[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV | Brusel, 23.1.2008 SEK(2008) 48 PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE Sprievodný dokument k OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV O podpore včasnej demonštrácie udržateľnej výroby energie z fosílnych palív ZHRNUTIE POSÚDENIA VPLYVU {KOM(2008) 13 v konečnom znení}{SEK(2008) 47} PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE ZHRNUTIE POSÚDENIA VPLYVU Posúdenie vplyvu, v súvislosti s ktorým sa predkladá toto zhrnutie, sa vzťahuje na bod 2007/TREN/024 pracovného programu Komisie týkajúceho sa oznámenia Komisie o podpore včasnej demonštrácie udržateľnej výroby energie z fosílnych palív. Posúdenie vplyvu vychádza z predchádzajúcej činnosti , najmä z posúdenia vplyvu pripraveného v súvislosti s oznámením Komisie z januára 2007 o trvalo udržateľnej výrobe energie z fosílnych palív[1] a zo samotného oznámenia, v ktorom sa objasnilo niekoľko kľúčových záležitostí, týkajúcich sa: - významnej budúcej úlohy uhlia v rámci dodávok energie, ktorá však bude podmienená zlučiteľnosťou budúceho využívania uhlia s environmentálnymi cieľmi; technológie zachytávania a ukladania uhlíka (CCS) boli v tejto súvislosti potvrdené ako jedno z udržateľných riešení (popri zlepšeniach energetickej účinnosti); - potreby ustanovenia právneho a regulačného rámca, ktorým by sa umožnilo zavádzanie CCS v EÚ a na celom svete a ktorý je predpokladom ďalšieho rozvoja CCS; - potreby včasnej demonštrácie CCS vo významných elektrárňach; - možnosti, aby sa približne v roku 2020 zabezpečila hospodárnosť CCS vo výrobe energie spaľovaním uhlia, a to prostredníctvom spojených účinkov nižších dodatočných nákladov na CCS (dosiahnutých výskumom a vývojom a demonštráciou) a silného systému ETS s predvídateľnými cenami; - možností EÚ vyvážať udržateľné technológie týkajúce sa fosílnych palív po tom, čo sa ich demonštrácia uskutoční na domácej pôde. Primerane a takisto v súlade s celkovými závermi energetického balíka z januára 2007 a tak, ako sa potvrdilo v záveroch jarného zasadnutia Európskej rady v roku 2007, sa v posúdení vplyvu vníma potreba rozsiahleho zavádzania CCS v EÚ od roku 2020 ako stanovený cieľ. Okrem toho sa v analýzach vypracovaných v súvislosti s návrhom smernice Komisie o geologickom ukladaní oxidu uhličitého [2] potvrdila najmä: - možnosť zabezpečiť včasný právny rámec týkajúci sa CCS, na základe ktorého sa umožňuje geologické ukladanie a vyjasnenie záležitostí v súvislosti s výberom úložísk a zodpovednosťou za únik uhlíka a - prijatie CCS v súčasnom systéme EÚ na obchodovanie s emisiami. V poslednom rade sa v analýzach posúdenia vplyvu a iných prípravných činnostiach týkajúcich sa návrhov súvisiacich so systémom EÚ na obchodovanie s emisiami po roku 2012 a v pláne SET uviedla: - úloha CCS ako jednej zo strategických energetických technológií vyžadujúcich si ďalší výskum a vývoj a demonštráciu s cieľom jej rýchleho uvedenia na trh a v tomto zmysle oprávňujúcich ďalšie verejné zdroje na výskum a vývoj a demonštráciu; NB: priority európskeho výskumu a vývoja vo vzťahu k CCS sa jasne určili[3] na základe výsledkov výskumu a vývoja podporovaného EÚ a na základe vedomostí a skúseností nazhromaždených v rámci ETP-ZEP[4]; - úloha systému EÚ na obchodovanie s emisiami ako hlavného trhového mechanizmu po roku 2012 zameraného na poskytovanie stimulov za neemitovanie a potvrdenie CCS v rámci ETS ako jednej z právoplatných možností zmierňovania emisií. Posúdenie vplyvu sa preto zameriava na zostávajúcu otázku: možnosti zabezpečovania koordinovanej a včasnej demonštrácie technológií CCS v Európe, ktorá si bude vyžadovať najmä: - výstavbu prvej série demonštračných elektrární využívajúcich kľúčové technológie CCS do roku 2015 a ich následnú prevádzku umožňujúcu vyvodiť praktické závery o uskutočniteľnosti a hospodárnosti CCS vo výrobe energie do roku 2020; - podporu trvalej účasti európskych priemyselných odvetví a dopĺňanie ich finančných prostriedkov finančnou podporou z verejných zdrojov, keďže zariadenia využívajúce demonštráciu CCS budú znášať dodatočné investičné a prevádzkové náklady v porovnaní s výrobou energie pri nevyužití CCS; - a začatie včasných príprav na rozsiahlejšie zavádzanie CCS po roku 2020 súčasne s demonštračnými snahami; toto sa konkrétne týka otázky pokračovania výskumu a vývoja a zohľadňovania infraštruktúry v súvislosti s CO2. Vynaložené úsilie Komisie pri príprave posúdenia vplyvu sa posilnilo externou štúdiou vypracovanou spoločnosťou PwC, ktorá sa zaoberala konkrétne hodnotením opatrení a možností na podporu návrhov, výstavby a prevádzky až 12 významných demonštračných zariadení na komerčnú výrobu energie do roku 2015. Toto hodnotenie sa čiastočne zakladá na dôverných údajoch o niektorých oznámených demonštračných projektoch, ktoré by mohli splniť špecifikácie významných zariadení využívajúcich demonštráciu CCS. V hlavných záveroch štúdie sa uprednostňuje možnosť kombinovať koordináciu na úrovni EÚ a podporu silných záväzkov členských štátov a iných zainteresovaných strán a uvádza sa v nich dôrazný návrh, aby sa vydali aj usmernenia EÚ na harmonizáciu vnútroštátnych schém financovania. Zároveň sa v nedávnom výskume Komisie založenom na informáciách získaných od európskych správ, energetických spoločností a zainteresovaných strán v oblasti energetiky predbežne určilo 33 významných demonštračných projektov (plánuje sa, že približne v 20 z nich sa budú využívať CCS a ďalšie sú navrhnuté ako momentálne pripravené na zachytávanie), ktoré sú na rôznom stupni prípravy. Zoznam týchto projektov je priložený k správe o posúdení vplyvu. Hlavný problém súvisiaci s demonštráciou CCS predstavujú súčasné náklady technológií CCS, čo spôsobuje, že ich využívanie vo výrobe energie je v súčasných podmienkach neekonomické. Plány elektrární využívajúcich CCS sú konfrontované perspektívou vyšších investícií a prevádzkových nákladov v porovnaní s elektrárňami bez CCS s rovnakou kapacitou[5]. ETS EÚ je trhový mechanizmus, od ktorého sa očakáva, že v dlhodobejšom horizonte poskytne plnú kompenzáciu týchto dodatočných nákladov. Z dôvodu nedávno zaznamenaných nízkych a veľmi nestabilných cien CO2 však nedochádza k dostatočnej kompenzácii dodatočných nákladov na zavádzanie CCS. Ostatné komplikácie spočívajú v rôznorodosti konfigurácií technológií CCS na demonštráciu, nedostatočnej koordinácii potenciálnych demonštračných projektov týkajúcich sa CCS a v nedostatočnej interakcii podobných snáh mimo Európy, ako aj v obmedzenej podpore verejnosti z dôvodu nízkej všeobecnej informovanosti o výhodách CCS. Hlavným politickým cieľom je podporovať výstavbu dostatočného počtu významných demonštračných projektov týkajúcich sa CCS do roku 2015. Európska technologická platforma pre elektrárne na fosílne palivá s nulovými emisiami (ETP-ZEP) odhaduje, že bude potrebných 10 až 12 demonštračných elektrární s cieľom pokryť rôzne kombinácie technológií zachytávania CO2, úložísk a geografických umiestnení. Výstavba dostatočného počtu týchto zariadení do roku 2015 a ich prevádzka počas piatich rokov je predpokladom, aby do roku 2020 došlo k úplnej demonštrácii postupov CCS z technického hľadiska a aby tak bolo možné získať predstavu o skutočných nákladoch a iných hospodárskych údajoch. Ďalším cieľom je získať praktické skúsenosti z demonštračných projektov a dosahovanie výsledkov paralelne pokračujúceho výskumu a vývoja smerom k znižovaniu nákladov na CCS. Podľa niektorých zdrojov predstavuje budúca rovnováha medzi nákladmi na CCS a cenou CO2 rozsah od 25 do 30 EUR za tonu CO2 a mohla by sa podľa nich dosiahnuť približne v roku 2020. Existuje naliehavá potreba konať okamžite vzhľadom na dlhé obdobia medzi začatím projektu a realizáciou výsledkov pri príprave, navrhovaní, schvaľovaní a výstavbe významných demonštračných projektov týkajúcich sa CCS. Je potrebné, aby politiky podporujúce významné demonštračné projekty CCS zabezpečovali tri hlavné výhody: - koordináciu demonštračných projektov s cieľom vytvoriť jednotný program demonštrácie CCS v Európe, pričom sa budú testovať rôzne kombinácie technológií na zachytávanie CO2, úložísk a geografických umiestnení; - zvyšovanie informovanosti verejnosti o CCS a uľahčenie európskej interakcie s iniciatívami súvisiacimi s CCS v zahraničí, a to tak v ostatných rozvinutých hospodárstvach s cieľom uviesť CCS čoskoro na trh, ako aj v rozvíjajúcich sa hospodárstvach využívajúcich fosílne palivá pri výrobe energie; - zabezpečenie alebo uľahčenie prístupu k finančnej podpore z verejných zdrojov doplňujúcej finančné prostriedky a iniciatívy priemyselných odvetví. V posúdení vplyvu sa zvažujú tri politické možnosti : - V politickej možnosti 0 sa nepredpokladá žiadna politická zmena . Demonštrácia bude závisieť od samotnej priemyselnej iniciatívy, hoci v niekoľkých členských štátoch a Nórsku môže byť na demonštračné projekty týkajúce sa CCS dostupná určitá finančná podpora z verejných zdrojov. - V politickej možnosti 1 sa predpokladá ustanovenie mechanizmu kombinujúceho koordináciu na úrovni EÚ a podporu silných záväzkov členských štátov a iných zainteresovaných strán. Týmto mechanizmom sa bude zabezpečovať koordinácia projektov, zatiaľ čo sa očakáva, že členské štáty spoliehajúce sa na uhlie a iné fosílne palivá ako na zdroje svojej výroby elektriny budú poskytovať výraznú časť finančnej podpory z verejných zdrojov. Na zabezpečenie finančnej podpory od členských štátov Komisia môže oznámiť, že priaznivo vníma poskytovanie štátnej pomoci na demonštračné projekty týkajúce sa CCS (bez toho, aby bola dotknutá oznamovacia povinnosť zo strany členského štátu a nasledovná kontrola jednotlivých prípadov). - V politickej možnosti 2 sa predpokladá založenie spoločného podniku (SP) ako schémy Spoločenstva na koordináciu projektov a na poskytovanie finančnej podpory z verejných zdrojov. Na tento účel by mohla Komisia navrhnúť veľmi podstatné zvýšenie rozpočtu EÚ na akcie „čisté uhlie“ a „CCS“ v rámci 7.RP s cieľom spolufinancovať významné demonštračné projekty týkajúce sa CCS, alebo ustanovenie osobitnej rozpočtovej položky. Po svojom založení bude SP zameriavať zdroje EÚ na demonštračné projekty. Podrobná analýza dopadov každej politickej možnosti sa uskutočnila (pozri správu o posúdení vplyvu) pri systematickej kontrole účinkov na každú z uvedených oblastí: - počet významných elektrární využívajúcich demonštráciu CCS do roku 2015, - zlepšenie hospodárskej životaschopnosti CCS a technologickej rozmanitosti, - diverzifikácia energetického mixu a náklady na elektrinu, - globálne životné prostredie a znečistenie ovzdušia, - hospodársky a sociálny rozmer, medzinárodná spolupráca a výskum a vývoj. Pokiaľ ide o potenciál v súvislosti so zachytávaním CO 2 , v modeli scenára „cieľová hodnota zníženia emisií skleníkových plynov o 20%, 20% podiel obnoviteľných zdrojov energie, úplné vydražovanie a možnosť uplatňovania CCS v rámci systému obchodovania s emisiami“ prijatého pri príprave smernice o geologickom ukladaní CO2 sa uviedol odhad, že ak sa do roku 2020 vo všeobecnosti dosiahne komerčná životaschopnosť CCS, 21 GW inštalovanej kapacity na spaľovanie uhlia bude do roku 2030 využívať CCS; množstvo CO2 zachytené v EÚ-27 môže v roku 2020 dosahovať približne 7 Mt a v roku 2030 približne 160 Mt, čo bude potom predstavovať 13% emisií z výroby energie a pary. V tomto modeli sa takisto uvádzajú možné výhody vyplývajúce zo zníženia znečistenia ovzdušia. Výsledky posúdenia vplyvu sú takéto: Politická možnosť 0 (žiadna politická zmena) vyústi len do obmedzeného počtu významných demonštračných projektov týkajúcich sa CCS, ktoré budú spustené do roku 2015, pričom v oblasti demonštračnej činnosti nedôjde k zapojeniu niekoľkých technológií CCS, ako aj potenciálnych záujemcov z radov členských štátov a prevádzkovateľov. Vybrané technológie CCS sa môžu stať hospodársky životaschopné do roku 2020 v špecifických situáciách, napr. v priaznivých lokalitách alebo krajinách s osobitnými politikami na ich podporu (ako napríklad v Nórsku a možnosť aj v Spojenom kráľovstve alebo Holandsku), do roku 2020 sa však nezabezpečí ich dostatočná demonštrácia potrebná na ich rozsiahle zavádzanie v rámci Európy. K realizácii uvedeného potenciálu v súvislosti so zachytávaním CO2 by v rámci politickej možnosti 0 ani naďalej z veľkej časti nedošlo. V alternatívnom prípade by sa EÚ mohla uplatniť v pozícii dovozcu technológií CCS vyvinutých na iných kontinentoch (v USA, Japonsku alebo dokonca v Číne), ak by nátlak v súvislosti s bojom proti zmene klímy a podmienky na trhu s palivami určovali pokračujúce spoliehanie sa na uhlie a radikálne zníženie uhlíkovej stopy spojené s týmto využívaním. Ďalšou alternatívou by bol zásadný presun od využívania uhlia na iné palivá, pravdepodobne by ale viedol k zhoršeniu rôznorodosti energetického mixu EÚ a k súvisiacim dopadom na bezpečnosť dodávky energií. V menej extrémnych podmienkach by možnosť 0 jednoducho viedla k časovým odkladom pri zavádzaní CCS, čím by sa ohrozili súčasné ambiciózne ciele týkajúce sa boja proti zmene klímy. Odhaduje sa, že napríklad odklad o 7 rokov pri globálnom zavádzaní CCS by znamenal uvoľnenie emisií CO2 v nasledujúcich 50 rokoch v objeme približne 100 Gt, ktorým by sa inak dalo zamedziť, a to by viedlo k nárastu 10 častí na milión v atmosférickej koncentrácii CO2. To má veľký význam vzhľadom na ťažkosti obmedzovať celkový nárast na menej ako 100 ppm nad súčasnú úroveň[6]. Politická možnosť 1 (ustanovenie mechanizmu kombinujúceho koordináciu na úrovni EÚ a silné záväzky členských štátov a iných zainteresovaných strán) môže vyústiť do účinnej koordinácie demonštračných projektov a môže vytvoriť priaznivý kontext na zabezpečovanie finančnej podpory z verejných zdrojov. Komisia môže rýchlo vykonávať časť mechanizmu s využitím súčasných právnych nástrojov EÚ a schválených finančných balíkov EÚ. Komisia môže uplatniť najmä štruktúru podpornej siete na kvalifikovanie demonštračných projektov počas roku 2008[7]. Jednotlivé projekty CCS (bez ohľadu na to, či sú súčasťou siete alebo sa nachádzajú mimo nej) budú v súvislosti so zabezpečovaním zdrojov závislé primárne na finančných príspevkoch členských štátoch a korporácií. Bude potrebné, aby Komisia v počiatočných etapách objasnila otázky týkajúce sa štátnej pomoci, a to pokiaľ ide o rozsah, do akého môže podpora z členských štátov zahŕňať využívanie verejných zdrojov. Pri existencii silných záväzkov priemyselných odvetví a členských štátov sa predpokladá, že do roku 2015 bude môcť byť v prevádzke asi dvanásť demonštračných projektov týkajúcich sa CCS. Za predpokladu, že tieto projekty zahŕňajú širokú škálu technologických, geografických a organizačných možností, by sa do roku 2020 mohla uskutočniť demonštrácia technológií CCS ako hospodársky uskutočniteľných a budú tak pripravené na rozsiahle zavádzanie v Európe a v tretích krajinách. Následne sa môžu uskutočniť výhody spojené so zavádzaním CCS a predpokladané v rámci modelu „cieľová hodnota zníženia emisií skleníkových plynov o 20%, 20% podiel obnoviteľných zdrojov energie, úplné vydražovanie a možnosť uplatňovania CCS v rámci systému obchodovania s emisiami“ (pozri vyššie). Okrem toho sa Európa stane poskytovateľom týchto technológií na svetových trhoch, čím sa vytvoria obchodné príležitosti pre európske podniky. Politická možnosť 2 (založenie spoločného podniku - SP) sa môže vnímať ako možnosť, pri ktorej je konflikt medzi výhodami a nevýhodami najzreteľnejší. SP môže byť zodpovedný za väčšinu funkcií koordinácie projektov a zabezpečovania finančnej podpory. Poskytoval by najsilnejší nástroj účinnej koordinácie projektov a zabezpečovania testovania celej škály možností v rámci Európy. Takýto mechanizmus by si však vyžadoval značné finančné prostriedky EÚ, ktoré jednoducho v súčasných finančných podmienkach EÚ nie sú dostupné. Európska technologická platforma pre elektrárne na fosílne palivá s nulovými emisiami odhaduje, že vlajkový program tohto druhu by si vyžadoval finančné prostriedky vo výške 9-16 miliárd EUR. Táto suma by zodpovedala príspevku z verejných zdrojov EÚ s cieľovým objemom vo výške 5 miliárd EUR alebo viac. Momentálne by bolo možné sprístupniť len obmedzenú výšku finančných zdrojov EÚ pre SP z rozpočtu 7.RP, ktorý je v súčasnosti naplánovaný pre akcie „čisté uhlie“ a „CCS“ (v rozpätí 100-200 miliónov EUR), ale touto sumou sa nemôže financovať komplexný demonštračný program. Proces dosahovania dohody o poskytovaní značných finančných prostriedkov EÚ na demonštráciu CCS by sa mohlo byť zdĺhavý, čo by viedlo k niekoľkoročným časovým odkladom. Následne dôjde do roku 2015 k výstavbe len malého počtu elektrární využívajúcich demonštráciu CCS a do roku 2020 sa v Európe nedosiahne úplná demonštrácia týchto technológií. Negatívne účinky sú podobné ako v prípade možnosti 0, minimálne v krátkodobom až strednodobom horizonte. Z dlhodobejšieho hľadiska by sa v prípade, ak by sa založil spoločný podnik, mohla zrealizovať väčšina výhod vyplývajúcich z možnosti 1. [1] KOM(2006) 843. [2] Odkaz na návrh smernice a jej posúdenie vplyvu. [3] Základnými bodmi sú: zlepšenie účinnosti elektrární; znižovanie sankcie za energetickú účinnosť spojenú so zachytávaním CO2 a znižovanie kapitálových nákladov (tak, že náklady na zachytávanie sa môžu ďalej znižovať na tonu CO2, ktorému sa podarilo zamedziť); vývoj inovačných postupov zachytávania; vývoj nových materiálov vrátane membrán; lepšia integrácia komponentov zariadení súbežne s nárastom dostupnosti zariadenia; posúdenie európskej úložnej kapacity CO2; bezpečnosť ukladania a monitorovanie úložísk z dôvodu úniku uhlíka a dlhodobé zaistenie stálosti ukladania. [4] Práca v oblasti výskumu a vývoja uskutočnená v rámci projektov podporovaných EÚ (prostredníctvom 5.RP, 6.RP, Carnot, výskumného fondu ECSC) a prostredníctvom vnútroštátnych a priemyselných iniciatív posunula technológie CCS do bodu, v ktorom sa v súčasnosti uplatňujú v mnohých priemyselných procesoch. Bude ich však potrebné prispôsobiť na používanie v rozsiahlej výrobe energie. Európska technologická platforma pre elektrárne na fosílne palivá s nulovými emisiami (ETP-ZEP) vo svojom pláne strategického výskumu odhaduje, že si to bude vyžadovať výdaje na výskum a vývoj vo výške 1 miliardy EUR odteraz až do roku 2020. [5] Veľmi rozsiahla analýza vykonaná investičnou firmou Climate Change Capital Ldt (CCC) v lete roku 2007 odhadla rozsahy nákladov s využitím niekoľkých zdrojov. CCC dospela k záveru, že na pokrytie zvýšených nákladov súvisiacich s CCS je potrebné, aby sa na demonštračné projekty získalo 1076– 1705 EUR/kW v podobe počiatočných kapitálových grantov alebo pokračujúcej prevádzkovej podpory vo výške 25–67 EUR /t uloženého CO2. Predpokladá sa, že elektráreň s kapacitou 400 MW využívajúca CCS uloží približne 2,5 MtCO2 ročne. Podrobnosti pozri v úplnom znení posúdenia vplyvu. [6] Zdroj: Scenáre Shell z roku 2008 týkajúce sa obdobia do roku 2050. [7] Na základe uskutočnených konzultácií je Komisia predbežne toho názoru, že pri výbere projektov na účasť v sieti by sa mali použiť tieto kritériá: (a) kapacita najmenej 300 MWe, s výrazným využívaním fosílnych palív (v ktorej je ale možné realizovať napr. spoluspaľovanie biomasy); v prípade viacúčelových zariadení by mal prvok výroby energie predstavovať podiel celkovej kapacity zodpovedajúci najmenej 250 MW; (b) zahrnutie technických riešení v projektových koncepciách pre všetky časti koncepcie udržateľných palív vo výrobe energie, t. j. účinná výroba energie (na úrovni najlepších dostupných technológií), zachytávanie CO2, jeho preprava a vstrekovanie do podzemia z dôvodu bezpečného dlhodobého ukladania; (c) ustanovenia týkajúce sa miery zachytávania a ukladania najmenej 85% obsahu uhlíka používaných fosílnych palív; (d) uvedenie do prevádzky do konca roka 2015; (e) prejavenie jednoznačného záväzku v súvislosti s projektom, ktorý sa má uskutočniť (napríklad prezentácia inžinierskej štúdie týkajúcej sa projektu); (f) pripravenosť podeliť sa o informácie o projekte, ktoré sú predmetom ochrany práv duševného vlastníctva.