 93 mil. EUR (2006: 104 mil. EUR) a krátkodobé pohľadávky vo výške 51 mil. EUR (2006: 34 mil. EUR). Sumy splatné k 31. decembru 2006 zo strany členských štátov zahŕňajú aj 168 mil. EUR, ktoré sa týkajú rozhodnutia Komisie z roku 2005 o znížení pomoci poskytnutej z ERDF jednému členskému štátu. Táto suma je teraz zahrnutá ako krátkodobá pohľadávka a je splatná v roku 2008.

OBEŽNÉ AKTÍVA

2.7.   ZÁSOBY

Zásoba publikácií, ktorú uchováva a/alebo spravuje Úrad pre publikácie, je ocenená v obstarávacej cene alebo čistej realizovateľnej hodnote, ktorá je približne nulová. Ďalej, publikácie distribuované zdarma boli odpísané v plnej výške, pretože ich čistá realizovateľná hodnota je nulová. Tieto odpisy predstavujú 18 mil. EUR a v dôsledku toho je účtovná hodnota vyššie uvedených publikácií nulová.

2.8.   KRÁTKODOBÉ INVESTÍCIE

Krátkodobé investície pozostávajú z cenných papierov na predaj, ktoré sú nakupované kvôli ich investičnej návratnosti alebo investičnému výnosu, alebo držané preto, aby tvorili určitú štruktúru aktív alebo aby pôsobili ako druhotný zdroj likvidity, a preto môžu byť predané v dôsledku potrieb likvidity alebo zmien úrokových sadzieb.

2.8.1.   Krátkodobé aktíva k dispozícii na predaj

ESUO v likvidácii

Všetky investície sú dlhovými cennými papiermi denominovanými v eurách a kótovanými na aktívnom trhu. Podrobné údaje o investičnom portfóliu podľa druhu emitenta a ratingu sú opísané v oddiele E.7. K 31. decembru 2007 dosahovala hodnota dlhových cenných papierov (vyjadrená v ich reálnej hodnote), ktoré majú dátum konečnej splatnosti v priebehu roka 2008, výšku 146 mil. EUR (2006: 135 mil. EUR).

2.9.   KRÁTKODOBÉ PREDBEŽNÉ FINANCOVANIE

Rozdelenie splatných súm podľa typu hospodárenia odráža platby predbežného financovania realizované od roku 2005. Nerozdelené sumy predbežného financovania sú prvými sumami zahrnutými v otváracej súvahe z roku 2005 a vykazujú sa samostatne v jedinej položke, keďže do 31. decembra 2004 neexistovali údaje týkajúce sa rozdelenia podľa typu rozpočtového hospodárenia.

Časovo rozlíšené výdavky predstavujú sumu oprávnených nákladov, ktoré mali podľa odhadov vzniknúť príjemcom predbežného financovania nesplateného ku koncu roka, ktoré ešte neboli vykázané Spoločenstvám. Tieto sumy sa vykazujú vo výkaze výsledku hospodárenia ako výdavky.

Významný nárast v porovnaní s rokom 2006 je primárne spôsobený prenosom súm zo štrukturálnych fondov z dlhodobých na krátkodobé (pozri poznámku E.2.5). Hoci tieto sumy sa týkajú zdieľaného hospodárenia sú vykazované v položke „nerozdelené sumy“, keďže sú to platby z predbežného financovania realizované pred 31. decembrom 2004 (pozri vyššie).

SUMY KRÁTKODOBÉHO PREDBEŽNÉHO FINANCOVANIA

2.10.   KRÁTKODOBÉ POHĽADÁVKY

2.10.1.   Dlhodobé pohľadávky splatné v období kratšom než jeden rok

Tieto sumy sa týkajú predovšetkým úverov s konečnou splatnosťou kratšou ako 12 mesiacov odo dňa zostavenia súvahy (138 mil. EUR, pre podrobnejšie údaje pozri poznámku 2.4).

2.10.2.   Bežné pohľadávky

2.10.2.1.   Zákazníci

Ide o inkasné príkazy zapísané k 31. decembru 2007 ako zistené pohľadávky, ktoré je potrebné uhradiť a ktoré už nie sú zahrnuté v iných položkách na strane aktív súvahy. Najväčšiu časť tohto zostatku tvoria pokuty uložené Komisiou, pričom ide o hrubú sumu 3 650 mil. EUR. Tieto pohľadávky sú podstatne vyššie ako v roku 2006, keď ich celková výška predstavovala 2 678 mil. EUR.

2.10.2.2.   Pohľadávky od členských štátov

Pohľadávky EPZF – Záručná sekcia

Táto položka zahŕňa sumy dlžné zo strany príjemcov EPZF k 31. decembru 2007, deklarované a potvrdené členskými štátmi k 15. októbru 2007 a znížené 20 % tejto sumy, ktoré si členské štáty môžu ponechať na pokrytie administratívnych nákladov. Bolo potrebné odhadnúť aj pohľadávky vzniknuté od deklarovania týchto súm do 31. decembra 2007. Komisia taktiež odhadne odpísanú sumu zo súm dlžných príjemcami, ktoré pravdepodobne nebudú vrátené. Skutočnosť, že táto úprava je zahrnutá v účtovnej závierke, neznamená, že Komisia sa vzdáva opätovného získania týchto súm.

Vlastné zdroje

Je potrebné poznamenať, že členské štáty sú oprávnené ponechať si 25 % tradičných vlastných zdrojov na pokrytie nákladov na výber, takže uvedené údaje sú znížené o túto sumu. Na základe odhadov zaslaných členskými štátmi bola od pohľadávok od členských štátov odpočítaná suma 773 mil. EUR. Neznamená to však, že Komisia sa vzdáva opätovného získania súm, na ktoré sa vzťahuje úprava hodnoty.

Ostatné pohľadávky od členských štátov

Ostatné pohľadávky od členských štátov zahŕňajú 19 mil. EUR náhrad výdavkov a zálohové platby EPZF vo výške 227 mil. EUR. Táto položka zahŕňa aj 168 mil. EUR, ktoré sa týkajú rozhodnutia Komisie z roku 2005 o znížení pomoci poskytnutej z ERDF jednému členskému štátu.

2.10.3.   Časovo rozlíšené príjmy a odložené výdavky

Hlavnú sumu v tejto položke predstavujú časovo rozlíšené príjmy vo výške 6 129 mil. EUR. Najväčšiu časť časovo rozlíšených príjmov tvoria časovo rozlíšené príjmy súvisiace s tradičnými vlastnými zdrojmi (poľnohospodárske poplatky, clá a odvody z produkcie cukru). K 31. decembru 2007 táto suma predstavovala 2,7 mld. EUR. Ďalšími významnými sumami sú 1,3 mld. EUR týkajúcich sa poľnohospodárskych pripísaných príjmov za november a december 2007, 1,5 mld. EUR z dočasnej reštrukturalizácie v sektore cukru, 350 mil. EUR týkajúcich sa nevykonaných rozhodnutí o opravách v dôsledku kontroly súladu v súvislosti s EPZF a 82 mil. EUR týkajúcich sa predpokladaného vrátenia výdavkov v rámci programu štrukturálnych fondov v oblasti rybného hospodárstva na roky 1994 – 1999. Ostatné sumy zahrnuté ako časovo rozlíšené príjmy tvoria príjmy z úrokov z omeškania, časovo rozlíšené bankové úroky a časovo rozlíšené úroky zo súm predbežného financovania.

Taktiež sú zahrnuté odložené výdavky vo výške 243 mil. EUR, z čoho podstatnú časť predstavujú očakávané platby vo výške 49 mil. EUR za prenájom kancelárií, 24 mil. EUR za rekonštrukciu kancelárií a 57 mil. EUR vyplatených na bilaterálne dohody o rybnom hospodárstve s tretími krajinami.

2.11.   PEŇAŽNÉ PROSTRIEDKY A PEŇAŽNÉ EKVIVALENTY

2.11.1.   Neviazané peňažné prostriedky

V neviazaných peňažných prostriedkoch sú zahrnuté všetky prostriedky, ktoré má Komisia na svojich účtoch v každom členskom štáte a krajine EZVO (v štátnej pokladnici alebo centrálnej banke), ako aj na bežných a zálohových účtoch, krátkodobých bankových vkladoch a v pokladničnej hotovosti.

Relatívne vysoký zostatok v štátnych pokladniciach a centrálnych bankách vyplýva zo skutočnosti, že na základe opravy rozpočtu ku koncu roka muselo byť členským štátom vrátených 5 889 mil. EUR, čo sa udialo v prvý pracovný deň roku 2008. Súvisiaci záväzok je vykázaný v rámci bežných záväzkov – pozri tiež poznámku 2.18.2.

2.11.2.   Viazané peňažné prostriedky

Viazané peňažné prostriedky sa vzťahujú na sumy prijaté v súvislosti s pokutami uloženými Komisiou, ktorých prípad je ešte stále otvorený. Sú vedené na osobitných vkladových účtoch, ktoré sa nepoužívajú na žiadny iný účel.

Pre potreby výkazu peňažných tokov sú do peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov zahrnuté tieto položky:

STÁLE PASÍVA

2.12.   ZAMESTNANECKÉ POŽITKY

2.12.1.   Dôchodky – zamestnanci

K 31. decembru 2007 boli pravidlá týkajúce sa dôchodkového systému úradníkov Európskych spoločenstiev vymedzené v poslednej verzii Služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev (v účinnosti od 1. mája 2004). Pravidlá týkajúce sa dôchodkov zamestnancov sú priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Opatrenia sa týkajú rôznych druhov dôchodkov a dávok (starobný dôchodok, invalidný dôchodok, dôchodok pre pozostalých).

V súlade s článkom 83 Služobného poriadku sa dávky ustanovené v dôchodkovom systéme vyplácajú z rozpočtu Spoločenstiev. Rezerva na tieto výdavky sa nefinancuje, členské štáty však spoločne ručia za výplatu týchto dávok podľa stupnice stanovenej pre financovanie týchto výdavkov. Úradníci navyše prispievajú jednou tretinou na dlhodobé financovanie tohto systému prostredníctvom povinných príspevkov.

Záväzky dôchodkového systému úradníkov Európskych spoločenstiev sa ohodnocujú na základe populácie k 31. decembru 2007 a pravidiel platných k danému dátumu. Toto oceňovanie sa týkalo dávok súvisiacich so starobným dôchodkom, invalidným dôchodkom a dôchodkom pre pozostalých (rôzne druhy dôchodkov, ako aj invalidných dávok). Bolo vykonané v súlade s metodikou IAS 19. Podľa týchto účtovných štandardov musí zamestnávateľ určovať svoje poistné záväzky na priebežnom základe, pričom zohľadňuje sľúbené dávky počas aktívneho života zamestnancov a predvídateľné zvýšenia miezd.

Metóda poistno-matematického oceňovania použitá na výpočet tohto pasíva je známa ako metóda projektovanej jednotky kreditu. Hlavné poistno-matematické predpoklady dostupné ku dňu oceňovania, použité na ocenenie:

Pasíva sa týkajú vopred vymedzených práv týchto osôb:

Údaje o populácii dôchodkového systému úradníkov Európskych spoločenstiev k 31. decembru 2007 boli získané z databázy Komisie. Údaje získané v rámci tejto štúdie boli porovnané s odhadmi, ktoré vychádzali z predchádzajúceho poistno-matematického ocenenia k 31. decembru 2006.

Hlavné fakty:

2.12.2.   Dôchodky – ostatní

Ide o záväzky súvisiace s dôchodkovými záväzkami voči členom a bývalým členom Komisie, Súdneho dvora, (Súdu prvého stupňa), Dvora audítorov, generálnych tajomníkov Rady, ombudsmana, Európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov a Súdu pre verejnú službu Európskej únie. Do tejto položky je po prvýkrát zahrnutý aj záväzok týkajúci sa dôchodkov niektorých poslancov Parlamentu.

2.12.3.   Spoločný systém zdravotného poistenia

Výpočet sa realizuje rovnako pre odhadované záväzky Komisie v súvislosti s príspevkami do spoločného systému zdravotného poistenia vo vzťahu k zamestnancom na dôchodku.

2.13.   DLHODOBÉ REZERVY

Právne spory

Ide o odhadované sumy, ktoré budú pravdepodobne vyplatené po roku 2008 v súvislosti s množstvom prebiehajúcich právnych sporov. Najväčšia časť (277 mil. EUR) sa týka súdnych sporov, ktoré k 31. decembru 2007 neboli rozhodnuté a ktoré súvisia s finančnými opravami výdavkov záručnej sekcie EPZF a za iné súdne spory týkajúce sa poľnohospodárskych výdavkov.

Vyraďovanie jadrových zariadení

V roku 2002 konzorcium nezávislých odborníkov vypracovalo štúdiu týkajúcu sa odhadovaných nákladov na vyraďovanie jadrových zariadení Spoločného výskumného centra a na program nakladania s odpadom. Ich odhad vo výške 1 145 mil. EUR (vrátane 76 mil. EUR odhadovaných nákladov požadovaných v súvislosti s možnosťou „zelenej lúky“, t. j. úplnou demoláciou všetkých budov) sa použil ako základ pre rezervu, ktorú je potrebné zahrnúť do finančných výkazov. V súlade s účtovnými pravidlami Spoločenstiev je táto rezerva zvýšená o index inflácie (pri sadzbe vo výške 2,5 %) a potom znížená na jej čistú súčasnú hodnotu (použitím výnosovej krivky swapu s nulovým kupónom v eurách). K 31. decembru 2007 bola výsledná výška rezervy 960 mil. EUR a po odpočítaní nákladov vzniknutých k danému dátumu vo výške 138 mil. EUR predstavuje sumu 822 mil. EUR rozdelenú medzi sumy, ktoré by sa mali podľa očakávania použiť v roku 2008 (78 mil. EUR) a po roku 2008 (744 mil. EUR).

Vzhľadom na predpokladaný čas trvania tohto programu (približne 30 rokov) by sa malo poznamenať, že tento odhad je do určitej miery neistý a konečné náklady by sa mohli líšiť od súčasnej zahrnutej sumy.

Finančné rezervy

V rámci Záručnej facility MSP na rok 1998 a Záručnej facility MSP na rok 2001 Európsky investičný fond (EIF) je oprávnený poskytovať záruky vo svojom vlastnom mene, avšak v záujme a na riziko Komisie. Finančné riziko spojené s čerpanými a nečerpanými zárukami je však obmedzené. K dátumu zostavenia súvahy finančné rezervy zodpovedajú v prípade obidvoch facilít platobným záväzkom voči finančným sprostredkovateľom po odpočítaní čistých platobných nárokov týchto sprostredkovateľov k uvedenému dňu. Dlhodobé finančné rezervy sú diskontované podľa ich čistej súčasnej hodnoty (použitím výnosovej krivky swapu s nulovým kupónom v eurách).

Rezerva na Núdzový veterinárny fond

Táto rezerva súvisí s odhadmi príspevkov Spoločenstiev pre rôzne členské štáty z Núdzového veterinárneho fondu na krytie nákladov súvisiacich s prepuknutím niektorých ochorení zvierat, jej celková výška je 42 mil. EUR (2006: 35 mil. EUR) rozdelená medzi sumy, ktorých úhrada sa očakáva v roku 2008 (21 mil. EUR) a po roku 2008 (21 mil. EUR). Sumy vo výške 9 mil. EUR, ktorých vyplatenie už bolo dohodnuté, sú zahrnuté ako záväzok voči členským štátom.

2.14.   DLHODOBÉ FINANČNÉ PASÍVA

2.14.1.   Pôžičky

Rozdelenie pôžičiek na dlhodobé a krátkodobé

Táto položka zahŕňa pôžičky, ktoré dlhujú Európske spoločenstvá s dobou splatnosti dlhšou ako jeden rok (všetky údaje sú očistené o sumy držané Garančným fondom). Pôžičky zahŕňajú dlhy dokladované certifikátmi vo výške (po eliminácii) 1 344 mil. EUR (2006: 1 502 mil. EUR). Zmeny účtovnej hodnoty zodpovedajú zmene časovo rozlíšených úrokov s pripočítaním – v prípade pôžičiek ESUO v likvidácii – ročnej amortizácie akýchkoľvek značných transakčných nákladov, ktoré vznikli na začiatku, vypočítaných podľa metódy efektívnej úrokovej sadzby. Efektívne úrokové sadzby (vyjadrené ako škála úrokových sadzieb) boli takéto:

2.14.2.   Pasíva držané na obchodovanie

Podrobnejšie údaje sú v poznámke 2.3.4.2„Aktíva držané na obchodovanie“.

2.15.   INÉ DLHODOBÉ PASÍVA

Táto položka zahŕňa predovšetkým pasíva spojené s prenájmom splatné za viac ako jeden rok (pozri poznámku 2.2) a sumy týkajúce sa určitých budov, ktoré Komisia kúpila, pričom kúpna cena bude vyplatená v splátkach. Nejde o nájomnú zmluvu, pretože právo prešlo na Komisiu okamžite.

OBEŽNÉ PASÍVA

2.16.   KRÁTKODOBÉ REZERVY

Táto položka zahŕňa časť rezerv splatných v období kratšom ako jeden rok.

2.17.   KRÁTKODOBÉ FINANČNÉ PASÍVA

Táto položka zahŕňa pôžičky vo výške 131 mil. EUR, ktoré sú splatné v priebehu 12 mesiacov odo dňa zostavenia súvahy (poznámka 2.14.1) a 4 mil. EUR, ktoré sa týkajú pasív držaných na obchodovanie (poznámka 2.14.2).

2.18.   ZÁVÄZKY

2.18.1.   Dlhodobé pasíva splatné v období kratšom než jeden rok

2.18.2.   Bežné záväzky

Bežné záväzky sa týkajú hlavne výkazov nákladov prijatých Komisiou v rámci činností súvisiacich s poskytovaním grantov. Sú pripísané k sume, na ktorú sa uplatňuje nárok od momentu prijatia žiadosti. Ak je protistranou členský štát, sú klasifikované ako také. V prípade faktúr a dobropisov prijatých v rámci činností spojených s obstarávaním sa uplatňuje rovnaký postup.

Príslušné žiadosti refundáciu nákladov boli zohľadnené pre postupy cut-off ku koncu roka (pozri poznámku 2.18.3). Na základe týchto zápisov cut-off boli odhadované oprávnené sumy zaznamenané ako časovo rozlíšené výdavky, zatiaľ čo odhadované neoprávnené časti súm zostávajú otvorené na účtoch s označením „Potreba overenia oprávnenosti“. Aby nedošlo k nadhodnoteniu aktív a pasív, bolo rozhodnuté, aby čistá suma, ktorá sa má uhradiť, bola zahrnutá do obežných pasív.

Značný pokles zaznamenaný v rámci tejto položky je spôsobený predovšetkým pohybom súm medzi položkami bežné záväzky a časovo rozlíšené výdavky. Je to dôsledok skoršieho uzavretia účtovného systému na konci roku, čo spôsobilo, že v porovnaní s predchádzajúcim rokom boli ako záväzky zaznamenané nižšie sumy. To taktiež znamenalo, že časovo rozlíšené výdavky boli vyššie ako v roku 2006, keďže sumy predtým zaznamenané ako záväzky museli byť zaznamenané ako časovo rozlíšení výdavky

Členské štáty

Hlavné sumy sa týkali nevyplatených žiadostí o refundáciu nákladov v súvislosti s opatreniami štrukturálnych fondov vo výške 6 287 mil. EUR a taktiež sumy 5 889 mil. EUR, ktorá po oprave rozpočtu vykonanej ku koncu roka 2007 opätovne patrila členským štátom (2006: 7 415 mil. EUR).

Dodávatelia a iné

Do tejto položky sú zahrnuté sumy súvisiace s poskytovaním grantov, ako aj sumy dlžné v dôsledku činností spojených s obstarávaním. Táto položka zahŕňa aj sumy splatné viacerým verejnoprávnym subjektom (univerzity, ústavy, obchodné komory, OSN, EIB atď.) a subjektom nezahrnutým do konsolidácie vrátane ERF.

Potreba overenia oprávnenosti

Záväzky sú znížené o 633 mil. EUR, pričom tvoria tú časť prijatých žiadosti o refundáciu, doteraz ešte neskontrolovaných, ktorá bola považovaná za neoprávnenú. Najväčšie sumy sa týkajú GR REGIO (229 mil. EUR), GR EMPL (194 mil. EUR), GR AGRI (109 mil. EUR), GR ENV (20 mil. EUR) a GR FISH (21 mil. EUR).

Zostatok vo výške 18 mil. EUR zostáva otvorený ako „Potreba overenia faktúr“, najmä v rámci činností verejného obstarávania. Týka sa prijatých faktúr a žiadostí o refundáciu, pri ktorých je ešte potrebné overiť faktúry vo vzťahu k dodávkam tovaru a služieb a žiadostiam o predbežné financovanie.

2.18.3.   Časovo rozlíšené výdavky a odložené príjmy

Najvýznamnejšie sumy časovo rozlíšených výdavkov sa týkajú výdavkov EPZF. K 31. decembru 2007 bola ich výška 45,5 mld. EUR v porovnaní s 45,2 mld. EUR v predchádzajúcom roku. Hlavné dotknuté sumy boli: 28,6 mld. EUR (26,6 mld. EUR v roku 2006) zahŕňa náklady vzniknuté medzi 16. októbrom a 31. decembrom 2007 deklarované členskými štátmi, ktoré boli vyplatené v januári a februári 2008; 13,8 mld. EUR (16,7 mld. EUR v roku 2006) zahŕňa priamu pomoc (táto pozostáva z nárokov vzniknutých v roku 2007 s finančnými dôsledkami v roku 2008), 3,1 mld. EUR sa týka dočasnej reštrukturalizácie sektora cukru.

Ďalšia významná suma predstavuje časovo rozlíšené výdavky štrukturálnych fondov (táto pozostáva z oprávnených výdavkov, ktoré vznikli operátorom alebo platobným orgánom do 31. decembra 2007, na ktoré ešte Komisii nebola zaslaná žiadosť o úhradu). Hlavné sumy boli: 6,7 mld. EUR pre EARDF, 16,9 mil. EUR pre ERDF za roky 2000 – 2006, ISPA, inovatívne akcie (12,2 mld. EUR v roku 2006), 7,8 mld. EUR pre ESF (5,6 mld. EUR v roku 2006). Zostávajúce časovo rozlíšené výdavky vo výške 3,9 mld. EUR zahŕňajú ostatné politiky, z ktorých najvýznamnejšou je oblasť výskumu so sumou približne vo výške 1,2 mld. EUR.

Ako bolo uvedené v poznámke 2.18.2, nárast týchto súm v porovnaní s rokom 2006 je spôsobený skorším uzavretím účtovného systému ku koncu roka.

ČISTÉ AKTÍVA

2.19.   REZERVY

2.19.1.   Rezerva na reálnu hodnotu

V súlade s účtovnými pravidlami sa úprava na úroveň reálnej hodnoty aktív k dispozícii na predaj účtuje cez fond zmien reálnej hodnoty.

2.19.2.   Ostatné rezervy

Garančný fond

Pozri tiež poznámku 2.3.3 týkajúcu sa fungovania Garančného fondu. Táto rezerva odzrkadľuje 9 % cieľovej sumy nesplatených súm, za ktoré ručí fond a ktoré majú byť vedené ako aktíva. Ako už bolo uvedené, akýkoľvek prebytok aktív fondu nad hranicu 9 % cieľovej sumy je vrátený do rozpočtu.

Rezerva na preceňovanie

Rezerva na preceňovanie pozostáva z precenenia hmotných aktív. Zostatok na konci roka vo výške 57 mil. EUR sa týka precenenia pozemkov a budov Komisie, ku ktorému došlo už pred prechodom na nové účtovné pravidlá.

Rezerva na činnosti súvisiace s prijímaním a poskytovaním úverov

Tieto sumy pozostávajú z rezerv na činnosti Spoločenstiev súvisiace s prijímaním a poskytovaním úverov. Najväčšia časť sa týka predovšetkým rezerv ESUO v likvidácii, pričom najväčšou z nich je rezerva na aktíva Výskumného fondu pre uhlie a oceľ. Táto rezerva bola vytvorená v súvislosti s likvidáciou ESUO a predstavovala celkovo 1 169 mil. EUR k 31. decembru 2007.

2.20.   SUMY, KTORÉ MAJÚ BYŤ VYŽIADANÉ OD ČLENSKÝCH ŠTÁTOV

Táto suma predstavuje tú časť nákladov, ktoré už Spoločenstvám vznikli do 31. decembra 2007 a musia byť financované z budúcich rozpočtov. Mnohé výdavky sa vykazujú na základe pravidiel účtovníctva založeného na časovom rozlíšení v roku N, hoci v skutočnosti môžu byť vyplatené v roku N + 1 z rozpočtu na rok N + 1. Zahrnutie týchto záväzkov do účtovnej závierky, ako aj skutočnosť, že zodpovedajúce sumy budú financované z budúcich rozpočtov, spôsobuje, že pasíva ku koncu roka značne prevyšujú aktíva. Najvýznamnejšie sumy, na ktoré treba upriamiť pozornosť, sa týkajú činností EPZF. Suma platieb splatných členským štátom za obdobie od 16. októbra do 31. decembra 2007 predstavovala 28,6 mld. EUR. Väčšinu súm, ktoré majú byť vyžiadané, členské štáty v skutočnosti uhrádzajú do 12 mesiacov po skončení príslušného rozpočtového roka, a to v rámci rozpočtu na nasledujúci rok.

Sú to v podstate iba záväzky Spoločenstiev, pokiaľ ide o zamestnanecké požitky voči ich zamestnancom, ktoré sú vyplácané počas dlhšieho obdobia, s upozornením, že financovanie výplat dôchodkov z ročných rozpočtov je garantované členskými štátmi. Iba pre informačné účely sa uvádza odhad rozdelenia budúcich platieb zamestnaneckých požitkov:

Je potrebné tiež poznamenať, že uvedené nemá žiadny vplyv na výsledok rozpočtového hospodárenia – rozpočtové príjmy sa musia vždy rovnať alebo musia byť vyššie ako rozpočtové výdavky, a akýkoľvek prebytok príjmov sa vracia členským štátom.

3.   POZNÁMKY K VÝKAZU VÝSLEDKU HOSPODÁRENIA

3.1.   PRÍJMY Z VLASTNÝCH ZDROJOV A PRÍSPEVKOV

Príjmy z vlastných zdrojov sú hlavným prvkom prevádzkových príjmov Európskych spoločenstiev. Takže hlavná časť výdavkov je financovaná z vlastných zdrojov, ostatné príjmy predstavujú len nepatrnú časť z celkového financovania.

3.1.1.   Príjmy z vlastných zdrojov

Existujú tri kategórie vlastných zdrojov: tradičné vlastné zdroje, zdroje založené na DPH a zdroje založené na HND. Tradičné vlastné zdroje pozostávajú následne z poľnohospodárskych poplatkov, odvodov z produkcie cukru a ciel. Korekčný mechanizmus súvisiaci s rozpočtovou nerovnováhou (korekcia pre Spojené kráľovstvo) je tiež súčasťou systému vlastných zdrojov. Členské štáty si ponechávajú 25 % tradičných vlastných zdrojov na pokrytie nákladov na výber a vyššie uvedené sumy sú uvedené po ich odpočítaní.

Vlastné zdroje založené na DPH sa vypočítajú uplatnením jednotnej sadzby pre všetky členské štáty na harmonizovaný základ DPH, ktorého horná hranica je 50 % HND pre všetky členské štáty. Zdroj založený na HND ja variabilný zdroj určený na zabezpečenie požadovaných príjmov v ktoromkoľvek danom roku na pokrytie výdavkov, ktoré presahujú sumu získanú z tradičných vlastných zdrojov, zdrojov založených na DPH a rôznych príjmov. Príjmy sa vypočítajú uplatnením jednotnej sadzby na celkový HND všetkých členských štátov.

Zvýšenie týchto príjmov sa môže priamo spájať so zvýšenými rozpočtovými príjmami pre rok 2007 v porovnaní s rokom 2006 (zvýšenie o 6 mld. EUR). Konkrétnejšie, pri clách viedlo zvýšenie dovozov v hodnotovom vyjadrení, rast priemernej sadzby a vstup Bulharska a Rumunska k vyšším príjmom. Príjmy založené na DPH sa zvýšili po zvýšení základu DPH a boli kompenzované miernym znížením jednotnej sadzby. Keďže zdroje založené na HND pokrývajú zostávajúce požiadavky na príjmy, rástli tiež v súlade so zvýšenými rozpočtovými výdavkami.

3.1.2.   Rozpočtové úpravy

Rozpočtové úpravy zahŕňajú prebytok rozpočtu z roku 2006 (1 848 mil. EUR), ktorý sa nepriamo vracia členských štátom jeho odpočítaním od výšky vlastných zdrojov, ktoré musia členské štáty uhradiť Spoločenstvu v nasledujúcom roku – to znamená, že predstavuje príjem v roku 2007. Podľa rozhodnutia Rady 2000/597/ES, Euratom o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev sa Spojenému kráľovstvu poskytne korekcia rozpočtovej nerovnováhy. Keďže je táto suma financovaná ostatnými členskými štátmi, nemalo by to mať žiadny čistý dosah na rozpočtový alebo hospodársky výsledok. V tejto položke však bola zaznamenaná suma 57 mil. EUR, čo sú rozdiely medzi sadzbami eura použitými na rozpočtové účely [pozri článok 10 ods. 3 nariadenia (ES, Euratom) č. 1150/2000] a sadzbami platnými v čase, keď členské štáty, ktoré nie sú členmi hospodárskej a menovej únie, skutočne realizovali svoje platby.

3.2.   OSTATNÉ PREVÁDZKOVÉ PRÍJMY

3.2.1.   Pokuty

Tieto príjmy sa vzťahujú na pokuty uložené Komisiou za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže. Pohľadávky a súvisiace príjmy sa vykazujú po prijatí rozhodnutia Komisie uložiť pokutu a po jeho úradnom oznámení adresátovi. V uvedenej sume nie je zahrnutá pokuta vo výške 899 mil. EUR oznámená Európskou komisiou vo februári 2008 softvérovej spoločnosti za neustále správanie v rozpore s hospodárskou súťažou. Táto spoločnosť, ktorej bola predtým uložená pokuta 280 mil. EUR v roku 2006 a 497 mil. EUR v marci 2004, sa proti tejto pokute odvolala.

3.2.2.   Poľnohospodárske odvody

Tieto sumy sa týkajú odvodov z produkcie mlieka vo výške 232 mil. EUR (rok 2006: 436 mil. EUR) a odvodov z produkcie cukru vo výške 2 402 mil. EUR (rok 2006: 1 259 mil. EUR). Odvody z produkcie mlieka sú v skutočnosti nástrojom riadenia trhu zameraným na pokutovanie výrobcov mlieka, ktorí prekračujú svoje referenčné množstvá. Pretože nesúvisia s predchádzajúcimi platbami Komisie, v praxi sa považujú za príjem na špecifický účel. Odvody z produkcie cukru súvisia s fondom na reštrukturalizáciu cukrovarníckeho priemyslu, pričom reforma cukrovarníckeho priemyslu znížila vnútornú cenu cukru s cieľom znížiť rozdiel medzi cenou EÚ a medzinárodnou cenou. Aby sa donútilo výrobcov cukru s nižšou konkurencieschopnosťou opustiť trh, vytvoril sa samofinancujúci reštrukturálny fond financovaný príjmami pochádzajúcimi z dočasnej dane uloženej výrobcom cukru, s ktorou sa zaobchádza ako s pripísaným príjmom. Táto schéma má trvať 4 roky. Považuje sa za príjem na špecifický účel.

3.2.3.   Náhrada výdavkov

Táto položka zahŕňa inkasné príkazy vystavené Komisiou a vedené v účtovníctve Komisie na účely vrátenia súm, ktoré sa predtým vyplatili zo všeobecného rozpočtu, na základe kontrol, ukončených auditov alebo analýzy oprávnenosti spolu s inkasnými príkazmi, ktoré vystavili členské štáty príjemcom prostriedkov z EPZF. Zahŕňa aj zmenu odhadov časovo rozlíšených príjmov z konca predchádzajúceho roku k súčasnému roku. Neukazuje však úplný rozsah vrátených výdavkov ES, najmä v oblastiach s najvýznamnejšími výdavkami, ako sú štrukturálne opatrenia, kde sú zavedené osobitné mechanizmy zabezpečujúce vrátenie neoprávnene vyplatených prostriedkov, z ktorých väčšina nevyžaduje vystavenie inkasného príkazu. Vrátenie súm predbežného financovania tiež nie je uvedené ako príjem v súlade s pravidlami účtovníctva ES. Ďalšie informácie o vrátení neoprávnených platieb sa nachádzajú v oddiele E.6.

Náhrada výdavkov: Zdieľané hospodárenie

Celková suma 577 mil. EUR začlenená do tejto podpoložky pozostáva z 500 mil. EUR, ktoré sa týkajú Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF), a 77 mil. EUR na štrukturálne opatrenia.

a)   Poľnohospodárstvo, EPZF

V rámci poľnohospodárstva sú sumy zaúčtované ako príjmy za rok v rámci tejto položky vo výške 500 mil. EUR a tvoria ich:

K 31. decembru 2007 výška výdavkov EPZF, ktoré budú predmetom ďalších korekcií po ukončení prebiehajúcich auditov, dosiahla 1,5 mld. EUR. Táto suma je uvedená v podsúvahe ako podmienené aktívum (pozri poznámku E.5.4.1).

b)   Štrukturálne opatrenia

Vrátenie výdavkov v rámci štrukturálnych opatrení zahrnuté v tejto položke dosiahlo výšku 77 mil. EUR. Ekvivalentné sumy za rok 2006 boli o 483 mil. EUR vyššie v porovnaní so súčasným rokom – čo je v podstate spôsobené rozhodnutím Komisie znížiť pomoc poskytovanú z EFRR pre jeden členský štát, na základe ktorého bolo 418 mil. EUR zaúčtovaných ako príjem v roku 2006.

Táto podpoložka zahŕňa inkasné príkazy vystavené Komisiou na vrátenie neoprávnených výdavkov vynaložených v predchádzajúcich rokoch vo výške 113 mil. EUR, inkasný príkaz 6 mil. EUR súvisiacich s Fondom solidarity a rozdiel časovo rozlíšených príjmov na konci roku vo výške (42) mil. EUR. Inkasné príkazy sa vystavia iba v nasledujúcich prípadoch:

Inkasné príkazy vystavené v roku 2007 na úhradu výdavkov v celkovej výške 119 mil. EUR sa môžu rozdeliť takto: 6 mil. EUR pre Fond solidarity, 6 mil. EUR na finančné korekcie, o ktorých sa rozhodlo v roku 2006, 18 mil. EUR na finančné korekcie, o ktorých sa rozhodlo v roku 2007, a 89 mil. EUR na inkasné príkazy, ktoré neboli klasifikované ako finančné korekcie. Ostatné inkasné príkazy vystavené v rámci štrukturálnych opatrení sa týkajú vrátenia predbežného financovania (35 mil. EUR), z čoho 20 mil. EUR sa týka finančných korekcií, o ktorých sa rozhodlo v roku 2007. Tieto sumy nie sú uvedené ako príjem, ale sú pripísané v prospech položky predbežného financovania v súvahe.

Suma 2,9 mld. EUR, ktorá sa týka možných finančných korekcií a ktorá je vymáhaná od členských štátov, je uvedená ako podmienené aktívum (pozri poznámku E.5.4.1).

Náhrada výdavkov: Iné typy hospodárenia

Táto podpoložka zahŕňa inkasné príkazy vystavené Komisiou na vrátenie neoprávnených platieb vykonaných v predchádzajúcich rokoch vo výške 194 mil. EUR a rozdiel časovo rozlíšených príjmov ku koncu roku (52 mil. EUR). Iné náhrady v rámci iných typov hospodárenia sa týkajú náhrady predbežného financovania (162 mil. EUR). Tieto sumy nie sú uvedené ako príjem, ale sú zapísané v prospech položky predbežného financovania v súvahe.

3.2.4.   Príjmy z administratívnych činností

Tieto príjmy pochádzajú zo zrážok z platov zamestnancov a pozostávajú najmä z dvoch súm – dôchodkové príspevky a dane z príjmu.

3.2.5.   Rôzne prevádzkové príjmy

Suma 296 mil. EUR (rok 2006: 358 mil. EUR) sa vzťahuje na sumy prijaté od pristupujúcich krajín. Jednou z hlavných príčin zníženia rôznych prevádzkových príjmov v porovnaní s predchádzajúcim rokom je, že predchádzajúci rok zahŕňal príjem 397 mil. EUR, ktorý sa týkal zníženia hodnoty pohľadávok EPZF. Okrem toho predchádzajúci rok zahŕňal aj mimoriadnu sumu vo výške 778 mil. EUR, ktorá sa týkala súm predbežného financovania zahrnutých po prvýkrát do súvahy, ktorých protipoložka sa po prvýkrát uvádza v tejto položke – najväčšia suma vo výške 652 mil. EUR vzťahujúca sa na prostriedky vyplatené v rámci Schengenského nástroja. V roku 2007 bola zodpovedajúca hodnota 33 mil. EUR.

Kurzové zisky, okrem finančných činností uvedených v nasledujúcej poznámke 3.5, sú tiež zahrnuté v tejto položke. Vyplývajú z každodenných činností a súvisiacich transakcií realizovaných v iných menách ako euro, ako aj z koncoročného nového oceňovania potrebného na prípravu účtovných závierok. V obidvoch prípadoch ide o zrealizované aj nezrealizované zisky.

3.3.   ADMINISTRATÍVNE VÝDAVKY

Ide o administratívne výdavky, ktoré vzniknú ako súčasť činností Spoločenstiev a zahŕňajú náklady na zamestnancov a náklady súvisiace s hmotnými a nehmotnými aktívami (napr. odpisy, náklady na údržbu atď.).

3.4.   PREVÁDZKOVÉ VÝDAVKY

3.4.1.   Základné prevádzkové výdavky

Prevádzkové výdavky Európskych spoločenstiev pokrývajú rôzne položky finančného výhľadu a majú rôzne podoby v závislosti od toho, ako sú peňažné prostriedky vyplácané a spravované. Väčšina výdavkov (87 %), spadá do položky „zdieľané hospodárenie“ a týka sa delegovania úloh na členské štáty, pričom pokrýva také oblasti, ako sú výdavky EPZF a štrukturálne opatrenia.

Väčšinu zníženia prevádzkových výdavkov možno pripísať skutočnosti, že od roku 2006 niektoré financované projekty sú v procese utlmovania, zatiaľ čo iné pokročili menej, ako sa predpokladalo v roku 2006. V súvislosti so zdieľaným hospodárením došlo k poklesu o 4,5 mld. EUR pre štrukturálne opatrenia, predovšetkým EFRR, najmä pre vyššie spomenuté dôvody. Toto zníženie bolo čiastočne kompenzované zvýšením o 3,3 mld. EUR vo výdavkoch na poľnohospodárstvo z dôvodu zavedenia nového fondu pre rozvoj vidieka EPFRV.

Zníženie výdavkov na priame centralizované hospodárenie o 2,7 mld. EUR je čiastočne kompenzované zvýšením výdavkov na spoločné hospodárenie o 0,9 mld. EUR, čo je spôsobené lepšou klasifikáciou týchto projektov. Zostávajúce zníženie môže byť vysvetlené aj vyššie uvedenými príčinami, t. j. utlmením niektorých projektov, a tým, že niektoré projekty pokročili menej, ako sa predpokladalo v roku 2006.

3.4.2.   Ostatné prevádzkové výdavky

Ku kurzovým stratám, s výnimkou finančných činností uvedených v nasledujúcej poznámke 3.6, dochádza v dôsledku každodenných činností a súvisiacich transakcií realizovaných v iných menách ako euro, ako aj koncoročného nového oceňovania potrebného na prípravu účtovných závierok. V obidvoch prípadoch ide o zrealizované aj nezrealizované straty.

Podpoložka „ostatné“ zahŕňa korekcie predbežného financovania a odpísané alebo stratené sumy na realizáciu týkajúcu sa dlžníkov Komisie. Patrí sem aj suma 224 mil. EUR v súvislosti s konsolidovanou agentúrou a týka sa realizácie programu CARDS v Kosove, Srbsku a Čiernej Hore.

3.5.   FINANČNÉ PRÍJMY

Finančné príjmy Spoločenstiev pozostávajú z príjmov z úrokov plynúcich z úverov, buď poskytnutých zo všeobecného rozpočtu, alebo z požičaných finančných prostriedkov, ako aj z dlžobných cenných papierov a derivátových nástrojov. Úrok sa získava aj zo súm držaných na bankových účtoch a krátkodobých bankových vkladoch.

3.6.   FINANČNÉ VÝDAVKY

Hlavný finančný výdavok vynaložený Európskymi spoločenstvami pozostáva z úrokov; najmä zo zmlúv o finančnom prenájme a z pôžičiek prijatých na financovanie činností súvisiacich s poskytovaním úverov. Okrem strát z predaja a zo zníženia hodnoty finančných aktív patria do ostatných finančných výdavkov aj úpravy finančných rezerv a poplatkov za riadenie uhradených fiduciárom.

3.7.   PODIEL ČISTÉHO PREBYTKU/(DEFICITU) PRIDRUŽENÝCH A SPOLOČNÝCH PODNIKOV

V súlade s metódou podielového účtovania Spoločenstvá zahŕňajú do svojho hospodárskeho výsledku svoj podiel na čistom prebytku svojich pridružených podnikov, EIF a spoločných podnikov (pozri aj poznámky E.2.3.1 a E.2.3.2).

3.8.   SEGMENTOVÉ VYKAZOVANIE

Segmentový výkaz uvádza rozdelenie prevádzkových príjmov a výdavkov v rámci Komisie podľa oblastí politiky v štruktúre rozpočtu založeného na činnostiach. Tieto oblasti politiky možno zoskupiť do troch väčších položiek – činnosti v rámci Európskej únie, činnosti mimo Európskej únie a služby a iné.

Činnosti v rámci Európskej únie tvoria najväčšiu z uvedených položiek, pretože pokrývajú mnoho oblastí politiky v rámci Európskej únie. Činnosti mimo Európskej únie sa týkajú politík realizovaných mimo Únie, akými sú napríklad obchod a pomoc. Služby a iné sa vzťahujú na interné a horizontálne činnosti nevyhnutné na fungovanie inštitúcií a orgánov Spoločenstiev.

Agentúry, ktoré sú súčasťou konsolidácie, sú zahrnuté do rôznych oblastí politiky. Ostatné inštitúcie okrem Komisie sú zoskupené v špecifických oblastiach politiky. Rôzne oblasti politiky sú reprezentované hrubými údajmi pred elimináciami v rámci konsolidácie a eliminácie v rámci konsolidácie sú uvedené spoločne v jednom stĺpci.

Je potrebné poznamenať, že vlastné zdroje a príspevky nie sú rozdelené medzi rozličné činnosti, pretože ich výpočet, výber a spravovanie prebieha na úrovni centrálnych útvarov Komisie. Uvádzajú sa na účely porovnania čistého výsledku s výkazom výsledku hospodárenia.

SEGMENTOVÉ VYKAZOVANIE – SÚHRN

SEGMENTOVÉ VYKAZOVANIE – ČINNOSTI V RÁMCI EÚ