18.6.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 153/1

I – VI

1 – 5

6 – 8

9 – 41

9 – 26

9 – 19

20 – 22

23 – 26

27 – 31

32 – 40

34 – 38

39 – 40

41

42 – 47

I.

Fond solidarity Európskej únie (EUSF) bol zriadený v roku 2002 ako reakcia na vážne záplavy v Nemecku, Rakúsku, Českej republike a vo Francúzsku. Cieľom fondu bolo prejaviť solidaritu s členskými štátmi postihnutými prírodnými katastrofami. Do konca roku 2006 sa z fondu poskytla pomoc vo výške viac než 1 mld. EUR pri 23 katastrofách.

II.

Zámerom Rady bolo poskytovať pomoc z fondu rýchlym, účinným a pružným spôsobom. V tejto správe sa skúma, či fond tieto ciele dosiahol a či s ním boli prijímateľské štáty spokojné.

III.

Dvor audítorov preskúmal všetky žiadosti o pomoc z fondu zaslané do konca roku 2006 a zistil, že sa z fondu neposkytovala pomoc rýchlo, čo potvrdil aj prieskum, ktorý uskutočnil Dvor audítorov. Medzi katastrofou a platbou prešiel zvyčajne asi jeden rok.

IV.

Priame náklady, ktoré Komisia vynakladá na spravovanie fondu, sú nízke, a preto Dvor audítorov dospel k záveru, že fond funguje efektívne. Pokiaľ ide o pružnosť, Dvor audítorov nezistil nijaké prípady, kedy by bol fond nedostatočne pružný pri spracovaní žiadostí o pomoc.

V.

Napriek zdĺhavému procesu získavania pomoci z fondu však štáty, ktoré finančné prostriedky získali, boli s fondom spokojné. Fond preto vo vzťahu k štátom, ktorým bola pomoc poskytnutá, splnil svoj základný cieľ prejaviť solidaritu s členskými štátmi v prípade katastrofy.

VI.

Dvor audítorov odporúča Komisii, aby žiadateľom o pomoc poskytla podrobné usmernenia a rady, ako včas predkladať informácie, aby sa predišlo oneskoreniam pri spracovaní žiadostí.

1.

V lete roku 2002 došlo k vážnym záplavám v Nemecku, Rakúsku, Českej republike a vo Francúzsku. Záplavy boli také závažné, že sa ekonomika postihnutých regiónov na istý čas zastavila. Európske spoločenstvo reagovalo pohotove a v novembri 2002 zriadilo Fond solidarity Európskej únie (ďalej len „fond“) (1).

2.

Fond bol zriadený, aby Spoločenstvo mohlo poskytnúť rýchlu, účinnú a pružnú finančnú pomoc v núdzových situáciách pri prírodných katastrofách. Cieľom fondu nie je okamžite pokryť všetky náklady spojené s katastrofou, ale najmä preplatiť časť nákladov spojených s obnovou základných služieb a poskytnutím dočasného ubytovania. Základným cieľom fondu je prejaviť solidaritu s členskými štátmi postihnutými prírodnými katastrofami. Z fondu s ročným rozpočtom 1 mld. EUR sa poskytuje pomoc v týchto prípadoch (2):

3.

Výška pomoci vo forme grantu sa pri všetkých katastrofách počíta vo vzťahu k celkovým priamym škodám v postihnutom štáte. Pri veľkých katastrofách sa pomoc skladá z dvoch sadzieb: pri škodách menších než 3 mld. EUR je výška pomoci 2,5 % a pri škodách nad touto hranicou 6 %. Pri regionálnych katastrofách a katastrofách susedných štátov je jednotná sadzba 2,5 % z celkových priamych škôd.

4.

Fond spravuje generálne riaditeľstvo pre regionálnu politiku (Generálne riaditeľstvo pre regionálnu politiku). Od zriadenia fondu do konca roku 2006 GR pre regionálnu politiku dostalo 41 žiadostí o pomoc. Takmer polovica žiadostí o pomoc bola spojená so záplavami. Podrobnosti o rôznych typoch katastrof zo všetkých žiadostí sú uvedené v tabuľke 1.

Tabuľka 1

Počet rôznych typov katastrof (zo všetkých žiadostí)

5.

Celkovo sa v tomto období poskytla pomoc vo výške 1 084 mil. EUR na 23 schválených žiadostí, ako je uvedené v tabuľke 2 (podrobný zoznam prípadov pozri v prílohe I).

Tabuľka 2

Počet žiadostí a výška pomoci v období rokov 2002 – 2006 podľa kategórie núdzovej situácie

6.

Cieľom auditu bolo zhodnotiť rýchlosť, účinnosť a pružnosť použitia fondu Komisiou od jeho zriadenia. Dvor audítorov preskúmal všetkých 41 žiadostí o pomoc zaslaných GR pre regionálnu politiku od zriadenia fondu (2002) do konca roku 2006.

7.

Dvor audítorov hľadal odpovede na nasledujúce otázky:

8.

Audit sa vykonal najmä prostredníctvom rozhovorov, preskúmaním spisov v Komisii a analýzou zhromaždených údajov. Dvor audítorov okrem toho uskutočnil elektronický prieskum, pri ktorom zaslal dotazníky 37 žiadateľom zo 41 žiadateľov v 17 štátoch, ktorí žiadali o pomoc z fondu (pozri prílohu I). Dvor audítorov dostal odpovede od 33 žiadateľov z 15 členských štátov (89 % odpovedí).

9.

V prípade 23 schválených žiadostí bol priemerný čas získania pomoci 375 dní.

10.

Dvor audítorov preskúmal čas potrebný na získanie pomoci z fondu tak, že rozdelil proces spracovania žiadostí do fáz. Administratívny proces sa skladá z piatich hlavných fáz odo dňa katastrofy do dňa platby (pozri schému 1).

11.

V tabuľke 3 je uvedený priemerný čas každej fázy procesu. Zatiaľ čo priemerný čas prvých dvoch fáz sa týka všetkých 41 žiadostí, priemerný čas posledných troch fáz sa vzťahuje len na 23 schválených žiadostí.

Tabuľka 3

Priemerný počet dní podľa fáz spracovania žiadostí o pomoc z fondu

12.

Ako vyplýva z tabuľky 3, fáza žiadosti trvala v priemere 66 dní. V nariadení, ktoré upravuje vyplácanie pomoci z fondu, sa stanovuje, že žiadosti sa zasielajú Komisii „čo najskôr, najneskôr však do desiatich týždňov od prvých škôd spôsobených katastrofou“ (4). V siedmich prípadoch (takmer 17 % prípadov) bola žiadosť predložená po viac než desiatich týždňoch od katastrofy, teda po termíne. Žiadatelia zjavne potrebujú aspoň dva mesiace na vypracovanie žiadosti. Vypracovanie žiadosti trvá tak dlho, pretože je potrebné zhromaždiť dôkazy na podporu žiadosti vrátane informácií o podiele obyvateľstva postihnutého katastrofou.

13.

Z tabuľky 3 vyplýva, že fáza posúdenia žiadosti je najdlhšia zo všetkých fáz pri spracovaní žiadostí o pomoc z fondu. Predstavuje viac než jednu tretinu času odo dňa katastrofy do dňa platby. Po prijatí žiadosti Komisia overí jej oprávnenosť, čo takmer vo všetkých prípadoch znamená aj vyžiadanie dodatočných informácií od príslušného žiadateľského štátu (pozri rámček 1). Táto fáza sa končí rozhodnutím o poskytnutí alebo zamietnutí pomoci.

Rámček 1Poskytovanie potrebných informácií KomisiiČas, ktorý Komisia potrebuje na analýzu žiadosti a vyžiadanie dodatočných informácií, značne kolíše. Pri záplave v roku 2005 sa veľa informácií (najmä elektronické údaje) zaslalo okamžite po katastrofe ešte pred predložením oficiálnej žiadosti. V dôsledku toho si Komisia vyžiadala ďalšie informácie 1,6 mesiaca pred tým, ako dostala žiadosť, a fáza posúdenia žiadosti bola kratšia než priemer. Pri lesnom požiari v roku 2003 úrady zaslali Komisii informácie, ktoré žiadala, nasledujúci deň. Celkový čas posúdenia žiadosti tak bol len 1,5 mesiaca. Naproti tomu v prípade z roku 2003 posúdenie žiadosti trvalo 12,5 mesiaca, pretože štátne orgány zaslali obrovský, avšak neúplný balík podporných dokumentov v ich štátnom jazyku.

14.

Dvor audítorov preskúmal, ako žiadatelia vnímajú trvanie fázy posúdenia žiadosti (pozri tabuľku 4). Podľa údajov z prieskumu viac než polovica úspešných žiadateľov, ako aj dve tretiny neúspešných žiadateľov považuje čas, ktorý Komisia potrebuje na posúdenie ich žiadostí, za primeraný. Úspešní žiadatelia sú tí, ktorých žiadosť bola schválená, neúspešní zas tí, ktorých žiadosť bola zamietnutá.

Tabuľka 4

Percento žiadateľov, ktorí považujú fázu posúdenia žiadosti za primeranú, príliš dlhú alebo majú iný názor

15.

V tabuľke 5 sa ďalej uvádza priemerná dĺžka fázy posúdenia žiadosti, ktorú žiadatelia považujú za primeranú, a priemerná dĺžka fázy posúdenia žiadosti, ktorú žiadatelia považujú za príliš dlhú. Je zaujímavé, že neúspešní žiadatelia sa zdajú byť „trpezlivejší“ než úspešní. Hodné zmienky je aj to, že len jeden neúspešný žiadateľ považoval čas, ktorý Komisia potrebovala, za príliš dlhý.

Tabuľka 5

Vzťah medzi schválením žiadosti, dĺžkou fázy posúdenia žiadosti a názorom žiadateľa

16.

Rozhodnutie prijíma v zásade Komisia a po ňom začína rozpočtová fáza. Rozpočtový riadok pre EUSF je len symbolický záznam. Komisia pripraví „rozpočtovú požiadavku“, ktorá sa predloží rozpočtovému orgánu (Rada a Parlament). Toto pozmeňujúce rozpočtové konanie trvá v priemere viac než dva mesiace, ale sa môže predĺžiť aj na štyri mesiace počas prázdnin (pozri rámček 2).

Rámček 2Pozmeňujúce rozpočtové konaniePri dvoch žiadostiach po záplavách v roku 2005 sa rozhodnutie prijalo v decembri 2005, avšak úprava rozpočtu bola schválená až o štyri mesiace neskôr v apríli 2006. Pri žiadosti po záplavách v roku 2004 sa rozhodnutie prijalo v júni 2005, avšak úprava rozpočtu bola schválená až o tri mesiace neskôr v septembri 2005.

17.

Po uvoľnení potrebných finančných zdrojov z rozpočtu Komisia prijme rozhodnutie o grante a uzavrie so žiadateľom dohodu. V tejto dohode sa uvádza druh činností financovaných z fondu a miesto ich vykonania. Ako vyplýva z tabuľky 3, táto fáza trvá v priemere tri mesiace. V siedmich prípadoch však došlo k neobvyklým oneskoreniam, ktoré boli spôsobené tým, že žiadateľovi trvalo príliš dlho, kým zaslal požadované dokumenty, pričom niekedy ide o jednoduché formality ako identifikačné číslo bankového účtu na účely platby. Spôsob, akým sa dokumenty zasielajú Komisii, môže tiež spôsobiť oneskorenie. Napríklad niektorí žiadatelia, ktorí vrátili podpísanú dohodu o grante diplomatickou poštou ich stálemu zastúpeniu, ktoré ju potom zaslalo Komisii, si myslia, že to trvalo dlhšie než priamo poštou.

18.

Súčet priemerného trvania rozpočtovej fázy a priemerného trvania fázy rozhodnutia o grante predstavuje takmer polovicu priemerného času odo dňa katastrofy do dňa získania pomoci z fondu. Uvoľnenie finančných prostriedkov a podpísanie všetkých dokumentov teda trvá tak dlho ako posúdenie žiadosti.

19.

Ako vyplýva z tabuľky 3, fáza platby trvá v priemere 24 dní. Po podpísaní dohody oboma stranami samotná platba trvá zvyčajne menej než mesiac, ale môže trvať aj dlhšie. Dôjde k tomu vtedy, ak Komisia dostane podpísanú dohodu na začiatku rozpočtového roka. Platba sa vykoná až v marci z dôvodu účtovných postupov na konci a začiatku roka.

20.

V tejto správe sme zatiaľ uviedli priemerné trvanie piatich fáz v procese získania pomoci z fondu. V priemernom čase Dvor audítorov zaznamenal značné rozdiely a snažil sa zistiť faktory, ktoré by ich mohli spôsobovať. Dvor audítorov preto preskúmal, do akej miery možno rozdiely vysvetliť kategóriou katastrofy, typom katastrofy a krajinou, v ktorej ku nej došlo. Rozlíšili sme tri kategórie katastrof: veľká katastrofa, katastrofa susedného štátu a regionálna katastrofa. Typovo sme katastrofy rozdelili na záplavu, lesný požiar, víchricu, zemetrasenie, únik ropy, nepriaznivé počasie, výbuch sopky a výbuch. Dvor audítorov nezistil podstatný vzťah medzi kategóriou katastrofy a časom na získanie pomoci z fondu. To isté platí pre typ katastrofy a krajinu, v ktorej ku nej došlo.

21.

V tabuľke 6 je uvedený príklad analýzy rozdielneho trvania získania pomoci z fondu. Je tam uvedený vzťah medzi typom katastrofy a trvaním fázy žiadosti. Ako vidno, typ katastrofy nepredstavuje významnú časť rozdielu v čase, ktorý žiadateľ potrebuje na predloženie prípadu Komisii.

Tabuľka 6

Trvanie fázy žiadosti vo vzťahu k typu katastrofy

22.

Z analýzy Dvora audítorov vyplýva, že čas potrebný na uvoľnenie finančných prostriedkov záleží najmä na:

23.

Dvor audítorov sa pokúsil porovnať rýchlosť fondu s podobnými fondmi alebo činnosťami. Hodnotili sme rôzne fondy a činnosti. Najbližším ekvivalentom je fond núdzovej pomoci Generálneho riaditeľstva pre humanitárnu pomoc (ECHO). Hoci sú tieto dva fondy podobné, nestačí to na porovnanie rýchlosti fondu solidarity. Fond núdzovej pomoci má špecifický právny a procedurálny rámec, ktorý má zabezpečiť okamžitú pomoc (napr. fáza posúdenia žiadosti trvá menej než jeden týždeň a je preň určený stály rozpočtový riadok). Právne predpisy fondu nie sú podobné.

24.

Dvor audítorov však pri analýze údajov zistil, že prvé štyri žiadosti boli vyplatené v časovom rozpätí od 100 do 150 dní odo dňa katastrofy, v priemere do 131 dní. Komisia sa začala zaoberať prvými štyrmi žiadosťami ešte pred úplným zriadením fondu. Čas spracovania týchto prvých štyroch žiadostí možno považovať za štandard a použiť ho na porovnanie času spracovania ďalších žiadostí. Ak pri žiadosti z roku 2003 alebo neskoršieho roku, kedy bol fond plne zriadený, čas spracovania, t. j. čas odo dňa katastrofy do dňa získania pomoci z fondu, prevyšuje 150 dní, možno ho považovať za dlhý. Priemerný čas spracovania 19 schválených žiadostí, ktoré nasledovali po prvých štyroch žiadostiach, bol 415 dní, teda dlhší než uvedený porovnávací štandard. Dvor audítorov preto zastáva názor, že po roku 2002 sa z fondu neposkytovala pomoc rýchlym spôsobom. Pri prvých štyroch žiadostiach bol fond oveľa rýchlejší ako pri následných žiadostiach.

25.

Štyri prípady, ktoré sme použili ako porovnávací základ, môžu pomôcť určiť, ako urýchliť proces pri nových prípadoch. V týchto štyroch prípadoch:

26.

Dvor audítorov preskúmal, či si žiadatelia myslia, že dĺžka procesu mala vplyv na implementáciu nápravných opatrení. V prieskume sa zistilo, že väčšina žiadateľov si myslí, že dĺžka procesu nemala žiadny vplyv na implementáciu nápravných opatrení. Toto stanovisko je pravdepodobne ovplyvnené tým, že sa z fondu zväčša hradí len malá časť nákladov spôsobených katastrofou (pozri graf 1).

27.

Pomoc z fondu sa má poskytovať účinným spôsobom. V nariadení sa stanovuje, že „podľa toho by sa prispôsobili administratívne postupy a obmedzia na najnevyhnutnejšie minimum“ bez toho, aby bola táto myšlienka ďalej rozvinutá (5).

28.

Dvor audítorov preskúmal postupy, ktoré musia prijímateľské štáty dodržať pri verejnom obstarávaní, udeľovaní zmlúv, implementácii, podávaní správ a kontrole grantu, a dospel k záveru, že požiadavky na príjemcov pomoci z EUSF sú menej ťažkopádne ako pri iných fondoch EÚ. Preto možno konštatovať, že administratívne postupy sú obmedzené na úroveň, ktorá zabezpečuje ich účinnosť pre prijímateľské štáty.

29.

Dvor audítorov preskúmal administratívne postupy v Komisii s cieľom posúdiť, či sú obmedzené na minimum, a dospel k záveru, že pri súčasnom rámci fondu (t. j. fond solidarity a nie núdzový fond) je všetkých päť fáz administratívnych postupov potrebných a ani jedna z nich nie je zbytočná.

30.

Napriek tomu, že Komisia nemá účtovný systém, ktorý by poskytoval údaje na výpočet nákladov fondu, priemerné priame náklady na správu fondu možno odhadnúť na približne 0,06 % (alebo menej než 0,1 %) poskytnutej pomoci, ako je uvedené v tabuľke 7. Od zriadenia fondu v roku 2002 sú dve osoby trvale pridelené na úlohu správy fondu. Riadia proces od podania žiadosti až po ukončenie pomoci.

31.

S cieľom vypočítať celkové náklady Komisie na správu fondu sme vyžiadali od útvaru ľudských zdrojov aj od útvaru auditu dodatočné informácie o ďalších zamestnancoch priradených na túto úlohu, o počte misií a nákladoch prevádzkových a kontrolných útvarov, ako aj o ďalších administratívnych nákladoch, nákladoch na monitorovanie a kontroly na mieste. Poskytnuté nám boli len niektoré informácie. Dvor audítorov preto vypočítal odhadovanú výšku celkových ročných nákladov, aby mohol stanoviť porovnávací základ. Výsledkom sú priemerné ročné náklady vo výške 170 000 EUR. Z tabuľky 7 vidno, že administratívne náklady sú minimálne v porovnaní so spravovanou sumou. Napríklad v roku 2002, kedy boli zaznamenané len štyri prípady, predstavovali administratívne náklady 0,02 % udelenej pomoci. Zo zistení Dvora audítorov vyplýva, že Komisia spravuje fond efektívne.

Tabuľka 7

Administratívne náklady a pracovná záťaž fondu podľa rokov

32.

V rámci tejto analýzy sa pod pružnosťou rozumie, ako ľahko možno systém prispôsobiť na používanie žiadostí alebo na jeho použitie v iných prostrediach než v tých, na ktoré bol konkrétne navrhnutý. Fond bol zriadený na veľké katastrofy, preto sa môže prejaviť jeho pružnosť pri žiadostiach o pomoc pri regionálnych katastrofách.

33.

Fond by mal Spoločenstvu umožniť reagovať na núdzové situácie pružne, ale výnimočné prípady sa musia riešiť s najväčšou prísnosťou (6). Pružnosť fondu nesmie ohroziť zásadu spravodlivého posúdenia požiadaviek.

34.

Dvor audítorov preskúmal reakciu pri regionálnych a veľkých katastrofách. Analýzu sme zamerali na pružnosť z hľadiska spravodlivého posúdenia požiadaviek. Rozumie sa tým spravodlivé posúdenie žiadostí a uplatnenie jednotných a konzistentných kritérií Komisiou pri schvaľovaní, prípadne zamietnutí žiadostí.

35.

Z 18 zamietnutých žiadostí (7) sa 15 (83 %) týkalo regionálnych katastrof. Príčinou tohto vysokého podielu zamietnutých žiadostí je pomerne nejasná definícia regionálnej katastrofy a ťažkosti pri posúdení jej oprávnenosti na poskytnutie pomoci z fondu. Komisia odôvodní každú zamietnutú žiadosť niekoľkými dôvodmi. Hlavné dôvody zamietnutia, ktoré Komisia uviedla, boli:

36.

Dvor audítorov netvrdí, že zamietnuté žiadosti mali byť schválené, poznamenáva však, že v dvoch prípadoch neboli uplatnené kritériá alebo odôvodnenie predložené členskému štátu dostatočne jednoznačné (pozri rámček 3). V jednom prípade neboli podmienky oprávnenosti ohľadom počtu obyvateľstva postihnutého katastrofou uplatnené tak ako v podobných prípadoch.

Rámček 3Niektoré pravidlá oprávnenosti uplatňované pri regionálnych katastrofáchPri jednom lesnom požiari Komisia v roku 2005 uviedla ako jeden z dôvodov zamietnutia žiadosti skutočnosť, že nebola postihnutá väčšina obyvateľstva (pozri podmienky v bode 2). Komisia však neuviedla rovnaký dôvod zamietnutia pri podobnom prípade v roku 2003. Naopak, Komisia sama vysvetlila vo výročnej správe EUSF za roky 2002 – 2003, prečo sa táto podmienka na tento konkrétny prípad nevzťahuje, hoci táto podmienka nemá veľký význam ani pri jednej zo zamietnutých žiadostí o pomoc po lesnom požiare.Komisia uviedla ako jeden z dôvodov zamietnutia žiadosti o pomoc po záplavách v roku 2004, že nebol aktivovaný mechanizmus civilnej ochrany Spoločenstva, čo znamená, že záplava bola v obmedzenom rozsahu. Aktivácia mechanizmu však nie je v nariadení uvedená ako povinná podmienka. Tento prípad sme porovnali s ďalšou zamietnutou žiadosťou o pomoc po záplavách v roku 2005, kedy sa Komisia taktiež odvolávala na mechanizmus civilnej ochrany, ale uviedla, že v tomto prípade nebol tento prvok relevantný.

37.

Dvor audítorov preskúmal, či žiadatelia zo všetkých kategórií katastrof, ktorých žiadosti boli zamietnuté, súhlasili s odôvodnením Komisie. Mohlo by sa to považovať za ukazovateľ, do akej miery sú pravidlá oprávnenosti jednotné a zrozumiteľné. Z výsledkov prieskumu vyplýva, že 45 % žiadateľov súhlasilo s dôvodmi Komisie na zamietnutie ich žiadosti, ako je uvedené v grafe 2. Žiadatelia, ktorých žiadosti boli zamietnuté, nesúhlasili s odôvodnením Komisie z týchto dôvodov:

38.

Uvedené názory naznačujú, že žiadatelia majú problémy s časom poskytnutým na vypracovanie žiadosti, s posúdením škôd z hľadiska ťažko vyčísliteľných zložiek škôd, ako aj s kritériami, ktoré Komisia používa na posúdenie žiadostí. Posledná kritická zložka by mohla naznačovať, že v niektorých prípadoch sa žiadatelia obávajú o spravodlivé posúdenie žiadostí.

39.

Na základe metódy, ktorú Komisia používa (8), sa na všetky regionálne katastrofy prideľuje rovnaké percento z celkových priamych škôd, a to paušálna sadzba vo výške 2,5 % celkových priamych škôd bez zohľadnenia „prosperity“ žiadateľského štátu či regiónu. Naopak, pri veľkých katastrofách je výpočet grantu založený na hrubom národnom dôchodku žiadateľa, čo zabezpečuje spravodlivejšie posúdenie žiadostí vo vzťahu k prosperite štátov.

40.

Využitie fondu na základe „mimoriadneho kritéria“ (regionálneho) je pravidlom a nie výnimkou (58 % katastrof bolo regionálnych). Navyše podmienky na schválenie žiadosti o poskytnutie pomoci na základe kritéria mimoriadnej regionálnej katastrofy, ktoré sa majú preskúmať s najväčšou prísnosťou, sa dajú splniť len veľmi ťažko. 83 % žiadostí na regionálnu katastrofu bolo zamietnutých po dlhej fáze posúdenia žiadostí. K zamietnutiu nedošlo v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov, pretože od zriadenia fondu v októbri 2002 do konca roku 2006 sa z fondu poskytla pomoc v len o niečo väčšej výške, než je rozpočet fondu na jeden rok.

41.

Všetci žiadatelia, ktorí odpovedali v prieskume, sú s fondom spokojní. Fond je vnímaný ako znak solidarity s kladným vplyvom na verejnú mienku najmä v nových členských štátoch. Na základe odpovedí z prieskumu (pozri graf 3) sú hlavné dôvody tejto spokojnosti nasledovné:

42.

Dvor audítorov preskúmal činnosť fondu v rokoch 2002 – 2006 a zistil, že sa z fondu neposkytuje pomoc rýchlo. Žiadatelia museli čakať na pomoc v priemere 12 mesiacov od katastrofy. Oneskorenie nesúvisí s kategóriou alebo typom katastrofy, ani s krajinou pôvodu žiadosti. Čas potrebný na uvoľnenie finančných prostriedkov záleží najmä na uplatnených administratívnych pravidlách, rýchlosti Komisie, promptnej odpovedi vnútroštátnych orgánov a na kvalite informácií poskytnutých žiadateľmi v jednotlivých prípadoch (pozri body 10 až 26).

43.

Súčasný počet zamestnancov, ktorí spravujú fond na úrovni Komisie, je dostatočný. Okrem toho Dvor audítorov zistil, že celkové náklady na správu fondu sú veľmi nízke v porovnaní s poskytnutou pomocou (pozri body 27 až 31).

44.

Dvor audítorov nezaznamenal prípady nedostatočnej pružnosti fondu pri spracovaní žiadostí. Dvor audítorov nespochybňuje zamietnutie žiadostí, avšak v niekoľkých prípadoch odôvodnenie zamietnutia žiadosti na regionálnu katastrofu nebolo dostatočne zreteľné. Spôsob výpočtu výšky grantu schváleného na regionálne katastrofy nezohľadňuje prosperitu štátu, takže sa nemusí dodržiavať zásada spravodlivého posúdenia žiadostí (pozri body 32 až 40).

45.

Napokon treba uviesť, že napriek uvedeným problémom sú všetci žiadatelia, ktorí odpovedali v prieskume, s fondom spokojní. Fond preto splnil svoj základný cieľ prejaviť solidaritu s členskými štátmi v prípade katastrofy (pozri bod 41).

46.

S cieľom urýchliť vyplatenie pomoci by Komisia mala zaviesť do konca roku 2008 postupy, ktoré zabezpečia, že žiadateľský štát dostane podrobné usmernenia k požiadavkám na žiadosť čo najrýchlejšie, pokiaľ možno do jedného týždňa odvtedy, ako štát alebo región oznámi Komisii, že požiada o pomoc z fondu.

47.

Komisia by okrem toho mala nadviazať priamy kontakt s orgánom v členskom alebo pristupujúcom štáte, ktorý zodpovedá za vypracovanie žiadosti, a upozorniť ho na typické nedostatky prijatých žiadostí a zdôrazniť dôležitosť urýchlene zaslať späť žiadosť a všetky dokumenty, ktoré Komisia požaduje, vrátane konečnej dohody.