[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 10.12.2008

KOM(2008) 665 v konečnom znení

2008/0260 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/83/ES, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch, pokiaľ ide o farmakovigilanciu

{SEK(2008) 2670} {SEK(2008) 2671}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. Kontext návrhu

1.1. Dôvody a ciele návrhu

Lieky významným spôsobom prispievajú k zdraviu občanov EÚ. Objavovanie, vývoj a účinné využívanie liekov zvyšujú kvalitu života, skracujú čas strávený v nemocnici a zachraňujú životy. Lieky však môžu mať aj nežiaduce účinky a nežiaduce reakcie na lieky predstavujú v Spoločenstve významnú zaťaž pre verejné zdravie. Odhaduje sa, že 5 % všetkých hospitalizácií je podmienených nežiaducimi účinkami liekov, 5 % všetkých hospitalizovaných pacientov trpí následkami na nežiaduci účinok lieku a nežiaduce účinky liekov sú piatou najbežnejšou príčinou smrti počas hospitalizácie.

Niektoré nežiaduce účinky sa zistia až po registrácii lieku a celkový bezpečnostný profil liekov je možné spoznať až po ich uvedení na trh. Pravidlá farmakovigilancie sú preto nevyhnutné pre ochranu verejného zdravia, aby bolo možné odhaľovať a posudzovať nežiaduce účinky liekov a zabrániť im.

Doposiaľ prijaté pravidlá Spoločenstva zásadným spôsobom prispievajú k dosiahnutiu cieľa, aby boli lieky, ktoré môžu byť uvedené na trh Spoločenstva, sústavne monitorované z hľadiska ich bezpečnosti. Avšak na základe nadobudnutých skúseností, a po zhodnotení farmakovigilančného systému Spoločenstva vykonaného Komisiou, je zrejmé, že sú potrebné nové opatrenia na zlepšenie fungovania pravidiel Spoločenstva týkajúcich sa farmakovigilancie humánnych liekov.

Z tohto dôvodu sú návrhy zamerané na posilnenie a zracionalizovanie systému Spoločenstva v oblasti farmakovigilancie humánnych liekov prostredníctvom úpravy dvoch právnych aktov spravujúcich túto oblasť v záujme dosiahnutia celkových cieľov, ktorými sú lepšia ochrana verejného zdravia, zaručenie riadneho fungovania vnútorného trhu a zjednodušenie existujúcich pravidiel a postupov. Konkrétne ciele sú:

- zabezpečiť hlavným zodpovedným stranám jasné úlohy a kompetencie, ako aj jasné povinnosti súvisiace s vykonávaním ich úloh;

- zracionalizovať v EÚ rozhodovanie o otázkach bezpečnosti liekov v snahe vytvoriť opatrenia, ktoré budú rovnako a plne implementované v prípade všetkých dotknutých liekov a v celom Spoločenstve, s úmyslom zabrániť zbytočnej expozícii pacienta rizikám;

- posilniť transparentnosť a poskytovanie informácií o bezpečnosti liekov, a tým zvýšiť povedomie a dôveru pacientov a zdravotníckeho personálu, pokiaľ ide o bezpečnosť liekov, a zlepšiť penetráciu dôležitých upozornení;

- posilniť farmakovigilančné systémy firiem a umožniť im tieto systémy sústavne zlepšovať a pritom znižovať administratívnu záťaž;

- zabezpečiť proaktívny a primeraný zber vysokokvalitných údajov týkajúcich sa bezpečnosti liekov prostredníctvom riadenia rizík a štruktúrovaného zberu údajov v podobe postregistračných štúdií bezpečnosti, spolu s racionálne podloženými jednotlivými prípadmi a periodickými správami o podozrivých nežiaducich účinkoch;

- zapojiť zainteresované strany do farmakovigilancie, aj prostredníctvom priamych hlásení o podozrivých nežiaducich účinkoch od pacientov a zaradením pacientov a zdravotníckeho personálu do rozhodovacieho procesu;

- zjednodušiť súčasné farmakovigilančné postupy Spoločenstva, a tým zvýšiť prírastky efektívnosti pre farmaceutický priemysel i regulačné úrady pre liečivá.

1.2. Všeobecný kontext

Farmakovigilancia je definovaná ako veda a aktivity súvisiace s detekciou, hodnotením, pochopením a prevenciou nežiaducich účinkov liekov.

Právne predpisy týkajúce sa farmakovigilancie liekov existujú v Spoločenstve už od roku 1965. Právne predpisy Spoločenstva upravujúce farmakovigilanciu, ich uplatňovanie a vplyv na ochranu verejného zdravia neboli doteraz systematicky preskúmané. Preto v roku 2004 začali útvary Komisie pracovať na nezávislej štúdii o fungovaní farmakovigilančného systému Spoločenstva. Nezávislá správa, spolu s následnou širokou verejnou diskusiou, odhalili niekoľko nedostatkov.

1.3. Existujúce ustanovenia v oblasti návrhu

Jednotné pravidlá Spoločenstva týkajúce sa farmakovigilancie humánnych liekov sú ustanovené:

- v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 726/2004 z 31. marca 2004, ktorým sa stanovujú postupy Spoločenstva pri povoľovaní liekov na humánne použitie a na veterinárne použitie a pri vykonávaní dozoru nad týmito liekmi a ktorým sa zriaďuje Európska agentúra pre lieky[1], pokiaľ ide o lieky povolené Komisiou v súlade s postupom uvedeným v danom nariadení (tzv. „centralizovaný postup“); a

- v smernici Európskeho parlamentu a Rady č. 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch[2], pokiaľ ide o všeobecné pravidlá týkajúce sa humánnych liekov a konkrétne pravidlá týkajúce sa liekov povolených členskými štátmi.

Napriek tomu, že sú uvedené pravidlá vo svojej podstate takmer identické, existujú určité odchýlky a niektoré ustanovenia sú v oboch právnych textoch duplicitné. Je ich preto vhodné zracionalizovať a zjednodušiť stanovením všetkých všeobecných pravidiel v zákonníku Spoločenstva o humánnych liekoch (smernica 2001/83/ES), a na tieto pravidlá uviesť krížové odkazy v nariadení upravujúcom centralizovaný postup s konkrétnymi ustanoveniami týkajúcimi sa centrálne povolených liekov len v odôvodnených prípadoch.

1.4. Súlad s ostatnými politikami a cieľmi Únie

Návrhy sú v súlade s celkovým cieľom právnych predpisov Spoločenstva v oblasti humánnych liekov, ktorým je odstránenie rozdielov medzi vnútroštátnymi ustanoveniami v snahe zabezpečiť riadne fungovanie vnútorného trhu s takýmito liekmi, a zároveň zaručiť vysokú úroveň ochrany verejného zdravia a zdravia ľudí. Návrhy sú tiež v súlade s článkom 152 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, v ktorom sa ustanovuje, že pri stanovení a uskutočňovaní všetkých politík a činností Spoločenstva sa má zabezpečiť vysoká úroveň ochrany zdravia ľudí.

Návrh je takisto v súlade s iniciatívou Komisie za bezpečnosť pacientov[3] ako aj s činnosťou Komisie zameranou na podporu inovácií vo farmaceutickom priemysle v rámci 7. rámcového programu vo všeobecnosti a konkrétnejšie v rámci iniciatívy za inovačnú medicínu[4]. Návrh je zároveň v súlade s projektmi Komisie zameranými na rozvoj a validáciu využívania inovačných nástrojov informačných technológií na identifikáciu nežiaducich udalostí v súvislosti s liekmi[5].

2. Konzultácie so zainteresovanými stranami a hodnotenie vplyvu

2.1. Konzultácie so zainteresovanými stranami

Tento návrh bol podrobne prediskutovaný so všetkými zainteresovanými stranami, najmä s pacientmi a zdravotníckym personálom, príslušnými orgánmi členských štátov a zástupcami odvetvia. Počas diskusie boli využité rôzne nástroje, konkrétne dve verejné diskusie prostredníctvom internetu, osobitné semináre, dotazníky a dvojstranné stretnutia. |

Dodatočné informácie o konzultáciách, ktoré viedla Komisia, sú súčasťou hodnotenia vplyvu, ktoré je pripojené k tomuto návrhu. Podrobné výsledky z oboch častí diskusie vrátane jednotlivých reakcií počas jej priebehu sú uvedené na: http://ec.europa.eu/enterprise/pharmaceuticals/pharmacovigilance/pharmacovigilance_key.htm |

2.2. Hodnotenie vplyvu

Podrobnosti o hodnotení vplyvu sú súčasťou pracovného dokumentu útvarov Komisie pod názvom „Hodnotenie vplyvu“, ktorý je pripojený k tomuto návrhu.

V závere hodnotenia vplyvu sa predpokladá, že zvýšenie jednoznačnosti, účinnosti a kvality farmakovigilančného systému EÚ prostredníctvom úprav existujúceho právneho rámca Spoločenstva povedie k výraznému zlepšeniu verejného zdravia a k úspore celkových nákladov v tomto priemyselnom odvetví EÚ.

3. Právne prvky návrhu

3.1. Zhrnutie navrhovaných krokov

Kľúčové prvky návrhov je možné zhrnúť takto:

Jasné úlohy a kompetencie

Platné právne predpisy obsahujú niekoľko prípadov prekrývania, príp. nejednoznačnosti kompetencií v otázkach farmakovigilancie.

Úlohy a kompetencie zainteresovaných strán (členské štáty, agentúra, držitelia rozhodnutia o registrácii) sú v právnych predpisoch spresnené a kodifikované a je stanovený koncept a rozsah osvedčených postupov v oblasti vigilancie (Good Vigilance Practices) pre všetky zainteresované strany z oblasti farmakovigilancie. Hlavné úlohy agentúry v oblasti farmakovigilancie ustanovené v nariadení (ES) č. 726/2004 sú z väčšej časti zachované, avšak posilnená je úloha agentúry ako koordinátora v centre farmakovigilančného systému Spoločenstva. Členské štáty by mali byť pre správu farmakovigilancie v Spoločenstve naďalej kľúčové, zvýšená je úroveň spolupráce a mechanizmov deľby práce. Spresnené sú aj kompetencie držiteľov rozhodnutia o registrácii v otázke farmakovigilancie, najmä pokiaľ ide o rozsah povinnosti držiteľov rozhodnutia o registrácii dôsledne monitorovať bezpečnosť liekov s cieľom zaručiť, aby sa všetky dostupné informácie dostali do pozornosti príslušných orgánov.

V rámci agentúry sa vytvára nový vedecký výbor zodpovedný za farmakovigilanciu – Poradný výbor pre hodnotenie farmakovigilančných rizík (Pharmacovigilance Risk Assessment Advisory Committee). Výbor by mal zohrávať kľúčovú úlohu pri hodnoteniach farmakovigilancie v Spoločenstve a pomáhať jednak Výboru pre humánne lieky v rámci agentúry (ktorý zodpovedá za posúdenie kvality, bezpečnosti a účinnosti humánnych liekov v rámci postupov Spoločenstva) ako aj koordinačnej skupine členských štátov zriadenej smernicou 2001/83/ES (zapojenej do postupov vnútroštátnej registrácie).

Mandát koordinačnej skupiny zloženej zo zástupcov členských štátov, ustanovený v článku 27 smernice 2001/83/ES, sa rozširuje v snahe zintenzívniť spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti farmakovigilancie a zvýšiť deľbu práce.

S úmyslom prijímať jednotné opatrenia v rámci Spoločenstva je postup Spoločenstva na posúdenie závažných bezpečnostných otázok v prípade vnútroštátne registrovaných liekov spresnený stanovením jasných a záväzných iniciačných kritérií pre členské štáty, pravidiel na zabezpečenie posúdenia všetkých dotknutých liekov, postupu pri hodnotení Poradného výboru pre hodnotenie farmakovigilančných rizík a pravidiel pre následný postup z hľadiska podmienok vydania rozhodnutia o registrácii.

Transparentnosť a poskytovanie informácií

Posilnením transparentnosti a poskytovania informácií o bezpečnosti liekov by sa malo zvýšiť povedomie a dôvera pacientov a zdravotníckeho personálu, pokiaľ ide o bezpečnosť liekov a systém regulácie. Jasné správy o konkrétnych bezpečnostných rizikách, koordinované na úrovni EÚ, pomôžu zlepšiť bezpečné užívanie liekov.

Posilniť databázu Eudravigilance , ktorá by sa mala stať jediným miestom prijímania informácií o farmakovigilancii humánnych liekov registrovaných v Spoločenstve, čím sa všetkým príslušným orgánom umožní prijímať, využívať a vymieňať si informácie v rovnakom čase pri zaručení zodpovedajúceho prístupu k údajom databázy Eudravigilance.

Koordinácia poskytovania informácií o bezpečnosti v rámci Spoločenstva a zriadenie európskeho internetového portálu pre bezpečnosť liekov : V právnych predpisoch je potrebné stanoviť zásady poskytovania informácií o vzniku nových závažných otázok bezpečnosti, príp. o ich podstatných zmenách. V otázkach, ktoré sa týkajú účinných látok povolených vo viac ako jednom členskom štáte by mala poskytovanie informácií medzi členskými štátmi koordinovať agentúra. Okrem toho by mala agentúra zriadiť a spravovať európsky internetový portál pre bezpečnosť liekov ako hlavnú platformu pre hlásenia o bezpečnosti liekov týkajúce sa celej EÚ, ktorý by obsahoval linky na internetové portály príslušných orgánov v členských štátoch.

V súhrne charakteristických vlastností lieku a na príbalovom letáku každého lieku umiestneného na trhu v Spoločenstve sa zavádza nová časť nazvaná „dôležitá informácia“ .

Povinnosti držiteľa rozhodnutia o registrácii súvisiace s farmakovigilanciou

Na základe platných právnych predpisov je pri predložení žiadostí o registráciu potrebné predložiť „podrobný opis farmakovigilančného systému“, ktorý je potrebné aktualizovať pre každú jednu registráciu zvlášť. V návrhoch je táto požiadavka zjednodušená.

„ Hlavný súbor farmakovigilančného systému “ ( Pharmacovigilance system master file) V predkladanej žiadosti o registráciu by mali byť uvedené iba kľúčové prvky farmakovigilančného systému, avšak táto skutočnosť je vyvážená požiadavkou na výrobcov viesť na stránke podrobný súbor.

Plánovanie riadenia rizík a neintervenčné štúdie bezpečnosti

Zracionalizovanie plánovania riadenia rizík by malo zaručiť, že hodnotenie bezpečnosti liekov bude prezieravé (t. j. založené na plánovanom riadení rizík) a že sa v prípadoch odôvodnených ohrozením bezpečnosti vypracujú nepropagačné štúdie bezpečnosti.

V súčasnosti platných ustanoveniach môžu žiadatelia o registráciu zaviesť systém riadenia rizík pre konkrétne lieky , ak tak uznajú za vhodné, a neexistuje žiadny explicitný právny základ pre príslušné orgány na jeho vyžiadanie. V návrhoch sa vyžaduje systém riadenia rizík pre každý nový liek, ktorý má byť registrovaný v Spoločenstve (alebo v prípade existujúcich liekov z dôvodu obáv o ich bezpečnosť), ktorý má byť primeraný identifikovaným, možným rizikám a potrebe doplňujúcich informácií o lieku.

Harmonizované pokyny a postup pre dohľad nad neintervenčnými postregistračnými štúdiami bezpečnosti (t. j. štúdiami bezpečnosti registrovaných liekov, ktoré nie sú klinickými skúškami), najmä s úmyslom zabezpečiť, aby neboli propagačné a aby sa sledovali všetky údaje o bezpečnosti, ktoré z takýchto štúdií vyplývajú.

Hlásenia o prípadoch nežiaducich účinkov liekov

Súčasné pravidlá týkajúce sa hlásení sú uplatňované pre všetky lieky rovnako, bez ohľadu na ich známe riziká. Hlásenia sú predkladané niekoľkým orgánom, pokiaľ bol liek registrovaný vo viac ako jednom členskom štáte, čo vedie k duplicitným hodnoteniam, pretože neexistuje jediné ustanovenie, ktoré by umožňovalo hodnotenia zoskupiť podľa liekov, príp. látok. Navyše, predstava o nežiaducom účinku sa spája s nežiaducimi účinkami za normálnych podmienok užívania liekov a iné nežiaduce účinky (vyplývajúce napr. z nesprávnej medikácie, príp. predávkovania) nie sú nevyhnutne hlásené. V návrhoch je snaha prispôsobiť hlásenia miere rizík, dať pacientom možnosť ohlásiť ich nežiaduce reakcie na liek a zabezpečiť, aby boli hlásené aj prípady predávkovania a nesprávnej medikácie.

Zjednodušenie hlásení o nežiaducich účinkoch. Navrhuje sa podstatne zjednodušiť pravidlá týkajúce sa hlásení tým, že všetky nežiaduce účinky budú držitelia rozhodnutia o registrácii a členské štáty oznamovať priamo v databáze Eudravigilance. Na základe tohto nového systému hlásení nebudú viac potrebné rozdielne pravidlá pre lieky povolené v súlade s centralizovaným postupom a lieky povolené v členských štátoch.

Monitorovanie vedeckej literatúry agentúrou : agentúre pribudne nová úloha monitorovať vybranú odbornú literatúru a ukladať hlásenia o prípadoch nežiaducich účinkov do databázy Eudravigilance.

Prípady nesprávnej medikácie , ktorých dôsledkom je nežiaduci účinok, by sa mali hlásiť príslušným orgánom pre kontrolu liečiv: Vymedzenie pojmu „nežiaduci účinok lieku“ by sa malo spresniť, aby bolo jednoznačné, že firmy hlásia príslušným orgánom pre kontrolu liečiv prípady nesprávnej medikácie, ktorých dôsledkom je nežiaduci účinok, a aby sa zabezpečilo, že dochádza k výmene údajov medzi všetkými orgánmi v dotknutých členských štátoch (vrátane výmeny medzi orgánmi pre kontrolu liečiv a všetkými orgánmi pre bezpečnosť pacientov).

Spresniť právny základ pre pacientov pri hlásení podozrivých nežiaducich účinkov lieku.

Periodicky aktualizované správy o bezpečnosti a iné hodnotenia bezpečnosti

V súčasnosti sú periodicky aktualizované správy o bezpečnosti zoznamom nežiaducich účinkov a rovnako, ako správy o nežiaducich účinkoch, sú predkladané v prípade všetkých liekov. Pretože neexistuje žiadne ustanovenie o zoskupení predkladaných správ a hodnotení podľa liekov, príp. látok, dochádza k duplicitným predkladaniam a hodnoteniam. Aktualizácia informácie o lieku na základe takýchto hodnotení nie je v platných právnych predpisoch podrobne upravená. Návrhmi sa zjednodušuje predkladanie periodicky aktualizovanej správy o bezpečnosti zástupcami odvetvia a správa je upravená tak, aby viac zodpovedala poznatkom o bezpečnosti / rizikách lieku, zavádzajú sa mechanizmy deľby práce pri hodnoteniach, pričom vo všetkých prípadoch zohráva poprednú úlohu Poradný výbor pre hodnotenie farmakovigilančných rizík, a ustanovením jasných postupov sa zrýchľuje aktualizácia informácií o lieku.

Na základe uloženia všetkých údajov o nežiaducich účinkoch do databázy Eudravigilance je upravený rozsah periodicky aktualizovaných správ o bezpečnosti , ktoré sa tak stávajú skôr analýzami pomeru riziko – benefit lieku ako iba podrobným opisom hlásení o jednotlivých prípadoch. Okrem toho sú požiadavky týkajúce sa periodicky aktualizovaných správ o bezpečnosti viac prispôsobené miere rizík , ktoré lieky predstavujú, a v prípade liekov, ktoré sa považujú za nízkorizikové alebo v prípadoch možného duplicitného hlásenia (s možnosťou ad hoc žiadostí pri takýchto liekoch) už rutinné hlásenia nie sú viac potrebné.

Pridáva sa explicitné ustanovenie týkajúce sa regulácie vyplývajúcej z hodnotenia periodicky aktualizovaných správ o bezpečnosti , aby sa tak zaručila jasná súvislosť medzi hodnoteniami farmakovigilancie a preskúmaním a aktualizáciou rozhodnutí o registrácii vydaných v Spoločenstve.

Návrhmi sa vytvára rámec pre spoločné využívanie zdrojov príslušnými orgánmi pri hodnotení a sledovaní periodicky aktualizovaných správ o bezpečnosti , do ktorého výrazne zasahuje poradný výbor agentúry pre hodnotenie farmakovigilančných rizík. Predpokladá sa, že periodicky aktualizované správy o bezpečnosti v prípade liekov povolených viac ako jedným členským štátom vrátane všetkých liekov s obsahom rovnakej účinnej látky sa budú hodnotiť iba raz. V snahe naďalej zvyšovať efektívnosť systému sa jediné hodnotenie vykoná aj v prípade farmakovigilancie, ktorá sa týka liekov povolených členskými štátmi ako aj liekov povolených Komisiou.

3.2. Právny základ

Návrh vychádza z článku 95 Zmluvy o ES. Článok 95, ktorým sa nariaďuje spolurozhodovací postup uvedený v článku 251, predstavuje právny základ pre dosiahnutie cieľov stanovených v článku 14 zmluvy, v ktorom sa uvádza voľný pohyb tovaru (článok 14 ods. 2), v tomto prípade humánnych liekov.

S ohľadom na skutočnosť, že od nadobudnutia účinnosti Amsterdamskej zmluvy musí byť akékoľvek nariadenie o liekoch primárne zamerané na ochranu verejného zdravia, predstavuje článok 95 právny základ pre právne predpisy Spoločenstva týkajúce sa humánnych liekov vrátane smernice 2001/83/ES a nariadenia (ES) č. 726/2004[6], pretože rozdiely medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi, regulačnými a správnymi ustanoveniami o liekoch spomaľujú obchod v rámci Spoločenstva a tým priamo ovplyvňujú fungovanie vnútorného trhu. Každý krok na podporu vývoja a registrácie liekov, ktorého cieľom je odstrániť prekážky alebo predchádzať ich vzniku, sa preto na európskej úrovni považuje za opodstatnený.

3.3. Zásada subsidiarity

Pravidlá Spoločenstva v oblasti farmakovigilancie umožňujú najlepšiu ochranu verejného zdravia na základe rovnakých noriem v celom Spoločenstve. Rozdielne kroky jednotlivých členských štátov by znemožnili úplnú výmenu údajov o bezpečnosti a pre príslušný orgán a zástupcov odvetvia by znamenali vyššiu administratívnu záťaž. Nedostatočná koordinácia by členským štátom zabránila v prístupe k osvedčeným vedeckým a medicínskym poznatkom pri hodnotení bezpečnosti liekov a minimalizácii rizík. |

Z analýzy vplyvu vyplynulo, že prebiehajúce snahy o zlepšenie farmakovigilančného systému Spoločenstva dôslednejšou implementáciou súčasného právneho rámca a zároveň reálnym zdokonaľovaním systému by nestačili na zmenu k lepšiemu, pokiaľ ide o zníženie nadmernej záťaže, ktorú pre verejné zdravie predstavujú nežiaduce reakcie na lieky. |

3.4. Zásada proporcionality

Návrhy boli skoncipované dôsledne a v úzkej spolupráci so zúčastnenými stranami, najmä tými, na ktorých sú v právnych predpisoch kladené priame požiadavky na lepšiu ochranu verejného zdravia, a bez vytvárania prebytočnej regulačnej záťaže. Návrh vychádza z existujúcich štruktúr (vrátane Európskej agentúry pre lieky a príslušných orgánov v členských štátoch), postupov (vrátane existujúcich postupov vypracovania správ a pridelení veci), zdrojov (vrátane existujúcej farmakovigilančnej databázy Spoločenstva) a praxe (vrátane deľby práce medzi členskými štátmi). Snahou návrhu je maximalizovať efektívnosť procesov a kvalitu zozbieraných údajov, ako aj kvalitu prijatých rozhodnutí, a tým zabezpečiť maximálne výhody pre verejné zdravie. Zvýšením účinnosti farmakovigilančného systému farmakovigilancie v Spoločenstve sa vďaka návrhu uvoľnia zdroje, ktoré sa v súčasnosti používajú na plnenie duplicitných a zložitých administratívnych požiadaviek, a tieto zdroje bude možné použiť na činnosti, ktoré priamo podporujú a ochraňujú verejné zdravie vrátane lepšieho podávania informácií o benefitoch a rizikách liekov. |

Návrh nejde nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie vytýčených cieľov, t. j. posilniť a zracionalizovať farmakovigilančný systém Spoločenstva. Z hodnotenia vplyvu vyplýva zníženie nákladov pre zástupcov odvetvia a ich zvýšenie pre regulačné úrady (vnútroštátne príslušné orgány a agentúru), ktoré sa pokryjú z poplatkov v rámci odvetvia. Zvýšenie nákladov je nepatrné v porovnaní s predpokladanou úsporou pre spoločnosť vrátane zníženia počtu hospitalizácií a predĺžených pobytov v nemocnici spôsobených nežiaducimi reakciami na lieky. |

3.5. Výber nástrojov

Cieľom návrhu je upraviť existujúce ustanovenia o farmakovigilancii humánnych liekov, ktoré sú uvedené v nariadení (ES) č. 726/2004 a smernici 2001/83/ES, a preto sa pozmeňujúce a doplňujúce nariadenie a pozmeňujúca a doplňujúca smernica považujú za najvhodnejšie právne nástroje.

4. Vplyv na rozpočet

Návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet Spoločenstva.

5. Ďalšie informácie

5.1. Zjednodušenie

Na túto iniciatívu sa v plánovanom programe Komisie odkazuje ako na 2008/ENTR/003. Je súčasťou Legislatívneho a pracovného programu Komisie na rok 2008, v prílohe 1 (Zoznam strategických a prioritných iniciatív)[7].

Návrhy obsahujú kľúčové prvky na zjednodušenie farmakovigilančného systému Spoločenstva vrátane: užšej spolupráce medzi jednotlivými orgánmi, ktorou sa maximalizuje množstvo dostupných odborných poznatkov; deľby práce a posilnenia úlohy koordinačnej skupiny členských štátov v snahe zvýšiť efektívne využívanie obmedzených zdrojov a znížiť duplicitu vynaloženého úsilia; zjednodušenia vypracovania periodicky aktualizovaných správ o bezpečnosti a hlásení o nežiaducich účinkoch; a hlavného súboru farmakovigilančného systému držiteľa rozhodnutia o registrácii. |

5.2. Európsky hospodársky priestor

Navrhovaný predpis má význam pre EHP.

2008/0260 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/83/ES, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch, pokiaľ ide o farmakovigilanciu

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 95,

so zreteľom na návrh Komisie[8],

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[9],

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy[10],

keďže:

(1) V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch[11], sú stanovené harmonizované pravidlá registrácie, dozoru a farmakovigilancie liekov v Spoločenstve.

(2) Pravidlá farmakovigilancie sú potrebné na ochranu verejného zdravia, aby bolo možné zisťovať, posudzovať a zabraňovať nežiaducim účinkom liekov umiestnených na trhu v Spoločenstve, pretože celkový bezpečnostný profil liekov je možné spoznať až po ich vstupe na trh.

(3) Na základe nadobudnutých skúseností a hodnotenia farmakovigilančného systému Spoločenstva vykonaného Komisiou je zrejmé, že sú potrebné nové opatrenia na zlepšenie fungovania pravidiel Spoločenstva týkajúcich sa farmakovigilancie humánnych liekov.

(4) S prihliadnutím na skutočnosť, že všetky právne predpisy o liekoch majú byť vo svojej podstate zamerané na ochranu verejného zdravia, by sa tento cieľ mal dosiahnuť prostriedkami, ktoré nebránia voľnému pohybu bezpečných liekov v Spoločenstve. Z hodnotenia farmakovigilančného systému Spoločenstva vyplynulo, že odlišné kroky členských štátov v otázke bezpečnosti liekov vytvárajú bariéry vo voľnom pohybe liekov. Aby bolo možné uvedeným prekážkam zabrániť, príp. ich odstrániť, mali by sa existujúce ustanovenia o farmakovigilancii na úrovni Spoločenstva posilniť a zracionalizovať.

(5) V záujme jednoznačnosti by sa malo upraviť vymedzenie pojmu „nežiaduci účinok“ tak, aby bolo možné zaručiť, že okrem škodlivých a nežiaducich účinkov po oprávnenom užití bežných dávok lieku, bude zahŕňať aj prípady nesprávnej medikácie a použitia nad rámec schváleného súhrnu charakteristických vlastností lieku vrátane nesprávneho použitia a zneužitia lieku.

(6) Držiteľ rozhodnutia o registrácii by mal zriadiť farmakovigilančný systém, aby sa zabezpečilo monitorovanie a dozor nad jedným, či viacerými jeho registrovanými liekmi, ich zápis do hlavného súboru farmakovigilančného systému, ktorý je vždy k dispozícii na účely inšpekcie. Príslušné orgány by mali vykonávať dohľad nad týmito systémami. So žiadosťou o registráciu, by sa preto malo predkladať zhrnutie farmakovigilančného systému obsahujúce odkaz na stránku správy hlavného súboru farmakovigilančného systému, na ktorej je súbor k dispozícii z dôvodu inšpekcie.

(7) Plánovanie farmakovigilancie pre každý jeden liek držiteľom rozhodnutia o registrácii by malo prebiehať v kontexte systému riadenia rizík a úmerne k identifikovaným, potenciálnym rizikám a k potrebe získania doplňujúcich informácií o lieku. Zároveň by sa malo počítať s tým, že všetky kľúčové opatrenia v rámci riadenia rizík budú obsahom podmienok registrácie.

(8) Aby bolo možné zabezpečiť zber všetkých dôležitých doplňujúcich informácií o bezpečnosti registrovaných liekov, mali by byť príslušné orgány oprávnené vyžadovať postregistračné štúdie bezpečnosti buď v čase vydania rozhodnutia o registrácii, alebo neskôr, a táto požiadavka by mala byť jednou z podmienok registrácie.

(9) V prípade, že je registrácia lieku podmienená vypracovaním postregistračnej štúdie bezpečnosti alebo ak existujú podmienky, príp. obmedzenia týkajúce sa bezpečného a účinného užívania lieku, mal by byť liek na trhu dôsledne monitorovaný. Pacienti a zdravotnícky personál by sa mali podnecovať k hláseniam všetkých podozrivých nežiaducich reakcií na uvedené lieky a zoznam takýchto liekov by sa mal zverejniť a aktualizovať Európskou agentúrou pre lieky zriadenou nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 726/2004 z 31. marca 2004, ktorým sa stanovujú postupy Spoločenstva pri povoľovaní liekov na humánne použitie a na veterinárne použitie a pri vykonávaní dozoru nad týmito liekmi a ktorým sa zriaďuje Európska agentúra pre lieky[12] (ďalej len „agentúra“).

(10) V snahe umožniť zdravotníckemu personálu a pacientom ľahko identifikovať najdôležitejšie informácie o lieku, ktorý používajú, súhrn charakteristických vlastností lieku a príbalový leták by mali obsahovať stručný odsek týkajúci sa dôležitých informácií o lieku a informácií o minimalizovaní jeho rizík a maximalizovaní jeho benefitov.

(11) Na základe skúseností by sa mali spresniť povinnosti držiteľov rozhodnutia o registrácii týkajúce sa farmakovigilancie registrovaných liekov. Držiteľ rozhodnutia o registrácii by mal zodpovedať za neustále monitorovanie bezpečnosti svojich liekov, za informovanie orgánov o akýchkoľvek zmenách, ktoré by mohli ovplyvniť rozhodnutie o registrácii a takisto za aktualizáciu informácií o lieku. Keďže lieky by mohli byť použité aj mimo rámca podmienok rozhodnutia o ich registrácii, malo by byť súčasťou uvedených povinností aj poskytovanie všetkých dostupných informácií vrátane výsledkov klinických skúšok, príp. iných štúdií, ako aj hlásení o užití lieku, ktoré nie je v súlade so súhrnom charakteristických vlastností lieku. Podobne je potrebné zabezpečiť, aby sa pri predĺžení rozhodnutí o registrácii zvážili všetky dostupné relevantné informácie o bezpečnosti lieku.

(12) Aby bolo možné zaručiť úzku spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti farmakovigilancie, mal by sa mandát koordinačnej skupiny stanovený v článku 27 smernice 2001/838/ES rozšíriť o posúdenie otázok súvisiacich s farmakovigilanciou všetkých liekov registrovaných členskými štátmi. Aby mohla koordinačná skupina tieto nové úlohy splniť, mala by sa jej úloha výraznejšie posilniť prijatím jasných pravidiel, pokiaľ ide o požadovanú odbornosť, prijímanie stanovísk, transparentnosť, nezávislosť a profesionálnu diskrétnosť jej členov a potrebu spolupráce medzi Spoločenstvom a vnútroštátnymi orgánmi.

(13) Aby sa zaručila rovnaká úroveň vedeckých poznatkov, pokiaľ ide o prijímanie rozhodnutí v oblasti farmakovigilancie na úrovni Spoločenstva i jednotlivých členských štátov, mala by mať koordinačná skupina pri napĺňaní úloh súvisiacich s farmakovigilanciou možnosť spoľahnúť sa na pomoc Poradného výboru agentúry pre hodnotenie farmakovigilančných rizík.

(14) V snahe vyhnúť sa duplicitnej činnosti by koordinačná skupina pri hodnoteniach farmakovigilancie týkajúcej sa liekov registrovaných vo viac ako jednom členskom štáte mala prijať jediné stanovisko. Dohoda v rámci koordinačnej skupiny by mala stačiť na implementáciu farmakovigilančných opatrení v celom Spoločenstve. Pokiaľ v rámci koordinačnej skupiny nedôjde k dohode, mala by byť na prijatie rozhodnutia v danej veci, určeného členským štátom, splnomocnená Komisia.

(15) Jediné hodnotenie by sa malo vykonať aj v prípade otázok súvisiacich s farmakovigilanciou, ktoré sa týkajú liekov povolených členskými štátmi a liekov povolených v súlade s nariadením (ES) č. 726/2004. V takýchto prípadoch by mala Komisia prijať jednotné opatrenia pre všetky dotknuté lieky na základe hodnotenia Spoločenstva.

(16) Členské štáty by mali prevádzkovať farmakovigilančné systémy na účely zhromažďovania informácií potrebných pri vykonávaní dozoru nad liekmi vrátane informácií o podozrivých nežiaducich účinkoch liekov, o ich nesprávnom použití, zneužití, a nesprávnej medikácii, a zabezpečiť ich kvalitu prostredníctvom sledovania prípadov suspektných nežiaducich účinkov lieku.

(17) V snahe zlepšiť koordináciu zdrojov medzi členskými štátmi by členský štát mal mať právo delegovať určité úlohy týkajúce sa farmakovigilancie na iný členský štát.

(18) Aby bolo možné zjednodušiť hlásenia o suspektných nežiaducich účinkoch, mali by držitelia rozhodnutia o registrácii a členské štáty hlásenia o takýchto účinkoch zasielať iba prostredníctvom farmakovigilančnej databázy Spoločenstva a siete na spracovanie údajov v zmysle článku 57 ods. 1 písm. d) nariadenia (ES) č. 726/2004 (ďalej len „databáza Eudravigilance“).

(19) Aby bolo možné zvýšiť úroveň transparentnosti procesov súvisiacich s farmakovigilanciou, mali by členské štáty vytvoriť a prevádzkovať internetové portály pre bezpečnosť liekov. V tejto súvislosti by mali držitelia rozhodnutia o registrácii predbežne upozorniť orgány o bezpečnostných oznámeniach a orgány by sa o takomto upozornení mali navzájom informovať.

(20) Pravidlá Spoločenstva týkajúce sa farmakovigilancie by sa aj naďalej mali spoliehať na kľúčovú úlohu, ktorú pri monitorovaní bezpečnosti zohráva zdravotnícky personál, a zároveň zohľadňovať skutočnosť, že podobný význam majú aj hlásenia pacientov o nežiaducich reakciách na lieky. Z tohto dôvodu je vhodné uľahčiť zdravotníckemu personálu i pacientom hlásenie suspektných nežiaducich reakcií na lieky a poskytnúť im spôsoby, akými takéto hlásenia môžu podávať.

(21) Ako dôsledok odosielania všetkých údajov o nežiaducich účinkoch priamo do databázy systému Eudravigilance je vhodné upraviť rozsah periodicky aktualizovaných správ o bezpečnosti, ktoré sa tak skôr stanú analýzami pomeru rizika a benefitu lieku ako iba podrobným zoznamom hlásení o jednotlivých prípadoch, ktoré už sú v databáze Eudravigilance uložené.

(22) Požiadavky týkajúce sa periodicky aktualizovaných správ o bezpečnosti by mali zodpovedať rizikám, ktoré lieky predstavujú. Predkladanie periodicky aktualizovaných správ o bezpečnosti by preto malo byť spojené so systémom riadenia rizík v prípade novej registrácie liekov, pričom rutinné hlásenia by sa nemuseli podávať v prípade liekov generických, s osvedčeným použitím, s informovaným súhlasom, homeopatík alebo liekov registrovaných ako tradičné rastlinné lieky. V záujme verejného zdravia by však orgány mali vyžadovať predkladanie periodicky aktualizovaných správ o bezpečnosti v prípade takých liekov, kde je potrebné zhodnotiť ich riziko, príp. preskúmať adekvátnosť informácií o lieku.

(23) Je potrebné, aby sa pri hodnotení periodicky aktualizovaných správ o bezpečnosti zintenzívnilo spoločné využívanie zdrojov medzi príslušnými orgánmi. Je potrebné zaviesť ustanovenie týkajúce sa jediného hodnotenia periodicky aktualizovaných správ o bezpečnosti liekov povolených vo viac ako jednom členskom štáte. Navyše by sa mali prijať postupy na stanovenie jedinej frekvencie a termínov predkladania periodicky aktualizovaných správ o bezpečnosti pre všetky lieky obsahujúce rovnakú účinnú látku alebo ich kombináciu.

(24) Po uskutočnení jediného hodnotenia periodicky aktualizovaných správ o bezpečnosti by sa všetky následné opatrenia týkajúce sa zachovania, zmeny, pozastavenia, príp. zrušenia príslušného rozhodnutia o registrácii mali prijímať postupom na úrovni Spoločenstva, aby bol výsledok jednotný.

(25) Členské štáty by sa mali v určitých veciach, ktoré súvisia s bezpečnosťou liekov, automaticky obracať na agentúru, a tým dať podnet na ich posúdenie na úrovni Spoločenstva. Z tohto dôvodu je vhodné určiť pravidlá, ktorými sa zaručí posúdenie Poradným výborom pre hodnotenie farmakovigilančných rizík, ako aj pravidlá následného postupu, pokiaľ ide o podmienky rozhodnutia o registrácii s úmyslom prijať jednotné opatrenia v rámci Spoločenstva. Keďže podnet k takémuto postupu vzniká na základe súboru záväzných kritérií, mal by sa uprednostniť pred ostatnými postupmi, ktoré je rovnako možné použiť pri riešení prípadov súvisiacich s bezpečnosťou, ako sú prípady uvedené v článkoch 31 a 36 smernice 2001/83/ES.

(26) Je potrebné zaviesť jednotné pokyny a regulačný dohľad nad postregistračnými štúdiami bezpečnosti, ktoré nie sú intervenčné, sú iniciované, riadené, príp. financované držiteľom rozhodnutia o registrácii, v rámci ktorých sa zbierajú údaje od pacientov alebo zdravotníckeho personálu a z tohto dôvodu sú mimo rozsahu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/20/ES zo 4. apríla 2001 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa uplatňovania dobrej klinickej praxe počas klinických pokusov s humánnymi liekmi[13]. Dohľad nad takýmito štúdiami by mal byť v kompetencii vnútroštátneho príslušného orgánu, pokiaľ ide o štúdie vypracované v jednom členskom štáte, prípadne v kompetencii Poradného výboru pre hodnotenie farmakovigilančných rizík, ak sú štúdie vypracované vo viac ako jednom členskom štáte. V prípade potreby by sa malo zaviesť aj ustanovenie o následnom postupe, pokiaľ ide o podmienky registrácie s úmyslom prijať jednotné opatrenia v rámci Spoločenstva.

(27) Aby bolo možné vymáhať dodržiavanie ustanovení týkajúcich sa farmakovigilancie, mali by členské štáty zaručiť uplatňovanie účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií pre držiteľov rozhodnutia o registrácii, ktorí nedodržiavajú záväzky v oblasti farmakovigilancie.

(28) Aby bolo možné chrániť verejné zdravie, mali by príslušné vnútroštátne orgány poskytnúť primeranú finančnú podporu aktivitám súvisiacim s farmakovigilanciou. Primeraná finančná podpora pre farmakovigilančné aktivity by sa mala získať z výberu poplatkov. Riadenie takýchto kolektívnych fondov by však malo byť sústavne kontrolované príslušnými vnútroštátnymi orgánmi v snahe garantovať ich nezávislosť.

(29) V snahe vyriešiť závažné problémy, ktoré súvisia s prípadnou nedostupnosťou registrovaných liekov alebo liekov uvádzaných na trh alebo ich nedostatkom, by sa členským štátom mali za určitých podmienok umožniť výnimky z niektorých ustanovení smernice 2001/83/ES týkajúcich sa požiadaviek na označovanie a balenie.

(30) Keďže cieľ tejto smernice – vo všetkých členských štátoch jednotným spôsobom zlepšiť bezpečnosť liekov umiestňovaných na trh Spoločenstva – nie je možné dostatočne dosiahnuť členskými štátmi a môže sa lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity tak, ako je vymedzená v článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(31) Ustanovenia týkajúce sa dohľadu nad humánnymi liekmi v smernici 2001/83/ES predstavujú špecifické ustanovenia v zmysle článku 15 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93[14].

(32) Smernica 2001/83/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1 Zmeny a doplnenia smernice 2001/83/ES

Smernica 2001/83/ES sa mení a dopĺňa takto:

1. Článok 1 sa mení a dopĺňa takto:

a) bod 11 sa nahrádza týmto:

„11 Nežiaduci účinok: Reakcia na liek, ktorá je škodlivá a nechcená.“;

b) bod 14 sa nahrádza týmto:

„14. Suspektný nežiaduci účinok: nežiaduci účinok, na základe ktorého nie je možné vylúčiť kauzálny vzťah medzi následkom a liekom.“;

c) bod 15 sa nahrádza týmto:

„15. Postregistračná štúdia bezpečnosti: akákoľvek štúdia registrovaného lieku vypracovaná s cieľom identifikovať, opísať, príp. kvantifikovať ohrozenie bezpečnosti, potvrdzujúca bezpečnostný profil lieku alebo merajúca účinnosť opatrení na riadenie rizík.“;

d) Vkladajú sa tieto body 28b, 28c a 28d:

„28b. Systém riadenia rizík: súhrn farmakovigilančných aktivít a zásahov určených na identifikáciu, charakteristiku, prevenciu alebo minimalizáciu rizík vo vzťahu k liekom vrátane hodnotenia účinnosti takýchto zásahov.

28c. Farmakovigilančný systém: systém, ktorý využívajú držitelia rozhodnutia o registrácii a členské štáty pri plnení úloh a kompetencií uvedených v hlave IX a zameraných na monitorovanie bezpečnosti registrovaného lieku a detekciu akejkoľvek zmeny v ich pomeroch rizika a benefitu.

28d. Hlavný súbor farmakovigilančného systému: podrobný opis využitia farmakovigilančného systému držiteľom rozhodnutia o registrácii v prípade jedného alebo viacerých registrovaných liekov.“

2. Článok 8 ods. 3 sa mení a dopĺňa takto:

a) písmeno (ia) sa nahrádza takto:

„(ia) Súhrnný opis farmakovigilančného systému žiadateľa, ktorý obsahuje tieto údaje:

− dôkaz o tom, že žiadateľ využíva služby kvalifikovanej osoby zodpovednej za farmakovigilanciu;

− členský štát, v ktorom má kvalifikovaná osoba pobyt;

− kontaktné údaje kvalifikovanej osoby;

− žiadateľom podpísané vyhlásenie o tom, že žiadateľ disponuje prostriedkami potrebnými na plnenie úloh a kompetencií uvedených v hlave IX;

− odkaz na internetovú stránku správy hlavného súboru farmakovigilančného systému pre daný liek.“;

b) vkladá sa toto písmeno (iaa):

„(iaa) Podrobný opis systému riadenia rizík, ktorý žiadateľ použije v prípade dotknutého lieku.“

c) písmeno (l) sa nahrádza týmto:

„(l) Kópie týchto dokumentov:

− všetkých rozhodnutí o registrácii vydaných iným členským štátom vrátane súhrnu údajov uvedených v periodických správach o bezpečnosti a správach o nežiaducich účinkoch, príp. rozhodnutí vydaných treťou krajinou, spolu so zoznamom tých členských štátov, v ktorých je žiadosť o registráciu, podaná v súlade s touto smernicou, v procese vybavovania;

− kópií súhrnu charakteristických vlastností lieku navrhovaného žiadateľom v súlade s článkom 11 alebo schváleného príslušným orgánom členského štátu v súlade s článkom 21; kópie príbalového letáka navrhovaného žiadateľom v súlade s článkom 59 alebo schváleného príslušnými orgánmi členského štátu v súlade s článkom 61;

− podrobností o každom rozhodnutí o zamietnutí registrácie v Spoločenstve, príp. v tretej krajine a dôvody takéhoto rozhodnutia.“

d) písmeno (n) sa vypúšťa.

e) pridávajú sa tieto nové pododseky:

„Systém riadenia rizík uvedený v bode (iaa) prvého pododseku má zodpovedať identifikovaným a potenciálnym rizikám lieku a potrebe postregistračných údajov o bezpečnosti.

Informácie uvedené v bode (l) prvého pododseku je potrebné pravidelne aktualizovať.“

3. Článok 11 sa mení a dopĺňa takto:

a) vkladá sa tento bod 3a:

„3a. súhrn dôležitých informácií nevyhnutných na bezpečné a účinné užívanie lieku;

b) dopĺňa sa tento pododsek:

„Na účely bodu 3a v prvom pododseku má v prípade liekov na zozname uvedenom v článku 23 nariadenia (ES) č. 726/2004 takýto súhrn obsahovať vyhlásenie: „Tento liek je dôsledne monitorovaný. Všetky podozrivé nežiaduce účinky je potrebné oznámiť (názov a internetová adresa vnútroštátneho príslušného orgánu).“

4. Článok 16g ods. 1 sa nahrádza týmto:

„1. V prípade povolenia na tradičného používanie, udeleného na základe tejto kapitoly, sa analogicky uplatňuje článok 3 ods. 1 a 2, článok 4 ods. 4, článok 6 ods. 1, článok 12, článok 17 ods. 1, články 19, 20, 23, 24, 25, 40 až 52, 70 až 85, 101 až 108b, článok 111 ods. 1 a 3, články 112, 116, 117, 118, 122, 123, 125, článok 126 druhý pododsek a článok 127 tejto smernice, ako aj smernice Komisie 2003/94/ES(*).

___________________(*) Ú. v. EÚ L 262, 14.10.2003, s. 22.“

5. Článok 17 sa mení a dopĺňa takto:

a) V druhom pododseku odseku 1 sa číselný údaj „27“ nahrádza číselným údajom „28“;

b) V odseku 2 sa číselný údaj „27“ nahrádza číselným údajom „28“;

6. V článku 18 sa číselný údaj „27“ nahrádza číselným údajom „28“.

7. V článku 21 sa odseky 3 a 4 nahrádzajú takto:

„3. Príslušné vnútroštátne orgány v prípade každého lieku, ktorý povolia, bezodkladne zverejnia rozhodnutie o registrácii spolu so súhrnom charakteristických vlastností lieku a všetkými podmienkami uloženými v zmysle článkov 21a, 22 a 22a, ako aj všetkými konečnými termínmi na ich splnenie.

4. Príslušné vnútroštátne orgány vypracujú hodnotiacu správu a pripomienky k súboru, z hľadiska výsledkov farmaceutických a predklinických testov, klinických skúšok, systému riadenia rizík a farmakovigilančného systému príslušného lieku. Hodnotiaca správa sa aktualizuje vždy, keď sa objavia nové informácie dôležité pre hodnotenie kvality, bezpečnosti alebo účinnosti príslušného lieku.

Po vymazaní akýchkoľvek informácií obchodne dôverného charakteru príslušné vnútroštátne orgány bezodkladne zverejnia hodnotiacu správu spolu s odôvodnením svojho stanoviska. Odôvodnenie sa poskytne samostatne pre každú žiadanú indikáciu.“

8. Vkladá sa tento článok 21a

„ Článok 21a

Rozhodnutie o registrácii môže podliehať jednej alebo viacerým z týchto podmienok:

1) prijatiu určitých opatrení na bezpečné užívanie lieku v rámci systému riadenia rizík;

2) vypracovaniu postregistračných štúdií bezpečnosti;

3) splneniu požiadaviek týkajúcich sa záznamov alebo hlásení o nežiaducich účinkoch, ktoré sú prísnejšie ako požiadavky uvedené v hlave IX;

4) ktorýmkoľvek iným podmienkam, príp. obmedzeniam z hľadiska bezpečného a účinného užívania lieku.

V prípade potreby sa v rozhodnutí o registrácii uvedú konečné termíny na splnenie daných podmienok. “

9. Článok 22 sa nahrádza týmto:

„Článok 22

Za výnimočných okolností a po konzultácii so žiadateľom sa môže rozhodnutie vydať pod podmienkou, že žiadateľ vyhovie určitým podmienkam, týkajúcim sa predovšetkým bezpečnosti lieku a oznamovania všetkých závažných prípadov spojených s používaním lieku a s opatreniami, ktoré treba prijať, príslušným vnútroštátnym orgánom.

Len ak žiadateľ vie dokázať, že nemôže predložiť ucelené údaje o účinnosti a bezpečnosti lieku pri jeho bežnom užívaní, môže byť v objektívnych a overiteľných prípadoch, a na základe jednej či viacerých podmienok stanovených v prílohe I, vydané takéto rozhodnutie.

Predĺženie registrácie je spojené s každoročným prehodnotením týchto podmienok.“

10. Vkladajú sa tieto články 22a a 22b:

„Článok 22a

1. Po vydaní rozhodnutia o registrácii môže príslušný vnútroštátny orgán od držiteľa rozhodnutia žiadať vypracovanie postregistračnej štúdie bezpečnosti v prípade, že existujú obavy pred rizikami registrovaného lieku. Takáto žiadosť musí byť písomná, obsahovať podrobné odôvodnenie a takisto ciele a časový rámec predloženia a vypracovania štúdie.

2. Ak o to držiteľ rozhodnutia o registrácii do 30 dní od doručenia písomnej žiadosti požiada, poskytne príslušný vnútroštátny orgán držiteľovi rozhodnutia o registrácii možnosť vyjadriť sa k žiadosti v časovej lehote, ktorú stanoví.

3. Na základe vysvetlení predložených držiteľom rozhodnutia o registrácii príslušný vnútroštátny orgán svoju žiadosť stiahne alebo potvrdí. Ak vnútroštátny orgán žiadosť potvrdí, dôjde k zmene rozhodnutia o registrácii tak, aby v ňom bola uvedená žiadosť zahrnutá ako podmienka registrácie, pričom sa zodpovedajúcim spôsobom aktualizuje systém riadenia rizík.

Článok 22b

1. Od držiteľa rozhodnutia o registrácii sa vyžaduje zapracovanie všetkých podmienok, príp. požiadaviek uvedených v článkoch 21a, 22 alebo 22a do svojho systému riadenia rizík.

2. Členské štáty informujú agentúru o rozhodnutiach o registrácii vydaných na základe podmienok, príp. požiadaviek v zmysle článkov 21a, 22 alebo 22a.

Agentúra dotknuté lieky doplní do zoznamu, ktorý je uvedený v článku 23 nariadenia (ES) č. 726/2004. Agentúra stiahne liek zo zoznamu ak príslušný vnútroštátny orgán uzná, že podmienky, príp. požiadavky boli splnené a že po zhodnotení všetkých údajov vyplývajúcich z implementácie podmienok, príp. požiadaviek ostáva pomer rizika a benefitu naďalej pozitívny.“

11. Článok 23 sa nahrádza týmto:

„Článok 23

1. Po registrácii držiteľ rozhodnutia o registrácii, vzhľadom na výrobné a kontrolné metódy uvedené v článku 8 ods. 3 písm. d) a h), zohľadní vedecký a technický pokrok a zavedie všetky zmeny, ktoré môžu byť nevyhnutné na to, aby sa liek mohol vyrábať a kontrolovať na základe všeobecne prijatých vedeckých metód.

Takéto zmeny podliehajú schváleniu príslušným orgánom dotknutého členského štátu.

2. Držiteľ rozhodnutia o registrácii bezodkladne predloží príslušnému vnútroštátnemu orgánu všetky nové informácie, ktoré by mohli viesť k zmene údajov, príp. dokumentov, uvedených v článku 8 ods. 3, v článkoch 10, 10a, 10b a 11 alebo v článku 32 ods. 5 alebo v prílohe I.

Predovšetkým bezodkladne informuje príslušný vnútroštátny orgán o každom zákaze, príp. obmedzení, zavedenom príslušnými orgánmi ktorejkoľvek krajiny, v ktorej sa humánny liek predáva, a o každej inej novej informácii, ktorá by mohla mať vplyv na posúdenie benefitov a rizík daného humánneho lieku. Táto informácia má obsahovať pozitívne i negatívne výsledky klinických skúšok alebo iných štúdií, v prípade všetkých indikácií a populácií, bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú súčasťou rozhodnutia o registrácii, a takisto údaje o používaní lieku, ak takýto spôsob použitia lieku nie je v súlade so súhrnom jeho charakteristických vlastností.

3. Držiteľ rozhodnutia o registrácii zaručí aktualizovanie informácií o lieku na základe súčasných vedeckých poznatkov vrátane zverejnených hodnotiacich záverov a odporúčaní prostredníctvom európskeho internetového portálu pre bezpečnosť liekov zriadeného v súlade s článkom 26 nariadenia (ES) č. 726/2004.

4. Na účely priebežného hodnotenia pomeru rizika a benefitu môže príslušný vnútroštátny orgán kedykoľvek požiadať držiteľa rozhodnutia o registrácii o poskytnutie údajov dokazujúcich, že pomer rizika a benefitu ostáva naďalej priaznivý.

Príslušný vnútroštátny orgán môže kedykoľvek požiadať držiteľa rozhodnutia o registrácii, aby predložil kópiu hlavného súboru farmakovigilančného systému. Držiteľ túto kópiu predloží najneskôr do 7 dní po doručení žiadosti.“

12. Článok 24 sa mení a dopĺňa takto:

a) V odseku 2 sa druhý pododsek nahrádza týmto:

„Na tento účel držiteľ rozhodnutia o registrácii predloží príslušnému vnútroštátnemu orgánu verziu súboru konsolidovanú z hľadiska kvality, bezpečnosti a účinnosti vrátane hodnotenia údajov zo správ o nežiaducich účinkoch a z periodicky aktualizovaných správ o bezpečnosti predložených v súlade s hlavou IX, ako aj všetky zmeny, ku ktorým došlo po registrácii, najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím platnosti rozhodnutia o registrácii v súlade s odsekom 1.“

b) Odsek 3 sa nahrádza týmto:

„3. Predĺžené rozhodnutie o registrácii má neobmedzenú časovú platnosť, pokiaľ príslušný vnútroštátny orgán z opodstatnených dôvodov súvisiacich s farmakovigilanciou, príp. s nedostatočnou expozíciou účinkom lieku, nerozhodne ešte o jednom dodatočnom predĺžení na obdobie piatich rokov v súlade s odsekom 2.“

13. Nadpis „Kapitola 4 – Postup vzájomného uznávania a decentralizovaný postup“ sa vypúšťa.

14. Článok 27 sa mení a dopĺňa takto:

a) Odsek 1 sa nahrádza týmto:

„1. Zriadi sa koordinačná skupina na tieto účely:

a) posúdenie všetkých otázok, súvisiacich s rozhodnutím o registrácii lieku v dvoch alebo viacerých členských štátoch v súlade s postupmi stanovenými v kapitole 4;

b) posúdenie otázok súvisiacich s farmakovigilanciou liekov povolených členskými štátmi v súlade s článkami 107c, 107e, 107g, 107l a 107r;

c) posúdenie otázok súvisiacich so zmenami podmienok rozhodnutí o registrácii vydaných členskými štátmi v súlade s článkom 35 ods. 1.

Agentúra pre koordinačnú skupinu zriadi sekretariát.

Pri plnení farmakovigilančných úloh pomáha koordinačnej skupine Poradný výbor pre hodnotenie farmakovigilančných rizík uvedený v článku 56 ods. 1 písm. aa) nariadenia (ES) č. 726/2004“.

b) v odseku 2 sa pridávajú tieto pododseky:

„Členovia koordinačnej skupiny a odborníci, zodpovední za plnenie svojich úloh, sa opierajú o vedecké a regulačné zdroje, ktoré sú k dispozícii vnútroštátnym orgánom, zodpovedným za registráciu liekov. Každý príslušný vnútroštátny orgán monitoruje odbornú úroveň vykonaných hodnotení a pomáha vymenovaným členom koordinačnej skupiny a odborníkom pri ich činnosti.

Pokiaľ ide o transparentnosť a nezávislosť členov koordinačnej skupiny, uplatňuje sa článok 63 nariadenia (ES) č. 726/2004.“

c) Dopĺňajú sa tieto odseky 4, 5, 6 a 7:

„4. Výkonný riaditeľ agentúry alebo jeho zástupca, ako aj zástupcovia Komisie, môžu byť prítomní na ktoromkoľvek zasadnutí koordinačnej skupiny.

5. Členovia koordinačnej skupiny zabezpečia primeranú koordináciu úloh skupiny s činnosťou príslušných vnútroštátnych orgánov vrátane poradných subjektov zapojených do registrácie.

6. Pokiaľ v tejto smernici nie je stanovené inak, koordinačná skupina sa bude snažiť prijímať rozhodnutia na základe konsenzu. Ak takýto konsenzus nebude možné dosiahnuť, preváži stanovisko väčšiny členov.

7. Od členov koordinačnej skupiny sa aj po ukončení ich členstva vyžaduje, aby zachovávali mlčanlivosť v prípade informácií, na ktoré sa vzťahuje povinnosť zachovávať služobné tajomstvo.“

15. Za článok 27 sa vkladá nasledovné:

„Kapitola 4 Postup vzájomného uznávania a decentralizovaný postup“

16. Článok 31 ods. 1 sa mení a dopĺňa takto:

a) prvý pododsek sa nahrádza týmto:

„V osobitných prípadoch, týkajúcich sa záujmu Spoločenstva, členské štáty, Komisia, žiadateľ alebo držiteľ rozhodnutia o registrácii pred vydaním akéhokoľvek rozhodnutia vo veci žiadosti o registráciu, pozastavenia alebo zrušenia platnosti registrácie, príp. akejkoľvek inej zmeny týkajúcej sa podmienok registrácie, ktorá sa javí ako potrebná, postúpia vec výboru, pričom sa uplatňuje postup stanovený v článkoch 32, 33 a 34.“

b) za prvý pododsek sa vkladá tento pododsek:

„Ak je však splnené jedno z kritérií uvedených v článku 107i ods. 1, uplatňuje sa postup stanovený v článkoch 107i až 107l.“

17. V článku 36 ods. 1 sa dopĺňa tento pododsek:

„Ak je však splnené jedno z kritérií uvedených v článku 107i ods. 1, uplatňuje sa postup stanovený v článkoch 107i až 107l.“

18. Článok 59 ods. 1 sa mení a dopĺňa takto:

a) dopĺňa sa toto písmeno aa):

„aa) súhrn dôležitých informácií nevyhnutných na bezpečné a účinné užívanie lieku;“

b) dopĺňa sa tento druhý a tretí pododsek:

„Informácie uvedené v písm. aa) prvého pododseku je potrebné uviesť v rámčeku s čiernymi okrajmi. Akýkoľvek nový text, príp. zmeny v texte je potrebné počas 1 roka uvádzať tučným písmom za týmto znakom [pic]s nadpisom „Nové informácie“.

V prípade liekov, ktoré sú na zozname uvedenom v článku 23 nariadenia (ES) č. 726/2004 sa navyše uvedie toto vyhlásenie: „Tento liek je dôsledne monitorovaný. Všetky podozrivé nežiaduce účinky je potrebné oznámiť <názov a internetová adresa vnútroštátneho príslušného orgánu>“.“

19. Článok 63 ods. 3 sa nahrádza týmto:

„3. Ak liek nie je určený priamo pacientovi alebo v prípade, že sa vďaka danému lieku vyriešia závažné problémy súvisiace s nedostupnosťou, môžu príslušné orgány na základe opatrení, ktoré považujú za potrebné na ochranu ľudského zdravia, udeliť výnimku z povinnosti uvádzať určité údaje na označení a príbalovom letáku a z predpisu uvádzať príbalový leták v úradnom jazyku, resp. jazykoch, členského štátu, v ktorom sa liek uvádza na trh.“

20. V článku 65 sa pridáva toto písmeno g):

„g) súhrn dôležitých informácií nevyhnutných na bezpečné a účinné užívanie lieku v zmysle článku 11 ods. 3a a článku 59 ods. 1 písm. aa).“

21. Hlava IX sa nahrádza týmto:

„HLAVA IXFARMAKOVIGILANCIA

KAPITOLA 1Všeobecné ustanovenia

Článok 101

1. Členské štáty majú prevádzkovať farmakovigilančné systémy na účely plnenia svojich úloh týkajúcich sa farmakovigilancie a ich účasti na farmakovigilančných aktivitách Spoločenstva.

Farmakovigilančný systém má slúžiť na zhromažďovanie informácií o rizikách liekov z hľadiska zdravia pacientov a verejného zdravia. Tieto informácie sa majú týkať najmä nežiaducich účinkov u ľudí, spôsobených nesprávnym užitím lieku v zmysle podmienok rozhodnutia o registrácii, ako aj akýmkoľvek iným užitím vrátane predávkovania, nesprávneho užívania, zneužívania, nesprávnej medikácie a prípadov, ktoré sa vyskytli v priebehu štúdií lieku, príp. po pracovnej expozícii.

2. Členské štáty prostredníctvom farmakovigilančných systémov uvedených v odseku 1 odborne posúdia všetky informácie, zvážia možnosti minimalizácie rizík a prevencie a v prípade potreby zavedú regulačné opatrenia. Najneskôr do dňa [vložte presný dátum – dva roky po dátume transpozície uvedenom v článku 3 ods. 1] a potom každé dva roky vykonajú členské štáty pravidelný audit svojich farmakovigilančných systémov.

3. Každý členský štát poverí príslušný orgán plnením úloh týkajúcich sa farmakovigilancie.

4. Komisia môže členské štáty požiadať o spoluprácu, pod vedením agentúry, pri harmonizácii a štandardizácii technických opatrení v oblasti farmakovigilancie.

Článok 102

Členské štáty:

(1) prijmú všetky primerané opatrenia, aby nabádali lekárov, lekárnikov a ostatný zdravotnícky personál hlásiť suspektné nežiaduce účinky príslušným vnútroštátnym orgánom, príp. držiteľovi rozhodnutia o registrácii;

(2) zabezpečia, aby správy o nežiaducich účinkoch obsahovali informácie najvyššej možnej kvality;

(3) rôznymi spôsobmi zhromažďovania informácií a, v prípade potreby, aj následnou kontrolou správ o nežiaducich účinkoch zaručia, že bude možné identifikovať všetky biologické lieky, ktoré sú predmetom správy o nežiaducich účinkoch a sú predpisované, vydávané alebo predávané na ich území;

(4) prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby bol držiteľ rozhodnutia o registrácii, ktorý nesplní povinnosti stanovené v tejto hlave, podrobený účinným, primeraným a odrádzajúcim sankciám.

Na účely bodu 1 v prvom odseku môžu členské štáty zaviesť pre lekárov, lekárnikov a iný zdravotnícky personál špecifické požiadavky týkajúce sa hlásenia suspektných závažných, príp. neočakávaných nežiaducich účinkov.

Článok 103

Členský štát môže ktorúkoľvek z úloh, ktoré mu boli v tejto hlave zverené, delegovať na iný členský štát, po doručení jeho písomného súhlasu.

Delegujúci členský štát o tom písomne informuje Komisiu, agentúru a ostatné členské štáty. Delegujúci členský štát a agentúra túto informáciu zverejnia.

Článok 104

1. Od držiteľa rozhodnutia o registrácii sa na účely splnenia jeho farmakovigilančných úloh vyžaduje prevádzkovanie farmakovigilančného systému, ktorý je rovnocenný so systémom v článku 101 ods. 1.

2. Držiteľ rozhodnutia o registrácii za pomoci systému uvedeného v odseku 1 odborne posúdi všetky informácie, zváži možnosti minimalizácie rizík a prevencie a v prípade potreby zavedie regulačné opatrenia.

Od držiteľa rozhodnutia o registrácii sa vyžaduje vykonanie pravidelného auditu svojho farmakovigilančného systému. Držiteľ uvedie poznámku týkajúcu sa hlavných zistení auditu hlavného súboru farmakovigilančného systému a na základe takýchto zistení zabezpečí vypracovanie a plnenie adekvátneho akčného plánu nápravy.

3. V rámci farmakovigilančného systému sa od držiteľa rozhodnutia o registrácii vyžaduje:

a) mať trvale a nepretržite k dispozícii primerane kvalifikovanú osobu zodpovednú za farmakovigilanciu;

b) viesť a na požiadanie sprístupniť hlavný súbor farmakovigilančného systému;

c) prevádzkovať systém riadenia rizík pre každý liek;

d) monitorovať výsledky opatrení na minimalizáciu rizík, ktoré sú súčasťou plánu riadenia rizík alebo sú stanovené ako podmienka, príp. požiadavka na vydanie rozhodnutia o registrácii v zmysle článkov 21a, 22 alebo 22a;

e) posúdiť aktualizácie systému riadenia rizík a monitorovať farmakovigilančné údaje s cieľom zistiť, či sa nevyskytli nové alebo modifikované riziká, príp. či nedošlo k zmenám pomeru riziko – benefit liekov.

Kvalifikovaná osoba uvedená v písm. a) prvého pododseku má pobyt na území Spoločenstva a zodpovedá za zriadenie a správu farmakovigilančného systému. Držiteľ rozhodnutia o registrácii predloží príslušnému orgánu a agentúre meno a kontaktné údaje kvalifikovanej osoby.

Článok 104a

1. Odchylne od písm. c) článku 104 ods. 3 sa od držiteľov rozhodnutia o registrácii, ktorým bolo rozhodnutie vydané [vložte presný dátum – dátum stanovený v prvom odseku článku 3 ods. 1 smernice …/…/ES] vyžaduje, aby prevádzkovali systém riadenia rizík iba v prípade, že sú splnené ustanovenia v odsekoch 2, 3 a 4 tohto článku.

2. Príslušný vnútroštátny orgán môže od držiteľa rozhodnutia o registrácii vyžadovať prevádzkovanie systému riadenia rizík, uvedeného v písm. c) článku 104 ods. 3 v prípade, že existujú obavy pred rizikami, ktoré vplývajú na pomer riziko – benefit registrovaného lieku. V tejto súvislosti môže príslušný vnútroštátny orgán požiadať držiteľa rozhodnutia o registrácii aj o predloženie podrobného opisu systému riadenia rizík, ktorý má v úmysle zaviesť v prípade dotknutého lieku.

Uvedená žiadosť musí byť písomná, obsahovať podrobné odôvodnenie a takisto časový rámec predloženia podrobného opisu systému riadenia rizík.

3. Ak o to držiteľ rozhodnutia o registrácii do 30 dní od doručenia písomnej žiadosti požiada, poskytne príslušný vnútroštátny orgán držiteľovi rozhodnutia o registrácii možnosť vyjadriť sa k žiadosti v časovej lehote, ktorú stanoví.

4. Na základe vysvetlení predložených držiteľom rozhodnutia o registrácii príslušný vnútroštátny orgán svoju žiadosť stiahne alebo potvrdí. V prípade, že príslušný vnútroštátny orgán svoju žiadosť potvrdí, dôjde k zmene rozhodnutia o registrácii tak, aby boli v podmienkach registrácie v zmysle bodu 1 článku 21a uvedené opatrenia v rámci systému riadenia rizík.

Článok 105

Riadenie finančných prostriedkov určených pre aktivity súvisiace s farmakovigilanciou, s činnosťou komunikačných sietí a s trhovým dozorom sú pod nepretržitou kontrolou príslušných vnútroštátnych orgánov s cieľom zaručiť ich nezávislosť.

Prvý odsek nebráni príslušnému vnútroštátnemu orgánu vo výbere poplatkov, ktoré hradí držiteľ rozhodnutia o registrácii v súvislosti s vykonávaním uvedených aktivít.

KAPITOLA 2Transparentnosť a poskytovanie informácií

Článok 106

Každý členský štát vytvorí a spravuje vnútroštátny internetový portál pre bezpečnosť liekov, ktorý je prepojený na európsky internetový portál pre bezpečnosť liekov zriadený v súlade s článkom 26 nariadenia (ES) č. 726/2004. Prostredníctvom vnútroštátnych internetových portálov pre bezpečnosť liekov členské štáty zverejnia prinajmenšom tieto informácie:

1. systémy riadenia rizík pre lieky povolené v súlade s touto smernicou;

2. zoznam liekov, ktoré sú dôsledne monitorované v zmysle článku 23 nariadenia (ES) č. 726/2004;

3. internetové formuláre hlásení o podozrivých nežiaducich účinkoch zdravotníckym personálom a pacientmi podľa vzorov uvedených v článku 25 nariadenia (ES) č. 726/2004.

Článok 106a

1. Vo chvíli, keď držiteľ rozhodnutia o registrácii zamýšľa verejne oznámiť informácie o farmakovigilančných obavách z použitia lieku, a v každom prípade pred uskutočnením takéhoto verejného oznámenia, musí o tom informovať príslušné orgány členského štátu, agentúru a Komisiu.

Od držiteľa rozhodnutia o registrácii sa vyžaduje, aby zaručil, že informácie určené verejnosti budú objektívne a nezavádzajúce.

2. Pokiaľ nie je potrebné urobiť naliehavé verejné vyhlásenia z dôvodu ochrany verejného zdravia, členské štáty, agentúra a Komisia sa navzájom informujú najneskôr do 24 hodín pred verejným vyhlásením týkajúcim sa informácií o farmakovigilančných obavách.

3. V prípade účinných látok, ktoré sú obsahom liekov registrovaných vo viac ako jednom členskom štáte, zodpovedá za koordináciu bezpečnostných oznámení medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi agentúra, ktorá poskytne časové harmonogramy zverejňovania takýchto informácií.

Členské štáty, koordinované agentúrou, sa budú všemožne usilovať o dosiahnutie dohody v otázke spoločných bezpečnostných vyhlásení a časových harmonogramov ich distribúcie. Poradný výbor pre hodnotenie farmakovigilančných rizík poskytne, ak o to agentúra požiada, poradenstvo v otázke uvedených bezpečnostných oznámení.

4. Ak agentúra alebo príslušné vnútroštátne orgány zverejnia informácie uvedené v odsekoch 2 a 3, potom sa všetky informácie osobného, príp. obchodného charakteru vymažú v prípade, že ich zverejnenie nie je nevyhnutné pre ochranu verejného zdravia.

KAPITOLA 3Záznamy, hlásenia a hodnotenie farmakovigilančných údajov

Oddiel 1 Záznamy a hlásenia nežiaducich účinkov

Článok 107

1. Od držiteľov rozhodnutia o registrácii sa vyžaduje zaznamenávať všetky suspektné nežiaduce účinky v Spoločenstve, príp. v tretích krajinách, na ktoré prídu či už na základe spontánnych hlásení od pacientov alebo zdravotníckeho personálu alebo v kontexte postregistračných štúdií bezpečnosti.

Držitelia rozhodnutia o registrácii majú zaručiť prístup k takýmto správam na jedinom mieste v Spoločenstve.

Odchylne od prvého pododseku sa suspektné nežiaduce účinky, ktoré sa objavia počas klinickej skúšky, zaznamenávajú a hlásia v súlade so smernicou 2001/20/ES.

2. Držiteľ rozhodnutia o registrácii nesmie odmietnuť správy o suspektných nežiaducich účinkoch doručené v elektronickej podobe od pacientov a zdravotníckeho personálu.

3. Držitelia rozhodnutia o registrácii majú informácie o všetkých závažných suspektných nežiaducich účinkoch, ktoré sa objavia v Spoločenstve a v tretích krajinách, odoslať elektronicky do 15 dní po doručení správy, alebo ak správa neexistuje, tak nasledujúci deň potom, čo sa o tejto udalosti dotknutý držiteľ dozvedel, do farmakovigilančnej databázy Spoločenstva a siete na spracovanie údajov uvedených v článku 24 nariadenia (ES) č. 726/2004 (ďalej len ako „databáza Eudravigilance“).

Držitelia rozhodnutia o registrácii majú do 90 dní po doručení správy, alebo ak správa neexistuje, tak nasledujúci deň potom, čo sa o tejto udalosti dotknutý držiteľ dozvedel, elektronicky odoslať do databázy Eudravigilance informácie o všetkých nezávažných suspektných nežiaducich účinkoch, ktoré sa objavia v Spoločenstve.

Pokiaľ ide o lieky obsahujúce účinné látky uvedené na zozname publikácií monitorovaných agentúrou v zmysle článku 27 nariadenia (ES) č. 726/2004, nemusia držitelia rozhodnutia o registrácii do databázy Eudravigilance ukladať hlásenia o suspektných nežiaducich účinkoch zaznamenaných v zdravotnej literatúre uvedenej na zozname, ale sledujú všetky ostatné zdravotné publikácie a oznamujú akékoľvek suspektné nežiaduce účinky.

4. Členské štáty majú prístup k správam o nežiaducich účinkoch prostredníctvom databázy Eudravigilance a posúdia kvalitu údajov zaslaných držiteľmi rozhodnutia o registrácii. V odôvodnených prípadoch si členské štáty správy následne overia u pacientov a zdravotníckeho personálu a požiadajú o následné overenie aj držiteľov rozhodnutí o registrácii. Držitelia rozhodnutia o registrácii oznámia v databáze Eudravigilance všetky informácie z následného overenia.

Článok 107a

1. Členské štáty zaznamenajú všetky suspektné nežiaduce účinky, ktoré sa na ich území objavia a na ktoré ich upozorní zdravotnícky personál a pacienti.

Členské štáty zabezpečia, aby boli správy o takýchto účinkoch predkladané prostredníctvom vnútroštátnych internetových portálov pre bezpečnosť liekov.

2. Členské štáty tieto správy odošlú elektronicky do databázy Eudravigilance do 15 dní po ich doručení.

Držitelia rozhodnutia o registrácii majú k správam prístup prostredníctvom databázy Eudravigilance.

3. Členské štáty zabezpečia, že sa správy o nesprávnej medikácii, na ktoré boli upozornené v hláseniach o suspektných nežiaducich účinkoch liekov, dostanú do databázy Eudravigilance a ku všetkým orgánom zodpovedným za bezpečnosť pacientov v danom členskom štáte. Takisto zabezpečia, že orgány zodpovedné za lieky v danom členskom štáte budú informované o všetkých suspektných nežiaducich účinkoch, na ktoré boli upozornené orgány zodpovedné za bezpečnosť pacientov v danom členskom štáte.

Oddiel 2 Periodicky aktualizované správy o bezpečnosti

Článok 107b

1. Držitelia rozhodnutia o registrácii majú predkladať agentúre periodicky aktualizované správy v elektronickej podobe, ktorých obsahom sú:

a) súhrny údajov týkajúcich sa benefitov a rizík lieku;

b) odborný posudok pomeru riziko – lieku lieku;

c) všetky údaje o objeme predajov lieku, ako aj všetky údaje o objeme lekárskych predpisov, ktorými disponuje držiteľ rozhodnutia o registrácii.

Posudok uvedený v písm. b) má vychádzať zo všetkých dostupných údajov vrátane údajov z klinických skúšok v prípade nepovolených indikácií a populácií.

Periodicky aktualizované správy o bezpečnosti sa predkladajú v elektronickej podobe.

2. Agentúra správy uvedené v ods. 1 predloží Poradnému výboru pre hodnotenie farmakovigilančných rizík, Výboru pre humánne lieky a koordinačnej skupine.

3. Odchylne od ods. 1 tohto článku sa od držiteľov rozhodnutia o registrácii liekov uvedených v článkoch 10, 10a alebo 10c a držiteľov rozhodnutia o registrácii liekov uvedených v článkoch 14 alebo 16a vyžaduje predkladať periodicky aktualizované správy o bezpečnosti uvedených liekov iba v prípade, že:

a) táto požiadavka je uvedená ako podmienka registrácie v súlade s článkom 21a alebo článkom 22; alebo

b) referenčný dátum Spoločenstva a frekvencia predkladania periodicky aktualizovaných správ o bezpečnosti boli určené v súlade s článkom 107c ods. 3 a 4 na základe podmienok stanovených v článku 107c ods. 5.

Článok 107c

1. Frekvencia predkladania periodicky aktualizovaných správ o bezpečnosti sa spresní v rozhodnutí o registrácii.

Vypočíta sa od dátumu registrácie.

2. Držitelia rozhodnutí o registrácii, ktorým boli rozhodnutia vydané pred [vložte presný dátum – dátum stanovený v druhom pododseku článku 3 ods. 1], a v prípade ktorých neboli dátumy a frekvencia predkladania periodicky aktualizovaných správ o bezpečnosti stanovené ako jedna z podmienok registrácie, predkladajú periodicky aktualizované správy o bezpečnosti v súlade s druhým pododsekom tohto odseku, kým sa v rozhodnutí o registrácii nestanovia iné dátumy, príp. iná frekvencia predkladania takýchto správ, alebo sa neurčia v súlade s odsekmi 3, 4, 5 alebo 6.

Periodicky aktualizované správy o bezpečnosti sa predkladajú príslušným vnútroštátnym orgánom na požiadanie ihneď alebo:

a) ak liek ešte nebol uvedený na trh, potom aspoň každých šesť mesiacov po registrácii a až do jeho uvedenia na trh;

b) ak už liek bol uvedený na trh, potom prvé dva roky po prvom uvedení na trh aspoň každých šesť mesiacov, nasledujúce dva roky raz do roka a neskôr v trojročných intervaloch.

3. Ak ide o lieky, ktoré sú predmetom viacerých rozhodnutí o registrácii, obsahujú rovnakú účinnú látku, alebo ich kombináciu, potom sa dátumy a frekvencia predkladania periodicky aktualizovaných správ o bezpečnosti, v zmysle uplatňovania odsekov 1 a 2, môžu upraviť tak, aby sa určila jedna frekvencia predkladania takýchto správ pre všetky takéto lieky a referenčný dátum Spoločenstva, od ktorého uvedená frekvencia počíta.

Jedinú frekvenciu predkladania správ a referenčný dátum Spoločenstva môže po konzultácii s Poradným výborom pre hodnotenie farmakovigilančných rizík určiť jeden z týchto subjektov:

a) Výbor pre humánne lieky, pričom najmenej jedno z rozhodnutí o registrácii liekov obsahujúcich danú účinnú látku bolo vydané v súlade s postupom v nariadení (ES) č. 726/2004;

b) koordinačná skupina, v iných prípadoch ako sú prípady uvedené v písm. a).

4. Na účely odseku 3 sa pre lieky obsahujúce rovnakú účinnú látku, príp. ich kombináciu, stáva referenčným dátumom Spoločenstva jeden z týchto dátumov:

a) dátum prvej registrácie lieku s obsahom danej účinnej látky, príp. kombinácie v Spoločenstve

b) ak nie je možné zistiť dátum uvedený v písm. a), tak prvý zo známych dátumov registrácie lieku s obsahom danej účinnej látky, príp. kombinácie.

5. Pri stanovovaní referenčných dátumov Spoločenstva a frekvencie predkladania periodicky aktualizovaných správ o bezpečnosti alebo krátko po ich stanovení, môže Výbor pre humánne lieky, príp. koordinačná skupina, žiadať, aby sa periodicky aktualizované správy o bezpečnosti predložili aj v prípade liekov uvedených v článku 107b ods. 3 ak:

a) povinnosť predkladať takéto správy je viazaná na konkrétne obdobie určené Výborom, prípadne koordinačnou skupinou; a

b) sa táto povinnosť zakladá na jednom z nasledujúcich dôvodov súvisiacich s ochranou alebo podporou verejného zdravia:

i) existuje dôkaz, že informácie o lieku, týkajúce sa jeho bezpečného užívania, nie sú aktuálne;

ii) objavila sa potreba aktualizovať upozornenia uvedené v informácii o lieku na základe nových informácií.

6. Držitelia rozhodnutia o registrácii môžu Výboru pre humánne lieky, prípadne koordinačnej skupine, zaslať žiadosti o určenie referenčných dátumov Spoločenstva alebo o zmenu frekvencie predkladania periodicky aktualizovaných správ o bezpečnosti v prípade, že:

a) ide o dôvody súvisiace s verejným zdravím;

b) ide o snahu vyhnúť sa duplicite hodnotenia;

c) ide o snahu dosiahnuť medzinárodnú harmonizáciu.

Tieto žiadosti je potrebné predložiť písomne a riadne zdôvodniť.

7. Agentúra zverejní zoznam s referenčnými dátumami Spoločenstva a frekvenciou predkladania periodicky aktualizovaných správ o bezpečnosti na európskom internetovom portáli pre bezpečnosť liekov.

Všetky zmeny týkajúce sa dátumov a frekvencie predkladania periodicky aktualizovaných správ o bezpečnosti stanovených v rozhodnutí o registrácii v zmysle uplatňovania odsekov 3, 4, 5 a 6 nadobudnú účinnosť šesť mesiacov po ich uverejnení.

Článok 107d

Príslušné vnútroštátne orgány periodicky aktualizované správy o bezpečnosti posúdia a rozhodnú, či existujú nové, prípadne modifikované riziká alebo či došlo k zmenám v pomere rizík a benefitov.

Článok 107e

1. Hodnotenie periodicky aktualizovaných správ o bezpečnosti sa vykoná iba raz v prípade liekov povolených vo viac ako jednom členskom štáte a, pokiaľ ide o prípady uvedené v článku 107c ods. 3 až 6, aj všetkých liekov obsahujúcich rovnakú účinnú látku alebo ich kombináciu, pre ktoré bol stanovený referenčný dátum Spoločenstva a frekvencia predkladania periodicky aktualizovaných správ o bezpečnosti.

Hodnotenie vykoná jeden z týchto subjektov:

a) členský štát určený koordinačnou skupinou v prípade, že žiadne z dotknutých rozhodnutí o registrácii nebolo vydané v súlade s postupom uvedeným v nariadení (ES) č. 726/2004;

b) spravodajca určený Poradným výborom pre hodnotenie farmakovigilančných rizík v prípade, že aspoň jedno z dotknutých rozhodnutí o registrácii bolo vydané v súlade s postupom uvedeným v nariadení (ES) č. 726/2004.

Pri výbere členského štátu v súlade s písm. a) v druhom pododseku koordinačná skupina zohľadňuje skutočnosť, či niektorý z členských štátoch nevystupuje ako referenčný členský štát v súlade s článkom 28 ods. 1.

2. Členský štát, prípadne spravodajca, vypracuje hodnotiacu správu do 90 dní od doručenia periodicky aktualizovanej správy o bezpečnosti a zašle ju držiteľovi rozhodnutia o registrácii a Poradnému výboru pre hodnotenie farmakovigilančných rizík.

Do 30 dní od doručenia hodnotiacej správy môže držiteľ rozhodnutia o registrácii zaslať agentúre svoje pripomienky. Agentúra uvedené pripomienky sprostredkuje členskému štátu alebo spravodajcovi a Poradnému výboru pre hodnotenie farmakovigilančných rizík.

3. Na svojom zasadnutí, ktoré nasleduje po skončení obdobia na pripomienkovanie držiteľom rozhodnutia o registrácii uvedenom v odseku 2, Poradný výbor pre hodnotenie farmakovigilančných rizík hodnotiacu správu prijme so zmenami alebo bez nich, pričom zohľadní všetky pripomienky predložené v súlade s uvedeným odsekom.

Článok 107f

Následne po hodnotení periodicky aktualizovanej správy o bezpečnosti príslušné vnútroštátne orgány zvážia, či je potrebné vykonať určité kroky v súvislosti s podmienkami registrácie dotknutého lieku.

Podľa potreby zachovajú, pozmenia, pozastavia alebo zrušia rozhodnutie o registrácii.

Článok 107g

1. V prípade jediného hodnotenia periodicky aktualizovaných správ o bezpečnosti, ktoré sa týka viac ako jedného rozhodnutia o registrácii v súlade s článkom 107e ods. 1 a ktorého predmetom nie je žiadne z rozhodnutí o registrácii vydané v súlade s nariadením (ES) č. 726/2004, koordinačná skupina do 30 dní od doručenia správy Poradného výboru pre hodnotenie farmakovigilančných rizík správu posúdi a prijme stanovisko o zachovaní, zmene, pozastavení alebo zrušení dotknutého rozhodnutia o registrácii a zároveň časový harmonogram implementácie daného stanoviska.

2. Ak je stanovisko prijaté na základe konsenzu, predsedajúci deklaruje dohodu a následne o tom informuje držiteľa rozhodnutia o registrácii. Členské štáty zachovajú, zmenia, pozastavia alebo zrušia dotknuté rozhodnutia o registrácii tak, aby sa dosiahol súlad so stanoviskom v rámci stanoveného časového harmonogramu implementácie, a informujú o tom Komisiu a koordinačnú skupinu.

Ak nie je možné prijať stanovisko na základe konsenzu, potom sa Komisii predloží názor väčšiny a Komisia uplatní postup uvedený v článkoch 33 a 34.

3. V prípade jediného hodnotenia periodicky aktualizovaných správ o bezpečnosti, ktoré sa týka viac ako jedného rozhodnutia o registrácii v súlade s článkom 107e ods. 1, a ktorého predmetom je aspoň jedno rozhodnutie o registrácii vydané v súlade s postupom v nariadení (ES) č. 726/2004, Výbor pre humánne lieky do 30 dní od doručenia správy Poradného výboru pre hodnotenie farmakovigilančných rizík správu posúdi a prijme stanovisko o zachovaní, zmene, pozastavení alebo zrušení dotknutých rozhodnutí o registrácii.

4. Na základe stanoviska Výboru pre humánne lieky, ktoré sa uvádza v odseku 3, Komisia:

a) prijme rozhodnutie určené členským štátom, týkajúce sa prijatia opatrení v súvislosti s rozhodnutiami o registrácii vydanými členskými štátmi, na ktoré sa vzťahuje daný postup; a

b) pokiaľ zo stanoviska nevyplýva potreba regulačného zásahu, prijme rozhodnutie o zmene, pozastavení alebo zrušení rozhodnutí o registrácii vydaných v súlade s nariadením (ES) č. 726/2004, na ktoré sa vzťahuje daný postup.

Pri prijímaní rozhodnutia uvedeného v písm. a) v prvom pododseku tohto odseku a pri jeho implementácii členskými štátmi sa uplatňujú články 33 a 34 tejto smernice.

Na rozhodnutie uvedené v písm. b) v prvom pododseku tohto odseku sa vzťahuje článok 10 nariadenia č. 726/2004. Ak Komisia takéto rozhodnutie prijme, môže zároveň prijať aj rozhodnutie určené členským štátom podľa článku 127a tejto smernice.

Článok 107h

1. Pokiaľ ide o lieky registrované v súlade s touto smernicou, agentúra a príslušné vnútroštátne orgány prijmú tieto opatrenia:

a) monitorovanie výsledkov opatrení na minimalizáciu rizík, ktoré sú súčasťou systémov riadenia rizík alebo podmienok, príp. požiadaviek uvedených v článkoch 21a, 22 alebo 22a;

b) posúdenie aktualizácií systémov riadenia rizík;

c) monitorovanie údajov v databáze Eudravigilance s cieľom zistiť, či existujú nové, príp. modifikované riziká, alebo či nedošlo k zmenám v pomere riziko – benefit.

Členské štáty zaručia, že opatrenia stanovené v písm. a), b) a c) prijmú aj držitelia rozhodnutia o registrácii.

2. Poradný výbor pre hodnotenie farmakovigilančných rizík uskutoční prvotné posúdenie a prioritizáciu indikácií nových alebo modifikovaných rizík, príp. zmien v pomere riziko – benefit. Ak výbor uzná možnú opodstatnenosť následného postupu, potom k posúdeniu takýchto indikácií a k akémukoľvek ďalšiemu postupu v súvislosti s rozhodnutím o registrácii dôjde v súlade s článkami 107d až 107g.

3. Agentúra a príslušné vnútroštátne orgány sa navzájom informujú a informujú aj držiteľa rozhodnutia o registrácii o nových alebo modifikovaných rizikách, príp. zmenách v pomere riziko – benefit.

Členské štáty zaručia, že držitelia rozhodnutia o registrácii informujú agentúru a príslušné vnútroštátne orgány o nových alebo modifikovaných rizikách, príp. zmenách v pomere riziko – benefit, ktoré boli zistené.

Oddiel 3 Postup Spoločenstva

Článok 107i

1. Informovaním iného členského štátu a Komisie iniciuje členský štát, v jednom z uvedených prípadov, postup v zmysle tohto oddielu:

a) uvažuje o pozastavení alebo zrušení rozhodnutia o registrácii;

b) uvažuje o zákaze dodávok lieku;

c) uvažuje o zamietnutí predĺženia rozhodnutia o registrácii;

d) od držiteľa rozhodnutia o registrácii získa informácie, že na základe obáv o bezpečnosť sa držiteľ rozhodol prerušiť uvádzanie lieku na trh, príp. zrušiť rozhodnutie o registrácii, alebo tak zamýšľa urobiť;

e) uvažuje o potrebe nových kontraindikácií, zníženia odporúčanej dávky alebo obmedzenia indikácií;

f) vykonal inšpekciu farmakovigilančného systému a zistil vážne nedostatky.

2. Informácie uvedené v odseku 1 sa môžu týkať jednotlivých liekov, príp. viacerých liekov či terapeutickej triedy.

Ak agentúra zistí, že daná skutočnosť sa netýka iba liekov, ktoré sú predmetom uvedených informácií alebo že ide o skutočnosť, ktorá je typická pre všetky lieky patriace do rovnakej skupiny, príp. terapeutickej triedy, potom primeraným spôsobom rozšíri pôsobnosť postupu.

Ak sa pôsobnosť postupu iniciovaného v zmysle tohto oddielu týka istej skupiny liekov, príp. terapeutickej triedy, potom sa súčasťou postupu stanú aj lieky povolené v súlade s nariadením (ES) č. 726/2004, ktoré do takejto skupiny, príp. triedy patria.

3. Pri poskytnutí informácií uvedených v odseku 1 členský štát oboznámi agentúru so všetkými dostupnými relevantnými odbornými informáciami a takisto so všetkými hodnoteniami vykonanými členským štátom.

Článok 107j

1. Po iniciovaní postupu v zmysle tohto oddielu sa v prípade, že je potrebné podniknúť naliehavé kroky na ochranu verejného zdravia, môže dotknutý členský štát rozhodnúť pozastaviť rozhodnutie o registrácii alebo zakázať používanie daného lieku. Najneskôr do nasledujúceho pracovného dňa o tom informuje agentúru, Komisiu a ostatné členské štáty.

2. V ktoromkoľvek štádiu postupu v zmysle tohto oddielu môže Komisia požiadať členský štát, v ktorom je liek registrovaný, o bezodkladné prijatie dočasných opatrení.

3. Ak sa pôsobnosť postupu uvedená v článku 107i ods. 2 týka istej skupiny liekov, príp. terapeutickej triedy, ktorej súčasťou sú lieky povolené v súlade s nariadením (ES) č. 726/2004, Komisia môže v ktorejkoľvek fáze postupu iniciovaného v zmysle tohto oddielu prijať okamžité dočasné opatrenia týkajúce sa daných rozhodnutí o registrácii.

Článok 107k

1. Na základe informácií uvedených v článku 107i ods. 1 agentúra prostredníctvom európskeho internetového portálu pre bezpečnosť liekov verejne oznámi iniciovanie postupu.

V oznámení sa uvedie predložená vec, dotknuté lieky, príp. látky. Jeho obsahom je aj právo držiteľov rozhodnutia o registrácii a verejnosti poskytnúť agentúre informácie súvisiace s postupom, ako aj spôsob, akým sa takéto informácie môžu poskytnúť.

2. Poradný výbor pre hodnotenie farmakovigilančných rizík predloženú vec posúdi. Na účely posúdenia môže výbor iniciovať verejné prerokovanie.

Verejné prerokovania je potrebné oznámiť prostredníctvom európskeho internetového portálu pre bezpečnosť liekov. V oznámení sa uvedú informácie o spôsobe participácie držiteľov rozhodnutia o registrácii a verejnosti.

Všetkým, ktorí o to požiadajú, poskytne agentúra možnosť zúčastniť sa na prerokovaní buď osobne, alebo využitím internetových technológií.

V prípade, že držiteľ rozhodnutia alebo iná osoba poskytujúca informácie disponuje údajmi súvisiacimi s postupom, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva, môže požiadať o predloženie uvedených údajov Poradnému výboru pre hodnotenie farmakovigilančných rizík na neverejnom prerokovaní.

3. Do 60 dní po predložení uvedených informácií vydá Poradný výbor pre hodnotenie farmakovigilančných rizík odporúčanie, v ktorom uvedie dôvody, na ktorých je založené. Odporúčanie má charakter jednej z týchto skutočností, príp. ich kombinácie:

4. na úrovni Spoločenstva nie sú potrebné žiadne ďalšie hodnotenia, príp. kroky;

5. držiteľ rozhodnutia o registrácii vykoná ďalšie hodnotenie údajov a následný postup na základe výsledkov daného hodnotenia;

6. držiteľ rozhodnutia o registrácii zaplatí vypracovanie postregistračnej štúdie bezpečnosti a následné prehodnotenie výsledkov takejto štúdie;

7. členské štáty alebo držitelia rozhodnutia o registrácii prijmú opatrenia na minimalizáciu rizík;

8. rozhodnutie o registrácii by sa malo pozastaviť, zrušiť, príp. by sa nemalo predĺžiť;

9. rozhodnutie o registrácii by sa malo zmeniť.

Na účely písm. d) v prvom pododseku sa v odporúčaní uvedú odporúčané opatrenia na minimalizáciu rizík a všetky podmienky, príp. obmedzenia, ktorým podlieha registrácia.

V prípade, že sa v zmysle písm. f) v prvom pododseku odporúča zmeniť alebo doplniť informácie do súhrnu charakteristických vlastností lieku, príp. označenia či príbalového letáku, potom sa v odporúčaní navrhne znenie takejto zmeny, príp. doplnenia, ako aj miesto, na ktorom má byť takáto úprava umiestnená v súhrne charakteristických vlastností lieku, príp. na označení či príbalovom letáku.

Článok 107l

1. Ak do pôsobnosti postupu, určeného v súlade s článkom 107i ods. 2, nespadá žiadne z rozhodnutí o registrácii vydané v súlade s postupom uvedenom v nariadení (ES) č. 726/2004, koordinačná skupina do 30 dní po odporúčaní Poradného výboru pre hodnotenie farmakovigilančných rizík odporúčanie posúdi a prijme stanovisko o zachovaní, zmene, pozastavení, zrušení, príp. zamietnutí predĺženia dotknutého rozhodnutia o registrácii a zároveň časový harmonogram implementácie daného stanoviska.

2. Ak je stanovisko prijaté na základe konsenzu, predsedajúci deklaruje dohodu a zodpovedajúcim spôsobom o tom informuje držiteľa rozhodnutia o registrácii. Členské štáty zachovajú, zmenia, pozastavia, zrušia, príp. zamietnu predĺženie dotknutého rozhodnutia o registrácii tak, aby sa dosiahol súlad so stanoviskom v rámci stanoveného časového harmonogramu implementácie, a informujú o tom Komisiu a koordinačnú skupinu.

Ak nie je možné prijať stanovisko na základe konsenzu, potom sa Komisii predloží názor väčšiny a Komisia uplatní postup uvedený v článkoch 33 a 34. Avšak, odchylne od článku 34 ods. 1 sa uplatní postup uvedený v článku 121 ods. 2.

3. Ak do pôsobnosti postupu, určeného v súlade s článkom 107i ods. 2, spadá najmenej jedno z rozhodnutí o registrácii vydané v súlade s postupom v nariadení (ES) č. 726/2004, Výbor pre humánne lieky do 30 dní od odporúčania Poradného výboru pre hodnotenie farmakovigilančných rizík odporúčanie posúdi a prijme stanovisko o zachovaní, zmene, pozastavení, zrušení, príp. zamietnutí predĺženia dotknutých rozhodnutí o registrácii.

4. Na základe stanoviska Výboru pre humánne lieky, ktoré sa uvádza v odseku 3, Komisia:

a) prijme rozhodnutie určené členským štátom, týkajúce sa prijatia opatrení v súvislosti s rozhodnutiami o registrácii vydanými členskými štátmi, na ktoré sa vzťahuje postup v tomto oddiele; a

b) pokiaľ zo stanoviska nevyplýva potreba regulačného zásahu, prijme rozhodnutie o zmene, pozastavení, zrušení alebo zamietnutí predĺženia rozhodnutí o registrácii vydaných v súlade s nariadením (ES) č. 726/2004, na ktoré sa vzťahuje postup v tomto oddiele.

Pri prijímaní rozhodnutia uvedeného v písm. a) v prvom pododseku tohto odseku a pri jeho implementácii členskými štátmi sa uplatňujú články 33 a 34 tejto smernice. Avšak, odchylne od článku 34 ods. 1 tejto smernice sa uplatní postup uvedený v jej článku 121 ods. 2.

Na rozhodnutie uvedené v písm. b) v prvom pododseku tohto odseku sa vzťahuje článok 10 nariadenia č. 726/2004. Avšak, odchylne od článku 10 ods. 2 uvedeného nariadenia sa uplatňuje postup uvedený v jeho článku 87 ods. 2. Ak Komisia takéto rozhodnutie prijme, môže zároveň prijať aj rozhodnutie určené členským štátom podľa článku 127a tejto smernice.

Oddiel 4 Zverejňovanie hodnotení

Článok 107m

Agentúra zverejní odporúčania, stanoviská a rozhodnutia uvedené v článkoch 107b až 107l prostredníctvom európskeho internetového portálu pre bezpečnosť liekov.

KAPITOLA 4Dohľad nad postregistračnými štúdiami bezpečnosti

Článok 107n

1. Táto kapitola sa uplatňuje na neintervenčné postregistračné štúdie bezpečnosti, ktoré sú iniciované, riadené alebo financované držiteľom rozhodnutia o registrácii dobrovoľne, príp. na základe požiadavky v súlade s článkami 21a alebo 22a, a ktorých súčasťou je zhromažďovanie údajov od pacientov alebo zdravotníckeho personálu.

2. Takéto štúdie sa nevykonávajú v prípadoch, že sa vypracovaním štúdie podporuje používanie daného lieku.

Článok 107o

1. Pred vykonaním štúdie predloží držiteľ rozhodnutia o registrácii príslušnému vnútroštátnemu orgánu návrh protokolu o štúdiách, ktoré sa vykonajú len v jednom členskom štáte, a Poradnému výboru pre hodnotenie farmakovigilančných rizík návrh protokolu o štúdiách, ktoré sa vykonajú vo viac ako jednom členskom štáte.

2. Do 60 dní od predloženia návrhu protokolu, príslušný vnútroštátny orgán, príp. Poradný výbor pre hodnotenie farmakovigilančných rizík, môže zaslať:

a) upomienku s podrobným odôvodením v jednom z týchto prípadov:

i) ak uzná, že štúdia je klinickou skúškou, ktorá spadá do pôsobnosti smernice 2001/20/ES;

ii) ak uzná, že sa vypracovaním štúdie podporuje používanie lieku;

iii) ak uzná, že návrh štúdie nespĺňa ciele štúdie; alebo

b) odporúčanie k návrhu protokolu.

3. Po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 2 môže držiteľ rozhodnutia o registrácii začať s vypracovaním štúdie. Avšak, v prípade, že došlo k zaslaniu upomienky uvedenej v odseku 2 písm. a), s vypracovaním štúdie je možné začať iba s písomným súhlasom príslušného vnútroštátneho orgánu, príp. Poradného výboru pre hodnotenie farmakovigilančných rizík.

V prípade, že došlo k zaslaniu odporúčania uvedeného v odseku 2 písm. b), držiteľ rozhodnutia o registrácii toto odporúčanie vezme na vedomie pred iniciovaním štúdie.

Článok 107p

1. Po iniciovaní štúdie je potrebné príslušnému vnútroštátnemu orgánu, príp. Poradnému výboru pre hodnotenie farmakovigilančných rizík, zaslať všetky podstatné zmeny a doplnenia protokolu.

2. V priebehu štúdie držiteľ rozhodnutia o registrácii sústavne monitoruje získané údaje a ich vplyv na pomer riziko – benefit daného lieku.

Všetky nové informácie, ktoré môžu ovplyvniť pomer riziko – benefit lieku, je potrebné oznámiť príslušnému vnútroštátnemu orgánu, v súlade s článkom 23.

3. Platby za spoluúčasť zdravotníckeho personálu na štúdii je potrebné obmedziť na kompenzácie za čas a náklady s tým spojené.

Článok 107q

1. Po dokončení štúdie sa príslušnému vnútroštátnemu orgánu, príp. Poradnému výboru pre hodnotenie farmakovigilančných rizík, predložia záverečné správy zo štúdie do 12 mesiacov od poslednej návštevy pacienta, pokiaľ príslušný vnútroštátny orgán, príp. Poradný výbor pre hodnotenie farmakovigilančných rizík, nevydal písomný súhlas o predĺžení.

2. Držiteľ rozhodnutia o registrácii posúdi, či majú výsledky štúdie vplyv na podmienky registrácie a, v prípade potreby, zašle príslušnému vnútroštátnemu orgánu žiadosť o zmenu rozhodnutia o registrácii.

3. Držiteľ rozhodnutia o registrácii zašle elektronicky príslušnému vnútroštátnemu orgánu, príp. Poradnému výboru pre hodnotenie farmakovigilančných rizík, vzorku výsledkov štúdie.

V prípade štúdií, ktoré sa vykonávajú vo viac ako jednom členskom štáte, môže Poradný výbor pre hodnotenie farmakovigilančných rizík rozhodnúť, že sa uvedená vzorka výsledkov zverejní prostredníctvom európskeho internetového portálu pre bezpečnosť liekov, po vymazaní všetkých informácií, ktoré majú povahu obchodného tajomstva.

Článok 107r

1. Na základe výsledkov štúdie a po konzultácii s držiteľom rozhodnutia o registrácii môže Poradný výbor pre hodnotenie farmakovigilančných rizík vydať odporúčania týkajúce sa podmienok rozhodnutia o registrácii a uviesť dôvody, na ktorých sú založené. Uvedené odporúčania je potrebné zverejniť prostredníctvom európskeho internetového portálu pre bezpečnosť liekov.

2. Ak sa odporúčania súvisiace so zmenou, pozastavením alebo zrušením rozhodnutia o registrácii týkajú lieku povoleného členskými štátmi v zmysle ustanovení tejto smernice, koordinačná skupina prijme k tejto veci stanovisko, pričom zohľadní odporúčanie uvedené v odseku 1 a uvedie časový harmonogram implementácie daného stanoviska.

Ak je stanovisko prijaté na základe konsenzu, predsedajúci deklaruje dohodu a následne o tom informuje držiteľa rozhodnutia o registrácii. Členské štáty zmenia, pozastavia alebo zrušia dotknuté rozhodnutie o registrácii tak, aby sa dosiahol súlad so stanoviskom v rámci stanoveného časového harmonogramu implementácie, a informujú o tom Komisiu a koordinačnú skupinu.

Ak nie je možné prijať stanovisko na základe konsenzu, potom sa Komisii predloží názor väčšiny a Komisia uplatní postup uvedený v článkoch 33 a 34.

KAPITOLA 5Usmernenia, prispôsobenie a preskúmanie

Článok 108

Po porade s agentúrou, členskými štátmi a zainteresovanými stranami Komisia prijme a zverejní pokyny týkajúce sa osvedčených farmakovigilančných postupov v súvislosti s liekmi povolenými v súlade s článkom 6 ods. 1 v týchto oblastiach:

10. zriadenie a prevádzkovanie farmakovigilančného systému držiteľom rozhodnutia o registrácii a obsah a správa hlavného súboru farmakovigilančného systému;

11. zabezpečenie a kontrola kvality zo strany držiteľa rozhodnutia o registrácii, príslušných vnútroštátnych orgánov a agentúry, pokiaľ ide o výkon farmakovigilančných činností;

12. používanie medzinárodne dohodnutých názvosloví, formátov a noriem pre výkon farmakovigilancie;

13. metodológia monitorovania údajov v databáze Eudravigilance, aby bolo možné určiť eventualitu nových, príp. modifikovaných rizík;

14. formát elektronických hlásení členských štátov a držiteľov rozhodnutia o registrácii o nežiaducich účinkoch;

15. formát elektronických periodicky aktualizovaných správ o bezpečnosti;

16. formát protokolov, vzoriek a záverečných správ v prípade postregistračných štúdií bezpečnosti;

17. postupy a formáty týkajúce sa farmakovigilančných oznámení.

V uvedených pokynoch sa zohľadnia výsledky práce na medzinárodnej harmonizácii v oblasti farmakovigilancie, ktoré sa v prípade potreby upravia tak, aby zohľadňovali technický a vedecký pokrok.

Článok 108a

Komisia prijme všetky zmeny a doplnenia, ktoré môžu byť potrebné na prispôsobenie ustanovení tejto hlavy s cieľom zohľadniť vedecký a technický pokrok.

Uvedené opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 121 ods. 2a.

Článok 108b

Komisia zverejní správu o plnení farmakovigilančných úloh členskými štátmi najneskôr do [vloží sa presný dátum: tri roky po dátume transpozície uvedenom v článku 3 ods. 1] a potom každé tri roky.“

22. Článok 111 sa mení a dopĺňa takto:

a) odsek 1 sa mení a dopĺňa takto:

i) prvý pododsek sa nahrádza týmto:

„V spolupráci s agentúrou príslušný orgán dotknutého členského štátu zabezpečí, aby sa dodržiavali zákonné požiadavky týkajúce sa liekov, a to prostredníctvom opakovaných inšpekcií a v prípade potreby neohlásených inšpekcií, a prípadne tým, že požiada úradne určené laboratórium na kontrolu liekov, príp. laboratórium na tento účel určené, o vykonanie testov vzoriek. ”

ii) V druhom pododseku sa písm. d) nahrádza týmto:

„d) vykonávať inšpekcie priestorov, archívnych záznamov, dokumentácie a hlavného súboru farmakovigilančného systému držiteľov rozhodnutia o registrácii, príp. akýchkoľvek firiem, poverených držiteľom rozhodnutia o registrácii realizovať činnosti uvedené v hlave IX.“

b) Odsek 3 sa nahrádza týmto:

„3. Po každej inšpekcii uvedenej v odseku 1 príslušný orgán oznámi, či výrobca, dovozca alebo veľkoobchodný distribútor dodržiava zásady a pokyny správnej výrobnej praxe a správnej distribučnej praxe uvedené v článkoch 47 a 84, príp. či držiteľ rozhodnutia o registrácii spĺňa požiadavky stanovené v hlave IX.

Príslušný orgán, ktorý inšpekciu vykonal, poskytne informácie o obsahu jeho správ výrobcovi, dovozcovi, držiteľovi rozhodnutia o registrácii alebo veľkoobchodnému distribútorovi, ktorí bol predmetom inšpekcie.

Pred prijatím správy poskytne príslušný orgán dotknutému výrobcovi, dovozcovi, držiteľovi rozhodnutia o registrácii alebo veľkoobchodnému distribútorovi možnosť zaslať ich pripomienky.“

c) Odsek 7 sa nahrádza týmto:

„7. Ak zo záverov inšpekcie, uvedenej v písm. a), b) a c) odseku 1, vyplýva, že výrobca nedodržiava zásady a pokyny správnej výrobnej praxe, stanovené právnymi predpismi Spoločenstva, táto informácia sa uloží do databázy Spoločenstva, uvedenej v odseku 6.“

d) Dopĺňa sa tento odsek 8:

„8. Ak zo záverov inšpekcie, uvedenej v odseku 1 písm. d), vyplýva, že držiteľ rozhodnutia o registrácii nedodržiava ustanovenia o farmakovigilančnom systéme opísanom v hlavnom súbore farmakovigilančného systému, ani ustanovenia hlavy IX, potom príslušný orgán dotknutého členského štátu upozorní držiteľa rozhodnutia o registrácii na uvedené nedostatky a poskytne mu možnosť predložiť svoje pripomienky.

V takomto prípade dotknutý členský štát informuje ostatné členské štáty, agentúru a Komisiu.

V prípade potreby dotknutý členský štát prijme všetky opatrenia, aby zaručil, že držiteľ rozhodnutia o registrácii bude podrobený účinným, primeraným a odrádzajúcim sankciám.“

23. Článok 116 sa nahrádza týmto:

„Článok 116

Príslušné orgány pozastavia, zrušia, stiahnu alebo zmenia rozhodnutie o registrácii, ak dospejú k názoru, že výrobok je škodlivý, príp. že má nedostatočnú terapeutickú účinnosť, že pomer riziko – benefit nie je pozitívny alebo že nemá deklarované kvalitatívne a kvantitatívne zloženie. Terapeutická účinnosť je nedostatočná vtedy, keď sa zistí, že liek nevykazuje terapeutické výsledky.

Rozhodnutie o registrácii sa pozastaví, zruší, stiahne alebo zmení aj vtedy, ak sú údaje, pripojené k žiadosti podľa článku 8 alebo podľa článkov 10 až 11, nesprávne, alebo ak neboli zmenené v súlade s článkom 23, alebo neboli splnené podmienky, príp. požiadavky uvedené v článkoch 21a, 22 alebo 22a, alebo ak sa nevykonali kontrolné opatrenia uvedené v článku 112.“

24. Článok 117 sa mení a dopĺňa takto:

a) odsek 1 sa mení a dopĺňa takto:

i) písmeno a) sa nahrádza týmto:

„a) liek je škodlivý; alebo“

ii) písmeno c) sa nahrádza týmto:

„c) pomer riziko – benefit nie je priaznivý; alebo“

b) Dopĺňa sa tento odsek 3:

„3. Príslušný orgán môže zakázať predaj výrobku novým pacientom.“

25. Článok 122 ods. 2 sa dopĺňa o tento pododsek:

„Členské štáty zašlú elektronicky agentúre všetky inšpekčné správy. “

26. Článok 123 ods. 4 sa nahrádza týmto:

„4. Agentúra každoročne zverejní zoznam liekov, ktoré sú v Spoločenstve zakázané.“

27. V článku 126a sa ods. 2 a 3 sa nahrádzajú týmto:

„2. Ak sa členský štát rozhodne túto možnosť využiť, potom prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie súladu s požiadavkami tejto smernice, najmä tými, ktoré sú uvedené v hlave V, s výnimkou ustanovení v článku 63 ods. 1 a 2 a hlavách VI, VIII, IX a XI.

3. Pred vydaním takéhoto rozhodnutia oboznámi členský štát držiteľa rozhodnutia o registrácii v členskom štáte, v ktorom je dotknutý liek registrovaný, s návrhom vydať rozhodnutie o registrácii dotknutého lieku v zmysle tohto článku.“

28. Článok 127a sa nahrádza týmto:

„Článok 127a

Ak má byť liek registrovaný v súlade s nariadením (ES) č.726/2004 a vedecký výbor sa vo svojom stanovisku odvoláva na odporúčané podmienky, príp. obmedzenia uvedené v článku 9 ods. 4 písm. c), ca) alebo cb) daného nariadenia, potom Komisia, v súlade s článkami 33 a 34 tejto smernice, môže prijať rozhodnutie určené členským štátom, týkajúce sa implementácie daných podmienok, príp. obmedzení.“

Článok 2Prechodné ustanovenia

1. Vzhľadom na požiadavku doplniť do súhrnu charakteristických vlastností lieku a príbalového letáka súhrn všetkých dôležitých informácií potrebných na bezpečné a účinné užívanie lieku tak, ako sa uvádza v bode 3a článku 11 a v článku 59 ods. 1 písm. aa) smernice 2001/83/ES, ktorá sa mení a dopĺňa touto smernicou, členské štáty zabezpečia, aby sa táto požiadavka uplatňovala na rozhodnutie o registrácii vydané pred dátum stanoveným v článku 3 ods. 1 druhý pododsek tejto smernice od jeho predĺženia alebo od uplynutia trojročnej lehoty od tohto dátumu, podľa toho, ktorý je prvý.

2. Vzhľadom na požiadavku, uvedenú v článku 104 ods. 3 písm. b) smernice 2001/83/ES, ktorá sa mení a dopĺňa touto smernicou, aby držiteľ rozhodnutia o registrácii viedol a na požiadanie sprístupnil hlavný súbor farmakovigilančného systému v súvislosti s jedným, či viacerými liekmi, členské štáty zabezpečia, aby sa táto požiadavka uplatňovala na rozhodnutia o registrácii vydané pred dátumom stanoveným v článku 3 ods. 1 druhý pododsek tejto smernice alebo od uplynutia trojročnej lehoty od tohto dátumu.

3. Členské štáty zabezpečia, aby sa postup v zmysle článkov 107n až 107r smernice 2001/83/ES, ktorá sa mení a dopĺňa touto smernicou, uplatňoval len na štúdie iniciované po dátume stanovenom v článku 3 ods. 1 druhý pododsek tejto smernice.

Článok 3Transpozícia

1. Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr [18 mesiacov od nadobudnutia účinnosti] zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení a tabuľku zhody medzi uvedenými ustanoveniami a touto smernicou.

Uvedené ustanovenia uplatňujú od [18 mesiacov od nadobudnutia účinnosti].

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 4Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie .

Článok 5Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1. NÁZOV NÁVRHU:

Nariadenie, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 726/2004 a smernica, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/83/ES týkajúca sa farmakovigilancie.

2. RÁMEC ABM/ABB

Príslušná(-é) oblasť(-ti) politiky a súvisiaca(-e) činnosť(-ti):

Oblasť(-ti) politiky: Vnútorný trh (článok 95 Zmluvy o ES).

Činnosti:

– Zlepšenie ochrany verejného zdravia v celom Spoločenstve v súvislosti s bezpečnosťou liekov.

– Podpora dosiahnutia vnútorného trhu vo farmaceutickom sektore.

3. ROZPOČTOVÉ POLOŽKY

3.1. Rozpočtové položky [prevádzkové položky a súvisiace položky technickej a administratívnej pomoci (predtým položky BA)] vrátane ich názvov:

02.030201 – Európska agentúra pre lieky – Dotácia v rámci hláv 1 a 2

02.030202 – Európska agentúra pre lieky – Dotácia v rámci hlavy 3

3.2. Trvanie akcie a finančného vplyvu:

Predpokladá sa, že navrhovaný súbor opatrení pozostávajúci z nariadenia a zo smernice týkajúcich sa farmakovigilancie sa bude uplatňovať od konca roku 2011 (rok „n“). Výpočet uvedený v prílohe sa vzťahuje na roky 2011 − 2016.

3.3. Rozpočtové charakteristiky:

Rozpočtová položka | Druh výdavkov | Nové | Príspevok EZVO | Príspevky kandidátskych krajín | Výdavková kapitola vo finančnom výhľade |

02.030201 | Nepovinné | Nedif.[15] | NIE | ÁNO | NIE | č.1a0203 |

02.030202 | Nepovinné | Nedif. | NIE | ÁNO | NIE | č.1a0203 |

4. ZHRNUTIE ZDROJOV

4.1. Finančné zdroje

4.1.1. Zhrnutie viazaných rozpočtových prostriedkov (VRP) a platobných rozpočtových prostriedkov (PRP)

Neuplatňuje sa

Údaje o spolufinancovaní

Neuplatňuje sa

4.1.2. Zlučiteľnosť s finančným plánovaním

( Návrh je zlučiteľný s platným finančným plánovaním.

4.1.3. Finančný vplyv na príjmy

( Návrh nemá žiadny finančný vplyv na príjmy (pozri podrobnosti výpočtu v prílohe)

4.2. Ľudské zdroje – pracovníci na plný úväzok (vrátane úradníkov, dočasných zamestnancov a externých pracovníkov)

Neuplatňuje sa.

5. CHARAKTERISTIKY A CIELE

5.1. Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

Z nezávislej štúdie realizovanej Komisiou, z rozsiahlych verejných konzultácií (v roku 2006 a opäť v roku 2007) a z podrobnej analýzy, ktorú realizovali útvary Komisie, vyplynulo, že súčasný famakovigilančný systém EÚ má výrazné nedostatky. Všetky tieto problémy znamenajú, že bezpečnosť občanov EÚ nie je optimálne chránená, zlepšenie famakovigilancie EÚ by preto umožnilo znížiť zaťaženie, ktoré pre verejné zdravie predstavujú nežiaduce účinky liekov.

5.2. Pridaná hodnota v prípade zapojenia Spoločenstva, zlučiteľnosť návrhu s inými finančnými nástrojmi a možná synergia

S ohľadom na platné právne predpisy EÚ, fungovanie jednotného trhu a narastajúci podiel liekov registrovaných centrálne by opatrenie jednotlivých členských štátov nepostačovalo na úplnú harmonizáciu pravidiel v oblasti famakovigilancie medzi členskými štátmi a cieľ tohto návrhu právneho predpisu je možné dosiahnuť len na úrovni Spoločenstva.

5.3. Ciele, očakávané výsledky a súvisiace ukazovatele návrhu v kontexte rámca ABM

Hlavným cieľom návrhu je zlepšiť ochranu verejného zdravia v Spoločenstve a zlepšiť jednotný trh s liekmi prostredníctvom racionalizácie farmakovigilancie v EÚ. Na jeho dosiahnutie boli definované rôzne operačné ciele:

– jasne definovať úlohy a kompetencie kľúčových zodpovedných strán;

– racionalizovať rozhodovanie EÚ v otázkach bezpečnosti liekov;

– posilniť transparentnosť a poskytovanie informácií o bezpečnosti liekov;

– posilniť farmakovigilančné systémy vo firmách;

– zabezpečiť proaktívny a primeraný zber kvalitných údajov;

– zapojiť do farmakovigilancie zainteresované strany,

Ciele návrhu prispievajú k strategickým cieľom rámca Spoločenstva pre registráciu, dozor a dohľad nad liekmi, t. j.:

- zabezpečiť, aby verejné zdravie bolo primerane chránené v celom Spoločenstve;

- podporiť dosiahnutie vnútorného trhu vo farmaceutickom sektore.

5.4. Spôsob implementácie (orientačný)

( Centralizované riadenie

( nepriamo delegovaním právomocí na:

( subjekty zriadené Spoločenstvom podľa článku 185 nariadenia o rozpočtových pravidlách

6. MONITOROVANIE A HODNOTENIE

6.1. Systém monitorovania

Komisia stanovila postupy spolupráce s členskými štátmi s cieľom monitorovať transpozíciu.

Pokiaľ ide o ex-post hodnotenie, za relevantné, uznávané, vierohodné, jednoduché a stabilné za považujú tieto aspekty:

- v oblasti jasného definovania úloh a zodpovednosti, ako aj noriem, podľa ktorých sa vykonávajú úlohy: pravidelná správa Európskej komisie, inšpekcie farmakovigilancie a audit EMEA;

- v oblasti racionalizácie rozhodovania v EÚ: časový plán stanovenia štruktúry nového výboru EMEA a počet pridelení veci v oblasti farmakovigilancie určených EMEA;

- v oblasti transparentnosti a komunikácie: zriadenie internetových stránok o bezpečnosti liekov členskými štátmi, aktivácia internetového portálu EÚ o bezpečnosti Európskou agentúrou pre lieky a hodnotenie zahrnutých informácií;

- v oblasti dohľadu nad systémami farmakovigilancie: inšpekcie;

- v oblasti proaktívneho zberu kvalitných údajov: meranie počtu predložených plánov riadenia rizík a súlad medzi vyžadovanými štúdiami;

- v oblasti nežiaducich účinkov: meranie počtu a kvality hodnotených správ o nežiaducich účinkoch a periodicky aktualizovaných správ o bezpečnosti;

- v oblasti zapojenia zainteresovaných strán do farmakovigilancie: meranie počtu a podielu hlásení o nežiaducich účinkoch od pacientov.

6.2. Hodnotenie

6.2.1. Hodnotenie ex-ante

V priebehu hodnotenia vplyvu útvary Komisie uskutočnili intenzívne konzultácie s príslušnými zainteresovanými stranami s použitím celej škály komunikačných prostriedkov. Dve všeobecné internetové verejné konzultácie boli doplnené o zisťovania realizované prostredníctvom dotazníkov a o semináre s osobitnými skupinami zainteresovaných strán. Uskutočnili sa konzultácie s Farmaceutickým výborom Komisie, vedeckými výbormi EMEA a vedúcimi predstaviteľmi agentúr pre liečivá v EHP. Zároveň sa v plnom rozsahu zohľadnili pripomienky útvarov Komisie predložené na zasadnutí medziútvarovej riadiacej skupiny.

6.2.2. Opatrenia prijaté po strednodobom hodnotení/hodnotení ex-post (znalosti získané z podobných predchádzajúcich skúseností)

Cieľom štúdie „Hodnotenie farmakovigilančného systému Európskeho spoločenstva“[16] bolo osobitne analyzovať, ako pri monitorovaní nežiaducich účinkov liekov spolupracujú Európska agentúra pre lieky a agentúry pre liečivá jednotlivých členských štátov navzájom, s držiteľmi rozhodnutia o registrácii a inými zainteresovanými stranami, a predložiť odporúčania na posilnenie systému.

6.2.3. Podmienky a frekvencia budúcich hodnotení

Je potrebné poznamenať, že v návrhu sa osobitne stanovuje, že útvary Komisie každé tri roky vypracujú správu o farmakovigilančnej činnosti členských štátov, a stanovujú sa v ňom farmakovigilančné inšpekcie a audit EMEA.

Stupeň dosiahnutia osobitného cieľa, ktorým je zlepšenie ochrany verejného zdravia prostredníctvom posilnenia a racionalizácie farmakovigilancie EÚ, sa môže zmerať v rámci externej štúdie.

Tieto dva upravované právne akty EÚ obsahujú platné všeobecné doložky o preskúmaní (správa Komisie každých 10 rokov), ktoré sa budú uplatňovať na nové ustanovenia.

7. OPATRENIA PROTI PODVODOM

Európska agentúra pre lieky má osobitné rozpočtové kontrolné mechanizmy a postupy. Správna rada, ktorej členmi sú zástupcovia členských štátov, Komisie a Európskeho parlamentu, prijíma rozpočet (článok 66 písm. f) nariadenia (ES) č. 762/2004), ako aj interné finančné ustanovenia (článok 66 písm. g)). Európsky dvor audítorov každoročne preskúma plnenie rozpočtu (článok 68 ods. 3).

V súvislosti s bojom proti podvodom, korupcii a ďalším protizákonným činnostiam platia ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) pre EMEA bez obmedzenia. Okrem toho sa už 1. júna 1999 prijalo rozhodnutie o spolupráci s OLAF (EMEA/D/15007/99).

Systémom riadenia kvality, ktorý uplatňuje agentúra, sa napokon podporuje nepretržitý prieskum, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby sa dodržiavali správne postupy a aby tieto postupy a politiky boli vhodné a účinné. Súčasťou tohto procesu je niekoľko interných auditov, ktoré sa vykonajú každý rok.

PRÍLOHA: podrobnosti výpočtu

Úvod

Legislatívny finančný výkaz sa navrhuje na základe skutočnosti, že legislatívne návrhy v prípade ich prijatia po prvýkrát umožnia Európskej agentúry pre lieky – EMEA vyberanie poplatkov za farmakovigilančné činnosti. Legislatívny finančný výkaz a výpočty v tejto prílohe ukazujú, že všetky náklady týkajúce sa činností vyplývajúcich z legislatívneho návrhu budú pokryté z poplatkov. Z výpočtu v tejto prílohe vyplýva záver, že sa neočakáva výrazný finančný vplyv navrhovaných opatrení na rozpočet Spoločenstva.

Činnosti týkajúce sa farmakovigilancie a správy predstavovali 13,5 % ľudských zdrojov (asi 70 FTE) a 14,54 % nákladov agentúry (25,2 mil. EUR vrátane služieb v oblasti podpory). Priemerné náklady na 1 ekvivalent plného pracovného času (FTE) zodpovedajúci zamestnancovi na úrovni AD v Londýne určila EMEA (predbežné náklady za rok 2007) takto: Mzda: 112 113 EUR a mzda plus režijné náklady: €161.708.

Hodnotenia Spoločenstva si budú vyžadovať odmeňovanie spravodajcov, ktorí budú dostávať platby od agentúry. Predpokladá sa, že EMEA si ponechá 50 % príjmov z poplatkov a 50 % sa vyplatí spravodajcom.

Poplatky, ktoré EMEA vyberá od farmaceutického odvetvia

Odhad poplatkov na uplatňovanie ustanovení týkajúcich sa farmakovigilancie je takýto:

Pridelenia veci v oblasti farmakovigilancie v Spoločenstve | Ohodnotené periodicky aktualizované správy o bezpečnosti | Hodnotenia štúdií v Spoločenstve | Hodnotenia riadenia rizík v Spoločenstve |

Počet (za rok) | 20 | 1000 | 300 | 100 |

Odhad výšky poplatku | 72 800 EUR | 6 100 EUR | 6 100 EUR | 12 100 EUR |

Spolu | 20 x 72 800 EUR= 1 456 000EUR | 1000 x 6 100 EUR = 6 100 000 EUR | 300 x 6 100 EUR= 1 830 000 EUR | 100 x 12 100 EUR= 1 210 000 EUR |

Podľa uvedených odhadov bude dodatočný ročný príjem pre EMEA z vybraných poplatkov predstavovať 10 596 000 EUR.

Odmeňovanie spravodajcov zo strany EMEA za hodnotenia farmakovigilancie v Spoločenstve

Odhaduje sa, že tieto vedecké hodnotenia, ktoré vykonávajú spravodajcovia, by mali byť odmeňované vo výške polovice sumy poplatku. Na základe toho je možné odhadnúť tieto platby EMEA pre spravodajcov:

Pridelenia veci v oblasti farmakovigilancie v Spoločenstve | Ohodnotené periodicky aktualizované správy o bezpečnosti | Hodnotenia štúdií v Spoločenstve | Hodnotenia riadenia rizík v Spoločenstve |

Počet (za rok) | 20 | 1000 | 300 | 100 |

Odhad výšky platby pre spravodajcu | 36 400 EUR | 3 050 EUR | 3 050 EUR | 6 050 EUR |

Spolu | 20 x 36 400 EUR= 728 000 EUR | 1000 x 3 050 EUR= 3 050 000 EUR | 300 x 3 050 EUR= 915 000 EUR | 100 x 6 050 EUR= 605 000 EUR |

Podľa uvedených odhadov dosiahnu nové náklady EMEA na odmeňovanie spravodajcov za hodnotenia 6 230 100 EUR.

Monitorovanie literatúry:

Na základe odhadov EMEA (3 dodatoční informační analytici v prípade externalizácie hlavnej funkcie) a jednej súkromnej spoločnosti, ktorá sa zaoberá monitorovaním literatúry[17] (533 333 EUR ročne za monitorovanie 3 000 látok, vynásobené dvomi, aby sa pokryla neistota v súvislosti s počtom látok a podrobných postupov) môžeme odhadnúť zvýšenie nákladov EMEA vo výške približne 1,56 mil. EUR ročne.

Nová štruktúra výboru pre farmakovigilanciu

Zmeny štruktúry výboru EMEA pre farmakovigilanciu (vrátane nahradenia súčasnej pracovnej skupiny) by neviedlo k zvýšeniu nákladov oproti súčasným nákladom.

Revidované ustanovenia týkajúce sa pridelenia veci v oblasti farmakovigilancie v Spoločenstve:

Počet pridelení veci sa podľa odhadov pohybuje od 10 do 30 ročne. Ak vychádzame zo stredu tejto škály a predpokladáme, že náklady na hodnotenie/koordináciu zodpovedajú zmene typu II v centralizovanom postupe, náklady EMEA na odmeňovanie spravodajcov budú predstavovať 20 x 36 400 EUR = 728 000 EUR a príjmy z poplatkov 20 x 72 800 EUR = 1,46 mil. EUR.

Revidované ustanovenia týkajúce sa transparentnosti a komunikácie:

Odhadovaná suma je 646 832 EUR ročne a zahŕňa 4,0 FTE na správu dokumentov a internetovej stránky (napríklad riešenie otázok v súvislosti s ochranou údajov a jeden „manažér pre komunikáciu“, ktorý formuluje súrne oznámenia týkajúce sa bezpečnosti).

Jednorazové náklady na informačné technológie sa odhadujú na 1 000 000 EUR (pozri časť o vplyve na celkový rozpočet na telematiku).

Dohľad Spoločenstva nad neintervenčnými postregistračnými štúdiami bezpečnosti

Počet protokolov, ktoré majú preskúmať výbory EÚ, je možné odhadnúť na 300 a náklady na 485 124 EUR, čo zahŕňa 3 FTE na koordináciu a úvodný skríning, ktorý realizuje EMEA. Na základe uvedených odhadov poplatkov by tieto postupy umožnili z poplatkov v odvetví získať sumu 1 830 000 EUR, z čoho polovica by sa vyplatila spravodajcom a pre EMEA by zostala suma vo výške 915 000 EUR.

Dohľad Spoločenstva nad systémami riadenia rizík

Počet dodatočných hodnotení systémov riadenia rizík zo strany Spoločenstva sa odhaduje na 100 ročne. Ak náklady na hodnotenie/koordináciu budú zodpovedať nákladom na obnovenie v centralizovanom postupe, pre EMEA to bude predstavovať náklady na odmeňovanie spravodajcov vo výške 100 x 6 050 EUR = 605 000 EUR a príjem z poplatkov 100 x 12 100 EUR = 1,2 mil. EUR.

Zlepšovanie farmakovigilančnej databázy Spoločenstva

Dodatočné jednorazové náklady na ľudské zdroje, hardvér a softvér v celkovej výške 2 871 000 EUR (pozri časť ďalej o vplyve na celkový rozpočet na telematiku).

Realizácia zberu a správa farmakovigilančných údajov

Dodatočný personál zodpovedajúci 10 FTE na realizáciu zberu a správy farmakovigilančných údajov v databáze EudraVigilance z podnikového hľadiska (spracovanie údajov o nežiaducich účinkoch) by predstavoval dodatočné náklady odhadované na 1,62 mil. EUR.

Deľba práce pri hodnotení periodicky aktualizovaných správ o bezpečnosti (PSUR):

Na základe uvedených odhadov poplatkov by tieto postupy umožnili z poplatkov v odvetví získať sumu 6 100 000 EUR, z čoho polovica by sa vyplatila spravodajcom a pre EMEA by zostala suma 3 050 000 EUR.

Rozpočet na telematiku

V súčasnom programovaní „nákladov na rozvoj“ zo strany EMEA (zahrnutých v hlavnom pláne EMEA pre telematiku) sa stanovuje toto:

Ročný rozpočet na IT spolu (v mil. EUR zaokrúhlených na jedno desatinné miesto) | 12,6 | 11,9 | 13,1 | 13,1 | 12,8 | 10,4 | 74,1 |

Podľa informácií, ktoré poskytla EMEA, vyplynú z ustanovení v návrhu týkajúcich sa transparentnosti a komunikácie jednorazové náklady na informačné technológie vo výške 1 mil. EUR a jednorazové náklady na zlepšenie farmakovigilančnej databázy Spoločenstva vo výške 2,87 mil. EUR.

Je vhodné požiadať EMEA, aby jednorazovú sumu potrebnú na databázu vo výške 2,87 mil. EUR preprogramovala z jej súčasného rozpočtu na telematiku (s dotáciou z prípadného prebytku rozpočtu za rok 2008 alebo bez nej) a aby EMEA zlepšila funkčnosť databázy pred dátumom predpokladaného nadobudnutia účinnosti v roku 2011. Jednorazové náklady na transparentnosť a komunikáciu (1 mil. EUR) by sa mali financovať z poplatkov (po 500 000 EUR za rok 2012 a za rok 2013).

Celkový vplyv na rozpočet EMEA

Podľa výpočtov by sa zdroje EMEA mali zvýšiť o jednorazovú sumu 3,9 mil. EUR (na zriadenie portálu EÚ o bezpečnosti a zlepšenie funkčnosti databázy Eudravigilance) a bežné náklady by mali predstavovať sumu vo výške 10,1 mil. EUR ročne vrátane odmeňovania spravodajcov, 23 ďalších FTE okrem súčasných zamestnancov agentúry zaoberajúcich sa farmakovigilanciou (zvýšenie o 38 %) a náklady na monitorovanie literatúry nesúvisiace so zamestnancami sumu vo výške niečo nad 1 mil. ročne.

Transparentnosť a komunikácia v oblasti bezpečnosti liekov | 1 000 000 | 4 | 646 832 |

Kodifikácia a dozor v oblasti postregistračných štúdií bezpečnosti | 3 | 485 124 | 915 000 | 1 830 000 |

Rozvoj databázy Eudravigilance | 2 871 000* |

Spracovanie údajov databázy Eudravigilance | 10 | 1 617 080 |

Skríning literatúry zo strany EMEA | 3 | 485 124 | 1 066 667 |

Deľba práce pri hodnotení periodicky aktualizovaných správ o bezpečnosti | 3 | 485 124 | 3 050 000 | 6 100 000 |

Hodnotenie systému riadenia rizík | 605 000 | 1 210 000 |

FTE | 5 | 23 | 23 | 23 | 23 | 23 |

Mzdy ročne | 808 540 | 3 719 284 | 3 719 284 | 3 719 284 | 3 719 284 | 3 719 284 |

Ostatné ročné náklady | 1 066 667 | 1 066 667 | 1 066 667 | 1 066 667 | 1 066 667 |

Spravodajcovia | 5 298 000 | 5 298 000 | 5 298 000 | 5 298 000 | 5 298 000 |

Náklady spolu | 808 540 | 10 583 951 | 10 583 951 | 10 083 951 | 10 083 951 | 10 083 951 |

Príjem z poplatkov | 0 | 10 596 000 | 10 596 000 | 10 596 000 | 10 596 000 | 10 596 000 |

Zostatok | -808 540 |12 049 |12 049 |512 049 |512 049 |512 049 | | Podľa predpokladov použitých pri odhade objemu práce a príjmu z poplatkov sa čistý príjem od roku 2012 môže považovať za dostatočný na to, aby umožnili EMEA zachovať si kľúčovú činnosť v oblasti farmakovigilancie v záujme verejného zdravia, hoci jej príjem kolíše a niektoré náklady (napr. mzdy) sú fixné. Číselné údaje neboli indexované, pretože ide o priemerné hodnoty.

[1] Ú. v. EÚ L 136, 30.4.2004, s. 1.

[2] Ú. v. EÚ L 311, 28.11.2001, s. 67.

[3] Pozri: http://ec.europa.eu/health/ph_overview/patient_safety/consultation_en.htm

[4] Pozri: http://imi.europa.eu/documents_en.html

[5] Cieľom niekoľkých projektov Komisie je priblížiť pohľady na zlepšenie farmakovigilancie analýzou informácií dostupných v elektronických zdravotných záznamoch za pomoci informačných technológií vrátane projektov spolufinancovaných v rámci 7. rámcového výskumného programu.

[6] Nariadenie (ES) č. 726/2004 je založené aj na článku 152 ods. 4 písm. b), pokiaľ ide o reguláciu veterinárnych liekov a je mimo rozsahu týchto návrhov.

[7] http://ec.europa.eu/atwork/programmes/docs/clwp2008_sk.pdf (pozri stranu 20).

[8] Ú. v. EÚ C , , s. […].

[9] Ú. v. EÚ C , , s. […].

[10] Ú. v. EÚ C , , s. […].

[11] Ú. v. EÚ L 311, 28.11.2001, s. 67.

[12] Ú. v. EÚ L 136, 30.4.2004, s. 1.

[13] Ú. v. ES L 121, 1.5.2001, s. 34.

[14] Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 30.

[15] Nediferencované rozpočtové prostriedky, ďalej len „NRP“.

[16] http://ec.europa.eu/enterprise/pharmaceuticals/pharmacovigilance_acs/docs/acs_consultation_final.pdf

[17] Wolters Kluwer Health.