1.1.

Podľa článku 248 Zmluvy o ES Dvor audítorov predkladá Európskemu parlamentu a Rade vyhlásenie o vierohodnosti týkajúce sa spoľahlivosti účtov a zákonnosti a správnosti príslušných transakcií (ďalej len „vyhlásenie“). Dvor audítorov je na základe zmluvy oprávnený doplniť toto vyhlásenie o osobitné hodnotenia každej hlavnej oblasti činnosti EÚ.

1.2.

Cieľom práce týkajúcej sa spoľahlivosti vedenia účtov Európskych spoločenstiev je získať dostačujúce primerané dôkazy, na základe ktorých možno určiť, do akej miery sú všetky príjmy, výdavky, aktíva a pasíva riadne zaznamenané a či účtovná závierka verne odráža finančnú situáciu k 31. decembru 2007 a výsledky transakcií a tokov hotovosti za skončený rozpočtový rok (pozri body 1.6 až 1.31).

1.3.

Cieľom audítorskej práce týkajúcej sa zákonnosti a správnosti transakcií súvisiacich s účtovnou závierkou za rok 2007 je získať dostatočné dôkazy, buď priame, alebo nepriame, na vyjadrenie výroku k tomu, či sú príslušné transakcie v súlade s platnými predpismi alebo zmluvnými ustanoveniami a či celková suma týchto transakcií bola vypočítaná správne (pozri body 1.32 až 1.54 tejto kapitoly, kde sú uvedené horizontálne záležitosti, a kapitoly 2 a 4 až 11, kde sú uvedené podrobné údaje).

1.4.

Dvor audítorov opäť hodnotil pokrok, ktorý Komisia dosiahla pri posilňovaní systému vnútornej kontroly, a kontrolu plnenia akčných plánov prijatých v súvislosti s plánom integrovaného rámca vnútornej kontroly (pozri kapitolu 2).

1.5.

Okrem toho, keďže Komisia nepredkladá ukazovatele už niekoľko rokovo, a s cieľom doplniť jej ukazovatele predložené v roku 2007 (9) Dvor audítorov poskytuje určité ukazovatele na monitorovanie pokroku, ktorý sa dosiahol v zlepšovaní vnútorných kontrol tak na všeobecnej úrovni, ako aj pre každú oblasť príjmov a výdavkov (pozri prílohy k tejto kapitole a ku kapitolám 2 a 4 až 11).

1.6.

Pripomienky Dvora audítorov sa týkajú účtovnej závierky za rozpočtový rok 2007, ktorú zostavil účtovník Komisie a ktorú Komisia schválila v súlade s článkom 129 nariadenia o rozpočtových pravidlách z 25. júna 2002 (10) a ktorá bola zaslaná Dvoru audítorov 28. júla 2008. Účtovná závierka obsahuje „konsolidované finančné výkazy“, ktoré zahŕňajú najmä súvahu, v ktorej sú uvedené aktíva a pasíva ku koncu roka ako aj výkaz hospodárskeho výsledku a „konsolidované výkazy o plnení rozpočtu“, ktoré sa vzťahujú na príjmy a výdavky za daný rok.

1.7.

Ročná účtovná závierka za rok 2007 je tretia účtovná závierka zostavená podľa účtovných pravidiel na základe časového rozlíšenia, ktoré Európske spoločenstvá zaviedli v roku 2005 v súlade s ustanoveniami nariadenia o rozpočtových pravidlách (najmä články 123 až 138). V porovnaní s ročnou účtovnou závierkou za roky 2005 a 2006 nastali tieto hlavné zmeny:

—

rozsah konsolidácie sa zvýšil zo 16 agentúr konsolidovaných v roku 2005 na 26 agentúr v roku 2007 (24 v roku 2006),

—

informácie poskytnuté o rôznych formách spätného získavania nesprávnych výdavkov, ktoré uskutočnila Komisia, sa preskupili,

—

bolo stanovené odsúhlasenie medzi hospodárskym výsledkom a rozpočtovým výsledkom,

—

tento rok po prvýkrát účtovníci iných inštitúcií a orgánov poskytli účtovníkovi Komisie riadne podpísané „vyhlásenia o zaslaní“, väčšina z nich je v zásade podobná vyhláseniu vedenia (11), ktoré poskytuje účtovník Komisie.

1.8.

Účtovník Komisie poskytol Dvoru audítorov vyhlásenie, ktoré potvrdzuje, že s výhradou určitých obmedzení je konsolidovaná účtovná závierka úplná a spoľahlivá (pozri však body 1.29 a 1.31) a že väčšina lokálnych systémov Komisie bola validovaná (pozri však body 1.13 až 1.16).

1.9.

V dôsledku prechodu na účtovanie na základe časového rozlíšenia a z toho vyplývajúcich významných zmien v štruktúre a obsahu účtovnej závierky Európskych spoločenstiev Komisia potrebuje viac rokov na prispôsobenie. Pri audite účtovnej závierky za rok 2007 Dvor audítorov venoval osobitnú pozornosť zavedeným zmenám na základe prebiehajúcej modernizácie účtovného systému Spoločenstiev (12). Audit sa zameral na tieto prvky (13):

—

hodnotenie, či opatrenia prijaté v rámci Komisie na odstránenie nedostatkov zistených v novom rámci finančného výkazníctva a účtovných systémov niektorých inštitúcií a generálnych riaditeľstiev (14) prispievajú k primeranej istote, že účtovná závierka poskytuje pravdivý a verný obraz. Vykonalo sa to najmä analyzovaním základov pre validácie povoľujúcich úradníkov (podľa článku 61 nariadenia o rozpočtových pravidlách) účtovnej závierky za rok 2007 patriacej do ich zodpovednosti, ako aj analyzovaním validácie účtovníka pre metodiku rozdelenia účtovných období a stavu pripravenosti miestnych systémov finančného riadenia, ktoré poskytujú údaje pre účtovnú závierku Komisie (pozri body 1.13 až 1.18),

—

overenie spoľahlivosti účtovnej závierky za rok 2007 so zameraním na prvky, pre ktoré bolo vydané upravené stanovisko v zmysle vyhlásenia o vierohodnosti za rok 2006 (15) (predbežné financovanie, faktúry/výkazy výdavkov a rozdelenie účtovných období). Vykonalo sa to analytickým preskúmaním a testmi vecnej správnosti na reprezentatívnych štatistických vzorkách (pozri body 1.23 a 1.24 a 1.25 a 1.26).

1.10.

Účtovník Komisie zaviedol rad opatrení na konsolidáciu prechodu na moderné účtovanie na základe časového rozlíšenia. Dokončila sa pilotná štúdia týkajúca sa kvality účtovných údajov, ktorá sa začala v júli 2006. V dôsledku toho účtovník Komisie dokončil rad opatrení, ktoré boli poslané všetkým generálnym riaditeľstvám v marci 2007. Ich cieľom je zlepšiť prostredie kontroly účtovníctva na úrovni jednotlivých generálnych riaditeľstiev. Zahŕňajú vypracovanie analýzy rizík účtovníctva, zavedenie cvičení na previerku účtovníctva založenú na rizikách, vypracovanie osobitných účtovných príručiek a dokumentácie koncoročných účtovných záverečných spisov. Projekt sa po prvýkrát uplatňuje na účtovnú závierku za rok 2007.

1.11.

Tieto opatrenia prispeli k posilneniu rámca finančného výkazníctva a účtovných systémov. Naďalej sa však vyskytujú niektoré nedostatky, ktoré ohrozujú kvalitu účtovných údajov (pozri body 1.13 až 1.18). Dvor audítorov okrem toho zaznamenal, že usmernenia k prostrediu kontroly účtovníctva vydané účtovníkom Komisie, určitý počet operatívnych generálnych riaditeľstiev pre výpočet rozdelenia účtovných období plne neuplatnil.

1.11.

Napriek tomu, že v kvalite niektorých účtovných údajov sa zistili nedostatky, tieto nedostatky nemali závažný vplyv na spoľahlivosť účtov.

1.12.

V tabuľke 1.1 sú uvedené informácie o kontrole plnenia opatrení na základe výhrad Dvora audítorov k spoľahlivosti účtov, ktoré boli uvedené vo vyhlásení o vierohodnosti za rozpočtový rok 2006, ako aj o ďalších otázkach, na ktoré Dvor audítorov upozornil a ktoré sa čiastočne vyriešili, alebo ich je ešte potrebné vyriešiť v rámci opatrení, ktoré Komisia prijala na konsolidáciu prechodu na moderné účtovanie na základe časového rozlíšenia.

1.13.

Mnohé generálne riaditeľstvá používajú svoje IT systémy na účely finančného hospodárenia a na zadávanie transakcií, ktoré sa posielajú do centrálneho účtovného systému (ABAC) cez rozhranie.

1.13.

Keďže situácia sa stále vyvíja, validačný tím útvarov zodpovedných za vedenie účtovníctva musí tento vývoj sledovať. Ako sa už uviedlo minulý rok, tento tím zaviedol postup na validáciu zmien v lokálnych systémoch.

1.14.

Za rozpočtový rok 2007 vykonali útvary účtovníka Komisie kontrolu plnenia opatrení na základe zistení z prechádzajúceho roku (16). Okrem toho sa uskutočnili hĺbkové kontroly v šiestich ďalších útvaroch (17) v rámci periodického prístupu zameraného na plné pokrytie útvarov Komisie v strednodobom horizonte. Skontrolovali sa aj dva ďalšie útvary (18), ale ich správy neboli načas dokončené pre celkovú validačnú správu účtovníka Komisie za rok 2007.

1.14.

Validačný tím útvarov zodpovedných za vedenie účtovníctva skúma záležitosti, ktorými sa zaoberali predchádzajúce správy, s cieľom zabezpečiť implementáciu vydaných odporúčaní, a zaistiť tak sústavné zlepšovanie kvality lokálnych systémov finančného hospodárenia.

1.15.

Za rozpočtový rok 2007 účtovník Komisie nemohol zatiaľ validovať lokálne systémy Generálneho riaditeľstva pre vzdelávanie a kultúru (19) a Generálneho riaditeľstva pre vonkajšie vzťahy (20), ako je to uvedené vo vyhlásení jeho vedenia (pozri bod 1.8), ani nemohol validovať bez výhrad lokálny systém Úradu pre spoluprácu EuropeAid (21). Výhrada voči Spoločnému výskumnému stredisku (22) z roku 2006, ktorá sa netýkala účtovníctva, platila aj pre rozpočtový rok 2007. Počet a dôležitosť horizontálnych a iných záležitostí, ktoré sa majú posúdiť, zostáva zväčša na rovnakej úrovni ako v predchádzajúcich rokoch (23).

1.15.

Pokračuje práca na dokončení validácie v prípade Generálneho riaditeľstva pre vonkajšie vzťahy a Generálneho riaditeľstva pre vzdelávanie a kultúru.

1.16.

Auditom Dvora audítorov sa potvrdilo, že rozhodnutia účtovníka Komisie boli správne: nevyriešené otázky a skutočnosti boli dôležité.

1.17.

Od prechodu na účtovanie na základe časového rozlíšenia účtovník Komisie vyzýval oddelenia Komisie, aby vykonávali následné testovanie ich metodiky rozdelenia účtovných období, kde to je potrebné (24), kombinovaním údajov z rozpočtových zdrojov a zo všeobecného účtovníctva s cieľom skontrolovať primeranosť metód. Z deviatich kontrolovaných generálnych riaditeľstiev (25) sa toto testovanie čiastočne týkalo šiestich, ktoré predstavovali menej ako 20 % z celkovej sumy súvisiacej s oddelením účtovných období, jedno zlepšilo svoje postupy testovaním a opravovaním svojich postupov oddelenia účtovných období (26), ostatné generálne riaditeľstvá testovali metodiku, ale nápravné opatrenia sa oddialili (27), a niektoré generálne riaditeľstvá (28) zatiaľ nevykonali následné testovanie metodiky oddelenia účtovných období. Môže to mať za následok nepresnosti v účtovných údajoch.

1.17.

Účtovník považoval účtovné údaje za dostatočne presné na vypracovanie účtovnej závierky.

1.18.

Niektoré generálne riaditeľstvá (predstavujúce približne 20 % z celkovej sumy súvisiacej s rozdelením účtovných období) stanovujú rozdelenie nákladov budúcich období na základe metódy pro rata temporis  (29). Ak však dátumy zmlúv v účtovných systémoch, ktoré sa používajú ako základ výpočetu rozdelenia účtovných období, sú nesprávne alebo zmeny v tejto súvislosti sa neaktualizujú, nepriaznivo ovplyvňujú spoľahlivosť účtov.

1.18.

Plán kontroly kvality príslušného hlavného generálneho riaditeľstva sa zameriaval na dátumy zmlúv. Preskúmalo sa 935 zmlúv vrátane všetkých dlhodobých zmlúv. Z tohto preskúmania vyplynulo, že zostávajúce chyby v dátumoch zmlúv sa týkajú krátkodobých zmlúv a majú oveľa menší vplyv na rozdelenie účtovných období než v predchádzajúcich rokoch. Vo vzorke Dvora audítorov pozostávajúcej z 20 transakcií v prípade tohto generálneho riaditeľstva sú 3 chyby spôsobené nesprávnymi dátumami zmlúv. V porovnaní s poslednými rokmi je to zlepšenie.

1.19.

V roku 2007 Komisia prijala opatrenia na zabezpečenie úplného a správneho zaznamenávania nových platieb predbežného financovania a súvisiacich záruk, ako aj nových neuhradených faktúr/výkazov výdavkov a rozdelenia účtovných období.

1.20.

Audit pôžičiek, súpisov, dlhodobých pohľadávok, peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov, zamestnaneckých výhod, ustanovení a finančných a iných dlhodobých záväzkov a rezerv, ktorý vykonal Dvor audítorov, neodhalil žiadne významné zistenia. Zistilo sa však niekoľko chýb v prípade iných prvkov, ktoré sa uvádzajú nižšie.

1.21.

Európsky úrad pre dohľad nad GNSS (30) (úrad), agentúra EÚ zriadená v roku 2004 (31), oficiálne prevzala zodpovednosť (32) od bývalého Spoločného podniku Galileo 1. januára 2007. Spočiatku sa pre tento nový orgán predpokladala forma verejno-súkromného partnerstva. Na základe rozhodnutia Rady prijatého v novembri 2007 sa program Galileo má financovať z rozpočtu EÚ. Na konci roku 2007, napriek podpisu zmlúv (33) medzi zúčastnenými stranami (Spoločný podnik Galileo, Európska vesmírna agentúra, úrad), nebolo vlastníctvo všetkých aktív projektu prevedené zo Spoločného podniku Galileo na úrad a nezostavil sa zoznam aktív programu Galileo vo vlastníctve Európskej vesmírnej agentúry. Dvor audítorov preto nevyjadril stanovisko k spoľahlivosti účtovnej závierky úradu zostavenej k 31. decembru 2007.

1.21.

Napriek podpísaniu dohôd medzi zúčastnenými stranami (GJU, Európska vesmírna agentúra, GSA) nebolo vlastníctvo majetku projektov na konci roka 2007 úplne prevedené z Európskej vesmírnej agentúry na Európske spoločenstvá. Keďže prevod aktív je spojený s určitou neistotou a omeškaním, Európske spoločenstvá prezieravo nepriznali majetok programu vo svojej súvahe. Až sa tieto problémy prevodu vyriešia, tento majetok bude priznaný.

1.22.

V konsolidovaných finančných výkazoch Európskych spoločenstiev sú všetky operácie s rizikovým kapitálom (218 mil. EUR k 31. decembru 2007) klasifikované ako „dlhodobé investície“ (majetok k dispozícii na predaj). Držia sa v historických cenách znížených o opravné položky z dôvodu zníženia hodnoty, pretože ich reálnu hodnotu nemožno v súčasnosti spoľahlivo zistiť. Takýto spôsob oceňovania je síce za daných okolností prijateľný, neuplatňuje sa však dôsledne. Dvor audítorov zistil, že zníženie hodnoty sa zakladá len na odpisoch. Hoci mal manažér operácií (Európska investičná banka) predbežné odhady zníženia hodnoty aktív k dispozícii, neoznámil ich Komisii (34).

1.22.

V oblasti štandardov pre výkazníctvo a účtovných štandardov nastalo počas mandátov MEDA, ktoré zahŕňajú tieto operácie s rizikovým kapitálom (RCO), zlepšenie. EIB a Komisia vývoj sledovali a v súčasnosti spoločne skúmajú situáciu, hľadajúc nákladovo najefektívnejšie riešenie a berúc do úvahy aj dostupné informácie (ktoré nespĺňajú súčasné štandardy výkazníctva) poskytované podľa zmlúv podpísaných s konečnými príjemcami pred mnohými rokmi. Toto preskúmanie potvrdilo, že súčasné oceňovanie operácií s rizikovým kapitálom je časovo veľmi náročné a predstavuje výzvu kvôli veľkému počtu transakcií RCO a ich zložitej kaskádovitej štruktúre. EIB taktiež zdôraznila, že oceňovanie transakcií RCO je založené, pokiaľ je to možné, na príslušných medzinárodných zásadách účtovania, najmä IAS 39.

1.23.

Auditom reprezentatívnej štatistickej vzorky 150 transakcií predbežného financovania registrovaných v účtovnom systéme Dvor audítorov zistil nízku úroveň chybovosti z hľadiska finančného dosahu, pokiaľ ide o túto položku súvahy. Frekvencia týchto chýb si však vyžaduje potrebu ďalšieho zlepšovania presnosti základných účtovných údajov na úrovni operatívnych generálnych riaditeľstiev. Najbežnejšie typy chýb:

—

Predbežné financovanie nebolo zaznamenané v súlade s rôznymi typmi hospodárenia, ako je uvedené v poznámkach k účtovnej závierke.

—

Sumy predbežného financovania ostali otvorené, hoci ich používali príjemcovia pred koncom roka.

1.24.

Okrem toho sa dodatočnou audítorskou prácou na identifikácii a validácii predbežného financovania zistili problémy s úplnosťou/presnosťou súvahy:

1.24.

—

Niektoré platby boli zaúčtované vo výkaze hospodárskeho výsledku ako výdavky, zatiaľ čo sa mali zaúčtovať ako predbežné financovanie v súvahe.

—

Časť predbežného financovania zostáva v súvahe, hoci boli k dispozícii relevantné informácie, napr. audítorské osvedčenia, ktoré by umožnili pokračovať v ich zúčtovaní zaznamenaním príslušných výdavkov vo výkaze hospodárskeho výsledku. Dvor audítorov navyše zaznamenal nejednotný prístup k zúčtovaniu predbežného financovania. Generálne riaditeľstvo pre informačnú spoločnosť a médiá pristupuje správne k zúčtovaniu predbežného financovania v prípade, že k výkazom výdavkov nie sú pripojené audítorské osvedčenia, zatiaľ čo Generálne riaditeľstvo pre výskum necháva za rovnakých okolností predbežné financovanie otvorené.

—

Komisia súhlasí s Dvorom audítorov, že osvedčený postup je čo najskôr vyplatiť neuhradené sumy predbežného financovania, a jej cieľom je, aby tak urobili všetky útvary, len čo budú mať k dispozícii dostatočnú dokumentáciu. Dovtedy zabezpečia zaúčtovanie na konci roka, aby kritizovaný postup neovplyvnil spoľahlivosť účtovných závierok.

Okrem toho Generálne riaditeľstvo pre informačnú spoločnosť a médiá a Generálne riaditeľstvo pre výskum spolupracujú s cieľom nájsť spoločný spôsob vyriešenia tejto otázky v súlade s odporúčaniami, ktoré vydali útvary zodpovedné za vedenie účtovníctva.

1.25.

Auditom reprezentatívnej štatistickej vzorky 150 faktúr/výkazov výdavkov zo súboru záväzkov zaznamenaných v účtovnom systéme sa zistila nízka úroveň chybovosti z hľadiska finančného dosahu, pokiaľ ide o túto položku súvahy. Frekvencia týchto chýb si však vyžaduje potrebu ďalšieho zlepšovania spoľahlivosti základných účtovných údajov na úrovni operatívnych generálnych riaditeľstiev. Väčšina chýb sa vzťahuje na faktúry alebo výkazy výdavkov, ktoré boli zaznamenané v nesprávnych sumách.

1.26.

Dvor audítorov zistil značné oneskorenia pri vysporiadaní niektorých faktúr a žiadostí o preplatenie nákladov. To má vplyv na účtovnú závierku, pretože oneskorenie analýzy oprávnenosti faktúr zabraňuje začať zúčtovanie predbežného financovania. Môže to viesť k nepresnej situácii v záväzkoch voči tretím stranám a zaúčtovaniu výšky výdavkov na základe odhadu pri rozdelení účtovných období, namiesto sumy podloženej faktúrami, ktoré už boli doručené.

1.27.

Zaznamenanie platieb pod nesprávnym typom hospodárenia má vplyv na presnosť rozdelenia výdavkov podľa typu hospodárenia v poznámkach k výkazu hospodárskeho výsledku, ako aj vo výkazníctve po segmentoch (pozri aj bod 1.23).

1.28.

Hoci vysvetľujúce poznámky k účtovnej závierke obsahujú informácie o skutočnosti, že niektoré transakcie pravdepodobne neskôr opravia oddelenia Komisie alebo členské štáty, v poznámkach sa však stále neuvádza výška a oblasti výdavkov, ktoré môžu byť predmetom ďalšieho overovania a postupov zúčtovania (35).

1.28.

Nariadenie o rozpočtových pravidlách a odvetvové právne predpisy o poľnohospodárstve a štrukturálnych fondoch oprávňujú Komisiu vykonávať kontroly všetkých výdavkov viac rokov po ich vynaložení. Účtovné závierky nesmú vzbudzovať dojem, že vzhľadom na toto právo musia byť všetky príslušné výdavky uznané. Sumy prípadných vrátených súm, ktoré možno vyčísliť, sa uvedú v poznámkach 5.3 a 5.4 ku konsolidovaným účtovným závierkam.

1.29.

Na základe odporúčania Dvora audítorov sa v poznámkach k finančným výkazom uvádza viac informácií o vymáhaní neoprávnených platieb. Poznámky k finančným výkazom však ešte neobsahujú úplné a spoľahlivé informácie o činnostiach v oblasti finančných korekcií, ktoré vykonali členské štáty. Tieto poskytujú informácie, najmä pokiaľ ide o ukončenie vyplácania, vymáhania a neukončené prípady vymáhania v oblasti štrukturálnych opatrení (36). V dôsledku vysokého podielu neoprávnených výdavkov opakovane uvádzaných vo výročných správach Dvora audítorov, a aby boli zlučiteľné s poskytnutím pravdivého a verného obrazu, Dvor audítorov zastáva názor, že príslušné informácie o týchto opravných mechanizmoch by sa mali uvádzať v poznámkach k účtovnej závierke.

1.29.

V kapitole 6 ročnej účtovnej závierky za rok 2007 sa uvádza prehľad postupov zavedených na účely vymáhania neoprávnených platieb a predstavuje najlepší odhad celkovej výšky takýchto vrátených súm vrátane súm, ktoré vymohli členské štáty v súvislosti s výdavkami na poľnohospodárstvo.

1.30.

Na základe preskúmania práce certifikačných orgánov (37) Dvor audítorov opätovne vyjadruje (38) svoje pochybnosti o presnosti pohľadávok od členských štátov v oblasti poľnohospodárstva. Dvor audítorov ďalej konštatuje, že sa uplatňovali rôzne postupy, pokiaľ ide o dátum uznania dlhov platobnými agentúrami, čo má za následok nekonzistentnú prezentáciu celkovej hodnoty dlhov (pozri body 5.44 a 5.45).

1.30.

Komisia považuje informácie o pohľadávkach v oblasti poľnohospodárstva, ktoré dostala od členských štátov, za dostatočne spoľahlivé na zúčtovacie a účtovné účely.

1.31.

Okrem toho sa v poznámkach k účtovnej závierke neuvádzajú vrátené sumy na základe odpočítania od následnej platby (vykompenzovaním vrátených súm).

1.31.

Ako sa uvádza v poznámkach k účtovným závierkam, v roku 2007 informačné systémy neumožňovali identifikáciu týchto informácií. Komisia tieto systémy počas roka 2008 upravila, takže všetky sumy vrátené odpočítaním od nasledujúcej platby možno identifikovať a vysvetliť.

1.32.

Po tom, ako Komisia zaviedla zostavovanie rozpočtu podľa činností a hospodárenie podľa činností, sa Dvor audítorov rozhodol predefinovať špecifické hodnotenia, do ktorých rozdeľuje rozpočet na účely DAS podľa vhodných skupín/skupín oblastí politiky zostavovania rozpočtu podľa činností (pozri tabuľku 1.2 ).

1.33.

Dvor audítorov používa model miery istoty, ktorý sa zakladá na dvoch základných zdrojoch dôkazov:

1.33.

a)

preskúmanie fungovania systémov dohľadu a kontroly, ktoré uplatňujú pri výbere a vyplácaní finančných prostriedkov z rozpočtu EÚ inštitúcie EÚ, členské štáty, regióny, tretie krajiny atď. s cieľom poskytnúť reprezentatívne informácie o zavedení a fungovaní kľúčových kontrol, pokiaľ ide o ich schopnosť zabrániť alebo zistiť a opraviť chyby;

b)

kontroly založené na reprezentatívnych štatistických vzorkách príslušných transakcií týkajúcich sa príjmov a výdavkov až na úroveň konečných príjemcov s cieľom poskytnúť priamy dôkaz o zákonnosti a správnosti platieb.

b)

V súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi (46) uplatňuje Komisia kontrolný cyklus v súvislosti s výdavkami financovanými z prostriedkov Spoločenstva, ktorý sa vykonáva počas niekoľkých rokov. Uplatňuje napríklad zúčtovacie postupy v poľnohospodárstve, mechanizmy finančných korekcií pri štrukturálnych opatreniach a vymáhanie pri vnútorných politikách a vonkajších akciách. Chyby, ktoré sa zistia v priebehu viacročného projektu, a s nimi spojené neoprávnené platby sa môžu vymáhať v neskoršom roku, než je rok, ktorý je predmetom preskúmania, napríklad prostredníctvom zníženia záverečnej platby s cieľom zohľadniť zistený nedostatok.

Uplatňovanie týchto postupov členskými štátmi a Komisiou a ďalšie uskutočnené kontrolné opatrenia poskytujú s obmedzeniami opísanými vo výročných správach o činnosti za rok 2007 primeranú záruku, že zdroje pridelené na činnosti Komisie sa použili na zamýšľaný účel a v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia. Zavedené kontrolné postupy poskytujú potrebné záruky, pokiaľ ide o zákonnosť a správnosť príslušných transakcií.

Komisia preto preberá konečnú zodpovednosť za implementáciu rozpočtu stanovenú článkom 274 Zmluvy o ES.

Komisia víta zvýšený dôraz Dvora audítorov na preskúmanie opatrení prijatých na zisťovanie a opravu chýb, hlavne prostredníctvom finančných korekcií, zúčtovania a vymáhania. Komisia vynaložila podstatné úsilie na zlepšenie kvality údajov o vymáhaní, ktoré poskytujú členské štáty, a v súčasnosti overuje úplnosť a presnosť týchto údajov.

Pokiaľ ide o predkladanie spoľahlivých dôkazov o fungovaní viacročných opravných mechanizmov, bol dosiahnutý pokrok. Komisia zahrnula do poznámok k ročným závierkam Európskych spoločenstiev za finančný rok 2007 novú kapitolu o vymáhaní neoprávnených platieb. Cieľom tejto kapitoly je poskytnúť prehľad zavedeného postupu na vymáhanie neoprávnených platieb a predložiť najlepší odhad celkovej vrátenej sumy.

1.34.

Vyššie opísané hlavné zdroje možno doplniť dvoma ďalšími zdrojmi:

a)

analýzou výročných správ o činnosti a vyhlásení generálnych riaditeľov Komisie a ich súhrnných správ, v ktorých sa uvádza, či Komisia má primeranú istotu, že zavedené systémy zabezpečujú zákonnosť/správnosť príslušných transakcií;

b)

preskúmaním práce iných audítorov, pod ktorými sa rozumejú audítori nezávislí od procesu riadenia a kontroly Spoločenstva (napr. najvyššie kontrolné inštitúcie v členských štátoch alebo tretích krajinách) (47).

1.35.

Chyby sa môžu týkať „podmienky platby“ alebo „iného kritéria súvisiaceho s dodržiavaním predpisov“. Vo všeobecnosti a platobné podmienky porušujú vtedy, keď sa neplnia právne požiadavky danej schémy pomoci alebo zmluvy. Na druhej strane, iné kritériá súvisiace s dodržiavaním predpisov sú konkrétne podmienky, ktoré musia byť splnené a ktoré sú dané súvisiacimi cieľmi politík (ochrana životného prostredia, správne postupy v oblasti poľnohospodárstva atď.) alebo systémovými požiadavkami (minimálny počet kontrol, predpísaná štruktúra a postupy atď.).

1.36.

Dvor audítorov delí chyby na „vyčísliteľné“ alebo „nevyčísliteľné“. Prvá kategória sú chyby s priamym a merateľným finančným dosahom na sumu príslušných transakcií financovaných z rozpočtu EÚ (48).

1.37.

Pri odhade finančného dosahu chýb pre súbor ako celok sa zohľadňujú len vyčísliteľné chyby. Frekvencia chýb sa v tejto správe týka vyčísliteľných aj nevyčísliteľných chýb (49).

1.38.

V oblasti príjmov, hospodárskych a finančných záležitostí, správnych a iných výdavkov, v ktorých sa systémy dohľadu a kontroly vo všeobecnosti náležite a správne uplatňujú (pozri body 4.40 a 4.41, 10.32 a 10.33 a 11.25), Dvor audítorov odhaduje, že finančný dosah chýb je menej ako 2 % celkovej sumy (pozri tabuľku 1.3 ). Okrem toho hodnotením vyhlásení generálnych riaditeľov a poverených povoľujúcich úradníkov, ktoré vykonal Dvor audítorov, sa potvrdilo, že nie je potrebné vyjadriť žiadne alebo len malé výhrady (pozri body 2.6, 2.7 a 2.9 a  tabuľku 2.1 ).

1.38.

V záveroch súhrnnej správy za rok 2007 sa uvádza, že zavedené systémy vnútornej kontroly s výhradou obmedzení opísaných vo výročných správach o činnosti za rok 2007 poskytujú primeranú záruku, že zdroje pridelené na činnosti Komisie sa použili na zamýšľaný účel a v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia.

1.39.

V oblastiach poľnohospodárstva a prírodných zdrojov, politík súdržnosti, výskumu, energetiky a dopravy, vonkajšej pomoci, rozvojovej pomoci a rozšírenia a vzdelávania a občianstva, v ktorých sú systémy dohľadu a kontroly prinajlepšom len čiastočne účinné (pozri body 5.50 až 5.55, 6.32, 7.40 a 7.41, 8.31 a 8.32 a 9.25), Dvor audítorov odhaduje, že v týchto oblastiach majú chyby finančný dosah vo výške viac ako 2 % celkových výdavkov (55) (pozri tabuľku 1.3 ). Okrem toho hodnotením vyhlásení generálnych riaditeľov a poverených povoľujúcich úradníkov, ktoré vykonal Dvor audítorov, sa potvrdilo, že zásadné výhrady boli buď vyjadrené, alebo mali byť podľa názoru Dvora audítorov vyjadrené pre dotknuté oblasti (pozri body 2.6 až 2.11 a  tabuľku 2.1 )

1.39.

Cieľom Komisie je zabezpečiť, aby boli systémy dohľadu a kontroly účinné, pokiaľ ide o odhaľovanie a nápravu chýb s náležitým zohľadnením nákladov a prínosu kontrol, ktoré sa musia vykonávať na mieste. Jej akčný plán na zavedenie integrovaného rámca vnútornej kontroly sa v prevažnej miere už implementoval a postupne sa prejavujú zlepšenia. Jeho úplný dosah sa prejaví v dlhodobom horizonte.

1.40.

V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi nastali tieto zmeny: zníženie odhadu chybovosti na základe vzorky v oblastiach politiky, ktoré v minulosti spadali pod vnútorné politiky (58) a vonkajšie opatrenia (59) (pozri tabuľku 1.3 ). Hodnota poľnohospodárskych výdavkov, na ktoré sa vzťahuje systém IACS, sa výrazne zvýšila zaradením niektorých výdavkových oblastí s vyšším rizikom vrátane výroby olivového oleja. Dvor audítorov však dospel k záveru, že pri správnom zavedení a v prípade, že sa do systému zadávajú presné a spoľahlivé údaje, pokiaľ ide o platby SPS založené na priznaných nárokoch, je systém IACS naďalej efektívnym nástrojom na znižovanie rizika neoprávnených výdavkov. Nedávne zavedenie režimov podpory do SPS, ako napr. tých, ktoré sa týkajú olivového oleja, je pozitívnym krokom, hoci z krátkodobého hľadiska môže mať za následok vyšší výskyt chýb (pozri bod 5.52).

1.40.

Komisia by tiež chcela zdôrazniť, že v prípade oblasti súdržnosti sa zvýšil podiel projektov, v ktorých sa nezistili žiadne chyby, a celkové hodnotenie Dvora audítorov, pokiaľ ide o systémy dohľadu a kontroly, sa zlepšilo z „neúčinného“ na „čiastočne účinné“.

1.41.

Dvor audítorov zdôrazňuje, že audity v oblastiach poľnohospodárstva a prírodných zdrojov, politík súdržnosti, výskumu a dopravy, ako aj vzdelávania a občianstva poukazujú na to, že komplikované alebo nejasné kritéria oprávnenosti, ako aj zložité právne požiadavky majú výrazný dosah na zákonnosť a/alebo správnosť príslušných transakcií (60).

1.41.

Hlavným prvkom programu Komisie zameraného na lepšiu reguláciu je zjednodušenie. Od členských štátov sa tiež vyžaduje, aby zjednodušili kritériá oprávnenosti vo svojich národných programoch. Určitá úroveň zložitosti je však nevyhnutná a v budúcich diskusiách o tolerovateľnej úrovni rizika by sa mala brať do úvahy.

1.42.

Z bodu 1.39 a  tabuľky 1.3 vyplýva, že väčšina výdavkov podľa hodnoty má len čiastočne účinný alebo úplne neúčinný dohľad a kontrolu a v príslušných transakciách sa naďalej vyskytuje významná chybovosť. Vo výročnej správe za rok 2007 a za predchádzajúce roky sa však uvádza, že:

a)

systémy vnútornej kontroly Komisie sa postupne zlepšujú (napr. výročné správy o činnosti – pozri body 2.8, 2.10 až 2.12 a 2.37) alebo zostávajú na vysokej úrovni (napr. dodržiavanie štandardov vnútornej kontroly – pozri body 2.25 a 2.39);

b)

Komisia dosiahla pokrok pri plnení akčného plánu na zavedenie integrovaného rámca vnútornej kontroly (pozri body 2.29 až 2.36 a 2.39);

c)

Komisia v posledných rokoch zlepšila riadenie rozpočtu (pozri body 3.4, 3.6, 3.11, 3.15 a 3.30 až 3.32).

1.42.

Hodnotenie Dvora audítorov sa týka účinnosti dohľadu a kontroly pri predchádzaní vzniku chýb. Rámec vnútorných kontrol Spoločenstva zahŕňa tie kontroly, ktoré sú nevyhnutné na odhaľovanie a korekciu chýb, ako aj kontroly určené na predchádzanie vzniku chýb. Komisia posúdi vplyv tohto rámca na účinnosť systémov ako celku.

1.43.

Z rozpočtu EÚ sa uhrádzajú platby miliónom jednotlivých konečných príjemcov. Platby sa uhrádzajú podľa toho, či koneční príjemcovia dodržiavajú právne alebo zmluvné požiadavky (prijímatelia alebo náklady musia spĺňať niekedy zložité pravidlá oprávnenosti), ako aj na základe presnosti a existencie príslušných činností a/alebo nákladov. Niektoré z týchto podmienok financovania sú určené pravidlami Spoločenstva vrátane pravidiel všeobecného použitia, ako napr. smerníc o verejnom obstarávaní, pričom o ďalších rozhodujú členské štáty. Konečným príjemcom sa platby uhrádzajú buď priamo (napríklad v prípade priameho hospodárenia), alebo preplatením žiadostí oprávnených výdavkov orgánmi členských štátov (najmä v prípade spoločného hospodárenia).

1.44.

Platby sú zákonné a správne, ak sa dodržia tieto podmienky a správni príjemcovia dostanú správne sumy v správny čas. To si vyžaduje primeraný dohľad a kontrolu. Komisia zodpovedá za zabezpečenie správneho plnenia rozpočtu – výdavky sú zákonné a správne a využívajú sa hospodárne, efektívne a účinne. V prípade asi 80 % výdavkov – politiky súdržnosti a poľnohospodárstvo – o úlohu plnenia rozpočtu sa Komisia delí s členskými štátmi, čo v praxi znamená, že členské štáty majú konkrétne povinnosti vyberať projekty na financovanie, vykonávať platby a prevádzkovať systémy kontroly, ktoré riadia riziká účinne, a podávať správy o výsledkoch.

1.45.

Faktory, ktoré ovplyvňujú, či sa chyby vyskytnú, alebo im systémy kontroly zabránia, alebo ich odhalia a opravia, sú rôzne. Patria medzi ne zložitosť pravidiel oprávnenosti a povinnosti, ktoré musia príjemcovia dodržať, a ich oboznámenosť s nimi; spôsob predkladania a spracovania žiadostí; počet a rozsah vykonávaných kontrol; rozsah sankcií voči príjemcom, ktorí nadhodnotili svoje žiadosti, keď sa chyby zistia, a zviditeľnenie – a s ním súvisiaci odrádzajúci účinok – postupov kontroly. Dobre vypracované pravidlá a nariadenia, ktoré možno jednoznačne vykladať a jednoducho uplatňovať, preto znižujú riziko chýb.

1.46.

Bez ohľadu na spôsob hospodárenia systémy dohľadu a kontroly zodpovedajú rámcu, ktorý sa skladá z troch širokých funkčných úrovní:

a)

kontroly na primárnej úrovni, ktorými sa kontroluje, či koneční príjemcovia dodržiavajú právne požiadavky;

b)

kontroly na sekundárnej úrovni, ktorými sa kontroluje účinnosť kontrol na primárnej úrovni;

c)

celkový dohľad Komisie, ktorý má zabezpečiť, že si členské štáty a/alebo generálne riaditeľstvá Komisie plnia svoje povinnosti a zodpovednosti za riadenie rozpočtu (62).

1.47.

Z charakteru výdavkov EÚ vyplýva, že hlavné riziko chýb je na úrovni konečného príjemcu, ktorý úmyselne, nedbalo alebo neúmyselne žiada o preplatenie výdavkov, ktoré sú neoprávnené z dôvodu nesplnenia regulačných podmienok alebo nie sú riadne zdokumentované, prípadne sú nesprávne vypočítané. To potvrdzujú zistenia z predchádzajúcich auditov Dvora audítorov, ako aj zistenia v tejto výročnej správe (pozri body 5.12 až 5.16, 6.22 až 6.27, 7.14 až 7.22, 8.9, 9.8 až 9.11 a 10.16 až 10.19). Nielenže je hlavné riziko na tejto úrovni, ale chyby možno často spoľahlivo odhaliť len na mieste, takže administratívne kontroly sú len čiastočne účinné. To spolu so skutočnosťou, že sa každý rok uhradí niekoľko miliónov platieb, znamená, že vykonávanie kontrol na primárnej úrovni je nákladné. Medzi celkovými nákladmi na kontroly a ich rozsahom je priama závislosť.

1.47.

Komisia súhlasí s tým, že administratívne kontroly žiadostí o náhradu nákladov môžu byť pri predchádzaní vzniku chýb len čiastočne účinné. Rámec vnútorných kontrol Komisie preto zvýši vierohodnosť, pokiaľ ide o zákonnosť a správnosť výdavkov na viacročnom základe, prostredníctvom vyššieho počtu kontrol na mieste.

1.48.

Kontroly na mieste vykonávané na tejto úrovni často predstavujú len malý podiel (zvyčajne 5 až 10 % za rok v závislosti od oblasti) jednotlivých žiadostí. Dvor audítorov zistil nedostatky kontrol v oblasti poľnohospodárstva (pozri body 5.27, 5.28, 5.30 až 5.32 a 5.34 až 5.36, 5.48) a politík súdržnosti (pozri bod 6.29), ktoré zodpovedajú nedostatkom na úrovni orgánov členských štátov. Prípady nedostatočnej kvality kontrol na primárnej úrovni sa zistili aj pri priamom hospodárení, vrátane kontrol na úrovni Komisie, ktoré sa týkajú preplácania nákladov príjemcom v oblasti výskumu, kde tieto kontroly nefungujú uspokojivo (body 7.29 a 7.30), a nedostatočnej kvality auditov jednotlivých žiadostí, ktoré vykonávajú nezávislí audítori (pozri body 7.32 a 7.33 a 10.29 a 10.30).

1.48.

Zatiaľ čo platí, že kontroly na mieste sa zriedkakedy vykonávajú u všetkých príjemcov schémy, pokiaľ ide o všetky individuálne nároky, regulačné administratívne kontroly sa vykonávajú vždy. Je to preto, lebo kontroly na mieste sú príliš nákladné.

1.49.

Z charakteru kontrol na primárnej úrovni vyplýva, že nedostatočnú kvalitu na tejto úrovni nemožno priamo kompenzovať kontrolami na sekundárnej úrovni. Účinnosť kontrol na sekundárnej úrovni ovplyvňuje schopnosť presadiť primerané kontrolné opatrenia na primárnej úrovni, a nie schopnosť odhaliť a opraviť jednotlivé chyby. Pri auditoch Dvora audítorov za rozpočtový rok 2007 sa opätovne zistilo, že sekundárne kontroly zo strany členských štátov a revízne kontroly zo strany Komisie (63) nedosahujú želateľnú účinnosť. Dvor audítorov zistil napríklad nedostatky v:

1.49.

Dohľad Komisie sa zameriava na zlepšovanie systémov riadenia a kontroly tak, aby predchádzali vzniku chýb alebo ich odhaľovali a korigovali, ako to odporúča Dvor audítorov, a zameriava sa aj na zabezpečenie prijatia potrebných nápravných opatrení. Dohľad sa nezameriava na priame odhaľovanie jednotlivých chýb.

a)

rozhodnutiach Komisie o zhode v oblasti poľnohospodárstva (pozri body 5.47 a 5.48);

a)

Zistenia Dvora audítorov uvedené v odsekoch 5.47 a 5.48 súvisia s mechanizmom zhody zúčtovania v poľnohospodárstve, a preto možno tieto prípady považovať za nedostatky tohto mechanizmu. Komisia zastáva názor, že mechanizmus funguje dobre a v plnej miere dosahuje cieľ, na ktorý bol určený, a tým je vylúčenie výdavkov, ktoré neboli vynaložené v súlade s pravidlami Spoločenstva, z financovania Spoločenstva.

Okrem toho, ak je v dôsledku zhody zúčtovania možné odhaliť neoprávnené platby príjemcom, členské štáty majú povinnosť zabezpečiť vymáhanie týchto prostriedkov od týchto príjemcov. V prípade, že vymáhanie týchto prostriedkov od príjemcov nie je potrebné, pretože finančná korekcia sa týka výlučne nedostatkov v systéme správy a kontroly členského štátu, a nie neoprávnených platieb, sú tieto korekcie dôležitým prostriedkom na zlepšenie systémov členských štátov a na predchádzanie výskytu alebo odhaľovanie a vymáhanie neoprávnených platieb, ktoré boli vyplatené príjemcom.

Pozri tiež odpovede na body 5.47 a 5.48.

b)

auditoch výdavkov na politiky súdržnosti (pozri body 6.30 a 6.31);

b)

Komisia zastáva názor, že audity, ktoré preskúmal Dvor audítorov v oblasti súdržnosti, vo väčšine prípadov viedli k účinným nápravným opatreniam a prakticky využiteľným výsledkom. Okrem toho vo výročných správach o činnosti príslušných generálnych riaditeľstiev sa podrobne uvádzajú výsledky činnosti auditu, a to najmä nápravných opatrení, pozastavení platieb a finančných korekcií.

Pozri tiež odpovede na body 6.30 a 6.31.

c)

následných finančných auditoch v oblasti výskumu, energetiky a dopravy (pozri bod 7.34)

c)

Generálne riaditeľstvá pre výskum značne zvýšili svoje úsilie v oblasti auditu v roku 2007 a splnili svoje ročné ciele.

V súčasnosti sa pozornosť obracia na korekciu zistených chýb. Generálne riaditeľstvá pre výskum sa aktívne usilujú zlepšiť nástroje monitorovania a vydávajú presnejšie administratívne a finančné usmernenia. Predpokladá sa, že tieto usmernenia zlepšia účinnosť a úplnosť procesu vymáhania (vrátane extrapolácie a následnej kontroly zistení Dvora audítorov).

d)

a predbežných vyhláseniach o vierohodnosti týkajúcich sa kvality riadenia a v príslušných monitorovacích kontrolách (pozri body 9.16, 9.17 a 9.20).

d)

Generálne riaditeľstvo pre spravodlivosť, slobodu a bezpečnosť zlepšilo svoje usmernenia a vypracovalo akčný plán na ukončenie monitorovacích návštev. Pozri odpovede na body 9.16, 9.17 a 9.20.

1.50.

Slabú kvalitu kontrol na primárnej a sekundárnej úrovni nemôže kompenzovať dohľad Komisie. Účelom tohto dohľadu je zabezpečiť zavedenie primeraných kontrol na primárnej a sekundárnej úrovni a ich účinnosť. Nedostatky na nižších úrovniach by sa mali určiť (napr. vo výročnej správe o činnosti generálneho riaditeľstva) a mali by sa prijať nápravné opatrenia na ich odstránenie (pozri bod 2.40). Dohľad sa vykonáva na rôznych úrovniach v rámci Komisie: na generálnych riaditeľstvách, ktoré sú zapojené do spoločného hospodárenia, a na najvyššej úrovni Komisie ohľadom týkajúcej sa generálnych riaditeľstiev.

1.50.

V poľnohospodárstve sa nedostatky v systémoch riadenia a kontroly jednotlivých členských štátov zisťujú prostredníctvom postupov zhody zúčtovania a môžu viesť k uloženiu finančných korekcií členským štátom. Tieto korekcie sú dôležitým prostriedkom na zlepšenie systémov členských štátov a na predchádzanie výskytu alebo odhaľovanie a vymáhanie neoprávnených platieb, ktoré boli vyplatené príjemcom.

1.51.

Tento proces komplikujú faktory priamo súvisiace s počtom príjemcov, zložitosťou pravidiel, s tým, ako ťažko možno overiť ich dodržiavanie, a s odrádzajúcim účinkom finančných korekcií a sankcií.

1.51.

Tieto riziká sú spojené s niektorými oblasťami politiky a je potrebné s nimi počítať a zohľadniť ich pri určovaní stratégie kontroly, najmä v kontexte viacročných programov.

1.52.

V stanovisku č. 2/2004 Dvor audítorov odporučil, že v systémoch kontroly výdavkov Spoločenstva by mala byť rovnováha medzi nákladmi na kontroly a ich prínosom z hľadiska znižovania rizika chýb v transakciách na primeranú úroveň (reziduálne riziko). To si vyžaduje, aby si všetky strany zúčastnené na rozpočtovom procese uvedomili, že:

1.52.

Komisia súhlasí s odporúčaniami uvedenými v stanovisku Dvora audítorov č. 2/2004 a implementuje ich do svojho akčného plánu na vytvorenie integrovaného rámca vnútornej kontroly, ako ho predstavuje vo svojej správe o pokroku [KOM(2008) 110 v konečnom znení]. Pokračuje vo svojej práci týkajúcej sa nákladov a prínosu kontrol podľa bodu 10 uvedeného akčného plánu a koncom roka 2008 začne znovu diskusiu o tolerovateľnom riziku.

a)

nemožno skontrolovať všetkých konečných príjemcov na mieste, a preto vždy bude existovať isté reziduálne riziko chýb. Hlavnou úlohou je stanoviť vhodnú (prijateľnú) úroveň tohto rizika pri zohľadnení charakteru rôznych typov výdavkov, zložitosti existujúcich pravidiel a odrádzajúceho účinku dostupných sankcií;

b)

náklady na kontrolu sú dôležité, či už sa hradia z rozpočtu EÚ, členských štátov, alebo prijímateľských krajín;

b)

Najmä náklady na kontroly na mieste sú vysoké.

c)

rovnováha medzi nákladmi a reziduálnym rizikom v jednotlivých výdavkových oblastiach je taká dôležitá, že by sa mala schváliť v mene občanov Únie na politickej úrovni (t. j. rozpočtovým orgánom/orgánom udeľujúcim absolutórium);

d)

ak schému nemožno uspokojivo realizovať za primerané náklady a s prijateľným rizikom, mala by sa prehodnotiť.

1.53.

Stanovenie rámca vnútornej kontroly založeného na týchto racionálnych zásadách by umožnilo definovať systémy kontroly z hľadiska toho, čo majú dosiahnuť (64) (ciele výstupu), ako aj z hľadiska kritérií, na základe ktorých sa hodnotí a kontroluje ich výkonnosť.

1.53.

Komisia preskúma túto myšlienku. Súčasné usmernenie v oblasti politiky súdržnosti už podporuje prístup orientovaný na výsledky vo vzťahu ku kontrolám založeným na zaznamenávaní chybovosti a jej zmien v priebehu času. Okrem toho sa v právnych predpisoch na obdobie rokov 2007 – 2013 vyžaduje monitorovanie a vykazovanie chybovosti. V poľnohospodárstve sa podrobne monitorujú výsledky kontrol podľa IACS.

1.54.

Dvor audítorov odporúča Komisii, aby dokončila analýzu nákladov na kontroly a rôznych stupňov rizík inherentných pre jednotlivé výdavkové oblasti (65). Podľa názoru Dvora audítorov by bol realistický, transparentný, racionálny a hospodárny prístup k riadeniu rizika v prospech prispievateľov aj príjemcov.

2.1.

Táto kapitola obsahuje informácie o pokroku Komisie v roku 2007, čo sa týka zlepšenia účinnosti ich systémov dohľadu a kontroly vo všetkých generálnych riaditeľstvách s cieľom zabezpečiť zákonnosť a správnosť transakcií financovaných z rozpočtu EÚ. Analyzuje sa v nej najmä, do akej miery:

2.1.

a)

kontrolné zistenia Dvora audítorov potvrdzujú vyhlásenia vedenia vo výročných správach o činnosti a vyhláseniach generálnych riaditeľov, ako aj v súhrnnej správe Komisie (body 2.2 až 2.14);

b)

bola Komisia úspešná pri zvyšovaní uistenia o zákonnosti a správnosti používaním ukazovateľov, príslušných kritérií významnosti a ročných súhrnov (body 2.15 až 2.23);

c)

Komisia pokročila v implementácii štandardov vnútornej kontroly a integrovaného rámca vnútornej kontroly a do akej miery dokázala preukázať ich dosah na výdavky v roku 2007 (body 2.24 až 2.36).

c)

Zavedené systémy vnútornej kontroly s obmedzeniami opísanými vo výročných správach o činnosti za rok 2007 poskytujú primerané uistenie, že sa zdroje pridelené na činnosti Komisie použili na plánovaný účel a v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia. Uplatňované kontrolné postupy a opatrenia prijaté na základe zistení auditu Dvora audítorov poskytujú potrebné uistenia o zákonnosti a správnosti uskutočnených transakcií.

Komisia prijíma opatrenia s cieľom ďalej zlepšiť jej systém vnútornej kontroly na základe jej vlastných skúseností a s cieľom odstrániť problémy, na ktoré upozornili audítori. Medzi opatrenia prijaté v roku 2007 patrila revízia štandardov vnútornej kontroly pre účinné riadenie, pokračovanie v realizácii Akčného plánu na vytvorenie integrovaného rámca vnútornej kontroly a revidovaných usmernení pre výročné správy o činnosti.

Komisia rieši problémy, ako sú napríklad problémy zdôraznené vo výhradách poverených povoľujúcich úradníkov. Zreteľnejšie objasní dôvody rozdielnych názorov medzi výročnou správou Dvora audítorov, ktorú požaduje Zmluva o ES, a viacročnými stanoviskami riaditeľov, v ktorých sa zohľadňujú opatrenia prijaté s cieľom odhaliť a opraviť chyby, ktoré sa vyskytnú počas roka.

2.2.

Prijatím súhrnnej správy Komisia preberá politickú zodpovednosť za plnenie rozpočtu, ktoré zabezpečujú generálni riaditelia (1). Komisia zastáva názor, že „uplatnené kontrolné postupy poskytujú potrebné záruky v súvislosti so zákonnosťou a správnosťou uskutočnených transakcií, za ktoré nesie v zmysle článku 274 Zmluvy o ES celkovú zodpovednosť“.

2.3.

Uznáva však, že je potrebné vyvíjať úsilie na vyriešenie viacerých nedostatkov, najmä tých, ktoré sú zdôraznené vo výhradách poverených povoľujúcich úradníkov, ako aj nedostatkov, ktoré patria do rozpočtových oblastí, ktoré podľa názoru Dvora audítorov neboli uspokojivé. V tejto súvislosti Dvor audítorov zastáva názor, že rozsah niektorých výhrad by mal byť väčší ako rozsah výhrad, ktoré predložili generálni riaditelia Komisie (bod 2.12 a  tabuľka 2.1 ).

2.3.

Komisia víta lepšie hodnotenie Dvora audítorov uvedené v tabuľke 2.1 týkajúce sa dôkazov poskytnutých generálnymi riaditeľmi vo výročných správach o činnosti za rok 2007 v súvislosti so závermi Dvora audítorov, pokiaľ ide o DAS.

2.4.

Komisia uvádza, že v prípade štrukturálnych fondov predložila celkové údaje o finančných korekciách vykonaných na úrovni členských štátov tak, že členské štáty odobrali alebo vymáhali finančné prostriedky (8). Komisia by však mala vo svojej súhrnnej správe klásť väčší dôraz na nedostatky a nezrovnalosti v údajoch z členských štátov. Opatrenia na zlepšenie kvality informácií by sa preto nemali obmedzovať len na Komisiu, ako sa uvádza v súhrnnej správe, ale mali by sa rozšíriť aj na členské štáty (pozri tiež body 1.42, 2.31 až 2.33 a 3.26 až 3.28).

2.4.

Príloha k výročnej správe za rok 2006 o štrukturálnych fondoch, na ktorú sa odvoláva súhrnná správa [KOM(2008) 338 v konečnom znení] a účtovné závierky za rok 2007 potvrdzujú, že sa v údajoch prijatých od členských štátov vyskytujú nedostatky a nezrovnalosti.

2.5.

Hodnotenie Komisie týkajúce sa niektorých viacročných cieľov sa líši od hodnotenia Dvora audítorov. Komisia napríklad vyhodnotila ciele týkajúce sa vytvorenia účinného systému vnútornej kontroly a podpory povinnosti zodpovedať sa prostredníctvom výročných správ o činnosti ako ukončené. Dvor audítorov však poznamenáva, že, hoci sa zaviedli štandardy vnútornej kontroly, účinnosť niekoľkých systémov dohľadu a kontroly pri predchádzaní alebo odhaľovaní a náprave chýb sa zatiaľ neprejavuje (pozri tiež bod 2.26) a že rozsah a hĺbka niektorých výhrad vo výročných správach o činnosti by mali byť väčšie, aby úplne odrážali ich potenciálny dosah (pozri bod 2.12).

2.5.

V súhrnnej správe Komisie [KOM(2008) 338 v konečnom znení, príloha 3] boli niektoré iniciatívy na dosiahnutie cieľov označené za ukončené. To neznamená, že Komisia neuvažuje o prijatí žiadnych ďalších opatrení na zlepšenie systémov vnútornej kontroly alebo výročných správ o činnosti v budúcnosti. Komisia sa zaviazala svoj systém vnútornej kontroly ďalej zlepšovať.

2.6.

Dvor audítorov hodnotil pri skúmaní výročných správ o činnosti a vyhlásení generálnych riaditeľov, do akej miery predstavujú pravdivý obraz (t. j. bez významných skreslení) o účinnosti zavedených postupov. Konkrétne, či systémy dohľadu a kontroly poskytujú potrebné uistenie, pokiaľ ide o zákonnosť a správnosť uskutočnených operácií.

2.7.

Preskúmali sa všetky výročné správy o činnosti a podrobne sa analyzovali správy z 15 generálnych riaditeľstiev.

2.8.

V usmernení (9) pre výročné správy o činnosti za rok 2007 sa zdôraznila potreba, ktorú vyjadrili ústredné útvary Komisie, objasniť súvislosť medzi účinnosťou systémov vnútornej kontroly a základom, na ktorom stavajú vyhlásenia. V podstate väčšina generálnych riaditeľov podrobne vysvetlila „stavebné prvky“ alebo kľúčové prvky, z ktorých vychádzali pri svojom uistení.

2.9.

Všetci generálni riaditelia uviedli, že získali primeranú istotu, že zdroje, ktoré im boli pridelené, boli použité na dané účely a že vnútorné kontroly, ktoré zaviedli, zabezpečili zákonnosť a správnosť príslušných transakcií, v mnohých prípadoch boli predmetom výhrad. Dvor audítorov hodnotil základ týchto vyhlásení porovnaním ich pokrytia a dosahu s výsledkami vlastného auditu Dvora audítorov.

2.10.

Zo 40 vyhlásení za rok 2007, 13 (10) obsahuje jednu alebo viac výhrad, väčšina z nich sa týka nedostatkov v súvislosti so zákonnosťou a správnosťou príslušných transakcií. Celkový počet výhrad klesol z 20 (2006) na 17 (2007), aj keď ich spoločný finančný dosah sa zvýšil.

2.11.

V prípade generálnych riaditeľstiev pre regionálnu politiku a pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a rovnaké príležitosti sa celkový odhad finančne vyčísleného dosahu ich výhrad zvýšil približne zo 140 mil. EUR v roku 2006 na takmer 725 mil. EUR v roku 2007 (11). V prípade generálneho riaditeľstva pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka sa nová výhrada pre rok 2007 týkajúca sa výdavkov na rozvoj vidieka zakladá na informáciách z členských štátov, z ktorých vyplýva chybovosť vyššia ako 3 %. Tieto informácie však certifikačné orgány nepotvrdili alebo ich generálne riaditeľstvo neuznalo. Najvýznamnejšie výhrady v súvislosti so zákonnosťou a správnosťou príslušných transakcií sú uvedené v  tabuľke 2.1 .

2.11.

Vo výročných správach o činnosti Generálneho riaditeľstva pre regionálnu politiku a Generálneho riaditeľstva pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a rovnaké príležitosti sa uvádzajú rizikové sumy, čiže platby týkajúce sa systémov vykazujúcich nedostatky, ako aj kvantifikácia finančného vplyvu. Kvantifikácia finančného vplyvu sa realizuje pomocou stupnice korekcií paušálneho financovania pri výskyte nedostatkov v systémoch riadenia a kontroly. Komisia sa domnieva, že tento prístup umožňuje primerané posúdenie potenciálneho finančného vplyvu zistených nedostatkov.

2.12.

Z tabuľky vidno, že výročné správy o činnosti poskytujú jasné a jednoznačné dôkazy len pre závery Dvora audítorov týkajúce sa DAS v oblasti správnych výdavkov a hospodárskych a finančných záležitostí. V prípade väčšiny oblastí politiky sa výročné správy o činnosti viac približujú k záverom príslušného špecifického hodnotenia DAS než v predchádzajúcich rokoch, najmä v prípade politiky poľnohospodárstva a kohéznej politiky. Dvor audítorov však upozorňuje, že rozsah a pôsobnosť týchto výhrad by mali byť širšie, aby plne zohľadňovali ich prípadný dosah a v mnohých oblastiach politiky sú ešte stále závery generálnych riaditeľov o zákonnosti a správnosti výdavkov EÚ pozitívnejšie, než samotné zistenia auditov Dvora audítorov.

2.12.

Zatiaľ čo Dvor audítorov sa vo svojom každoročne vydávanom audítorskom stanovisku vyjadruje k zákonnosti a správnosti vykonaných transakcií (ako sa vyžaduje v Zmluve o ES), stanovisko generálnych riaditeľov sa zameriava na to, či sa finančné prostriedky použili na ich plánovaný účel, pričom sa zohľadňuje viacročných charakter kontrol a ich účinnosť pri odhaľovaní a korekcii chýb. Generálni riaditelia vyjadrujú stanovisko manažmentu vychádzajúce z informácií, ktoré zahŕňajú audit Komisie, správy a pripomienky Dvora audítorov a v prípade potreby výsledky kontrol členských štátov.

2.13.

Pokiaľ ide o oblasť politiky Vzdelávanie a občianstvo, uistenie, ktoré poskytli generálni riaditelia v určitých významných súvislostiach nezodpovedá zisteniam Dvora audítorov. Dvor audítorov zistil významné nedostatky v postupoch predbežných vyhlásení v rámci zodpovednosti generálneho riaditeľstva pre vzdelávanie a kultúru (pozri body 9.17 a 9.25), tieto nedostatky však nie sú uvedené ako výhrada generálneho riaditeľa. V prípade generálneho riaditeľstva pre komunikáciu je uvedená výhrada k nedostatku podrobných následných kontrol, Dvor audítorov však zisťuje aj významné nedostatky v predbežných kontrolách (pozri body 9.23 a 9.25).

2.13.

Generálne riaditeľstvo pre vzdelávanie a kultúru (ďalej len „GR EAC“) založilo svoje uistenie na súhrnnom súbore kontrol, a nielen na postupe hodnotenia následného vyhlásenia.

2.14.

V oblasti politiky Vonkajšia pomoc, rozvoj a rozširovanie Dvor audítorov zisťuje, že príslušné transakcie sú ovplyvnené významnou mierou chýb, pokiaľ ide o zákonnosť a/alebo správnosť, väčšinou v rámci transakcií riadených implementačnými organizáciami (pozri bod 8.31) a že systémy dohľadu a kontroly sú čiastočne účinné (pozri bod 8.32). Tieto zistenia nie sú vo výhradách generálnych riaditeľov primerane zohľadnené.

2.14.

Dvor audítorov sa vyjadril k závažnosti na základe vzorky transakcií pochádzajúcich z viacerých generálnych riaditeľstiev. Avšak každý generálny riaditeľ môže hodnotiť a uvádzať závažnosť iba v súvislosti s jeho príslušnou oblasťou.

2.15.

Komisia kládla mimoriadny dôraz na to, aby boli ukazovatele správnosti uvedené vo výročných správach o činnosti za rok 2007 (12). Väčšina generálnych riaditeľov používala indikatívne formuláre vnútornej kontroly na to, aby preukázali, ako sa dodržiavali príslušné právne, zákonné a zmluvné podmienky a ako by sa mohli dať do súvisu s primeraným uistením (13). V prípade jedného generálneho riaditeľstva však použité základné údaje nie sú spoľahlivé a/alebo nie je jasne stanovená súvislosť so zákonnosťou a správnosťou (14). Takmer všetci generálni riaditelia nezahrnuli porovnateľné ukazovatele za predchádzajúce roky, ani nestanovili ciele zákonnosti a správnosti (15).

2.15.

Komisia vypracovala viaceré formuláre vnútornej kontroly zamerané na predkladanie kontrolných stratégií harmonizovaným spôsobom, sú však prispôsobené rôznym prvkom alebo spôsobom riadenia. Ukazovatele zákonnosti a správnosti zamerané na uľahčenie monitorovania a predkladania správ o zákonnosti a správnosti transakcií musia byť uvedené vo výročných správach o činnosti za rok 2007. Komisia toto pokladá za dôležitý prvý krok. Uznáva však, že sa budú musieť dosiahnuť určité zlepšenia v spoľahlivosti a jasnosti ukazovateľov. Je potrebné, aby sa ukazovatele na účely sledovania a monitorovania používali v plnom rozsahu a jednoduchým spôsobom.

2.16.

V článku 53b ods. 3 revidovaného nariadenia o rozpočtových pravidlách (16) sa uvádza: „Členské štáty vypracujú ročný súhrn dostupných auditov a vyhlásení, ktorý sa zostavuje na príslušnej vnútroštátnej úrovni“ (17). Podľa pokynov ústredných útvarov Komisie by generálni riaditelia mali predložiť predbežné hodnotenie uistenia získané z ročných súhrnov vo výročných správach o činnosti za rok 2007 (18).

2.17.

Dvor audítorov svojho času uznal, že ročné súhrny sú doplnkovým prvkom vnútornej kontroly a vyzval Komisiu, aby zvýšila hodnotu procesu identifikovaním spoločných problémov, možných riešení a najlepších postupov a použila tieto informácie vo svojej funkcii dohľadu (19).

2.18.

Z auditu Dvora audítorov vyplynulo, že k 31. marcu 2008 predložilo ročné súhrny 25 z 27 členských štátov. Z týchto 25 prípadov celkove osem členských štátov nesplnilo minimálne požiadavky nariadenia o rozpočtových pravidlách a pravidiel na vykonávanie (20) a ďalších 12 členských štátov ich splnilo len čiastočne. Okrem toho iba 15 z týchto 25 členských štátov poskytlo vyhlásenie o úplnosti a presnosti uvedených informácií, z ktorých dva sa týkali programovacieho obdobia rokov 2007 – 2013, pre ktoré sa vyplatili iba zálohy s malým sprievodným rizikom.

2.18.

Komisia víta závery Dvora audítorov, že Komisia primerane vykonávala dohľad nad postupom predkladania ročných zhrnutí vydaním zreteľných usmernení a bezodkladným zásahom v prípade nesúladu.

2.19.

Rozdiely v predložených informáciách a často chýbajúce vyhlásenie o úplnosti a presnosti uvedených informácií znamenajú, že ročné zhrnutia zatiaľ neposkytujú spoľahlivé hodnotenie fungovania a účinnosti systémov dohľadu a kontroly.

2.19.

Celkovo bol výsledok prvého kola predkladania ročných zhrnutí pozitívny v tom, že takmer všetky členské štáty konečne splnili požiadavky, a Komisia sa domnieva, že to poskytuje dobrý základ na zlepšenie kvality zhrnutí pre ďalšie kolo. Komisia predloží členským štátom zrevidované usmernenie spolu s odporúčaniami zameranými na dosiahnutie vyššej kvality ich ročných zhrnutí za rok 2008.

2.20.

Dvor audítorov sa domnieva, že v tento prvý rok prípravy ročných súhrnov Komisia na proces primerane dohliadala tak vydaním jasných usmernení, ako aj sledovaním dôvodov, prečo sa nedodržali termíny a kritériá v prípade rozsahu alebo kvality.

2.21.

Väčšina generálnych riaditeľstiev stanovila kritériá významnosti (21) v súlade s usmernením Komisie a prispôsobila ich konkrétnym spôsobom ich riadenia, ich prostrediu vnútornej kontroly a systémom kontroly v členských štátoch (22).

2.22.

Po odporúčaní Dvora audítorov vo výročnej správe za rok 2006 (23) štyri hlavné generálne riaditeľstvá zodpovedné za plnenie rozpočtu EÚ v rámci spoločného hospodárenia (24) preskúmali metódu hodnotenia fungovania systémov riadenia a kontroly, pokiaľ ide o štrukturálne opatrenia v členských štátoch. Generálni riaditelia posudzujú teraz všetky programy alebo systémy, pre ktoré príslušný orgán vydal nepriaznivý audítorský výrok v zmysle, že má „významné nedostatky“, pokiaľ neexistujú spoľahlivé audítorské dôkazy z iného zdroja potvrdzujúce opak (25).

2.23.

Jedno generálne riaditeľstvo uplatnilo prahy významnosti, ktoré nie sú zlučiteľné s inými informáciami a uistením uvedeným inde v jeho výročnej správe o činnosti (26).

2.23.

Ústredné útvary Komisie sa v súhrnnej správe zaviazali poskytovať generálnym riaditeľstvám ďalšie usmernenia s cieľom riešiť súvislosť medzi chybovosťou, závažnosťou a výhradami.

2.24.

Dvor audítorov preskúmal uplatňovanie vybraných štandardov vnútornej kontroly v niektorých útvaroch Komisie. Preskúmanie bolo zamerané na posúdenie nielen stupňa implementácie minimálnych požiadaviek (základných požiadaviek), ale aj na hodnotenie účinnosti systémov, ktoré zabezpečujú zákonnosť a správnosť príslušných transakcií. Posledne uvedené je obzvlášť dôležité za rok 2007, pretože umožňuje vyvodenie záverov o úspešnosti úsilia Komisie v tejto oblasti pred všeobecnou revíziou štandardov účinnou od roku 2008.

2.24.

Komisia sa usiluje preukázať, že implementácia štandardov účinne prispieva k zabezpečeniu spoľahlivosti riadenia. Revízia štandardov vnútornej kontroly v roku 2007 (účinná od roku 2008) vychádza z tejto zásady.

2.25.

Z hodnotenia implementácie štandardov vnútornej kontroly za rozpočtový rok 2007, ktoré vykonal Dvor audítorov, vyplýva, že generálne riaditeľstvá dodržiavajú v priemere 96 % (2006, 95 %) základných požiadaviek (pozri tabuľku 2.2 ). Komisia teda implementovala štandardy vnútornej kontroly trvale na vysokej úrovni od roku 2004.

2.25.

Komisia prijala svoje štandardy vnútornej kontroly v roku 2000 v rámci reformy, ktorú začala v tom istom roku. Štandardy a s nimi súvisiace minimálne požiadavky mali umožniť posúdiť zrelosť systémov vnútornej kontroly Komisie. Úspech tohto prístupu dokazuje trvalo vysoká úroveň zhody, ktorú v posledných rokoch konštatovali útvary Komisie aj Dvor audítorov.

2.26.

Napriek tomuto úspechu Komisia nedokázala za rok 2007 úplne preukázať, že systémy dohľadu a kontroly sú dostatočne účinné pri znižovaní rizika chýb v určitých oblastiach politiky, napríklad v oblasti poľnohospodárstva a prírodných zdrojov (bod 5.51), súdržnosti (bod 6.32) (27), výskumu, energetiky a dopravy (bod 7.41), vonkajšej pomoci, rozvoja a rozšírenia (bod 8.32) a vzdelávania a občianstva (bod 9.25).

2.26.

Komisia uznáva, že sa musia prijať opatrenia na zvýšenie účinnosti systémov vnútornej kontroly a dohľadu v určitých oblastiach politiky. Ide o trvalý proces a zahŕňa ďalšie zlepšenie systémov kontroly vzťahujúce sa na všetky úrovne kontroly.

2.27.

V roku 2007 Komisia rozhodla nahradiť súčasnú štruktúru štandardov vnútornej kontroly základnými princípmi a podrobnejšími príslušnými požiadavkami zodpovedajúcimi v zásade bývalým štandardom vnútornej kontroly a základným požiadavkám (28). Analýza ôsmich systémov vnútornej kontroly relevantných pre hodnotenie Dvora audítorov v roku 2007 neodhalila žiadne podstatné zmeny v ich novom formáte.

2.27.

Cieľom revízie štandardov bolo objasnenie a zjednodušenie ich implementácie: nové štandardy sa vzťahujú na tie isté oblasti, využívajú však jazyk prístupnejší pre všetkých zamestnancov. Nový rámec taktiež odstránil prekrývania s predchádzajúcimi štandardmi a kladie dôraz na účinnosť systémov kontroly.

2.28.

Jedna zo zložiek revidovaných štandardov vnútornej kontroly je hodnotenie účinnosti vnútornej kontroly, v rámci ktorého útvary Komisie majú posúdiť a preukázať účinnosť svojich systémov vnútornej kontroly v praxi. Bude sa zakladať na stanovení priorít určitých štandardov a každoročnom hodnotení rizík vedením. Keďže štandardy vnútornej kontroly sú však vzájomne závislé a tvoria spolu rámec kontroly, Komisia tiež musí každý rok vedieť preukázať účinnosť systému vnútornej kontroly ako celku.

2.28.

Požiadavka predkladať správy o účinnosti sa uplatňuje na dvoch úrovniach:

—

preukázanie, že útvary Komisie účinne implementovali samotné štandardy (vzťahujúce sa na finančné a nefinančné otázky), a

—

preukázanie, že systémy zavedené v rámci Komisie účinne znižujú riziko vzniku chýb pri východiskových transakciách, ktoré sú predmetom tejto pripomienky.

2.29.

December 2007 znamenal koniec dvojročného obdobia stanoveného Komisiou pre implementáciu jej akčných plánov na vytvorenie integrovaného rámca vnútornej kontroly (29). V súhrnnej správe Komisie za rok 2007 (30) sa uvádza spoľahlivé hodnotenie pokroku, ktorý sa uskutočnil pri implementácii opatrení k tomu dňu, no zároveň sa v nej naznačuje, že dôkazy o účinnosti opatrení, pokiaľ ide o zníženie úrovne chýb v príslušných transakciách, môžu stále zaostávať.

2.29.

Akčný plán sa zameriava na odstránenie konkrétnych nedostatkov v rámci vnútornej kontroly. V priebehu dvoch rokov do 31. decembra 2007 malo byť implementovaných 16 opatrení. Tento cieľ sa z veľkej časti dosiahol (ukončenie zostávajúcich opatrení sa plánuje do konca roku 2008).

2.30.

Vychádzajúc z analýzy Dvora audítorov (pozri tabuľku 2.2 ), Komisia v roku 2007 pokročila v implementácii svojho akčného plánu. Celkove koncom roku 2007 sa spolu implementovalo 21 podopatrení (v roku 2006 – 7) a 14 (v roku 2006 – 19) sa nachádza v rôznych štádiách implementácie.

2.30.

Analýza Dvora audítorov vo veľkej miere potvrdzuje vlastnú analýzu Komisie uvedenú v jej správe o pokroku z 27. februára 2008 [KOM(2008) 110 v konečnom znení]. Implementácia opatrení je pokračujúcim procesom a dôkladne sa realizuje. Vplyv opatrení sa nevyhnutne prejaví po ich implementácii v rokoch 2006 a 2007. Prvá správa o vplyve sa vypracuje na začiatku roku 2009.

2.31.

V marci 2007 sa zaviedlo podopatrenie 11N zamerané na posúdenie, či systémy spätného získavania finančných prostriedkov a náhrady pracovali účinne na základe určenia súm, ktoré sa vymohli v rokoch 2005 a 2006 a ich súvislosti s chybami identifikovanými počas kontrol.

2.32.

Napriek značnému úsiliu Komisia nevedela predložiť úplné a spoľahlivé čísla za roky 2005 a 2006. Okrem toho Komisia nevedela preukázať, či sa čísla, ktoré napokon predložila, týkali príslušných rokov, či zohľadňovali všetky sumy, ktoré členské štáty iniciovali na vrátenie a či by sa mohli transparentne uviesť do súladu s uverejnenými finančnými výkazmi.

2.32.

Kapitola 6 poznámok k ročnej účtovnej závierke za rok 2007 poskytuje najlepší odhad vrátených súm (pozri aj odpoveď na bod 3.29). V oblasti kohéznej politiky Komisia uverejňuje údaje týkajúce sa finančných korektúr, ktoré sú výsledkom jej vlastnej kontrolnej činnosti. Dosiahli sa už zlepšenia, pokiaľ ide o spoľahlivosť týchto údajov. Komisia prijíma opatrenia na zlepšenie oznamovania korektúr zo strany členských štátov realizovaných na základe ich kontrolnej činnosti s cieľom zabezpečiť, aby takéto informácie boli v budúcnosti úplné.

2.33.

Iniciatíva Komisie zaznamenať v centrálnom finančnom a účtovnom systéme úplné údaje týkajúce sa vrátených súm Komisiou od roku 2008 je pozitívnym krokom. Dvor audítorov však konštatuje, že sa táto možnosť pre rok 2007 premárnila.

2.33.

Náklady na spätnú aktualizáciu všetkých záznamov o dobropisoch a príkazoch na vymáhanie za rok 2007 boli označené za neúmerne vysoké.

2.34.

Komisia vykonala prvé hodnotenie vplyvu akčného plánu k februáru 2008 (34). Celkove hodnotí opatrenia, keď sa vplyv začne prejavovať s menšími obmenami pozorovateľnými medzi jednotlivými podopatreniami (pozri tabuľku 2.3 ). Komisia by mala na zvýšenie transparentnosti vysvetliť, na základe čoho hodnotí vplyv.

2.34.

Od roku 2009 sa dôraz pri predkladaní správ presunie z implementácie na posúdenie vplyvu. Komisia poskytne viac informácií o posúdenom vplyve každého opatrenia v prvej správe o vplyve na začiatku roka 2009 s odkazom na osobitné ukazovatele vplyvu pre každé opatrenie. Komisia však už môže preukázať skutočný vplyv niektorých opatrení, napríklad:

—

(v prípade opatrenia 3) formuláre vnútornej kontroly a lepší postup hodnotenia spolu s jasnejšími usmerneniami pre generálne riaditeľstvá viedli k merateľnému zlepšeniu výročných správ o činnosti, ako sa uvádza v tabuľke 2.1 Dvora audítorov,

—

(v prípade opatrenia 8N) prípadová štúdia viedla k vylepšeniu správ poskytovaných najvyššími kontrolnými orgánmi, čo malo za následok, že stále viac NKI ich využíva pri práci,

—

(v prípade opatrenia 12) Dvor audítorov uznal, že stratégia kontroly pre 6. rámcový výskumný program „pravdepodobne prispeje k účinnejšiemu vykonávaniu takejto [následnej] kontroly“.

2.35.

Zatiaľ čo Dvor audítorov uznáva, že sa veľká časť akčného plánu implementovala, nenachádza dôkazy zlepšenia, ktoré sa priamo a merateľne spája s opatreniami, hlavne s tými, ktoré súvisia so zákonnosťou a správnosťou transakcií. Vzhľadom na možnosť objektívnej merateľnosti vplyvu Dvor audítorov usudzuje, že tento vplyv je možné hodnotiť iba v dlhšom časovom rámci.

2.35.

Účinok zjednodušenia pravidiel a všetkých zlepšení kontrol Komisie na zabránenie vzniku chýb sa prejaví až neskôr. Okrem toho mnohé opatrenia sa týkajú následných kontrol a odstránenia chýb počas rokov nasledujúcich po ich vzniku. Komisia súhlasí so stanoviskom Dvora audítorov, že vplyv sa môže posúdiť až v dlhšom časovom rámci, ako sa stanovuje v správe Komisie o akčnom pláne z februára 2008 [KOM(2008) 110 v konečnom znení]; pozri aj odpoveď na bod 2.29.

2.36.

Dvor audítorov pripomína, že Komisia plánuje predložiť prvú výročnú správu o vplyve akčného plánu začiatkom roka 2009.

2.37.

V roku 2007 Dvor audítorov zaznamenal ďalší pokrok v systémoch dohľadu a kontroly Komisie, najmä zlepšenie procesu prípravy výročných správ o činnosti a vyhlásení (bod 2.8), vplyv príslušných výhrad na uistenie uvedené vo vyhláseniach generálnych riaditeľov (body 2.10 a 2.11) a posun smerom k väčšiemu súladu so závermi špecifických hodnotení DAS (bod 2.12).

2.37.

Komisia víta pokrok, ktorý zaznamenal Dvor audítorov, a zaväzuje sa pokračovať vo svojom úsilí. Napríklad interný postup nezávislého rovnocenného posúdenia (peer review) pred dokončením výročných správ o činnosti pomohol zabezpečiť súlad a spoľahlivosť správ. Tento postup sa ďalej zlepší pri príprave výročných správ o činnosti za rok 2008, ako sa oznámilo v súhrnnej správe.

2.38.

Audity Dvora audítorov však odhalili v prípade niektorých výročných správ o činnosti a vyhláseniach pretrvávajúce nedostatky v rozsahu a pôsobnosti výhrad a v hodnotení a fungovaní systémov dohľadu a kontroly (body 2.13 a 2.14).

2.38.

Komisia vydala svojim útvarom pokyny, aby prijali dôkladné opatrenia na odstránenie príčin výhrad uvedených vo výročných správach o činnosti za rok 2007 a bude monitorovať pokrok, pričom sa osobitne zameria na opätovný výskyt výhrad. V roku 2008 sa útvarom poskytne ďalšie usmernenie na podporu konzistentného prístupu k závažným rizikám a preskúmanie spojitosti medzi chybovosťou, závažnosťou a výhradami.

2.39.

Komisia vedela preukázať trvale vysokú úroveň implementácie štandardov vnútornej kontroly od roku 2004 (pozri bod 2.25) a do konca roku 2007 implementovala viac ako dve tretiny podopatrení vo svojom akčnom pláne smerom k integrovanému rámcu vnútornej kontroly (bod 2.30).

2.40.

Dvor audítorov však konštatuje, že Komisia nevie preukázať, že jej opatrenia na zlepšenie systémov dohľadu a kontroly sú účinné v zmierňovaní rizika chýb v mnohých oblastiach rozpočtu. Dvor audítorov ešte nenašiel dôkazy na podporu vplyvu akčného plánu, ako o ňom hovorí Komisia.

2.40.

Zlepšenia legislatívnych rámcov pre programy financovania Spoločenstva, zlepšenie podmienok kontroly, zjednodušenie finančných pravidiel a pridanie ročných zhrnutí k zdieľanému a centralizovanému nepriamemu riadeniu boli v posledných rokoch iniciatívami navrhnutými s cieľom zlepšiť rámec vnútornej kontroly a zmierniť riziko vzniku chýb pri vykonávaných transakciách.

2.41.

Dvor audítorov odporúča Komisii, aby pokračovala vo svojom úsilí zabezpečiť a preukázať účinnosť systémov dohľadu a kontroly generálnych riaditeľstiev so zameraním na tieto oblasti:

2.41.

a)

zabezpečenie, aby výročné správy o činnosti a vyhlásenia predstavovali konzistentné hodnotenie systémov dohľadu a kontroly, ktoré je zlučiteľné s výhradami (body 2.12 až 2.14);

a)

Hoci sú za prípravu výročných správ o činnosti a za uvedené výhrady zodpovední výhradne generálni riaditelia, „peer review“ návrhu výročných správ o činnosti sa v účtovnom roku 2007 posilnilo. Výročné správy o činnosti a vyhlásenia poskytujú v súčasnosti vo veľkej miere jednotné hodnotenie systémov dohľadu a kontroly ako celku, a nielen ich účinnosti pri zabraňovaní vzniku chýb. Tento postup je v súlade s výhradami. Okrem toho Komisia zlepšuje postup prípravy výročných správ o činnosti v niektorých oblastiach, najmä s cieľom zabezpečiť konzistentnosť medzi útvarmi, a v tomto úsilí bude pokračovať.

Pozri aj odpovede na body 2.12 až 2.14.

b)

spolupráca s členskými štátmi na zlepšenie informácií uvedených v ročných súhrnoch a preukázanie, ako sa tieto informácie použili na získanie uistenia, alebo zvýšenie hodnoty uistenia uvedeného vo výročných správach o činnosti (bod 2.19);

b)

Komisia predloží členským štátom revidované usmernenie spolu s odporúčaniami na zlepšenie kvality ich ročných zhrnutí za rok 2008.

Pozri aj odpoveď na bod 2.19.

c)

ukončenie príslušných následných kontrol relevantných opatrení akčného plánu na vytvorenie integrovaného rámca vnútornej kontroly so zreteľom na zabezpečenie skutočného vplyvu na systémy dohľadu a kontroly (bod 2.35), najmä vo vzťahu k podopatreniu 1 (zjednodušenie), podopatrení 10a a 10b (efektívnosť nákladov) a podopatreniu 11N (systémy spätného získavania finančných prostriedkov) (bod 2.31).

c)

Správa o vplyve akčného plánu – stav ku koncu decembra 2008 – sa predloží na začiatku roka 2009. V novembri 2008 navrhne Komisia v oznámení, ktoré bude zamerané na opätovné začatie rozhovorov o tolerovateľnom riziku, opatrenia vychádzajúce z výsledkov opatrení 4, 10 a 11.

V prípade kohéznej politiky vynaložila Komisia značné úsilie na zlepšenie kvality údajov poskytovaných členskými štátmi a v súčasnosti overuje úplnosť a presnosť týchto údajov.

Pozri aj odpovede na body 2.31 a 2.35.

2.42.

Dvor audítorov odporúča, aby legislatívne orgány a Komisia boli pripravené prehodnotiť koncepciu budúcich programov výdavkov venovaním náležitej pozornosti týmto postupom:

2.42.

a)

zjednodušiť základ výpočtu oprávnených nákladov a viac využívať jednorazové sumy alebo paušálne platby namiesto uhrádzania „skutočných nákladov“;

a)

Komisia súhlasí s tým, že je potrebné ďalšie zjednodušenie týkajúce sa otázok spojených s oprávnenosťou nákladov.

Komisia sa už na základe svojho akčného plánu na vytvorenie integrovaného rámca vnútornej kontroly zaviazala vypracovať návrhy zjednodušených pravidiel v budúcich legislatívnych cykloch. Nekoná však sama a zahrnutie zjednodušujúcich opatrení do budúcich právnych predpisov bude musieť zabezpečiť aj legislatívny orgán.

Komisia sa zaviazala zabezpečiť, že budúce legislatívne návrhy budú obsahovať jasné a jednoduché pravidlá, pokiaľ ide o rozšírené využívanie jednorazových súm alebo paušálnych platieb.

Súčasné pravidlá kohéznej politiky už za určitých okolností umožňujú paušálne sadzby a Komisia preskúma možnosti rozšírenia tohto postupu, ktorý sa v súčasnosti uplatňuje iba na obmedzený počet kategórií nákladov. V prípade kapitálových projektov nie sú vhodné kvôli pravidlám verejnej súťaže a otázkam týkajúcim sa optimálneho využitia prostriedkov.

Pokiaľ ide o výskum, Komisia súhlasí s tým, že je potrebné ďalšie zjednodušenie týkajúce sa oprávnenosti nákladov, najmä personálnych a nepriamych nákladov. Upozorňuje na právne obmedzenia 7. rámcového programu (7. RP) a na problémy s definíciou reprezentatívnych jednorazových a paušálnych súm.

Ex ante osvedčenie metodiky výpočtu nákladov zavedené v 7. RP je významným krokom k zjednodušeniu. Komisia sa odvoláva na aspekty uvedené v jej odpovedi na body 7.20 – 7.21.

b)

predefinovať systémy kontroly skôr vzhľadom na ich výstup (cieľ zameraný na riziko a výsledná prijateľná úroveň chýb) než na vstup, ako je tomu teraz (počet kontrol, ktoré sa majú uskutočniť);

b)

Komisia akceptuje toto odporúčanie a preskúma, ako by ho bolo možné implementovať do praxe.

c)

pokročiť v oblasti koncepcie prijateľného rizika.

c)

Na jeseň 2008 vydá Komisia k tejto záležitosti oznámenie zamerané na otvorenie medziinštitucionálnej diskusie o tolerovateľnom riziku.

3.1.

V tejto kapitole sa analyzujú záležitosti vyplývajúce z plnenia všeobecného rozpočtu EÚ v roku 2007, ktorý je prvým rokom viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2007 – 2013. Kapitola sa zaoberá predovšetkým mierou plnenia rozpočtu a výškou nesplatených rozpočtových záväzkov s osobitným dôrazom na uplatňovanie pravidla n + 2. Venuje sa tiež finančnými korekciám a spätnému získavaniu finančných prostriedkov s ohľadom na systémové nedostatky alebo nesprávne platby v predchádzajúcich rokoch, ktoré sa musia zohľadniť v rozpočtovom procese.

3.2.

Najdôležitejšou úlohou rozpočtového hospodárenia Komisie je zabezpečiť, aby sa finančné prostriedky, ktoré Rada a Parlament prerozdelili v súlade s politickými prioritami EÚ, vynakladali v súlade s predpismi a zásadami riadneho finančného hospodárenia. Analýza plnenia rozpočtu predstavuje len jeden z aspektov správneho plnenia rozpočtu. Rozpočet by mal tiež spĺňať zásady hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti, ktoré sú viac predmetom osobitných správ Dvora audítorov ako tejto výročnej správy.

3.3.

Rozpočtové prostriedky prijaté na rok 2007 (odhlasovaný rozpočet a opravné rozpočty) dosiahli spolu sumu 126,4 mld. EUR na záväzky a 113,8 mld. EUR na platby, čo predstavuje nárast o 5 % a 6 % v danom poradí v porovnaní s konečným rozpočtom na rok 2006. Celkovo boli súhrnné viazané rozpočtové prostriedky za rok 2,5 mld. EUR pod stropom finančného rámca a výdavkové rozpočtové prostriedky zotrvali pod stropom finančného rámca o 10 mld. EUR (pozri schémy III a  IV v  prílohe I ).

3.4.

Sedem opravných rozpočtov odhlasovaných v priebehu roka malo za následok celkový pokles rozpočtových prostriedkov na záväzky o 0,167 mld. EUR a pokles rozpočtových prostriedkov na platby o 1,65 mld. EUR. Pri rozpočtových prostriedkoch na platby ide prevažne o odozvu na čerpanie pod úrovňou odhadu v oblasti konkurencieschopnosti (0,5 mld. EUR), politík súdržnosti (0,7 mld. EUR) a poľnohospodárstva a prírodných zdrojov (0,5 mld. EUR). Takéto zníženie rozpočtových prostriedkov na platby je znakom dobrého hospodárenia s rozpočtom, pretože dokazuje schopnosť reagovať na zmeny a znižuje prebytok rozpočtu (1) (umožňuje vrátiť vlastné zdroje do členských štátov).

3.5.

V  schémach III a  IV v  prílohe I  sú uvedené podrobné informácie o rozpočtových prostriedkoch na záväzky a na platby ako aj ich skutočné hodnoty v roku 2007 podľa položiek vo finančnom rámci aj podľa oblastí politík zostavovania rozpočtu podľa činností.

3.6.

Komisia predkladá niekoľko dokumentov (čiastočne sa prekrývajúcich), ktoré okrem iného obsahujú tieto informácie o plnení rozpočtu Európskych spoločenstviev (2):

3.6.

Dokumenty, na ktoré sa Dvor audítorov odvoláva, sú predložené na rozdielne účely (pozri odpoveď na bod 3.20).

—

rozpočtový prebytok klesol z 1,9 mld. EUR v roku 2006 na 1,5 mld. EUR v roku 2007,

—

miera čerpania bola pri záväzkoch aj platbách 96 %) a 98 % v danom poradí približne rovnako vysoká ako v roku 2006 (99 %) a 96 %),

—

nevyužité výdavkové rozpočtové prostriedky vo výške 1,2 mld. EUR (okrem pripísaných príjmov) neboli zrušené, no boli prenesené z roku 2007 do roku 2008 alebo preprogramované, čo predstavuje podobnú úroveň ako v predchádzajúcom roku,

—

v oblasti „politík súdržnosti“ [zahrnutej do hláv 04, 05, 11 a 13 (3)] viedlo zníženie výdavkových rozpočtových prostriedkov o 0,745 mld. EUR ku konečnej miere čerpania vo výške takmer 100 % (táto miera by bez prijatia opravného rozpočtu dosiahla 97 %). Prognózy členských štátov o platbách sa v posledných rokoch zlepšili. Celkové nadhodnotenie kleslo z 33 % v roku 2006 na 18 % v roku 2007.

—

Hoci členské štáty naďalej zvyšujú presnosť prognóz, tie zostávajú príliš nesúrodé, aby sa mohli použiť na rozpočtové účely. Po ďalšom zlepšení by sa však mohli stať užitočným nástrojom, ktorý pomôže zabezpečiť stále vysoké miery využitia.

3.7.

Nesplatené rozpočtové záväzky vznikajú priamo v dôsledku diferencovaných výdavkov, keď výdavkové programy trvajú niekoľko rokov a záväzky vznikajú niekoľko rokov pred príslušnými platbami. Jednorazové zvýšenia záväzkov (nasledujúce napríklad po rozšíreniach) a nedostatočné čerpanie (nevyužitie všetkých rozpočtovaných platobných prostriedkov) môžu viesť k zvýšeniu úrovne nesplatených záväzkov. Keďže záväzky sa vyrovnávajú platbami, dlhodobý účinok stavu, keď záväzky významne prevyšujú platby, sa prejaví v podobe štrukturálneho nahromadenia nesplatených záväzkov a táto situácia sa z roka na rok opakuje (4).

3.8.

Nesplatené rozpočtové záväzky (t. j. nevyužité záväzky prenesené na pokrytie výdavkov v budúcich rokoch) sa hlavne pri viacročných programoch zvýšili o 6,855 mld. EUR (5,2 %) na 138,6 mld. EUR. Nesplatené záväzky týkajúce sa výlučne oblastí politík financovaných prostredníctvom diferencovaných rozpočtových prostriedkov dosiahli celkovú výšku 136 mld. EUR, čo sa rovná záväzkom za 1,9 roka a platbám za 2,1 roka pri miere čerpania za rok 2007 v príslušných oblastiach politík.

3.9.

Najväčší podiel na nesplatených záväzkoch majú štrukturálne fondy. V tejto oblasti dosiahli nesplatené záväzky výšku 84 mld. EUR (5) (približne 66 % celkového objemu), čo sa rovná záväzkom za 1,9 roka alebo platbám za 2,3 roka pri miere čerpania za rok 2007. Rok 2007 bol však prvým rokom nového programovacieho obdobia. Zálohové platby preto predstavujú približne 20 % podiel z celkového objemu platieb. Z tohto dôvodu nie je porovnanie dvoch možných ukazovateľov s referenčnými hodnotami za minulý rok (porovnanie nesplatených záväzkov na konci roka s viazanými rozpočtovými prostriedkami alebo platbami uskutočnenými v priebehu roka) natoľko zmysluplné ako v predchádzajúcich rokoch.

3.7 – 3.9.

Záväzky sa systematicky zahŕňajú do rozpočtu v sumách vyšších než sumy platieb z dôvodu dlhšieho obdobia pre platby než pre záväzky. Preto sa záväzky spravidla z roka na rok zvyšujú.

3.10.

Celkom 13 % nevyužitých záväzkov (18,1 mld. EUR) sa týkalo Kohézneho fondu napriek skutočnosti, že predstavuje len asi 5 % celkových schválených viazaných rozpočtových prostriedkov na rok 2007. V porovnaní s rokom 2006 to predstavuje nárast 2,7 mld. EUR alebo približne 15 %. Vysoká miera nesplatených rozpočtových záväzkov týkajúcich sa Kohézneho fondu sa rovná záväzkom za 2,5 roka alebo platbám za 4,2 roka pri miere čerpania v roku 2007 a odráža tiež skutočnosť, že na fond sa nevzťahuje pravidlo n + 2 (pozri body 3.12 až 3.17). Miera čerpania pri Kohéznom fonde bola pod úrovňou odhadu predovšetkým pri projektoch v Španielsku, Českej republike a Slovinsku. Opravným rozpočtom sa znížili výdavkové rozpočtové prostriedky o 0,67 mld. EUR (14 %).

3.10.

Konečným dátumom pre mnohé projekty Kohézneho fondu na vznik výdavkov je rok 2010. Pre nové programovacie obdobie Kohézny fond podlieha pravidlu n + 2/n + 3.

3.11.

Pri nesplatených záväzkoch v rámci štrukturálnych fondov za minulé programovacie obdobie 2000 – 2006 sa zaznamenal pokles o 41 % zo 78 mld. EUR (objem rovnajúci sa platbám za 2,4 roka pri miere čerpania v roku 2007) na 46 mld. EUR [objem rovnajúci sa platbám za 1,5 roka pri miere čerpania za rok 2007 (6)] (7). Avšak príjemcovia finančných prostriedkov majú na uskutočnenie platieb čas len do konca roka 2008, aby tak umožnili Komisii vyrovnať zostávajúcu sumu. V tejto súvislosti sa musí Komisia uistiť, že uzatvorenie predchádzajúceho programovacieho obdobia 2000 – 2006 sa neoneskorí a nebude tak mať negatívny dosah na realizáciu nových programov schválených pre obdobie 2007 až 2013. Dvor audítorov zaznamenal pri novom programovacom období významné zlepšenie, keďže následkom včasného prijatia programov sa vyčlenenilo vyše 98 % rozpočtových prostriedkov na rok 2007 pre túto oblasť politiky (8) v porovnaní s približne 50 % v roku 2000 v predchádzajúcom programovacom období.

3.11.

Komisia vynaloží všetko úsilie, aby zabránila oneskoreniu pri uzatváraní programov na roky 2000 – 2006, ktoré sa v zásade uskutoční v rokoch 2010/2011. Na prípravu uzavretia Komisia vydala v roku 2006 usmernenia a usporiadala s členskými štátmi semináre o uzavretí. Vykonáva aj audity prípravy členských štátov na uzavretie [pozri opatrenie 3.1 Akčného plánu Komisie z 19. februára 2008 na posilnenie svojej úlohy dohľadu v rámci spoločného riadenia štrukturálnych opatrení (KOM(2008) 97 v konečnom znení)]. Ak konečný dátum pre výdavky nie je splnený, Komisia zruší nespotrebované prostriedky, keď uzavrie programy.

3.12.

Pri štrukturálnych opatreniach, ktoré sa zvyčajne realizujú v priebehu viacročného obdobia bolo zavedené automatické zrušenie viazanosti prostredníctvom článku 31 nariadenia Rady (ES) č. 1260/1999 z 21. júna 1999 o všeobecných ustanoveniach o štrukturálnych fondoch (9) na obdobie rokov 2000 – 2006 s cieľom zabrániť hromadeniu potenciálne neobvyklých nesplatených záväzkov z roka na rok. Tento mechanizmus je tiež známy ako pravidlo n + 2.

3.13.

Analýza nesplatených záväzkov („RAL“ (10)) podľa roku vzniku, tak ako je uverejnená v ročnej účtovnej závierke (11), ukazuje dosah v oblasti štrukturálnych fondov v podobe úsilia vyrovnať nesplatené záväzky platbami pred uplatnením pravidla automatického zrušenia viazanosti. V ročnej účtovnej závierke predstavujú nesplatené záväzky za posledné tri roky obdobia rokov 2000 – 2006 95 % ich celkového objemu. Naopak, len 5 % nesplatených záväzkov, ktoré nie sú stále vyrovnané v oblasti štrukturálnych fondov, sa týka predchádzajúcich rokov.

3.14.

Zatiaľ čo mechanizmus n + 2 (pozri bod 3.15) prispel k rýchlejšiemu procesu platby, možno konštatovať stály nárast kumulovaného objemu nesplatených záväzkov v oblasti štrukturálnych fondov (pozri graf 3.1 ), ktorý na konci roka 2007 dosiahol výšku 79 mld. EUR (pozri tiež bod 3.7).

3.14.

Ako sa zdôrazňuje v odpovediach Komisie na výročnú správu za rok 2006 (body 3.9 – 3.10), narastanie nesplatených záväzkov za obdobie od roku 1994 čiastočne spôsobila zmena v záväzkoch a platbách v období rokov 2000 – 2006 a rozšírenie EÚ. Vplyv rôznych programovacích období jasne ilustruje graf 21 na strane 38 správy Komisie z mája 2008 Analýza rozpočtovej realizácie štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu v roku 2007, ktorý ukazuje prirodzený pokles nesplatených záväzkov (RAL) v čase.

3.15.

Len v malej časti prípadov viedlo pravidlo n + 2 k automatickému zrušeniu viazanosti (v priemere zhruba 200 mil. EUR počas posledných troch rokov). Inak povedané, systém n + 2 potenciálne hroziacich automatických rušení viazanosti dosiahol plánovaný účinok v zmysle motivovania včasného splácania záväzkov. Existuje však nebezpečie nežiadúceho veďalšieho účinku, ak by sa zrýchlený proces platby s cieľom znížiť nesplatené záväzky dosiahol zmiernením postupov vnútornej kontroly a tak následne zvýšením rizika súvisiaceho so zákonnosťou a správnosťou príslušných transakcií (12).

3.15.

Komisia zohľadňuje riziko uvedené v jej kontrolnej práci a robí primerané kroky, keď zistí, že členské štáty prijali neakceptovateľné opatrenia, aby sa zabránilo zrušeniu záväzkov podľa n + 2.

3.16.

Zmiernenie mechanizmu automatického zrušenia v novom programovacom období rokov 2007 – 2013 v zmysle zavedenia pravidla n + 3 pre niektoré členské štáty môže v nasledujúcich rokoch tento trend čiastočne zvrátiť (13). Záväzky týkajúce sa členských štátov podliehajúcich pravidlu n + 3 v rámci nového finančného rámca predstavujú 61 % zo všetkých záväzkov v rokoch 2007 až 2010.

3.16.

Ako sa uvádza v správe Dvora audítorov za rok 2006 (bod 3.17), tento vplyv by sa mohol zmierniť uplatňovaním pravidla n + 2/n + 3 na projekty Kohézneho fondu v období rokov 2007 – 2013. Pre nový fond pre rozvoj vidieka sa naďalej uplatňuje pravidlo n + 2.

3.17.

V iných oblastiach politík s viacročnými projektami, kde neexistuje pravidlo podobné pravidlu n + 2 (napríklad na generálnych riaditeľstvách pre výskum, informačnú spoločnosť a médiá a energetiku a dopravu), sa pri nesplatených záväzkoch neobjavuje tendencia tak rýchleho vyrovnania ako pri štrukturálnych fondoch (11).

3.17.

Vo výskumných činnostiach financovaných Európskou úniou má každý konkrétny záväzok svoj „konečný termín realizácie“ (FDI) závisiaci od trvania projektu. Trvanie projektu kolíše od niekoľkých mesiacov do niekoľkých rokov v závislosti od povahy opatrenia. Podľa článku 77 nariadenia o rozpočtových pravidlách každá suma nesplatená 6 mesiacov po FDI sa má zrušiť. Zrušené sumy znamenajú nedostatočné využitie prostriedkov v rámci projektu a vo veľmi výnimočných prípadoch neobvyklé uzatvorenie projektov v dôsledku vedeckých a finančných problémov.

3.18.

Ako už bolo poznamenané v predchádzajúcich rokoch, správa Komisie o rozpočtovom a finančnom hospodárení obsahuje dôležité informácie o podrobnom plnení rozpočtu, nesplatených rozpočtových záväzkoch a dôvodoch nižšej miery čerpania, ako sa pôvodne predpokladalo. Existuje však priestor na ďalšie zlepšenie, predovšetkým v oblasti analýzy údajov týkajúcich sa nesplatených záväzkov („RAL“).

3.18.

Komisia súhlasí s tým, že ďalšie zlepšovanie je možné.

3.19.

V rámci poskytnutých informácií by sa malo tiež viac rozlišovať medzi rozdielnymi programovacími obdobiami.

3.19.

Informácie poskytuje správa Analýza plnenia rozpočtu štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu v roku 2007.

3.20.

Iné dokumenty, napríklad ročná účtovná závierka, taktiež obsahujú relevantné informácie o plnení rozpočtu, ktoré chýbajú v správe o rozpočtovom a finančnom hospodárení (napr. informácie o rozpočtovom výsledku). Je potrebné venovať dodatočnú pozornosť jednotnosti údajov uvádzaných v týchto dokumentoch (14).

3.20.

Komisia sa nedomnieva, že rozpočtový výsledok by sa mal prezentovať aj v správe o rozpočtovom a finančnom hospodárení, pretože vymedzenie rozpočtových prostriedkov daného roku je logicky odlišné v tomto účtovnom výpočte (ktorého cieľom je vypočítať sumu, ktorá sa má vrátiť členským štátom) v porovnaní s tradičnou analýzou plnenia rozpočtu. Okrem toho správa sa na strane príjmov obmedzuje na vlastné zdroje.

3.21.

V prvom pododseku článku 274 Zmluvy o ES sa uvádza: „Komisia plní rozpočet, […] na vlastnú zodpovednosť … [a] … Členské štáty spolupracujú s Komisiou tak, aby zabezpečili využívanie rozpočtových prostriedkov v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia.“ Komisia tak nesie konečnú zodpovednosť za správne plnenie rozpočtu.

3.22.

V nariadení o rozpočtových pravidlách sa rozlišujú rôzne spôsoby hospodárenia pri plnení rozpočtu, ktoré si vyžadujú náležité systémy dohľadu a kontroly na predchádzanie alebo odhaľovanie a nápravu chýb v platbách.

3.23.

Vzhľadom na spôsob právnych požiadaviek v Zmluve o ES, nariadení o rozpočtových pravidlách a sektorových nariadeniach pokiaľ ide o väzbu medzi finančným hospodárením a kontrolou, je výsledné rozdelenie zodpovedností a rôznych nástrojov finančných korekcií obzvlášť zložité. V  schéme 3.2 je znázornený zjednodušený prehľad rôznych právnych zložiek a ich vzájomné pôsobenie.

3.24.

Pri priamom centralizovanom hospodárení (plnenie rozpočtu oddeleniami Komisie, napr. správne výdavky a časti výskumu, energetiky a dopravy) a nepriamom centralizovanom hospodárení (plnenie rozpočtu delegovanými subjektmi, napr. výkonnými agentúrami) má Komisia výhradnú zodpovednosť za plnenie rozpočtu vrátane uplatnenia zodpovedajúcich nápravných opatrení. Pri výdavkoch v rámci zdieľaného hospodárenia, predovšetkým v oblasti poľnohospodárstva a politík súdržnosti, leží zodpovednosť za správne plnenie rozpočtu vrátane spätného získavania nesprávnych platieb v prvom rade na členských štátoch (15). Ak sa však členským štátom nepodarí opraviť neoprávnené výdavky alebo zaviesť účinné systémy dohľadu a kontroly s cieľom zabrániť úhrade takýchto výdavkov alebo vykonať korekcie, Komisia uplatňuje finančné korekcie formou zúčtovania alebo podobných postupov (16).

3.25.

Tak ako v predchádzajúcich rokoch, pri audite Dvora audítorov sa našli dôkazy o významných chybách v dôležitých oblastiach výdavkov EÚ v rámci zdieľaného hospodárenia a zistilo sa, že väčšina chýb sa vyskytuje na úrovni konečných príjemcov. Mechanizmy na spätné získanie finančných prostriedkov a miera realizovaných spätných získaní by mala odrážať typ a rozsah súvisiacich rizík. Zatiaľ čo zložitá a rôznorodá povaha programov pomoci EÚ sťažuje celkové hodnotenie účinného fungovania korekčných mechanizmov na úrovni členských štátov, Dvor audítorov nenašiel dostatočné dôkazy o tom, že by viacročné korekčné mechanizmy niektorých opatrení EÚ (napr. zamestnanosť a sociálne záležitosti, regionálna politika) boli úmerné príslušnému riziku.

3.25.

Spätné získanie prostriedkov sa môže uskutočniť až po potvrdení záverov auditu v sporovom konaní s kontrolovaným subjektom, čo v niektorých prípadoch vedie k tomu, že od záveru bolo upustené alebo bol záver pozmenený. Preto je nevyhnutné, aby spätne získané prostriedky boli menšie než riziká zistené auditmi.

3.26.

V súčasnosti sú poskytnuté informácie o korekčných mechanizmoch uplatňovaných na úrovni členských štátov neúplné a nespoľahlivé pokiaľ ide o politiky súdržnosti. V prípade oblasti poľnohospodárstva má Dvor audítorov pochybnosti o spoľahlivosti poskytnutých informácií (pozri bod 5.44). Komisia zatiaľ nemá úplné a/alebo plne spoľahlivé informácie o následkoch pre príjemcov finančných prostriedkov EÚ, rozpočet EÚ a štátne rozpočty.

3.26.

Komisia zahrnula do poznámok k ročným účtovným závierkam Európskych spoločenstiev za rozpočtový rok 2007 novú kapitolu o spätnom získavaní neoprávnených platieb. Cieľom tejto kapitoly je poskytnúť prehľad o postupe uplatňovanom na spätné získavanie neoprávnených platieb a predložiť najlepší odhad celkovej spätne získanej sumy.

3.27.

Korekčné mechanizmy nemusia nutne zahŕňať spätné získavanie preplatkov od jednotlivých príjemcov. Ak sú napríklad preplatky nízkej hodnoty, nemusí byť ich spätné získanie efektívne z hľadiska nákladov alebo sa môže stať, že jednotliví nadhodnocujúci príjemcovia nie sú kontrolnými postupmi identifikovaní (napríklad, keď sa extrapolovaná chybovosť z prístupov na základe vzorky použije ako základ pre korekciu). Okrem toho, keď sa finančné korekcie uplatnia na členské štáty za nedostatky v ich systémoch dohľadu a kontroly, sumy sa obvykle od príjemcov spätne nezískajú.

3.28.

V prípadoch uvedených v bode 3.27 hradia nakoniec korekcie daňoví poplatníci členských štátov a nie nadhodnocujúci príjemcovia. Priamy odradzujúci účinok systémov kontroly a sankcií je tak znížený, aby sa mohli chyby znova vyskytnúť. Avšak účinnosť postupov spätného získavania prostriedkov by sa mala tiež posudzovať podľa ich dosahu na stimuláciu zlepšení v systémoch dohľadu a kontroly (a následné znižovanie rizika chýb v budúcnosti).

3.27 – 3.28.

Od členských štátov sa vyžaduje, aby spätne získali preplatky od príjemcov vždy, keď je to náležité, a spravidla tak preukázateľne robia. Ak možno chyby pripísať nedostatkom v systémoch riadenia a kontroly, spätné získanie prostriedkov od príjemcov, ktorí sa neprevinili, nemusí byť náležité. Keď sa uplatňujú paušálne alebo extrapolované korekcie, vnútroštátne orgány budú môcť robiť kroky na spätné získavanie len vo vzťahu k jednotlivým príjemcom, u ktorých existujú dôkazy o nezrovnalostiach. Hlavným účelom korekčného mechanizmu je vylúčiť z financovania Spoločenstva výdavky, ktoré sa neuskutočnili v súlade s pravidlami Spoločenstva, čím sa ochráni rozpočet Spoločenstva pred výdavkami, ktoré by sa mu nemali účtovať. Ak náklady znáša správa členského štátu, paušálne alebo extrapolované korekcie chránia rozpočet Spoločenstva a nabádajú orgány, aby predchádzali opakovaniu takých nedostatkov. Paušálne alebo extrapolované korekcie sú teda dôležitým prostriedkom na zlepšenie systémov kontroly a riadenia členských štátov a na predchádzanie nezákonným platbám konečným príjemcom alebo zabezpečenie zisťovania a korekcie takých platieb.

3.29.

Na základe vykonanej kontroly systémov a postupov získavania a vykazovania spätne získaných prostriedkov, Dvor audítorov konštatuje, že Komisia by mala (17):

3.29.

Komisia potvrdzuje svoj záväzok naďalej zlepšovať dostupné informácie o spätnom získavaní a finančných korekciách, ktoré vykonala sama alebo ktoré vykonali členské štáty.

—

spísať a opísať všetky postupy používané na spätné získavanie finančných prostriedkov členskými štátmi a Komisiou s cieľom zvýšiť transparentnosť existujúcich korekčných mechanizmov,

—

vytvoriť jasnú väzbu medzi chybami zistenými kontrolami a vyplývajúcim spätným získaním alebo úpravami (započítaním) súm finančných prostriedkov, ktoré si nárokujú príjemcovia, a zaistiť primerané monitorovanie a podávanie správ o postupe,

—

prepojiť spätne získané sumy a úpravy nárokovaných súm s rokom, v ktorom sa chyby alebo nezrovnalosti vyskytli, a poskytnúť tak základ na hodnotenie účinnosti viacročných korekčných mechanizmov,

—

Informácie v účtovných závierkach Spoločenstva:

Poznámky k ročnej účtovnej závierke za rozpočtový rok 2007 zahŕňajú kapitolu o spätnom získavaní neoprávnených platieb, ktorá poskytuje prehľad o postupoch používaných na spätné získavanie neoprávnených platieb.

Kapitola predkladá aj najlepší odhad celkovej sumy spätne získaných prostriedkov opierajúci sa o informácie dostupné v súčasnosti. Tieto informácie ešte nezahŕňajú všetky spätne získané prostriedky vykonané zrážkami z následných platieb spravovaných priamo Komisiou. Zahŕňajú iba predbežné údaje o spätne získaných prostriedkoch členskými štátmi v oblasti politiky súdržnosti.

V záujme ďalšieho zlepšenia informácií o chybách napravených na úrovni Komisie v roku 2008 Komisia zaviedla zmeny vo finančnom účtovnom systéme „ABAC“, aby bolo možné zistiť priamu väzbu medzi chybami alebo nezrovnalosťami, ktoré zistili kontroly, a výsledným spätným získavaním alebo úpravami súm nárokovaných príjemcami. Táto zmena umožní tiež prepojiť spätne získané prostriedky a úpravy nárokovaných súm s rokom, v ktorom došlo k chybám alebo nezrovnalostiam, čo umožní Komisii monitorovať efektívnosť viacročných systémov spätného získavania v súlade s odporúčaniami Dvora audítorov.

—

vyčísliť sumy spätne získané od nadhodnocujúcich konečných príjemcov a finančné korekcie zaplatené zo štátneho rozpočtu, t. j. daňovými poplatníkmi,

—

zaistiť, aby členské štáty predkladali včasné, úplné a spoľahlivé informácie o prípadoch stiahnutia, spätne získaných sumách a nevyriešených prípadoch spätného získania prostriedkov predovšetkým v rámci štrukturálnych fondov,

—

zhodnotiť rozsah účinnosti finančných korekcií pri podpore kvalitnejších systémov dohľadu a kontroly v členských štátoch,

—

Informácie získané od členských štátov:

Sumy spätne získané od konečných príjemcov v poľnohospodárstve sa oznamujú Komisii a spolu s finančnými korekciami účtovanými členským štátom sú zahrnuté v účtovnej závierke za rok 2007, ako aj v poznámkach k účtovnej závierke za rok 2007. Všetky rozhodnutia týkajúce sa finančných korekcií sa uverejňujú v Úradnom vestníku Európskej únie a Výročná správa o činnosti Generálneho riaditeľstva pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka obsahuje úplné informácie o finančných vzťahoch medzi Komisiou a členskými štátmi a o spätnom získavaní neoprávnených platieb od konečných príjemcov vykonanom členskými štátmi.

Pokiaľ ide o výdavky spojené so štrukturálnymi opatreniami, finančné korekcie, o ktorých rozhodla Komisia, sa tiež uvádzajú v účtovných závierkach. V prípade korekcií vykonaných na vnútroštátnej úrovni sa od členských štátov vyžaduje, aby predkladali Komisii výročné správy o korekciách, ktoré vykonali stiahnutím alebo spätným získaním grantov, a o nevyriešených prípadoch spätného získania prostriedkov ku koncu roka. Komisia predložila informácie, ktoré získala od členských štátov za rok 2006, v prílohe k výročnej správe o štrukturálnych fondoch za rok 2006 [SEK(2007) 1456] a údaje za rok 2007 uverejní v správe za rok 2007. Konkrétne opatrenia v akčnom pláne zamerané na posilnenie úlohy dohľadu Komisie v štrukturálnych opatreniach [KOM(2008) 97 v konečnom znení] sa zaoberajú nutnosťou ďalej zlepšovať toto predkladanie správ. Tieto opatrenia zahŕňajú kontroly na mieste s cieľom posúdiť vierohodnosť a úplnosť predložených informácií.

Komisia nepretržite posudzuje efektívnosť systémov dohľadu a kontroly v členských štátoch a svoje závery oznamuje najmä vo výročných správach o činnosti príslušných generálnych riaditeľstiev. V prípade zistenia vážnych nedostatkov Komisia, tak ako v minulosti, pozastaví platby a uloží finančné korekcie, ak členský štát neurobí dohodnuté kroky na zlepšenie systémov.

V prípade poľnohospodárskych výdavkov Dvor audítorov v minulosti uznal, že systémy dohľadu a kontroly členských štátov sa zlepšili (pozri napr. výročnú správu Dvora audítorov za rok 2006). Komisia považuje tieto zlepšenia aspoň čiastočne za dôsledok plnenia svojich odporúčaní členskými štátmi a za dôsledok finančných korekcií uložených členským štátom.

—

hodnotiť primeranosť typu korekčných mechanizmov, ktoré má použiť Komisia a členský štát v tomto poradí, a intenzitu ich uplatnenia vzhľadom na nákladovú efektívnosť (18).

—

Náklady na kontrolu:

Komisia dokončuje svoje posúdenie nákladov na kontrolu v poľnohospodárstve, EFRR a priame centralizované riadenie. Výsledky budú tvoriť základ oznámenia Komisie plánovaného ku koncu roku 2008, ktoré sa zameriava na opätovné začatie medziinštitucionálnej diskusie o tolerovateľnom riziku.

3.30.

V porovnaní so začiatkom predošlého programovacieho obdobia možno pre rok 2007 konštatovať významné zlepšenie využitia viazaných rozpočtových prostriedkov za prvý rok nového programovacieho obdobia. Miera čerpania zotrvala v roku 2007 na vysokej úrovni. V prípade oblasti politiky súdržnosti sa úvodné výdavkové rozpočtové prostriedky znížili opravnými rozpočtami o 0,745 mld. EUR.

3.31.

Členské štáty zlepšili svoje prognózy výdavkov v oblasti štrukturálnych fondov a znížili mieru nadhodnotenia z 33 % v roku 2006 na 18 % v roku 2007 (19).

3.31.

Hoci členské štáty naďalej zvyšujú presnosť prognóz, tie zostávajú príliš nesúrodé, aby sa mohli použiť na rozpočtové účely. Po ďalšom zlepšení by sa však mohli stať užitočným nástrojom, ktorý pomôže zabezpečiť pokračujúce vysoké miery využitia.

3.32.

Nesplatené rozpočtové záväzky pri diferencovaných výdavkoch zostávajú na veľmi vysokej úrovni a prekračujú celkové viazané rozpočtové prostriedky na rok 2007. V tejto súvislosti viedol systém automatického rušenia viazanosti k relatívnemu zlepšeniu v oblasti štrukturálnych opatrení. Existuje však riziko, že zrýchlené platby môžu viesť k miernejším postupom vnútornej kontroly s ohľadom na zákonnosť a správnosť príslušných transakcií. Komisia musí vziať tento aspekt do úvahy pri uvažovaní o zavedení podobných pravidiel v iných oblastiach s viacročnými činnosťami, napríklad v oblasti výskumu, energetiky a dopravy, informačnej spoločnosti a médií.

3.32.

Komisia berie na vedomie riziko obsiahnuté v jej kontrolnej práci a robí primerané kroky, keď zistí, že členské štáty prijali neakceptovateľné opatrenia, aby sa zabránilo zrušeniu záväzkov podľa n + 2.

3.33.

Informácie o riadení nápravných opatrení a ich dosahu sa musia podstatne zlepšiť, aby umožnili hodnotenie účinnosti viacročných korekčných mechanizmov pri čerpaní finančných prostriedkov EÚ.

3.33.

Komisia zlepšila a ďalej zlepšuje dostupné informácie (pozri bod 6.5 účtovnej závierky za rok 2007).