Uverejnenie žiadosti o zápis do registra podľa článku 6 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín

(2008/C 244/09)

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietky proti žiadosti o zápis podľa článku 7 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 (1). Vznesené námietky sa musia Komisii doručiť do šiestich mesiacov po uverejnení tejto žiadosti.

ZHRNUTIE

NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006

„ZNOJEMSKÉ PIVO“

ES č.: CZ-PGI-005/0376-14.10.2004

CHZO ( X ) CHOP ( )

Tento prehľad obsahuje hlavné body špecifikácie výrobku a slúži na informačné účely.

1.   Príslušný orgán v členskom štáte:

2.   Skupina:

Ide o výnimku podľa článku 5 ods. 1 nariadenia (ES) č. 510/2006, pretože v oblasti existuje jediný výrobca. Požiadavky v článku 2 nariadenia Komisie (ES) č. 1898/2006 sú splnené, pretože žiadateľ je jediným výrobcom vo vymedzenej oblasti a Znojemské pivo sa vyrába ďalej opísanou metódou na vymedzenom území, zo surovín stanovených vlastností a kvality, pričom sa využívajú miestne zdroje vody, čo Znojemskému pivu dodáva osobitné vlastnosti a zabezpečuje jeho odlišnosť od pív vyrábaných v okolitých oblastiach. Jedinečnosť výroby vychádza zo stáročnej tradície meštianskeho pivovarníctva na vymedzenom území. Označenie Znojemské pivo sa tradične a výhradne spája len s uvedenou oblasťou.

3.   Druh výrobku:

Trieda 2.1 – Pivo

4.   Špecifikácia:

[prehľad požiadaviek podľa článku 4 ods. 2 nariadenia (ES) č. 510/2006]

4.1.   Názov: „Znojemské pivo“

4.2.   Opis: Znojemské pivo sa vyrába v niekoľkých základných skupinách: svetlé výčapné, tmavé výčapné, ležiaky.

Suroviny používané na výrobu:

Slad – používa sa slad vyrobený z jarného dvojradového jačmeňa. Vlastnosti sladu musia zodpovedať týmto hodnotám:

Voda – používa sa voda z mestského vodovodu.

Chmeľ – používajú sa odrody Žatecký poloraný červeňák a Magnum Hallertau vo forme granulátu a extraktu; používané odrody chmeľu dodávajú Znojemskému pivu typickú jemnú horkosť.

Charakteristika jednotlivých skupín:

Svetlé výčapné

pôvodná stupňovitosť (% extraktu): 8 – 10 %,

obsah alkoholu (objemových %): 3,2 – 4,0,

horkosť (jedn. EBC): 17 – 25,

farba (jedn. EBC): 8 – 12,

obsah CO2 (mg/l): 4,8 – 5,5,

výčapné pivo, viac prekvasené, s jemnou horkosťou, chmeľovou vôňou, dobrou penivosťou a harmonickou chuťou, stredne silná nasýtenosť.

Tmavé výčapné

pôvodná stupňovitosť (% extraktu): 9 – 10 %,

obsah alkoholu (objemových %): 3,8 – 4,0,

horkosť (jedn. EBC): 18 – 25,

farba (jedn. EBC): 35 – 90,

obsah CO2 (mg/l): 4,4 – 5,5,

tmavé pivo granátovej farby, s menej výraznou horkosťou, chuť a vôňa sú príjemne sladovo karamelové, so strednou nasýtenosťou.

Ležiaky

pôvodná stupňovitosť (% extraktu): 11 – 12 %,

obsah alkoholu (objemových %): 4,5 – 5,0,

horkosť (jedn. EBC): 23 – 30,

farba (jedn. EBC): 11 – 14,

obsah CO2 (mg/l): 4,4 – 5,5,

stredne prekvasené pivo plnšej chuti, strednej až výraznej horkosti a čistej vône, s vyrovnanými chuťovými vlastnosťami, strednej plnosti, so silnejšou nasýtenosťou a dobrou penivosťou.

4.3.   Zemepisná oblasť: Okres Znojmo

4.4.   Dôkaz o pôvode: Výrobca má evidenciu dodávateľov všetkých surovín, odberateľov hotových výrobkov a systém kontroly počas výroby. Kontrolu počas výroby a kontrolu špecifikácie uskutočňuje inšpektorát Státní zemědělské a potravinárské inspekce so sídlom v Brne. Každý výrobok podľa zákona obsahuje údaje o výrobcovi. Kontrolu pôvodu tuzemského chmeľu pravidelne uskutočňuje Výzkumný ústav chmelařský so sídlom v Žatci, ktorý overuje odrodovú čistotu chmeľu.

4.5.   Spôsob výroby: Na výrobu Znojemského piva sa používajú 3 základné suroviny – kvalitný slad uvedených vlastností vyrobený z jarného dvojradového jačmeňa, chmeľ odrody „Žatecký poloraný červeňák“ a „Magnum Hallertau“ a pitná voda z mestského vodovodu bez ďalších úprav. Výroba piva sa začína vo varni, kde sa slad najprv pomelie a zmieša s vodou. Vo varni pivovaru potom prebieha klasický dekokčný 2-rmutový spôsob, ktorý slúži na dosiahnutie optimálnych technologických teplôt na extrakciu látok zo sladu. Najdôležitejším technologickým krokom je varenie piva, kedy sa sladina (extrakt zo sladu zmiešaný s vodou) varí s chmeľom a konečným produktom je tzv. mladina. Horúca mladina sa zbaví kalov a ochladí a môže dôjsť ku kvaseniu. Hlavné kvasenie v Znojme prebieha v klasickej spilke, kde sa ochladená mladina prevzdušní, pridajú sa kvasnice a v otvorených kadiach prebieha hlavné kvasenie, ktoré trvá cca 7 dní. Počas tohto obdobia sa cukry zo sladu pôsobením kvasníc premieňajú na alkohol, ako vedľajší produkt vzniká CO2. Použité kvasnice sú rodu Saccharomyces cerevisiae uvarum – kvasnice spodného kvasenia. Po ukončení hlavného kvasenia sa kaďa ochladí, kvasnice sedimentujú na dno (preto spodné kvasenie) a „mladé pivo“ sa prečerpá do ležiackej pivnice, kde prebieha zrenie. Zrenie piva trvá podľa variantu piva od 30 do 90 dní, dôležitá je nízka teplota pri zrení – okolo 2 °C. Cieľom zrenia piva je dosiahnutie optimálnych organoleptických vlastností piva, nasýtenie oxidom uhličitým a vyčírenie. Pivo sa musí pred stáčaním do prepravných obalov, ako sú sudy a fľaše, upraviť filtráciou, pri ktorej sa kvasnice odfiltrujú z mladého piva. Ďalej prebieha stabilizácia a pasterizácia, aby sa zvýšila koloidná aj mikrobiologická trvanlivosť piva. Pivo dozrieva v ležiackych pivniciach, ktoré nadväzujú na historické podzemie mesta Znojmo. V plniarni fliaš a sudov sa pivo stočí do prepravných obalov a expeduje sa k zákazníkovi.

4.6.   Spojenie: Prvá preukázateľná zmienka o varení piva v meste Znojmo pochádza z roku 1278. Z čias Karla IV. sa zachovala aj tzv. „Losunková kniha“ (r. 1363), v ktorej sa vymenúva rada domov aj mešťanov s právom variť pivo, medzi nimi aj sladovník Hostan (jeho meno sa stalo symbolom znojemského piva a pivovaru). V roku 1629 sa uvádzajú 2 samostatné mestské pivovary. V r. 1924 sa oba mestské pivovary zlúčili a Znojmo sa stalo centrom pivovarskej výroby v dolnom Podyjí. Na tradície meštianskeho pivovarníctva nadväzuje po privatizácii v roku 1993 spoločnosť HOSTAN, s.r.o. V dôsledku fúzie (r. 2002) tejto spoločnosti so spoločnosťou STAROBRNO, a.s., ako nástupníckou spoločnosťou, potom spoločnosť STAROBRNO, a.s. nadviazala na výrobu tradičného Znojemského piva, ktorého výroba sa v meste Znojmo traduje už od 13. storočia.

Znojemské pivo sa vyrába uvedenou metódou na vymedzenom území, zo surovín stanovených vlastností a kvality s využitím miestnych zdrojov vody, čo Znojemskému pivu dodáva príznačné vlastnosti. Jedinečnosť výroby vychádza zo stáročnej tradície meštianskeho pivovarníctva na vymedzenom území.

V najprestížnejšej súťaži v České republike usporiadanej v rámci veľtrhu PIVEX bodovalo Znojemské pivo v troch zo štyroch vyhlásených kategórií (v rokoch 1997 a 1998). V rámci súťaže „Cena českých sládků“ (Cena českých sladovníkov) bolo Znojemské pivo 12 % Premium – svetlý ležiak ocenené ako tretie najlepšie pivo roku 1997.

V roku 1999 získalo Znojemské pivo v rámci veľtrhu PIVEX 1. miesto za 12 % Hostan Premium a 2. miesto za 10 % Hostan Granát; v rámci súťaže o „Cenu českých sládků“ (Cena českých sladovníkov) získalo Znojemské pivo 11 % Hradní – světlý ležák 1. miesto. V roku 2000 získalo Znojemské pivo 1. miesto v súťaži „Naše pivko“, ktorú vyhlasuje redakcia periodika Pivní kurýr. Doteraz najúspešnejším rokom pre Znojemské pivo bol rok 2001, v ktorom obhájilo 1. miesto v súťaži „Naše pivko“, ďalej v najprestížnejšej súťaži v ČR „České pivo“ v kategórii výčapných pív zvíťazilo Znojemské pivo Hostan – Naše pivko; Znojemské pivo Hostan – Hradní získalo 3. miesto medzi ležiakmi. Ďalším úspechom v uvedenom roku bolo 2. miesto pre Znojemské pivo Hostan – Hradní v rámci súťaže „Cena českých sládků“ (Cena českých sladovníkov). V období rokov 2003 a 2004 získalo Znojemské pivo Hostan – Naše pivko ocenenie „Certifikát kvality“ v súťaži „Zlatý pohár PIVEXU“.

Pri všetkých predávaných obchodných značkách Znojemského piva spotrebitelia jednoznačne vedia, že ide o Znojemské pivo, ktoré sa vyrába len vo vymedzenej oblasti.

Označenie pôvodu Znojemské pivo bolo zaregistrované v ČR pod č. 186 v r. 2002.

4.7.   Kontrolný orgán:

4.8.   Označenie: –

(1)  Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 12.