[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV | Brusel, 11.12.2008 KOM(2008) 852 v konečnom znení 2008/0247 (COD) Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o európskej železničnej sieti pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu {SeK(2008) 3028}{SEK(2008) 3029} (predložená Komisiou) DÔVODOVÁ SPRÁVA 1. PROBLÉMY SÚVISIACE S ROZVOJOM žELEZNIčNEJ NÁKLADNEJ DOPRAVY 1.1. Budovanie trvalo udržateľného dopravného systému: hlavný cieľ Spoločenstva Povinnosť Spoločenstva dodržiavať svoje záväzky v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov, zlepšovania vplyvu svojho hospodárstva na životné prostredie, ako aj v oblasti čoraz väčších obmedzení, pokiaľ ide o zdroje energie, to všetko sú dôležité aspekty dopravnej politiky Spoločenstva. Cieľom Spoločenstva je tak vybudovať maximálne ekologický a účinný dopravný systém, ktorý bude slúžiť jeho občanom a podnikom. S týmto cieľom Komisia vo svojom hodnotení bielej knihy o doprave[1] v polovici obdobia navrhla sústrediť sa na rozvoj „komodality“, teda optimálneho využívania všetkých druhov dopravy buď v kombinácii, alebo samostatne. Tento rozvoj spočíva najmä vo vybudovaní skutočného vnútorného európskeho trhu dopravy. V leteckej a cestnej doprave sa už v tomto smere zaznamenal značný pokrok. V železničnej doprave je z tohto hľadiska ešte potrebné vykonať veľký kus práce. 1.2. Problémy na úrovni železničnej dopravy. Služby železničnej nákladnej dopravy sú otvorené hospodárskej súťaži od 1. januára 2007. Tradiční dopravcovia prešli reštrukturalizáciou, alebo ňou práve prechádzajú. Objavujú sa tiež noví aktéri. Kvalita služieb, ktoré manažéri infraštruktúry poskytujú prevádzkovateľom, je v mnohých členských štátoch naďalej nízka a musí sa zlepšiť. Dopyt po železničnej doprave by sa však v najbližších rokoch mohol v mnohých oblastiach Únie citeľne zvýšiť. Trh železničnej nákladnej dopravy, ktorého približne polovicu tvoria medzinárodné služby, sa totiž nebude môcť správne rozvíjať, ak železničná infraštruktúra nebude prevádzkovateľom nákladnej dopravy poskytovať lepšie služby. Preto je potrebné prekonať viaceré ťažkosti: omnoho väčšia pozornosť sa venuje osobným vlakom než nákladnej doprave, tak pokiaľ ide o voľbu investícií, ako aj riadenie kapacít a dopravy, čo vo väčšine členských štátov výrazne znevýhodňuje dopravu tovaru po železnici; stále príliš roztrieštene konajúci vnútroštátni manažéri infraštruktúry, málo efektívne alebo príliš obmedzené prepojenie medzi železničnou infraštruktúrou a ostatnými druhmi dopravy. Manažéri infraštruktúry preto musia viac spolupracovať. Kombinácia osobnej dopravy a nákladnej dopravy musí byť riadená odlišným spôsobom, minimálne na tepnách významných pre nákladnú dopravu. Napokon, poskytnutie dostatočného počtu intermodálnych zariadení schopných poskytovať kvalitné služby prevádzkovateľom nákladnej dopravy je veľmi dôležitým faktorom rozvoja kombinovanej dopravy, strategického segmentu trhu modernej železničnej nákladnej dopravy. Bez splnenia týchto podmienok sa železničná nákladná doprava nebude môcť riadne rozvíjať a plne zohrávať svoju úlohu pri budovaní komodality v Európe. 2. ZLEPšIť KVALITU SLUžIEB, KTORÉ INFRAšTRUKTÚRA POSKYTUJE PREVÁDZKOVATEľOM NÁKLADNEJ DOPRAVY NA OSOBITNEJ SIETI 2.1. Už podniknuté opatrenia V posledných rokoch sa tak na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni Spoločenstva uskutočnili mnohé iniciatívy s cieľom zvýšiť výkonnosť služieb poskytovaných manažérmi infraštruktúry. V racionalizácii investícií, využívaní nových technológií, prijímaní pravidiel riadenia čoraz sofistikovanejších infraštruktúr sa dosahuje pokrok. Osobitne na európskej úrovni členské štáty nastúpili vďaka jednotlivým postupne prijatým železničným balíkom na cestu modernizácie svojich železníc a integrácie vnútroštátnych systémov. Smernice, ktoré vytvárajú prvý, druhý a tretí železničný balík, obsahujú ustanovenia o prístupe a poplatkoch za využívanie infraštruktúry, o riadení jej kapacít a premávky, o bezpečnosti železníc a o rozvoji interoperability, pričom predstavujú európsky legislatívny a politický rámec, ktorým sa stimuluje modernizácia železníc. Okrem toho program transeurópskej dopravnej siete (TEN-T), rozvoj a zavádzanie európskeho systému riadenia železničnej dopravy (ERTMS) a technické špecifikácie telematických aplikácií v nákladnej doprave (TAF TSI) prispievajú k rozvoju interoperability a lepšiemu integrovanému riadeniu železničnej infraštruktúry v Európe. V rámci zavádzania ERTMS sa napríklad vymedzili medzinárodné koridory zamerané na nákladnú dopravu. Ich vytvorenie vytvára možnosti na aktívnu spoluprácu medzi manažérmi infraštruktúry. Na vlastný podnet sa títo manažéri infraštruktúry zoskupili v organizácii RailNetEurope, ktorá poskytuje niektoré služby prevádzkovateľom medzinárodnej nákladnej dopravy a podporuje spoluprácu medzi manažérmi infraštruktúry v oblasti riadenia kapacít. 2.2. Pretrvávajúce problémy Všetky tieto iniciatívy prispievajú k zlepšeniu riadenia infraštruktúr. Je potrebné ich posilniť, ich tempo sa musí zrýchliť, aby sa pokrok nevyhnutný v záujme integrácie železníc a rozvoja nákladnej dopravy stal skutočnosťou. Predovšetkým to znamená zlepšiť alebo posilniť: - spoluprácu manažérov infraštruktúry s cieľom odstrániť dôsledky vyplývajúce z prechodu hraníc pre nákladnú dopravu a na medzinárodnej úrovni optimalizovať – predovšetkým na najdôležitejších tepnách – ich investície a využívanie ich kapacít; - rozvoj a riadenie intermodálnych terminálov v službách železničnej dopravy; - kvalitu a spoľahlivosť kapacít infraštruktúry poskytnutých nákladnej doprave. V rámci už vytvorených koridorov ERTMS prebieha spolupráca medzi členskými štátmi a manažérmi infraštruktúry najmä v oblasti investícií a jej intenzita sa značne líši v závislosti od koridoru. Vytvorenie lepšej rovnováhy v oblasti využívania železničnej siete medzi rôznymi typmi dopravy okrem toho nebolo v tomto štádiu predmetom významnejšej aktivity, aj keď je prvoradým faktorom zlepšenia kvality služieb železničnej nákladnej dopravy v Európe (pozri oznámenie Komisie KOM(2008) 536 o kvalite služieb železničnej nákladnej dopravy). 3. NOVÉ INICIATÍVY SA ZDAJÚ BYť NEVYHNUTNÉ 3.1. Všetci aktéri si želajú akciu Spoločenstva v tejto záležitosti Komisia sa vo svojom oznámení „Smerom k železničnej sieti s prioritou nákladnej dopravy“ z 18. októbra 2007 zaviazala predložiť v roku 2008 návrhy, ktorých cieľom bude koordinované budovanie medzinárodných železničných koridorov s prioritou nákladnej dopravy. Táto možnosť sa uprednostnila pred vytvorením železničných koridorov výlučne pre nákladnú dopravu, ktoré sa považovalo za predimenzované, príliš nákladné a časovo náročné na realizáciu. V nadväznosti na tento záväzok Komisia realizovala rozsiahle konzultácie so všetkými zainteresovanými aktérmi. Po prvé, skupina pätnástich odborníkov z odvetvia spolu s útvarmi Komisie presne identifikovala problémy železničnej nákladnej dopravy týkajúce sa infraštruktúry, ako aj možnosti pokroku. Závery tejto skupiny uvedené v správe, v ktorej sa predkladajú odporúčania podľa oblasti intervencií, vytvorili hlavný základ práce na tomto návrhu. Po druhé, uskutočnila sa verejná konzultácia. Mnohým aktérom, členským štátom, železničným prevádzkovateľom, manažérom infraštruktúry, priemyselníkom, združeniam, zasielateľom poskytla príležitosť vyjadriť sa k tejto otázke a poskytnúť svoje stanovisko k návrhom Komisie. Hlavným záverom týchto dvoch postupov je, že vybudovanie medzinárodných železničných koridorov pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu v krátkom čase by podstatne prispelo k zlepšeniu konkurencieschopnosti železníc. Rada ministrov na zasadnutí 7. a 8. apríla 2008 tiež vyzvala Komisiu, aby „navrhla opatrenia na dosiahnutie efektívneho poskytovania služieb medzinárodnej železničnej nákladnej dopravy, a to posilnením spolupráce medzi manažérmi infraštruktúry v oblasti prevádzky a investícií a určením cezhraničných koridorov vrátane komodálnych úsekov, na ktorých by sa mal zabezpečiť efektívny tok medzinárodnej železničnej nákladnej dopravy v zmysle kapacity a investičného plánovania a v zmysle spoľahlivosti a postačujúceho počtu železničných trás.“ Európsky parlament, ktorý prijal správu zaoberajúcu sa najmä touto otázkou, Hospodársky a sociálny výbor, ako aj Výbor regiónov rovnako vyjadrili želanie, aby sa v tejto záležitosti čo najrýchlejšie napredovalo. 3.2. Nariadenie o európskej železničnej sieti pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu a sprievodné iniciatívy Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti Komisia preskúmala tri možnosti (nerealizovať nové akcie; posilniť už realizované akcie a v prípade potreby realizovať nové politické iniciatívy; navrhnúť nové legislatívne opatrenia), ktoré by mohli viesť k vybudovaniu európskej železničnej siete pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu, pozostávajúcej z medzinárodných koridorov. Komisia uskutočnila analýzu kvalitatívnych a kvantitatívnych vplyvov týchto možností[2]. Podľa tejto analýzy by tretia možnosť mala najviac pozitívny vplyv a poskytla by tak Spoločenstvu, ako aj samotným členským štátom, záruky kolektívnej spoluúčasti na plnení stanoveného cieľa. Základná neistota tejto možnosti spočíva v lehote prijatia a nadobudnutia účinnosti nových zákonodarných opatrení. Tieto závery, potreba rýchleho pokroku v oblasti integrácie vnútroštátnych sietí železničnej infraštruktúry, aby sa integrácia železníc priblížila integrácii ostatných druhov dopravy, potreba na tento účel presne harmonizovať pravidlá riadenia infraštruktúry pozdĺž koridoru nákladnej dopravy, vedú Komisiu k tomu, aby navrhla Parlamentu a Rade prijať nariadenie o vybudovaní európskej železničnej siete pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu. Návrh nariadenia Komisie sa týka najmä postupov výberu koridorov a spravovania celku, ktorý tvoria, ako aj vlastností, ktoré tieto koridory musia mať. Nadväzuje na vyššie uvedené iniciatívy a ustanovenia, ako je program TEN-T, koridory ERTMS a platné právne predpisy Spoločenstva o železničnej doprave. S cieľom reagovať na potrebu konať rýchlo a podporiť a riadiť prebiehajúce akcie, ktoré majú rovnaké ciele ako táto iniciatíva, Komisia tiež navrhuje podporiť svoj návrh nariadenia ďalšími iniciatívami. Podporí vytváranie združení medzi členskými štátmi s cieľom budovať koridory a spoločne plánovať investície. Pravidelne zhromaždí všetkých manažérov železničnej infraštruktúry Únie, aby podporila výmenu osvedčených postupov a diskusiu o otázkach spoločného záujmu. Okrem toho prebiehajúce preskúmanie politiky TEN-T poskytuje príležitosť koordinovať túto iniciatívu s politikou TEN-T, čo umožňuje uvažovať o významných synergických vplyvoch tak na úrovni opatrení, ktoré je potrebné realizovať v snahe o väčšiu efektívnosť vo výstavbe a využívaní infraštruktúr európskeho významu, ako aj z hľadiska investícií. 4. VšEOBECNÉ ZÁSADY NÁVRHU NARIADENIA V tomto návrhu sa dodržiava zásada subsidiarity. Obsahuje ustanovenia týkajúce sa nadnárodného riadenia železničných infraštruktúr, ktoré by každý členský štát nemohol individuálne implementovať. V návrhu sa dodržiava tiež zásada proporcionality. Stanovujú sa v ňom totiž ciele a spoločné postupy pre členské štáty a manažérov železničnej infraštruktúry. Napokon tento návrh dopĺňa existujúce právne predpisy pre železničnú dopravu a opiera sa o ne. Zjednodušuje výklad právnych predpisov a podieľa sa na legislatívnom zjednodušení, o ktorom sa rozhodlo na úrovni Spoločenstva. Tento návrh pozostáva z piatich kapitol, z čoho tri sa zaoberajú: koncepciou a riadením európskej železničnej siete pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu; investíciami do infraštruktúry, terminálov a ich vybavenia; a napokon využívaním koridorov nákladnej dopravy. Kapitola 1 sa zaoberá všeobecnými ustanoveniami a kapitola 5 záverečnými ustanoveniami. Navrhovaný postup spočíva v prípade každého koridoru nákladnej dopravy v pravidelnej analýze trhu a pravidelnej konzultácii s klientmi, v stanovení realizačného plánu obsahujúceho opatrenia, ktoré majú reagovať na ich potreby a zabezpečiť dodržiavanie ustanovení návrhu nariadenia. Manažéri infraštruktúry a terminálov sú poverení jeho uplatňovaním, za podpory a na podnet členských štátov zapojených do budovania daného koridoru nákladnej dopravy. 4.1. O vymedzení a riadení európskej železničnej siete pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu V kapitole 2 sa najprv stanovujú povinnosti členských štátov vo veci budovania medzinárodných železničných koridorov pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu a postup výberu týchto koridorov. Tieto ustanovenia musia zaručiť kvalitu navrhnutých koridorov, ako aj súlad medzi rôznymi navrhnutými koridormi. Stanovujú tiež, že všetky členské štáty, ktoré nemajú geografické zvláštnosti nezlučiteľné s týmto cieľom, sa budú podieľať na budovaní európskej železničnej siete pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu. Navrhovaná metóda je takáto: právne predpisy určujú všeobecnú povinnosť členských štátov vytvárať koridory nákladnej dopravy v rámci TEN-T; členské štáty spoločne vymedzia koridory, ktoré plánujú vytvoriť; táto ich voľba sa schvaľuje na úrovni Spoločenstva komitologickým postupom po preskúmaní vhodnosti navrhovaného koridoru a súladu s ostatnými navrhovanými koridormi nákladnej dopravy. V tejto kapitole sa tiež uvádzajú hlavné charakteristiky riadiaceho orgánu každého koridoru nákladnej dopravy. Pri vymedzení týchto hlavných charakteristík sa Komisia opierala o skúsenosti získané najmä v rámci koridorov ERTMS a koridorov vytvorených združením RailNetEurope, o zistenia skupiny odborníkov, ako aj o výsledky verejnej konzultácie. Vo všeobecnosti sa ukázalo, že vytvorenie medzinárodnej štruktúry schopnej stimulovať koordináciu medzi členskými štátmi a manažérmi infraštruktúry pozdĺž koridoru je prvkom nevyhnutným pre úspech tohto postupu. 4.2. O investíciách V kapitole 3 sa spresňujú povinnosti, ktoré je potrebné plniť na úrovni koridoru nákladnej dopravy, pokiaľ ide o koordináciu a plánovanie investícií, ako aj o rozvoj interoperability rôznych sietí, ktoré pokrýva, a zlepšovanie kapacity vlakov. Rozvoj interoperability umožní podstatné skrátenie dĺžky jazdy, zlepšenie kapacity a produktivity železničnej nákladnej dopravy. Zvýšenie kapacity vlakov, napríklad predĺžením maximálnej dĺžky vlakov, ktoré môžu premávať na celom koridore, tiež umožní účinne zlepšiť produktivitu železničnej nákladnej dopravy. V tejto kapitole Komisia tiež navrhuje vymedzenie siete strategických terminálov na úrovni každého koridoru. Dobré prepojenie každého nákladného koridoru so zvyškom siete a ostatnými druhmi dopravy, v námorných prístavoch alebo vo vnútrozemí, totiž predstavuje základný prvok úspechu tejto iniciatívy. Každý koridor preto musí mať účinnú stratégiu rozvoja terminálov, najmä intermodálnych, a primeranosti ich kapacity potrebám nákladnej dopravy v rámci koridoru. 4.3. O využívaní koridoru nákladnej dopravy Kapitola 4 sa zameriava na sedem hlavných bodov: rozvoj interoperabilných postupov; zlepšovanie koordinácie pri využívaní dopravy medzi manažérmi infraštruktúry na jednej strane, a medzi manažérmi infraštruktúry prevádzkujúcimi terminály na strane druhej; zlepšenie prístupu k infraštruktúram a terminálom; zvýhodnenie nákladných vlakov na úrovni prideľovania trás a riadenia dopravy; monitorovanie kvality služieb na koridore nákladnej dopravy; spoluprácu medzi kontrolnými orgánmi. Zlepšenie koordinácie v oblasti využívania koridoru nákladnej dopravy by malo umožniť zvýšenie výkonnosti medzinárodnej nákladnej dopravy na tomto koridore s obmedzenými nákladmi. Počíta napríklad s otvorením jednotného kontaktného miesta pre žiadateľov o poskytnutie trás prechádzajúcich viacerými sieťami. Analýza vplyvu okrem toho ukázala, že dobrá koordinácia využívania terminálov a hlavnej infraštruktúry by umožnila veľmi citeľné zlepšenie výkonnosti železničnej nákladnej dopravy. Podporila by najmä skrátenie doby čakania vlakov na prístup do terminálov alebo z terminálov do hlavnej infraštruktúry. Kvalita informácií o podmienkach a pravidlách prístupu ku všetkým službám potrebným na dobrú premávku nákladného vlaku tiež umožní nediskriminačný prístup k všetkým službám poskytovaným infraštruktúrami koridoru nákladnej dopravy. Pokiaľ ide o rovnováhu medzi nákladnými a osobnými vlakmi, cieľom je zaručiť nákladným vlakom kvalitné, spoľahlivé trasy, a pri medzinárodných trasách trasy zložené zo vzájomne konzistentných vnútroštátnych trás. Táto kapitola sa zaoberá aj lepším riadením nákladných vlakov na úrovni využitia premávky. Úloha spočíva v tom, aby sa železničnej nákladnej doprave poskytli záruky spoľahlivosti a kvality služieb, ktoré jej poskytujú manažéri infraštruktúry. Tieto záruky, ktorými železničná nákladná doprava obyčajne nedisponuje, by mali mať umiernený vplyv na výkonnosť osobnej dopravy. Okrem toho by nemali byť priveľkým obmedzením, ktoré by mohlo škodiť optimálnemu riadeniu infraštruktúry. Všetky uvedené opatrenia musia mať pozitívne vplyvy na výkonnosť železničnej nákladnej dopravy, ktoré sa musia vyhodnocovať a pravidelne analyzovať. Preto sa v kapitole 4 ustanovuje povinnosť určiť pravidelne aktualizované ukazovatele výkonnosti pre každý koridor. 2008/0247 (COD) Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o európskej železničnej sieti pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu (Text s významom pre EHP) EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 71 ods. 1, so zreteľom na návrh Komisie[3], so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[4], so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[5], konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy[6], keďže: (1) V rámci Lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť a stratégie trvalo udržateľného rozvoja Spoločenstva je vytvorenie vnútorného železničného trhu, najmä pokiaľ ide o nákladnú dopravu, zásadným prvkom pokroku smerom k realizácii trvalo udržateľnej mobility. (2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/14/ES z 26. februára 2001 o prideľovaní kapacity železničnej infraštruktúry, vyberaní poplatkov za používanie železničnej infraštruktúry a o bezpečnostnej certifikácii[7] predstavovala významnú etapu v procese realizácie vnútorného železničného trhu. (3) Pokiaľ ide o konkurencieschopnosť vzhľadom na ostatné druhy dopravy, službám medzinárodnej a vnútroštátnej železničnej nákladnej dopravy, ktoré sú od 1. januára 2007 otvorené hospodárskej súťaži, sa musí poskytnúť kvalitná železničná infraštruktúra, teda taká infraštruktúra, ktorá umožňuje poskytovať služby nákladnej dopravy za dobrých podmienok, pokiaľ ide o obslužnú rýchlosť a dĺžku jazdy, a je spoľahlivá, teda že služby, ktoré skutočne poskytuje, zodpovedajú prijatým zmluvným záväzkom voči železničným prevádzkovateľom. (4) Rada ministrov na zasadnutí 7. a 8. apríla 2008 dospela k záveru, že je potrebné podporiť efektívne využívanie infraštruktúr a v prípade potreby zlepšiť kapacitu železničnej infraštruktúry opatreniami prijatými na európskej a vnútroštátnej úrovni, a najmä prostredníctvom právnych predpisov. (5) V tomto kontexte by vybudovanie železničnej siete pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu, kde nákladné vlaky budú môcť premávať za dobrých podmienok a bezproblémovo prechádzať z jednej vnútroštátnej siete do druhej, umožnilo zlepšiť podmienky využívania infraštruktúry. (6) Iniciatívy, ktoré sa už podnikli v oblasti železničnej infraštruktúry, dokazujú, že najvhodnejšou metódou na účely vytvorenia európskej železničnej siete pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu je vybudovanie medzinárodných koridorov reagujúcich na špecifické potreby jedného segmentu alebo viacerých presne vymedzených segmentov trhu nákladnej dopravy. (7) Vytvorenie európskej železničnej siete pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu by sa malo realizovať v súlade s transeurópskou dopravnou sieťou („TEN-T“). Na tento účel je nevyhnutný koordinovaný rozvoj obidvoch sietí, a najmä integrácia medzinárodných koridorov pre železničnú nákladnú dopravu do existujúcej TEN-T. Okrem toho je potrebné stanoviť jednotné pravidlá pre tieto koridory nákladnej dopravy na úrovni Spoločenstva. V prípade potreby by vytvorenie týchto koridorov mohlo byť finančne podporené v rámci programu TEN-T[8]. (8) V rámci koridoru nákladnej dopravy je potrebné zabezpečiť dobrú koordináciu medzi príslušnými členskými štátmi a manažérmi infraštruktúry, priznať dostatočnú prioritu železničnej nákladnej doprave, vytvoriť efektívne a dostatočné prepojenie s ostatnými druhmi dopravy a vytvoriť vhodné podmienky pre rozvoj hospodárskej súťaže medzi poskytovateľmi služieb železničnej nákladnej dopravy. (9) Vybudovanie koridoru nákladnej dopravy by malo byť preskúmané a schválené na úrovni Spoločenstva podľa transparentných, jasne vymedzených kritérií a postupu, ktoré ponechávajú členským štátom a manažérom infraštruktúry dostatočnú slobodu rozhodovania a riadenia na prijímanie opatrení zodpovedajúcich ich špecifickým potrebám. (10) S cieľom stimulovať koordináciu medzi členskými štátmi a manažérmi infraštruktúry by mal byť každý koridor nákladnej dopravy podporovaný riadiacim orgánom zloženým z jednotlivých manažérov infraštruktúry, ktorých sa týka daný koridor nákladnej dopravy. (11) V snahe uspokojiť potreby trhu by sa podmienky vytvorenia koridoru nákladnej dopravy mali uviesť v realizačnom pláne, ktorý by mal obsahovať identifikáciu a harmonogram realizácie akcií na zlepšenie výkonnosti železničnej nákladnej dopravy. Okrem toho s cieľom ubezpečiť sa, že plánované alebo realizované akcie zamerané na vytvorenie koridoru nákladnej dopravy zodpovedajú potrebám alebo očakávaniam všetkých užívateľov koridoru nákladnej dopravy, je potrebné s týmito užívateľmi pravidelne konzultovať podľa jasne stanovených postupov. (12) V snahe zabezpečiť jednotnosť a kontinuitu kapacít infraštruktúry dostupných pozdĺž koridoru nákladnej dopravy by sa investície do koridoru nákladnej dopravy mali koordinovať medzi príslušnými členskými štátmi a manažérmi infraštruktúry a mali by sa plánovať v súlade s logikou zodpovedajúcou potrebám koridoru nákladnej dopravy. Ich realizačný program by mal byť zverejňovaný s cieľom zabezpečiť informovanosť subjektov, ktoré môžu na koridore pôsobiť. Mali by zahŕňať intervenčné projekty na rozvoj interoperabilných systémov a zvýšenie kapacity vlakov. (13) Z rovnakých dôvodov by sa mali údržbárske práce veľkého rozsahu, ktoré majú veľmi často významný vplyv na kapacity železničnej infraštruktúry, tiež koordinovať na úrovni koridoru nákladnej dopravy a mali by byť predmetom aktualizovaného uverejňovania. (14) Vytvorenie infraštruktúr a systémov určených na rozvoj služieb intermodálnej nákladnej dopravy je rovnako nevyhnutné na podporu rozvoja železničnej nákladnej dopravy v Spoločenstve. (15) Príslušné členské štáty a národné bezpečnostné orgány príslušné pre koridor nákladnej dopravy môžu uzatvárať dohody o vzájomnom uznávaní vozidiel na jednej strane, a vodičov vlakov na strane druhej. Bezpečnostné orgány členských štátov dotknutých koridorom nákladnej dopravy by mali spolupracovať s cieľom zabezpečiť uplatňovanie týchto dohôd. (16) S cieľom zjednodušiť žiadosti o kapacity infraštruktúry pre služby medzinárodnej železničnej nákladnej dopravy je vhodné zriadiť jednotné kontaktné miesto pre každý koridor nákladnej dopravy. Na tento účel by bolo vhodné oprieť sa o existujúce iniciatívy, najmä o iniciatívy realizované združením RailNetEurope, organizáciou, ktorá predstavuje nástroj koordinácie manažérov infraštruktúry a poskytuje určité služby prevádzkovateľom medzinárodnej nákladnej dopravy. (17) Vzhľadom na rozdielny harmonogram plánovania jazdného plánu pre rôzne typy dopravy je žiaduce dbať na to, aby žiadosti o kapacitu infraštruktúry pre nákladnú dopravu neboli neprávom obmedzené žiadosťami osobnej dopravy, najmä vzhľadom na sociálno-ekonomické hodnoty každej z nich. Poplatky za používanie infraštruktúry by sa mali meniť v závislosti od kvality a spoľahlivosti pridelenej trasy. (18) Vlaky, ktoré zabezpečujú dopravu tovarov citlivých na trvanie prepravy a na presnosť, by mali byť v prípade narušenia premávky dostatočne uprednostnené. (19) Na zabezpečenie rozvoja hospodárskej súťaže medzi poskytovateľmi služieb železničnej nákladnej dopravy na koridore nákladnej dopravy sa zdá byť žiaduce umožniť iným uchádzačom ako železničným podnikom alebo ich združeniam žiadať o kapacity infraštruktúry. (20) S cieľom optimalizovať riadenie koridoru nákladnej dopravy a zabezpečiť lepšiu plynulosť a výkonnosť služieb medzinárodnej železničnej nákladnej dopravy je potrebné dbať na dobrú koordináciu medzi orgánmi kontroly železničnej dopravy rozmiestnenými na rôznych sieťach koridoru nákladnej dopravy. S cieľom zabezpečiť lepšie využívanie železničných infraštruktúr je potrebné koordinovať riadenie týchto infraštruktúr a strategických terminálov umiestnených pozdĺž koridoru nákladnej dopravy. (21) Na uľahčenie prístupu k informáciám o využívaní všetkých hlavných infraštruktúr koridoru nákladnej dopravy a zabezpečenie nediskriminačného prístupu k nim sa zdá byť žiaduce poskytnúť všetkým poskytovateľom služieb medzinárodnej železničnej nákladnej doprave referenčný dokument sústreďujúci všetky tieto informácie. (22) V snahe umožniť objektívne posúdenie prínosu akcií zameraných na vybudovanie koridoru nákladnej dopravy a zabezpečiť účinné monitorovanie týchto akcií je potrebné definovať a pravidelne uverejňovať ukazovatele výkonnosti služieb pozdĺž koridoru nákladnej dopravy. (23) S cieľom zlepšiť odovzdávanie osvedčených postupov a zabezpečiť účinné monitorovanie riadenia európskej železničnej siete pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu, je žiaduce posilniť s podporou Komisie spoluprácu medzi všetkými manažérmi infraštruktúry Spoločenstva. (24) Vzhľadom na to, že cieľ tohto nariadenia, a to vybudovanie európskej železničnej siete pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu, zloženej z koridorov nákladnej dopravy, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov a teda ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa. (25) Mali by sa zaviesť spravodlivé pravidlá založené na spolupráci manažérov infraštruktúry, ktorí majú poskytovať kvalitné služby prevádzkovateľom nákladnej dopravy v rámci medzinárodného železničného koridoru, pokiaľ ide o koordináciu investícií, riadenie kapacít a dopravy. (26) Opatrenia potrebné na implementáciu tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy na výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu. (27) Komisia by predovšetkým mala byť splnomocnená na stanovenie podmienok a kritérií potrebných na vykonávanie tohto nariadenia. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť a doplniť nepodstatné prvky tohto nariadenia doplnením nových nepodstatných prvkov, mali by byť prijaté v súlade s regulačným postupom s kontrolou, ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES, PRIJALI TOTO NARIADENIE: KAPITOLA I VŠEOBECNÉ USTANOVENIA Článok 1 Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti 1. Týmto nariadením sa stanovujú pravidlá vytvorenia a organizácie európskej železničnej siete pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu, zloženej z medzinárodných železničných koridorov pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu (ďalej len „koridory nákladnej dopravy“). Stanovujú sa v ňom pravidlá výberu a organizácie koridorov nákladnej dopravy, ako aj harmonizovaných zásad plánovania investícií, riadenia kapacít a prevádzky. 2. Toto nariadenie sa uplatňuje na riadenie a používanie železničných infraštruktúr vo vnútroštátnej a medzinárodnej železničnej doprave, s výnimkou: a) miestnych a regionálnych izolovaných sietí určených na osobnú prepravu železničnou infraštruktúrou; b) sietí určených výlučne na prevádzkovanie služieb mestskej a prímestskej osobnej prepravy; c) regionálnych sietí využívaných na regionálnu nákladnú dopravu iba jediným železničným podnikom, ktorý nepatrí do rozsahu pôsobnosti smernice 91/440/EHS[9], pokiaľ iný uchádzač nepožiada o využívanie kapacity tejto siete; d) železničných infraštruktúr v súkromnom vlastníctve vyhradených len pre potreby ich vlastníka pre jeho vlastné činnosti nákladnej dopravy. Článok 2 Vymedzenie pojmov 1. Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú vymedzenia pojmov uvedené v článku 2 smernice 2001/14/ES. 2. Okrem vymedzení pojmov uvedených v odseku 1 sa uplatňujú aj tieto vymedzenia pojmov: a) „koridor nákladnej dopravy“ sú všetky železničné trate vybudované na území členských štátov a, v prípade potreby, tretích európskych krajín, spájajúce jeden alebo viacero strategických terminálov s jedným alebo viacerými inými strategickými terminálmi, zahŕňajúce hlavnú tepnu, alternatívne cesty a trate, ktoré ich spájajú, ako aj železničné infraštruktúry a ich vybavenie v nákladných termináloch, zriaďovacích staniciach a zariadeniach na zostavovanie vlakov, ako aj železničné prípojky, ktoré k nim vedú; b) „realizačný plán“ je dokument prezentujúci stratégiu, akcie a prostriedky, ktoré príslušné strany chcú využiť s cieľom realizovať v priebehu stanoveného obdobia potrebné a dostatočné aktivity na vytvorenie koridoru nákladnej dopravy; c) „údržbárske práce veľkého rozsahu“ znamenajú akýkoľvek zásah alebo opravu železničnej infraštruktúry a jej vybavenia potrebného na prevádzku vlakov pozdĺž koridoru nákladnej dopravy, vyžadujúce vyhradenie kapacity infraštruktúry podľa článku 28 smernice 2001/14/ES; d) „terminál“ je zariadenie umiestnené pozdĺž koridoru nákladnej dopravy špeciálne upravené buď na účely nakladania a/alebo vykladania tovaru z nákladných vlakov a integráciu železničných nákladných služieb do cestných, námorných, riečnych a leteckých služieb, alebo na účely zriaďovania alebo zmeny zostavy nákladných vlakov; e) „strategický terminál“ je terminál koridoru nákladnej dopravy, otvorený všetkým uchádzačom, ktorý má významné postavenie v železničnej nákladnej doprave pozdĺž koridoru nákladnej dopravy; f) „jednotné kontaktné miesto“ je spoločný subjekt vytvorený manažérmi infraštruktúry koridoru nákladnej dopravy, poskytujúci uchádzačom možnosť žiadať na jednom mieste a jedným úkonom o trasu prechádzajúcu minimálne jednou hranicou. KAPITOLA II KONCEPCIA A RIADENIE EURÓPSKEJ ŽELEZNIČNEJ SIETE PRE KONKURENCIESCHOPNÚ NÁKLADNÚ DOPRAVU Článok 3 Výber koridorov nákladnej dopravy 1. Cieľom koridoru nákladnej dopravy je umožniť prevádzkovanie služieb medzinárodnej a vnútroštátnej železničnej nákladnej dopravy na území minimálne dvoch členských štátov. Koridor má tieto charakteristiky: a) je súčasťou TEN-T; b) umožňuje významný rozvoj železničnej nákladnej dopravy; c) je odôvodnený na základe sociálno-ekonomickej analýzy. Do tejto analýzy patria vplyvy na tie časti dopravného systému, v ktorých prideľovanie kapacít infraštruktúry koridoru nákladnej dopravy značne ovplyvňuje nákladnú a osobnú prepravu. Obsahuje aj analýzu hlavných vplyvov v zmysle externých nákladov; d) opiera sa o realizačný plán. 2. Vytvorenie alebo zmenu koridoru nákladnej dopravy navrhujú príslušné členské štáty. S týmto cieľom predložia Komisii návrh vypracovaný v spolupráci s príslušnými manažérmi infraštruktúry, zohľadňujúc kritériá uvedené v prílohe. 3. Koridory nákladnej dopravy sa vytvárajú takto: a) najneskôr jeden rok po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia musí územie každého členského štátu, ktorý má minimálne dve pozemné hranice s ďalšími členskými štátmi, umožňovať aspoň jeden návrh na vytvorenie koridoru nákladnej dopravy; b) najneskôr tri roky po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia musí územie každého členského štátu umožňovať aspoň: i) jeden koridor nákladnej dopravy, ii) dva koridory nákladnej dopravy, ak je ročná výkonnosť železničnej nákladnej dopravy v príslušnom členskom štáte vyššia alebo rovná 30 miliardám tonokilometrov, iii) tri koridory nákladnej dopravy, ak je ročná výkonnosť železničnej nákladnej dopravy v príslušnom členskom štáte vyššia alebo rovná 70 miliardám tonokilometrov. 4. Komisia preskúma návrhy na vytvorenie koridorov nákladnej dopravy, ktoré sa uvádzajú v odseku 2, a v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 18 ods. 3 prijme rozhodnutie týkajúce sa prvého súboru koridorov nákladnej dopravy najneskôr rok po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia. V rámci tohto skúmania sa berú do úvahy kritériá uvedené v prílohe. 5. Koridor nákladnej dopravy môže zahŕňať úseky železničných sietí tretích európskych krajín. V takom prípade musia byť tieto úseky zlučiteľné s politikou TEN-T. 6. Súbor koridorov nákladnej dopravy uvedených v odseku 4 sa postupne mení a dopĺňa na základe návrhov na vytvorenie alebo zmenu koridoru nákladnej dopravy, a po rozhodnutí Komisie prijatom v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 18 ods. 3. Návrhy členských štátov sa skúmajú so zreteľom na kritériá uvedené v prílohe. 7. Pokiaľ medzi dvoma alebo viacerými členskými štátmi vzniknú prekážky pri vytváraní alebo zmene koridoru nákladnej dopravy, ktorý je súčasťou železničnej infraštruktúry na ich území, Komisia sa na základe žiadosti jedného z príslušných členských štátov poradí o tejto záležitosti s výborom uvedeným v článku 18. Stanovisko výboru sa oznámi príslušným členským štátom. Príslušné členské štáty zohľadnia toto stanovisko s cieľom nájsť riešenie. 9. Opatrenia na úpravu prílohy, ktoré sú opatreniami so všeobecnou pôsobnosťou a ktorých cieľom je zmeniť nepodstatné prvky tohto nariadenia, sú prijaté v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 18 ods. 4. Článok 4 Riadenie koridorov nákladnej dopravy 1. Členské štáty, ktorých sa týka koridor nákladnej dopravy, spolupracujú pri zabezpečovaní rozvoja koridoru nákladnej dopravy v súlade s realizačným plánom. Stanovujú všeobecné ciele koridoru nákladnej dopravy a zabezpečujú súlad realizačného plánu s týmito cieľmi. 2. Príslušní manažéri infraštruktúry, podľa vymedzenia v článku 2 smernice 2001/14/ES, vytvoria pre každý koridor nákladnej dopravy riadiaci orgán poverený vypracovaním, riadením vykonávania a aktualizáciou realizačného plánu koridoru nákladnej dopravy. Riadiaci orgán pravidelne predkladá správu o svojej činnosti príslušným členským štátom a, v prípade potreby, európskym koordinátorom prioritných projektov TEN-T uvedených v článku 17a rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1692/96/ES[10] integrovaných do koridoru nákladnej dopravy. 3. Riadiaci orgán je samostatným právnym subjektom. Môže byť zriadený vo forme európskeho zoskupenia hospodárskych záujmov podľa nariadenia (EHS) č. 2137/85[11] a má štatút takého zoskupenia. 4. Členovia riadiaceho orgánu vymenujú riaditeľa, ktorý je vo funkcii najmenej 3 roky. 5. Zriadená je pracovná skupina zložená z prevádzkovateľov a vlastníkov strategických terminálov koridoru nákladnej dopravy, uvedených v článku 9. Môže vyjadrovať stanovisko ku každému návrhu riadiaceho orgánu, ktorý má priamy vplyv na investície a riadenie strategických terminálov. Riadiaci orgán nemôže prijať rozhodnutie, ktoré je v rozpore s týmto stanoviskom. Článok 5 Opatrenia na realizáciu koridoru nákladnej dopravy 1. Realizačný plán, schválený riadiacim orgánom, obsahuje: a) opis charakteristík koridoru nákladnej dopravy, ako aj program realizácie opatrení potrebných na vytvorenie koridoru nákladnej dopravy; b) podstatné časti prieskumu trhu uvedeného v odseku 3; c) ciele riadiaceho orgánu, pokiaľ ide o výkonnosť koridoru nákladnej dopravy vyjadrenú v kvalite služieb a kapacite koridoru nákladnej dopravy podľa ustanovení článku 16; d) program budovania a zlepšovania výkonnosti koridoru nákladnej dopravy uvedený v odseku 3 tohto článku. 2. Realizačný plán sa pravidelne upravuje vzhľadom na pokrok pri realizácii opatrení, ktoré obsahuje, na trh železničnej nákladnej dopravy na koridore nákladnej dopravy a na výkonnosť meranú v súlade s ustanoveniami článku 16 ods. 2. 3. Vykonáva sa prieskum trhu. Zaoberá sa pozorovaným a očakávaným vývojom premávky na koridore nákladnej dopravy a tými časťami dopravného systému, ktoré sú s ním spojené. Skúma vývoj rôznych typov dopravy, tak pokiaľ ide o nákladnú dopravu, ako aj o osobnú prepravu. Obsahuje hlavné prvky sociálno-ekonomickej analýzy uvedenej v článku 3 písm. c). Aktualizuje sa najmenej raz za rok. Výsledky tohto prieskumu sa využívajú na úpravu realizačného plánu koridoru nákladnej dopravy. 4. Vypracuje sa program budovania a zlepšovania výkonnosti koridoru nákladnej dopravy. S cieľom uplatňovať všetky opatrenia uvedené v článkoch 7 až 16 tento program obsahuje najmä spoločné ciele, technické riešenia a harmonogram potrebných intervencií na železničnej infraštruktúre a jej vybavení. Článok 6 Konzultácia so žiadateľmi 1. V snahe zabezpečiť vhodnú účasť žiadateľov podľa vymedzenia v článku 2 smernice 2001/14/ES, ktorí by mohli využívať koridor nákladnej dopravy, riadiaci orgán zavedie konzultačné mechanizmy. 2. Riadiaci orgán sa pred schválením realizačného plánu a pri jeho aktualizácii radí so žiadateľmi o využívanie koridorov nákladnej dopravy. V prípade nezhody medzi riadiacim orgánom a žiadateľmi sa títo môžu obrátiť na Komisiu, ktorá sa o danej záležitosti poradí s výborom uvedeným v článku 18 ods. 1 v súlade s postupom uvedeným v článku 18 ods. 2. KAPITOLA III INVESTÍCIE NA KORIDORE NÁKLADNEJ DOPRAVY Článok 7 Plánovanie investícií 1. Riadiaci orgán vypracúva a schvaľuje: a) dlhodobý spoločný plán investícií do infraštruktúry na koridore nákladnej dopravy, teda na obdobie najmenej 10 rokov; b) v prípade potreby strednodobý spoločný plán investícií (najmenej 2 roky) na koridore nákladnej dopravy. Investičné plány stanovujú zoznam plánovaných projektov rozširovania, obnovy alebo prestavby železničných infraštruktúr a ich vybavení existujúcich pozdĺž koridoru a príslušné finančné potreby. 2. Investičné plány uvedené v odseku 1 obsahujú stratégiu zavádzania interoperabilných systémov pozdĺž koridoru nákladnej dopravy, ktorá spĺňa základné požiadavky a technické špecifikácie interoperability platné pre železničné siete vymedzené v súlade so smernicou 2008/57/ES[12]. Táto stratégia sa opiera o analýzu nákladov a ziskov zavádzania týchto systémov. Musí byť v súlade s vnútroštátnymi a európskymi plánmi zavádzania interoperabilných systémov, najmä s plánom zavádzania európskeho systému riadenia železničnej dopravy (ERTMS). 3. V prípade potreby sa v investičných plánoch uvádza zmienka o príspevku Spoločenstva plánovanom v rámci programu TEN-T a potvrdzuje sa súdržnosť ich stratégie s týmto programom. 4. Investičné plány uvedené v odseku 1 tiež obsahujú stratégiu zvyšovania kapacity nákladných vlakov, ktoré môžu premávať na nákladnom koridore. Táto stratégia sa môže opierať o zväčšenie dĺžky, prechodového prierezu alebo zaťaženia nápravy, ktoré sú povolené pre vlaky premávajúce na koridore nákladnej dopravy. 5. Investičné plány uvedené v odseku 1 sa uverejňujú v dokumente uvedenom v článku 15 a pravidelne sa aktualizujú. Tvoria súčasť realizačného plánu koridoru nákladnej dopravy. Článok 8 Údržbárske práce veľkého rozsahu Manažéri infraštruktúry koridoru nákladnej dopravy koordinujú najmenej raz za rok plán údržbárskych prác veľkého rozsahu na infraštruktúre a jej vybavení. Článok 9 Strategické terminály 1. Riadiaci orgán, po dohode s pracovnou skupinou uvedenou v článku 4 ods. 5, stanovuje stratégiu rozvoja strategických terminálov tak, aby boli schopné reagovať na potreby železničnej nákladnej dopravy na koridore nákladnej dopravy. 2. Riadiaci orgán prijíma vhodné opatrenia na realizáciu tejto stratégie. Pravidelne ju reviduje. KAPITOLA IV RIADENIE KORIDORU NÁKLADNEJ DOPRAVY Článok 10 Jednotné kontaktné miesto pre žiadosti o medzinárodné trasy 1. Riadiaci orgán zriadi jednotné kontaktné miesto pre žiadosti o trasy pre nákladný vlak prechádzajúci najmenej jednou hranicou na koridore nákladnej dopravy. 2. Každá žiadosť o trasu pre nákladný vlak prechádzajúci najmenej jednou hranicou alebo využívajúci viacero sietí na koridore nákladnej dopravy musí byť podaná na jednotnom kontaktnom mieste uvedenom v odseku 1. 3. Príslušné kontrolné orgány uvedené v článku 17 tohto nariadenia dozerajú na to, aby sa činnosti jednotného kontaktného miesta vykonávali za transparentných a nediskriminačných podmienok. Článok 11 Prioritná nákladná doprava 1. Riadiaci orgán vymedzuje kategórie druhu nákladnej dopravy platné na celom koridore nákladnej dopravy. Najmenej jedna z týchto kategórií (ďalej len „prioritná nákladná doprava“) zahŕňa tovar, ktorého doprava je veľmi citlivá na čas, a teda musí byť vysoko efektívna a jej presnosť musí byť garantovaná. 2 . Kritériá vymedzenia kategórií druhu nákladnej dopravy sú prijímané, v prípade potreby, v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 18 ods. 3. Článok 12 Trasy pridelené nákladným vlakom 1. Odchylne od článku 20 ods. 2 smernice 2001/14/ES manažéri infraštruktúry koridoru nákladnej dopravy vyhradia kapacitu potrebnú pre prioritnú nákladnú dopravu pre nadchádzajúci rok, a to pred každoročným stanovením cestovného poriadku siete uvedeného v článku 18 smernice 2001/14/ES a na základe odpozorovanej nákladnej dopravy, ako aj podľa prieskumu trhu uvedeného v článku 5 ods. 1. 2. Manažéri infraštruktúry udržiavajú kapacitnú rezervu v rámci konečného cestovného poriadku, aby mohli rýchlo a primerane reagovať na požiadavky ad hoc na kapacitu uvedené v článku 23 smernice 2001/14/ES. Táto kapacita musí byť dostatočná, aby sa žiadostiam o trasy mohlo vyhovieť tak, aby sa zaručila primeraná úroveň kvality pridelenej trasy, pokiaľ ide o dĺžku jazdy po trase a cestovný poriadok prispôsobený nákladnej doprave. 3. Kvalita trás pridelených nákladnej doprave sa môže líšiť v dĺžke jazdy. Poplatky za používanie infraštruktúry týchto trás sa môžu líšiť v závislosti od ponúknutej úrovne kvality v súlade s článkami 7 a 8 smernice 2001/14/ES. 4. S výnimkou prípadov vyššej moci trasa pridelená prioritnej nákladnej doprave nemôže byť zrušená menej ako 3 mesiace pred jazdným plánom, ak príslušný uchádzač nesúhlasí s týmto zrušením. 5. Manažéri infraštruktúry koridoru nákladnej dopravy a pracovná skupina uvedená v článku 4 ods. 5 zavedú postupy na zabezpečenie optimálnej koordinácie prideľovania kapacít železničnej infraštruktúry a prideľovania kapacít strategických terminálov uvedených v článku 9. Článok 13 Oprávnení uchádzači Odchylne od článku 16 ods. 1 smernice 2001/14/ES môžu o trasy pre nákladnú dopravu požiadať iní uchádzači ako železničné podniky a medzinárodné zoskupenia, ak sa tieto trasy vzťahujú na jeden úsek alebo na viaceré úseky koridoru nákladnej dopravy. Článok 14 Riadenie dopravy 1. Manažéri infraštruktúry koridoru nákladnej dopravy stanovujú a uverejňujú pravidlá prednosti medzi rôznymi typmi dopravy v prípade narušenia premávky na koridore nákladnej dopravy v podmienkach používania siete uvedených v článku 3 a v prílohe I k smernici 2001/14/ES. 2. Pravidlá prednosti uvedené v odseku 1 tohto článku musia minimálne stanovovať, že trasa pridelená prioritnému nákladnému vlaku, ktorý dodržiava pôvodné podmienky trasy, nemôže byť pridelená inému vlaku ani zmenená, pokiaľ pôvodný držiteľ trasy nesúhlasí s jej pridelením inému vlaku alebo jej zmenou. 3. Manažéri infraštruktúry koridoru nákladnej dopravy zavedú postupy koordinácie riadenia dopravy pozdĺž koridoru nákladnej dopravy. 4. Manažéri infraštruktúry koridoru nákladnej dopravy a pracovná skupina uvedená v článku 4 ods. 5 zavedú postupy na zabezpečenie optimálnej koordinácie medzi prevádzkou železničnej infraštruktúry a strategických terminálov uvedených v článku 9. Článok 15 Informácie o podmienkach používania koridoru nákladnej dopravy Riadiaci orgán vypracúva a zverejňuje dokument obsahujúci: a) všetky informácie obsiahnuté v podmienkach používania vnútroštátnych sietí, ktoré sa týkajú koridorov nákladnej dopravy, vypracovaných podľa postupu v článku 3 smernice 2001/14/ES; b) zoznam a charakteristiky strategických terminálov, ako aj všetky informácie o možnostiach a podmienkach prístupu k strategickým terminálom. Článok 16 Kvalita služieb na koridore nákladnej dopravy 1. Manažéri infraštruktúry koridoru nákladnej dopravy zabezpečujú súlad medzi platnými systémami spoplatnenia závislých na výkonoch pozdĺž koridoru nákladnej dopravy, ako sú vymedzené v článku 11 smernice 2001/14/ES. 2. S cieľom posudzovať kvalitu služieb a kapacitu medzinárodných a vnútroštátnych služieb železničnej nákladnej dopravy na koridore nákladnej dopravy, riadiaci orgán stanoví ukazovatele výkonnosti koridoru nákladnej dopravy a zverejňuje ich minimálne raz za rok.Vykonávacie pravidlá týkajúce sa týchto ukazovateľov sú v prípade potreby prijaté podľa regulačného postupu uvedeného v článku 18 ods. 3. Článok 17 Kontrolné orgány 1. Kontrolné orgány uvedené v článku 30 smernice 2001/14/ES príslušné pre koridor nákladnej dopravy spolupracujú pri kontrole medzinárodnej činnosti manažérov infraštruktúry a uchádzačov na koridore nákladnej dopravy. Radia sa a vymieňajú si informácie. V prípade potreby si vyžiadajú potrebné informácie od manažérov infraštruktúry členského štátu, pre ktorý sú príslušné. 2. V prípade sťažnosti uchádzača vo veci medzinárodných služieb železničnej nákladnej dopravy, alebo v rámci konania z úradnej moci, príslušný kontrolný orgán sa radí s kontrolným orgánom ktoréhokoľvek iného členského štátu, územím ktorého prechádza príslušný koridor nákladnej dopravy a požiada ho o potrebné informácie pred prijatím rozhodnutia. Ostatné kontrolné orgány poskytujú všetky informácie, o ktoré majú samy právo žiadať podľa ich vnútroštátnych právnych predpisov. V prípade potreby kontrolný orgán, ktorému bola sťažnosť podaná alebo ktorý dal podnet na začatie konania z úradnej moci, odovzdá spis príslušnému kontrolnému orgánu, aby prijal opatrenia vzhľadom na príslušné strany. KAPITOLA V ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA Článok 18 Výbor 1. Komisii pomáha výbor. 2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 3 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8. 3. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8. Lehota ustanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace 4. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až ods. 4, a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8. Článok 19 Spolupráca Manažéri infraštruktúry spolupracujú pri uplatňovaní tohto nariadenia. Vymieňajú si informácie o osvedčených postupoch na účely ich koordinácie v celom Spoločenstve. Komisia im v týchto úlohách pomáha. S týmto cieľom zriadi pracovnú skupinu manažérov infraštruktúry, ktorej predsedá. Článok 20 Výnimka Členský štát môže v prípade potreby urobiť výnimku z ustanovení tohto nariadenia. S týmto cieľom doručí Komisii odôvodnenú žiadosť o výnimku. Komisia prijme rozhodnutie vo veci tejto žiadosti podľa konzultačného postupu uvedeného v článku 18 ods. 2 vzhľadom na geografickú situáciu, ako aj na rozvoj služieb železničnej nákladnej dopravy v členskom štáte, ktorý požiadal o výnimku. Článok 21 Monitorovanie realizácie Každé dva roky od vytvorenia koridoru nákladnej dopravy príslušné členské štáty odovzdajú Komisii dokumenty prezentujúce výsledky ich spolupráce uvedenej v článku 4 ods. 1. Komisia preskúma tieto dokumenty a informuje o nich výbor uvedený v článku 18. Článok 22 Správa Komisia pravidelne skúma uplatňovanie tohto nariadenia. Predkladá správu Európskemu parlamentu a Rade, prvú do piatich rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia a následne každé tri roky. Článok 23 Revízia Ak v prípade revízie usmernení pre TEN-T, podľa podmienok uvedených v článku 18 ods. 3 rozhodnutia č. 1692/96/ES, Komisia uzná, že je vhodné prispôsobiť toto nariadenie týmto usmerneniam, predloží Európskemu parlamentu a Rade návrh na zodpovedajúcu zmenu a doplnenie tohto nariadenia. Článok 24 Nadobudnutie účinnosti Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie . Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. V Bruseli […] Za Európsky parlament Za Radu predseda predseda PRÍLOHA Kritériá posudzovania návrhov na vytvorenie koridoru nákladnej dopravy Výber koridorov nákladnej dopravy uvedený v článku 3, ako aj aktualizácia siete železničnej dopravy pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu sa vykonávajú podľa týchto kritérií: 1. existencia vyhlásenia o zámere príslušných členských štátov, v ktorom potvrdzujú svoju vôľu vytvoriť koridor nákladnej dopravy; 2. koridor nákladnej dopravy je súčasťou TEN-T; 3. keď sa trasa koridoru nákladnej dopravy zhoduje s úsekom (alebo časťou úseku) jedného alebo viacerých prioritných projektov TEN-T[13], tento úsek je integrovaný do koridoru nákladnej dopravy, pokiaľ nie je určený na služby osobnej prepravy; 4. koridor nákladnej dopravy, ktorého vytvorenie sa navrhuje, prechádza územím najmenej troch členských štátov alebo najmenej dvoch členských štátov, ak je vzdialenosť medzi železničnými uzlami, ktoré navrhovaný koridor nákladnej dopravy spája, vyššia ako 500 kilometrov; 5. ekonomická realizovateľnosť a sociálno-ekonomické výhody koridoru nákladnej dopravy; 6. súlad všetkých koridorov nákladnej dopravy navrhovaných členskými štátmi na účely úspešného vytvorenia európskej železničnej siete pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu; 7. súlad s existujúcimi európskymi železničnými sieťami, ako sú koridory ERTMS a koridory stanovené združením RailNetEurope; 8. prítomnosť dobrého prepojenia s ostatnými druhmi dopravy, najmä vďaka zodpovedajúcej sieti strategických terminálov vrátane námorných prístavov a vo vnútrozemí; 9. prístup navrhovaný na uplatňovanie ustanovení uvedených v článkoch 4 až 16. LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ 1. NÁZOV NÁVRHU: Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o vytvorení európskej železničnej siete pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu. 2. RÁMEC ABM / ABB Príslušné oblasti politiky a súvisiace činnosti: Hlava 06: Energetika a doprava Činnosť: „Vnútrozemská, letecká a námorná doprava“ (kapitola 06 02) Účel: „Zabezpečovať implementáciu vnútorného trhu dopravných služieb“ 3. ROZPOČTOVÉ POLOŽKY 3.1. Rozpočtové položky [prevádzkové položky a súvisiace položky technickej a administratívnej pomoci (predtým položky BA)] vrátane ich názvov Žiadne 3.2. Trvanie akcie a finančného vplyvu Ustanovenia návrhu v zásade nemajú obmedzené trvanie. Ich uplatňovanie môže byť rozložené na dve obdobia: 2010 (nadobudnutie účinnosti nariadenia) – 2013 (posledný termín schválenia návrhov členských štátov na vytvorenie koridorov nákladnej dopravy); po roku 2013. Tento výkaz sa týka období rokov 2009-2013 a 2014-2015, keďže finančný vplyv, ktorý sa počas nich prejaví, sa môže opakovať v nasledujúcich rokoch. 3.3. Rozpočtové charakteristiky Rozpočtová položka | Druh výdavkov | Nové | Príspevok EZVO | Príspevky kandidátskych krajín | Výdavková kapitola vo finančnom výhľade | Nepovinné | Nedif.[14] | NIE | NIE | NIE | NIE | Nepovinné. | Dif. | NIE | NIE | NIE | NIE | 4. ZHRNUTIE ZDROJOV 4.1. Finančné zdroje 4.1.1. Zhrnutie viazaných rozpočtových prostriedkov (VRP) a platobných rozpočtových prostriedkov (PRP) v miliónoch EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) Druh výdavkov | Oddiel č. | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | 2014 | 2015 | Spolu | Prevádzkové výdavky[15] | Viazané rozpočtové prostriedky (VRP) | 8.1. | a | Platobné rozpočtové prostriedky (PRP) | b | Administratívne výdavky zahrnuté v referenčnej sume[16] | Technická a administratívna pomoc (NRP) | 8.2.4. | c | CELKOVÁ REFERENČNÁ SUMA | Viazané rozpočtové prostriedky | a+c | Platobné rozpočtové prostriedky | b+c | Administratívne výdavky nezahrnuté v referenčnej sume[17] | Ľudské zdroje a súvisiace výdavky (NRP) | 8.2.5. | d | 0,183 | 0,183 | 0,183 | 0,183 | 0,122 | 0,122 | 0,976 | Administratívne náklady nezahrnuté v referenčnej sume (NRP) okrem nákladov na ľudské zdroje a súvisiacich nákladov | 8.2.6. | e | 0,08 | 0,08 | 0,08 | 0,08 | 0,06 | 0,06 | 0,44 | Celkové orientačné finančné náklady na akciu | VRP vrátane nákladov na ľudské zdroje spolu | a+c+d+e | 0,263 | 0,263 | 0,263 | 0,263 | 0,182 | 0,182 | 1,416 | PRP vrátane nákladov na ľudské zdroje spolu | b+c+d+e | 0,263 | 0,263 | 0,263 | 0,263 | 0,182 | 0,182 | 1,416 | Údaje o spolufinancovaní Ak návrh predpokladá spolufinancovanie zo strany členských štátov alebo iných subjektov (uveďte ktorých), odhadovanú výšku spolufinancovania je potrebné uviesť v nasledujúcej tabuľke (ak sa predpokladá spolufinancovanie zo strany viacerých subjektov, pridajte ďalšie riadky): v miliónoch EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) Subjekt podieľajúci sa na spolufinancovaní | Rok n | n+1 | n+2 | n+3 | n+4 | n+5 a nasl. | Spolu | …………………… | f | VRP vrátane spolufinancovania spolu | a+c+d+e+f | 4.1.2. Zlučiteľnosť s finančným plánovaním X Návrh je zlučiteľný s platným finančným plánovaním. ( Návrh si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušnej výdavkovej kapitoly vo finančnom výhľade. ( Návrh si môže vyžadovať uplatnenie ustanovení medziinštitucionálnej dohody[18] (t. j. nástroj flexibility alebo revíziu finančného výhľadu). 4.1.3. Finančný vplyv na príjmy X Návrh nemá finančný vplyv na príjmy ( Návrh má finančný vplyv na príjmy, a to s týmto účinkom: v miliónoch EUR (zaokrúhlené na 1 desatinné miesto) Pred akciou [rok n-1] | Stav po akcii | Počet ľudských zdrojov spolu | 1,5 | 1,5 | 1,5 | 1,5 | 1,5 | 2 | 5. CHARAKTERISTIKY A CIELE 5.1. Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte Hodnotenie návrhov na vytvorenie koridorov nákladnej dopravy a kontrola uplatňovania ustanovení návrhu. 5.2. Pridaná hodnota v prípade zapojenia Spoločenstva, zlučiteľnosť návrhu s inými finančnými nástrojmi a možná synergia Rozvoj železničnej nákladnej dopravy predpokladá, že prevádzkovateľom sa poskytnú kvalitné a spoľahlivé infraštruktúry, v prípade potreby riadené podľa medzinárodných pravidiel. S cieľom reagovať na túto výzvu sa zdá byť akcia Spoločenstva nevyhnutná na zlepšenie a zastrešenie spolupráce medzi národnými manažérmi infraštruktúry a, zo širšieho hľadiska, riadenia infraštruktúr. Uplatňovanie návrhu by okrem iného malo prispieť k optimálnemu využívaniu transeurópskej dopravnej siete a k lepšej efektívnosti programu TEN-T. 5.3. Ciele, očakávané výsledky a súvisiace ukazovatele návrhu v kontexte rámca ABM Zabezpečovať implementáciu vnútorného trhu dopravných služieb. Návrh žiada od členských štátov vytvorenie medzinárodných železničných koridorov na účely konkurencieschopnej nákladnej dopravy. Fungovanie týchto koridorov sa opiera o štyri zásady: posilnenie koordinácie prevádzky infraštruktúr; koordinácia investícií; rozvoj intermodálnych spojení; transparentnosť informácií o podmienkach prístupu k infraštruktúram; zvýhodnenie nákladnej dopravy na týchto tepnách. Výbor zriadený návrhom nariadenia zasahuje do výberu koridorov a, v prípade potreby, do regulačného postupu. 5.4. Spôsob implementácie (orientačný) ( Centralizované hospodárenie ( priamo na úrovni Komisie ( nepriamo delegovaním právomocí na: ( výkonné agentúry ( subjekty zriadené Spoločenstvami podľa článku 185 nariadenia o rozpočtových pravidlách, ( národné verejné subjekty alebo subjekty poverené poskytovaním služieb vo verejnom záujme ( Zdieľané alebo decentralizované hospodárenie ( s členskými štátmi ( s tretími krajinami ( Spoločné hospodárenie s medzinárodnými organizáciami (bližšie uveďte) Poznámky: 6. MONITOROVANIE A HODNOTENIE 6.1. Systém monitorovania Monitorovanie uplatňovania ustanovení budú vykonávať útvary GR TREN, ako aj výbor určený v návrhu. 6.2. Hodnotenie 6.2.1. Hodnotenie ex-ante Návrhy právnych predpisov boli vypracované na základe správy skupiny odborníkov, ktorú Komisia zvolala a s ktorou konzultovala v 1. polroku 2008 (táto správa bude uverejnená zároveň s návrhom). Okrem toho štúdia vplyvu navrhovaných ustanovení bola vypracovaná a schválená v 3. štvrťroku 2008. 6.2.2. Opatrenia prijaté po strednodobom hodnotení alebo hodnotení ex-post (znalosti získané z podobných predchádzajúcich skúseností) Návrh tiež spočíva na skúsenostiach získaných z prioritných koridorov pri zavádzaní ERTMS, takzvaných koridorov ERTMS (pozri štúdiu vplyvu návrhu). 6.2.3. Podmienky a pravidelnosť budúcich hodnotení Návrh predpokladá hodnotenie jeho uplatňovania každé dva roky. 7. OPATRENIA PROTI PODVODOM Nevzťahuje sa. 8. PODROBNÉ ÚDAJE O ZDROJOCH 8.1. Ciele návrhu z hľadiska finančných nákladov Nevzťahuje sa. 8.2. Administratívne výdavky 8.2.1. Počet a druh ľudských zdrojov Druhy pracovných miest | Zamestnanci, ktorí majú byť poverení riadením akcie za využitia existujúcich alebo dodatočných zdrojov (počet pracovných miest/plných pracovných úväzkov) | Rok 2010 | Rok n+1 | Rok n+2 | Rok n+3 | Rok n+4 | Rok n+5 | Úradníci alebo dočasní zamestnanci[20] (XX 01 01) | A*/AD | 1 | 1 | 1 | 1 | 1 | 1 | B*, C*/AST | 0,5 | 0,5 | 0,5 | 0,5 | Zamestnanci financovaní[21] podľa článku XX 01 02 | Iní zamestnanci financovaní[22] podľa článku XX 01 04/05 | SPOLU | 1,5 | 1,5 | 1,5 | 1,5 | 1 | 1 | 8.2.2. Opis úloh vyplývajúcich z akcie Komisia bude poverená tromi hlavnými úlohami: - hodnotením návrhov členských štátov na vytvorenie koridorov nákladnej dopravy; - dozorom nad uplatňovaním ustanovení návrhu; - vypracúvaním správ o ich uplatňovaní. 8.2.3. Pôvod ľudských zdrojov (štatutárny) X Pracovné miesta pridelené v súčasnosti na riadenie programu, ktoré sa majú nahradiť alebo predĺžiť ( Pracovné miesta predbežne pridelené v rámci plnenia RPS/PNR (ročnej politickej stratégie/predbežného návrhu rozpočtu) na rok n ( Pracovné miesta požadované v ďalšom postupe RPS/PNR ( Pracovné miesta preobsadzované zo zdrojov existujúcich v príslušnom riadiacom útvare (vnútorná reorganizácia) ( Pracovné miesta požadované na rok n, ale neplánované v rámci RPS/PNR daného roku 8.2.4. Ostatné administratívne výdavky zahrnuté v referenčnej sume (XX 01 04/05 – Výdavky na administratívne riadenie) v miliónoch EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) Rozpočtová položka (číslo a názov) | Rok n | Rok n+1 | Rok n+2 | Rok n+3 | Rok n+4 | Rok n+5 a nasl. | SPOLU | Iná technická a administratívna pomoc | - intra muros | - extra muros | Technická a administratívna pomoc spolu | 8.2.5. Finančné náklady na ľudské zdroje a súvisiace náklady nezahrnuté v referenčnej sume v miliónoch EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) Druh ľudských zdrojov | Rok 2010 | Rok n+1 | Rok n+2 | Rok n+3 | Rok n+4 | Rok n+5 a nasl. | Úradníci a dočasní zamestnanci (06 01 01) | 0,183 | 0,183 | 0,183 | 0,183 | 0,122 | 0,122 | Zamestnanci financovaní podľa článku XX 01 02 (pomocní zamestnanci, vyslaní národní experti, zmluvní zamestnanci atď.) (uveďte rozpočtovú položku) | Náklady na ľudské zdroje a súvisiace náklady (nezahrnuté v referenčnej sume) spolu | 0,183 | 0,183 | 0,183 | 0,183 | 0,122 | 0,122 | Výpočet – Úradníci a dočasní zamestnanci | Potreby ľudských a finančných zdrojov sú pokryté príspevkom, ktorý môže byť priznaný v prospech GR TREN v rámci ročného rozpočtového obdobia, s ohľadom na rozpočtové obmedzenia. Výpočet – Zamestnanci financovaní podľa článku XX 01 02 | 8.2.6. Ostatné administratívne výdavky nezahrnuté v referenčnej sume v miliónoch EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) | Rok 2010 | Rok n+1 | Rok n+2 | Rok n+3 | Rok n+4 | Rok n+5 a nasl. | SPOLU | XX 01 02 11 01 – Služobné cesty | XX 01 02 11 02 – Zasadnutia a konferencie | XX 01 02 11 03 – Výbory | 0,08 | 0,08 | 0,08 | 0,08 | 0,06 | 0,06 | 0,42 | XX 01 02 11 04 – Štúdie a konzultácie | XX 01 02 11 05 – Informačné systémy | 2 Ostatné výdavky na riadenie (XX 01 02 11) spolu | 3 Ostatné výdavky administratívnej povahy (spresnite uvedením odkazu na rozpočtovú položku) | Administratívne náklady (nezahrnuté v referenčnej sume) okrem nákladov na ľudské zdroje a súvisiacich nákladov spolu | 0,08 | 0,08 | 0,08 | 0,08 | 0,06 | 0,06 | 0,42 | Výpočet – Ostatné administratívne výdavky nezahrnuté v referenčnej sume | [1] KOM(2006) 314 v konečnom znení z 22. 6. 2006. [2] Pracovný dokument útvarov Komisie KOM. [3] Ú. v. EÚ C […], […], s. […]. [4] Ú. v. EÚ C […], […], s. […]. [5] Ú. v. EÚ C […], […], s. […]. [6] Stanovisko Európskeho parlamentu z … a spoločná pozícia Rady z … [7] Ú. v. ES L 75, 15.3.2001, s. 29. [8] Ú. v. ES L 228, 23.9.1995, s. 1, zmenené a doplnené nariadením EP a Rady (ES) č. 1655/1999 (Ú. v. ES L 197, 29.7.1999, s. 1) a nariadením EP a Rady (ES) č. 807/2004 (Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 46). [9] Ú. v. ES L 237, 24.8.1991, s. 25. [10] Ú. v. ES L 228, 9.9.1996. [11] Ú. v. ES L 199, 31.7.1985, s. 1. [12] Ú. v. EÚ L 191, 18.7.2008, s. 1. [13] Uvedené v prílohe III k rozhodnutiu č. 1692/96/ES. [14] Nediferencované rozpočtové prostriedky. [15] Výdavky, ktoré nespadajú do kapitoly xx 01 príslušnej hlavy xx. [16] Výdavky, ktoré spadajú do článku xx 01 04 hlavy xx. [17] Výdavky, ktoré spadajú do kapitoly xx 01 okrem výdavkov podľa článkov xx 01 04 a xx 01 05. [18] Pozri body 19 a 24 medziinštitucionálnej dohody. [19] Ak akcia trvá dlhšie ako 6 rokov, pridajte ďalšie stĺpce. [20] Náklady, ktoré NIE sú zahrnuté v referenčnej sume. [21] Náklady, ktoré NIE sú zahrnuté v referenčnej sume. [22] Náklady, ktoré sú zahrnuté v referenčnej sume.