[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 13.11.2008

KOM(2008) 775 v konečnom znení

2008/0220 (CNS)

Návrh

SMERNICA RADY,

ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby surovej ropy a/alebo ropných výrobkov

(predložená Komisiou)

{SEC(2008) 2858}{SEC(2008) 2859}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

KONTEXT NÁVRHU

Dôvody a ciele návrhu

Európska rada na zasadnutí v marci 2007 zdôraznila nutnosť zvýšiť bezpečnosť dodávok v celej Európskej únii a v každom členskom štáte najmä prostredníctvom vypracovania účinnejších mechanizmov reakcie na krízové situácie. V tejto súvislosti nástojila na potrebe preskúmať mechanizmy skladovania ropy v Spoločenstve s osobitným dôrazom na dostupnosť ropy v prípade krízy a na komplementárnosť týchto mechanizmov s krízovým mechanizmom Medzinárodnej energetickej agentúry (ďalej len „IEA“).

Európska rada potvrdila na základe svojho mandátu pozíciu Komisie, pokiaľ ide o nutnosť odstrániť nedostatky súčasného systému. Napriek tomu, že systém žiadneho členského štátu doteraz nepreukázal, že nie je schopný dodávať primerané množstvá v prípade krízy, a ani nebol uznaný za nevyhovujúci napríklad Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev, počet a charakter konaní vo veci porušenia v ojedinelých prípadoch vyvolávajú pochybnosti o súčasných postupoch, najmä ak vezmeme do úvahy ďalšie nepriame dôkazy o prípadnej existencii nezrovnalostí v súčasnom systéme, ktoré priniesli napríklad činnosti a/alebo hodnotenia IEA a/alebo Komisie.

Najmä analýza súčasného systému odhalila nedostatky, ktoré by v prípade prerušenia dodávok mohli prekážať jeho správnemu fungovaniu. Nie je isté, či sú súčasné systémy schopné zaručiť, že zásoby udržiavané pre prípad núdze budú úplne dostupné a použiteľné podľa potrieb. Európskej únii chýbajú aj koordinované intervenčné postupy, čo v praxi veľmi sťažuje prijímanie rýchlych rozhodnutí a účinných opatrení, ktoré majú v prípade krízy kľúčový význam. Okrem toho je žiaduce dosiahnuť väčší súlad s medzinárodne uznanými predpismi IEA, aby sa dali zásoby ropy Spoločenstva lepšie zapojiť do opatrení IEA.

V prípade krízy by uvedené nedostatky mohli systému prekážať v dosahovaní očakávaných výsledkov, čo by mohlo spôsobiť značné škody hospodárstvu. Vzhľadom na významnú úlohu ropy v hospodárstvach moderných spoločností by vzniknuté náklady boli obrovské, ako to dokazuje posúdenie vplyvu. Za týchto okolností by bolo nezodpovedné čakať na hmatateľné dôkazy.

Súčasný systém je zároveň príčinou parazitovania: členské štáty, ktoré majú prípadne menej spoľahlivé systémy, sa môžu spoliehať na krajiny, ktoré majú uzavreté riadne dohody. Táto situácia však ohrozuje pripravenosť na stav núdze v celej Európskej únii.

Všeobecným cieľom preskúmania skladovacích mechanizmov je pokračovať v posilňovaní systému skladovania prostredníctvom optimalizácie administratívnych povinností členských štátov. Núdzový systém musí byť vo väčšom súlade s potrebami Európskej únie, pokiaľ ide o jeho schopnosť účinne a úplne koordinovane reagovať na prípadné prerušenie dodávok ropy.

Všeobecný kontext

Ropa predstavuje hlavný energetický zdroj Európskej únie. Hospodárstvo vo veľkej miere závisí od plynulosti a spoľahlivosti jej dodávok za prístupné ceny. So zreteľom na veľkú a rastúcu závislosť od dovozu má mimoriadny význam bezpečnosť dodávok.

Európska únia musí byť schopná kompenzovať alebo aspoň zmierniť akýkoľvek škodlivý vplyv prípadného prerušenia dodávok. Skúsenosti ukazujú, že uvedenie núdzových zásob ropy do obehu je najľahší a najrýchlejší spôsob, ako dostať na trh, ktorý je nedostatočne zásobený, veľké množstvá ropy alebo dodatočných ropných výrobkov, a tým zmierniť stav ropnej núdze a jej škodlivých následkov pre hospodárstvo.

V posledných rokoch sa zvýšilo riziko prerušenia ropných dodávok z niekoľkých dôvodov. Súčasný svetový trend a vnútorný rozvoj Európskej únie (postupné rozšírenie, dokončenie vnútorného trhu, klesajúca domáca produkcia atď.) sú faktory, ktoré vyžadujú aktualizáciu právnych predpisov Spoločenstva v oblasti skladovania ropy vytvorených pred 40 rokmi.

V roku 2002 Komisia navrhla smernicu, ktorej účelom bolo zvýšiť na 120 dní objem zásob, ktoré mal každý členský štát udržiavať, a poskytnúť Európskej únii možnosť rozhodovať o použití týchto rezerv nielen v prípade krízy, ale aj v prípade zaznamenania rizika, ktoré by mohlo vyvolať nebezpečné výkyvy na trhu. Keďže Komisia narazila na silný odpor Európskeho parlamentu a Rady, rozhodla sa svoj návrh stiahnuť.

Existujúce ustanovenia v oblasti návrhu

- Smernica Rady 2006/67/ES z 24. júla 2006, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov, Ú. v. EÚ L 217, 8.8.2006, s. 8.

- Rozhodnutie Rady 68/416/EHS z 20. decembra 1968 o uzatváraní a vykonávaní osobitných dohôd medzi vládami v súvislosti s povinnosťou členských štátov udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov, Ú. v. ES L 308, 23.12.1968, s. 19.

- Smernica Rady 73/238/EHS z 24. júla 1973 o opatreniach na zmiernenie následkov ťažkostí pri zásobovaní ropou a ropnými produktmi, Ú. v. ES L 228, 16.8.1973, s. 1.

- Navrhovaná smernica by nahradila všetky tri uvedené legislatívne akty.

Smernica 2006/67/ES je kodifikovaným znením, ktorým sa nahrádza smernica Rady 68/414/EHS a smernica 98/93/ES, ktorá ju mení a dopĺňa.

Súlad s ostatnými politikami a cieľmi Únie

Tento návrh je plne v súlade s cieľmi Únie, najmä s cieľmi v oblasti budovania vnútorného trhu, solidarity medzi členskými štátmi a trvalo udržateľného rozvoja Európy založeného na vyváženom hospodárskom raste a stabilite cien.

Zároveň je v súlade s politikou v oblasti klímy a energetiky, ktorej jedným z pilierov je aj bezpečnosť zásobovania energiou.

KONZULTÁCIE SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENIE VPLYVU

Konzultácie so zainteresovanými stranami

Použité metódy konzultácie, hlavné cieľové odvetvia a všeobecný profil respondentov

Od apríla do júna 2008 sa viedli verejné konzultácie s cieľom získať stanovisko všetkých zainteresovaných strán k prípadnej revízii právnych predpisov o núdzových zásobách ropy. Tieto konzultácie sa opierali o dokument, ktorý opisuje hlavné problémy súčasného systému, ktoré podľa Komisie treba riešiť, a navrhuje možné zmeny a doplnenia súčasných právnych predpisov. Okrem niekoľkých podnikov a odvetvových združení predložilo svoje príspevky 17 členských štátov.

Hlavnou platformou pre konzultácie so zainteresovanými stranami bola okrem verejných online konzultácií pracovná skupina pre zásobovanie ropou a Fórum pre fosílne palivá (Berlínske fórum). Mimo tohto štruktúrovaného dialógu sa členské štáty, zainteresované strany a externí odborníci spolu radili na viacerých neformálnych stretnutiach. IEA takisto predstavovala dôležitý informačný zdroj a poskytla externý posudok.

Zhrnutie stanovísk a spôsob ich zohľadnenia

Väčšina zainteresovaných strán podporila ciele preskúmania vysvetlené v dokumente predloženom na konzultáciu. Všeobecnú podporu získali najmä snahy o zmiernenie administratívnej záťaže, vypracovanie súdržných núdzových postupov doplňujúcich postupy stanovené IEA a o zabezpečenie dôslednejšieho dodržiavania právnych predpisov prostredníctvom posilnenia overovania a kontrol. Zainteresované strany (tak členské štáty, ako aj zástupcovia priemyselného odvetvia) sa však rozchádzali v názoroch, pokiaľ ide o návrhy na zlepšenie dostupnosti zásob. Kým niektoré zainteresované strany trvali na tom, že všetky núdzové zásoby majú byť v rukách štátu, aby sa zaručila ich maximálna dostupnosť, ďalšie presadzovali názor, že členské štáty by mali byť schopné prispôsobiť svoje systémy svojej osobitnej situácii.

Väčšina zainteresovaných strán sa postavila proti myšlienke prísneho fyzického oddelenia núdzových zásob od obchodných zásob a zasadzovala sa o ich spoločné skladovanie (udržiavanie núdzových zásob a obchodných rezerv v tých istých zariadeniach, dokonca v tých istých zásobníkoch) s cieľom optimalizovať náklady a zemepisné umiestnenie. Presadzovala však osobitné účtovníctvo a prísnu kontrolu, aby sa zaručilo, že sa spoločne skladované núdzové zásoby nepoužijú na obchodné účely.

Získavanie a využívanie expertízy

Účasť odborníkov na posúdení vplyvu a na legislatívnom návrhu bola zabezpečená prostredníctvom mnohých konzultácií a formálnych i neformálnych stretnutí v rokoch 2007 a 2008. Členovia pracovnej skupiny pre zásobovanie ropou vyplnili dva cielené dotazníky, z ktorých prvý sa týkal zloženia a dostupnosti núdzových zásob ropy a druhý sa týkal zdrojov používaných na udržanie núdzových zásob v súlade so súčasnými právnymi predpismi.

Na príprave posúdenia vplyvu a legislatívneho návrhu sa nezúčastnil žiadny externý zmluvný odborník.

Posúdenie vplyvu

V posúdení vplyvu, ktoré je pripojené k tomuto návrhu, sa skúmali štyri možnosti. Závery sú takéto:

Možnosť 0: Zachovanie súčasného stavu

Táto možnosť neumožňuje riadnu prípravu Európskej únie na núdzové situácie, čo je znepokojujúce, pretože prerušenie dodávok môže byť v budúcnosti častejšie a rozsiahlejšie.

Možnosť 1: Posilnenie mechanizmov na kontrolu a koordináciu súčasného systému

Táto možnosť by nepriniesla zmenu a doplnenie súčasných ustanovení o skladovaní, posilnila by však verejnú kontrolu dostupnosti zásob a núdzové mechanizmy. Priniesla by isté zlepšenia, ale neumožnila by odstrániť všetky aktuálne nedostatky, a teda vytvoriť pevný a súdržný systém v celej Európskej únii. Vďaka posilneniu kontrol by sa dali ľahšie odhaľovať prípady nesúladu, ale nevyriešili by sa skryté príčiny nedostatku zásob.

Možnosť 2: Vytvorenie centralizovaného systému Spoločenstva a zavedenie povinnosti štátneho/verejného vlastníctva núdzových zásob

V prípade tejto možnosti by všetky osobitné núdzové zásoby na 90 dní vlastnil štát, riadila by ich agentúra a prípadne by ich kontrolovala Európska únia, pričom by boli oddelené od obchodných zásob. Tieto zásoby by boli samozrejme dostupné v núdzových prípadoch, ale prišlo by sa o niektoré výhody spojené so „spoločným skladovaním“ (automatické striedanie zásob, zásoby v blízkosti spotrebiteľov). Táto možnosť by vážne narušila súčasný systém skladovania vo väčšine členských štátov a vyžadovala by si vysoké verejné výdavky. Takéto opatrenie by nebolo opodstatnené z hľadiska kríz, ktoré nastali v minulosti, a mohlo by byť nezlučiteľné so zásadou proporcionality a subsidiarity.

Možnosť 3: Vytvorenie osobitných núdzových zásob Európskou úniou v rámci zrevidovanej verzie súčasného systému

Uloženie povinnosti členským štátom, aby si udržiavali núdzové zásoby, ktorých časť by skladovala vláda alebo agentúra („osobitné“ zásoby), by v prípade krízy nepochybne umožnilo disponovať dodatočnými objemami zásob. Úroveň zásob, ktorá by bola oveľa nižšia ako na 90 dní, by stačila na prekonanie toho typu kríz, ku akým dochádzalo v minulosti. Členským štátom by sa ponechal veľký manévrovací priestor, aby splnili zvyšnú časť svojej povinnosti skladovať zásoby. Toto riešenie sa relatívne približuje riešeniu, ktoré prijala väčšina členských štátov. Ponúka primeranú ochranu pred prerušením dodávok, pričom ponecháva priestor rozhodnutiam jednotlivých štátov v súlade so zásadou proporcionality.

PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

Zhrnutie navrhovaných opatrení

Napriek tomu, že Komisia jasne uprednostňuje možnosť 3, z konzultácií so zainteresovanými stranami a z posúdenia vplyvu vyplýva, že v danej chvíli nemôže nariadiť vytvorenie osobitných zásob. Z tohto dôvodu sa jej návrh síce opiera o túto možnosť, ale nateraz ponecháva tvorbu osobitných zásob na vôli členských štátov. Navrhli sa pravidlá zamerané na posilnenie kontrol a v prípade zásob nespĺňajúcich určité kritériá sa vypracuje výročná správa, v ktorej sa určí ich umiestnenie a vlastníctvo k nim, aby sa zabezpečila ich absolútna dostupnosť. Vďaka doložke o preskúmaní bude mať Komisia po uplynutí určitej lehoty možnosť posúdiť, či členské štáty, ktoré nevytvárajú osobitné zásoby, využívajú iné, dostatočne spoľahlivé riešenia.

Vytvorenie zásob zložených z osobitných výrobkov, ktoré by skladovala vláda alebo agentúra, je nanajvýš žiaduce, najmä v súvislosti s návrhom na zblíženie všeobecných povinností členských štátov týkajúcich sa skladovania zásob s povinnosťami IEA. Vďaka tomuto zblíženiu bude systém ropných zásob Spoločenstva súdržnejší a uľahčí spoluprácu s IEA. Podporí sa vďaka nemu aj dodržiavanie povinností a zníži sa administratívne zaťaženie členských štátov, najmä tých, ktoré podliehajú dvojitej povinnosti kvôli ich členstvu v EÚ a IEA. Toto zblíženie sa však môže prejaviť aj uvoľnením špecifikácií týkajúcich sa skladovacích postupov. Aby sa tento dôsledok vyvážil, núdzové zásoby by aspoň čiastočne mal vlastniť a riadiť štát, ako je to napríklad v Spojených štátoch, Japonsku a Kórei.

Okrem toho, podľa navrhovaných právnych predpisov budú môcť členské štáty pružnejšie vymedziť pravidlá plnenia povinností skladovať zásoby. Budú mať možnosť preniesť plnenie niektorých svojich povinností skladovať zásoby na iný členský štát. Na druhej strane, ak sa členský štát rozhodne uložiť podnikom povinnosť skladovať zásoby, tieto podniky budú oprávnené poveriť jej plnením ústredný subjekt skladového hospodárstva. V prípade tejto možnosti sa odstráni prípadná diskriminácia medzi kategóriami prevádzkovateľov a umožní sa vyriešenie problému týkajúceho sa používania „lístkov“ a obmedzujúcich dvojstranných dohôd. V návrhu sú stanovené pravidlá a postupy, ktoré treba dodržať v prípade, že sa prijme opatrenie IEA a v núdzových situáciách, keď sa takéto opatrenie neprijme. Európska únia sa bude môcť efektívnejšie podieľať na opatreniach IEA: členské štáty IEA sa na nich budú môcť zúčastniť bez výslovného povolenia Komisie a Komisia bude koordinovať účasť členských štátov, ktoré nie sú členmi IEA.

Nakoniec v zmysle navrhovaných pravidiel bude Komisia oprávnená vykonávať kontroly a inšpekcie núdzových zásob alebo sa tieto kontroly a inšpekcie budú vykonávať v jej mene.

Právny základ

Právnym základom návrhu je článok 100 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

Zásada subsidiarity

Ciele návrhu možno lepšie dosiahnuť prostredníctvom akcie na úrovni Spoločenstva z týchto dôvodov:

Energia je verejný majetok: so zreteľom na existenciu vnútorného trhu sa výhody plynúce z uvedenia zásob do obehu v prípade krízy nemôžu obmedziť iba na jednu krajinu. Vnútorný trh zaručuje, že každú zásobu uvedenú do obehu možno voľne kúpiť v celej Európskej únii. Výhody plynúce z uvedenia zásob do obehu neprinesú úžitok iba jednej krajine, ale celej Európskej únii. Preto by núdzové mechanizmy prijaté jednotlivými členskými štátmi mohli byť menej účinné a mohli by spôsobiť problém parazitovania, pokiaľ sú príliš rozdielne a zabezpečujú rôznu úroveň prípravy a spoľahlivosti.

Vzhľadom na medzinárodný rozmer ropných trhov bude mať každé prerušenie dodávok ropy (bez ohľadu na to, či k nemu dôjde v jednom alebo vo viacerých členských štátoch, alebo v tretej krajine) odozvu vo všetkých členských štátoch. Okrem toho v hospodárstvach, ktoré sú integrované tak ako hospodárstva vnútorného trhu, bude mať úroveň prípravy každého štátu na núdzové situácie vplyv na úroveň prípravy Únie ako celku. Prostredníctvom zavedenia minimálnych požiadaviek na úrovni Európskej únie by sa ľahko dalo predchádzať ťažkostiam a prekonávať krízy.

Na druhej strane treba pripomenúť, že mnohé členské štáty nie sú členmi IEA, ktorá je oprávnená prijímať opatrenia v prípade svetovej krízy. Európska komisia sa zúčastňuje na prácach tejto agentúry, ale účasť celej Európskej únie na činnosti IEA možno zaručiť iba v rámci mechanizmu Spoločenstva, ku ktorému pristúpili aj členské štáty, ktoré nie sú členmi IEA.

So zreteľom na uvedené je najlepším prostriedkom na udržanie vysokej úrovne bezpečnosti dodávok ropy v Európskej únii koordinácia.

Zásada proporcionality

Návrh je v súlade so zásadou proporcionality z týchto dôvodov:

Tento návrh neprekračuje rámec potrebný na dosiahnutie sledovaných cieľov. Členské štáty budú mať naďalej veľkú voľnosť, pokiaľ ide o stanovenie pravidiel plnenia povinností skladovať zásoby a zloženia zásob so zreteľom na ich zemepisné umiestnenie, na rafinérske kapacity a iné relevantné faktory.

Návrh neukladá členským štátom povinnosť podrobne opísať ustanovenia týkajúce sa skladovania. Vymedzuje len kritériá, ktoré sa vzťahujú na núdzové zásoby. Niektoré navrhované ustanovenia majú za cieľ zmierniť administratívne zaťaženie členských štátov a hospodárskych subjektov.

Výber nástrojov

Navrhovaný(-é) nástroj(-e): smernica.

Navrhovaným nástrojom je smernica, ktorú budú členské štáty povinné implementovať. Smernica je najvyhovujúcejší nástroj, pretože jasne stanovuje ciele, ktoré treba dosiahnuť, pričom členským štátom ponecháva dostatočný manévrovací priestor na jej implementáciu spôsobom, ktorý najlepšie zodpovedá ich osobitnej situácii.

VPLYV NA ROZPOčET

Návrh bude mať obmedzený vplyv na rozpočet Spoločenstva. Pôjde najmä o krytie výdavkov na informatické účely a v prípade, že sa tak Komisia rozhodne, aj výdavkov na kontroly a inšpekcie núdzových zásob.

Návrh by nemal mať žiadny podstatný priamy a nevyhnutný vplyv na rozpočet členských štátov.

DOPLňUJÚCE INFORMÁCIE

Zjednodušenie

Právny rámec núdzových zásob EÚ a pravidlá ich používania sú založené na troch samostatných legislatívnych aktoch Spoločenstva. V zmysle tohto návrhu by ich mal nahradiť jednotný legislatívny akt.

Vďaka zblíženiu povinností skladovať zásoby s povinnosťami stanovenými IEA tento návrh zároveň zjednodušuje správne postupy členských štátov.

Doložka o preskúmaní

Po troch rokoch môže Komisia navrhnúť, že časť núdzových zásob každého členského štátu bude povinne skladovať vláda alebo agentúra.

2008/0220 (CNS)

Návrh

SMERNICA RADY,

ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby surovej ropy a/alebo ropných výrobkov

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 100,

so zreteľom na návrh Komisie[1],

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu[2],

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[3],

po porade s Európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov[4],

keďže:

1. Dodávky ropy a ropných výrobkov Spoločenstvu zohrávajú stále veľmi dôležitú úlohu, najmä pre odvetvie dopravy a chemický priemysel.

2. Čoraz väčšia koncentrácia výroby, zmenšovanie ropných rezerv a zvyšovanie svetovej spotreby ropných výrobkov sa podieľajú na zvyšovaní rizika, že nastanú ťažkosti so zásobovaním.

3. Európska rada predovšetkým zdôraznila, že treba zvýšiť bezpečnosť dodávok tak na úrovni celého Spoločenstva, ako aj na úrovni každého členského štátu, okrem iného prostredníctvom preskúmania mechanizmov skladovania ropy v Spoločenstve, najmä pokiaľ ide o ich dostupnosť v prípade krízy[5].

4. Predpokladom dosiahnutia tohto cieľa je okrem iného zblíženie systému Spoločenstva a systému ustanoveného Medzinárodnou energetickou agentúrou – IEA (ďalej len „IEA“).

5. Podľa ustanovení smernice Rady 2006/67/ES z 24. júla 2006, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov[6], sa posudzovanie zásob uskutočňuje vo vzťahu k priemernej dennej domácej spotrebe v predchádzajúcom kalendárnom roku. Naproti tomu sa povinnosti uložené v zmysle Dohody o medzinárodnom energetickom programe z 18. novembra 1974 (ďalej len „Dohoda IEA“) posudzujú na základe čistého dovozu ropy a ropných výrobkov. Z tohto dôvodu, ako aj pre ďalšie metodické odchýlky, je potrebné upraviť metodiku výpočtu povinností skladovať zásoby rovnako ako aj metodiku posudzovania núdzových zásob Spoločenstva s cieľom zosúladiť ich s metodikami používanými v rámci vykonávania Dohody IEA.

6. Domáca produkcia ropy môže sama osebe prispievať k bezpečnosti dodávok a tým by sa mohlo zdôvodniť, aby členské štáty produkujúce ropu mohli skladovať menšie zásoby ako ostatné členské štáty. Takáto výnimka však nemôže viesť k podstatnej zmene povinností skladovať zásoby oproti povinnostiam, ktoré vyplývajú zo smernice 2006/67/ES. Z toho vyplýva, že povinnosť niektorých členských štátov skladovať zásoby by sa mala stanoviť vo vzťahu k domácej spotrebe ropy a nie vo vzťahu k dovozu.

7. Závery zo zasadnutia predsedníctva Európskej rady v Bruseli 8. a 9. marca 2007 naznačujú čoraz väčšiu dôležitosť a naliehavosť zavedenia integrovanej politiky Spoločenstva v oblasti energetiky, ktorá by spájala opatrenia uplatňované na európskej úrovni a na úrovni členských štátov[7]. Preto je dôležité lepšie zosúladiť skladovacie mechanizmy používané v jednotlivých členských štátoch.

8. Dostupnosť ropných zásob a ochrana dodávok energie sú hlavné prvky verejnej bezpečnosti členských štátov a Spoločenstva. Existencia ústredných organizácií alebo útvarov skladového hospodárstva v Spoločenstve pomáha priblížiť sa k týmto cieľom. Na to, aby sa jednotlivým príslušným členským štátom umožnilo čo najlepšie použiť svoje vnútroštátne právo na účely vymedzenia štatútu svojho ústredného subjektu skladového hospodárstva a pritom zmierniť pre koncových spotrebiteľov finančné zaťaženie spôsobované skladovacími činnosťami, stačí zakázať účel zisku s tým, že ropné zásoby môže kdekoľvek v Spoločenstve skladovať ktorákoľvek ústredná organizácia alebo ústredný útvar zriadený na tento účel.

9. So zreteľom na ciele právnych predpisov Spoločenstva o ropných zásobách a prípadné obavy o bezpečnosť zásobovania niektorých členských štátov, ktoré k nim práve pristúpili, a vzhľadom na želanie sprísniť mechanizmy solidarity medzi členskými štátmi a zvýšiť ich transparentnosť, je potrebné obmedziť rozsah pôsobnosti ústredných subjektov konajúcich bez sprostredkovateľa na vnútroštátne územie.

10. Ropné zásoby by sa mali dať skladovať kdekoľvek v Spoločenstve, a preto hospodárske subjekty, ktoré sú povinné plniť povinnosti skladovať zásoby, musia mať možnosť oslobodiť sa od tejto povinnosti tak, že ju prenesú na ktorýkoľvek z ústredných subjektov. Okrem toho, keby k preneseniu povinnosti skutočne dochádzalo za odplatu zodpovedajúcu nákladom na služby poskytované ústredným subjektom skladového hospodárstva vybranom na území Spoločenstva na základe voľného uváženia, riziko diskriminačných postupov na vnútroštátnej úrovni by sa znížilo.

11. Členské štáty by mali zabezpečiť absolútnu dostupnosť všetkých zásob, ktorých udržiavanie predpisujú právne predpisy Spoločenstva. Aby sa takáto dostupnosť zaručila, vlastnícke právo k týmto zásobám nesmie byť nijako zúžené, ani obmedzené. Do úvahy by sa nemali brať ropné výrobky podnikov vystavených veľkému riziku exekučných konaní na ich majetok. V prípade, že sa povinnosť skladovať zásoby ukladá hospodárskym subjektom, začatie konkurzného konania alebo konania o vyrovnaní možno považovať za dôkaz takejto rizikovej situácie.

12. So zreteľom na potreby súvisiace s implementáciou núdzových politík, na zbližovanie vnútroštátnych skladovacích mechanizmov a na nutnosť zabezpečiť najmä v prípade krízy transparentnejší prehľad o úrovni zásob, je nevyhnutné, aby členské štáty a Spoločenstvo mali k dispozícii nástroje posilnenej kontroly týchto zásob.

13. Vlastnícky vzťah členských štátov alebo ústredných subjektov zriadených jednotlivými vnútroštátnymi orgánmi k veľkej časti zásob by umožnil zvýšiť úroveň kontroly a transparentnosti aspoň v prípade tejto časti zásob.

14. V záujme zvýšenia bezpečnosti zásobovania v Spoločenstve by zásoby, ku ktorým nadobudli vlastníctvo členské štáty alebo ústredné subjekty, tzv. „osobitné zásoby“, vytvorené na základe rozhodnutí členských štátov, mali v prípade krízy zodpovedať skutočným potrebám. Okrem toho je nutné, aby mali osobitný právny štatút, ktorý v prípade krízy zabezpečí ich absolútnu dostupnosť. Príslušné členské štáty by preto mali prijať potrebné opatrenia na bezpodmienečnú ochranu predmetných zásob pred akýmikoľvek exekučnými opatreniami.

15. V tomto štádiu by jednotlivé príslušné členské štáty mali nezávisle a dobrovoľne stanoviť objemy zásob, ktorých vlastníkmi by mali byť tieto ústredné subjekty alebo členské štáty.

16. Keďže treba zvýšiť úroveň kontroly a transparentnosti, je nutné uložiť členským štátom zvýšenú povinnosť monitorovať núdzové zásoby, ktoré nie sú osobitnými zásobami, a v niektorých prípadoch aj povinnosť informovať o opatreniach upravujúcich dostupnosť núdzových zásob a o vývoji predpisov na ich udržiavanie.

17. Smernica 2006/67/ES výrazne prispela k vytvoreniu a organizácii ropných zásob na úrovni jednotlivých členských štátov, ale neukladá sa ňou povinnosť viesť oddelené účtovníctvo zásob, pokiaľ sú tieto zásoby súčasťou ropných zásob určených na obchodné použitie alebo sú držané na prevádzkové účely. V týchto prípadoch preto treba zvýšiť transparentnosť zásob.

18. Zdá sa, že periodicita podávania výkazov o zásobách a lehota na predkladanie výkazov, ako ich ustanovuje smernica 2006/67/ES, zaostávajú za jednotlivými systémami ropných zásob zriadenými v iných častiach sveta. V uznesení o makroekonomických dôsledkoch zvyšovania cien energie prejavil Európsky parlament svoju podporu zvýšeniu periodicity podávania informácií[8].

19. S cieľom vyhnúť sa zvyšovaniu množstva informácií o rôznych kategóriách výrobkov, ktoré budú členské štáty povinné podávať, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. ******** z ******** o energetickej štatistike by malo slúžiť ako referencia pre jednotlivé kategórie ropných výrobkov uvedených v tejto smernici.

20. S cieľom posilniť bezpečnosť zásobovania, poskytovať trhom úplnejšie informácie, uisťovať spotrebiteľov o stave ropných zásob a optimalizovať prostriedky prenosu informácií je nutné stanoviť, že neskôr bude možné uskutočniť zmeny a doplnenia a spresnenia podrobných pravidiel vyhotovovania a predkladania štatistických výkazov.

21. Tie isté ciele zároveň vyžadujú rozšíriť vyhotovovanie a predkladanie štatistických výkazov aj na iné ako núdzové zásoby a osobitné zásoby a ustanoviť týždňovú periodicitu ich uverejňovania.

22. Biopalivá sa rovnako ako niektoré prísady často primiešavajú do ropných výrobkov. V prípade primiešania biopalív do týchto výrobkov musí existovať možnosť zahrnúť ich do výpočtu povinnosti skladovať zásoby, ako aj do výpočtu úrovne udržiavaných zásob.

23. Vo výkazoch predkladaných Komisii sa často môžu vyskytnúť nezrovnalosti a chyby. Osoby zamestnané v útvaroch Komisie alebo poverené útvarmi Komisie by preto mali mať možnosť overiť skutočný stav zásob a dokumentov, ktoré orgány členských štátov používajú.

24. Prijaté alebo zozbierané údaje by mali podliehať kompletnému informatickému a štatistickému spracovaniu, ktoré si vyžaduje integrované postupy a nástroje. Komisia preto musí mať možnosť prijať všetky opatrenia vhodné na uvedený účel, a najmä rozvíjať nové informatické systémy.

25. Ochrana fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov členskými štátmi je upravená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov[9] a ochrana fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov Komisiou je predmetom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi a o voľnom pohybe takýchto údajov[10]. Tieto akty predovšetkým vyžadujú, aby bolo spracovanie osobných údajov odôvodnené legitímnym účelom a aby sa osobné údaje, ktoré boli náhodne zozbierané, ihneď zničili.

26. Je žiaduce umožniť príslušným členským štátom plniť si povinnosti, ktoré im môžu vyplynúť z rozhodnutia o uvedení zásob do obehu prijatého podľa Dohody IEA alebo podľa vykonávacích opatrení k tejto dohode.

27. Účelom ustanovení smernice Rady 73/238/EHS z 24. júla 1973 o opatreniach na zmiernenie následkov ťažkostí pri zásobovaní ropou a ropnými produktmi[11] je predovšetkým vyvážiť alebo aspoň zmierniť škodlivé následky akýchkoľvek prípadných ťažkostí, i keď dočasných, ktoré spôsobia citeľné zníženie dodávok surovej ropy alebo ropných výrobkov, vrátane vážneho narušenia hospodárskej činnosti Spoločenstva, ktoré by mohlo byť spôsobené týmto znížením. Touto smernicou by sa mali stanoviť opatrenia rovnakého druhu.

28. Okrem toho cieľom smernice 73/238/EHS je zriadiť poradný orgán schopný uľahčiť koordináciu opatrení prijatých alebo plánovaných členskými štátmi. V tejto smernici by sa mal takýto orgán ustanoviť. Naďalej je nutné, aby mal každý členský štát plán, ktorý by sa dal použiť v prípade ťažkostí s dodávkami surovej ropy a ropných výrobkov. Okrem toho je vhodné, aby každý členský štát prijal ustanovenia o organizačných opatreniach, ktoré bude potrebné prijať v prípade krízy.

29. Vzhľadom na chýbajúcu jednotnú záväznú minimálnu úroveň osobitných zásob na úrovni Spoločenstva a na počet nových mechanizmov, ktoré táto smernica priniesla, by sa vykonávanie tejto smernice malo preskúmať relatívne krátko po nadobudnutí jej účinnosti.

30. Táto smernica pokrýva alebo nahrádza všetky aspekty upravené rozhodnutím Rady 68/416/EHS z 20. decembra 1968 o uzatváraní a vykonávaní osobitných dohôd medzi vládami v súvislosti s povinnosťou členských štátov udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov[12]. Toto rozhodnutie sa preto stáva bezpredmetným.

31. Keďže cieľ navrhovaného opatrenia, a to udržiavanie vysokej úrovne bezpečnosti dodávok ropy v Spoločenstve prostredníctvom spoľahlivých a transparentných mechanizmov založených na solidarite medzi členskými štátmi za súčasného dodržiavania pravidiel vnútorného trhu a hospodárskej súťaže, nemožno uspokojujúcim spôsobom dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale vzhľadom na rozmery a účinok opatrenia ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa

32. Mali by sa prijať opatrenia nevyhnutné na implementáciu tejto smernice v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu[13].

33. Smernice 73/238/EHS a 2006/67/ES a rozhodnutie 68/416/EHS by sa preto mali zrušiť,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Cieľ

Touto smernicou sa ustanovujú pravidlá, ktorých cieľom je zabezpečiť vysokú úroveň bezpečnosti dodávok ropy v Spoločenstve prostredníctvom spoľahlivých a transparentných mechanizmov založených na solidarite medzi členskými štátmi, udržiavať minimálnu úroveň zásob ropy alebo ropných výrobkov a zaviesť procedurálne postupy nevyhnutné na vyriešenie prípadného stavu vážnej ropnej núdze.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa vymedzujú tieto pojmy:

a) „referenčný rok“: je kalendárny rok, na ktorý sa vzťahujú údaje o spotrebe alebo dovoze, ktoré sa použijú pri výpočtoch na účely stanovenia úrovne zásob, ktorá sa má udržiavať, a úrovne skutočne udržiavaných zásob v určenom okamihu;

b) „prísady“: sú iné látky ako uhľovodíky, ktoré sa pridávajú alebo primiešavajú do výrobku s cieľom zmeniť jeho vlastnosti;

c) „biopalivo“: je kvapalné alebo plynné palivo používané na dopravné účely, ktoré sa vyrába z biomasy, pričom „biomasa“ je biologicky rozložiteľná zložka výrobkov, odpadu a zvyškov pochádzajúcich z poľnohospodárstva (vrátane rastlinných a živočíšnych látok), lesníctva a súvisiacich priemyselných odvetví, ako aj biologicky rozložiteľná zložka priemyselného a komunálneho odpadu;

d) „domáca spotreba“: je agregát zodpovedajúci celkovému množstvu dodanému do krajiny na všetky energetické a neenergetické účely; tento agregát zahŕňa dodávky na spracovanie v elektrárňach a dodávky pre domácnosti, priemyselné odvetvia alebo pre odvetvie dopravy na účely „konečnej“ spotreby;

e) „účinné medzinárodné rozhodnutie o uvedení zásob do obehu“: je každé platné rozhodnutie Riadiacej rady Medzinárodnej energetickej agentúry, ktorého cieľom je zabezpečiť uvedenie zásob ropy alebo ropných výrobkov členského štátu do obehu;

f) „ústredný subjekt skladového hospodárstva“: je organizácia alebo útvar, na ktorý je možné preniesť právomoci s cieľom konať na území určeného členského štátu bez sprostredkovateľa na účely nákupu, udržiavania alebo predaja osobitných zásob na tomto území;

g) „vážne prerušenie dodávok“: je výrazný a nepredvídateľný pokles dodávok surovej ropy alebo ropných výrobkov do Spoločenstva alebo členského štátu, ktorý má alebo nemá za následok účinné medzinárodné rozhodnutie o uvedení zásob obehu;

h) „medzinárodné námorné zásobníky“: je agregát vymedzený v prílohe A bode 2.1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. ****** z ****** o energetickej štatistike;

i) „ropné zásoby “: sú zásoby surovej ropy alebo ropných výrobkov tak, ako sú tieto výrobky vymedzené v prílohe C bode 3.1 odseku 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. ****** z ****** o energetickej štatistike;

j) „núdzové zásoby“: sú ropné zásoby, ktoré musí udržiavať každý členský štát v zmysle povinnosti uloženej článkom 3 tejto smernice;

k) „obchodné zásoby“: sú ropné zásoby skladované hospodárskymi subjektmi, ktorých udržiavanie nie je na základe tejto smernice povinné;

l) „osobitné zásoby“: sú ropné zásoby spĺňajúce podmienky uvedené v článku 9.

Vymedzenia pojmov uvedené v tomto článku sa môžu spresniť a zmeniť a doplniť v súlade s regulačným postupom podľa článku 24 ods. 2.

Článok 3

Núdzové zásoby – výpočet povinností skladovať zásoby

1. Členské štáty prijmú všetky vhodné zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia, aby na území Spoločenstva najneskôr do 31. decembra 20XX[14] trvale zabezpečili pre vlastné potreby udržiavanie celkovej úrovne ropných zásob, ktorá bude zodpovedať minimálne deväťdesiatdňovému čistému dovozu alebo sedemdesiatdňovej spotrebe podľa toho, ktorá z týchto hodnôt bude vyššia.

2. Čistý dovoz, ktorý treba zohľadniť, sa vyjadrí v ropnom ekvivalente a vypočíta sa na základe priemeru denných dovozov v predchádzajúcom kalendárnom roku, ktorý sa určí podľa pravidiel a metódy vysvetlenej v prílohe I.

Spotreba, ktorú treba zohľadniť, sa vyjadrí v ropnom ekvivalente a vypočíta sa na základe priemernej dennej domácej spotreby v predchádzajúcom kalendárnom roku, ktorá sa určí a vypočíta podľa pravidiel a metódy vysvetlenej v prílohe II.

3. Avšak odchylne od odseku 2 sa od 1. januára do 31. marca každého kalendárneho roka čistý dovoz a spotreba uvedené v odseku 2 určia na základe množstiev dovezených a spotrebovaných v predposlednom kalendárnom roku, ktorý predchádza prebiehajúcemu kalendárnemu roku.

4. Pravidlá a metódy výpočtu povinností skladovať zásoby uvedené v tomto článku sa môžu upraviť v súlade s regulačným postupom podľa článku 24 ods. 2.

Článok 4

Výpočet úrovne zásob

1. Úrovne udržiavaných zásob sa vypočítajú podľa metód uvedených v prílohe III. V prípade výpočtu úrovne zásob udržiavaných pre jednotlivé kategórie podľa článku 9 sa tieto metódy výpočtu použijú iba na výrobky patriace do príslušnej kategórie.

2. Pri výpočte úrovne udržiavaných zásob v určenom okamihu zodpovedá kalendárny rok, za ktorý sa musia zohľadniť údaje, referenčnému roku určenému podľa pravidiel stanovených v článku 3.

3. Pravidlá a metódy výpočtu úrovne zásob vymedzené v odsekoch 1 a 2 sa môžu upraviť v súlade s regulačným postupom podľa článku 24 ods. 2.

Článok 5

Dostupnosť zásob

1. Členské štáty nepretržite zabezpečujú fyzickú dosiahnuteľnosť a dostupnosť núdzových zásob a osobitných zásob v zmysle článku 9, ktoré sa nachádzajú na ich vnútroštátnom území. Stanovujú pravidlá identifikácie, účtovnej evidencie a kontroly uvedených zásob tak, aby sa tieto zásoby dali kedykoľvek overiť. V prípade núdzových zásob a osobitných zásob, ktoré sú súčasťou zásob skladovaných hospodárskymi subjektmi alebo sú s takýmito zásobami zmiešané, sa musí viesť oddelené účtovníctvo.

Členské štáty prijmú predovšetkým všetky nevyhnutné opatrenia, aby zabránili použitiu núdzových zásob a osobitných zásob ako zálohy, alebo akémukoľvek inému použitiu týchto zásob ako zábezpeky. Núdzové zásoby a osobitné zásoby nesmú byť zaťažené žiadnou finančnou a ani právnou ťarchou.

2. V prípade, že treba uplatniť núdzové postupy ustanovené v článku 21, členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia, aby každému členskému štátu, pre ktorý udržiavajú núdzové zásoby alebo osobitné zásoby na svojom vnútroštátnom území, umožnili prijímať za daných okolností rozhodnutia o použití, preprave a uvedení predmetných zásob do obehu.

Článok 6

Súpis núdzových zásob – výročná správa

1. Každý členský štát vyhotovuje a neustále aktualizuje podrobný súpis všetkých núdzových zásob, ktoré udržiava pre svoje potreby a ktoré nie sú osobitnými zásobami v zmysle článku 9. Tento súpis obsahuje najmä všetky informácie umožňujúce zistiť presné umiestnenie predmetných zásob a určiť ich množstvá, vlastníka, ako aj presný druh prostredníctvom odkazu na kategórie vymedzené v prílohe C bode 3.1. odseku 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. ****** z *********** o energetickej štatistike.

Príslušný členský štát predkladá Komisii kópiu súpisu zásob existujúcich k poslednému dňu každého kalendárneho roka do tridsiatich dní po uplynutí kalendárneho roka, za ktorý sa súpis predkladá.

Členský štát okrem toho odovzdá Komisii kópiu súpisu zásob do ôsmich dní na každé požiadanie útvarov Komisie uskutočnené v lehote desiatich rokov od dátumu, na ktorý sa požadované údaje vzťahujú.

2. Každý členský štát, ktorý sa nezaviazal udržiavať osobitné zásoby v zmysle článku 9, vypracuje výročnú správu, v ktorej posúdi opatrenia, ktoré prijali jeho vnútroštátne orgány s cieľom zabezpečiť a overiť dostupnosť svojich núdzových zásob, rovnako ako aj vývoj inštitucionálnych a organizačných predpisov na udržiavanie vnútroštátnych núdzových zásob a núdzových zásob iných členských štátov nachádzajúcich sa na jeho vnútroštátnom území. Túto správu odovzdá Komisii do troch mesiacov po uplynutí kalendárneho roka, za ktorý sa správa predkladá.

Článok 7

Zriadenie ústredných subjektov skladového hospodárstva

1. Členské štáty môžu zriadiť ústredné subjekty skladového hospodárstva.

Pokiaľ však členský štát uloží hospodárskym subjektom podnikajúcim na vnútroštátnom území povinnosti skladovať zásoby, je povinný zriadiť takýto ústredný subjekt skladového hospodárstva.

Každý členský štát môže zriadiť iba jeden ústredný subjekt skladového hospodárstva alebo iba jednu organizáciu tohto druhu. Svoj ústredný subjekt skladového hospodárstva môže zriadiť kdekoľvek v Spoločenstve.

Ústredný subjekt skladového hospodárstva má podobu neziskovej organizácie alebo neziskového útvaru a nepovažuje sa za hospodársky subjekt v zmysle tejto smernice.

2. Hlavným predmetom činnosti ústredného subjektu skladového hospodárstva je nákup, udržiavanie a predaj ropných zásob na vnútroštátnom území členského štátu, ktorým bol zriadený. Je jedinou organizáciou alebo útvarom, ktorému možno udeliť oprávnenie konať bez sprostredkovateľa na území členského štátu, ktorým bol zriadený, na účely nákupu, udržiavania a predaja osobitných zásob v zmysle článku 9.

Pokiaľ nejde o nákup alebo predaj osobitných zásob, každý ústredný subjekt skladového hospodárstva sa môže dohodnúť s hospodárskymi subjektmi, že ich poverí úlohami spojenými s riadením ropných zásob pod podmienkou, že sa toto poverenie vzťahuje na ropné zásoby nachádzajúce sa na území členského štátu, ktorým bol tento ústredný subjekt skladového hospodárstva zriadený. Ďalšie postúpenie takéhoto poverenia iným subjektom nie je možné.

3. Žiadny ústredný subjekt skladového hospodárstva nemôže nadobudnúť, vytvárať, udržiavať alebo riadiť núdzové zásoby mimo vnútroštátneho územia členského štátu, ktorým bol zriadený, inak ako na základe zmluvného poverenia udeleného členskému štátu, na území ktorého sa tieto zásoby nachádzajú, alebo ústrednému subjektu skladového hospodárstva zriadenému týmto štátom.

Žiadny členský štát nemôže nadobudnúť, vytvárať, udržiavať alebo riadiť núdzové zásoby mimo svojho vnútroštátneho územia inak ako na základe zmluvného poverenia udeleného členskému štátu, na území ktorého sa tieto zásoby nachádzajú, alebo ústrednému subjektu skladového hospodárstva zriadenému týmto štátom.

4. Každý členský štát ukladá svojmu ústrednému subjektu skladového hospodárstva povinnosť:

a) neustále uverejňovať úplné informácie, podľa jednotlivých kategórií výrobkov, o objemoch zásob, ktorých udržiavanie môže zabezpečovať pre hospodárske subjekty podľa článku 8;

b) minimálne šesť mesiacov vopred uverejniť podmienky, za akých poskytuje tieto služby hospodárskym subjektom.

Článok 8

Prenesenie povinností hospodárskymi subjektmi

1. Každý členský štát zabezpečí, aby každému hospodárskemu subjektu, ktorému ukladá povinnosti skladovať zásoby s cieľom splniť si svoje povinnosti vyplývajúce z článku 3, bolo udelené právo preniesť podľa vlastného výberu všetky svoje povinnosti skladovať zásoby alebo časť týchto povinností na:

a) ústredný subjekt skladového hospodárstva príslušného členského štátu, alebo

b) jeden ústredný subjekt alebo viaceré ústredné subjekty skladového hospodárstva schopné udržiavať takéto zásoby, alebo

c) iné hospodárske subjekty disponujúce prebytočnými zásobami na území členského štátu, ktorý im uložil povinnosti skladovať zásoby, na základe dohody, ktorá sa uzavrie s týmito hospodárskymi subjektmi.

Ďalšie postúpenie povinností prenesených podľa odseku 1 písmeno c) iným subjektom nie je možné.

Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia, ktorými zakážu hospodárskym subjektom, aby prenášali svoje povinnosti skladovať zásoby akýmkoľvek iným spôsobom.

2. Hospodárske subjekty musia uplatniť svoje právo na prenesenie povinnosti najmenej osemdesiat dní pred začiatkom obdobia, na ktoré sa vzťahuje povinnosť skladovať zásoby, ktorá im bola uložená, pokiaľ o nej boli informované najmenej sto dní pred predmetným obdobím.

Pokiaľ sú hospodárske subjekty informované o povinnosti skladovať zásoby menej ako sto dní pred začiatkom obdobia, na ktoré sa povinnosť skladovať zásoby vzťahuje, majú možnosť kedykoľvek uplatniť svoje právo na prenesenie povinnosti.

3. Členský štát ukladá ústrednému subjektu skladového hospodárstva, ktorý zriadil, povinnosť prijať za objektívnych, transparentných a nediskriminačných podmienok všetky žiadosti o prenesenie povinností skladovať zásoby, ktoré mu boli adresované hospodárskymi subjektmi v zmysle odseku 1, v rozsahu svojich skladovacích kapacít na vnútroštátnom území a za odplatu neprevyšujúcu náklady na poskytnuté služby.

4. Ústredný subjekt skladového hospodárstva ktoréhokoľvek členského štátu nemôže odmietnuť žiadnu žiadosť o prenesenie povinností, ktorá presahuje jeho skladovacie kapacity na vnútroštátnom území a ktorá mu bola adresovaná hospodárskym subjektom, ktorému členský štát uložil povinnosť skladovať zásoby.

5. V prípade, že hospodársky subjekt, ktorému členský štát uložil povinnosť skladovať zásoby, prenesie túto povinnosť na ústredný subjekt skladového hospodárstva tohto členského štátu, členský štát prijme nevyhnutné opatrenia s cieľom zaručiť udržiavanie zásob prostredníctvom svojho ústredného subjektu skladového hospodárstva a v nevyhnutnom prípade aj prostredníctvom zriadenia nových skladovacích kapacít na svojom území, ktoré budú zodpovedať požiadavkám žiadosti o prenesenie povinností.

Pokiaľ bude na tento účel nutné vybudovať alebo upraviť nové skladovacie zariadenia, členský štát, ktorý uložil povinnosť skladovať zásoby, alebo jeho ústredný subjekt skladového hospodárstva, môžu požadovať odplatu od hospodárskeho subjektu až po skončení prác a vytvorení príslušných zásob.

Článok 9

Vytvorenie osobitných zásob

1. Každý členský štát sa môže neodvolateľne zaviazať, že bude udržiavať minimálnu úroveň ropných zásob určenú počtom dní spotreby v súlade s podmienkami uvedenými v tomto článku (ďalej len „osobitné zásoby“).

Núdzové zásoby udržiavané v zmysle článku 3 môžu byť súčasťou zásob udržiavaných v zmysle tohto článku.

2. Osobitné zásoby sú vlastníctvom členského štátu alebo ústredného subjektu skladového hospodárstva zriadeného týmto členským štátom.

3. Osobitné zásoby patria výlučne do kategórií týchto výrobkov tak, ako sú vymedzené v prílohe B bode 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. ******* z ******* o energetickej štatistike:

- rafinérsky plyn (neskvapalnený),

- etán,

- skvapalnený ropný plyn (LPG),

- automobilový benzín,

- letecký benzín,

- tryskové palivo benzínového typu (na báze ťažkého benzínu alebo JP4),

- letecký petrolej,

- ostatný petrolej,

- plynový olej/nafta (destilovaný vykurovací olej),

- ťažký vykurovací olej (s nízkym aj vysokým obsahom síry),

- lakový benzín a SBP,

- lubrikanty,

- bitúmen,

- parafínové vosky a

- ropný koks.

4. Ropné výrobky, ktoré tvoria osobitné zásoby, identifikuje každý členský štát podľa kategórií uvedených v odseku 3. Členský štát sa ubezpečí, že v kategóriách, ktoré používa, sa nachádzajú výrobky, ktorých súčet domácich spotrieb vyjadrený v ropnom ekvivalente predstavuje najmenej osemdesiat percent domácej spotreby v referenčnom roku určenej podľa pravidiel uvedených v článku 3 a podľa metódy výpočtu uvedenej v prílohe II.

Pri každej kategórii uvádzanej členským štátom sa osobitné zásoby, ktoré sa tento členský štát zaväzuje udržiavať, merajú na základe ich ropného ekvivalentu zodpovedajúceho určenému počtu dní priemernej dennej domácej spotreby v referenčnom roku, vypočítanej podľa metódy uvedenej v treťom a štvrtom pododseku prílohy II, s obmedzením na príslušnú kategóriu.

5. Každý členský štát, ktorý sa rozhodol udržiavať osobitné zásoby, zašle Komisii oznámenie, ktoré sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie a v ktorom špecifikuje úroveň osobitných zásob, ktorú sa neodvolateľne a nepretržite zaväzuje udržiavať v súvislosti so všetkými kategóriami zásob. Takto oznámená minimálna povinná úroveň je jednotná a vzťahuje sa rovnako na všetky kategórie osobitných zásob používané členským štátom.

Členský štát môže zvýšiť minimálnu úroveň vzťahujúcu sa na všetky kategórie osobitných zásob a v takomto prípade Komisii zašle nové oznámenie, v ktorom uvedie zvýšenú úroveň a ktoré sa uverejní v úradnom vestníku.

6. Najneskôr k dátumu uverejnenia každého svojho oznámenia členský štát prijme všetky vhodné zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia s cieľom zabezpečiť trvalé udržiavanie každej kategórie osobitných zásob na úrovni zásob, ktorú oznámil.

Článok 10

Riadenie osobitných zásob

1. Každý členský štát vyhotovuje a neustále aktualizuje podrobný súpis všetkých osobitných zásob skladovaných na svojom vnútroštátnom území. Tento súpis obsahuje najmä všetky informácie, vďaka ktorým sa dá zistiť umiestnenie predmetných zásob.

Členský štát predloží Komisii kópiu súpisu zásob do ôsmich dní na každé požiadanie útvarov Komisie uskutočnené v lehote desiatich rokov od dátumu, na ktorý sa požadované údaje vzťahujú.

2. V prípade, že sú osobitné zásoby zmiešané s ostatnými ropnými zásobami, členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia, aby zamedzili akémukoľvek premiestneniu zmiešaných výrobkov bez predchádzajúceho písomného povolenia orgánov členského štátu, na území ktorého sa zásoby nachádzajú.

3. Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia, aby všetky osobitné zásoby udržiavané na ich území alebo prevezené na ich územie, bez ohľadu na to, či sú to ich vlastné zásoby alebo zásoby iných členských štátov, boli bezpodmienečne oslobodené od exekúcie.

4. Pokiaľ nejde o nákup alebo predaj zásob, každý členský štát sa môže dohodnúť s hospodárskymi subjektmi, že ich poverí úlohami spojenými s riadením osobitných zásob nachádzajúcich sa na vnútroštátnom území. Ďalšie postúpenie takéhoto poverenia iným subjektom nie je možné.

Článok 11

Dohovory o osobitných zásobách medzi členskými štátmi a ústrednými subjektmi skladového hospodárstva

Členský štát alebo jeho ústredný subjekt skladového hospodárstva môže poveriť úlohami spojenými s riadením osobitných zásob mimo vnútroštátneho územia iba iné členské štáty alebo ústredné subjekty skladového hospodárstva. Ďalšie postúpenie takéhoto poverenia iným subjektom nie je možné a poverenie sa udeľuje na dobu určitú.

Článok 12

Vplyv prenesenia povinností a dohovorov

Prenesenie povinností podľa článkov 7, 8 a 10 a dohovory uvedené v článku 11 nemenia povinnosti, ktoré vyplývajú z tejto smernice každému členského štátu.

Článok 13

Štatistické výkazy o zásobách uvedených v článku 3

1. Pokiaľ ide o úroveň zásob, ktoré treba udržiavať v zmysle článku 3, každý členský štát vyhotovuje a predkladá Komisii štatistické výkazy v súlade s pravidlami uvedenými v prílohe IV.

2. Pravidlá vyhotovovania, dosah, obsah a periodicita výkazov uvedených v odseku 1, ako aj lehoty ich predkladania, sa môžu upraviť v súlade s regulačným postupom podľa článku 24 ods. 2. Podmienky odovzdávania predmetných výkazov Komisii sa takisto môžu upraviť v súlade s regulačným postupom podľa článku 24 ods. 2.

3. Členské štáty nemôžu do svojich štatistických výkazov o núdzových zásobách zahrnúť množstvá surovej ropy alebo ropných výrobkov, ktoré sú predmetom zabavenia alebo exekučných opatrení. To isté platí v prípade všetkých zásob podnikov, na ktoré sa vzťahuje konkurzné konanie alebo vyrovnanie.

Článok 14

Štatistické výkazy o osobitných zásobách

1. Každý príslušný členský štát vyhotovuje a predkladá Komisii za každú kategóriu výrobkov štatistický výkaz svojich osobitných zásob existujúcich k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca, v ktorom uvedie presné množstvá a počet dní priemernej spotreby v referenčnom kalendárnom roku, ktorý tieto zásoby predstavujú. V prípade, že sa niektoré z týchto osobitných zásob skladujú mimo vnútroštátneho územia, podrobne opíše zásoby udržiavané v jednotlivých členských štátoch alebo prostredníctvom jednotlivých členských štátov a príslušných ústredných subjektov skladového hospodárstva. Okrem toho podrobne uvedie, či mu tieto zásoby patria v plnom rozsahu, alebo naopak, či je vlastníkom celých zásob alebo ich časti jeho ústredný subjekt skladového hospodárstva.

2. Každý príslušný členský štát vyhotovuje a okrem toho aj predkladá Komisii výkaz o osobitných zásobách, ktoré sa nachádzajú na jeho vnútroštátnom území a patria iným členským štátom alebo ústredným subjektom skladového hospodárstva, zaznamenávajúci stav k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca, podľa jednotlivých kategórií výrobkov podľa článku 9 ods. 4. Členský štát v ňom v každom prípade uvedie aj meno členského štátu alebo príslušného ústredného subjektu skladového hospodárstva a množstvá.

3. Štatistické výkazy uvedené v odsekoch 1 a 2 sa predkladajú v kalendárnom mesiaci, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa výkazy predkladajú.

4. Okrem toho sa musia okamžite predložiť aj kópie štatistických výkazov na každé požiadanie útvarov Komisie uskutočnené v lehote desiatich rokov od dátumu, na ktorý sa príslušné údaje vzťahujú.

5. Dosah, obsah a periodicita štatistických výkazov, ako aj lehoty ich predkladania sa môžu upraviť v súlade s regulačným postupom podľa článku 24 ods. 2. Pravidlá predkladania výkazov Komisii sa takisto môžu upraviť v súlade s regulačným postupom podľa článku 24 ods. 2.

Článok 15

Výkaz o obchodných zásobách

1. Členské štáty predkladajú Komisii týždenný štatistický výkaz o úrovni obchodných zásob, ktoré skladujú na svojom vnútroštátnom území. V tejto súvislosti zabezpečujú ochranu údajov citlivého charakteru a neuvádzajú mená vlastníkov predmetných zásob.

2. Komisia uverejňuje týždenný štatistický výkaz obchodných zásob v Spoločenstve na základe výkazov, ktoré jej odovzdajú členské štáty, za použitia agregovaných úrovní.

3. Komisia prijme pravidlá vykonávania odsekov 1 a 2 v súlade s regulačným postupom podľa článku 24 ods. 2.

Článok 16

Spracovanie údajov

Komisia zabezpečuje rozvoj, skladovanie, správu a údržbu informačných zdrojov nevyhnutných na prijímanie, skladovanie a akúkoľvek inú formu spracovania údajov obsiahnutých v štatistických výkazoch a všetkých informácií poskytnutých členskými štátmi alebo zozbieraných útvarmi Komisie v zmysle tejto smernice, ako aj údajov o ropných zásobách zozbieraných podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. ****** z ****** o energetickej štatistike a potrebných na vyhotovenie výkazov predpísaných smernicou.

Článok 17

Biopalivá a prísady

1. Biopalivá a prísady sa zahrnú do výpočtov povinností skladovať zásoby podľa článkov 3 a 9, ako aj do výpočtov skutočne udržiavaných úrovní zásob iba vtedy, keď sa primiešali do príslušných ropných výrobkov.

2. Pravidlá započítania biopalív a prísad do výpočtov povinností skladovať zásoby a úrovní zásob špecifikovaných v odseku 1 sa môžu upraviť v súlade s regulačným postupom podľa článku 24 ods. 2.

Článok 18

Koordinačná skupina pre ropu a ropné výrobky

1. Zriaďuje sa Koordinačná skupina pre ropu a ropné výrobky (ďalej len „koordinačná skupina“). Koordinačná skupina sa podieľa na realizácii analýz stavu bezpečnosti dodávok ropy a ropných výrobkov v Spoločenstve a napomáha koordináciu a uplatňovanie opatrení v tejto oblasti.

2. Koordinačná skupina sa skladá zo zástupcov členských štátov. Predsedá jej Komisia. Na prácach koordinačnej skupiny sa na pozvanie Komisie môžu zúčastňovať zastupiteľské orgány príslušného odvetvia.

Článok 19

Kontroly vykonávané Komisiou

1. Útvary Komisie sa môžu kedykoľvek rozhodnúť uskutočniť v členských štátoch kontrolné akcie zamerané na núdzové zásoby a osobitné zásoby. Útvary Komisie môžu pri príprave týchto kontrol požiadať o radu koordinačnú skupinu.

2. Ciele kontrolných akcií uvedených v odseku 1 nezahŕňajú zhromažďovanie osobných údajov. Osobné údaje, ktoré sa pri kontrolách náhodne nájdu alebo vyskytnú, sa ani nezhromažďujú, ani sa neberú do úvahy a v prípade náhodného zberu sa ihneď zničia.

3 . Informácie zozbierané podľa tohto článku sa môžu odovzdať koordinačnej skupine a zastupiteľským orgánom príslušného odvetvia podieľajúcim sa na prácach koordinačnej skupiny.

Úradníci, zamestnanci a ostatné osoby pracujúce pod dohľadom Komisie, ako aj členovia koordinačnej skupiny, majú povinnosť nešíriť informácie zozbierané alebo vymieňané pri uplatňovaní tohto článku a informácie, ktoré sú vzhľadom na svoj charakter predmetom služobného tajomstva, ako je totožnosť vlastníkov zásob. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na všetkých zástupcov a odborníkov z členských štátov a na zástupcov príslušného odvetvia, ktorí sa zúčastňujú zasadnutí koordinačnej skupiny podľa článku 18.

4. Členské štáty zabezpečia, aby osoby zodpovedné za udržiavanie a riadenie núdzových zásob a osobitných zásob na ich území spolupracovali pri uskutočňovaní kontrolných akcií uvedených v odseku 1 s osobami zamestnávanými alebo poverenými útvarmi Komisie.

5. Členské štáty udeľujú osobám, ktoré sú zamestnané v útvaroch Komisie alebo nimi poverené, právo uskutočňovať všetky kontrolné úkony vzťahujúce sa na skladované zásoby v zmysle tejto smernice a predovšetkým zabezpečia, aby im bolo udelené právo nahliadať do všetkých dokumentov a registrov vzťahujúcich sa na tieto zásoby, rovnako ako právo stáleho prístupu na miesta, kde sa nachádzajú udržiavané zásoby.

6. Členské štáty zabezpečia, aby ich orgány plne pomáhali osobám, ktoré sú zamestnané v útvaroch Komisie alebo nimi poverené, pri uskutočňovaní ich kontrolných úkonov.

7. Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie uchovávania údajov, dokladov, výkazov a dokumentov týkajúcich sa núdzových zásob a osobitných zásob najmenej po dobu desiatich rokov.

Článok 20

Ochrana fyzických osôb pri spracovaní údajov

Táto smernica sa nijako nedotýka a v ničom neovplyvňuje úroveň ochrany fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov zaručenej ustanoveniami právnych predpisov Spoločenstva a ustanoveniami vnútroštátneho práva a predovšetkým nijako nemení povinnosti členských štátov, pokiaľ ide o spracovanie osobných údajov týmito štátmi, ako ich ukladá smernica 95/46/ES, ani záväzky, ktoré majú inštitúcie a orgány Spoločenstva v zmysle nariadenia (ES) č. 45/2001 v súvislosti so spracovaním osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva pri výkone ich povinností.

Článok 21

Núdzové postupy

1. Členské štáty prijmú všetky nevyhnutné opatrenia, aby ich príslušné orgány mohli v prípade vážneho prerušenia dodávok dať do obehu všetky svoje núdzové zásoby a osobitné zásoby alebo ich časť a všeobecne alebo osobitne obmedziť spotrebu podľa očakávaného výpadku dodávok, okrem iného aj prostredníctvom prednostného pridelenia ropných výrobkov niektorým kategóriám spotrebiteľov.

2. Členské štáty neustále udržiavajú intervenčné plány tak, aby mohli byť použité v prípade vážneho prerušenia dodávok. Členské štáty stanovia organizačné opatrenia, ktoré sa musia prijať s cieľom zabezpečiť uskutočnenie týchto plánov. Členské štáty okamžite predložia Komisii na jej jednoduché požiadanie kópiu svojich intervenčných plánov a opatrení organizačného charakteru, ktoré sú s nimi spojené.

3. V prípade, že sa prijme účinné medzinárodné rozhodnutie o uvedení zásob do obehu, každý príslušný členský štát môže použiť svoje núdzové zásoby a svoje osobitné zásoby na splnenie medzinárodných záväzkov, ktoré z tohto rozhodnutia vyplývajú. V tomto prípade členský štát ihneď upovedomí Komisiu, ktorá môže zvolať koordinačnú skupinu alebo elektronicky konzultovať s členmi tejto skupiny, najmä na účely posúdenia dôsledkov uvedenia zásob do obehu.

4. Ak nastanú ťažkosti s dodávkami ropy alebo ropných výrobkov v rámci Spoločenstva alebo členského štátu, Komisia čo najskôr zvolá na žiadosť členského štátu alebo z vlastnej iniciatívy koordinačnú skupinu. Koordinačná skupina preskúma situáciu. Komisia určí, či je prerušenie zásobovania vážne.

V prípade zistenia vážneho prerušenia dodávok môže Komisia povoliť, aby sa čiastočne alebo úplne uviedli do obehu množstvá navrhnuté na tento účel príslušnými členskými štátmi.

5. V prípade, že sa prijme účinné medzinárodné rozhodnutie o uvedení zásob do obehu, Komisia má právo nariadiť členským štátom, aby uviedli do obehu všetky svoje núdzové zásoby a svoje osobitné zásoby alebo ich časť. Toto právo sa môže uplatniť až po zasadnutí koordinačnej skupiny, na ktorom sa tento bod prerokoval.

6. V prípade uplatnenia odsekov 3, 4 a 5 sú členské štáty oprávnené dočasne udržiavať nižšiu úroveň zásob, ako je úroveň stanovená ustanoveniami tejto smernice. V týchto prípadoch Komisia najmä so zreteľom na stav medzinárodných trhov s ropou a ropnými výrobkami určí lehotu, v ktorej musia členské štáty obnoviť svoje zásoby tak, aby opäť dosiahli povinnú minimálnu úroveň.

7. Rozhodnutia prijaté Komisiou v zmysle tohto článku sa nedotýkajú prípadných ďalších medzinárodných záväzkov príslušných členských štátov.

Článok 22

Sankcie

Členské štáty stanovia systém sankcií, ktoré budú ukladať za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice a prijmú všetky nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie vykonávania týchto ustanovení. Takto ustanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty oznámia tieto opatrenia Komisii najneskôr do 31. decembra 20XX[15] a každú následnú zmenu a doplnenie týchto opatrení jej oznámia čo najskôr.

Článok 23

Vyhodnotenie

Do troch rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice Komisia vyhodnotí jej uplatňovanie a preskúma najmä to, či je vhodné uložiť povinnosť udržiavať minimálnu úroveň osobitných zásob všetkým členským štátom.

Článok 24

Výbor

1. Komisii pomáha výbor.

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES.

Článok 25

Zrušenie

Smernica 73/238/EHS, smernica 2006/67/ES a rozhodnutie 68/416/EHS sa zrušujú s účinnosťou k 31. decembru 20XX[16].

Odkazy na zrušené smernice a rozhodnutie sa považujú za odkazy na túto smernicu.

Článok 26

Transpozícia

1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31. decembra 20XX[17]. Ihneď predložia Komisii znenie týchto ustanovení a tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2. Členské štáty predložia Komisii texty základných vnútroštátnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti, na ktorú sa vzťahuje táto smernica.

Článok 27

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Odseky 1 a 2 článku 15 sa uplatňujú od dátumu nadobudnutia účinnosti vykonávacích pravidiel uvedených v odseku 3 uvedeného článku.

Článok 28

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli […]

Za Radu

predseda […]

PRÍLOHA I

Metóda výpočtu ropného ekvivalentu dovozu ropných výrobkov

Dovoz ropných výrobkov v ropnom ekvivalente uvedený v článku 3 sa vypočíta podľa tejto metódy:

Dovoz ropných výrobkov v ropnom ekvivalente sa vypočíta jednak ako súčet čistých dovozov týchto výrobkov: surovej ropy, NGL, rafinérskych surovín, ostatných uhľovodíkov tak, ako sú vymedzené v prílohe B bode 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. ******* z ******* o energetickej štatistike, ktorý sa upraví so zreteľom na prípadné zmeny stavu zásob a od ktorého sa odpočítajú 4 % predstavujúce výťažok primárneho benzínu (alebo ak priemerné percento výťažku primárneho benzínu na vnútroštátnom území presiahne 7 %, zníži sa o skutočnú čistú spotrebu primárneho benzínu alebo o priemerné percento výťažku primárneho benzínu) a súčet čistého dovozu všetkých ostatných ropných výrobkov okrem primárneho benzínu, ktorý sa takisto upraví podľa zmien stavu zásob a vynásobí sa koeficientom 1,065.

Do výpočtu sa nezahŕňa obsah medzinárodných námorných zásobníkov.

PRÍLOHA II

Metóda výpočtu ropného ekvivalentu domácej spotreby.

Domáca spotreba v ropnom ekvivalente uvedená v článku 3 sa vypočíta podľa tejto metódy:

Predmetná domáca spotreba sa vypočíta ako súčet domácich spotrieb týchto výrobkov: automobilový benzín, letecký benzín, tryskové palivo benzínového typu (na báze ťažkého benzínu alebo JP4), letecký petrolej, ostatný petrolej, plynový olej/nafta (destilovaný vykurovací olej), ťažký vykurovací olej (s nízkym aj vysokým obsahom síry) tak, ako sú vymedzené v prílohe B bode 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. ****** z ****** o energetickej štatistike.

Do výpočtu sa nezahŕňa obsah medzinárodných námorných zásobníkov.

Domáca spotreba sa prepočíta na ropný ekvivalent tak, že sa vynásobí koeficientom 1,2.

PRÍLOHA III

Metódy výpočtu udržiavanej úrovne zásob.

Na výpočet úrovne zásob sa používajú tieto metódy výpočtu:

Žiadne množstvo nemožno do zásob zahrnúť viackrát.

Od zásob surovej ropy sa odpočítajú 4 % zodpovedajúce priemernému percentu výťažku primárneho benzínu.

Do výpočtu sa nezahrnú zásoby primárneho benzínu a zásoby ropných výrobkov pre medzinárodné námorné zásobníky.

Ostatné ropné výrobky sa zahrnú do zásob podľa jednej z nasledujúcich dvoch metód. Členské štáty sú povinné dodržiavať vybranú metódu počas celého príslušného kalendárneho roka.

Členské štáty môžu:

a) zahrnúť všetky ostatné zásoby ropných výrobkov určených v prílohe C bode 3.1 odseku 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. ****** z ****** o energetickej štatistike a prepočítať ich na ropný ekvivalent prostredníctvom vynásobenia množstiev koeficientom 1,065;

b) alebo zahrnúť zásoby iba týchto výrobkov: automobilový benzín, letecký benzín, tryskové palivo benzínového typu (na báze ťažkého benzínu alebo JP4), letecký petrolej, ostatný petrolej, plynový olej/nafta (destilovaný vykurovací olej), ťažký vykurovací olej (s nízkym aj vysokým obsahom síry) a prepočítať ich na ropný ekvivalent vynásobením množstiev koeficientom 1,2.

Do výpočtu zásob možno zahrnúť množstvá skladované na týchto miestach:

- rafinérske nádrže,

- zberné terminály,

- potrubné kanály pre ropovody,

- nákladné člny,

- pobrežné tankery,

- tankery v prístavoch,

- vnútrozemské zásobníky lodí,

- dno nádrží,

- v podobe prevádzkových zásob,

- v držbe hlavných spotrebiteľov na základe povinnosti vyplývajúcej zo zákona alebo z iných smerníc orgánov verejnej správy.

Tieto množstvá však nemožno zohľadniť pri výpočte úrovne osobitných zásob, pokiaľ sa úroveň týchto zásob vypočítava oddelene od núdzových zásob.

Do zásob nikdy nemožno zahrnúť:

a) ropu, ktorá ešte nebola vyprodukovaná;

b) množstvá skladované na týchto miestach:

- ropovody,

- železničné cisterny,

- zásobníky námorných plavidiel,

- čerpacie stanice a maloobchody ,

- ostatní spotrebitelia,

- tankery na mori,

- vojenské zásoby.

Pri výpočte svojich zásob členské štáty odpočítajú od zásob vypočítaných uvedenými metódami 10 %. Toto odpočítanie sa uplatní na všetky množstvá zahrnuté do určeného výpočtu.

Odchylne od predchádzajúceho odseku sa odpočítanie 10 % neuplatňuje pri výpočte úrovne osobitných zásob, ani pri výpočte úrovne jednotlivých kategórií osobitných zásob, pokiaľ sa tieto osobitné zásoby alebo kategórie evidujú oddelene od núdzových zásob, najmä aby sa overilo, či bola dodržaná minimálna úroveň zásob ustanovená v článku 9.

PRÍLOHA IV

Vyhotovovanie štatistických výkazov o úrovni zásob, ktoré sa majú udržiavať podľa článku 3, a ich predkladanie Komisii: pravidlá.

Každý členský štát vyhotovuje a predkladá Komisii každý mesiac konečný štatistický výkaz o úrovni zásob, ktorých udržiavanie bolo skutočne zabezpečené k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca, ktorá sa vypočíta buď na základe počtu dní čistého dovozu ropy, alebo na základe počtu dní domácej spotreby ropy, podľa kritéria, ktoré sa zvolí podľa článku 3. Vo výkaze uvedie presné dôvody, prečo výpočet vychádza z počtu dní dovozu, alebo, naopak, z počtu dní spotreby a spresní metódu výpočtu zvolenú podľa prílohy III, ktorú použil pri výpočte zásob.

Ak sa niektoré zásoby zahrnuté do výpočtu úrovne zásob predpísanej článkom 3 skladujú mimo vnútroštátneho územia, v každom výkaze sa podrobne spresnia zásoby udržiavané jednotlivými členskými štátmi a príslušnými ústrednými subjektmi skladového hospodárstva k poslednému dňu obdobia, za ktoré sa výkaz predkladá. Okrem toho, členský štát v každom prípade uvedie vo výkaze, či ide o zásoby udržiavané na základe poverenia od jedného hospodárskeho subjektu alebo od niekoľkých hospodárskych subjektov, alebo, naopak, či ide o zásoby udržiavané na jeho žiadosť, alebo na žiadosť jeho ústredného subjektu skladového hospodárstva.

Pokiaľ ide o celkové zásoby skladované na vnútroštátnom území pre iné členské štáty alebo ústredné subjekty skladového hospodárstva, členský štát vyhotovuje a predkladá Komisii výkaz o zásobách existujúcich k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca za jednotlivé kategórie výrobkov. V tomto výkaze členský štát v každom prípade uvedie meno členského štátu alebo príslušného ústredného subjektu skladového hospodárstva, ako aj množstvá.

Predloženie štatistických výkazov uvedených v predchádzajúcich odsekoch Komisii sa uskutoční do štyridsiatich piatich dní nasledujúcich po mesiaci, za ktorý sa výkazy predkladajú. Okrem toho, tie isté výkazy sa musia do dvoch mesiacov predložiť na každé požiadanie útvarov Komisie, pokiaľ sa uskutočnilo v lehote desiatich rokov od dátumu, na ktorý sa údaje vzťahujú.

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

Tento dokument je súčasťou a doplnením dôvodovej správy. Pri vyplňovaní legislatívneho finančného výkazu je preto potrebné vyhnúť sa opakovaniu informácií uvedených v dôvodovej správe, avšak bez toho, aby to malo vplyv na jeho zrozumiteľnosť. Predtým ako začnete vypĺňať tento vzorový formulár, pozrite si pokyny, ktoré boli vypracované s cieľom poskytnúť návod a vysvetlenie ďalej uvedených položiek.

NÁZOV NÁVRHU:

Návrh smernice Rady, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby surovej ropy a/alebo ropných výrobkov

RÁMEC ABM/ABB (RIADENIE/ZOSTAVENIE ROZPOčTU PODľA JEDNOTLIVÝCH čINNOSTÍ)

Príslušné oblasti politiky a súvisiace činnosti:

06: Energetika a doprava

06 04: Tradičné a obnoviteľné zdroje energie

ROZPOČTOVÉ POLOŽKY

Rozpočtové položky [prevádzkové položky a súvisiace položky technickej a administratívnej pomoci (predtým položky BA)] vrátane ich názvov:

06 01 01: Výdavky vzťahujúce sa na zamestnancov v aktívnom služobnom pomere v oblasti politiky energetiky a dopravy

06 01 04 03: Tradičné zdroje energie – výdavky na administratívne riadenie

06 04 03: Bezpečnosť zásobovania tradičnou energiou

Trvanie akcie a finančného vplyvu:

Začiatok: 2010 koniec: nie je stanovený

Rozpočtové charakteristiky ( v prípade potreby pridajte riadky ):

Rozpočtová položka | Druh výdavkov | Nové | Príspevok EZVO | Príspevky kandidátskych krajín | Výdavková kapitola vo finančnom výhľade |

06 01 01 | nepo-vinné | nedif. rozpoč. prostr. | NIE | NIE | NIE | č. 5 |

06 01 04 03 | nepo-vinné | nedif. rozpoč. prostr. | NIE | NIE | NIE | č. 1a |

06 04 03 | nepo-vinné | dif. rozpoč. prostr. | NIE | NIE | NIE | č. 1a |

ZHRNUTIE ZDROJOV

Finančné zdroje

Zhrnutie viazaných rozpočtových prostriedkov (VRP) a platobných rozpočtových prostriedkov (PRP)

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Druh výdavkov | Oddiel č. | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | 2014 | 2015 a nasl. | Spolu |

Prevádzkové výdavky[18] |

Viazané rozpočtové prostriedky (VRP ) | 8.1 | a | 0.15 | 0.15 | 0.15 | 0.15 | 0.15 | 0.15 | 0.90 |

Platobné rozpočtové prostriedky (PRP) | b | 0.05 | 0.20 | 0.15 | 0.15 | 0.15 | 0.20 | 0.90 |

Administratívne výdavky zahrnuté v referenčnej sume[19] |

Technická a administratívna pomoc (NRP) | 8.2.4 | c | 0.01 | 0.01 | 0.01 | 0.01 | 0.01 | 0.05 |

CELKOVÁ REFERENČNÁ SUMA |

Viazané rozpočtové prostriedky | a+c | 0.15 | 0.16 | 0.16 | 0.16 | 0.16 | 0.16 | 0.95 |

Platobné rozpočtové prostriedky | b+c | 0.05 | 0.21 | 0.16 | 0.16 | 0.16 | 0.21 | 0.95 |

Administratívne výdavky nezahrnuté v referenčnej sume[20] |

Ľudské zdroje a súvisiace výdavky (NRP) | 8.2.5 | d | 0.585 | 0.829 | 0.829 | 0.829 | 0.829 | 0.829 | 4.73 |

Administratívne náklady nezahrnuté v referenčnej sume (NRP) okrem nákladov na ľudské zdroje a súvisiacich nákladov | 8.2.6 | e | 0.07 | 0.07 | 0.07 | 0.07 | 0.07 | 0.35 |

Celkové orientačné finančné náklady na akciu

VRP vrátane nákladov na ľudské zdroje spolu | a+c+d+e | 0.735 | 1.059 | 1.059 | 1.059 | 1.059 | 1.059 | 6.03 |

PRP vrátane nákladov na ľudské zdroje spolu | b+c+d+e | 0.635 | 1.109 | 1.059 | 1.059 | 1.059 | 1.109 | 6.03 |

Údaje o spolufinancovaní

Ak návrh predpokladá spolufinancovanie zo strany členských štátov alebo iných subjektov (uveďte ktorých), odhadovanú výšku spolufinancovania je potrebné uviesť v nasledujúcej tabuľke (ak sa predpokladá spolufinancovanie zo strany viacerých subjektov, pridajte ďalšie riadky):

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Subjekt podieľajúci sa na spolufinancovaní | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | 2014 | 2015 a nasl. | Spolu |

…………………… | f |

VRP vrátane spolufinancovania spolu | a+c+d+e+f |

Zlučiteľnosť s finančným plánovaním

x Návrh je zlučiteľný s platným finančným plánovaním.

( Návrh si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušnej výdavkovej kapitoly vo finančnom výhľade.

( Návrh si môže vyžadovať uplatnenie ustanovení medziinštitucionálnej dohody[21] (t. j. nástroj flexibility alebo revíziu finančného výhľadu).

Finančný vplyv na príjmy

x Návrh nemá finančný vplyv na príjmy.

( Návrh má finančný vplyv na príjmy, a to s týmto účinkom:

Note: Všetky podrobnosti a pripomienky týkajúce sa spôsobu výpočtu vplyvu na príjmy je potrebné uviesť v samostatnej prílohe.

v mil. EUR (zaokrúhlené na 1 desatinné miesto )

Pred akciou [2009] | Situation après l'action |

Počet ľudských zdrojov spolu | 5 | 7 | 7 | 7 | 7 | 7 |

CHARAKTERISTIKY A CIELE

Podrobnosti týkajúce sa kontextu návrhu sa vyžadujú v dôvodovej správe. V tomto oddiele legislatívneho finančného výkazu sa uvádzajú nasledujúce doplňujúce informácie:

Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

Smernica vyžaduje aktualizovať platnú informačnú infraštruktúru a vyvíjať nové aplikácie (pre obchodné zásoby). Informačná infraštruktúra sa musí upraviť najneskôr po nadobudnutí účinnosti smernice.

Pridaná hodnota v prípade zapojenia Spoločenstva, zlučiteľnosť návrhu s inými finančnými nástrojmi a možná synergia

Smernica ukladá členským štátom povinnosť skladovať zásoby; Komisia musí overovať plnenie tejto povinnosti. Okrem informácií o stave núdzových zásob budú členské štáty povinné predkladať prehľady o stave obchodných zásob.

Ropné trhy sú svetové a narušenie ponuky ropy bude mať vplyv na všetky členské štáty. EÚ zodpovedá za bezpečnosť dodávok ropy a musí ju zaistiť tak, aby za podmienok integrovaného vnútorného trhu boli všetky členské štáty na primeranej úrovni pripravené na núdzové situácie. Touto otázkou sa preto treba zaoberať na úrovni Spoločenstva.

Ciele, očakávané výsledky a súvisiace ukazovatele návrhu v kontexte rámca ABM

Cieľom návrhu je posilniť systém núdzových ropných zásob a mechanizmy na ich využívanie v prípade krízy. Očakáva sa, že tým sa zabezpečí dostupnosť núdzových zásob tak, že v prípade nutnosti sa budú dať použiť, vďaka čomu budú dodávky ropy pre európskych spotrebiteľov bezpečnejšie. Smernica prispeje k zmierneniu škodlivých dôsledkov prípadného narušenia ponuky, akými sú veľký nedostatok pohonných látok a nárast cien. Smernica prispieva aj k transparentnosti ropných trhov tým, že zavádza týždenné podávanie informácií o obchodných zásobách.

Spôsob implementácie (orientačný)

Uveďte vybraný spôsob[23] implementácie akcie.

x Centralizované hospodárenie

x priamo na úrovni Komisie

( nepriamo delegovaním právomocí na:

( výkonné agentúry

( subjekty zriadené Spoločenstvami podľa článku 185 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

( národné verejné subjekty/subjekty poverené poskytovaním služieb vo verejnom záujme

( Zdieľané alebo decentralizované hospodárenie

( s členskými štátmi

( s tretími krajinami

( Spoločné hospodárenie s medzinárodnými organizáciami (bližšie uveďte)

Poznámky:

MONITOROVANIE A HODNOTENIE

Systém monitorovania

Komisia vyhodnotí vykonávanie tejto smernice po 3 rokoch.

Hodnotenie

Hodnotenie ex-ante

Neuplatňuje sa

Opatrenia prijaté po strednodobom hodnotení/hodnotení ex-post (znalosti získané z podobných predchádzajúcich skúseností)

Neuplatňuje sa

Podmienky a pravidelnosť budúcich hodnotení

Neuplatňuje sa

OPATRENIA PROTI PODVODOM

Nie je potrebné žiadne osobitné opatrenie. Na zmluvy a odmeňovanie expertov sa bude vzťahovať bežný rámec.

PODROBNÉ ÚDAJE O ZDROJOCH

Ciele návrhu z hľadiska ich finančných nákladov

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

2010 | 2011 | 2012 | 2013 | 2014 | 2015 |

Úradníci alebo dočasní zamestnanci [25](XX 01 01) | A*/AD | 1.5 | 2 | 2 | 2 | 2 | 2 |

B*, C*/AST | 3 | 4.5 | 4.5 | 4,5 | 4.5 | 4.5 |

Zamestnanci financovaní[26] podľa článku XX 01 02 | 0.5 | 0.5 | 0.5 | 0.5 | 0.5 | 0.5 |

Iní zamestnanci[27] financovaní podľa článku XX 01 04/05 |

SPOLU | 5 | 7 | 7 | 7 | 7 | 7 |

Opis úloh vyplývajúcich z akcie

- Kontroly vykonávania ustanovení smernice, zber, analýza a uverejňovanie údajov o zásobách, inšpekcie/kontroly zásob a núdzových systémov členských štátov, konania vo veci porušenia.

- Príprava, organizácia a monitorovanie zasadnutí koordinačnej skupiny a výboru (komitológia).

- V prípade narušenia dodávok koordinácia opatrení, ktoré prijali členské štáty, v spolupráci s Medzinárodnou energetickou agentúrou.

Pôvod ľudských zdrojov (štatutárny )

(V prípade viacerých zdrojov uveďte počet pracovných miest pre každý zdroj.)

x Pracovné miesta pridelené v súčasnosti na riadenie programu, ktoré sa majú nahradiť alebo predĺžiť.

- Na plnenie úloh vyplývajúcich z platnej smernice boli už pridelení pracovníci zamestnaní na plný pracovný čas v počte 3,5.

( Pracovné miesta predbežne pridelené v rámci plnenia RPS/PNR (ročnej politickej stratégie/predbežného návrhu rozpočtu) na rok n.

x Pracovné miesta požadované v ďalšom postupe RPS/PNR.

- Na plnenie dodatočných úloh vyplývajúcich z návrhu smernice sa bude požadovať pridelenie pracovníkov zamestnaných na plný pracovný čas v počte 3,5: 1,5 pracovníka zamestnaného na plný pracovný čas od roku 2010 a 2 pracovníci zamestnaní na plný pracovný čas od roku 2011.

( Pracovné miesta preobsadzované zo zdrojov existujúcich v príslušnom riadiacom útvare (vnútorná reorganizácia).

( Pracovné miesta požadované na rok n, ale neplánované v rámci RPS/PNR daného roku.

Ostatné administratívne výdavky nezahrnuté v referenčnej sume (XX 01 04/05 – Výdavky na administratívne riadenie)

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtová položka (číslo a názov) | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | 2014 | 2015 a nasl. | SPOLU |

Iná technická a administratívna pomoc |

- intra muros |

- extra muros | 0.01 | 0.01 | 0.01 | 0.01 | 0.01 | 0.05 |

Technická a administratívna pomoc spolu | 0.01 | 0.01 | 0.01 | 0.01 | 0.01 | 0.05 |

Finančné náklady na ľudské zdroje a súvisiace náklady nezahrnuté v referenčnej sume

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Druh ľudských zdrojov | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | 2014 | 2015 a nasl. |

Úradníci a dočasní zamestnanci (XX 01 01) | 0.549 | 0.793 | 0.793 | 0.793 | 0.793 | 0.793 |

Zamestnanci financovaní podľa článku XX 01 02 (pomocní zamestnanci, vyslaní národní experti, zmluvní zamestnanci atď.) (uveďte rozpočtovú položku) | 0.036 | 0.036 | 0.036 | 0.036 | 0.036 | 0.036 |

Náklady na ľudské zdroje a súvisiace náklady (nezahrnuté v referenčnej sume) spolu | 0.585 | 0.829 | 0.829 | 0.829 | 0.829 | 0.829 |

Výpočet – Úradníci a dočasní zamestnanci

V prípade potreby pozri bod 8.2.1.

Rok n: 4,5 úradníka (122 000 EUR/úradník/rok)

Rok n+1 a nasl.: 6,5 úradníka (122 000 EUR/úradník/rok)

[…]

Výpočet – Zamestnanci financovaní podľa článku XX 01 02

V prípade potreby pozri bod 8.2.1.

0,5 vyslaného národného experta (73 000 EUR/vyslaný národný expert/rok)

Ostatné administratívne výdavky nezahrnuté v referenčnej sume

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

2010 | 2011 | 2012 | 2013 | 2014 | 2015a nasl. | SPOLU |

XX 01 02 11 01 – Služobné cesty |

XX 01 02 11 02 – Zasadnutia a konferencie |

XX 01 02 11 03 – Výbory[29] | 0.07 | 0.07 | 0.07 | 0.07 | 0.07 | 0.35 |

XX 01 02 11 04 – Štúdie a konzultácie |

XX 01 02 11 05 – Informačné systémy |

2. Ostatné výdavky na riadenie (XX 01 02 11) spolu | 0.07 | 0.07 | 0.07 | 0.07 | 0.07 | 0.35 |

3. Ostatné výdavky administratívnej povahy (spresnite uvedením odkazu na rozpočtovú položku) |

Administratívne náklady (nezahrnuté v referenčnej sume) okrem nákladov na ľudské zdroje a súvisiacich nákladov spolu |

Výpočet – Ostatné administratívne výdavky nezahrnuté v referenčnej sume

Stanovili sa 4 zasadnutia výboru ročne s účasťou 27 delegátov pri priemerných nákladoch 650 EUR/delegát/zasadnutie: 4 X 27 X 650 = 70 200 EUR/rok

Potreby ľudských a administratívnych zdrojov sa pokryjú z dotácie, ktorú bude možné prideliť riadiacemu generálnemu riaditeľstvu v rámci ročného postupu prideľovania prostriedkov v súlade s platnými rozpočtovými obmedzeniami.

[1] Ú. v. EÚ C, […], s. […].

[2] Ú. v. EÚ C, […], s. […].

[3] Ú. v. EÚ C, […], s. […].

[4] Ú. v. EÚ C, […], s. […].

[5] Akčný plán Európskej rady (2007 – 2009) Energetická politika pre Európu, príloha I k dokumentu 7224/07 (zasadnutie Európskej rady v Bruseli 8. a 9. marca 2007, závery predsedníctva), bod 3.

[6] Ú. v. EÚ L 217, 8.8.2006, s. 8.

[7] Dok. 7224/07, bod 36.

[8] Dok. 2006/2247, bod 36.

[9] Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.

[10] Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1.

[11] Ú. v. ES L 228, 16.8.1973, s. 1

[12] Ú. v. ES L 308, 23.12.1968, s. 19.

[13] Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

[14] Do 31. decembra druhého kalendárneho roka po roku prijatia smernice.

[15] Do 31. decembra druhého kalendárneho roka po roku prijatia smernice.

[16] Do 31. decembra druhého kalendárneho roka po roku prijatia smernice.

[17] Do 31. decembra druhého kalendárneho roka po roku prijatia smernice.

[18] Výdavky, ktoré nespadajú do kapitoly xx 01 príslušnej hlavy xx.

[19] Výdavky, ktoré spadajú do článku xx 01 04 hlavy xx.

[20] Výdavky, ktoré spadajú do kapitoly xx 01okrem výdavkov podľa článkov xx 01 04 alebo xx 01 05.

[21] Pozri body 19 a 24 medziinštitucionálnej dohody.

[22] V prípade potreby, t. j. ak akcia trvá dlhšie ako 6 rokov, pridajte ďalšie stĺpce.

[23] V prípade, že uvediete viac spôsobov, uveďte ďalšie podrobnosti v časti „Poznámky“ tohto bodu.

[24] Ako je uvedené v oddiele 5.3.

[25] Náklady, ktoré NIE sú zahrnuté v referenčnej sume.

[26] Náklady, ktoré NIE sú zahrnuté v referenčnej sume.

[27] Náklady, ktoré sú zahrnuté v referenčnej sume.

[28] Uveďte odkaz na konkrétny legislatívny finančný výkaz pre príslušné výkonné agentúry.

[29] Uveďte druh výboru a skupinu, ku ktorej patrí.