[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 3.12.2008

KOM(2008) 820 v konečnom znení

2008/0243 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

ktorým sa ustanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov

(Prepracované znenie)

{SEK(2008) 2962}{SEK(2008) 2963}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

KONTEXT NÁVRHU

- Dôvody a ciele návrhu

Tento návrh je prepracovaným znením nariadenia Rady (ES) č. 343/2003/ES z 18. februára 2003 ustanovujúceho kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov (ďalej len „Dublinské nariadenie“)[1].

Správa o hodnotení dublinského systému, ktorú Komisia vydala 6. júna 2007 (ďalej len „správa o hodnotení dublinského systému“)[2], a takisto aj príspevky, ktoré poskytli rôzne zainteresované strany v rámci konzultačného procesu v súvislosti so Zelenou knihou o budúcom spoločnom európskom azylovom systéme[3], upozornili na viaceré nedostatky, ktoré súvisia predovšetkým s účinnosťou systému zavedeného prostredníctvom platných právnych predpisov a s úrovňou ochrany poskytovanej žiadateľom o medzinárodnú ochranu, na ktorých sa vzťahuje dublinský postup. Z tohto dôvodu chce Komisia zmeniť a doplniť Dublinské nariadenie, pričom jej cieľom je na jednej strane posilniť účinnosť systému a na druhej strane zabezpečiť, aby sa v rámci postupu určovania zodpovedného štátu komplexne riešili potreby žiadateľov o medzinárodnú ochranu. Predkladaný návrh sa navyše v súlade s Plánom politiky v oblasti azylu[4] zameriava na riešenie situácií, keď sú prijímacie kapacity a azylové systémy členských štátov vystavené osobitnému tlaku a takisto aj situácií, keď sa žiadateľom o medzinárodnú ochranu neposkytuje dostatočná úroveň ochrany.

Ako bolo uvedené v Pláne politiky v oblasti azylu, tento návrh je súčasťou prvého súboru návrhov, ktorých cieľom je zabezpečiť vyšší stupeň harmonizácie a lepšie štandardy ochrany v rámci spoločného európskeho azylového systému (CEAS). Prijíma sa v rovnakom čase ako prepracované znenie nariadenia Eurodac[5] a prepracované znenie smernice o podmienkach prijímania[6]. V roku 2009 Komisia predloží návrh na zmenu a doplnenie smernice o priznaní azylu[7] a smernice o azylových konaniach[8]. Komisia okrem toho v prvom štvrťroku 2009 navrhne zriadenie Európskeho podporného úradu pre azyl, ktorého cieľom bude poskytovať praktickú pomoc členským štátom pri prijímaní rozhodnutí o žiadostiach o azyl. Podporný úrad bude poskytovať pomoc aj členským štátom, ktorých vnútroštátne azylové systémy sú vystavené osobitným tlakom, a to najmä z dôvodov ich zemepisnej polohy. Cieľom tejto pomoci bude prispieť k plneniu požiadaviek vyplývajúcich z právnych predpisov Spoločenstva. Bude sa poskytovať vo forme konkrétnych odborných znalostí a prostredníctvom praktickej podpory.

- Všeobecný kontext

V priestore bez kontrol na vnútorných hraniciach medzi členskými štátmi bol mechanizmus na určenie štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej v niektorom z členských štátov nevyhnutný na jednej strane preto, aby sa zabezpečil účinný prístup ku konaniam, v rámci ktorých sa rozhoduje o priznaní postavenia utečenca, a zároveň aby nebol ohrozený cieľ rýchleho spracovania žiadostí o azyl, a na druhej strane preto, aby sa zabránilo zneužívaniu azylových konaní takým spôsobom, že tá istá osoba podá žiadosti o azyl vo viacerých členských štátoch, pričom jej jediným cieľom je predĺženie pobytu na území členských štátov.

Mechanizmy na určenie štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl boli pôvodne súčasťou medzivládneho schengenského dohovoru a následne boli nahradené Dohovorom o určení štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej v jednom z členských štátov Európskych spoločenstiev, známym pod skráteným označením „Dublinský dohovor“[9]. S cieľom podporiť fungovanie Dublinského dohovoru bolo prijaté nariadenie Rady (ES) č. 2725/2000 z 11. decembra 2000, ktoré sa týka zriadenia systému Eurodac (systému, prostredníctvom ktorého sa v rámci celého Spoločenstva porovnávajú odtlačky prstov žiadateľov o azyl), ďalej len „nariadenie Eurodac“[10].

V záujme vykonania článku 63 prvého odseku, bodu 1, písm. a) Zmluvy o ES, z ktorého vyplývala povinnosť nahradiť Dublinský dohovor právnym nástrojom Spoločenstva, a aj v snahe vyjsť v ústrety želaniu, ktoré bolo vyjadrené v rámci záverov zo zasadnutia Európskej rady v Tampere v októbri roku 1999, bolo vo februári 2003 prijaté Dublinské nariadenie.

Dublinské nariadenie sa považuje za prvý základný stavebný prvok spoločného európskeho azylového systému (CEAS). Znamenalo podstatné zlepšenie Dublinského dohovoru, prinieslo celý rad inovatívnych prvkov a vychádzalo z rovnakých všeobecných zásad ako tento dohovor, a to predovšetkým zo zásady, že zodpovedný za posúdenie žiadosti je primárne ten štát, ktorý zohral najväčšiu úlohu pri vstupe žiadateľa na územia členských štátov a jeho pobyte na nich, pričom ustanovilo aj určité výnimky, ktorých cieľom bolo chrániť jednotu rodiny.

V Haagskom programe bola Komisia vyzvaná, aby v roku 2007 ukončila hodnotenie právnych nástrojov prvej etapy a aby predložila Rade a Európskemu parlamentu nástroje a opatrenia druhej etapy s cieľom prijať ich pred koncom roku 2010. V správe o hodnotení dublinského systému sa konštatovalo, že hlavné ciele systému, predovšetkým cieľ vytvoriť jednoznačný a funkčný mechanizmus na určovanie štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl, sa do značnej miery podarilo naplniť, avšak že pretrvávajú niektoré pripomienky, a to v súvislosti s jeho praktickým uplatňovaním ako aj súvislosti s jeho účinnosťou. Na značný počet nedostatkov v rámci ochrany poskytovanej žiadateľom o medzinárodnú ochranu dotknutým Dublinským nariadením upozornili aj odpovede poskytnuté v rámci konzultácie o Zelenej knihe o budúcom spoločnom európskom azylovom systéme.

Z tohto dôvodu je predkladaný návrh na zmenu a doplnenie Dublinského nariadenia odpoveďou na výzvu obsiahnutú v Haagskom programe a jeho cieľom je takisto aj riešenie nedostatkov, ktoré sa zistili pri vykonávaní Dublinského nariadenia.

Návrh sa okrem toho usiluje zabezpečiť súlad s vývojom acquis EÚ v oblasti azylu, a to najmä so smernicou o azylových konaniach, smernicou o priznaní azylu a smernicou Rady 2003/9/ES, ktorou sa ustanovujú minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl (ďalej len „smernica o podmienkach prijímania“)[11].

Podrobná analýza problémov, ktoré boli zistené v súvislosti s Dublinským nariadením a otázok, ktoré vyplynuli v rámci prípravy jeho revízie, stanovenie možných politík a ich posúdenie ako aj stanovenie uprednostňovanej politiky a jej posúdenie, sú súčasťou posúdenia vplyvu, ktoré tvorí prílohu k tomuto návrhu.

- Existujúce ustanovenia v oblasti návrhu

Dublinský systém tvoria Dublinské nariadenie a nariadenie Eurodac a dve nariadenia o ich vykonávaní: nariadenie Komisie (ES) č. 1560/2003 z 2. septembra 2003, ktoré ustanovuje podrobné pravidlá na uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 343/2003 ustanovujúceho kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov (ďalej len „nariadenie, ktorým sa vykonáva Dublinské nariadenie)[12] a nariadenie Rady (ES) č. 407/2002 z 28. februára 2002 ustanovujúce určité pravidlá na vykonávanie nariadenia (ES) č. 2725/2000, ktoré sa týka zriadenia systému Eurodac na porovnávanie odtlačkov prstov pre účinné uplatňovanie Dublinského dohovoru[13].

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o prispôsobení určitých aktov, na ktoré sa vzťahuje postup uvedený v článku 251 Zmluvy, rozhodnutiu Rady 1999/468/ES zmenenému a doplnenému rozhodnutím 2006/512/ES, pokiaľ ide o regulačný postup s kontrolou[14], prispôsobilo niekoľko ustanovení Dublinského nariadenia regulačnému postupu s kontrolou. Tieto ustanovenia boli zapracované do predkladaného návrhu.

- Súlad s ostatnými politikami

Tento návrh je plne v súlade so závermi zo zasadnutia Európskej rady v Tampere v roku 1999 a ustanoveniami Haagskeho programu z roku 2004 týkajúcimi sa vytvorenia spoločného európskeho azylového systému (CEAS). Je aj v súlade s Chartou základných práv Európskej únie, a to najmä pokiaľ ide o právo na azyl a ochranu osobných údajov.

KONZULTÁCIE SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI

Komisia hodnotila dublinský systém z dvoch pohľadov: po technickej stránke a z hľadiska vykonávania politiky. Hodnotenie po technickej stránke (správa o hodnotení dublinského systému) sa zakladalo na veľkom množstve príspevkov z členských štátov vrátane odpovedí na podrobný dotazník, ktorý Komisia rozposlala v júli 2005, a jeho základom boli aj pravidelné diskusie na stretnutiach odborníkov a štatistiky. Starostlivo boli zvážené aj príspevky, ktoré predložili ostatné zainteresované strany, predovšetkým Vysoký komisár OSN pre utečencov a organizácie občianskej spoločnosti. Na účely hodnotenia z pohľadu vykonávania politiky sa využili konzultácie v nadväznosti na Zelenú knihu o budúcom spoločnom európskom azylovom systéme. V rámci tejto verejnej konzultácie bolo prijatých 89 príspevkov od veľkého množstva zainteresovaných strán. Problémy, na ktoré sa v rámci týchto konzultácií upozornilo a návrhy, ktoré v rámci nej zazneli, sa využili ako základ pre prípravu Plánu politiky v oblasti azylu, v ktorom sa stanovuje plán pre nadchádzajúce roky a v ktorom sa uvádza zoznam opatrení, ktoré má Komisia v úmysle predložiť v záujme ukončenia druhej etapy vytvárania spoločného európskeho azylového systému (CEAS), pričom v tomto zozname bol okrem iného uvedený aj návrh na zmenu a doplnenie Dublinského nariadenia.

Dňa 5. marca 2008 útvary Komisie neformálne prediskutovali hrubé črty tohto návrhu s členskými štátmi v rámci Výboru pre imigráciu a azyl (CIA). V období od októbra 2007 do júla 2008 sa okrem toho uskutočnili stretnutia odborníkov, na ktorých sa zúčastnili zástupcovia členských štátov pracujúci v predmetnej oblasti, zástupcovia úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov, zástupcovia mimovládnych organizácií, právnici, sudcovia, poslanci Európskeho parlamentu. Tieto stretnutia boli zorganizované s cieľom získať názory účastníkov na to, ako je potrebné zlepšiť Dublinské nariadenie.

Z konzultácií vyplynulo, že väčšina členských štátov uprednostňuje zachovanie základných zásad Dublinského nariadenia, zároveň však uznáva potrebu zlepšiť niektoré aspekty, a to predovšetkým v súvislosti s účinnosťou tohto právneho nástroja. Mnohé organizácie občianskej spoločnosti a Vysoký komisár OSN pre utečencov sa vyjadrili v prospech fundamentálne odlišného prístupu vychádzajúceho zo založenia zodpovednosti podľa miesta podania žiadosti o medzinárodnú ochranu. Vzhľadom na nedostatok politickej vôle na takúto zmenu však ich výzvy napokon smerovali k tomu, aby sa v rámci nariadenia zlepšilo riešenie potrieb v oblasti ochrany, ktoré majú žiadatelia o medzinárodnú ochranu. Európsky parlament v správe o hodnotení dublinského systému z 2. septembra 2008[15] navrhol celý rad vylepšení súčasného systému, z ktorých väčšina je zameraná na ochranu.

Komisiou predkladaný návrh zohľadňuje všetky pripomienky vyjadrené zainteresovanými stranami. Komisia navrhuje zachovať základné zásady Dublinského nariadenia, zároveň však zastáva stanovisko, že je mimoriadne dôležité, aby sa v predkladanom návrhu riešili otázky účinnosti, ako aj otázky súvisiace s ochranou.

PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

- Zhrnutie navrhovaného opatrenia

Hlavným cieľom návrhu je zvýšiť účinnosť systému a zabezpečiť vyššiu úroveň ochrany pre osoby, na ktoré sa vzťahuje dublinský postup. Cieľom predkladaného návrhu zároveň je prispieť k riešeniu situácií, keď sú prijímacie kapacity a azylové systémy členských štátov vystavené osobitnému tlaku.

Tento návrh sa riadi rovnakými zásadami ako platné Dublinské nariadenie, a to predovšetkým zásadou, že zodpovedný za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu je primárne ten štát, ktorý zohral najväčšiu úlohu pri vstupe žiadateľa na územia členských štátov a jeho pobyte na nich, pričom však platia výnimky, ktorých cieľom je chrániť jednotu rodiny.

Okrem toho si zachováva charakter právneho nástroja, ktorého základným účelom je v podstate stanoviť povinnosti, ktoré majú členské štáty navzájom voči sebe a ktorý obsahuje ustanovenia, ktorými sa upravujú povinnosti členských štátov voči žiadateľom o azyl, na ktorých sa vzťahuje dublinský postup, len v rozsahu, v akom sa tieto ustanovenia dotýkajú priebehu konaní medzi členskými štátmi alebo sú nevyhnutné na zabezpečenie súladu s ostatnými nástrojmi v oblasti azylu. Navrhuje sa však posilnenie existujúcich procesných záruk, aby sa zabezpečil vyšší stupeň ochrany, a zároveň sa navrhuje, aby sa do predpisu zaradili nové právne záruky s cieľom lepšie vyjsť v ústrety osobitným potrebám osôb, na ktoré sa vzťahuje dublinský postup, a to pri súčasnej snahe predísť vzniku medzier v ich ochrane.

Predkladaný návrh rieši tieto otázky:

1. Rozsah pôsobnosti nariadenia a súlad s acquis v oblasti azylu

Návrh rozširuje rozsah uplatňovania nariadenia takým spôsobom, aby sa vzťahovalo aj na žiadateľov o doplnkovú ochranu a osoby, ktorým bola takáto ochrana poskytnutá. Takáto úprava sa považuje za nutnú vzhľadom na potrebu zabezpečiť súlad s acquis EÚ, najmä so smernicou o priznaní azylu, ktorá zaviedla právny pojem doplnkovej ochrany. Prostredníctvom návrhu sa zlaďuje terminológia a vymedzenie pojmov obsiahnuté v nariadení s terminológiou a vymedzeniami obsiahnutými v ostatných nástrojoch upravujúcich problematiku azylu.

2. Účinnosť systému

S cieľom zabezpečiť hladké fungovanie postupu na určovanie zodpovedného štátu sa navrhuje viacero úprav, a to najmä:

- stanovenie lehôt na predloženie dožiadania o prijatie späť a skrátenie lehoty na odpoveď na dožiadanie o informácie; zavedenie lehoty na odpoveď na dožiadania z humanitárnych dôvodov a zároveň spresnenie, že dožiadania z humanitárnych dôvodov je možné podať kedykoľvek. Cieľom týchto úprav je, aby sa postup na určenie štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti stal efektívnejším a rýchlejším,

- spresnenie ustanovení o zániku povinnosti, a to najmä pokiaľ ide o okolnosti, za ktorých by sa tieto ustanovenia mali použiť, ďalej pokiaľ ide o členský štát, ktorý nesie dôkazné bremeno a napokon pokiaľ ide o následky zániku povinnosti. Cieľom týchto spresnení je zabezpečiť, aby sa nariadenie uplatňovalo jednotnejšie a aby sa zmenšili rozdiely v rámci jeho výkladu členskými štátmi, ktoré môžu pri určovaní štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti spôsobovať komplikácie a časové straty,

- spresnenie ustanovení o okolnostiach, za ktorých sa môžu využiť ustanovenia o práve vlastného uváženia (z humanitárnych dôvodov a na základe uplatnenia zvrchovanosti) a o postupoch v prípade využitia týchto ustanovení. Cieľom týchto spresnení je okrem iného zabezpečiť jednotnejšie a efektívnejšie uplatňovanie nariadenia zo strany členských štátov. Podrobnosti o navrhovaných zmenách týchto ustanovení sa uvádzajú v bode 4,

- pridanie ďalších pravidiel, ktoré upravujú odovzdanie (t. j. ustanovení o chybných odovzdaniach a ustanovení upravujúcich náklady odovzdania), pridanie nového ustanovenia o výmene relevantných informácií pred uskutočnením odovzdania (podrobnejšie v bode 5), pričom cieľom je okrem iného uľahčiť spoluprácu medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o praktické mechanizmy odovzdávania,

- rozšírenie existujúceho mechanizmu urovnávania sporov, ktorý sa v súčasnosti podľa nariadenia, ktorým sa vykonáva Dublinské nariadenie, uplatňuje len v prípade sporov medzi členskými štátmi, ktoré sa týkajú uplatnenia humanitárnej doložky; cieľom rozšírenia je, aby sa tento mechanizmus uplatňoval v prípade akýchkoľvek sporov v súvislosti s uplatňovaním nariadenia,

- zaradenie ustanovenia o povinnosti dať žiadateľovi možnosť, že sa s ním uskutoční pohovor, pričom účelom tohto ustanovenia je, aby orgány získali všetky informácie, ktoré sú potrebné pre určenie členského štátu, ktorý je povinný preskúmať žiadosť, a v prípade potreby aj, aby bol žiadateľ ústne oboznámený s uplatňovaním nariadenia. Cieľom tohto ustanovenia je, aby sa prostredníctvom zjednodušenia uplatňovania systému zvýšila jeho efektívnosť a takisto aj, aby boli žiadateľom o medzinárodnú ochranu poskytnuté primerané záruky.

3. Právne záruky pre osoby, na ktoré sa vzťahuje dublinský postup

Aby sa posilnili právne záruky žiadateľov o medzinárodnú ochranu a aby sa im umožnilo lepšie sa domáhať svojich práv, sú obsahom predkladaného návrhu viaceré úpravy:

- v nariadení sa podrobnejšie upravuje obsah, forma a časový rámec poskytovania informácií žiadateľom o medzinárodnú ochranu. Okrem toho sa navrhuje zavedenie používania spoločného informačného materiálu vo všetkých členských štátoch. Zlepšenie informovania žiadateľov o medzinárodnú ochranu, pokiaľ ide o implikácie Dublinského nariadenia, zvýši ich informovanosť o postupe určovania zodpovedného štátu, čo by mohlo okrem iného prispieť k zníženiu počtu výskytu takého javu, akým sú sekundárne presuny,

- ustanovuje sa právo na odvolanie voči rozhodnutiu o odovzdaní, spolu s povinnosťou príslušných orgánov rozhodnúť o prípadnom pozastavení výkonu takého rozhodnutia a umožniť dotknutej osobe zotrvať na území až do prijatia takéhoto rozhodnutia. Okrem toho sa spresňuje právo na právnu pomoc a/alebo zastúpenie a v prípade potreby na jazykovú pomoc a takisto aj proces oznamovania rozhodnutia, aby sa posilnila účinnosť práva na podanie opravného prostriedku,

- zaraďuje sa nové ustanovenie, v ktorom sa pripomína základná zásada, že žiadna osoba by nemala byť zadržiavaná len na základe toho, že žiada o medzinárodnú ochranu. Touto zásadou sa potvrdzuje acquis EÚ v oblasti zadržiavania, najmä smernica o azylových konaniach, a súčasne sa ňou zabezpečuje súlad s Chartou základných práv EÚ a medzinárodnými nástrojmi upravujúcimi problematiku ľudských práv, medzi ktoré patrí napríklad Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu. Aby sa zabezpečilo, že k zadržiavaniu žiadateľov o azyl podľa dublinského postupu nebude dochádzať svojvoľne, navrhujú sa presne vymedzené konkrétne dôvody na zadržanie. Pre všetkých zadržiavaných žiadateľov o azyl musí platiť rovnaké zaobchádzanie, to značí, že režim, ktorý je obsiahnutý v návrhu na zmenu a doplnenie smernice o podmienkach prijímania sa musí uplatňovať, aj keď ide o prípady podľa Dublinského nariadenia. Rovnako ako v návrhu na zmenu a doplnenie smernice o podmienkach prijímania, sa zohľadňuje osobitné postavenie maloletých osôb a maloletých osôb bez sprievodu tým, že sa pre ne ustanovujú osobitné pravidlá. Keďže sa toto ustanovenia týka len presne vymedzených konkrétnych dôvodov na zadržanie osôb, na ktoré sa vzťahuje dublinský postup, je logické, aby sa takéto ustanovenie zariadilo do tohto nariadenia a nie do návrhu na zmenu a doplnenie smernice o podmienkach prijímania,

- spresňujú sa viaceré ustanovenia, aby sa zabezpečilo dodržanie zásady účinného prístupu k azylovému konaniu.

4. Jednota rodiny, ustanovenie o uplatnení zvrchovanosti a ustanovenie o uplatnení humanitárnych dôvodov

Aby sa posilnilo právo na jednotu rodiny a aby sa spresnili interakcie s ustanoveniami o uplatnení zvrchovanosti a uplatnení humanitárnych dôvodov a rovnako aj interakcie medzi týmito ustanoveniami, navrhuje sa:

- rozšíriť právo na zlúčenie rodiny tak, aby zahŕňalo aj rodinných príslušníkov, ktorí požívajú doplnkovú ochranu a ktorí majú bydlisko v inom členskom štáte,

- ustanoviť povinnosť zlúčiť závislých príbuzných (t. j. buď príbuzného, ktorý je závislý na žiadateľovi alebo žiadateľa, ktorý je závislý na príbuznom) a povinnosť zlúčiť maloleté osoby bez sprievodu s ich príbuznými, ktorí sa o ne môžu postarať. Deje sa tak prostredníctvom presunutia v súčasnosti platných ustanovení, ktoré riešia tieto dva problémy, z časti predpisu, ktorá je venovaná humanitárnym dôvodom, do časti upravujúcej záväzné kritériá pre určenie zodpovedného štátu,

- rozšíriť vymedzenie pojmu „rodinní príslušníci“, pokiaľ ide o maloleté osoby, aby sa zabezpečila lepšia ochrana „najlepšieho záujmu dieťaťa“,

- vylúčiť možnosť poslať späť žiadateľa, v prípade ktorého je možné v čase podania ostatnej žiadosti uplatniť niektoré z kritérií stanovených v záujme ochrany jednoty rodiny, pod podmienkou, že členský štát, v ktorom bola podaná prvá žiadosť, ešte neprijal prvé rozhodnutie, pokiaľ ide o podstatu. Cieľom je najmä zabezpečiť, aby v súlade s povinnosťami ustanovenými v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd mohli členské štáty, na území ktorých sa žiadateľ o azyl nachádza, náležite zohľadniť prípadné nové prvky v súvislosti s jeho rodinnou situáciou,

- v záujme prehľadnosti prepracovať a v jednej kapitole uviesť ustanovenie o uplatnení zvrchovanosti a ustanovenie o uplatnení humanitárnych dôvodov, a túto kapitolu nazvať „Ustanovenia o práve vlastného uváženia“. Navrhuje sa, aby sa ustanovenie o uplatnení zvrchovanosti využívalo predovšetkým z humanitárnych dôvodov a dôvodov súcitu. Pokiaľ ide o okolnosti, za ktorých sa použije ustanovenie o uplatnení humanitárnych dôvodov, navrhuje sa ponechať všeobecné ustanovenie, ktoré členským štátom umožňuje využiť ho vtedy, keď by striktné uplatňovanie záväzných kritérií viedlo k odlúčeniu rodinných príslušníkov alebo ostatných príbuzných,

- spresňujú sa aj viaceré aspekty postupu v prípade využitia ustanovení o práve vlastného uváženia. Aby sa zabezpečilo, že ustanovenie o uplatnení zvrchovanosti sa nebude uplatňovať proti záujmom žiadateľa, v predpise sa ponecháva ustanovenie o povinnosti získať jeho súhlas.

5. Maloleté osoby bez sprievodu a ostatné zraniteľné skupiny

V záujme lepšieho zohľadnenia záujmov maloletých osôb bez sprievodu v rámci dublinského postupu sa v návrhu spresňuje a rozširuje rozsah pôsobnosti platného ustanovenia o týchto osobách a zároveň sa ustanovujú ďalšie záruky ich ochrany:

- vkladá sa nové ustanovenie, ktoré upravuje záruky pre maloleté osoby. V tomto ustanovení sa okrem iného stanovujú kritériá, ktoré musia členské štáty zohľadňovať pri posudzovaní najlepšieho záujmu dieťaťa a zároveň sa v ňom výslovne ustanovuje právo byť zastúpený,

- ochrana poskytovaná maloletým osobám bez sprievodu sa rozširuje takým spôsobom, aby sa umožnilo ich zlúčenie nielen s najbližšou rodinou ale aj s ostatnými príbuznými nachádzajúcimi sa na území iného členského štátu, ktorí sa o ne môžu postarať, ako už bolo uvedené vyššie. Okrem toho sa spresňuje, že ak takéhoto rodinného príslušníka alebo iného príbuzného niet, je zodpovedným štátom ten členský štát, v ktorom žiadateľ podal svoju ostatnú žiadosť, pod podmienkou, pokiaľ je to v najlepšom záujme žiadateľa.

Pokiaľ ide o ochranu zraniteľných skupín v rámci dublinského postupu vo všeobecnosti:

S prvoradým cieľom zabezpečiť kontinuitu v ochrane, ktorú ponúkal dublinský postup žiadateľom, o ktorých sa rozhodlo v rozhodnutiach o odovzdaní do zodpovedného členského štátu, obsahuje návrh mechanizmus na výmenu relevantných informácií medzi členskými štátmi pred uskutočnením odovzdaní.

6. Osobitný tlak a nedostatočná úroveň ochrany

Aby nedochádzalo k tomu, aby niektoré členské štáty s obmedzenými prijímacími alebo absorpčnými kapacitami, ktoré sú vystavené osobitnému tlaku, boli ešte dodatočne zaťažené odovzdaniami v rámci dublinského systému, bol do návrhu zaradený nový postup, ktorý umožňuje pozastavenie odovzdaní v rámci dublinského systému do zodpovedného členského štátu. Tento postup sa môže využiť aj v prípadoch, keď existujú obavy, že odovzdania v rámci dublinského systému by mohli viesť k tomu, že by žiadatelia nepožívali v zodpovednom členskom štáte primeranú úroveň ochrany, a to najmä pokiaľ ide o podmienky prijímania a prístup k azylovému konaniu.

- Jazykové opravy

V talianskom znení návrhu bolo potrebné uskutočniť jednu jazykovú opravu, a to v článku 3 ods. 3, v ktorom sa doplnilo slovo „tretej“ pred slovo „krajiny“. Takýmto spôsobom sa talianske znenie článku 3 ods. 3 nariadenia (ES) č. 343/2003 uvádza do súladu so zneniami tohto nariadenia v ostatných jazykoch, pričom oprava je nutná, aby sa predišlo riziku nesprávneho výkladu tohto článku.

Jazykové opravy sa môžu vyskytovať aj v ostatných jazykových zneniach tohto nariadenia.

- Právny základ

Predkladaný návrh mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 343/2003/ES a vychádza z rovnakého právneho základu ako uvedené nariadenie, teda z článku 63, prvého odseku, bodu 1, písm. a) Zmluvy o ES.

Hlava IV Zmluvy o ES sa nevzťahuje na Spojené kráľovstvo a Írsko, pokiaľ sa tieto dve krajiny nerozhodnú inak v súlade s ustanoveniami Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska pripojeného k zmluvám.

Spojené kráľovstvo a Írsko sú viazané nariadením (ES) č. 343/2003/ES po tom, ako v súlade s uvedeným protokolom oznámili svoju vôľu zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tohto nariadenia. Postavením týchto členských štátov, pokiaľ ide o nariadenie (ES) č. 343/2003/ES, nie je dotknutá ich prípadná účasť, pokiaľ ide zmenené a doplnené nariadenie.

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Dánska pripojeného k zmluvám sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Keďže však Dánsko uplatňuje v súčasnosti platné Dublinské nariadenie na základe medzinárodnej zmluvy, ktorú s ES uzatvorilo v roku 2006[16], oznámi v súlade s článkom 3 tejto zmluvy Komisii svoje rozhodnutie o tom, či vykoná obsah zmeneného a doplneného nariadenia.

- Vplyvy návrhu na štáty, ktoré nie sú členmi EÚ a ktoré sú zapojené do dublinského systému

Súbežne s pridružením niekoľkých štátov, ktoré nie sú členmi EÚ, k schengenskému acquis , Spoločenstvo uzatvorilo alebo sa pripravuje uzatvoriť niekoľko dohôd, ktorých predmetom je pridruženie týchto krajín aj k dublinskému acquis a acquis o systéme Eurodac. Ide o tieto dohody:

– dohoda o pridružení Islandu a Nórska uzatvorená v roku 2001[17],

– dohoda o pridružení Švajčiarska uzatvorená 28. februára 2008[18],

– protokol o pridružení Lichtenštajnska, ktorý bol podpísaný 28. februára 2008[19].

V záujme založenia práv a povinností vo vzťahu medzi Dánskom – ktoré, ako bolo vysvetlené vyššie, bolo pridružené k dublinskému acquis a k acquis o systéme Eurodac na základe medzinárodnej zmluvy – a pridruženými krajinami uvedenými vyššie boli medzi Spoločenstvom a pridruženými krajinami uzatvorené ďalšie dva nástroje[20].

V zmysle vyššie uvedených dohôd pridružené krajiny pristupujú bez akýchkoľvek výhrad k dublinskému acquis a k acquis o systéme Eurodac a k jeho rozvoju. Tieto krajiny sa nezúčastňujú na prijatí aktov, ktorými sa mení a dopĺňa alebo rozvíja dublinské acquis (a teda ani na tomto návrhu), avšak v rámci stanovenej časovej lehoty musia Komisii oznámiť svoje rozhodnutie o tom, či akceptujú alebo neakceptujú obsah predmetného aktu po jeho schválení Radou a Európskym parlamentom. V prípade, že Nórsko, Island, Švajčiarsko alebo Lichtenštajnsko nebudú akceptovať určitý akt, ktorým sa mení a dopĺňa alebo rozvíja dublinské acquis alebo acquis o systéme Eurodac, uplatní sa ukončovacia doložka a platnosť príslušných dohôd sa ukončí, pokiaľ spoločné/zmiešané výbory vytvorené na základe dohôd nerozhodnú jednomyseľne inak.

- Zásada subsidiarity

Hlava IV Zmluvy o ES o vízovej, azylovej a prisťahovaleckej politike a iných politikách, ktoré sa týkajú voľného pohybu osôb, dáva Európskemu spoločenstvu vo vzťahu k týmto oblastiam určité právomoci. Tieto právomoci sa musia uplatňovať v súlade s článkom 5 Zmluvy o ES, t. j. len vtedy a len v takom rozsahu, pokiaľ ciele navrhované touto činnosťou nemôžu byť uspokojivo dosiahnuté členskými štátmi a z dôvodov rozsahu alebo dôsledkov navrhovanej činnosti možno ich lepšie dosiahnuť prostredníctvom Spoločenstva.

Súčasným právnym základom pre činnosť Spoločenstva v súvislosti s kritériami a mechanizmami určujúcimi, ktorý členský štát je zodpovedný za posudzovanie žiadosti o azyl predloženej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov, je článok 63 prvý odsek bod 1 písm. a) Zmluvy o ES.

Vzhľadom na nadnárodnú povahu problémov súvisiacich s azylom vo všeobecnosti má EÚ dobré predpoklady na to, aby v rámci spoločného európskeho azylového systému (CEAS) navrhovala riešenia problémov, ktoré boli zistené v súvislosti s uplatňovaním Dublinského nariadenia. Hoci nariadením prijatým v roku 2003 sa podarilo dosiahnuť značný stupeň harmonizácie, stále existuje priestor na to, aby sa prostredníctvom činnosti EÚ zabezpečila vyššia efektívnosť dublinského systému a skvalitnila ochrana, ktorá sa v rámci neho poskytuje.

- Zásada proporcionality

V rámci posúdenia vplyvu návrhu na zmenu a doplnenie Dublinského nariadenia bola predtým, ako sa dospelo k záveru, že uprednostnenie opatrenia EÚ, ktoré tvorí obsah tohto predkladaného návrhu, neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa, ktorým je vyriešenie uvedených problémov, starostlivo posúdená každá možnosť riešenia zistených problémov, s cieľom dosiahnuť rovnováhu medzi nákladmi a prínosmi.

- Vplyv na základné práva

Tento návrh bol predmetom hĺbkového skúmania, aby sa zabezpečilo, že jeho ustanovenia budú v úplnom súlade so základnými právami ako všeobecnými zásadami práva Spoločenstva ako aj medzinárodného práva. Osobitný dôraz sa kládol na potrebu posilniť právne a procesné záruky osôb, na ktoré sa vzťahuje dublinský postup a umožniť im, aby sa mohli lepšie domáhať svojich práv, a takisto aj na potrebu zabezpečiť zlepšenie dodržiavania práva na jednotu rodiny a zlepšenie situácie zraniteľných skupín, najmä maloletých osôb bez sprievodu, v záujme lepšieho napĺňania ich osobitných potrieb.

Zabezpečenie vyššej úrovne ochrany pre osoby, na ktoré sa vzťahuje dublinský postup, bude mať z hľadiska základných práv celkovo výrazný pozitívny dosah na žiadateľov o azyl. Zlepšenie informovania žiadateľov o azyl o uplatňovaní tohto nariadenia a ich právach a povinnostiach v rámci neho im najmä na jednej strane umožní lepšie sa domáhať svojich práv a na druhej strane by mohlo prispieť k zníženiu počtu sekundárnych presunov, pretože žiadatelia o azyl budú náchylnejší na dodržiavanie pravidiel systému. Posilní sa účinnosť práva na súdny opravný prostriedok , a to najmä tým, že sa ustanovuje právo na odvolanie proti rozhodnutiu o odovzdaní a právo nebyť odovzdaný až do prijatia rozhodnutia o potrebe pozastavenia výkonu odovzdania, ďalej tým, že ustanovuje, že osobe, ktorej bolo oznámené rozhodnutie o odovzdaní, by mala byť poskytnutá primeraná lehota na uplatnenie práva na opravný prostriedok a napokon tým, že sa ustanovuje právo na právnu pomoc a/alebo zastúpenie. Posilní sa zásada účinného prístupu k azylovému konaniu , čo patrí do práva na azyl , a to tak, že sa spresní povinnosť zodpovedného členského štátu vykonať úplné posúdenie potrieb v rámci ochrany, ktoré majú žiadatelia o azyl, ktorí mu boli odovzdaní v rámci dublinského postupu. Posilní sa právo na slobodu a voľný pohyb , a to tým, že sa ustanoví, že zadržanie osôb, na ktoré sa vzťahuje dublinský postup, by malo byť povolené len vo výnimočnom prípade stanovenom v nariadení a len ak je to v súlade so zásadou nevyhnutnosti a proporcionality. Náležitým spôsobom sa musí zohľadniť situácia maloletých osôb, ktorých zadržanie sa povoľuje, len ak to je v ich najlepšom záujme, pričom maloleté osoby bez sprievodu nesmú byť zadržané nikdy.

Významne sa posilní aj právo na zlúčenie rodiny , a to najmä prostredníctvom rozšírenia rozsahu pôsobnosti nariadenia takým spôsobom, aby sa vzťahovalo aj na žiadateľov o doplnkovú ochranu a osoby, ktorým táto ochrana bola poskytnutá, ďalej tým, že sa zavedie povinnosť zlúčiť závislých príbuzných a že sa zakáže, pričom budú platiť určité podmienky, poslať späť žiadateľa, v prípade ktorého bolo v čase podania ostatnej žiadosti možné uplatniť niektoré z kritérií stanovených v záujme ochrany jednoty rodiny. Tieto záruky zabezpečia nielen vyšší štandard ochrany pre žiadateľov o azyl, ale takisto prispejú k zníženiu počtu výskytu sekundárnych presunov, pretože osobná situácia všetkých žiadateľov o azyl bude lepšie zohľadnená v rámci procesu určovania zodpovedného členského štátu.

Napokon treba uviesť, že sa budú lepšie riešiť osobitné situácie zraniteľných skupín , a to najmä tak, že sa posilnia práva maloletých osôb bez sprievodu , okrem iného prostredníctvom lepšieho vymedzenia zásady najlepšieho záujmu dieťaťa a stanovením mechanizmu na výmenu príslušných informácií, predovšetkým o zdravotnom stave osoby, ktorá má byť odovzdaná, s prvoradým cieľom zabezpečiť kontinuitu, pokiaľ ide o ochranu a práva, ktoré jej boli poskytnuté.

Členské štáty sú povinné uplatňovať ustanovenia tohto nariadenia pri úplnom rešpektovaní základných práv. Nariadenie obsahuje ustanovenia o monitorovaní a hodnotení. V rámci monitorovania sa pozornosť bude venovať aj tým ustanoveniam, ktoré majú dosahy na základné práva.

ê 343/2003/ES

ð nový

2008/0243 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

ktorým sa ustanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl ð medzinárodnú ochranu ï podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny ð alebo osobou bez štátnej príslušnosti ï v jednom z členských štátov

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 63, prvý odsek, bod (1) písm. a),

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[21],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[22],

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy[23],

keďže:

ò nový

1. V nariadení Rady (ES) č. 343/2003 z 18. februára 2003 ustanovujúcom kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov sa majú vykonať podstatné zmeny[24]. Z dôvodu prehľadnosti je vhodné toto nariadenie prepracovať.

ê 343/2003/ES odôvodnenie 1

2. Spoločná azylová politika, vrátane sSpoločného európskeho azylového systému, tvorí neoddeliteľnú súčasť cieľa Európskej únie, ktorým je postupné vytváranie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti otvorenéhoej pre ľudí, ktorí donútení okolnosťami oprávnene hľadajú ochranu v Sspoločenstve.

ê 343/2003/ES odôvodnenie 2

3. Európska rRada na svojom mimoriadnom zasadnutí v Tampere 15. a 16. októbra 1999 odsúhlasila prácu zameranú na ustanovenie sSpoločného európskeho azylového systému založeného na úplnom a širokom uplatňovaní Ženevského dohovoru o postavení utečencov z 28. júla 1951 doplneného Newyorským protokolom z 31. januára 1967, čím sa zabezpečí, že nikto nebude vrátený, aby bol prenasledovaný, t. j. dodrží sa zásada nenavracania. Z tohto hľadiska a bez toho, aby boli dotknuté kritériá zodpovednosti ustanovené v tomto nariadení, sa členské štáty, z ktorých každý rešpektuje zásadu nenavracania, považujú za bezpečné krajiny pre štátnych príslušníkov tretích krajín.

ê 343/2003/ES odôvodnenie 3

4. V záveroch z Tampere sa takisto konštatuje, že tento systém by mal zahŕňať v konečnom dôsledku jasnú a uplatniteľnú metódu na určenie štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl.

ê 343/2003/ES odôvodnenie 4 (prispôsobené)

ð nový

5. Táto metóda by mala byť založená na objektívnych, spravodlivých kritériách pre členské štáty aj pre dotknuté osoby. Mala by umožniť najmä rýchle určenie zodpovedného členského štátu, aby bol zaručený efektívny prístup kna konaniam o určení √ postupom na určenie Õ postavenia utečenca ð osoby pod medzinárodnou ochranou ï a aby nebolo ohrozené rýchle vybavovanie žiadostí o azyl ð medzinárodnú ochranu ï.

ê 343/2003/ES odôvodnenie 5

S ohľadom na postupné zavádzanie Spoločného európskeho azylového systému po etapách, ktorý by v konečnom dôsledku mal viesť k spoločnému postupu a jednotnému postaveniu platnému v celej únii pre osoby, ktorým bolo priznané postavenie utečenca, je v tejto fáze vhodné, aby sa pri súčasnom uskutočnení potrebných zlepšení na základe skúseností potvrdili zásady tvoriace základ Dohovoru určujúceho štát zodpovedný za posúdenie žiadostí o azyl podaných v jednom z členských štátov Európskych spoločenstiev(4) podpísaného v Dubline 15. júna 1990 (ďalej len „Dublinský dohovor“), vykonávaním ktorého sa podnietil proces harmonizácie azylových politík.

ò nový

6. Prvá fáza budovania spoločného európskeho azylového systému, ktorý by v dlhšom časovom rámci mohol viesť k spoločnému postupu a jednotnému, v celej Únii platnému, postaveniu pre osoby, ktorým bol udelený azyl, bola teraz ukončená. Európska rada 4. Novembra 2004 prijala Haagsky program, v ktorom sa stanovujú ciele, ktoré sa majú realizovať v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v období rokov 2005 až 2010. V tejto súvislosti bola Európska komisia v Haagskom programe, aby ukončila hodnotenie právnych nástrojov prvej etapy a aby predložila Rade a Európskemu parlamentu nástroje a opatrenia druhej etapy s cieľom prijať ich pred koncom roku 2010.

7. V kontexte výsledkov, ktoré vyplynuli z vykonaných hodnotení, je v tejto fáze vhodné potvrdiť zásady, z ktorých vychádza nariadenie (ES) č. 343/2003 a zároveň v kontexte nadobudnutých skúseností uskutočniť nevyhnutné vylepšenia, aby sa zvýšila účinnosť systému a posilnila ochrana poskytovaná žiadateľom o medzinárodnú ochranu v rámci tohto postupu.

8. V záujme zabezpečenia rovnakého zaobchádzania so všetkými žiadateľmi o medzinárodnú ochranu a osobami pod medzinárodnou ochranou a takisto aj s cieľom zabezpečiť súlad s existujúcim acquis EÚ v oblasti azylu, a to najmä so smernicou Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany[25], je namieste rozšíriť rozsah pôsobnosti tohto nariadenia tak, aby sa vzťahovalo aj na žiadateľov o doplnkovú ochranu a osoby požívajúce doplnkovú ochranu.

9. V záujme zabezpečenia rovnakého zaobchádzania so všetkým žiadateľmi o azyl by sa smernica […/…/ES] z …, ktorou sa ustanovujú minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl[26] mala uplatňovať na postup určovania zodpovedného členského štátu, ktorý sa upravuje v tomto nariadení.

10. V súlade s Dohovorom OSN o právach dieťaťa z roku 1989 a s Chartou základných práv Európskej únie by členské štáty pri uplatňovaní tohto nariadenia mali predovšetkým zvažovať najlepší záujem dieťaťa. Z dôvodu mimoriadnej zraniteľnosti maloletých osôb bez sprievodu by sa pre ne mali ustanoviť osobitné procesné záruky.

ê 343/2003/ES odôvodnenie 6

Je potrebné zachovať jednotnosť rodiny do takej miery, aby to bolo zlúčiteľné s ostatnými cieľmi, ktoré sleduje ustanovenie kritérií a mechanizmov pre určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl.

ò nový

11. V súlade s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a s Chartou základných práv Európskej únie by členské štáty pri uplatňovaní tohto nariadenia mali predovšetkým zvažovať dodržanie práva na jednotu rodiny.

ê 343/2003/ES (odôvodnenie 7)

ð nový

12. Súčasné vybavenie žiadostí o azyl ð medzinárodnú ochranu ï jednej rodiny jedným členským štátom umožní zabezpečiť, aby boli tieto žiadosti dôkladne preskúmané, a aby rozhodnutia prijaté vo vzťahu k nim boli zhodné ð a aby členovia jednej rodiny neboli odlúčení ï.

ò nový

13. V záujme zabezpečenia úplného dodržiavania zásady jednoty rodiny a najlepšieho záujmu dieťaťa by sa mala existencia závislého vzťahu medzi žiadateľom a jeho širšou rodinou z dôvodov tehotenstva alebo materstva, zdravotného stavu alebo pokročilého veku stať záväzným kritériom zodpovednosti. Keď je žiadateľom maloletá osoba bez sprievodu, malo by sa záväzným kritériom zodpovednosti stať aj to, že príbuzný, ktorý sa o ňu môže postarať, sa nachádza na území iného členského štátu.

ê 343/2003/ES (odôvodnenie 7)

ð nový

14. Členský štát by malČlenské štáty by mali mať možnosť odchýliť sa od kritérií zodpovednosti, aby mohli umožniť zlúčenie rodinných príslušníkov, ak je to potrebné z humanitárnych dôvodov ð a to najmä z humanitárnych dôvodov a dôvodov súcitu, a posúdiť žiadosť o medzinárodnú ochranu podanú v tomto alebo v inom členskom štáte, aj keď za takéto posúdenie nie je zodpovedný podľa záväzných kritérií stanovených v tomto nariadení, pod podmienkou, že s tým dotknutý členský štát a žiadateľ súhlasia ï.

ò nový

15. V záujme uľahčenia určenia členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu by sa mal zorganizovať osobný pohovor a v prípade potreby by mali byť žiadatelia ústne oboznámení s uplatňovaním tohto nariadenia.

16. Predovšetkým v súlade s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie by sa mali v súvislosti s rozhodnutiami o odovzdaní do zodpovedného členského štátu stanoviť právne záruky a právo na účinný prostriedok nápravy, aby sa zaručila účinná ochrana dotknutých osôb.

17. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva by účinný prostriedok nápravy mal zahŕňať preskúmanie uplatňovania tohto nariadenia, ako aj právnej a faktickej situácie v členskom štáte, do ktorého sa žiadateľ odovzdáva, aby sa zabezpečilo dodržanie medzinárodného práva.

18. Zadržiavanie žiadateľov o azyl by sa malo uskutočňovať v súlade so základnou zásadou, že žiadna osoba by nemala byť zadržiavaná len z dôvodu, že žiada o medzinárodnú ochranu. Zadržiavanie žiadateľov o azyl sa musí uplatňovať predovšetkým v súlade s článkom 31 Ženevského dohovoru a za presne vymedzených výnimočných okolností a záruk upravených v smernici […/…/ES] [, ktorou sa ustanovujú minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl]. Využívanie zadržania na účely odovzdania do zodpovedného členského štátu by okrem toho malo byť obmedzené a malo by podliehať zásade proporcionality, pokiaľ ide o použité prostriedky a sledovaný cieľ.

19. V súlade s nariadením Komisie (ES) č. 1560/2003 z 2. septembra 2003, ktoré ustanovuje podrobné pravidlá na uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 343/2003[27] sa odovzdania do zodpovedného členského štátu môžu uskutočňovať na dobrovoľnom základe, odchodom pod dozorom alebo eskortovaním. Členské štáty by mali podporovať dobrovoľné odovzdania a mali by zabezpečiť, aby sa odovzdania pod dozorom a odovzdania s eskortovaním uskutočňovali ľudským spôsobom, pri úplnom dodržaní základných práv a ľudskej dôstojnosti.

ê 343/2003/ES odôvodnenie 8

20. Pokračujúce vytváranie oblasti bez vnútorných hraníc, v rámci ktorého je zaručený voľný pohyb osôb v súlade so Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva a ustanovenie politík Sspoločenstva, ktoré sa týkajú podmienok vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín, vrátane spoločného úsilia zameraného na riadenie vonkajších hraníc, umožňuje dosiahnutie rovnováhy medzi kritériami zodpovednosti a duchom solidarity.

ò nový

21. Uplatňovanie tohto nariadenia môže za určitých okolností vytvoriť dodatočné zaťaženie členských štátov, ktoré čelia osobitne naliehavej situácii, dôsledkom ktorej je mimoriadne silný tlak na ich prijímacie kapacity, azylový systém alebo infraštruktúru. Za takýchto okolností je nutné stanoviť efektívny postup, ktorý umožní dočasne pozastaviť odovzdania do daného členského štátu a v súlade s existujúcimi finančnými nástrojmi EÚ poskytnúť finančnú pomoc. Dočasné pozastavenie odovzdaní v rámci dublinského systému tak môže prispieť k dosiahnutiu vyššieho stupňa solidarity vo vzťahu k tým členským štátom, ktoré v dôsledku svojej zemepisnej polohy alebo demografickej situácie čelia osobitným tlakom na svoje azylové systémy.

22. Tento mechanizmus pozastavenia odovzdaní by sa mal uplatňovať aj ak Komisia zastáva názor, že úroveň ochrany žiadateľov o medzinárodnú ochranu v určitom členskom štáte nie je v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva v oblasti azylu, a to najmä pokiaľ ide o podmienky prijímania a prístup k azylovému konaniu, pričom cieľom je zabezpečiť, aby všetci žiadatelia o medzinárodnú ochranu požívali primeranú úroveň ochrany vo všetkých členských štátoch.

23. Na spracovanie osobných údajov, ktoré uskutočňujú členské štáty pri uplatňovaní tohto nariadenia, sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov[28].

24. Výmenou osobných údajov odovzdávaného žiadateľa vrátane citlivých údajov o jeho zdraví pred uskutočnením odovzdania sa zabezpečí, že príslušné azylové orgány budú schopné poskytnúť žiadateľovi primeranú pomoc a zabezpečiť kontinuitu, pokiaľ ide o ochranu a práva, ktoré mu boli poskytnuté. Je potrebné prijať osobitné ustanovenie, aby sa zabezpečila ochrana údajov o žiadateľoch, ktorí sa nachádzajú v takejto situácii, v súlade so smernicou 95/46/ES.

ê 343/2003/ES odôvodnenie 9 (prispôsobené)

ð nový

25. Uplatňovanie tohto nariadenia je možné uľahčiť a zvýšiť jeho účinnosť prostredníctvom dvojobojstranných dojednaní medzi členskými štátmi na zlepšenie komunikácie medzi príslušnými zložkami, skrátenie lehôt konaní √ postupov Õ alebo zjednodušenie vybavovania dožiadaní o prevzatie alebo vrátení ð prijatie späť ï, alebo ustanoveniea postupov pre výkon odovzdania.

ê 343/2003/ES odôvodnenie 10 (prispôsobené)

26. Mala by sa zabezpečiť kontinuita medzi systémom pre určovanie zodpovedného štátu, ktorý ustanoviloustanovil Dublinský dohovor √ nariadenie (ES) č. 343/2003 Õ, a systémom ustanoveným týmto nariadením. Podobne by sa mal zabezpečiť súlad medzi týmto nariadením a nariadením Rady (ES) č. 2725/2000 z 11. decembra 2000[.../...] [, ktoré sa týka zriadenia systému „Eurodac EURODAC“ na porovnávanie odtlačkov prstov pre účinné uplatňovanie Dublinského dohovoru[29]√ nariadenia Õ].

ê 343/2003/ES odôvodnenie 11 (prispôsobené)

ð nový

27. Prevádzka systému Eurodac EURODAC ustanoveného nariadením (ES) č. 2725/2000 […/…] √ [, ktoré sa týka zriadenia systému „EURODAC“ na porovnávanie odtlačkov prstov pre účinné uplatňovanie Dublinského nariadenia] Õ, a najmä vykonávanie v ňom uvedených článkov 4 6 a 8 10, by malia uľahčiť vykonávanie√ uplatňovanie Õ tohto nariadenia.

ò nový

28. Uplatňovanie tohto nariadenia by malo byť uľahčené prevádzkou vízového informačného systému vytvoreného na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 767/2008 z 9. júla 2008 o vízovom informačnom systéme (VIS) a výmene údajov o krátkodobých vízach medzi členskými štátmi[30] a najmä prostredníctvom vykonania v ňom obsiahnutých článkov 21 a 22.

ê 343/2003/ES odôvodnenie 12

29. Pokiaľ ide o zaobchádzanie s osobami, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, členské štáty sú viazané povinnosťami podľa nástrojov medzinárodného práva, ktorých zmluvnými stranami sú.

ê 343/2003/ES odôvodnenie 13

30. Mali by sa prijať opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu[31].

ê 1103/2008/ES bod 3, prvý pododsek prílohy (prispôsobené)

ð nový

31. Pokiaľ ide o nariadenie (ES) č. 343/2003, Komisia by √ najmä Õ mala byť splnomocnená na prijatie podmienok a postupov vykonávania humanitárnej doložky ð ustanovení o maloletých osobách bez sprievodu a ustanovení o zlúčení závislých príbuzných ï a na prijatie kritérií nevyhnutných na vykonávanie odovzdania. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky √ tohto Õ nariadenia (ES) č. 343/2003 jeho doplnením o nové nepodstatné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

ò nový

32. Opatrenia nevyhnutné na vykonávania nariadenia (ES) č. 343/2003 boli prijaté nariadením (ES) č. 1560/2003. Niektoré ustanovenia nariadenia (ES) č. 1560/2003 by sa mali z dôvodu prehľadnosti alebo preto, že môžu slúžiť všeobecnému cieľu, začleniť do tohto nariadenia. Predovšetkým je pre členské štáty, ako aj pre príslušných žiadateľov o azyl, dôležité, aby existoval všeobecný mechanizmus na hľadanie riešenia v prípadoch, keď sa členské štáty rozchádzajú v názoroch na uplatňovanie niektorého ustanovenia tohto nariadenia. Z tohto dôvodu je namieste, aby sa do tohto nariadenia začlenil mechanizmus, ktorý je v nariadení (ES) č. 1560/2003 ustanovený na účely riešenia sporov o humanitárnej doložke a aby sa jeho rozsah pôsobnosti rozšíril na celé toto nariadenie.

ê 343/2003/ES odôvodnenie 14 (prispôsobené)

ð nový

33. ð Účinné monitorovanie ï uplatňovaniaUplatňovanie √ tohto Õ nariadenia by sa malo hodnotiť √ si vyžaduje Õ jeho hodnotenie v pravidelných intervaloch.

ê 343/2003/ES odôvodnenie 15 (prispôsobené)

ð nový

34. √ Toto Õ nNariadenie dodržiava √ rešpektuje Õ základné práva a √ dodržiava Õ zásady, ktoré sú uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie[32]. √ Toto nariadenie Õ sa usilujeSnaží sa zabezpečiť najmä úplné dodržiavanie práva na azyl zaručeného článkom 18 ð a podporiť uplatňovanie článkov 1, 4, 7, 24 a 47 uvedenej Charty, a podľa toho ho treba aj vykonávať ï.

ê 343/2003/ES odôvodnenie 16

ð nový

35. Keďže cieľ navrhovaného opatrenia, a to ustanovenie kritérií a mechanizmov na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl ð medzinárodnú ochranu ï podanej v jednom z členských štátov štátnym príslušníkom tretej krajiny ð alebo osobou bez štátnej príslušnosti ï, nemôžu v dostatočnej miere dosiahnuť členské štáty, a s ohľadom na daný rozsah a účinky sa preto dá lepšie dosiahnuť na úrovni Sspoločenstva, môže Sspoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity ustanovenou v článku 5 zmluvy. Podľa zásady proporcionality ustanovenej v tomto článku nejde toto nariadenie nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa.

ê 343/2003/ES odôvodnenie 17 (prispôsobené)

Podľa článku 3 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, Spojené kráľovstvo a Írsko oznámilo listami z 30. októbra 2001 svoje želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tohto nariadenia.

ê 343/2003/ES odôvodnenie 18 (prispôsobené)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia a nie je ním viazané a ani sa na neho nevzťahuje.

ê 343/2003/ES odôvodnenie 19 (prispôsobené)

Dublinský dohovor zostáva v platnosti a naďalej sa uplatňuje medzi Dánskom a členskými štátmi, ktoré sú viazané týmto nariadením až dovtedy, kým nebude uzavretá dohoda umožňujúca účasť Dánska na tomto nariadení,

ê 343/2003/ES (prispôsobené)

ð nový

PRIJALIPRIJALA TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

PREDMET ÚPRAVY A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

√ Predmet úpravy Õ

Toto nariadenie ustanovuje kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl ð medzinárodnú ochranu ï podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny ð alebo osobou bez štátnej príslušnosti ï v jednom z členských štátov.

Článok 2

√ Vymedzenie pojmov Õ

Na účely tohto nariadenia:

a) „štátny príslušník tretej krajiny“ znamená každého, √ akúkoľvek osobu, ktorá Õ kto nie je občanom Úúnie v zmysle článku 17 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva ð a ktorá nie je osobou požívajúcou právo Spoločenstva na voľný pohyb v zmysle vymedzenia uvedeného v článku 2 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 526/2006[33] ï;

b) „Ženevský dohovor“ znamená Dohovor z 28. júla 1951 o postavení utečencov zmenený a doplnený Newyorským protokolom z 31. januára 1967;

c) „žiadosť o azyl“ znamená žiadosť podanú štátnym príslušníkom tretej krajiny, ktorú je možné chápať ako žiadosť o medzinárodnú ochranu od členského štátu podľa Ženevského dohovoru. Každá žiadosť o medzinárodnú ochranu sa považuje za žiadosť o azyl, ak štátny príslušník tretej krajiny výslovne nežiada o iný druh ochrany, o ktorú je možné požiadať samostatne;

ò nový

b) „žiadosť o medzinárodnú ochranu“ znamená žiadosť o medzinárodnú ochranu vymedzenú v článku 2 písm. g) smernice 2004/83/ES;

ê 343/2003/ES (prispôsobené)

ð nový

c)d) „žiadateľ“ alebo „žiadateľ o azyl“ znamená štátneho príslušníka tretej krajiny ð alebo osobu bez štátnej príslušnosti ï, ktoríý podali žiadosť o azyl ð medzinárodnú ochranu ï, s ohľadom na ktorú ešte nebolo prijaté konečné rozhodnutie;

d)e) „posúdenie žiadosti o azyl ð medzinárodnú ochranu ï“ znamená akékoľvek posúdenie √ žiadosti o Õ ð medzinárodnú ochranu ï, alebo rozhodnutie alebo predbežné opatrenie ð rozsudok o žiadosti o medzinárodnú ochranu ï týkajúce sa žiadosti o azyl √ uskutočnené alebo Õ prijaté príslušnými orgánmi v súlade so vnútroštátnym právom ð smernicou Rady 2005/85/ES[34] ï, s výnimkou konaní √ postupov Õ na určenie √ zodpovedného Õ členského štátu zodpovedného podľa tohto nariadenia ð a smernice 2004/83/ES ï;

e)f) „stiahnutie žiadosti o azyl ð medzinárodnú ochranu ï“ znamená úkony, ktorými žiadateľ o azyl skončí v súlade so vnútroštátnym právom ð smernicou 2005/85/ES ï konania √ postupy Õ začaté podaním jeho žiadosti o azyl ð medzinárodnú ochranu ï, √ a to Õ buď výslovne, alebo mlčky;

f)g) „utečenec ð osoba pod medzinárodnou ochranou ï“ znamená každého štátneho príslušníka tretej krajiny ð alebo osobu bez štátnej príslušnosti, ktorí boli uznaní za osoby, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu v zmysle článku 2 písm. a) smernice Rady 2004/83/ES ï , ktorý spĺňa podmienky pre právne postavenie vymedzené v Ženevskom dohovore a je oprávnený sa zdržiavať na území členského štátu;

ò nový

g) „maloletá osoba“ znamená štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osobu bez štátnej príslušnosti vo veku menej ako 18 rokov;

ê 343/2003/ES (prispôsobené)

ð nový

h) „maloletáí osoba bez sprievodu“ znamená nezosobášené osoby vo veku menej ako osemnásť rokov ð maloletú osobu ï, ktoré prichádzajú √ ktorá prichádza Õ na územie členského štátu bez sprievodu dospelého, ktorý je √ za ňu Õ zodpovedný za ne v súlade s právnymi predpismi alebo obyčajovým právom, a to dovtedy, kým √ ju Õ ich takáto osoba fakticky neprevezme do starostlivosti; √ patrí Õ patria sem √ maloletá osoba Õ maloletí, √ ktorá je Õ ktorí sú √ ponechaná Õ ponechaní bez sprievodu po tom, ako √ vstúpila Õ vstúpili na územie členských štátov;

i) „rodinní príslušníci“ znamenáajú, ak rodina už existovala v krajine pôvodu, týchtotíto členovia rodiny žiadateľa, ktorí sa nachádzajú na území členských štátov:

i) manželský partner žiadateľa o azyl alebo jeho partner v trvalom vzťahu, s ktorým nie sú zosobášení, ak právne predpisy alebo prax dotknutého členského štátu zaobchádza s nezosobášenými pármi porovnateľným spôsobom ako s manželskými dvojicami podľa jehojej práva vzťahujúceho sa na cudzincov;

ii) maloleté deti párov uvedených v bode i) alebo žiadateľa, pod podmienkou, že nie sú zosobášené a sú závislé a bez ohľadu na to, či sa narodili ako manželské alebo nemanželské, alebo či boli adoptované v zmysle vnútroštátneho práva;

ò nový

iii) zosobášené maloleté deti párov uvedených v bode i) alebo žiadateľa, bez ohľadu na to, či sa narodili ako manželské alebo nemanželské, alebo či boli adoptované v zmysle vnútroštátneho práva, ak je v ich najlepšom záujme, aby mali bydlisko spolu so žiadateľom;

ê 343/2003/ES (prispôsobené)

ð nový

iv)iii) otec, matka alebo opatrovník, ak je žiadateľ √ žiadateľa Õ alebo utečenec √ , ak je žiadateľ Õ maloletý a nie je zosobášený ð , alebo ak je maloletý a zosobášený, ale je v jeho najlepšom záujme, aby mal bydlisko spolu so svojim otcom, matkou alebo opatrovníkom ï;

ò nový

v) maloletí nezosobášení súrodenci žiadateľa, ak je žiadateľ maloletý a nezosobášený, alebo ak sú žiadateľ alebo jeho maloletí súrodenci maloletí a zosobášení, ale je v najlepšom záujme jedného alebo viacerých z nich, aby mali spolu bydlisko;

ê 343/2003/ES (prispôsobené)

ð nový

j) „povolenie na pobyt“ znamená akékoľvek povolenie vydané orgánmi členského štátu povoľujúceho štátnemu príslušníkovi tretej krajiny ð alebo osobe bez štátnej príslušnosti ï, aby mali pobyt na jeho území, ako aj doklady potvrdzujúce povolenie v rámci dojednaní dočasnej ochrany alebo dovtedy, kým pominú okolnosti, ktoré bránia vo vykonaní príkazu na √ vysťahovanie Õ odsun, s výnimkou víz a povolení na pobyt vydaných počas obdobia potrebného na určenie zodpovedného štátu, ako je ustanovené v tomto nariadení, alebo počas posudzovania žiadosti o azyl ð medzinárodnú ochranu ï alebo žiadosti o povolenie na pobyt;

k) „vízum“ znamená povolenie alebo rozhodnutie členského štátu, ktoré sa vyžaduje pre tranzit alebo vstup s cieľom predpokladaného pobytu v členskom štáte alebo v niekoľkých členských štátoch. Charakter víza sa určí v súlade s týmito pojmami:

i) „dlhodobé vízum“ znamená povolenie alebo rozhodnutie členského štátu, ktoré sa vyžaduje pre vstup s cieľom predpokladaného pobytu v tomto členskom štáte na obdobie viac ako tri mesiace;

ii) „krátkodobé vízum“ znamená povolenie alebo rozhodnutie členského štátu, ktoré sa vyžaduje pre vstup s cieľom predpokladaného pobytu v tomto členskom štáte na obdobie, ktorého celková dĺžka nepresiahne tri mesiace;

iii) „tranzitné vízum“ znamená povolenie alebo rozhodnutie členského štátu na vstup alebo tranzit cez územie tohto členského štátu √ či Õ alebo niekoľkých členských štátov, okrem tranzitu na letisku;

iv) „letiskové tranzitné vízum“ znamená povolenie alebo rozhodnutie umožňujúce štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý osobitne podlieha tejto požiadavke, aby √ počas zastávky alebo prechodu medzi dvoma úsekmi medzinárodného letu Õ prešiel cez tranzitnú zónu letiska bez toho, aby mu bol umožnený vstup na štátne územie dotknutého členského štátu, počas zastávky alebo prechodu medzi dvoma úsekmi medzinárodného letu;

ò nový

l) „riziko úteku“ znamená existenciu dôvodov, ktoré vychádzajú z objektívnych kritérií vymedzených právom a na základe ktorých sa v konkrétnom prípade možno domnievať, že žiadateľ, štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti, na ktorých sa vzťahuje rozhodnutie o odovzdaní, môžu utiecť.

ê 343/2003/ES (prispôsobené)

ð nový

KAPITOLA II

VŠEOBECNÉ ZÁSADY √ A ZÁRUKY Õ

Článok 3

√ Prístup k postupu posudzovania žiadosti o medzinárodnú ochranu Õ

1. Členské štáty posúdia √ každú Õ žiadosť ð o medzinárodnú ochranu ï každého √ , ktorú podá štátny Õ príslušníka tretej krajiny ð alebo osoba bez štátnej príslušnosti ï , ktorý podá √ na území ktoréhokoľvek z nich, ako aj žiadosti týchto osôb podané Õ žiadosť na hranici alebo ð v tranzitných zónach ï na ich území ktorémukoľvek z nich. Žiadosť posúdi jeden členský štát, a to ten, ktorý je podľa kritérií stanovených v kapitole III √ tohto nariadenia Õ označený ako zodpovedný.

ê 343/2003/ES článok 13

ð nový

2. Keď nie je možné určiť žiaden členský štát zodpovedný za posúdenie žiadosti o ð medzinárodnú ochranu ï azyl na základe kritérií vymenovaných v tomto nariadení, je za jej posúdenie zodpovedný prvý členský štát, v ktorom bola žiadosť o azyl ð medzinárodnú ochranu ï podaná, zodpovedný za jej posúdenie.

ê 343/2003/ES

ð nový

3. Každý členský štát si podľa svojich vnútroštátnych právnych predpisov ponechá právo poslať žiadateľa o azyl do ð bezpečnej ï tretej krajiny v súlade s ustanoveniami Ženevského dohovoru ð pri dodržaní pravidiel a záruk stanovených v smernici 2005/85/ES ï.

ê 343/2003/ES článok 3 ods. 4 (prispôsobené)

ð nový

Článok 4

√ Právo na informácie Õ

41. ð Po podaní žiadosti o medzinárodnú ochranu príslušné orgány členských štátov informujú ï √ žiadateľa Õ Žiadateľ o azyl je písomne informovaný o uplatňovaní tohto nariadenia, jeho lehotách a účinkoch v jazyku, o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu rozumie. ð , a to najmä o: ï

ò nový

a) cieľoch tohto nariadenia a dôsledkoch podania ďalšej žiadosti v inom členskom štáte;

b) kritériách, na základe ktorých sa určuje zodpovednosť a o ich hierarchii;

c) všeobecnom postupe a lehotách, ktorými sa členské štáty musia riadiť;

d) možných výsledkoch postupu a ich následkoch;

e) možnosti napadnúť rozhodnutie o odovzdaní;

f) skutočnosti, že príslušné orgány si môžu vymeniť údaje o ňom výhradne na účel vykonania povinností vyplývajúcich z tohto nariadenia;

g) práve na prístup k údajom, ktoré sa ho týkajú, a o práve požadovať opravu nesprávnych údajov, ktoré sa ho týkajú, alebo požadovať vymazanie údajov, ktoré sa ho týkajú, ak boli tieto údaje spracované v rozpore so zákonom, ako aj o práve na informácie o postupoch vykonávania týchto práv a o kontaktných údajoch vnútroštátnych orgánov na ochranu údajov, ktoré rozhodujú o sťažnostiach súvisiacich s ochranou osobných údajov.

2. Informácie uvedené v odseku 1 sa poskytnú písomne v jazyku, o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu žiadateľ rozumie. Členské štáty na tento účel použijú spoločný informačný materiál vypracovaný v súlade s odsekom 3.

Ak je to nutné pre riadne pochopenie zo strany žiadateľa, informácie sa poskytnú aj ústne na pohovore zorganizovanom v súlade s článkom 5.

Členské štáty poskytnú informácie spôsobom primeraným veku žiadateľa.

3. Spoločný informačný materiál, ktorého obsahom budú prinajmenšom informácie uvedené v odseku 1, sa vypracuje v súlade s postupom uvedeným v článku 40 ods. 2.

Článok 5

Osobný pohovor

1. Členský štát, ktorý uskutočňuje proces určovania zodpovedného členského štátu podľa tohto nariadenia, dá žiadateľom možnosť osobného pohovoru s osobou, ktorá je podľa vnútroštátneho práva na vykonanie takéhoto pohovoru kvalifikovaná.

2. Účelom osobného pohovoru je uľahčiť proces určovania zodpovedného štátu, najmä umožniť žiadateľovi, aby poskytol príslušné informácie, ktoré sú nevyhnutné na správne zistenie zodpovedného štátu, a ústne oboznámiť žiadateľa s uplatňovaním tohto nariadenia.

3. Osobný pohovor sa uskutoční včas po podaní žiadosti o medzinárodnú ochranu, vždy však pred prijatím rozhodnutia o odovzdaní žiadateľa do zodpovedného členského štátu podľa článku 25 ods.1.

4. Osobný pohovor sa uskutoční v jazyku, o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu žiadateľ rozumie a v ktorom je schopný komunikovať. V prípade potreby členské štáty vyberú prekladateľa, ktorý je schopný zabezpečiť náležitú komunikáciu medzi žiadateľom a osobou, ktorá vykonáva osobný pohovor.

5. Osobný pohovor sa uskutoční za takých podmienok, ktoré zabezpečia primeranú dôvernosť.

6. Členský štát, ktorý vykonáva osobný pohovor, vypracuje krátku písomnú správu o najdôležitejších informáciách, ktoré žiadateľ poskytol počas pohovoru, a žiadateľovi dá k dispozícii kópiu tejto správy. Správa sa pripojí k prípadným rozhodnutiam o odovzdaní podľa článku 25 ods. 1.

Článok 6

Záruky pre maloleté osoby

1. Členské štáty pri všetkých postupoch ustanovených v tomto nariadení zvažujú predovšetkým najlepší záujem dieťaťa.

2. Členské štáty zabezpečia, aby vo všetkých postupoch ustanovených týmto nariadením maloletú osobu bez sprievodu zastupoval a/alebo jej pomoc poskytoval zástupca. Týmto zástupcom môže byť aj zástupca uvedený v článku 23 smernice […/…/ES] [, ktorou sa ustanovujú minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl].

3. Pri posudzovaní najlepšieho záujmu dieťaťa členské štáty medzi sebou úzko spolupracujú a náležite zohľadňujú najmä tieto faktory:

a) možnosti zlúčenia rodiny;

b) blaho a sociálny rozvoj maloletej osoby pri osobitnom zohľadnení jej etnického, náboženského, kultúrneho a jazykového pozadia;

c) bezpečnosť a ochrana, najmä ak existuje riziko, že dieťa je obeťou obchodovania s ľuďmi;

d) názory maloletej osoby, s prihliadnutím na jej vek a vyspelosť.

4. Členské štáty ustanovia vo svojich vnútroštátnych predpisoch postupy na pátranie po rodinných príslušníkoch maloletých osôb bez sprievodu a ich ostatných príbuzných nachádzajúcich sa na území členských štátov. Po rodinných príslušníkoch maloletej osoby bez sprievodu alebo jej ostatných príbuzných začnú pátrať čo najskôr po podaní žiadosti o medzinárodnú ochranu, pričom chránia jej najlepší záujem.

5. Príslušným orgánom uvedeným v článku 33, ktoré riešia žiadosti týkajúce sa maloletých osôb bez sprievodu, sa poskytne náležitá odborná príprava zameraná na osobitné potreby maloletých osôb.

ê 343/2003/ES (prispôsobené)

ð nový

KAPITOLA III

HIERARCHIA KRITÉRIÍ

√ KRITÉRIÁ NA URČENIE ZODPOVEDNÉHO ČLENSKÉHO ŠTÁTU Õ

Článok 5 7

√ Hierarchia kritérií Õ

1. Kritériá na určenie zodpovedného členského štátu sa použijú v takom poradí, v akom sú ustanovené v tejto kapitole.

2. Členský štát zodpovedný podľa týchto kritérií √ stanovených v tejto kapitole Õ sa určí na základe situácie existujúcej vtedy, √ keď Õ ak žiadateľ o azyl po prvýkrát podal svoju žiadosť o azyl ð medzinárodnú ochranu ï v ð niektorom ï členskom štáte.

ò nový

3. Odchylne od ustanovení odseku 2 sa na účely zabezpečenia dodržania zásady jednoty rodiny a najlepšieho záujmu dieťaťa členský štát zodpovedný podľa kritérií ustanovených v článkoch 8 až 12 určí na základe situácie existujúcej vtedy, keď žiadateľ o azyl podal svoju ostatnú žiadosť o medzinárodnú ochranu. Tento odsek sa uplatňuje pod podmienkou, že predchádzajúce žiadosti žiadateľa o azyl ešte neboli predmetom prvého rozhodnutia, pokiaľ ide o podstatu.

ê 343/2003/ES (prispôsobené)

ð nový

Článok 6 8

√ Maloleté osoby bez sprievodu Õ

1. Ak je žiadateľom o azyl maloletá osoba bez sprievodu, členským štátom zodpovedným za posúdenie žiadosti ð o medzinárodnú ochranu ï je ten, v ktorom sa Ö oprávnene zdržiava Õ jeho rodinný príslušník oprávnene zdržiava Ö , Õ za predpokladu, že je to v najlepšom záujme maloletej osoby.

ê 343/2003/ES článok 15 ods. 3 (prispôsobené)

ð nový

23. Ak je žiadateľom o azyl maloletá osoba bez sprievodu, ktorá má príbuzného alebo príbuzných ð oprávnene sa zdržiavajúceho ï v inom členskom štáte, √ ktorý sa o ňu môže Õ ktorí sa o ňu môžu starať, ð je za posúdenie žiadosti zodpovedný ï √ tento Õ členský štát, ak je to možné, zlúči neplnoletú osobu s jej príbuzným alebo príbuznými, ak je to v najlepšom záujme maloletej osoby.

ò nový

3. Ak sa členovia rodiny žiadateľa alebo jeho ostatní príbuzní oprávnene zdržiavajú vo viac než jednom členskom štáte, o členskom štáte zodpovednom za posúdenie žiadosti sa rozhodne na základe toho, čo je v najlepšom záujme maloletej osoby.

ê 343/2003/ES

ð nový

4. Ak neexistuje rodinný príslušník ð alebo iný príbuzný ï, členským štátom zodpovedným za posúdenie žiadosti je ten, v ktorom maloletá osoba podala svoju ð ostatnú ï žiadosť o azyl ð medzinárodnú ochranu, a to pod podmienkou, že je to v najlepšom záujme maloletej osoby. ï

ê 1103/2008/ES, bod 3 ods. 1 prílohy

ð nový

5. Komisia prijme podmienky a postupy na vykonávanie tohto článku, odsekov 2 ð a 3 ï vrátane prípadných zmierovacích mechanizmov na odstránenie rozdielov medzi členskými štátmi, ktoré sa týkajú potreby zlúčenia dotknutých osôb alebo miesta, kde by sa to malo uskutočniť. Uvedené opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 27 40 ods. 3.

ê 343/2003/ES (prispôsobené)

ð nový

Článok 79

√ Rodinní príslušníci, ktorí sú osobami pod medzinárodnou ochranou Õ

Keď má žiadateľ o azyl rodinného príslušníka, bez ohľadu na to, či bola rodina predtým založená v krajine pôvodu, ktorému bolo povolené zdržiavať sa ako utečencovi ð osobe pod medzinárodnou ochranou ï v jednom členskom štáte, je tento členský štát zodpovedný za posúdenie žiadosti o azyl ð medzinárodnú ochranu, ï √ pod podmienkou Õ za predpokladu, že dotknuté osoby √ vyjadrili svoje želanie Õ si to želajú √ písomne Õ.

Článok 810

√ Rodinní príslušníci, ktorí sú žiadateľmi o medzinárodnú ochranu Õ

Ak má žiadateľ o azyl √ v členskom štáte Õ rodinného príslušníka v členskom štáte, ktorého žiadosť ð o medzinárodnú ochranu ï √ v tomto členskom štáte Õ ešte nebola predmetom prvého rozhodnutia, pokiaľ ide o podstatu, je tento členský štát zodpovedný za posúdenie žiadosti o azyl ð medzinárodnú ochranu, ï √ pod podmienkou Õ za predpokladu, že dotknuté osoby √ vyjadrili svoje želanie Õ si to želajú √ písomne Õ.

Článok 1511

√ Závislí príbuzní Õ

21. √ Ak je Õ V prípade, keď je dotknutá osoba √ žiadateľ o azyl Õ závislýá od pomoci iných √ príbuzného Õ z dôvodu tehotenstva alebo novorodenca, závažného ochorenia, ťažkého zdravotného postihnutia alebo vysokého veku, √ alebo ak je príbuzný závislý od pomoci žiadateľa o azyl Õ ð z tých istých dôvodov, tak členským štátom zodpovedným za posúdenie žiadosti je ten členský štát, ktorý sa považuje za najvhodnejší na účely ich udržania spolu alebo ich zlúčenia, ï členské štáty zvyčajne spoja žiadateľa o azyl s ostatnými príbuznými, ktorý sa nachádzajú na území niektorého členského štátu, ak rodinné putá existovali v krajine pôvodu ð a ak dotknuté osoby vyjadrili svoje želanie písomne. Pri určovaní najvhodnejšieho členského štátu sa zohľadní najlepší záujem dotknutých osôb, ako napríklad, či je závislá osoba schopná cestovať ï.

ê 1560/2003 článok 11 ods. 1 (prispôsobené)

Článok 15 ods. 2 nariadenia (ES) č. 343/2003 sa uplatňuje, ak je žiadateľ o azyl závislý od pomoci príbuzného v inom členskom štáte, alebo je príbuzný v inom členskom štáte závislý od pomoci žiadateľa o azyl.

ê 1103/2008/ES, bod 3 ods. 1 prílohy

2.5 Komisia prijme podmienky a postupy na vykonávanie tohto článku odseku 1, vrátane prípadných zmierovacích mechanizmov na odstránenie rozdielov medzi členskými štátmi, ktoré sa týkajú potreby zlúčenia dotknutých osôb alebo miesta, kde by sa to malo uskutočniť. Uvedené opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 27 40 ods. 3.

ê 343/2003/ES (prispôsobené)

ð nový

Článok 14 12

√ Postup v prípade rodiny Õ

Keď niekoľkí rodinní príslušníci podajú žiadosť o azyl ð medzinárodnú ochranu ï súčasne v tom istom členskom štáte alebo v dátumoch, ktoré sú dostatočne blízke na to, aby sa konania √ postupy Õ na určenie zodpovedného členského štátu mohli viesť spoločne, a ak by uplatnenie kritérií stanovených v tomto nariadení viedlo k ich oddeleniu, zodpovedný členský štát sa určí na základe týchto ustanovení:

a) zodpovednosť za posúdenie žiadostí o azyl ð medzinárodnú ochranu ï všetkých rodinných príslušníkov pripadne tomu členskému štátu, ktorý kritériá označia ako zodpovedný za prevzatie najväčšieho počtu rodinných príslušníkov;

b) ak sa toto nesplní, zodpovednosť pripadne členskému štátu, ktorý kritériá označia ako zodpovedný za posúdenie žiadosti najstaršieho z nich.

Článok 913

√ Vydávanie povolení na pobyt alebo víz Õ

1. Ak je žiadateľ o azyl držiteľom platného povolenia na pobyt, je za posúdenie žiadosti o azyl ð medzinárodnú ochranu ï zodpovedný ten členský štát, ktorý vydal toto povolenie.

2. Ak je žiadateľ o azyl držiteľom platného víza, je za posúdenie žiadosti o azyl ð medzinárodnú ochranu ï zodpovedný ten členský štát, ktorý vydal toto vízum, pokiaľ nebolo toto vízum vydané v konaní v mene iného členského štátu alebo na základe písomného splnomocnenia iného členského štátu. V takomto prípade je za posúdenie žiadosti o azyl ð medzinárodnú ochranu ï zodpovedný tento druhý zmienený členský štát. Keď členský štát najprv konzultuje ústredný orgán iného členského štátu, najmä z bezpečnostných dôvodov, odpoveď druhého zmieneného členského štátu na konzultáciu nepredstavuje písomné splnomocnenie v zmysle tohto ustanovenia.

3. Ak je žiadateľ o azyl držiteľom niekoľkých platných povolení na pobyt alebo víz vydaných rôznymi členskými štátmi, zodpovednosť za posúdenie žiadosti o azyl ð medzinárodnú ochranu ï prevezmú členské štáty v tomto poradí:

a) členský štát, ktorý vydal povolenie na pobyt, ktorý udeľuje právo na najdlhšiu dobu pobytu, alebo keď sú doby platnosti rovnaké, členský štát, ktorý vydal povolenie na pobyt s najneskorším dátumom skončenia platnosti;

b) členský štát, ktorý vydal vízum s najneskorším dátumom skončenia platnosti, keď sú jednotlivé víza rovnakého typu;

c) keď sú víza rôznych typov, členský štát, ktorý vydal vízum s najdlhšou dobou platnosti, alebo ak sú doby platnosti rovnaké, členský štát, ktorý vydal vízum s najneskorším dátumom skončenia platnosti.

4. Ak je žiadateľ o azyl držiteľom iba jedného alebo niekoľkých povolení na pobyt, ktorých platnosť sa skončila pred menej ako dvoma rokmi, alebo jedného alebo niekoľkých víz, ktorých platnosť sa skončila pred menej ako šiestimi mesiacmi a ktoré mu skutočne umožnili vstup na územie členského štátu, uplatňujú sa ods. 1, 2 a 3 dovtedy, kým žiadateľ neopustí územia členských štátov.

Ak je žiadateľ o azyl držiteľom jedného alebo niekoľkých povolení na pobyt, ktorých platnosť sa skončila pred viac ako dvoma rokmi, alebo jedného alebo niekoľkých víz, ktorých platnosť sa skončila pred viac ako šiestimi mesiacmi a ktoré mu skutočne umožnili vstup na územie členského štátu, a ak neopustil územia členských štátov, je zodpovedný ten členský štát, v ktorom je podaná žiadosť o azyl ð medzinárodnú ochranu ï.

5. Skutočnosť, že povolenie na pobyt alebo vízum boli vydané na základe falošnej alebo predstieranej totožnosti alebo po predložení sfalšovaných, falošných alebo neplatných dokladov, √ nebráni Õ nezabráni tomu, aby bola zodpovednosť pridelená členskému štátu, ktorý ho vydal. Avšak členský √ Členský Õ štát vydávajúci povolenie na pobyt alebo vízum √ však Õ nie je zodpovedný, ak môže dokázať, že podvod bol spáchaný po tom, ako bolo vydané toto povolenie alebo vízum.

Článok 1014

√ Vstup a/alebo pobyt Õ

1. Keď sa zistí na základe dôkazu alebo indície, ako sú opísané v dvoch zoznamoch uvedených v článku 2218 ods. 3, vrátane údajov uvedených v kapitole III nariadenia (ES) č. […/…] 2725/2000 √ [, ktoré sa týka zriadenia systému „Eurodac“ na porovnávanie odtlačkov prstov pre účinné uplatňovanie Dublinského nariadenia ]Õ, že žiadateľ o azyl protiprávne prekročil hranicu do členského štátu po súši, mori alebo letecky po príchode z tretej krajiny, za posúdenie žiadosti o azyl ð medzinárodnú ochranu ï je zodpovedný členský štát, do ktorého takto vstúpil. Táto povinnosť končí po 12 mesiacoch odo dňa, kedy sa uskutočnilo takéto protiprávne prekročenie hranice.

2. Ak členský štát nemôže, alebo už ďalej nemôže byť zodpovedný podľa ods. 1 a keď sa zistí na základe dôkazu alebo indície, ako sú opísané v dvoch zoznamoch uvedených v článku 2218 ods. 3, že žiadateľ o azyl – ktorý vstúpil na územia členských štátov protiprávne, alebo okolnosti vstupu, ktorého nie je možné zistiť – v čase podania žiadosti už predtým √ pred podaním žiadosti o medzinárodnú ochranu Õ nepretržite žil po dobu najmenej piatich mesiacov v √ niektorom Õ členskom štáte, za posúdenie žiadosti o azyl ð medzinárodnú ochranu ï je zodpovedný tento štát.

Ak žiadateľ o azyl žil počas obdobia najmenej piatich mesiacov v niekoľkých členských štátoch, za preskúmanie žiadosti o azyl ð medzinárodnú ochranu ï je zodpovedný ten členský štát, na ktorého území žil prevažnú časť tohto obdobia.

Článok 1115

√ Vstup v prípade zrušenej vízovej povinnosti Õ

1. Ak štátny príslušník tretej krajiny ð alebo osoba bez štátnej príslušnosti ï vstúpi na územie členského štátu, v ktorom sa vo vzťahu k nemu ð alebo k nej ï zrušila vízová povinnosť, tento členský štát je zodpovedný za posúdenie jeho žiadosti o azyl ð medzinárodnú ochranu ï.

2. Zásada ustanovená v ods. 1 sa neuplatní, ak štátny príslušník tretej krajiny ð alebo osoba bez štátnej príslušnosti ï podá svoju žiadosť o azyl ð medzinárodnú ochranu ï v inom členskom štáte, v ktorom sa vo vzťahu k nemu ð alebo k nej ï takisto zrušila vízová povinnosť pre vstup na dané územie. V tomto prípade je druhý zmienený členský štát zodpovedný za posúdenie žiadosti o azyl ð medzinárodnú ochranu ï.

Článok 1216

√ Žiadosť v medzinárodnom tranzitnom priestore letiska Õ

Keď štátny príslušník tretej krajiny ð alebo osoba bez štátnej príslušnosti ï podali žiadosť o ð medzinárodnú ochranu ï azyl v medzinárodnom tranzitnom priestore letiska členského štátu, je tento členský štát zodpovedný za posúdenie žiadosti.

KAPITOLA IV

HUMANITÁRNA DOLOŽKA

√ USTANOVENIA O PRÁVE VLASTNÉHO UVÁŽENIA Õ

Článok 1517

√ Ustanovenia o práve vlastného uváženia Õ

ê 343/2003/ES článok 3 ods. 2 (prispôsobené)

ð nový

1. 2.Odchylne odBez ohľadu na článku 3 ods. 1 platí, ð že predovšetkým z humanitárnych dôvodov a dôvodov súcitu sa ï môže každý členský štát √ rozhodnúť Õ , že posúdiposúdiť žiadosť o azyl ð medzinárodnú ochranu ï, ktorú mu podal štátny príslušník tretej krajiny ð alebo osoba bez štátnej príslušnosti ï, dokonca aj keď mu podľa kritérií stanovených v tomto nariadení neprislúcha zodpovednosť za takéto posúdenie ð , a to pod podmienkou, že s tým žiadateľ súhlasí ï.

V takomto prípade sa tento členský štát stane zodpovedným členským štátom v zmysle tohto nariadenia a prevezme záväzky súvisiace s takouto zodpovednosťou. Keď to je potrebné, ð V príslušných prípadoch ï informuje predtým zodpovedný členský štát, členský štát, ktorý vedie konanie √ uskutočňuje postup Õ na určenie zodpovedného členského štátu alebo členský štát, ktorý bol dožiadaný, aby prevzal žiadateľa, alebo ho vrátil ð prijal späť ï ð , pričom využije elektronickú komunikačnú sieť DubliNet vytvorenú na základe článku 18 nariadenia (ES) č. 1560/2003 ï.

Členský štát, ktorý sa v súlade s týmto odsekom stáva zodpovedným, okrem toho bezodkladne v systéme EURODAC uvedie, že prevzal zodpovednosť v súlade s článkom 17 ods. 6 nariadenia (ES) č.[.../...] [, ktoré sa týka zriadenia systému „EURODAC“ na porovnávanie odtlačkov prstov pre účinné uplatňovanie Dublinského nariadenia].

ê 343/2003/ES (prispôsobené)

ð nový

2. 1 Ktorýkoľvek členský štát, aj keď nie je zodpovedný podľa kritérií ustanovených v tomto nariadení, √ Členský štát, v ktorom bola podaná žiadosť o medzinárodnú ochranu a ktorý uskutočňuje proces určovania zodpovedného členského štátu, alebo zodpovedný členský štát, Õ môže ð kedykoľvek požiadať iný členský štát o prevzatie žiadateľa s cieľom ï zlúčiť členov rodiny, ako aj ostatných závislých príbuzných z humanitárnych dôvodov založených najmä na rodinných alebo kultúrnych aspektoch ð , a to aj keď posledný zmienený členský štát nie je zodpovedným podľa kritérií stanovených v článkoch 8 až 12 tohto nariadenia ï. V takomto prípade posúdi tento členský štát na dožiadanie iného členského štátu žiadosť o azyl dotknutej osoby. Dotknuté osoby musia √ svoj súhlas vyjadriť Õ súhlasiť √ písomne Õ.

ê 1560/2003 článok 13 ods. 2

Dožiadanie o prevzatie obsahuje všetky podklady, ktoré má žiadajúci členský štát, aby mohol dožiadaný členský štát posúdiť situáciu.

ê 1560/2003 (prispôsobené) článok 13 ods. 3

ð nový

√ Dožiadaný členský štát vykoná Õ všetky kontroly, ktoré sú potrebné potrebnú kontrolu, na základe ktorej určí v prípade, že to prichádza do úvahy, humanitárne dôvody, najmä rodinnej alebo kultúrnej povahy, stupeň závislosti príslušnej osoby alebo schopnosť a záväzok inej dotknutej osoby poskytnúť požadovanú pomoc ð na preukázanie uvedených humanitárnych dôvodov a vynesie rozhodnutie o dožiadaní do dvoch mesiacov od dátumu jej doručenia. V rozhodnutí o zamietnutí dožiadania sa uvedú dôvody, na ktorých sa toto rozhodnutie zakladá. ï

ê 343/2003/ES (prispôsobené)

ð nový

4. Ak takto dožiadaný štát pristúpi na takéto √ akceptuje Õ dožiadanie, zodpovednosť za posúdenie žiadosti sa presunie na tento štát.

ê 343/2003/ES (prispôsobené)

ð nový

KAPITOLA V

PREVZATIE A VRÁTENIE

√ POVINNOSTI ZODPOVEDNÉHO ČLENSKÉHO ŠTÁTU Õ

Článok 1618

√ Povinnosti zodpovedného členského štátu Õ

1. Členský štát zodpovedný za posúdenie žiadosti o azyl ð medzinárodnú ochranu ï podľa tohto nariadenia je povinný:

a) prevziať za podmienok ustanovených v článkoch 17 až 19 21, 22 a 28 žiadateľa o azyl, ktorý podal žiadosť v inom členskom štáte;

b)c) vrátiť ð prijať späť ï za podmienok ustanovených v článkoch 23, 24 a 28 článku 20 žiadateľa, ktorého žiadosť je v procese posudzovania a ktorý ð podal žiadosť v inom členskom štáte alebo ktorý ï sa nachádza na území iného členského štátu bez povolenia ð na pobyt ï;

c)d) vrátiť ð prijať späť ï za podmienok ustanovených v článkoch 23, 24 a 28 článku 20 žiadateľa, ktorý stiahol posudzovanú žiadosť a podal žiadosť v inom členskom štáte;

d)e) vrátiť ð prijať späť ï za podmienok ustanovených v článkoch 23, 24 a 28 článku 20 štátneho príslušníka tretej krajiny ð alebo osobu bez štátnej príslušnosti ï, √ ktorých žiadosti boli zamietnuté a ktorí Õ ktorého žiadosť o azyl zamietol a ktorý ð podali žiadosť v inom členskom štáte alebo ktorí ï sa √ nachádzajú Õ sa nachádza na území iného členského štátu bez povolenia ð na pobyt ï.

√ 2. Zodpovedný členský štát Õ ð vo všetkých prípadoch uvedených v odseku 1 písm. a) až d) posúdi alebo ukončí posúdenie ï b) ukončiť posúdenie žiadosti o azyl ð žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej žiadateľom v zmysle článku 2 písm. d). Ak zodpovedný členský štát prerušil posudzovanie žiadosti na základe jej stiahnutia žiadateľom, toto rozhodnutie zruší a ukončí posúdenie žiadosti v zmysle článku 2 písm. d) ï.

Článok19

√ Zánik povinností Õ

1. 2.Keď členský štát vydá povolenie na pobyt žiadateľovi, prevezme povinnosti špecifikované v článku 18 ods. 1 tento členský štát.

2. 3.Povinnosti špecifikované v článku 18 ods. 1 skončia ð zaniknú ï, ð ak je členský štát zodpovedný za posúdenie žiadosti, pri dožiadaní, aby prevzal alebo prijal späť žiadateľa alebo inú osobu uvedenú v článku 18 ods. 1 písm. d), schopný preukázať, že dotknutá osoba opustila ï keď štátny príslušník tretej krajiny opustí územie členského štátu √ členských štátov Õ najmenej na tri mesiace, ak tento štátny príslušník tretej krajiny nie je ð s výnimkou prípadov, keď je dotknutá osoba ï držiteľom platného povolenia na pobyt vydaného zodpovedným členským štátom.

ò nový

Žiadosť podaná po takejto neprítomnosti sa považuje za novú žiadosť, ktorá vedie k začatiu nového postupu na určenie zodpovedného členského štátu.

ê 343/2003/ES (prispôsobené)

ð nový

3. 4.Povinnosti špecifikované v článku 18 ods. 1 písm. c)d) a d)e) takisto skončia ð zaniknú ï, keď ð ak je ï členský štát zodpovedný za posúdenie žiadosti ð , pri dožiadaní, aby prijal späť žiadateľa alebo inú osobu uvedenú v článku 18 ods. 1 písm. d), schopný preukázať, že ï po stiahnutí alebo zamietnutí žiadosti prijal a skutočne vykonal ustanovenia, ktoré sú potrebné predtým, ako môže štátny príslušník tretej krajiny odísť do svojej krajiny pôvodu alebo do inej krajiny, do ktorej môže oprávnene cestovať ð táto osoba opustila územie členských štátov v súlade s rozhodnutím o návrate alebo príkazom na vysťahovanie, ktoré vydal po tom, ako bola daná žiadosť stiahnutá alebo zamietnutá ï.

ò nový

Žiadosť podaná po uskutočnenom vysťahovaní sa považuje za novú žiadosť, ktorá vedie k začatiu nového postupu na určenie zodpovedného členského štátu.

ê 343/2003/ES (prispôsobené)

ð nový

KAPITOLA VI

√ POSTUPY NA PREVZATIE A PRIJATIE SPÄŤ Õ

√ ODDIEL I: Začatie postupu Õ

Článok 420

√ Začatie postupu Õ

1. ProcesPostup určovania členského štátu zodpovedného podľa tohto nariadenia sa začne čo najskôr po tom, ako je členskému štátu prvýkrát podaná žiadosť o azyl ð medzinárodnú ochranu ï.

2. Žiadosť o azyl ð medzinárodnú ochranu ï sa považuje za podanú, keďakonáhle je príslušným orgánom dotknutého členského štátu doručené tlačivo podané žiadateľom o azyl alebo správa, ktorú vypracovali orgány. Ak žiadosť nie je podaná písomne, čas, ktorý uplynie medzi vyhlásením úmyslu a prípravou správy, by mal byť čo najkratší.

3. Na účely tohto nariadenia je postavenie maloletej osoby, ktorá sprevádza žiadateľa o azyl a ktorá spĺňa pojem rodinného príslušníka vymedzený v článku 2, písm.bod i) i), neoddeliteľné od postavenia jeho Ö jej Õ rodiča alebo opatrovníka a zaoberá sa ním členský štát zodpovedný za posúdenie žiadosti tohto rodiča alebo opatrovníka ð o medzinárodnú ochranu ï, aj keď táto maloletá osoba nie je samostatným žiadateľom o azyl ð , pod podmienkou, že je to v jej najlepšom záujme ï. Rovnaký postup sa vzťahuje na deti narodené po tom, ako žiadateľ o azyl pricestoval na územie členských štátov, bez toho, aby bolo potrebné začať nové konanie o prevzatí √ nový postup vo veci ich prevzatia Õ.

4. Ak žiadosť o azyl ð medzinárodnú ochranu ï podal príslušným orgánom členského štátu žiadateľ, ktorý sa nachádza na území iného členského štátu, o určení zodpovedného štátu rozhodne ten členský štát, na území ktorého sa žiadateľ nachádza. Druhý zmienený členský štát je bezodkladne informovaný členským štátom, ktorý dostalobdržal žiadosť, a na účely tohto nariadenia sa potom považuje za členský štát, ktorému bola podaná žiadosť o azyl ð medzinárodnú ochranu ï.

Žiadateľ je písomne informovaný o takomto prevoze ð tomto prevode zodpovednosti ï a o dátume jeho uskutočnenia.

5. Žiadateľa o azyl, ktorý sa nachádza v inom členskom štáte a tam podá žiadosť o azyl ð medzinárodnú ochranu ï po tom, ako stiahol svoju √ prvú Õ žiadosť √ podanú v inom členskom štáte Õ počas procesu určovaniakonania o určenie zodpovedného štátu, vráti ð prijme späť ï za podmienok ustanovených v článkoch 23, 24 a 28 článku 20 členský štát, v ktorom bola podaná ð prvá ï žiadosť o azyl ð medzinárodnú ochranu ï s cieľom ukončiť proces určovaniakonanie o určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl ð medzinárodnú ochranu ï.

Táto povinnosť pominie ð zanikne ï, ak ð je členský štát, ktorý bol požiadaný o ukončenie procesu určovania zodpovedného členského štátu, schopný preukázať, že ï žiadateľ medzitým opustí ð opustil ï územia členských štátov na obdobie najmenej troch mesiacov, alebo získa ð získal ï povolenie na pobyt od √ iného Õ niektorého členského štátu.

ò nový

Žiadosť podaná po takejto neprítomnosti sa považuje za novú žiadosť, ktorá vedie k začatiu nového postupu na určenie zodpovedného členského štátu.

ê 343/2003/ES (prispôsobené)

ð nový

√ Oddiel II: Postupy pre dožiadania o prevzatie Õ

Článok 1721

√ Predloženie dožiadania o prevzatie Õ

1. Ak členský štát, ktorému bola podaná žiadosť o azyl ð medzinárodnú ochranu ï, považuje iný členský štát za zodpovedný za posúdenie tejto žiadosti, môže čo najrýchlejšie a v každom prípade do troch mesiacov od dátumu podania žiadosti v zmysle článku 420 ods. 2 vyzvať √ dožiadať Õ tento iný členský štát, aby prevzal žiadateľa.

Ak dožiadanie o prevzatie nie je podané v lehote do troch mesiacov, zodpovednosť za posúdenie žiadosti o azyl ð medzinárodnú ochranu ï pripadne tomu štátu, v ktorom bola žiadosť podaná.

2. Žiadajúci členský štát môže požiadať o naliehavú odpoveď v prípadoch, keď bola žiadosť o azyl ð medzinárodnú ochranu ï podaná potom, ako bolo zamietnuté povolenie na vstup alebo pobyt, po zatknutí za neoprávnený pobyt alebo po doručení alebo výkone príkazu na odsun √ vysťahovanie Õ, a/alebo ak je žiadateľ zadržiavaný vo väzbe.

V dožiadaní sa uvedie odôvodnenie takejto naliehavej odpovede a lehota, v rámci ktorej sa odpoveď očakáva. Táto lehota je najmenej jeden týždeň.

3. V oboch prípadoch sa dožiadanie o prevzatie iným členským štátom podá za predpokladu použitia štandardného tlačiva √ na štandardnom tlačive Õ, ktoré zahŕňa dôkaz alebo indíciu, ako je opísané v dvoch zoznamoch uvedených v článku 1822 ods. 3 a/alebo príslušné súčasti vyhlásenia žiadateľa o azyl, čo umožní orgánom dožiadaného členského štátu preveriť, či je zodpovedný na základe kritérií ustanovených v tomto nariadení.

Pravidlá týkajúce sa prípravy a postupy prenosu √ zasielania Õ dožiadaní sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 4027 ods. 2.

Článok 1822

√ Odpoveď na dožiadanie o prevzatie Õ

1. Dožiadaný členský štát vykoná potrebné kontroly a vynesie rozhodnutie o dožiadaní o prevzatie žiadateľa do dvoch mesiacov od dátumu doručeniaobdržania dožiadania.

2. V konaní o √ postupe na Õ určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl ð medzinárodnú ochranu ï, ktoré je ustanovené √ ktorý je ustanovený Õ v tomto nariadení, sa použijú dôkazné prostriedky a indície.

3. V súlade s postupom stanoveným v článku 2740 ods. 2 sa ustanovia √ zostavia Õ a pravidelne sa revidujú dva zoznamy uvádzajúce dôkazné prostriedky a indície podľa týchto kritérií:

a) dDôkaz:

i) vVzťahuje sa na formálny dôkaz, ktorý určuje zodpovednosť podľa tohto nariadenia, pokiaľ ho nevyvráti dôkaz o opaku;.

ii) čČlenské štáty poskytnú výboru ustanovenému v článku 27 40 vzory rôznych typov administratívnych dokumentov podľa typológie ustanovenej v zozname formálnych dôkazov;.

b) iIndícia:

i) vVzťahuje sa na indikatívne prvky, ktoré, hoci sú vyvrátiteľné, v určitých prípadoch môžu byť dostatočné podľa dôkaznej hodnoty, ktorá sa im pripísala;.

ii) ichJej dôkazná hodnota vo vzťahu k zodpovednosti za posúdenie žiadosti o azyl ð medzinárodnú ochranu ï sa ohodnotí osobitne v každom konkrétnom prípade.

4. Požiadavka dôkazu by nemala prekročiť rámec toho, čo je potrebné pre náležité uplatňovanie tohto nariadenia.

5. Ak neexistuje žiaden formálny dôkaz, dožiadaný členský štát uzná svoju zodpovednosť, ak sú indície logické, overiteľné a dostatočne podrobné na ustanovenie zodpovednosti.

6. Ak žiadajúcipožadujúci členský štát žiadal o bezodkladné vybavenie v súlade s článkom 1721 ods. 2, dožiadaný členský štát vynaloží všetko úsilie na to, aby splnil požadovanú lehotu. Vo výnimočných prípadoch, keď je možné preukázať, že posúdenie dožiadania o prevzatie žiadateľa je mimoriadne zložité, môže dožiadaný členský štát odovzdať svoju odpoveď po požadovanej lehote, v každom prípade však do jedného mesiaca. V takýchto situáciách musí dožiadanýpožiadaný členský štát oznámiť svoje rozhodnutie o odložení odpovede žiadajúcemu členskému štátu oproti pôvodne požadovanej lehote.

7. Nekonanie v dvojmesačnej lehote uvedenej v ods. 1 a v jednomesačnej lehote uvedenej v ods. 6 sa rovná akceptovaniu dožiadania a ukladá povinnosť prevziať danú osobu, ako aj √ povinnosť Õ zabezpečiť náležité dojednania √ opatrenia Õ pre jej príchod.

√ Oddiel II: Postupy pre dožiadania o prijatie späť Õ

Článok 20 23

√ Predloženie dožiadania o prijatie späť Õ

ê 343/2003/ES (prispôsobené)

ð nový

1. Žiadateľ o azyl sa vráti ð Ak členský štát, v ktorom bola podaná následná žiadosť o medzinárodnú ochranu alebo na území ktorého sa zdržuje žiadateľ alebo iná osoba uvedená v článku 18 ods. 1 písm. d) bez povolenia na pobyt, považuje za zodpovedný iný členský štát, ï v súlade s článkom 420 ods. 5 a článkom 1618 ods. 1 písm. c)b), d)c) a e)d), takto: ð môže tento iný členský štát požiadať, aby prijal späť žiadateľa. ï

ò nový

2. V prípade následnej žiadosti o medzinárodnú ochranu sa dožiadanie o prijatie späť dotknutej osoby podá čo najskôr, vždy však do dvoch mesiacov od získania kladného výsledku zo systému EURODAC vymedzeného v článku 6 ods. 5 nariadenia (ES) č. [.../...] [, ktoré sa týka zriadenia systému „EURODAC“ na porovnávanie odtlačkov prstov pre účinné uplatňovanie Dublinského nariadenia].

Ak sa dožiadanie o prijatie späť žiadateľa, ktorý podal následnú žiadosť o medzinárodnú ochranu, zakladá na inom dôkaze než na údajoch získaných zo systému EURODAC, zašle sa dožiadanému členskému štátu do troch mesiacov od dátumu podania žiadosti o medzinárodnú ochranu v zmysle článku 20 ods. 2.

3 Ak následnej žiadosti o medzinárodnú ochranu niet a ak sa žiadajúci členský štát rozhodne prehľadávať systém EURODAC v súlade s článkom 13 nariadenia (ES) č. [.../...] [, ktoré sa týka zriadenia systému „EURODAC“ na porovnávanie odtlačkov prstov pre účinné uplatňovanie Dublinského nariadenia], dožiadanie o prijatie späť dotknutej osoby sa podá čo najskôr, vždy však do dvoch mesiacov od získania kladného výsledku zo systému EURODAC vymedzeného v článku 13 ods. 4 nariadenia uvedeného nariadenia.

Ak sa dožiadanie o prijatie späť dotknutej osoby zakladá na inom dôkaze než na údajoch získaných zo systému EURODAC, zašle sa dožiadanému členskému štátu do troch mesiacov odo dňa, kedy žiadajúci členský štát získal vedomosť o tom, že v prípade dotknutej osoby môže byť zodpovedným iný členský štát.

4. Ak sa dožiadanie o prijatie späť žiadateľa alebo inej osoby uvedenej v článku 18 ods. 1 písm. d) nepodá v lehotách stanovených v odsekoch 2 a 3, je zodpovedným za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu ten členský štát, v ktorom bola podaná následná žiadosť alebo na území ktorého sa osoba zdržuje bez povolenia na pobyt.

ê 343/2003/ES (prispôsobené)

ð nový

5 a) Ddožiadanie o vrátenie ð prijatie späť ï žiadateľa √ alebo inej osoby uvedenej v článku 18 ods. 1 písm. d) Õ ð sa podáva na štandardnom tlačive a s uvedením dôkazu alebo indície a/alebo príslušných prvkov z vyjadrení osoby, ï musí obsahovať informácie ktoré umožnia √ orgánom Õ √ dožiadaného Õ dožiadanému členského štátu overiť si že √ či Õ je zodpovedný.

3. Pravidlá dôkazného konania a ich výklad a pravidlá týkajúce sa prípravy a postupov prenosu √ zasielania Õ dožiadaní sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 27 ods. 240 ods. 2.

Článok 24

√ Odpoveď na dožiadanie o prijatie späť Õ

(b)1. √ Dožiadaný Õ členský štát, ktorý bol vyzvaný, aby vrátil žiadateľa, je povinný vykonať √ vykoná Õ potrebné kontroly a √ rozhodne o dožiadaní Õ √ o prijatie späť dotknutej osoby Õ odpovedať na dožiadanie, ktoré mu bolo adresované čo najskôr a za žiadnych okolností nie neskôr ako √ , najneskôr však Õ do mesiaca odo dožiadania o súhlas √ dňa doručenia dožiadania Õ. Ak sa dožiadanie zakladá na údajoch získaných zo systému Eurodac, táto lehota sa skráti na dva týždne.

c)2. ak dožiadaný členský štát neoznámi svoje rozhodnutie √ Nekonanie Õ v lehote jedného mesiaca alebo dvoch týždňov uvedených v písm. b) odseku 1 , √ sa rovná akceptovaniu dožiadania Õ ða ukladá povinnosť ï považuje sa to za jeho súhlas ð prijať späť ï s tým, že vráti žiadateľa o azyl √ dotknutú osobu Õ ð , ako aj povinnosť zabezpečiť náležité opatrenia pre jej príchod. ï;

d) členský štát, ktorý súhlasí s tým, že vráti žiadateľa o azyl, je povinný znovu pripustiť túto osobu na svoje územie. Odovzdanie sa uskutoční v súlade s vnútroštátnym právom požadujúceho členského štátu po porade medzi dotknutými členskými štátmi, akonáhle to je prakticky možné a najneskôr do šiestich mesiacov od akceptovania dožiadania o prevzatie iným členským štátom alebo rozhodnutia o odvolaní alebo preskúmaní, ak sa pripúšťa odkladný účinok.

e) žiadajúci členský štát oznámi žiadateľovi o azyl rozhodnutie o tom, že ho vráti zodpovedný členský štát. V rozhodnutí sa uvedú dôvody, na ktorých sa zakladá. Obsahuje podrobné údaje o lehotách na uskutočnenie odovzdania, a ak to je potrebné, obsahuje informácie o mieste a čase, v ktorom sa má žiadateľ dostaviť, ak cestuje do zodpovedného členského štátu vlastnou dopravou. Voči tomuto rozhodnutiu sa možno odvolať alebo ho je možné preskúmať. Odvolaním ani preskúmaním tohto rozhodnutia sa nepozastaví vykonávanie odovzdania, iba ak súdy alebo príslušné orgány takto rozhodnú v každom jednotlivom prípade, ak to vnútroštátne právne predpisy umožňujú.

Ak to je potrebné, žiadajúci členský štát zabezpečí žiadateľovi o azyl laissez passer (priepustku) v podobe prijatej v súlade s postupom uvedeným v článku 27 ods. 2.

Zodpovedný členský štát podľa potreby informuje žiadajúci členský štát o bezpečnom príchode žiadateľa o azyl alebo o skutočnosti, že sa nedostavil v stanovenej lehote.

2. Ak sa odovzdanie neuskutoční v lehote šiestich mesiacov, zodpovednosť pripadne členskému štátu, v ktorom bola podaná žiadosť o azyl. Táto lehota sa môže predĺžiť najviac na jeden rok, ak sa odovzdanie nemohlo uskutočniť kvôli uväzneniu, alebo najviac na osemnásť mesiacov, ak sa žiadateľ o azyl skrýva.

3. Pravidlá dôkazného konania a ich výklad a pravidlá týkajúce sa prípravy a postupov prenosu dožiadaní sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 27 ods. 2.

4. Doplňujúce pravidlá na vykonávanie odovzdania sa môžu prijať v súlade s postupom uvedeným v článku 27 ods. 2

√ Oddiel IV: Procesné záruky Õ

Článok 1925

√ Oznámenie rozhodnutia o odovzdaní Õ

1. Keď dožiadaný členský štát akceptuje, že má prevziať √ súhlasí s prevzatím alebo Õ vrátením ð prijatím späť ï žiadateľa √ alebo inej osoby uvedenej v článku 18 ods. 1 písm. d) Õ, √ žiadajúci Õ členský štát, v ktorom bola podaná žiadosť o azyl, oznámi žiadateľovi √ dotknutej osobe Õ rozhodnutie o tom, že neposúdi žiadosť a o povinnosti odovzdať žiadateľa √ rozhodnutie o jej odovzdaní Õ do zodpovedného √ členského Õ štátu √ a v príslušných prípadoch aj rozhodnutie neposudzovať jej žiadosť o medzinárodnú ochranu Õ. ð Toto oznámenie sa uskutoční písomne v jazyku, o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu táto osoba rozumie, a to najneskôr do pätnástich pracovných dní odo dňa doručenia odpovede dožiadaného členského štátu ï.

2. V rozhodnutí uvedenom v odsekuods. 1 sa uvedú dôvody, na ktorých sa zakladá. ð vrátane opisu hlavných krokov v rámci postupu, ktoré viedli k tomuto rozhodnutiu. Uvedú sa v ňom informácie o dostupných právnych opravných prostriedkoch a lehotách, v ktorých sa tieto prostriedky uplatňujú, ako aj informácie o osobách alebo subjektoch, ktoré môžu danej osobe poskytnúť konkrétnu právnu pomoc a/alebo zastúpenie. ï Obsahuje podrobné údaje o lehoteách na uskutočnenie odovzdania, a ak to je potrebné, obsahuje informácie o √ tom, kde a kedy Õ mieste a čase, v ktorom sa má žiadateľ √ dotknutá osoba Õ dostaviť, ak cestuje do zodpovedného členského štátu vlastnou dopravou. ð Lehoty na uskutočnenie odovzdania sa stanovia tak, aby osoba mala primeraný čas na využitie opravného prostriedku v súlade s článkom 26. ï Voči tomuto rozhodnutiu sa možno odvolať alebo ho je možné preskúmať. Odvolaním ani preskúmaním tohto rozhodnutia sa nepozastaví vykonávanie odovzdania, iba ak súdy alebo príslušné orgány takto rozhodnú v každom jednotlivom prípade, ak to vnútroštátne právne predpisy umožňujú.

ò nový

Článok 26

Opravné prostriedky

1. Žiadateľ alebo iná osoba uvedená v článku 18 ods. 1 písm. d) má právo na účinný súdny opravný prostriedok vo forme odvolania proti rozhodnutiu o odovzdaní uvedenému v článku 25 alebo vo forme vecného alebo právneho preskúmania tohto rozhodnutia, a to na súdnom orgáne.

2. Členské štáty stanovia primeranú lehotu, v rámci ktorej môže dotknutá osoba uplatniť svoje právo na účinný súdny opravný prostriedok podľa odseku 1.

3. V prípade odvolania proti rozhodnutiu o odovzdaní uvedenému v článku 25 alebo jeho preskúmania orgán uvedený v odseku 1 tohto článku rozhodne ex-officio čo najskôr, najneskôr však do siedmich pracovných dní od podania odvolania alebo preskúmania, o tom, či dotknutá osoba môže alebo nemôže zotrvať na území daného členského štátu až do prijatia rozhodnutia vo veci odvolania alebo preskúmania.

4. Odovzdanie sa nesmie uskutočniť pred prijatím rozhodnutia uvedeného v odseku 3. V rozhodnutí, ktorým sa dotknutej osobe nepovoľuje zotrvať na území daného členského štátu až do prijatia rozhodnutia vo veci odvolania alebo preskúmania, sa uvedú dôvody, na ktorých sa toto rozhodnutie zakladá.

5. Členské štáty zabezpečia, aby dotknutá osoba mala prístup k právnej pomoci a/alebo zastúpeniu a v prípade potreby aj k jazykovej pomoci.

6. Členské štáty zabezpečia bezplatné poskytnutie právnej pomoci a/alebo zastúpenia, ak dotknutá osoba nie je schopná hradiť s tým spojené náklady.

Postupy na prístup k právnej pomoci a/alebo zastúpeniu sa ustanovia vo vnútroštátnom práve.

Oddiel V. Zadržanie na účely odovzdania

Článok 27

Zadržanie

1. Členské štáty nebudú zadržiavať osobu len z toho dôvodu, že je žiadateľom o medzinárodnú ochranu v súlade so smernicou 2005/85/ES.

2. Bez toho, aby bol dotknutý článok 8 ods. 2 smernice […/…/…] [, ktorou sa ustanovujú minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl], platí, že v prípadoch, v ktorých sa to ukáže ako nevyhnutné, pri individuálnom posúdení každého jednotlivého prípadu a pokiaľ pri nich nie je možné účinne uplatniť iné, miernejšie donucovacie opatrenia, môžu členské štáty žiadateľa o azyl alebo inú osobu uvedenú v článku 18 ods. 1 písm. d), o ktorých sa rozhodlo v rozhodnutí o odovzdaní do zodpovedného členského štátu, zadržiavať na určitom mieste, len ak existuje značné riziko ich úteku.

3. Pri zvažovaní uplatnenia iných, miernejších donucovacích prostriedkov na účely odseku 2 tohto článku členské štáty vezmú do úvahy také možné prostriedky, ako je napríklad pravidelné hlásenie sa úradom, zloženie finančnej zábezpeky, povinnosť zostať na určenom mieste alebo iné opatrenia zamerané na predchádzanie riziku úteku.

4. Zadržanie podľa odseku 2 sa môže uplatniť len od okamihu, keď sa rozhodnutie o odovzdaní do zodpovedného členského štátu dotknutej osobe oznámilo v súlade s článkom 25, až do odovzdania tejto osoby zodpovednému členskému štátu.

5. Zadržanie podľa odseku 2 sa nariadi na čo najkratšie možné obdobie. Nesmie trvať dlhšie než je opodstatnene nevyhnutné na vykonanie administratívnych postupov, ktoré sú potrebné pre uskutočnenie odovzdania.

6. Zadržanie podľa odseku 2 nariadia justičné orgány. V naliehavých prípadoch ho môžu nariadiť administratívne orgány, v takom prípade musia justičné orgány potvrdiť príkaz na zadržanie do 72 hodín od začatia zadržiavania. Ak justičný orgán rozhodne, že zadržanie je v rozpore so zákonom, dotknutá osoba bude okamžite prepustená.

7. Zadržanie podľa odseku 2 sa nariadi písomne s uvedením faktických a právnych dôvodov, pričom sa uvedú najmä dôvody, na základe ktorých sa usudzuje, že existuje značné riziko, že dotknutá osoba sa vydá na útek, a takisto sa uvedie aj čas trvania zadržania.

Zadržaným osobám sa bezodkladne a v jazyku, o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu tieto osoby rozumejú, oznámia dôvody zadržania, plánovaný čas trvania zadržania a postupy na napadnutie príkazu na zadržanie, ktoré ustanovuje vnútroštátny právny poriadok.

8. V prípade každej zadržanej osoby podľa odseku 2 bude justičný orgán buď na základe žiadosti tejto osoby alebo ex-officio s primeranou pravidelnosťou preskúmavať, či sa má pokračovať v zadržiavaní. Zadržanie sa nesmie neprimerane predlžovať.

9. Členské štáty zabezpečia v prípadoch zadržiavania podľa odseku 2 prístup k právnej pomoci a/alebo zastúpeniu, ktoré budú v prípadoch, keď dotknutá osoba nie je schopná hradiť s tým súvisiace náklady, poskytnuté bezplatne.

Postupy na prístup k právnej pomoci a/alebo zastúpeniu v takýchto prípadoch sa ustanovia vo vnútroštátnom práve.

10. Maloleté osoby sa nesmú zadržiavať okrem prípadov, keď je to v ich najlepšom záujme podľa ustanovení článku 7 tohto nariadenia a v súlade s individuálnym posúdením ich situácie v súlade s článkom 11 ods. 5 smernice […/…/ES] [, ktorou sa ustanovujú minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl].

11. Maloleté osoby bez sprievodu sa nesmú zadržiavať.

12. Členské štáty zabezpečia, aby žiadatelia o azyl zadržaní v súlade s týmto článkom mali rovnakú úroveň podmienok prijímania pre zadržaných žiadateľov ako je úroveň stanovená predovšetkým v článkoch 10 a 11 smernice […/…/…] [, ktorou sa ustanovujú minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl].

ê 343/2003/ES (prispôsobené)

ð nový

√ Oddiel VI: Odovzdania Õ

Článok 1928

√ Modality a lehoty Õ

13. Odovzdanie žiadateľa √ alebo inej osoby uvedenej v článku 18 ods. 1 písm. d)Õ zo √ žiadajúceho Õ členského štátu, v ktorom bola podaná žiadosť o azyl, √ do zodpovedného členského štátu Õ zodpovednému členskému štátu , sa uskutoční v súlade s vnútroštátnym právom √ žiadajúceho Õ prvého členského štátu, po porade medzi dotknutými členskými štátmi, akonáhle to je prakticky možné a najneskôr do šiestich mesiacov od akceptovania dožiadania √ iného členského štátu o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby Õ o prevzatie alebo ð konečného ï rozhodnutia o odvolaní alebo preskúmaní, ak sa pripúšťa ð je v súlade s článkom 26 ods. 3 priznaný ï odkladný účinok.

Ak to je potrebné, žiadajúci členský štát zabezpečí žiadateľovi o azyl laissez passer (priepustku) v podobe prijatej v súlade s postupom uvedeným v článku 4027 ods. 2.

Zodpovedný členský štát podľa potreby informuje žiadajúci členský štát o bezpečnom príchode žiadateľa o azyl √ dotknutej osoby Õ alebo o skutočnosti, že sa nedostavil √ nedostavila Õ v stanovenej lehote.

24. Ak sa odovzdanie neuskutoční v lehote šiestich mesiacov, ð zodpovedný členský štát bude zbavený svojej povinnosti prevziať alebo prijať späť dotknutú osobu a táto zodpovednosť sa presúva na žiadajúci členský štát ï zodpovednosť pripadne členskému štátu, v ktorom bola podaná žiadosť o azyl. Táto lehota sa môže predĺžiť najviac na jeden rok, ak sa odovzdanie nemohlo uskutočniť kvôli uväzneniu √ dotknutej osoby Õ, alebo najviac na osemnásť mesiacov, ak sa žiadateľ o azyl skrýva √ je dotknutá osoba na úteku Õ.

ò nový

3. Ak bola osoba odovzdaná chybne alebo ak bolo rozhodnutie o odovzdaní na základe odvolania zrušené po tom, ako sa uskutočnilo odovzdanie, tak členský štát, ktorý uskutočnil odovzdanie, bezodkladne prijme túto osobu späť.

ê 1103/2008/ES, bod 3 odseky 2 a 3 prílohy

45. Komisia môže prijať doplňujúce pravidlá na vykonávanie odovzdania. Uvedené opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 27 40 ods. 3.

ò nový

Článok 29

Náklady odovzdania

1. Náklady, ktoré je potrebné vynaložiť na odovzdanie žiadateľa alebo inej osoby uvedenej v článku 18 ods. 1 písm. d) do zodpovedného členského štátu, nesie odovzdávajúci členský štát.

2. Ak sa má dotknutá osoba vrátiť späť do členského štátu v dôsledku chybného odovzdania alebo rozhodnutia o odovzdaní, ktoré bolo na základe odvolania zrušené po tom, ako sa uskutočnilo odovzdanie, je za náklady spojené s odovzdaním dotknutej osoby naspäť na jeho územie zodpovedný ten členský štát, ktorý uskutočnil pôvodné odovzdanie.

3. Úhrada nákladov odovzdania sa nesmie žiadať od osôb, ktoré sa majú odovzdať podľa tohto nariadenia.

4. V súlade s postupom uvedeným v článku 40 ods. 2 sa môžu prijať doplňujúce pravidlá týkajúce sa povinnosti vysielajúceho členského štátu hradiť náklady odovzdaní.

Článok 30

Výmena relevantných informácií pred uskutočnením odovzdaní

1. Vo všetkých prípadoch odovzdaní odovzdávajúci členský štát informuje prijímajúci členský štát o tom, či je osoba schopná byť odovzdaná. Odovzdajú sa len tie osoby, ktoré sú schopné byť odovzdané.

2. Členský štát uskutočňujúci odovzdanie oznámi zodpovednému členskému štátu tie osobné údaje o odovzdávanej osobe, ktoré sú náležité, relevantné a primerané na výlučný účel, ktorým je zabezpečiť, aby príslušné azylové orgány zodpovedného členského štátu boli schopné poskytnúť žiadateľovi primeranú pomoc vrátane potrebnej zdravotnej starostlivosti a zabezpečiť kontinuitu, pokiaľ ide o ochranu a práva poskytované týmto nariadením a smernicou […/…/ES][, ktorou sa ustanovujú minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl]. Tieto informácie sa oznámia v počiatočnom štádiu a najneskôr sedem pracovných dní pred uskutočnením odovzdania, s výnimkou prípadov, keď o nich členský štát získa vedomosť neskôr.

3. Členské štáty si vymieňajú najmä tieto informácie:

a) v príslušných prípadoch kontaktné údaje rodinných príslušníkov alebo ostatných príbuzných v prijímajúcom členskom štáte;

b) v prípade maloletých osôb informácie týkajúce sa úrovne ich vzdelania;

c) informácie o veku žiadateľa;

d) akékoľvek ďalšie informácie, ktoré odosielajúci členský štát považuje za nevyhnutné pre zabezpečenie práv a osobitných potrieb dotknutej osoby.

4. Výhradne na účel poskytovania starostlivosti alebo liečby, a to najmä pokiaľ ide o osoby so zdravotným postihnutím, starších ľudí, tehotné ženy, maloleté osoby a osoby, ktoré boli mučené, znásilnené alebo vystavené iným závažným formám psychologického, fyzického a sexuálneho násilia, poskytne odovzdávajúci členský štát informácie o všetkých osobitných potrebách odovzdávaného žiadateľa, pričom tieto môžu v osobitných prípadoch zahŕňať informácie o fyzickom a duševnom zdraví odovzdávaného žiadateľa. Zodpovedný členský štát zabezpečí, aby sa tieto osobitné potreby zodpovedajúcim spôsobom naplnili, a to najmä pokiaľ ide o nevyhnutnú zdravotnú starostlivosť, ktorá môže byť potrebná.

5. Odovzdávajúci členský štát poskytne zodpovednému členskému štátu informácie uvedené v odseku 4, len ak získal výslovný súhlas žiadateľa a/alebo jeho zástupcu alebo ak je to nevyhnutné na ochranu životne dôležitých záujmov jednotlivca alebo inej osoby, ak daná osoba nie je fyzicky alebo právne spôsobilá na udelenie súhlasu. Odovzdávajúci členský štát tieto informácie po ukončení odovzdania okamžite vymaže.

6. Spracovanie osobných zdravotných údajov vykonáva len odborný zdravotnícky pracovník, ktorý je podľa vnútroštátneho práva alebo pravidiel ustanovených príslušnými vnútroštátnymi orgánmi povinný zachovávať služobné tajomstvo, alebo iná osoba, ktorá podlieha rovnocennej povinnosti zachovať tajomstvo. Týmto odborným zdravotníckym pracovníkom a osobám prijímajúcim a spracúvajúcim tieto informácie sa poskytne náležitá lekárska odborná príprava a odborná príprava zameraná na náležité spracovanie citlivých osobných údajov o zdraví.

7. Výmena informácií podľa tohto článku sa uskutočňuje len medzi orgánmi, ktoré boli Komisii oznámené v súlade s článkom 33 prostredníctvom elektronickej komunikačnej siete „DubliNet“ zriadenej podľa článku 18 nariadenia (ES) č. 1560/2003. Orgány oznámené podľa článku 33 tohto nariadenia takisto uvedú odborných zdravotníckych pracovníkov, ktorí sú oprávnení na spracovanie informácií uvedených v odseku 4. Informácie poskytnuté v rámci výmeny informácií sa môžu použiť len na účely uvedené v odsekoch 2 a 4 tohto článku.

8. V záujme uľahčenia výmeny informácií medzi členskými štátmi sa v súlade s postupom uvedeným v článku 40 ods. 2 prijme štandardný formulár na zasielanie údajov, ktorých výmena je povinná podľa tohto článku.

9. Na výmenu informácií podľa tohto článku sa vzťahujú pravidlá stanovené v článku 32 ods. 8 až 12.

Oddiel VII: Dočasné pozastavenie odovzdaní

Článok 31

1. Ak členský štát čelí osobitne naliehavej situácii, ktorá kladie výnimočne ťažkú záťaž na jeho prijímacie kapacity, azylový systém alebo infraštruktúru a ak by odovzdávanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu podľa tohto nariadenia do tohto členského štátu mohlo spôsobiť jeho ešte väčšie zaťaženie, môže tento členský štát požiadať o pozastavenie takýchto odovzdaní.

Táto žiadosť sa predkladá Komisii. V žiadosti sa uvedú dôvody, na ktorých sa zakladá, a jej obsahom bude najmä:

a) podrobný opis osobitne naliehavej situácie, ktorá kladie výnimočne ťažkú záťaž na prijímacie kapacity, azylový systém alebo infraštruktúru žiadajúceho členského štátu, spolu s príslušnými štatistickými údajmi a podpornými dôkazmi;

b) odôvodnená predpoveď možného vývoja situácie v krátkodobom výhľade;

c) odôvodnené vysvetlenie, ako by odovzdávanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu podľa tohto nariadenia mohlo spôsobiť ďalšie zaťaženie prijímacích kapacít, azylového systému alebo infraštruktúry žiadajúceho členského štátu, spolu s príslušnými štatistickými údajmi a podpornými dôkazmi.

2. Ak Komisia zastáva názor, že okolnosti, ktoré existujú v určitom členskom štáte, môžu viesť k takej úrovni ochrany žiadateľov o medzinárodnú ochranu, ktorá nie je v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva a najmä v súlade so smernicou […/…/ES], ktorou sa ustanovujú minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl, a so smernicou 2005/85/ES, môže v súlade s postupom stanoveným v odseku 4 rozhodnúť, že sa všetky odovzdania žiadateľov podľa tohto nariadenia do príslušného členského štátu pozastavujú.

3. Ak má členský štát obavy, že okolnosti, ktoré existujú v inom členskom štáte, by mohli viesť k takej úrovni ochrany žiadateľov o medzinárodnú ochranu, ktorá by nebola v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva a najmä v súlade so smernicou […/…/ES] [, ktorou sa ustanovujú minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl] a so smernicou 2005/85/ES, môže požiadať, aby sa všetky odovzdania žiadateľov podľa tohto nariadenia do príslušného členského štátu pozastavili.

Táto žiadosť sa predkladá Komisii. V žiadosti sa uvedú jej dôvody a najmä podrobné informácie o situácii v dotknutom členskom štáte, ktoré poukazujú na možný nesúlad s právnymi predpismi Spoločenstva a najmä so smernicou […/…/ES] [, ktorou sa ustanovujú minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl] a so smernicou 2005/85/ES.

4. Komisia môže po prijatí žiadosti podľa odseku 1 alebo 3, prípadne na vlastný podnet podľa odseku 2, rozhodnúť, že sa všetky odovzdania žiadateľov podľa tohto nariadenia do príslušného členského štátu pozastavujú. Takéto rozhodnutie sa prijme čo najskôr, najneskôr však do jedného mesiaca od prijatia žiadosti. V rozhodnutí o pozastavení odovzdaní sa uvedú dôvody, na ktorých sa zakladá, pričom sa uvedie najmä:

a) podrobné posúdenie všetkých relevantných okolností existujúcich v členskom štáte, do ktorého by sa mali pozastaviť odovzdania;

b) podrobné posúdenie možného dopadu pozastavenia odovzdaní na ostatné členské štáty;

c) navrhovaný deň nadobudnutia účinnosti pozastavenia odovzdaní;

d) akékoľvek osobitné podmienky, s ktorými je spojené takéto pozastavenie.

5. Komisia oznámi rozhodnutie o pozastavení všetkých odovzdaní žiadateľov podľa tohto nariadenia do príslušného členského štátu Rade a členským štátom. Ktorýkoľvek členský štát môže toto rozhodnutie Komisie predložiť Rade do jedného mesiaca od prijatia oznámenia. Rada môže kvalifikovanou väčšinou prijať odlišné rozhodnutie do jedného mesiaca od tohto predloženia zo strany členského štátu.

6. Po prijatí rozhodnutia Komisie o pozastavení odovzdaní do členského štátu sú za posúdenie žiadostí tých žiadateľov o medzinárodnú ochranu, ktorých odovzdania boli pozastavené, zodpovedné tie členské štáty, v ktorých sa tieto osoby nachádzajú.

V rámci rozhodnutia o pozastavení odovzdaní do členského štátu sa náležite zohľadní potreba zabezpečiť ochranu maloletých osôb a jednotu rodiny.

7. Rozhodnutie o pozastavení odovzdaní do členského štátu podľa odseku 1 odôvodňuje poskytnutie pomoci na núdzové opatrenia stanovené v článku 5 rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 573/2007/ES[35] na základe žiadosti o pomoc tohto členského štátu.

8. Odovzdania sa môžu pozastaviť na obdobie, ktoré nesmie byť dlhšie ako 6 mesiacov. Ak dôvody na opatrenia pretrvávajú aj po šiestich mesiacoch, Komisia môže na žiadosť dotknutého členského štátu podľa odseku 1 alebo na vlastný podnet rozhodnúť, že sa uplatňovanie týchto opatrení predĺži na ďalších šesť mesiacov. Použije sa odsek 5.

9. Žiadne ustanovenie tohto článku sa nesmie vykladať v tom zmysle, že členským štátom poskytuje výnimku z ich všeobecnej povinnosti prijať všetky opatrenia všeobecnej alebo osobitnej povahy potrebné na zabezpečenie splnenia záväzkov, ktoré im vyplývajú z právnych predpisov Spoločenstva v oblasti azylu a najmä z tohto nariadenia, zo smernice […/…/ES], ktorou sa ustanovujú minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl, a zo smernice 2005/85/ES.

ê 343/2003/ES (prispôsobené)

ð nový

KAPITOLA VIVII

ADMINISTRATÍVNA SPOLUPRÁCA

Článok 2132

√ Spoločné využívanie informácií Õ

1. Každý členský štát oznámi ktorémukoľvek členskému štátu, ktorý o to požiada, osobné údaje týkajúce sa žiadateľa o azyl, ktoré sú primerané, relevantné a nie sú nadbytočné na:

a) určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl ð medzinárodnú ochranu; ï

b) posúdenie žiadosti o ð medzinárodnú ochranu ï azyl;

c) plnenie akéhokoľvek záväzku vyplývajúceho z tohto nariadenia.

2. Informácie uvedené v odseku 1 sa môžu vzťahovať iba na:

a) osobné údaje žiadateľa, a ak je to potrebné, na jeho rodinných príslušníkov (celé meno a podľa potreby predchádzajúce meno, prezývky alebo pseudonymy; štátnu príslušnosť, súčasnú alebo predchádzajúcu; dátum a miesto narodenia);

b) osobné a cestovné doklady (odkazy, platnosť, dátum vydania, vydávajúci orgán, miesto vydania atď.);

c) iné informácie potrebné na zistenie totožnosti žiadateľa vrátane odtlačkov prstov spracovaných v súlade s nariadením (ES) č. 2725/2000 [.../...]√[, ktoré sa týka zriadenia systému „EURODAC“ na porovnávanie odtlačkov prstov pre účinné uplatňovanie Dublinského nariadenia Õ;

d) miesta pobytu a precestované trasy;

e) povolenia na pobyt alebo víza vydané členským štátom;

f) miesto podania žiadosti;

g) dátum podania akejkoľvek predchádzajúcej žiadosti o azyl ð medzinárodnú ochranu ï, dátum podania súčasnej žiadosti o azyl, dosiahnuté štádium v konaní a rozhodnutie, ak bolo prijaté.

3. Okrem toho, ak je to potrebné na posúdenie žiadosti o azyl ð medzinárodnú ochranu ï, zodpovedný členský štát môže požiadať iný členský štát, aby ho informoval, na akých dôvodoch zakladá žiadateľ o azyl svoju žiadosť, a ak je to vhodné, aké boli dôvody akýchkoľvek prijatých rozhodnutí týkajúcich sa žiadateľa. Členský štát môže odmietnuť odpovedať na dožiadaniežiadosť, ktorá mu bolo predloženépredložená, ak by oznámenie takýchto informácií pravdepodobne poškodilo základné záujmy členského štátu alebo ochranu slobôd a základných práv dotknutej osoby alebo iných. V každom prípade, požadované oznámenie informácií podlieha písomnému súhlasu žiadateľa o azyl ð medzinárodnú ochranu, ktorý získava dožiadaný členský štát ï. √ V takomto prípade musí žiadateľ vedieť, k akej informácii vyjadruje svoj súhlas. Õ

4. V každom dožiadaní o informácie √ Každé dožiadanie o informácie Õ ð sa posiela len v súvislosti s jednotlivou žiadosťou o medzinárodnú ochranu. Musia ï sú uvedené sa v ňom uviesť dôvody, na ktorých sa zakladá, a ak má za cieľ overiť, či existuje kritérium, na základe ktorého by pravdepodobne pripadla zodpovednosť dožiadanému členskému štátu, uvedie, na základe akého dôkazu, ako aj príslušné informácie zo spoľahlivých zdrojov o spôsoboch a prostriedkoch, akými žiadateľ vstúpil na územia členských štátov, alebo na akej špecifickej a overiteľnej časti vyhlásenia žiadateľa je založené. Toto znamená, že takéto príslušné informácie zo spoľahlivých zdrojov samy osebeo sebe nie sú dostatočné na určenie zodpovednosti a právomoci členského štátu podľa tohto nariadenia, avšak môžu prispieť k hodnoteniu iných ukazovateľov, ktoré sa týkajú konkrétneho žiadateľa o azyl.

5. Dožiadaný členský štát je povinný odpovedať do šiestich ð štyroch ï týždňov.ð Akékoľvek oneskorenia s odpoveďou musia byť riadne zdôvodnené. Ak zo zisťovania uskutočňovaného dožiadaným členským štátom, ktorý nedodržal maximálnu lehotu, vyplynie, že je zodpovedným štátom, nemôže sa tento členský štát dovolávať uplynutia lehoty stanovenej v článkoch 21 a 23 ako dôvodu, na základe ktorého odmieta vyhovieť dožiadaniu o prevzatie alebo prijatie späť. ï

6. Výmena informácií sa uskutoční na dožiadanie členského štátu a môže sa uskutočniť iba medzi orgánmi, ktorých vymenovanie každým členským štátom bolo oznámené Komisii ð v súlade s článkom 33 ods. 1 ï , ktorá o tom informuje ostatné členské štáty.

7. Vymieňané informácie sa môžu použiť iba na účely ustanovené v ods. 1. V každom členskom štáte sa takéto informácie môžu oznamovať, v závislosti od typu a právomocí prijímajúceho orgánu, iba orgánom a súdom, ktoré sú poverené:

a) určením členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl ð medzinárodnú ochranu; ï

b) posúdením žiadosti o azyl ð medzinárodnú ochranu; ï

c) plnením akéhokoľvek záväzku vyplývajúceho z tohto nariadenia.

8. Členský štát, ktorý odosiela informácie, zabezpečí, aby boli presné a aktuálne. Ak vyjde najavo, že členský štát odoslal informácie, ktoré sú nepresné, alebo ktoré sa nemali odoslať, prijímajúce členské štáty sú o tom ihneď informované. Tieto sú povinné opraviť takéto informácie alebo ich vymazať.

9. Žiadateľ má právo byť na základe žiadosti informovaný o akýchkoľvek spracovávaných údajoch, ktoré sa ho týkajú.

Ak zistí, že pri spracovaní týchto informácií bolo porušené toto nariadenie alebo smernica 95/46/ES Európskeho parlamentu a Rady z 24. októbra 1995 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov (8), najmä preto, že sú neúplné alebo nepresné, má právo na to, aby boli opravené, √ alebo Õ vymazané alebo zablokované.

Orgán, ktorý opravuje, √ alebo Õ vymazáva alebo blokuje údaje, podľa potreby informuje členský štát, ktorý odoslal alebo prijal takéto informácie.

ò nový

Žiadateľ o azyl má právo podať žalobu alebo sťažnosť príslušným orgánom alebo súdom toho členského štátu, ktorý mu odoprel právo na prístup alebo právo na opravu alebo vymazanie údajov, ktoré sa ho týkajú.

ê 343/2003/ES (prispôsobené)

ð nový

10. V každom dotknutom členskom štáte sa vedie evidencia v samostatnej zložke pre dotknuté osoby a/alebo v registri o odoslaní a prijatí vymieňaných informácií.

11. Vymieňané údaje sa uchovávajú tak dlho, ako je potrebné na účely, na ktoré sa vymenili.

12. Ak údaje neboli spracované automaticky, alebo nie sú obsiahnuté v súbore, alebo sa nepočíta s ich zapísaním do súboru, každý členský štát by mal prijať ð prijme ï príslušné opatrenia na zabezpečenie súladu s týmto článkom prostredníctvom účinných kontrol.

Článok 2233

√ Príslušné orgány a zdroje Õ

1. √ Každý členský štát ÕČlenské štáty oznámia Komisii ð bezodkladne ï oznámi ð konkrétne ï orgány zodpovedné za plnenie záväzkov vyplývajúcich z tohto nariadenia ð a akékoľvek zmeny a doplnenia. ï √ Členské štáty Õ a zabezpečia, aby mali tieto orgány potrebné prostriedky na plnenie svojich úloh, a najmä na odpovedanie v stanovených lehotách na dožiadania o informácie, dožiadania o prevzatie a dožiadania o vrátenie ð prijatie späť ï žiadateľov o azyl.

ò nový

2. Komisia uverejní konsolidovaný zoznam orgánov uvedených v odseku 1 v Úradnom vestníku Európskej únie . Ak v tomto zozname nastanú zmeny, Komisia uverejní raz do roka aktualizovaný konsolidovaný zoznam.

3. Orgánom uvedeným v odseku 1 sa poskytne potrebná odborná príprava zameraná na uplatňovanie tohto nariadenia.

ê 343/2003/ES (prispôsobené)

ð nový

24. Pravidlá týkajúce sa vybudovania bezpečných elektronických prenosových kanálov medzi orgánmi uvedenými v odsekuods. 1 na zasielanie dožiadaní ð, odpovedí a všetkej písomnej korešpondencie ï a zabezpečenie toho, aby odosielatelia automaticky dostávali elektronické potvrdenie o doručení, sa ustanovia v súlade s postupom uvedeným v článku 4027 ods. 2.

Článok 2334

√ Administratívne dojednania Õ

1. Členské štáty si môžu na bilaterálnom základe upraviť medzi sebou administratívne dojednania, ktoré sa týkajú praktických aspektov vykonávania tohto nariadenia s cieľom uľahčiť jeho uplatňovanie a zvýšiť jeho účinnosť. Takéto opatrenia sa môžu vzťahovať na:

a) výmeny styčných dôstojníkov;

b) zjednodušenie postupov a skrátenie lehôt vzťahujúcich sa na zasielanie a posúdenie dožiadaní o prevzatie žiadateľov o azyl alebo ich vrátenie ð prijatie späť ï.

2. Dojednania uvedené v ods. 1 sa oznámia Komisii. Komisia ð schváli ï preverí , či opatrenia uvedené v ods. 1 písm. b) √ , po tom, ako preverí, či Õ neporušujú toto nariadenie.

ê 1560/2003 (prispôsobené)

ð nový

√ KAPITOLA VIII Õ

Zmierovací postup

Článok 1435

√ Zmierovací postup Õ

1. V prípade, že členské štáty nemôžu vyriešiť spor , ktorý sa týka buď potreby uskutočniť prevoz alebo spojenia príbuzných na základe článku 15 nariadenia (ES) č. 343/2003, alebo určenia členského štátu, v ktorom by sa príslušné osoby mali znovu stretnúť, ð o akejkoľvek záležitosti, ktorá sa týka uplatňovania tohto nariadenia, ï môžu použiť zmierovacie konanie, ktoré je ustanovené √ zmierovací postup ustanovený Õ v odsekuods. 2tohto článku.

2. Zmierovacie konanie √ Zmierovací postup Õ sa začína na žiadosť jedného zo sporiacich sa členských štátov, ktorá je adresovaná predsedovi výboru zriadeného článkom 2740 nariadenia (ES) č. 343/2003. Vyjadrením súhlasu s použitím zmierovacieho konania √ postupu Õ sa príslušné členské štáty zaväzujú, že v maximálnej možnej miere zohľadnia navrhnuté riešenie.

Predseda výboru vymenuje troch členov výboru zastupujúcich tri členské štáty, ktorých sa netýka daná záležitosť. √ Títo členovia dostanú písomné alebo ústne vyjadrenia strán a po porade Õ Obdržia argumenty strán buď písomne, alebo ústne a po rokovaní navrhnú do mesiaca riešenie, v prípade potreby na základe hlasovania.

Predseda výboru, alebo jeho zástupca vedú diskusiu √ Rozprave predsedá buď predseda výboru, alebo jeho zástupca Õ. Môže predkladať svoje stanoviská, ale nemajú hlasovacie právo √ Môžu vyjadriť svoje stanovisko, ale nemajú hlasovacie právo Õ.

Navrhnuté riešenie, či už ho strany prijmúpríjmu, alebo zamietnu, je konečné a neodvolateľné.

ê 343/2003/ES

KAPITOLA VIIIX

PRECHODNÉ USTANOVENIA A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

ò nový

Článok 36

Sankcie

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby každé zneužitie údajov spracúvaných podľa tohto nariadenia podliehalo účinným, primeraným a odrádzajúcim sankciám vrátane správnych a/alebo trestnoprávnych sankcií v súlade s vnútroštátnym právom.

ê 343/2003/ES (prispôsobené)

Článok 2437

√ Prechodné opatrenia Õ

1. Toto nariadenie nahrádza Dohovor určujúci štát zodpovedný za posúdenie žiadostí o azyl podaných v jednom členskom štáte Európskych spoločenstiev podpísaný v Dubline 15. júna 1990 (Dublinský dohovor).

2. Avšak s cieľom zabezpečenia kontinuity opatrení na určenie členského štátu zodpovedného za žiadosť o azyl, kKeď bola žiadosť podaná po dátume uvedenom v druhom odseku článku 2944, zohľadnia sa okolnosti, na základe ktorých pravdepodobne vyplynie táto zodpovednosť členskému štátu podľa tohto nariadenia, aj keď nastali pred týmto dátumom, s výnimkou okolností uvedených v článku 14 ods. 2.10 ods. 2

3. Keď je v nariadení (ES) č. 2725/2000 odkaz na Dublinský dohovor, takýto odkaz sa považuje za odkaz na toto nariadenie.

Článok2538

√ Výpočet lehôt Õ

1. Každá lehota stanovená v tomto nariadení sa vypočíta takto:

a) ak sa lehota vyjadrená v dňoch, týždňoch alebo mesiacoch má počítať od momentu, v ktorom nastane udalosť alebo sa uskutoční konanie, deň, počas ktorého táto udalosť nastane, alebo sa uskutoční konanie, sa nezapočíta do príslušnej lehoty;

b) lehota vyjadrená v týždňoch alebo mesiacoch sa skončí uplynutím ktoréhokoľvek dňa v poslednom týždni alebo mesiaci, ktorý je tým istým dňom tohto týždňa alebo pripadne na ten istý deň ako deň, počas ktorého nastala udalosť alebo sa uskutočnilo konanie, od ktorého sa má počítať lehota. Ak pri lehote vyjadrenej v mesiacoch deň, v ktorý sa má skončiť, sa nevyskytuje v poslednom mesiaci, takáto lehota sa skončí uplynutím posledného dňa tohto mesiaca;

c) do lehoty sa započítavajú soboty, nedele a štátne sviatky v ktoromkoľvek dotknutom členskom štáte.

2.Dožiadania a odpovede sa zasielajú tak, že sa použije akýkoľvek spôsob, ktorý poskytuje dôkaz o prijatí.

Článok 2639

√ Územná pôsobnosť Õ

Pokiaľ ide o Francúzsku republiku, toto nariadenie sa vzťahuje iba na jej európske územie.

Článok 2740

√ Výbor Õ

1. Komisii pomáha výbor.

2. V prípade, že sa uvádza odkaz na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES.

Lehota stanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace.

ê 1103/2008/ES, bod 3 ods. 4 prílohy

3. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

ê 343/2003/ES (prispôsobené)

Článok 2841

√ Monitorovanie a hodnotenie Õ

Najneskôr do troch rokov od dátumu uvedeného v prvom odseku článku 44 29 podá Komisia správu Európskemu parlamentu a Rade o uplatňovaní tohto nariadenia a podľa potreby navrhne potrebné zmeny a doplnenia. Členské štáty zašlú Komisii všetky informácie potrebné na prípravu tejto správy najneskôr šesť mesiacov pred uplynutím tejto lehoty.

Po predložení tejto správy podá Komisia správu Európskemu parlamentu a Rade o uplatňovaní tohto nariadenia v tom istom čase, ako podáva správy o realizácii systému Eurodac, ktoré sú ustanovené v článku 24 ods. 5 28 nariadenia (ES) č. 2725/2000 √ [.../...] [,ktoré sa týka zriadenia systému „EURODAC“ na porovnávanie odtlačkov prstov pre účinné uplatňovanie Dublinského nariadenia ]Õ.

ò nový

Článok 42

Štatistiky

Členské štáty v súlade s článkom 4 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 862/2007[36] poskytujú Komisii (Eurostatu) štatistiky o uplatňovaní tohto nariadenia a nariadenia (ES) č. 1560/2003.

ê

Článok 43 Zrušenie

Nariadenie (ES) č. 343/2003 sa zrušuje.

Článok 11 ods. 1 a články 13, 14 a 17 nariadenia Komisie (ES) č. 1560/2003 sa zrušujú.

Odkazy na zrušené nariadenie alebo články sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe II.

ê 343/2003/ES(prispôsobené) (prispôsobené)

ð nový

Článok 2944

√ Nadobudnutie účinnosti a uplatniteľnosť Õ

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie .

Vzťahuje sa na žiadosti o azyl ð medzinárodnú ochranu ï podané v čase od prvého dňa šiesteho mesiaca po nadobudnutí jeho účinnosti a od tohto dátumu sa bude vzťahovať na každé dožiadanie o prevzatie alebo vrátenie ð prijatie späť ï žiadateľov o azyl bez ohľadu na dátum, kedy bola žiadosť podaná. Členský štát zodpovedný za posúdenie žiadosti o azyl ð medzinárodnú ochranu ï, ktorá bola podaná pred týmto dátumom, sa určí podľa kritérií stanovených v √ nariadení (ES) č. 343/2003 Õ Dublinskom dohovore.

Toto nariadenie je záväzné vo svojej celistvosti a priamo uplatniteľné v členských štátoch záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch v súlade so Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva.

V [...]

Za Európsky parlament

predseda […]

za Radul

predseda […]

⎡

PRÍLOHA I

Zrušené nariadenie (uvedené v článku 43)

Nariadenie (ES) č. 343/2003

(Ú. v. EÚ L 50, 25. 2. 2003)

Nariadenie Komisie (ES) č. 1560/2003 – jedine články 11 ods. 1, 13, 14 a 17

(Ú. v. EÚ L 222, 5. 9. 2003)

⎡

PRÍLOHA II

Tabuľka zhody

Nariadenie (ES) č. 343/2003 | Toto nariadenie |

článok 1 | článok 1 |

článok 2 písm. a) | článok 2 písm. a) |

článok 2 písm. b) | vypustený |

článok 2 písm. c) | článok 2 písm. b) |

článok 2 písm. d) | článok 2 písm. c) |

článok 2 písm. e) | článok 2 písm. d) |

článok 2 písm. f) | článok 2 písm. e) |

článok 2 písm. g) | článok 2 písm. f) |

- | článok 2 písm. g) |

článok 2 písm. h) až k) | článok 2 písm. h) až k) |

- | článok 2 ods. 1 |

článok 3 ods. 1 | článok 3 ods. 1 |

článok 3 ods. 2 | článok 17 ods. 1 |

článok 3 ods. 3 | článok 3 ods. 3 |

článok 3 ods. 4 | článok 4 ods. 1 uvádzacia veta |

- | článok 4 písm. a) až g) |

- | článok 4 ods. 2 a 3 |

článok 4 ods. 1 až 5 | článok 20 ods. 1 až 5 |

- | článok 20 ods. 5 tretí pododsek |

- | článok 5 |

- | článok 6 |

článok 5 ods. 1 | článok 7 ods. 1 |

článok 5 ods. 2 | článok 7 ods. 2 |

- | článok 7 ods. 3 |

článok 6 prvý pododsek | článok 8 ods. 1 |

- | článok 8 ods. 3 |

článok 6 druhý pododsek | článok 8 ods. 4 |

článok 7 | článok 9 |

článok 8 | článok 10 |

článok 9 | článok 13 |

článok 10 | článok 14 |

článok 11 | článok 15 |

článok 12 | článok 16 |

článok 13 | článok 3 ods. 2 |

článok 14 | článok 12 |

článok 15 ods. 1 | článok 17 ods. 2 prvý pododsek |

článok 15 ods. 2 | článok 11 ods. 1 |

článok 15 ods. 3 | článok 8 ods. 2 |

článok 15 ods. 4 | článok 17 ods. 2 štvrtý pododsek |

článok 15 ods. 5 | článok 8 ods. 5 a článok 11 ods. 2 |

článok 16 ods. 1 písm. a) | článok 18 ods. 1 písm. a) |

článok 16 ods. 1 písm. b) | článok 18 ods. 2 |

článok 16 ods. 1 písm. c) | článok 18 ods. 1 písm. b) |

článok 16 ods. 1 písm. d) | článok 18 ods. 1 písm. c) |

článok 16 ods. 1 písm. e) | článok 18 ods. 1 písm. d) |

článok 16 ods. 2 | článok 19 ods. 1 |

článok 16 ods. 3 | článok 19 ods. 2 prvý pododsek |

- | článok 19 ods. 2 druhý pododsek |

článok 16 ods. 4 | článok 19 ods. 3 |

článok 19 ods. 3 druhý pododsek |

článok 17 | článok 21 |

článok 18 | článok 22 |

článok 19 ods. 1 | článok 25 ods. 1 |

článok 19 ods. 2 | článok 25 ods. 2 a článok 26 ods. 1 |

- | článok 26 ods. 2 až 6 |

článok 19 ods. 3 | článok 28 ods. 1 |

článok 19 ods. 4 | článok 28 ods. 2 |

- | článok 28 ods. 3 |

článok 19 ods. 5 | článok 28 ods. 4 |

článok 20 ods. 1 uvádzacia veta | článok 23 ods. 1 |

- | článok 23 ods. 2 |

- | článok 23 ods. 3 |

- | článok 23 ods. 4 |

článok 20 ods. 1 písm. a) | článok 23 ods. 5 prvý pododsek |

článok 20 ods. 1 písm. b) | článok 24 ods. 1 |

článok 20 ods. 1 písm. c) | článok 24 ods. 2 |

článok 20 ods. 1 písm. d) | článok 28 ods. 1 prvý pododsek |

článok 20 ods. 1 písm. e) | článok 25 ods. 1 a 2, článok 26 ods. 1, článok 28 ods. 1 druhý a tretí pododsek |

článok 20 ods. 2 | článok 28 ods. 2 |

článok 20 ods. 3 | článok 23 ods. 5 druhý pododsek |

článok 20 ods. 4 | článok 28 ods. 4 |

- | článok 27 |

- | článok 29 |

- | článok 30 |

- | článok 31 |

článok 21 ods. 1 až 9 | článok 32 ods. 1 až 9 prvý až tretí pododsek |

článok 32 ods. 9 štvrtý pododsek |

článok 21 ods. 10 až 12 | článok 32 ods. 10 až 12 |

článok 22 ods. 1 | článok 33 ods. 1 |

- | článok 33 ods. 2 |

- | článok 33 ods. 3 |

článok 22 ods. 2 | článok 33 ods. 4 |

článok 23 | článok 34 |

článok 24 ods. 1 | vypustený |

článok 24 ods. 2 | článok 37 |

článok 24 ods. 3 | vypustený |

článok 25 ods. 1 | článok 38 |

článok 25 ods. 2 | vypustený |

článok 26 | článok 39 |

článok 27 ods. 1 a 2 | článok 40 ods. 1 a 2 |

článok 27 ods. 3 | vypustený |

článok 28 | článok 41 |

článok 29 | článok 44 |

- | článok 35 |

- | článok 36 |

- | článok 42 |

- | článok 43 |

Nariadenie (ES) č. 1560/2003 | Toto nariadenie |

článok 11 ods. 1 | článok 11 ods. 1 |

článok 13 ods. 1 | článok 17 ods. 2 prvý pododsek |

článok 13 ods. 2 | článok 17 ods. 2 druhý pododsek |

článok 13 ods. 3 | článok 17 ods. 2 tretí pododsek |

článok 13 ods. 4 | článok 17 ods. 2 prvý pododsek |

článok 14 | článok 35 |

článok 17 ods. 1 | články 9, 10, 17 ods. 2 prvý pododsek |

článok 17 ods. 2 | článok 32 ods. 3 |

[1] Ú. v. EÚ L 50, 25.2.2003, s. 1.

[2] Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o hodnotení dublinského systému, KOM(2007) 299 v konečnom znení, SEK (2007) 742. Cieľom dublinského systému je stanoviť, ktorý členský štát je zodpovedný za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny na území jedného z členských štátov. Tento systém tvorí dublinské nariadenie a nariadenie Eurodac.

[3] Zelená kniha o budúcom spoločnom európskom azylovom systéme, KOM (2007) 301.

[4] Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov - Plán politiky v oblasti azylu - integrovaný prístup k ochrane v rámci celej EÚ, KOM (2008) 360.

[5] Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktoré sa týka zriadenia systému „Eurodac“ na porovnávanie odtlačkov prstov pre účinné uplatňovanie nariadenia (ES) č. […/…] [, ktorým sa ustanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov]

[6] Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa ustanovujú minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl, KOM (2008) 815.

[7] Smernica Rady 2004/83/ES o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany, Ú. v. EÚ L 304, 30.9.2004, s. 12.

[8] Smernica Rady 2005/85/ES o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca, Ú. v. EÚ L 326, 13.12.2005, s. 13.

[9] Ú. v. ES L 254, 19.8.1997, s. 1. Dohovor nadobudol pre dvanásť pôvodných signatárskych krajín platnosť 1. septembra 1997, pre Rakúsko a Švédsko nadobudol platnosť 1. októbra 1997 a pre Fínsko 1. januára 1998.

[10] Ú. v. ES L 316, 15.12.2000, s. 1.

[11] Ú. v. EÚ L 31, 6.2.2003, s. 18.

[12] Ú. v. EÚ L 222, 5.9.2003, s. 3.

[13] Ú. v. ES L 62, 5.3.2002, s. 1.

[14] Ú. v. EÚ L 304, 14.11.2008, s. 80.

[15] P6_TA-PROV(2008) 0385

[16] Dohoda medzi Európskym spoločenstvom a Dánskym kráľovstvom o kritériách a mechanizmoch na určenie členského štátu, ktorý je zodpovedný za posúdenie žiadosti o azyl podanej v Dánsku alebo v ktoromkoľvek inom členskom štáte Európskej únie, a o systéme Eurodac na porovnávanie odtlačkov prstov pre účinné uplatňovanie Dublinského dohovoru, Ú. v. EÚ L 66, 8.3.2006, s. 38.

[17] Dohoda medzi Európskym spoločenstvom a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o kritériách a mechanizmoch na určenie štátu zodpovedného za preskúmanie žiadosti o azyl podanej v členskom štáte alebo na Islande, alebo v Nórsku, Ú. v. ES L 93, 3.4.2001, s. 40.

[18] Dohoda medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o kritériách a mechanizmoch na určenie štátu zodpovedného za preskúmanie žiadosti o azyl podanej v niektorom členskom štáte alebo vo Švajčiarsku, Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 5.

[19] Protokol medzi Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o kritériách a mechanizmoch na určenie štátu zodpovedného za preskúmanie žiadosti o azyl podanej v členskom štáte alebo vo Švajčiarsku, (KOM (2006)754, ešte neuzatvorený).

[20] Protokol medzi Európskym spoločenstvom, Švajčiarskom a Lichtenštajnskom k Dohode medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o kritériách a mechanizmoch na určenie štátu zodpovedného za preskúmanie žiadosti o azyl podanej v členskom štáte, vo Švajčiarsku alebo v Lichtenštajnsku (2006/0257 CNS, uzatvorený 24.10.2008, ešte neuverejnený v Ú. v. EÚ) a Protokol k Dohode medzi Európskym spoločenstvom a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o kritériách a mechanizmoch na určenie štátu zodpovedného za preskúmanie žiadosti o azyl podanej v členskom štáte alebo na Islande, alebo v Nórsku (Ú. v. EÚ L 57, 28.2.2006, s. 16).

[21] Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

[22] Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

[23] Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

[24] Ú. v. EÚ L 50, 25.2.2003, s. 1.

[25] Ú. v. EÚ L 304, 30.9.2004, s. 12.

[26] Ú. v. EÚ L […], […], s. […].

[27] Ú. v. EÚ L 222, 5.9.2003, s. 3.

[28] Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.

[29] Ú. v. ES L 316, 15.12.2000, s. 1.

[30] Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 60.

[31] Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

[32] Ú. v. ES C 364, 18.12.2000, s. 1.

[33] Ú. v. EÚ L 105, 13.4.2006, s. 1.

[34] Ú. v. EÚ L 326, 13.12.2005, s. 13.

[35] Ú. v. EÚ L 144, 6.6.2007, s. 1.

[36] Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2007, s. 23.