Návrh smernica európskeho Parlamentu a Rady o právach spotrebiteľov {SEK(2008) 2544} {SEK(2008) 2545} {SEK(2008) 2547} /* KOM/2008/0614 v konečnom znení - COD 2008/0196 */
[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV | Brusel, 8.10.2008 KOM(2008) 614 v konečnom znení 2008/0196 (COD) Návrh SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o právach spotrebiteľov {SEK(2008) 2544}{SEK(2008) 2545}{SEK(2008) 2547} DÔVODOVÁ SPRÁVA 1. KONTEXT NÁVRHU | 110 | Dôvody a ciele návrhu Návrh je výsledkom preskúmania spotrebiteľských acquis, ktoré zahŕňajú niekoľko smerníc o ochrane spotrebiteľa. Preskúmanie sa začalo v roku 2004 s cieľom zjednodušiť a doplniť existujúci regulačný rámec. Zastrešujúcim cieľom tohto preskúmania je dosiahnuť skutočný spotrebiteľský vnútorný trh vytvorením správnej rovnováhy medzi vysokou úrovňou ochrany spotrebiteľa a konkurencieschopnosťou podnikov a zároveň zabezpečiť dodržiavanie zásady subsidiarity. Smernice, ktoré sú predmetom preskúmania, obsahujú doložky o minimálnej harmonizácii, podľa ktorých môžu členské štáty ponechať v platnosti alebo prijať prísnejšie pravidlá na ochranu spotrebiteľa. Členské štáty túto možnosť v značnej miere využili. Výsledkom je fragmentovaný regulačný rámec v Spoločenstve, ktorý spôsobuje značné náklady na súlad s pravidlami pre podniky, ktoré chcú obchodovať v zahraničí. Kolízne normy, napríklad normy zahrnuté v nariadení o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) tento problém neriešia. Podľa nariadenia Rím I sa spotrebiteľom uzatvárajúcim zmluvu s cezhraničným obchodníkom nemôže odoprieť ochrana vychádzajúca z bezpodmienečných pravidiel ich domovskej krajiny. Dôsledkom tejto fragmentácie vnútorného trhu je nezáujem podnikov predávať spotrebiteľom v zahraničí, čím sa zasa znižuje prínos pre spotrebiteľov. Ak spotrebitelia nemajú prístup ku konkurenčným cezhraničným ponukám, nevyužívajú v plnej miere výhody vnútorného trhu spočívajúce vo väčšom výbere a lepších cenách. Úroveň dôvery spotrebiteľa v cezhraničný nákup je nízka. Jednou z príčin tohto javu je fragmentácia spotrebiteľských acquis. Táto fragmentácia a súvisiaca rozdielna úroveň ochrany spotrebiteľa spôsobuje ťažkosti pri realizácii paneurópskych vzdelávacích kampaní o právach spotrebiteľov a pri uplatňovaní mechanizmov alternatívneho riešenia sporov. Cieľom tohto návrhu je prispieť k lepšiemu fungovaniu spotrebiteľského vnútorného trhu posilnením dôvery spotrebiteľov vo vnútorný trh a zmiernením nezáujmu podnikov o cezhraničné obchodovanie. Tento všeobecný cieľ by sa dosiahol znížením fragmentácie, sprísnením regulačného rámca, zabezpečením vysokej jednotnej úrovne ochrany spotrebiteľov a poskytnutím príslušných informácií o ich právach a o tom, ako ich uplatňovať. V záujme dosiahnutia tohto cieľa Európska komisia začne hľadať najvhodnejší spôsob, ako informovať spotrebiteľov o ich právach na mieste predaja. | 120 | Všeobecný kontext Náklady podnikov na súlad s fragmentovanými spotrebiteľskými acquis sú značné. Prieskumy ukazujú, že pre väčšinu obchodníkov sú takéto náklady na súlad s pravidlami značnou prekážkou v cezhraničnom obchode, čo znižuje ich motiváciu predávať v zahraničí, najmä spotrebiteľom v malých členských štátoch. Ak sa na úrovni Spoločenstva neprijme žiadne legislatívne opatrenie, takéto náklady budú naďalej znášať spotrebitelia vo forme vyšších cien alebo v horšom prípade budú podniky naďalej odmietať predávať v zahraničí alebo vytvoria geografickú diskrimináciu medzi spotrebiteľmi v závislosti od ich krajiny bydliska. Európsky parlament vo svojej rezolúcii zo 16. júla 2007 odporučil, aby sa prijalo legislatívne opatrenie, a vyjadril záujem o prijatie nástroja vo forme horizontálnej smernice založenej na úplnej a cielenej harmonizácii. Vo svojom oznámení „Jednotný trh pre Európu 21. storočia“ z 20. novembra 2007 Komisia uviedla, že je potrebné, aby jednotný trh poskytol spotrebiteľom a malým a stredným podnikom lepšie výsledky a hmatateľné výhody. | 130 | Existujúce ustanovenia v oblasti návrhu Cieľom návrhu je revízia smernice 85/577/EHS o zmluvách uzatváraných mimo prevádzkových priestorov, smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, smernice 97/7/ES o zmluvách na diaľku a smernice 1999/44/ES o predaji spotrebného tovaru a zárukách na spotrebný tovar. Tieto štyri smernice zabezpečujú spotrebiteľom zmluvné práva. Návrhom sa zlučujú tieto štyri smernice do jednotného horizontálneho nástroja upravujúceho spoločné aspekty systematickým spôsobom, pričom sa zjednodušujú a aktualizujú existujúce pravidlá, odstraňujú rozdiely a vypĺňajú medzery. Návrh sa odkláňa od prístupu spočívajúceho v minimálnej harmonizácii uplatňovaného v štyroch existujúcich smerniciach (t. j. členské štáty môžu naďalej uplatňovať alebo prijať prísnejšie vnútroštátne pravidlá ako sú pravidlá stanovené v smernici) a zavádza prístup spočívajúci v úplnej harmonizácii (t. j. členské štáty nemôžu ponechať v platnosti ani uplatňovať ustanovenia odlišné od ustanovení stanovených v smernici). | 140 | Súlad s ostatnými politikami a cieľmi Únie Smernica 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu obsahuje niektoré základné požiadavky na informácie, ktoré musia obchodníci splniť pred uzatvorením zmluvy. Smernice 85/577/EHS, 97/7/ES a 99/44/EHS takisto obsahujú niektoré požiadavky na informácie. V súlade s cieľom lepšej právnej regulácie sa návrhom zabezpečuje súlad medzi týmito rôznymi smernicami a upravujú sa právne dôsledky nesúladu s takýmito požiadavkami. Návrhom sa dosahuje vysoká úroveň ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľských zmluvách. Návrh je preto v súlade so základnými právami, najmä s článkom 38 Charty základných práv Európskej únie. Návrh je v súlade so základnými zásadami Zmluvy o ES, napríklad so zásadou voľného pohybu tovaru a slobodou poskytovať služby, ktoré nemôžu byť obmedzené prísnejšími vnútroštátnymi pravidlami v oblasti harmonizovanej smernicou, s výnimkou nevyhnutných a proporcionálnych opatrení, ktoré členské štáty môžu prijať z dôvodu verejnej politiky, verejnej bezpečnosti, verejného zdravia alebo ochrany životného prostredia v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva. | 2. KONZULTÁCIE SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENIE VPLYVU | Konzultácie so zainteresovanými stranami | 211 | Metódy konzultácie, hlavné cieľové odvetvia a všeobecný profil respondentov Komisia 8. februára 2007 prijala Zelenú knihu o revízii spotrebiteľského acquis, ktorá sumarizuje počiatočné zistenia Komisie a začína verejné konzultácie zamerané na prierezové otázky (t. j. horizontálne otázky) smerníc, ktoré sú predmetom preskúmania. Na zelenú knihu reagovalo široké spektrum zúčastnených strán, t. j. podniky, spotrebitelia, Európsky parlament, členské štáty, akademická obec a právnici. Komisia takisto uverejnila dva konzultačné dokumenty o smernici 97/7/ES a o smernici 85/577/EHS zameraných na konkrétne otázky (t. j. vertikálne otázky) patriace do pôsobnosti týchto smerníc. Všetky zúčastnené strany boli vyzvané, aby zaslali svoje odpovede Komisii do 21. novembra 2006, resp. do 4. decembra 2007. Komisia dostala od všetkých zúčastnených strán 84, resp. 62 odpovedí. Výsledky týchto dvoch konkrétnych konzultácií sú k dispozícii na internetovej stránke: http://ec.europa.eu/consumers/rights/gen_rights_en.htm. Komisia usporiadala 14. novembra 2007 celodennú konferenciu so zúčastnenými stranami. Dňa 20. decembra 2007 rozposlal zmluvný subjekt Komisie zúčastneným stranám dva dotazníky (prvý zameraný na podniky, druhý na spotrebiteľov). Súčasné problémy a plánované legislatívne zmeny s rôznymi možnosťami boli prediskutované so zástupcami podnikov aj spotrebiteľov, ktorí boli vyzvaní, aby v rámci workshopov, ktoré sa konali vo februári 2008, odpovedali na otázky o pravdepodobnom vplyve každej možnosti. | 212 | Zhrnutie odpovedí a spôsob ich zohľadnenia Väčšina respondentov reagujúcich na zelenú knihu žiadala prijatie horizontálneho legislatívneho nástroja platného pre domáce a cezhraničné transakcie a založeného na úplnej a cielenej harmonizácii; t. j. harmonizácii zacielenej na otázky predstavujúce zásadné prekážky v podnikaní pre podniky a/alebo odrádzajúce spotrebiteľov od nakupovania v zahraničí. Horizontálny legislatívny nástroj by mal byť podľa väčšiny respondentov prepojený s vertikálnymi revíziami existujúcich odvetvových smerníc (napríklad revízia smerníc o časovo vymedzenom užívaní nehnuteľností a o balíku cestovných služieb). Podporilo sa aj sprísnenie a systematizácia spotrebiteľských acquis, napr. zavedenie spoločných vymedzení pojmov „spotrebiteľ“, „obchodník“ a „dodávka“, harmonizované pravidlá o práve na informácie a o práve na odstúpenie od zmluvy a zavedenie, na úrovni Spoločenstva, „čierneho“ zoznamu neprijateľných zmluvných podmienok (t. j. výslovne zakázaných podmienok) a „šedého“ zoznamu takýchto podmienok (t. j. podmienok, ktoré sú považované za neprijateľné) namiesto súčasného čisto orientačného zoznamu. | 213 | Konzultácie o tejto zelenej knihe sa uskutočnili prostredníctvom internetu v období od 8. februára 2007 do 15. mája 2007. Komisia dostala 307 odpovedí. Výsledky sú uverejnené na internetovej stránke http://ec.europa.eu/consumers/rights/cons_acquis_en.htm. | Získavanie a využívanie expertízy | 229 | Externá expertíza nebola potrebná. | 230 | Posúdenie vplyvu Vykonalo sa posúdenie vplyvu šiestich možností. Základom pre posúdenie všetkých politických možností je nedávno prijaté nariadenie Rím I. Politická možnosť č. 1 je možnosť status quo, čo znamená, že minimálna harmonizácia spotrebiteľských acquis sa zachová. Hospodársky vplyv tejto možnosti je negatívny. Kľúčový problém fragmentácie regulačného rámca by pretrvával. Politická možnosť č. 2 je nelegislatívna možnosť pozostávajúca z financovania kampaní na zvýšenie informovanosti z prostriedkov Spoločenstva a zo samoregulácie. Ako samostatný balík by nepriniesla žiadny pozitívny vplyv, keďže kľúčový problém právnej fragmentácie by pretrvával, pokiaľ by kódexy správania nevychádzali z najvyšších spoločných noriem a nevzťahovali by sa na celé Spoločenstvo. Politická možnosť č. 3 zahŕňa celkovo 4 legislatívne návrhy založené na úplnej harmonizácii, ktoré by boli vhodné pre horizontálny nástroj. Sústreďuje sa na niektoré rozdiely v právnych predpisoch Spoločenstva. Zrozumiteľnejšie a aktualizované vymedzenia pojmov zjednodušujú právne predpisy, ale len v malej miere prispievajú k lepšiemu fungovaniu vnútorného trhu minimalizovaním zaťaženia podnikov a posilnením dôvery spotrebiteľov. Politická možnosť č. 4 zahŕňa 16 legislatívnych zmien založených na úplnej harmonizácii a prepojených so štyrmi legislatívnymi zmenami navrhnutými v rámci politickej možnosti č. 3. Rieši všetky relevantné otázky týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ktoré obchodníci musia zohľadniť pri navrhovaní svojich marketingových materiálov, štandardných zmluvných podmienok a obchodovaní so spotrebiteľmi. Úplná harmonizácia uvedených otázok by značne znížila administratívne náklady pre obchodníkov na diaľku a priamych obchodníkov predávajúcich v zahraničí a mala by pozitívny vplyv na fungovanie vnútorného trhu. Takéto legislatívne zmeny sú dôležité pre dôveru spotrebiteľov v cezhraničné nakupovanie. Táto politická možnosť okrem toho zahŕňa aktualizáciu právnych predpisov vzhľadom na nový vývoj na trhu. Táto politická možnosť má pozitívny hospodársky vplyv, posilňuje dôveru spotrebiteľov a zlepšuje kvalitu právnych predpisov. Politická možnosť č. 5 zahŕňa 3 legislatívne návrhy založené na úplnej harmonizácii a popri 20 legislatívnych zmenách navrhnutých v rámci politickej možnosti č. 3 a 4 stanovuje nové práva spotrebiteľov. Zdá sa, že výhody, ktoré by táto možnosť priniesla spotrebiteľom, by nevyvážili negatívny vplyv na náklady pre podniky a nedostatočnú podporu lepšieho fungovania vnútorného trhu. Politická možnosť č. 6 predstavuje legislatívne návrhy zahrnuté do politickej možnosti č. 3 alebo 4 a doložku o vnútornom trhu vzťahujúcu sa na čiastočne harmonizované aspekty. Doložka o vnútornom trhu by umožnila zmluvným stranám v súvislosti s aspektmi zahrnutými v doložke, vybrať si právne predpisy ktoréhokoľvek členského štátu, a to aj vtedy, ak takéto právne predpisy poskytujú nižšiu úroveň ochrany spotrebiteľa ako právne predpisy krajiny, v ktorej má spotrebiteľ bydlisko. Vzhľadom na rozpor s článkom 6 nariadenia Rím I by takáto doložka mala za následok legislatívnu úpravu a zásadnú politickú zmenu už niekoľko mesiacov po prijatí nariadenia Rím I, ktoré obsahuje doložku o preskúmaní (preskúmanie sa má dokončiť v roku 2013). Hoci podniky túto politickú možnosť podporili, námietky voči nej vo svojich reakciách na zelenú knihu vyjadrila väčšina členských štátov a všetky spotrebiteľské organizácie. Aj keď by táto možnosť odstránila regulačné prekážky na vnútornom trhu a viedla by k zníženiu zaťaženia podnikov, presunula by problém právnej neistoty na spotrebiteľov, čo by malo negatívny vplyv na dôveru spotrebiteľov; takisto by vytvorila problémy pre vnútroštátne súdy a orgány na presadzovania práva, ktoré by museli uplatňovať právne predpisy iného štátu. | 231 | Komisia vykonala posúdenie vplyvu uvedené v pracovnom programe, správu o ňom je možné nájsť na internetovej stránke: http://ec.europa.eu/consumers/rights/cons_acquis_en.htm. | 3. PRÁVNE PRVKY NÁVRHU | 305 | Zhrnutie navrhovaného opatrenia Účelom návrhu je prispieť k riadnemu fungovaniu spotrebiteľského vnútorného trhu a dosiahnuť vysokú spoločnú úroveň ochrany spotrebiteľa prostredníctvom úplnej harmonizácie kľúčových aspektov zmluvného práva v oblasti ochrany spotrebiteľa, ktoré sú relevantné pre vnútorný trh. | 310 | Právny základ Článok 95 zmluvy. | 320 | Zásada subsidiarity Zásada subsidiarity sa uplatňuje v prípade, ak návrh nepatrí do výlučnej právomoci Spoločenstva. | Členské štáty nemôžu dostatočne dosiahnuť ciele návrhu z nasledujúcich dôvodov. | 321 | Problém právnej fragmentácie nemôžu vyriešiť jednotlivé členské štáty, keďže koreňom problému je rozdielna implementácia doložiek o minimálnej harmonizácii nachádzajúcich sa v existujúcich smerniciach členskými štátmi. Podobne riešenie nového vývoja na trhu, regulačných medzier a rozdielov v spotrebiteľských právnych predpisoch Spoločenstva nekoordinovaným spôsobom vytvára väčšiu fragmentáciu a prehlbuje problém. Iba koordinovaným zásahom Spoločenstva sa môže prispieť k dokončeniu vnútorného trhu a vyriešeniu tohto problému. | 323 | Nekoordinované opatrenie zo strany jednotlivých členských štátov by neumožnilo, aby vnútorný trh priniesol výsledky podnikom, najmä malým a stredným podnikom, a spotrebiteľom. Takýmto nekoordinovaným opatrením by sa vlastne nevyužil potenciál spotrebiteľského vnútorného trhu, najmä vysoký potenciál rastu cezhraničného predaja na diaľku, z ktorého by malé a stredné podniky mohli priamo čerpať výhody. Takisto by sa spotrebiteľom zabránilo využívať výhody vnútorného trhu spočívajúce vo väčšom výbere a lepších cenách vďaka cezhraničným ponukám. Napokon by sa obmedzil rozvoj konkurenčných podnikov, najmä malých a stredných podnikov, ktoré by radi rozšírili svoje podnikanie do celého Spoločenstva. | Ciele návrhu sa lepšie dosiahnu pomocou opatrenia na úrovni Spoločenstva z nasledujúcich dôvodov. | 324 | Návrh je založený na úplnej harmonizácii zmluvného práva Spoločenstva v oblasti ochrany spotrebiteľa. Jeho pozitívny vplyv na maloobchodný trh by bol značný. Podľa správy o posúdení vplyvu by boli úspory z hľadiska administratívneho zaťaženia podnikov, ktoré by chceli predávať v zahraničí, vysoké. Návrhom by sa vytvoril jednotný súbor pravidiel zabezpečujúcich vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa v celom Spoločenstve a umožňujúcich obchodníkom predávať spotrebiteľom v 27 členských štátov tak, ako by to robili doma napríklad s rovnakými štandardnými zmluvnými podmienkami a rovnakými informačnými materiálmi. Návrhom by sa preto značne znížili náklady obchodníkov na súlad s pravidlami a zároveň by sa zabezpečila vysoká úroveň ochrany spotrebiteľa. Rozdiel medzi rastom domáceho a cezhraničného predaja je mimoriadne veľký v prípade internetového predaja, ktorý má vysoký potenciál ďalšieho rastu. Tento návrh by bol preto jedným z hlavných hmatateľných výsledkov spotrebiteľského vnútorného trhu. | 325 | Právna fragmentácia vyplývajúca z implementácie doložiek o minimálnej harmonizácii nachádzajúcich sa v smerniciach, ktoré sú predmetom preskúmania, členskými štátmi, sa dokázala komparatívnou právnou analýzou implementácie spotrebiteľských acquis vo všetkých 27 členských štátoch. Táto analýza bola uverejnená na internetovej stránke: http://ec.europa.eu/consumers/rights/cons_acquis_en.htm#comp. Prieskum Eurobarometra z roku 2008 ukazuje, že táto právna fragmentácia predstavuje dôležitú prekážku v cezhraničnom obchode. | 327 | Rozsah pôsobnosti návrhu sa obmedzuje na pravidlá na ochranu spotrebiteľa pri zmluvách uzatvorených medzi obchodníkmi a spotrebiteľmi. V plnom rozsahu harmonizuje všetky aspekty ochrany spotrebiteľa, ktoré sú dôležité pre cezhraničný obchod, t. j. aspekty, ktoré sú kľúčové pre obchodníkov pri navrhovaní svojich štandardných zmluvných podmienok a informačných materiálov, ako aj pre prevádzkovanie ich podnikania (napr. organizácia vracania tovaru v prípade predaja na diaľku alebo priameho predaja). | Návrh je preto v súlade so zásadou subsidiarity. Komisia si je vedomá toho, že prístup spočívajúci v úplnej harmonizácii v oblasti ochrany spotrebiteľa, ktorý úspešne začal smernicou o nekalých obchodných praktikách, predstavuje nový smer v oblasti zmluvných práv spotrebiteľov. Je preto potrebná vhodná komunikačná stratégia, aby sa objasnil vplyv a výhody návrhu. Okrem medziinštitucionálneho dialógu s Parlamentom a Radou má Komisia v úmysle v nadchádzajúcich mesiacoch začať v rôznych členských štátoch aktívne rokovania so všetkými zúčastnenými stranami. | Zásada proporcionality Návrh je v súlade so zásadou proporcionality z týchto dôvodov. | 331 | Návrhom sa upravujú len kľúčové aspekty zmluvného práva v oblasti ochrany spotrebiteľa a nezasahuje sa do všeobecnejších pojmov zmluvného práva, ako napríklad spôsobilosť uzatvárať zmluvy alebo priznanie náhrady škody. V súlade s výsledkom zelenej knihy sa návrh vzťahuje na domáce aj na cezhraničné zmluvy. Zaradenie domácich transakcií do rámca pôsobnosti je primerané cieľu zjednodušiť regulačný rámec Spoločenstva, keďže sa tým zabráni dvojitému režimu, ktorý by vytvoril ďalšiu fragmentáciu a narúšal by hospodársku súťaž medzi podnikmi, ktoré obchodujú iba doma, a podnikmi, ktoré obchodujú doma aj v zahraničí. | 332 | Administratívne zaťaženie verejných orgánov by bolo zanedbateľné, keďže by pozostávalo len z toho, že verejný orgán by v rámci komitologického postupu oznámil Komisii vnútroštátnu judikatúru týkajúcu sa neprijateľných zmluvných podmienok. Obchodníci v Spoločenstve, ktorí chcú rozšíriť svoje podnikanie do zahraničia, by vďaka úplnej harmonizácii značne znížili svoje administratívne náklady. Niektoré spoločnosti obchodujúce iba na domácom trhu, ktoré nemajú záujem využívať výhody vnútorného trhu, by boli mierne znevýhodnené, pretože by museli vynaložiť nízke jednorazové náklady na prispôsobenie sa regulačným zmenám. Určité typy maloobchodov, ktoré majú priamy kontakt so zákazníkmi, napríklad obchody s použitým tovarom, ktoré pôsobia ako sprostredkovatelia spotrebiteľov, môžu očakávať menšie dodatočné zaťaženie. Ak sa návrhom posilní ochrana spotrebiteľa a zvýši hospodárska súťaž na maloobchodnom trhu prostredníctvom väčšieho počtu cezhraničných ponúk, spotrebitelia získajú výhody spočívajúce vo väčšom výbere, lepšej kvalite a nižších cenách. | Výber nástrojov | 341 | Navrhované nástroje: smernica. | 342 | Iné prostriedky by neboli primerané z týchto dôvodov. Problém fragmentácie regulačného rámca Spoločenstva možno prekonať iba na úrovni Spoločenstva legislatívnym návrhom. Samoregulácia alebo koregulácia by tento problém právnej fragmentácie nevyriešila. Smernici sa dáva prednosť pred nariadením, pretože jej transpozícia umožňuje ľahšiu implementáciu právnych predpisov Spoločenstva do existujúcich vnútroštátnych zákonov v oblasti zmluvného práva alebo spotrebiteľských kódexov. Umožnila by členským štátom podľa potreby posúdiť zachovanie vnútroštátnych právnych pojmov a základných zásad vnútroštátneho zmluvného práva, ktoré je v súlade s cieľmi legislatívneho návrhu Spoločenstva. Na rozdiel od nariadenia umožňuje implementácia smernice vytvorenie jednotného a súdržného súboru právnych predpisov na vnútroštátnej úrovni, ktoré by obchodníci mohli ľahšie používať a vykladať, ktoré by verejné orgány mohli ľahšie presadzovať a ktoré by boli vo väčšej miere v súlade so zásadou subsidiarity. | 4. VPLYV NA ROZPOčET | 401 | Náklady na budúci výbor pre neprijateľné podmienky budú predstavovať plat jedného úradníka vo výške 117 000 EUR na podporu komitologického postupu. Zahŕňajú takisto náklady na plenárne zasadnutie za účasti jedného zástupcu z každého z 27 členských štátov a na tri plánované zasadnutia ročne, každé s nákladmi vo výške 20 000 EUR. | 5. ĎALšIE INFORMÁCIE | 510 | Zjednodušenie | 511 | Týmto návrhom sa zjednodušujú právne predpisy. | 512 | Návrhom sa značne zjednodušujú spotrebiteľské acquis. Zlúčením štyroch smerníc sa systematicky upravujú spoločné znaky a odstraňujú prekrývania a rozdiely. Návrhom sa napríklad jednotne upravujú spoločné znaky, akými sú napríklad spoločné vymedzenia pojmov, základné informácie pred uzatvorením zmluvy a pravidlá o zmluvných aspektoch predaja, ktoré sú v súčasnosti rozptýlené v niekoľkých smerniciach. | 515 | Návrh je zaradený do bežného programu Komisie pre aktualizáciu a zjednodušenie acquis communautaire a do jej pracovného a legislatívneho programu pod referenčným číslom 2008/SANCO/001. | 520 | Zrušenie existujúcich právnych predpisov Prijatie návrhu bude viesť k zrušeniu existujúcich právnych predpisov. | Preskúmanie/revízia/doložka o ukončení platnosti | 531 | Návrh obsahuje doložku o preskúmaní. | 550 | Tabuľka zhody Členské štáty sú povinné oznámiť Komisii znenie vnútroštátnych ustanovení transponujúcich smernicu, ako aj tabuľku zhody medzi uvedenými ustanoveniami a touto smernicou. | 560 | Európsky hospodársky priestor Navrhovaný právny akt sa týka záležitosti EHP a mal by sa preto rozšíriť na Európsky hospodársky priestor. | 570 | Podrobné vysvetlenie návrhu Kapitola I obsahuje spoločné vymedzenie pojmov, napríklad „spotrebiteľ“ a „obchodník“, a stanovuje sa v nej zásada úplnej harmonizácie. Kapitola II obsahuje základné informácie, ktoré musia obchodníci poskytnúť pred uzatvorením všetkých spotrebiteľských zmlúv, ako aj povinnosť poskytnúť informácie o sprostredkovateľoch uzatvárajúcich zmluvy v mene spotrebiteľov. V kapitole III, ktorá sa vzťahuje iba na zmluvy uzatvorené na diaľku a na zmluvy uzatvorené mimo prevádzkových priestorov, sa stanovujú osobitné požiadavky na informácie a upravuje sa právo na odstúpenie od zmluvy (dĺžka, uplatňovanie a účinky) jednotným spôsobom. Odkazuje sa v nej aj na štandardný formulár na odstúpenie od zmluvy uvedený v prílohe I(B). V kapitole IV sa objasňujú ustanovenia smernice 99/44/ES. Zachováva sa v nej zásada, že obchodník má počas dvoch rokov zodpovednosť voči spotrebiteľovi, ak tovar nie je v súlade so zmluvou. Zavádza sa v nej nové pravidlo, podľa ktorého sa riziko straty alebo poškodenia tovaru prenáša na spotrebiteľa až vtedy, keď on alebo ním poverená tretia osoba s výnimkou prepravcu, nadobudne hmotné vlastníctvo tovaru. Kapitola V odráža vo všeobecnosti ustanovenie smernice 93/13/EHS. Vzťahuje sa na neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré neboli dohodnuté individuálne, ako napríklad štandardné zmluvné podmienky. Neprijateľné podmienky sú také podmienky, ktoré vytvárajú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľov a obchodníkov a nie sú záväzné pre spotrebiteľov. Na účely zabezpečenia právnej istoty smernica obsahuje dva zoznamy neprijateľných podmienok. Príloha II obsahuje zoznam podmienok, ktoré sú nepriateľné za každých okolností. Príloha III obsahuje zoznam podmienok, ktoré sú považované za neprijateľné, pokiaľ obchodník nedokáže opak. Tieto zoznamy sa uplatňujú vo všetkých členských štátoch a môžu byť zmenené alebo doplnené iba v rámci komitologického postupu stanoveného v tejto smernici. | 2008/0196 (COD) Návrh SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o právach spotrebiteľov (Text s významom pre EHP) EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 95, so zreteľom na návrh Komisie[1], so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[2], konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy[3], keďže: (1) V smernici Rady 85/577/EHS z 20. decembra 1985 na ochranu spotrebiteľa pri zmluvách uzatváraných mimo prevádzkových priestorov[4], smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách[5], smernici Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES z 20. mája 1997 o ochrane spotrebiteľa vzhľadom na zmluvy na diaľku[6], smernici Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar[7] sa stanovuje niekoľko zmluvných práv spotrebiteľov. (2) Uvedené smernice sa na základe skúseností preskúmali s cieľom zjednodušiť a aktualizovať platné pravidlá, odstrániť rozdiely a vyplniť neželané medzery v pravidlách. Toto preskúmanie ukázalo, že je vhodné nahradiť uvedené štyri smernice jednou smernicou. V tejto smernici by sa zodpovedajúcim spôsobom mali stanoviť štandardné pravidlá týkajúce sa spoločných aspektov a odstrániť prístup spočívajúci v minimálnej harmonizácii stanovený v predchádzajúcich smerniciach, podľa ktorého mohli členské štáty ponechať v platnosti alebo prijať prísnejšie vnútroštátne pravidlá. (3) V článku 153 ods. 1 a ods. 3 písm. a) zmluvy sa ustanovuje, že Spoločenstvo prispieva k dosiahnutiu vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa prostredníctvom opatrení prijímaných podľa článku 95 zmluvy. (4) V súlade s článkom 14 ods. 2 zmluvy vnútorný trh zahŕňa oblasť bez vnútorných hraníc, v ktorej je zaručený voľný pohyb tovaru, služieb a sloboda usadiť sa. Harmonizácia určitých aspektov zmluvného práva v oblasti ochrany spotrebiteľa je potrebná na podporu skutočného spotrebiteľského vnútorného trhu vytvorením správnej rovnováhy medzi vysokou úrovňou ochrany spotrebiteľa a konkurencieschopnosťou podnikov pri zabezpečení dodržiavania zásady subsidiarity. (5) Cezhraničný potenciál predaja na diaľku, ktorý by mal byť jedným z hlavných hmatateľných výsledkov vnútorného trhu, spotrebitelia nevyužívajú v plnej miere. V porovnaní so značným nárastom domáceho predaja na diaľku za niekoľko posledných rokoch bol rast cezhraničného predaja na diaľku obmedzený. Rozdiel je výrazný najmä pokiaľ ide o internetový predaj, ktorý má vysoký potenciál ďalšieho rastu. Cezhraničný potenciál zmlúv uzatvorených mimo prevádzkových priestorov (priamy predaj) je obmedzený niekoľkými faktormi, vrátane rôznych vnútroštátnych pravidiel v oblasti ochrany spotrebiteľa uložených výrobnému odvetviu. V porovnaní s nárastom domáceho priameho predaja za posledných niekoľko rokov, najmä v sektore služieb (napr. verejné služby), počet spotrebiteľov využívajúcich tento kanál cezhraničného nákupu zostal nízky. V nadväznosti na rast podnikateľských príležitostí v mnohých členských štátoch, malé a stredné podniky (vrátane jednotlivých podnikateľov) alebo zástupcovia spoločností zaoberajúcich sa priamym predajom by sa mali vo väčšej miere usilovať hľadať podnikateľské príležitosti v iných členských štátoch, najmä v pohraničných regiónoch. Úplná harmonizácia informácií pre spotrebiteľov a práva na odstúpenie od zmluvy uzatvorenej na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov preto prispeje k lepšiemu fungovaniu spotrebiteľského vnútorného trhu. (6) Právne predpisy členských štátov týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv vykazujú zreteľné rozdiely, ktoré môžu spôsobovať značné narušenie hospodárskej súťaže a prekážky pre bezproblémové fungovanie vnútorného trhu. V existujúcich právnych predpisoch Spoločenstva v oblasti spotrebiteľských zmlúv uzatvorených na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov, spotrebiteľského tovaru a záruk, ako aj neprijateľných zmluvných podmienok sa stanovujú minimálne normy pre harmonizáciu právnych predpisov umožňujúcich členským štátom naďalej uplatňovať alebo zaviesť prísnejšie opatrenia, ktoré zabezpečujú vyššiu úroveň ochrany spotrebiteľa na danom území. Navyše mnohé otázky sú v smerniciach upravené nejednotne alebo sa ponechávajú otvorené. Tieto otázky riešili členské štáty rôzne. V dôsledku toho sa vnútroštátne ustanovenia implementujúce smernice o zmluvnom práve v oblasti ochrany spotrebiteľa značne líšia. (7) Tieto rozdiely vytvárajú na vnútornom trhu značné prekážky, ktoré majú vplyv na podniky a spotrebiteľov. Zvyšujú náklady na súlad s pravidlami pre podniky, ktoré chcú predávať tovar alebo poskytovať služby v zahraničí. Fragmentácia takisto podkopáva dôveru spotrebiteľov vo vnútorný trh. Negatívny vplyv na dôveru spotrebiteľov posilňuje rozdielna úroveň ochrany spotrebiteľa v Spoločenstve. Tento problém je vzhľadom na nový vývoj na trhu osobitne naliehavý. (8) Úplná harmonizácia niektorých kľúčových regulačných aspektov podstatne zvýši právnu istotu pre spotrebiteľov i podniky. Spotrebitelia aj podniky sa budú môcť spoliehať na jednotný regulačný rámec založený na jasne vymedzených právnych pojmoch upravujúcich určité aspekty zmlúv uzatváraných medzi podnikmi a spotrebiteľmi v celom Spoločenstve. Výsledkom bude odstránenie prekážok vyplývajúcich z fragmentácie pravidiel a dokončenie vnútorného trhu v tejto oblasti. Tieto prekážky sa môžu odstrániť iba ustanovením jednotných pravidiel na úrovni Spoločenstva. Navyše spotrebitelia budú môcť čerpať výhody z vysokej spoločnej úrovne ochrany v celom Spoločenstve. (9) Oblasť harmonizovaná touto smernicou by mala zahŕňať určité aspekty zmlúv medzi podnikmi a spotrebiteľmi. Ide o pravidlá týkajúce sa informácií, ktoré musia byť poskytnuté pred uzatvorením zmluvy a počas plnenia zmluvy, práva na odstúpenie od zmlúv uzatvorených na diaľku a mimo prevádzkových priestorov, osobitných spotrebiteľských práv v prípade kúpnych zmlúv a neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. (10) Ustanoveniami tejto smernice by nemalo byť dotknuté nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I)[8]. (11) Existujúce právne predpisy Spoločenstva o poskytovaní finančných služieb spotrebiteľom obsahujú viaceré pravidlá o ochrane spotrebiteľa. Z tohto dôvodu sa ustanovenia tejto smernice vzťahujú na zmluvy týkajúce sa finančných služieb len vtedy, ak je to nevyhnutné na vyplnenie regulačných medzier. (12) Nové vymedzenie pojmu „zmluva uzatvorená na diaľku“ by sa malo vzťahovať na všetky prípady, keď sú kúpne zmluvy a zmluvy o službách uzatvorené za použitia výlučne jedného alebo viacerých prostriedkov komunikácie na diaľku (napríklad objednávka poštou, internetom, telefónom alebo faxom). To by malo vytvoriť rovnaké podmienky pre všetkých obchodníkov zaoberajúcich sa predajom na diaľku. Mala by sa tým takisto zvýšiť právna istota v porovnaní so súčasným vymedzením vyžadujúcim existenciu organizovaného systému predaja na diaľku, ktorý obchodník prevádzkuje, až do uzatvorenia zmluvy. (13) Konkrétne okolnosti, za ktorých bola uskutočnená ponuka alebo dohodnutá zmluva, by nemali mať pri vymedzení pojmu „zmluva uzatvorená na diaľku“ význam. Spotrebitelia by nemali prichádzať o ochranu z dôvodu, že obchodník je príležitostný predajca na diaľku alebo že využíva organizovaný systém prevádzkovaný treťou stranou, ako napríklad online platforma. Podobne transakcia dohodnutá osobne medzi obchodníkom a spotrebiteľom mimo prevádzkových priestorov by mala byť zmluva na diaľku, ak bola zmluva následne uzatvorená výlučne použitím prostriedkov komunikácie na diaľku, ako je internet alebo telefón. V prípade obchodníkov by jednoduchšie vymedzenie pojmu „zmluva uzatvorená na diaľku“ malo zvýšiť právnu istotu a ochrániť ich pred nekalou hospodárskou súťažou. (14) Zmluva uzatvorená mimo prevádzkových priestorov by sa mala vymedziť ako zmluva uzatvorená so súčasnou fyzickou prítomnosťou obchodníka a spotrebiteľa mimo prevádzkových priestorov, napríklad v dome spotrebiteľa alebo na jeho pracovisku. Spotrebitelia sa mimo prevádzkových priestorov cítia pod psychologickým tlakom bez ohľadu na to, či si návštevu obchodníka vyžiadali alebo nie. Okrem toho, s cieľom zabrániť obchádzaniu pravidiel, keď sú spotrebitelia oslovovaní mimo prevádzkových priestorov a zmluva je dohodnutá napríklad v dome spotrebiteľa, ale uzatvorená v obchode, by sa takáto zmluva mala považovať za zmluvu uzatvorenú mimo prevádzkových priestorov. (15) Prevádzkové priestory by mali zahŕňať priestory v akejkoľvek forme (napríklad obchody alebo nákladné automobily), ktoré slúžia ako stále miesto podnikania obchodníka. Stánky na trhoch a veľtrhoch by sa mali považovať za prevádzkové priestory, aj keď ich obchodníci používajú len dočasne. Ostatné priestory, ktoré sú prenajaté iba na krátky čas a kde obchodník nemá sídlo (napríklad hotely, reštaurácie, konferenčné centrá, kiná prenajaté obchodníkmi, ktorí tam nemajú sídlo), by sa nemali považovať za prevádzkové priestory. Podobne všetky verejné priestory vrátane verejnej dopravy alebo verejných zariadení, ako aj súkromné obydlia alebo pracoviská, by sa nemali považovať za prevádzkové priestory. (16) Vymedzenie pojmu „trvalé médium“ by malo zahŕňať najmä dokumenty v papierovej podobe, USB kľúče, CD-ROMy, DVD, pamäťové karty a pevný disk počítača, na ktorých je uložená elektronická pošta alebo súbory vo formáte pdf. (17) Spotrebitelia by mali mať nárok na získanie informácií o zmluve pred jej uzatvorením. Obchodníci by však už nemuseli poskytovať informácie, ktoré sú už zjavné z kontextu. Napríklad pri transakcii v prevádzkových priestoroch môže byť hlavná charakteristika produktu, totožnosť obchodníka a podmienky dodania zjavné z kontextu. Pri transakciách na diaľku a pri transakciách mimo prevádzkových priestorov by mal obchodník vždy poskytnúť informácie o podmienkach platby, dodania, plnenia a vybavovania sťažností, keďže tieto informácie nemusia byť zjavné z kontextu. (18) Obchodníci by mali byť povinní vopred informovať spotrebiteľov o akýchkoľvek podmienkach, na základe ktorých platia spotrebitelia obchodníkovi zálohu, vrátane podmienok, na základe ktorých je zablokovaná určitá suma na kreditnej alebo debetnej karte spotrebiteľov. (19) V prípade verejných dražieb, vzhľadom na charakter a tradíciu tejto metódy predaja, môže dražiteľ namiesto poštovej adresy a totožnosti predajcu, v mene ktorého tovar predáva, uviesť svoje vlastné kontaktné údaje. (20) Spotrebiteľ by mal vedieť, či zmluvu uzatvára s obchodníkom alebo so sprostredkovateľom konajúcim v mene iného spotrebiteľa, keďže v tom druhom v prípade sa na spotrebiteľa nemusí vzťahovať ochrana podľa tejto smernice. Sprostredkovateľ by mal preto informovať o tejto skutočnosti a jej dôsledkoch. Pojem sprostredkovateľ by sa nemal vzťahovať na platformy obchodujúce online, ktoré neuzatvárajú zmluvy v mene alebo z poverenia tretej strany. (21) V prípade zmlúv na diaľku by sa mali požiadavky na informácie upraviť s cieľom zohľadniť technické obmedzenia určitých médií, ako sú obmedzenia počtu znakov na obrazovkách určitých mobilných telefónov alebo časové obmedzenia televíznych reklamných šotov. V tomto prípade by mal byť obchodník v súlade s minimálnym súborom požiadaviek na informácie a odkázať spotrebiteľa na iný zdroj informácií, napríklad poskytnutím čísla na bezplatnú telefónnu linku alebo hypertextový odkaz na internetovej stránke obchodníka, kde je príslušná informácia priamo k dispozícii a je ľahko dostupná. (22) Keďže v prípade predaja na diaľku spotrebiteľ nemôže tovar pred uzatvorením zmluvy vidieť, mal by mať právo na odstúpenie od zmluvy, ktoré mu umožňuje uistiť sa o charaktere a fungovaní tovaru. (23) V súčasnosti existujú rozdiely v dĺžke lehôt na odstúpenie od zmluvy medzi jednotlivými členskými štátmi, ako aj medzi zmluvami uzatvorenými na diaľku a mimo prevádzkových priestorov, čo spôsobuje právnu neistotu a náklady na súlad s pravidlami. Na zmluvy uzatvorené na diaľku a na zmluvy uzatvorené mimo prevádzkových priestorov by sa mala vzťahovať rovnaká lehota na odstúpenie od zmluvy. (24) V záujme zabezpečenia právnej istoty je vhodné, aby sa nariadenie Rady (EHS, Euratom) č. 1182/71 z 3. júna 1971, ktorým sa stanovujú pravidlá pre lehoty, dátumy a termíny[9], uplatňovalo na výpočet lehôt uvedených v tejto smernici. Preto by sa mali všetky lehoty zahrnuté v tejto smernici chápať ako lehoty vyjadrené v kalendárnych dňoch. (25) Pravidlami o zmluvách na diaľku by nemali byť dotknuté ustanovenia o uzatváraní elektronických zmlúv a zadávaní elektronických objednávok, ako sa stanovuje v článkoch 9 a 11 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode). (26) Ak spotrebiteľ objednáva od toho istého obchodníka viac ako jeden produkt, mal by mať právo na odstúpenie od zmluvy v prípade každého z týchto produktov. Ak sú jednotlivé produkty dodané samostatne, lehota na odstúpenie od zmluvy by mala začať plynúť, keď spotrebiteľ nadobudne hmotné vlastníctvo všetkých produktov. Ak je tovar dodaný v rôznych dieloch alebo častiach, lehota na odstúpenie od zmluvy by mala začať plynúť, keď spotrebiteľ alebo ním poverená tretia strana nadobudne hmotné vlastníctvo posledného dielu alebo časti. (27) Ak obchodník neinformoval spotrebiteľa o práve na odstúpenie od zmluvy pred uzatvorením zmluvy na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov, lehota na odstúpenie od zmluvy by sa mala predĺžiť. Na účely zabezpečenia právnej istoty by však malo byť zavedené obmedzenie v podobe trojmesačnej lehoty za predpokladu, že obchodník v plnej miere splnil svoje zmluvné záväzky. Záväzky obchodníka by sa mali považovať za splnené v plne miere vtedy, keď dodal tovar alebo poskytol v plnej miere služby podľa spotrebiteľovej objednávky. (28) Rozdiely v spôsobe, akým sa právo na odstúpenie od zmluvy uplatňuje v členských štátoch, spôsobili náklady pre podniky zaoberajúce sa cezhraničným obchodom. Zavedením harmonizovaného štandardného formulára na odstúpenie od zmluvy používaného spotrebiteľmi by sa mal uľahčiť proces odstúpenia od zmluvy a zabezpečiť právna istota. Z týchto dôvodov by členské štáty nemali v štandardnom formulári platnom pre celé Spoločenstvo dopĺňať žiadne ďalšie prezentačné požiadavky týkajúce sa napríklad veľkosti písma. (29) Keďže skúsenosti ukazujú, že mnohí spotrebitelia a obchodníci uprednostňujú komunikáciu prostredníctvom internetovej stránky obchodníka, obchodník by mal mať možnosť ponúknuť možnosť vyplnenia formulára na odstúpenie od zmluvy na internete. V tomto prípade by mal obchodník neodkladne e-mailom potvrdiť jeho prijatie. (30) V prípade odstúpenia od zmluvy by mal obchodník vrátiť spotrebiteľovi všetky prijaté platby, vrátane platieb pokrývajúcich náklady obchodníka na doručenie tovaru spotrebiteľovi. (31) Niektorí spotrebitelia uplatňujú právo na odstúpenie od zmluvy po tom, čo vyskúšali tovar vo väčšej miere, než aká je potrebná na uistenie sa o charaktere a funkčnosti tovaru. V tomto prípade by mal byť spotrebiteľ zodpovedný za akékoľvek zníženie hodnoty tovaru. Na účely uistenia sa o charaktere a funkčnosti tovaru by mal spotrebiteľ s tovarom manipulovať alebo ho vyskúšať len tým spôsobom, akým by mu to bolo umožnené v obchode. Napríklad spotrebiteľ by mal oblečenie len vyskúšať, ale nemal by ho nosiť. V záujme zabezpečenia efektívnosti práva na odstúpenie od zmluvy pri zmluvách o službách, najmä v prípade renovačných prác, ktoré nie sú naliehavé, pri ktorých môže byť na spotrebiteľa v jeho dome vyvíjaný veľký tlak a potom nasleduje okamžité poskytnutie služby ešte pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy, by spotrebitelia nemali znášať náklady na takúto službu. (32) S cieľom vyhnúť sa tomu, aby obchodník vrátil spotrebiteľovi peniaze ešte pred vrátením tovaru, by mal mať spotrebiteľ povinnosť zaslať tovar späť najneskôr do 14 dní od informovania obchodníka o svojom rozhodnutí odstúpiť od zmluvy. (33) Pokiaľ ide o právo na odstúpenie od zmluvy, mali by existovať určité výnimky, napríklad v prípade, keď by bolo právo na odstúpenie od zmluvy nevhodné vzhľadom na charakter produktu. To sa vzťahuje napríklad na víno dodané dlho po uzatvorení zmluvy špekulatívneho charakteru, kde jeho hodnota závisí od kolísania cien na trhu (vin en primeur). (34) Navyše v prípade zmlúv na diaľku týkajúcich sa poskytovania služieb, ktorých plnenie začína počas lehoty na odstúpenie od zmluvy (napr. súbory údajov stiahnuté spotrebiteľom počas uvedeného obdobia), by nebolo správne umožniť zákazníkovi odstúpiť od zmluvy po tom, čo tieto služby v plnej miere alebo čiastočne využil. Spotrebiteľ by mal preto stratiť právo na odstúpenie od zmluvy, ak plnenie zmluvy začína s jeho predchádzajúcim výslovným súhlasom. (35) Komisia zistila niektoré závažné problémy v sektore renovácie obydlí, kde sú spotrebitelia vystavení veľkému tlaku, aby si objednali nákladné renovačné práce. Rozsah pôsobnosti pravidiel týkajúcich sa informácií a odstúpenia od zmluvy by sa mal objasniť a rozšíriť tak, aby zahŕňal tento druh zmluvy. Iba zmluvy o prevode podielov na nehnuteľnosti by sa mali vylúčiť z rozsahu pôsobnosti pravidiel týkajúcich sa práv na informácie a odstúpenie od zmluvy, ktoré sa vzťahujú na zmluvy uzatvorené na diaľku a na zmluvy uzatvorené mimo prevádzkových priestorov. (36) Uplatňovanie práva na odstúpenie od zmluvy môže byť nevhodné pre určité služby týkajúce sa ubytovania, dopravy a voľného času. Uzatvorenie zodpovedajúcich zmlúv vedie k rezervácii určitej kapacity, v prípade ktorej by pri uplatnení práva na odstúpenie od zmluvy mohol mať obchodník problémy s jej naplnením. Preto by sa na tieto zmluvy na diaľku nemali vzťahovať ustanovenia o informáciách pre spotrebiteľov a právo na odstúpenie od zmluvy. (37) V záujme zjednodušenia a právnej istoty by sa malo právo na odstúpenie od zmluvy vzťahovať na všetky druhy zmlúv uzatvorených mimo prevádzkových priestorov, s výnimkou úzko vymedzených okolností, ktoré je možné ľahko dokázať. Preto by sa právo na odstúpenie od zmluvy nemalo vzťahovať na nutné opravy v obydlí spotrebiteľa, v prípade ktorých by takéto právo nebolo zlučiteľné s naliehavosťou situácie, ako aj na donáškové služby poskytované supermarketmi, ktoré umožňujú spotrebiteľom vybrať si jedlá, nápoje a iný tovar určené na bežnú spotrebu v domácnosti na internetovej stránke supermarketu a nechať si ich doručiť domov. Ide o tovar, ktorý nie je drahý a ktorý spotrebitelia kupujú pravidelne na svoju každodennú spotrebu alebo použitie v domácnosti, preto by sa naň nemalo vzťahovať právo na odstúpenie od zmluvy. K hlavným problémom, s ktorými sa spotrebitelia stretávajú a ktoré sú hlavným zdrojom sporov s obchodníkmi, patrí dodanie tovaru vrátane prípadov, kedy sa tovar počas prepravy stratí alebo poškodí a prípadov neskorého alebo čiastočného dodania tovaru. Je preto vhodné objasniť a harmonizovať vnútroštátne pravidlá o dodávaní a prenose rizika. (38) V súvislosti s predajom tovaru spotrebiteľom prebieha dodanie tovaru rôznym spôsobom. Iba pravidlo, od ktorého je možné voľne sa odchýliť, umožní potrebnú flexibilitu pri zohľadňovaní uvedených rôznych možností. Spotrebiteľ by mal byť chránený v prípade akéhokoľvek rizika straty alebo poškodenia tovaru počas prepravy organizovanej alebo vykonanej obchodníkom. Pravidlo týkajúce sa prenosu rizika by sa nemalo vzťahovať na prípad, keď spotrebiteľ neoprávnene odďaľuje nadobudnutie vlastníctva tovaru (napríklad keď si spotrebiteľ tovar neprevezme na pošte v lehote, ktorú pošta stanovila). Za týchto okolností by mal spotrebiteľ niesť riziko straty alebo poškodenia po uplynutí lehoty dodania, na ktorej sa dohodol s obchodníkom. (39) Obchodník by sa mal zodpovedať spotrebiteľovi v prípade, ak tovar nie je v súlade so zmluvou. Malo by sa predpokladať, že tovar je v súlade so zmluvou vtedy, ak spĺňa niekoľko podmienok týkajúcich sa najmä kvality tovaru. Kvalita a prevedenie, ktoré môže spotrebiteľ rozumne očakávať, závisí okrem iného od toho, či je tovar nový alebo použitý, ako aj od očakávanej životnosti tovaru. (40) Ak tovar nie je v súlade so zmluvou, spotrebiteľ by mal mať najprv možnosť požiadať obchodníka o opravu tovaru alebo jeho výmenu podľa uváženia obchodníka, pokiaľ obchodník nedokáže, že táto náprava je nezákonná, nemožná alebo predstavujúca pre obchodníka neprimerané úsilie. Úsilie obchodníka by malo byť stanovené objektívne s prihliadnutím na náklady vynaložené zo strany obchodníka na nápravu nesúladu, na hodnotu tovaru a na význam nesúladu. Nedostatok náhradných dielov by nemal byť opodstatnený dôvod na to, aby obchodník v primeranej lehote a bez neprimeraného úsilia nevykonal nápravu nesúladu. (41) Spotrebiteľ by nemal znášať náklady na nápravu nesúladu, najmä náklady na poštovné, prácu a materiály. Okrem toho by spotrebiteľ nemal poskytnúť obchodníkovi náhradu za používanie chybného tovaru. (42) Ak obchodník odmietol napraviť nesúlad alebo ho jeden alebo viackrát nenapravil, spotrebiteľ má nárok slobodne si vybrať akúkoľvek dostupnú formu nápravy. Odmietnutie zo strany obchodníka môže byť explicitné alebo implicitné, čo znamená, že pri implicitnom odmietnutí obchodník nereaguje na žiadosť spotrebiteľa o nápravu nesúladu alebo ju ignoruje. (43) Smernica 1999/44/ES dovoľuje členským štátom stanoviť lehotu v trvaní najmenej dvoch mesiacov, počas ktorej má spotrebiteľ informovať obchodníka o nesúlade. Rozdielna transpozícia právnych predpisov vytvorila prekážky v obchode. Preto je potrebné odstrániť túto regulačnú možnosť a zvýšiť právnu istotu tým, že spotrebitelia budú povinní informovať obchodníka o nesúlade v lehote dvoch mesiacov odo dňa jeho zistenia. (44) Niektorí obchodníci alebo výrobcovia ponúkajú spotrebiteľom obchodné záruky. Aby sa zabezpečilo, že spotrebitelia nebudú zavádzaní, obchodné záruky by mali obsahovať určité informácie vrátane trvania záruky, územného rozsahu pôsobnosti a vyhlásenia, že obchodná záruka nebude mať vplyv na zákonné práva spotrebiteľa. (45) Je potrebné chrániť spotrebiteľov pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ktoré neboli dohodnuté individuálne, ako je to napríklad v prípade štandardných zmluvných podmienok. Pravidlá o neprijateľných podmienkach by sa nemali vzťahovať na podmienky, s ktorými spotrebitelia súhlasili pri vyjednávaní zmluvy. Možnosť voľby medzi rôznymi zmluvnými podmienkami, ktoré vypracoval obchodník alebo tretia strana v jeho mene, by nemala byť považovaná za dohodu. (46) Ustanovenia o neprijateľných zmluvných podmienkach by sa nemali vzťahovať na zmluvné podmienky, ktoré priamo alebo nepriamo odrážajú záväzné zákonné a regulačné ustanovenia členských štátov, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva. Podobne podmienky, ktoré odrážajú zásady alebo ustanovenia medzinárodných dohovorov, ktorých stranami sú členské štáty alebo Spoločenstvo, najmä v oblasti dopravy, by nemali byť podrobené preskúmaniu z hľadiska neprijateľnosti. (47) Spotrebiteľské zmluvy by mali byť vyhotovené v jasnom a zrozumiteľnom jazyku a mali by byť čitateľné. Obchodníci by mali mať možnosť slobodne si vybrať typ alebo veľkosť písma, ktoré použijú pri vyhotovení zmluvných podmienok. Spotrebiteľovi by malo byť umožnené si podmienky pred uzatvorením zmluvy prečítať. To by mu malo byť umožnené tak, že sú mu podmienky na požiadanie poskytnuté (v prípade zmlúv uzatvorených v prevádzkových priestoroch) alebo inak sprístupnené (napr. na internetovej stránke obchodníka, pokiaľ ide o zmluvy na diaľku) alebo sú štandardné podmienky pripojené k formuláru objednávky (v prípade zmlúv uzatvorených mimo prevádzkových priestorov). Obchodník by sa mal snažiť získať výslovný súhlas spotrebiteľa, pokiaľ ide o akúkoľvek dodatočnú platbu, okrem úhrady za hlavný zmluvný záväzok obchodníka. Malo by sa zakázať podsúvať súhlas spotrebiteľovi prostredníctvom systému s možnosťou voľby, ako sú vopred zaškrtnuté políčka pri internetových transakciách. (48) Pri posudzovaní dobrej viery by sa mala osobitne zohľadňovať najmä stabilita zmluvného postavenia strán bez ohľadu na to, či spotrebiteľ bol ovplyvňovaný, aby súhlasil s podmienkami a či tovar alebo služby boli predané alebo dodané na osobitnú objednávku spotrebiteľa. Požiadavku dobrej viery môže obchodník splniť tým, že s druhou stranou, ktorej legitímne záujmy by mal brať do úvahy, jedná čestne a slušne. (49) Na účely tejto smernice by nemala byť posudzovaná prijateľnosť podmienok, ktoré opisujú hlavný predmet zmluvy, ani pomer kvality a ceny dodaného tovaru alebo poskytnutých služieb, pokiaľ tieto podmienky zodpovedajú požiadavkám na transparentnosť. Hlavný predmet zmluvy a pomer ceny a kvality by sa mal však zohľadniť pri posúdení prijateľnosti iných podmienok. Napríklad poistné zmluvy, ktorých podmienky jasne vymedzujú alebo opisujú poistné riziko a zodpovednosť poisťovateľa, by nemali podliehať takémuto posúdeniu, keďže tieto obmedzenia sa berú do úvahy pri výpočte poistného plateného spotrebiteľom. (50) V záujme zabezpečenia právnej istoty a zlepšenia fungovania vnútorného trhu by táto smernica mala obsahovať dva zoznamy neprijateľných podmienok. Príloha II obsahuje zoznam podmienok, ktoré by sa mali považovať za neprijateľné za každých okolností. Príloha III obsahuje zoznam podmienok, ktoré by sa mali považovať za neprijateľné, pokiaľ obchodník nedokáže opak. Rovnaké zoznamy by sa mali uplatňovať vo všetkých členských štátoch. (51) Opatrenia potrebné na implementáciu tejto smernice by sa mali prijímať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu[10]. (52) Komisii by sa mala udeliť právomoc meniť a dopĺňať prílohy II a III o zmluvných podmienkach, ktoré sú neprijateľné alebo ktoré sú považované za neprijateľné. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť iné ako podstatné prvky tejto smernice, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES. (53) Právomoc Komisie meniť a dopĺňať prílohy II a III by sa mala využiť na zabezpečenie konzistentnej implementácie pravidiel o neprijateľných podmienkach tak, že sa do týchto príloh doplnia zmluvné podmienky, ktoré sú neprijateľné za každých okolností alebo ktoré sa považujú za neprijateľné, pokiaľ obchodník nedokáže opak. (54) Členské štáty môžu použiť akúkoľvek koncepciu vnútroštátneho zmluvného práva, ktorá zodpovedá požadovanému cieľu, t. j. že neprijateľné zmluvné podmienky by nemali byť pre spotrebiteľa záväzné. (55) Členské štáty by mali zabezpečiť, aby mali ich súdy alebo správne orgány k dispozícii primerané a účinné prostriedky na zabránenie ďalšieho uplatňovania neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. (56) V súlade so zmluvou sa smernicou zaisťuje vysoká úroveň ochrany spotrebiteľa. Táto smernica žiadnym spôsobom nebráni obchodníkom, aby ponúkli spotrebiteľom zmluvné podmienky, ktoré im zaistia ešte lepšiu ochranu, než akú im poskytuje táto smernica. (57) Osoby alebo organizácie, ktoré majú podľa vnútroštátnych právnych predpisov legitímny záujem na ochrane zmluvných práv, by mali mať k dispozícii zákonné opravné prostriedky na začatie konania, či už pred súdom alebo správnym orgánom, ktorý má právomoc rozhodovať o sťažnostiach alebo začať príslušné právne konanie. (58) Je nevyhnutné, aby členské štáty stanovili sankcie za porušenie ustanovení tejto smernice a zabezpečili ich presadzovanie. Tieto sankcie by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce. (59) Spotrebiteľ by nemal byť zbavený ochrany, ktorú mu zabezpečuje táto smernica. Pokiaľ je právo rozhodné pre zmluvu právom tretej krajiny, malo by sa uplatňovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) s cieľom určiť, či má spotrebiteľ aj naďalej nárok na ochranu podľa tejto smernice. (60) Európska komisia bude hľadať najvhodnejší spôsob, ako zabezpečiť, aby boli všetci spotrebitelia informovaní o svojich právach v mieste predaja. (61) Keďže smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“)[11] zakazujú zotrvačný predaj, ktorý spočíva v nevyžiadanom dodaní tovaru alebo služieb spotrebiteľom, ale nestanovuje sa v nich žiadny zmluvný opravný prostriedok, je potrebné v tejto smernici zaviesť zmluvný opravný prostriedok spočívajúci v tom, že spotrebiteľ nemusí poskytnúť žiadnu úhradu za takéto nevyžiadané dodávky. (62) V smernici 2002/58/ES sa už upravuje nevyžiadaná komunikácia a stanovuje vysoká úroveň ochrany spotrebiteľa. Zodpovedajúce ustanovenia o tej istej otázke uvedené v článku 10 smernice 97/7/ES by sa mali vypustiť. (63) Je vhodné preskúmať túto smernicu, ak sa zistia nejaké prekážky pre vnútorný trh. Preskúmanie by mohlo viesť k návrhu Komisie na zmenu a doplnenie tejto smernice, ktorý môže obsahovať zmeny a doplnenia iných právnych predpisov v oblasti ochrany spotrebiteľa odrážajúcich záväzok Komisie podľa Stratégie spotrebiteľskej politiky preskúmať existujúce acquis, aby sa dosiahla vysoká spoločná úroveň ochrany spotrebiteľa. (64) Smernice 85/577/EHS, 93/13/EHS a 97/7/ES a smernica 1999/44/ES by sa mali zrušiť. (65) Keďže ciele tejto smernice nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, a preto ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality vymedzenou v uvedenom článku neprekračuje táto smernica rámec toho, čo je nevyhnutné na odstránenie prekážok vnútorného trhu a dosiahnutia vysokej spoločnej úrovne ochrany spotrebiteľa. (66) Táto smernica dodržiava základné práva a zachováva zásady uznané najmä Chartou základných práv Európskej únie, PRIJALI TÚTO SMERNICU Kapitola I Predmet, vymedzenie pojmov a rozsah pôsobnosti Článok 1 Predmet Účelom tejto smernice je prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu a dosiahnuť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa aproximáciou určitých aspektov zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa zmlúv medzi spotrebiteľmi a obchodníkmi. Článok 2 Vymedzenia pojmov Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov: (1) „spotrebiteľ“ je akákoľvek fyzická osoba, ktorá v zmluvách, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, koná na účely, ktoré sa netýkajú jej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, remesla alebo povolania; (2) „obchodník“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá v zmluvách, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, koná na účely, ktoré sa týkajú jej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, remesla alebo povolania, a ktokoľvek, kto koná v mene obchodníka alebo z jeho poverenia; (3) „kúpna zmluva“ je akákoľvek zmluva o predaji tovaru obchodníkom spotrebiteľovi, vrátane akejkoľvek zmluvy so zmiešaným účelom, ktorej predmetom je tovar aj služba; (4) „tovar“ je akýkoľvek hmotný hnuteľný predmet s výnimkou: a) tovaru predávaného formou exekúcie alebo iným spôsobom na základe zákonnej moci; b) vody a plynu, keď sa nepredávajú v obmedzenom objeme alebo v určitom množstve; c) elektrickej energie; (5) „zmluva o službách“ je akákoľvek zmluva okrem kúpnej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie služby spotrebiteľovi obchodníkom; (6) „zmluva uzatvorená na diaľku“ je akákoľvek kúpna zmluva alebo zmluva o službách, ktorú obchodník uzatvorí použitím výlučne jedného alebo viacerých prostriedkov komunikácie na diaľku; (7) „prostriedky komunikácie na diaľku“ sú akékoľvek prostriedky, ktoré možno, bez súčasnej fyzickej prítomnosti obchodníka a spotrebiteľa, použiť na uzatvorenie zmluvy medzi uvedenými stranami; (8) „zmluva uzatvorená mimo prevádzkových priestorov“ je: a) akákoľvek kúpna zmluva alebo zmluva o službách uzatvorená mimo prevádzkových priestorov za súčasnej fyzickej prítomnosti obchodníka a spotrebiteľa alebo akákoľvek kúpna zmluva alebo zmluva o službách, v prípade ktorej bola predložená ponuka spotrebiteľovi za rovnakých okolností, alebo b) akákoľvek kúpna zmluva alebo zmluva o službách uzatvorená v prevádzkových priestoroch, ale dohodnutá mimo prevádzkových priestorov, za súčasnej fyzickej prítomnosti obchodníka a spotrebiteľa; (9) „prevádzkové priestory“ sú: a) akékoľvek nehnuteľné alebo hnuteľné maloobchodné priestory, vrátane sezónne využívaných maloobchodných priestorov, kde obchodník vykonáva dlhodobo svoju činnosť, alebo b) stánky na trhoch alebo veľtrhoch, kde obchodník vykonáva svoju činnosť pravidelne alebo dočasne; (10) „trvalý nosič“ je akýkoľvek nástroj, ktorý umožňuje spotrebiteľovi alebo obchodníkovi uchovávať informácie určené jemu osobne spôsobom dostupným pre budúce použitie na obdobie primerané účelu týchto informácií a ktorý umožňuje nezmenenú reprodukciu uložených informácií; (11) „objednávkový formulár“ je nástroj stanovujúci zmluvné podmienky, ktorý podpisuje spotrebiteľ s cieľom uzatvoriť zmluvu mimo prevádzkových priestorov; (12) „produkt“ je akýkoľvek tovar alebo služba vrátane nehnuteľného majetku, práv a záväzkov; (13) „finančná služba“ je akákoľvek služba bankového, úverového, poistného, osobného dôchodkového, investičného alebo platobného charakteru; (14) „profesionálna starostlivosť“ je úroveň špeciálnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od obchodníka vo vzťahu k spotrebiteľovi, a ktorá zodpovedá čestným obchodným postupom a/alebo všeobecnej zásade dobrej viery v oblasti obchodníkovej činnosti; (15) „dražba“ je metóda predaja, keď obchodník ponúka tovar alebo služby prostredníctvom konkurenčného ponukového konania, ktoré môže zahŕňať použitie prostriedkov komunikácie na diaľku, a osoba, ktorá ponúkne najvyššiu sumu, je zaviazaná kúpiť tovar alebo služby. Transakcia uzatvorená na základe pevne stanovenej cenovej ponuky nie je dražba, a to ani v prípade, keď má spotrebiteľ možnosť uzatvoriť ju prostredníctvom ponukového konania. (16) „verejná dražba“ je metóda predaja, keď obchodník ponúka tovar spotrebiteľom, ktorí sa na dražbe osobne zúčastnia alebo je im daná možnosť sa na nej osobne zúčastniť, prostredníctvom konkurenčného ponukového konania uskutočneného dražiteľom, a osoba, ktorá ponúkne najvyššiu sumu, je zaviazaná kúpiť tovar; (17) „výrobca“ je zhotoviteľ tovaru, dovozca tovaru na územie Spoločenstva alebo akákoľvek osoba, ktorá sa označuje za výrobcu tým, že na tovar umiestni svoje meno, ochrannú známku alebo iné rozlišujúce označenie; (18) „obchodná záruka“ je akýkoľvek záväzok obchodníka alebo výrobcu (ďalej len „poskytovateľ záruky“) vrátiť spotrebiteľovi zaplatenú cenu alebo vymeniť alebo opraviť výrobok alebo zariadiť jeho servis, ak tovar nezodpovedá údajom uvedeným v záručnom liste alebo v príslušnej reklame dostupnej v čase uzatvorenia zmluvy alebo pred jej uzatvorením; (19) „sprostredkovateľ“ je obchodník, ktorý uzatvára zmluvu v menej spotrebiteľa alebo z jeho poverenia; (20) „doplnková zmluva“ je zmluva, ktorou spotrebiteľ nadobúda tovar alebo služby, ktoré sú predmetom zmluvy uzatvorenej na diaľku alebo zmluvy uzatvorenej mimo prevádzkových priestorov, a tento tovar alebo služby sú poskytnuté obchodníkom alebo treťou stranou na základe dohody medzi touto treťou stranou a obchodníkom. Článok 3 Rozsah pôsobnosti 1. Táto smernica sa vzťahuje na kúpne zmluvy a zmluvy o službách uzatvorené medzi obchodníkom a spotrebiteľom za podmienok a v rozsahu stanovenom v jej ustanoveniach. 2. Táto smernica sa vzťahuje iba na finančné služby týkajúce sa zmlúv uzatvorených mimo prevádzkových priestorov stanovené v článkoch 8 až 20, na neprijateľné zmluvné podmienky stanovené v článkoch 30 až 39 a na všeobecné ustanovenia stanovené v článkoch 40 až 46, v spojení s článkom 4 o úplnej harmonizácii. 3. Na zmluvy, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/47/ES[12] a smernice Rady 90/314/EHS[13] , sa vzťahujú iba články 30 až 39 o spotrebiteľských právach týkajúcich sa neprijateľných zmluvných podmienok, v spojení s článkom 4 o úplnej harmonizácii. 4. Článkami 5, 7, 9 a 11 nie sú dotknuté ustanovenia týkajúce sa požiadaviek na informácie uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES[14] a v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES[15]. Článok 4 Úplná harmonizácia Členské štáty nesmú vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch ponechať v platnosti ani zaviesť ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice, vrátane viac alebo menej prísnych ustanovení, ktoré zabezpečujú odlišnú úroveň ochrany spotrebiteľa. Kapitola II Informácie pre spotrebiteľov Článok 5 Všeobecné požiadavky na informácie 1. Pred uzatvorením akejkoľvek kúpnej zmluvy alebo zmluvy o službách poskytne obchodník spotrebiteľovi tieto informácie, ak nie sú už zjavné z kontextu: a) hlavné vlastnosti produktu, v rozsahu primeranom komunikačnému prostriedku a produktu; b) poštová adresa a totožnosť obchodníka, napríklad jeho obchodný názov a prípadne poštová adresa a totožnosť obchodníka, v mene ktorého koná; c) cena vrátane daní, alebo ak vzhľadom na charakter produktu nemožno cenu primerane stanoviť vopred, spôsob, ktorým sa vypočíta, a prípadne všetky ďalšie náklady na dopravu, dodanie alebo poštovné, alebo ak tieto poplatky nemožno primerane vypočítať vopred, skutočnosť, že do ceny môžu byť zarátané takéto ďalšie poplatky; d) podmienky týkajúce sa platby, dodania, plnenia a vybavovania reklamácií, ak sa odlišujú od požiadaviek týkajúcich sa profesionálnej starostlivosti; e) existencia práva na prípadné odstúpenie od zmluvy; f) existencia a podmienky prípadného popredajného servisu a obchodných záruk; g) prípadné trvanie zmluvy, alebo ak je zmluva uzatvorená na dobu neurčitú, podmienky ukončenia zmluvy; h) prípadná minimálna dĺžka trvania záväzkov spotrebiteľa vyplývajúcich zo zmluvy; i) existencia záloh alebo iných finančných záruk, ktoré musí spotrebiteľ na žiadosť obchodníka zaplatiť alebo poskytnúť, a podmienky, ktoré sa na ne vzťahujú. 2. V prípade verejnej dražby sa namiesto informácií v odseku 1 písm. b) môže uviesť poštová adresa a totožnosť dražiteľa. 3. Informácie uvedené v odseku 1 tvoria neoddeliteľnú súčasť kúpnej zmluvy alebo zmluvy o službách. Článok 6 Neposkytnutie informácií 1. Ak obchodník nesplnil požiadavky na informácie o dodatočných poplatkoch uvedené v článku 5 ods. 1 písm. c), spotrebiteľ neuhradí takéto dodatočné poplatky. 2. Bez toho, aby bol dotknutý článok 7 ods. 2, článok 13 a článok 42, dôsledky každého porušenia článku 5 sa určia v súlade s platnými vnútroštátnymi predpismi. Členské štáty vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch stanovia účinné opravné prostriedky zmluvného práva za každé porušenie článku 5. Článok 7 Osobitné požiadavky na informácie pre sprostredkovateľov 1. Pred uzatvorením zmluvy sprostredkovateľ informuje spotrebiteľa o skutočnosti, že koná v mene alebo z poverenia iného spotrebiteľa a že uzatvorená zmluva sa nepovažuje za zmluvu medzi spotrebiteľom a obchodníkom, ale skôr za zmluvu medzi dvomi spotrebiteľmi, a ako taká nepatrí do rozsahu pôsobnosti tejto smernice. 2. Ak sprostredkovateľ neplní záväzok podľa článku 1, usudzuje sa, že uzatvoril zmluvu vo svojom vlastnom mene. 3. Tento článok sa nevzťahuje na verejné dražby. Kapitola III Informácie pre spotrebiteľov a právo na odstúpenie od zmluvy v prípade zmlúv uzatvorených na diaľku a mimo prevádzkových priestorov Článok 8 Rozsah pôsobnosti Táto kapitola sa vzťahuje na zmluvy uzatvorené na diaľku a mimo prevádzkových priestorov. Článok 9 Požiadavky na informácie v prípade zmlúv uzatvorených na diaľku a mimo prevádzkových priestorov Pokiaľ ide o zmluvy uzatvorené na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov, obchodník poskytne ako neoddeliteľnú súčasť zmluvy tieto informácie: a) informácie uvedené v článkoch 5 a 7 a odchylne od článku 5 ods. 1 písm. d) vo všetkých prípadoch podmienky týkajúce sa platby, dodania a plnenia; b) ak sa uplatňuje právo na odstúpenie od zmluvy, podmienky a postupy na uplatnenie tohto práva v súlade s prílohou I; c) poštová adresa miesta podnikania obchodníka, ak sa líši od jeho vlastnej poštovej adresy (prípadne poštová adresa obchodníka, v mene ktorého koná), na ktorú môže spotrebiteľ zaslať prípadnú reklamáciu; d) prípadná existencia kódexov správania a spôsob ich získania; e) prípadná možnosť využiť spôsob vyriešenia sporu mimosúdnou cestou; f) skutočnosť, že zmluva bude uzatvorená s obchodníkom, a preto sa bude na spotrebiteľa vzťahovať ochrana, ktorú mu poskytuje táto smernica. Článok 10 Formálne požiadavky na zmluvy uzatvorené mimo prevádzkových priestorov 1. Pokiaľ ide o zmluvy uzatvorené mimo prevádzkových priestorov, informácie stanovené v článku 9 sa uvedú v objednávkovom formulári v jasnom a zrozumiteľnom jazyku a musia byť čitateľné. Objednávkový formulár obsahuje štandardný formulár na odstúpenie od zmluvy uvedený v prílohe I(B). 2. Zmluva uzatvorená mimo prevádzkových priestorov je platná len vtedy, ak spotrebiteľ podpísal objednávkový formulár, a v prípade, ak objednávkový formulár nie je v papierovej podobe, dostal kópiu objednávkového formulára na inom trvalom nosiči. 3. Členské štáty nestanovia žiadne iné formálne požiadavky než tie, ktoré sú uvedené v odsekoch 1 a 2. Článok 11 Formálne požiadavky na zmluvy uzatvorené na diaľku 1. V prípade zmlúv uzatvorených na diaľku sa informácie stanovené v článku 9 ods. a) poskytnú alebo sprístupnia spotrebiteľovi pred uzatvorením zmluvy v jasnom a zrozumiteľnom jazyku, musia byť čitateľné a sú mu poskytnuté alebo sprístupnené spôsobom, ktorý je primeraný použitému prostriedku komunikácie na diaľku. 2. Ak obchodník zatelefonuje spotrebiteľovi s cieľom uzatvoriť s ním zmluvu na diaľku, musí spotrebiteľovi poskytnúť informáciu o svojej totožnosti a o obchodnom účele telefonátu na začiatku rozhovoru so spotrebiteľom. 3. Ak je zmluva uzatvorená pomocou nosiča, ktorý je časovo alebo priestorovo obmedzený na zobrazenie informácií, obchodník poskytne aspoň informácie o hlavných vlastnostiach produktu a celkovej cene uvedených v článku 5 ods. 1 písm. a) a c) na tomto konkrétnom nosiči pred uzatvorením takejto zmluvy. Ostatné informácie uvedené v článkoch 5 a 7 poskytne obchodník spotrebiteľovi primeraným spôsobom v súlade s odsekom 1. 4. Spotrebiteľ dostane potvrdenie všetkých informácií uvedených v článku 9 písm. a) až f) na trvalom nosiči a v primeranom čase po uzatvorení akejkoľvek zmluvy na diaľku, a to najneskôr do dňa dodania tovaru alebo keď začalo poskytnutie služby, pokiaľ tieto informácie neboli spotrebiteľovi poskytnuté na trvalom nosiči už pred uzatvorením akejkoľvek zmluvy na diaľku. 5. Členské štáty nestanovia žiadne iné formálne požiadavky než tie, ktoré sú uvedené v odsekoch 1 až 4. Článok 12 Dĺžka a začiatok lehoty na odstúpenie od zmluvy 1. Spotrebiteľovi je daná lehota 14 dní na odstúpenie od zmluvy uzatvorenej na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov bez udania dôvodu. 2. V prípade zmluvy uzatvorenej mimo prevádzkových priestorov začína lehota na odstúpenie od zmluvy plynúť dňom, keď spotrebiteľ podpísal objednávkový formulár, alebo ak objednávkový formulár nie je v papierovej podobe, dňom, keď spotrebiteľ dostal kópiu objednávkového formulára na inom trvalom nosiči. V prípade zmluvy na diaľku uzatvorenej na predaj tovaru začína lehota na odstúpenie od zmluvy plynúť dňom, keď spotrebiteľ alebo ním určená tretia strana s výnimkou dopravcu nadobudne hmotné vlastníctvo všetkých častí objednaného tovaru. V prípade zmluvy na diaľku uzatvorenej na poskytnutie služieb začína lehota na odstúpenie od zmluvy plynúť dňom uzatvorenia zmluvy. 3. Lehota uvedená v odseku 1 je dodržaná, ak spotrebiteľ pred koncom tejto lehoty oznámil, že si uplatňuje právo na odstúpenie od zmluvy. 4. Členské štáty nebránia stranám v plnení ich záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy počas lehoty na odstúpenie od zmluvy. Článok 13 Neposkytnutie informácie o práve na odstúpenie od zmluvy Ak obchodník porušil článok 9 písm. b), článok 10 ods. 1 a článok 11 ods. 4 tým, že neposkytol spotrebiteľovi informáciu o práve na odstúpenie od zmluvy, lehota na odstúpenie od zmluvy uplynie tri mesiace odo dňa, keď obchodník v plnej miere splnil svoje ostatné zmluvné záväzky. Článok 14 Uplatnenie práva na odstúpenie od zmluvy 1. Spotrebiteľ informuje obchodníka o svojom rozhodnutí odstúpiť od zmluvy na trvalom nosiči buď vo forme vyhlásenia určenom obchodníkovi a formulovanom vlastnými slovami alebo použitím formulára na odstúpenie od zmluvy uvedenom v prílohe I(B). Členské štáty nestanovia žiadne iné formálne požiadavky týkajúce sa tohto štandardného formulára na odstúpenie od zmluvy. 2. Pokiaľ ide o zmluvy uzatvorené cez internet, obchodník môže popri možnostiach uvedených v článku 1 umožniť spotrebiteľovi vyplniť a zaslať formulár na odstúpenie od zmluvy elektronicky na svojej internetovej stránke. V tomto prípade obchodník bezodkladne zašle spotrebiteľovi potvrdenie o prijatí takéhoto odstúpenia od zmluvy e-mailom. Článok 15 Účinky odstúpenia od zmluvy Uplatnenie práva na odstúpenie od zmluvy znamená ukončenie záväzkov strán, pokiaľ ide o: a) plnenie zmluvy uzatvorenej na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov, alebo b) uzatvorenie zmluvy mimo prevádzkových priestorov v prípade, keď už spotrebiteľ predložil ponuku. Článok 16 Záväzky obchodníka v prípade odstúpenia od zmluvy 1. Obchodník vráti spotrebiteľovi každú uhradenú platbu do 30 dní odo dňa doručenia jeho oznámenia o odstúpení od zmluvy. 2. Pokiaľ ide o kúpne zmluvy, obchodník môže s vrátením platby čakať dovtedy, kým nedostane tovar späť alebo kým si ho nevyzdvihne, alebo kým spotrebiteľ nedokáže, že tovar odoslal späť, podľa toho, čo nastane skôr. Článok 17 Záväzky spotrebiteľa v prípade odstúpenia od zmluvy 1. V prípade kúpnych zmlúv, pri ktorých sa hmotné vlastníctvo tovaru prenieslo na spotrebiteľa alebo na jeho žiadosť na tretiu stranu pred uplynutím lehoty na odstúpenie od zmluvy, spotrebiteľ zašle späť tovar alebo ho odovzdá obchodníkovi alebo osobe poverenej obchodníkom takýto tovar prebrať, do 14 dní odo dňa, kedy oznámil obchodníkovi svoje odstúpenie od zmluvy, pokiaľ obchodník neponúkol, že si tovar vyzdvihne sám. Spotrebiteľovi sa účtujú iba priame náklady na vrátenie tovaru, pokiaľ obchodník nesúhlasil, že bude takéto náklady znášať sám. 2. Spotrebiteľ zodpovedá iba za akékoľvek zníženie hodnoty tovaru v dôsledku zaobchádzania s týmto tovarom iným spôsobom, než aký je potrebný na uistenie sa o charaktere a funkčnosti tovaru. Spotrebiteľ nezodpovedá za zníženie hodnoty tovaru, ak obchodník neposkytol informáciu o práve na odstúpenie od zmluvy v súlade s článkom 9 ods. b). V prípade zmlúv o službách, na ktoré sa vzťahuje právo na odstúpenie od zmluvy, spotrebiteľ neplatí počas lehoty na odstúpenie žiadne čiastočné ani plné náklady za poskytnuté služby. Článok 18 Účinky uplatnenia práva na odstúpenie od zmluvy v prípade doplnkových zmlúv 1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 15 smernice 2008/48/ES, ak si spotrebiteľ uplatní právo na odstúpenie od zmluvy uzatvorenej na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov v súlade s článkami 12 až 17, akékoľvek doplnkové zmluvy sa automaticky ukončia bez akýchkoľvek nákladov pre spotrebiteľa. 2. Členské štáty stanovia podrobné pravidlá o ukončení takýchto zmlúv. Článok 19 Výnimky z práva na odstúpenie od zmluvy 1. V prípade zmlúv uzatvorených na diaľku sa právo na odstúpenie od zmluvy neuplatňuje, pokiaľ ide o: a) služby, ktorých poskytnutie sa začalo s predchádzajúcim výslovným súhlasom spotrebiteľa pred koncom štrnásťdňovej lehoty uvedenej v článku 12; b) dodanie tovaru alebo služieb, ktorých cena závisí od kolísania cien na finančnom trhu, ktoré obchodník nemôže ovplyvniť; c) dodanie tovaru zhotoveného podľa špecifikácií zadaných spotrebiteľom, jasne personalizovaného tovaru alebo tovaru, ktorý rýchlo podlieha zníženiu kvality alebo skaze; d) dodanie vína, cena ktorého sa dohodla v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, a dodávka ktorého sa môže uskutočniť iba po lehote uvedenej v článku 22 ods. 1 a ktorého vlastná hodnota závisí od kolísania cien na trhu, ktoré obchodník nemôže ovplyvniť; e) dodanie zapečatených zvukových alebo obrazových záznamov alebo počítačového softvéru, ktoré spotrebiteľ rozpečatil; f) dodanie novín, periodík a časopisov; g) služby týkajúce sa lotérie a iných podobných hier; h) zmluvy uzatvorené na dražbe. 2. V prípade zmlúv na diaľku sa právo na odstúpenie od zmluvy neuplatňuje, pokiaľ ide o: a) zmluvy na dodanie potravín, nápojov alebo iného tovaru určeného na bežnú spotrebu v domácnosti, vopred vybraného spotrebiteľom prostredníctvom komunikácie na diaľku a fyzicky dodaného do jeho domova, bydliska alebo na pracovisko obchodníkom, ktorý spravidla predáva takýto tovar vo svojich vlastných prevádzkových priestoroch; b) zmluvy, pri ktorých si spotrebiteľ v záujme riešenia naliehavej situácie vyžiadal okamžité vykonanie zmluvy obchodníkom; ak pri tejto príležitosti obchodník poskytuje alebo predáva dodatočné služby alebo tovar iný než služby a tovar, ktoré sú nevyhnutne potrebné na riešenie naliehavej situácie spotrebiteľa, právo na odstúpenie od zmluvy sa uplatňuje na tieto dodatočné služby alebo tovar; c) zmluvy, pri ktorých si spotrebiteľ osobitne vyžiadal od obchodníka prostredníctvom komunikácie na diaľku návštevu svojho domova na účely opravy alebo údržby svojho majetku; ak pri tejto príležitosti poskytne obchodník ďalšie služby okrem tých, ktoré si spotrebiteľ osobitne vyžiadal, alebo tovar iný než náhradné diely potrebné na vykonanie údržby alebo na opravy, právo na odstúpenie od zmluvy sa uplatňuje na tieto dodatočné služby alebo tovar. 3. Strany sa môžu dohodnúť neuplatňovať odseky 1 a 2. Článok 20 Výnimky v prípade zmlúv uzatvorených na diaľku a mimo prevádzkových priestorov 1. Články 8 až 19 sa neuplatňujú na zmluvy uzatvorené na diaľku a mimo prevádzkových priestorov: a) týkajúce sa predaja nehnuteľného majetku, alebo týkajúce sa iných práv súvisiacich s nehnuteľným majetkom, okrem nájmu a prác týkajúcich sa nehnuteľného majetku; b) uzatvorené prostredníctvom predajných automatov alebo automatizovaných prevádzkových priestorov; c) uzatvorené s telekomunikačnými operátormi pomocou verejných telefónnych automatov na používanie takýchto automatov; d) týkajúce sa dodania potravín alebo nápojov obchodníkom na jeho častých a pravidelných obchôdzkach v blízkosti jeho prevádzkových priestorov. 2. Články 8 až 19 sa neuplatňujú na zmluvy uzatvorené mimo prevádzkových priestorov, ktoré sa týkajú: a) poistenia; b) finančných služieb, ktorých cena závisí od kolísania cien na finančnom trhu, na ktoré obchodník nemá vplyv a ktoré môže nastať počas lehoty na odstúpenie od zmluvy, ako je stanovené v článku 6 ods. 2 písm. a) smernice 2002/65/ES[16]; a c) úveru, ktorý patrí do rozsahu pôsobnosti smernice 2008/48/ES. 3. Články 8 až 19 sa nevzťahujú na zmluvy na diaľku o poskytovaní ubytovacích a dopravných služieb, prenájmu áut, stravovacích služieb alebo služieb voľného času, pokiaľ ide o zmluvy, v ktorých sa stanovuje konkrétny dátum alebo lehota na ich poskytnutie. Kapitola IV Ďalšie práva spotrebiteľov týkajúce sa kúpnych zmlúv Článok 21 Rozsah pôsobnosti 1. Táto kapitola sa uplatňuje na kúpne zmluvy. Bez toho, aby bol dotknutý článok 24 ods. 5, ak ide o zmluvy so zmiešaným účelom, ktorej predmetom je tovar aj služba, táto kapitola sa uplatňuje len na tovar. 2. Táto kapitola sa takisto uplatňuje na zmluvy na dodanie tovaru, ktorý sa má vyhotoviť alebo vyrobiť. 3. Táto kapitola sa neuplatňuje na náhradné diely, ktoré obchodník vymenil v dôsledku nesúladu tovaru so zmluvou opravou tovaru podľa článku 26. 4. Členské štáty sa môžu rozhodnúť neuplatňovať túto kapitolu na predaj použitého tovaru na verejných dražbách. Článok 22 Dodanie 1. Ak sa strany nedohodli inak, obchodník dodá tovar prevodom hmotného vlastníctva tovaru na spotrebiteľa alebo ním určenú tretiu stranu s výnimkou dopravcu maximálne do 30 dní od uzatvorenia zmluvy. 2. Ak obchodník nesplnil záväzky týkajúce sa dodania, spotrebiteľ má nárok na vrátenie každej zaplatenej sumy do siedmich dní od dátumu dodania stanoveného v odseku 1. Článok 23 Prenos rizika 1. Riziko straty alebo poškodenia tovaru sa prenáša na spotrebiteľa, keď spotrebiteľ alebo ním určená tretia strana s výnimkou dopravcu nadobudla hmotné vlastníctvo tovaru. 2. Riziko uvedené v článku 1 prechádza na spotrebiteľa v čase dodania podľa dohody strán, ak spotrebiteľ alebo ním určená tretia strana s výnimkou dopravcu nepodnikla primerané kroky pre nadobudnutie hmotného vlastníctva tovaru. Článok 24 Súlad so zmluvou 1. Obchodník dodá tovar v súlade s kúpnou zmluvou. 2. Dodaný tovar sa považuje za tovar v súlade so zmluvou, ak spĺňa tieto podmienky: a) zodpovedá opisu poskytnutému obchodníkom a má tie vlastnosti ako vzorka alebo model, ktoré obchodník predviedol spotrebiteľovi; b) je vhodný na konkrétny účel, pre ktorý ho spotrebiteľ požadoval, s ktorým bol v čase uzavretia zmluvy obchodník oboznámený a akceptoval ho; c) je vhodný na účely, pre ktoré sa tovar rovnakého druhu bežne používa; d) má kvalitu a prevedenie, ktoré sú bežné pri tovare rovnakého druhu a ktoré môže spotrebiteľ rozumne očakávať pri danom druhu tovaru a zohľadnení akýchkoľvek verejných vyhlásení o konkrétnych vlastnostiach tovaru, ktoré o ňom obchodník, výrobca alebo jeho zástupca urobil, najmä pri jeho propagácii alebo na označení. 3. Na účely tohto článku sa nepovažuje za nesúlad, ak si spotrebiteľ v čase uzatvorenia zmluvy bol vedomý, alebo si racionálne mal byť vedomý nesúladu, alebo ak nesúlad vyplýva z materiálov, ktoré dodal spotrebiteľ. 4. Obchodník nie je viazaný verejnými vyhláseniami uvedenými v odseku 2 písm. d), ak dokáže, že nastala jedna z týchto situácií: a) príslušného vyhlásenia si nebol alebo nemohol byť racionálne vedomý; b) v čase uzatvorenia zmluvy bolo vyhlásenie opravené; c) rozhodnutie o kúpe tovaru nemohlo byť ovplyvnené týmto vyhlásením. 5. Akýkoľvek nesúlad so zmluvou vyplývajúci z nesprávnej montáže tovaru sa považuje za nesúlad tovaru, ak je montáž súčasťou kúpnej zmluvy a tovar montoval obchodník, alebo sa montoval na jeho zodpovednosť. Toto taktiež platí, ak tovar, ktorý má montovať spotrebiteľ, spotrebiteľ zmontuje nesprávne v dôsledku nedostatkov v návode na montáž. Článok 25 Zákonné práva – zodpovednosť za nesúlad Predávajúci nesie zodpovednosť voči spotrebiteľovi za akýkoľvek existujúci nesúlad v čase prenosu rizika na spotrebiteľa. Článok 26 Náprava nesúladu 1. Ako sa stanovuje v odsekoch 2 až 5, ak tovar nie je v súlade so zmluvou, spotrebiteľ má nárok na: a) odstránenie nesúladu opravou alebo výmenou, b) zľavu z ceny, c) zrušenie zmluvy. 2. Obchodník napraví nesúlad so zmluvou opravou alebo výmenou podľa svojho vlastného uváženia. 3. Ak obchodník dokázal, že náprava nesúladu opravou alebo výmenou je nezákonná, nemožná alebo by mu spôsobila vynaloženie neprimeraného úsilia, spotrebiteľ si môže vybrať medzi zľavou z ceny a zrušením zmluvy. Úsilie vynaložené obchodníkom je neprimerané, ak spôsobuje náklady, ktoré sú v porovnaní so znížením ceny alebo zrušením zmluvy nadmerné, s prihliadnutím na to, akú hodnotu by mal tovar v súlade so zmluvou, a na závažnosť nesúladu so zmluvou. Spotrebiteľ môže zrušiť zmluvu iba vtedy, ak nesúlad nie je malého rozsahu. 4. Spotrebiteľ môže využiť akýkoľvek spôsob nápravy podľa odseku 1, ak nastane jedna s týchto situácií: a) obchodník implicitne alebo explicitne odmietol napraviť nesúlad; b) obchodník nenapravil nesúlad v primeranej lehote; c) obchodník sa pokúsil napraviť nesúlad, ale spotrebiteľovi spôsobil značné problémy; d) rovnaký nedostatok sa objavil viac ako jeden krát v krátkom časovom období. 5. Značné problémy pre spotrebiteľa a primeraný čas, ktorý obchodník potrebuje na nápravu nesúladu, sa hodnotí s prihliadnutím na charakter tovaru alebo účel, pre ktorý spotrebiteľ nadobudol tovar, ako sa stanovuje v článku 24 ods. 2 písm. b). Článok 27 Náklady a náhrada škody 1. Spotrebiteľ má nárok na nápravu nesúladu so zmluvou bez toho, aby mu vznikli akékoľvek náklady. 2. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia tejto kapitoly, môže spotrebiteľ žiadať náhradu škody za akúkoľvek stratu nenapravenú podľa článku 26. Článok 28 Lehoty a dôkazné bremeno 1. Obchodník je zodpovedný podľa článku 25 v prípade, keď sa nesúlad so zmluvou prejaví do dvoch rokov od prenosu rizika na spotrebiteľa. 2. Keď obchodník napravil nesúlad výmenou, je zodpovedný podľa článku 25 v prípade, keď sa nesúlad so zmluvou prejaví do dvoch rokov od nadobudnutia hmotného vlastníctva vymeneného tovaru spotrebiteľom alebo treťou stranou ním určenou. 3. V prípade použitého tovaru sa obchodník a spotrebiteľ môžu dohodnúť na kratšej záručnej lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako jeden rok. 4. Aby mohol spotrebiteľ využiť svoje právo podľa článku 25, informuje obchodníka o nesúlade so zmluvou do dvoch mesiacov od zistenia takéhoto nesúladu. 5. Pokiaľ sa nepreukáže inak, predpokladá sa, že akýkoľvek nesúlad so zmluvou, ktorý sa prejaví do šiestich mesiacov od prenosu rizika na spotrebiteľa, existoval v uvedenom období, pokiaľ tento predpoklad nie je nezlučiteľný s charakterom tovaru alebo charakterom nesúladu. Článok 29 Obchodné záruky 1. Obchodná záruka je záväzná pre poskytovateľa záruky za podmienok uvedených v záručnom liste. Ak záručný list neexistuje, obchodná záruka je záväzná podľa podmienok stanovených v oznámení o obchodnej záruke. 2. Záručný list je vyhotovený v jasnom a zrozumiteľnom jazyku a je čitateľný. Obsahuje nasledujúce informácie: a) zákonné práva spotrebiteľa stanovené v článku 26 a jasné vyhlásenie, že uvedené práva nie sú dotknuté obchodnou zárukou, b) obsah obchodnej záruky a podmienky reklamácie, najmä trvanie, územná pôsobnosť a názov a adresa ručiteľa, c) bez toho, aby boli dotknuté články 32 a 35 a príloha III ods. 1 písm. j), musí byť prípadne stanovené, že obchodná záruka nesmie byť prenesená na ďalšieho kupujúceho. 3. Na žiadosť spotrebiteľa obchodník vystaví záručný list na trvalom nosiči. 4. Nesúlad s odsekom 2 alebo odsekom 3 nemá vplyv na platnosť záruky. Kapitola V Práva spotrebiteľov týkajúce sa zmluvných podmienok Článok 30 Rozsah pôsobnosti 1. Táto kapitola sa uplatňuje na zmluvné podmienky vopred vypracované obchodníkom alebo treťou stranou, s ktorými spotrebiteľ súhlasil bez možnosti ovplyvniť ich obsah, najmä ak takéto zmluvné podmienky tvoria súčasť vopred zostavenej štandardnej zmluvy. 2. Skutočnosť, že spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť obsah určitých aspektov zmluvnej podmienky alebo jednu konkrétnu podmienku, nevylučuje uplatňovanie tejto kapitoly na iné zmluvné podmienky, ktoré tvoria súčasť zmluvy. 3. Táto kapitola sa nevzťahuje na zmluvné podmienky odrážajúce povinné zákonné alebo regulačné ustanovenia, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva, a ustanovenia alebo zásady medzinárodných dohovorov, stranami ktorých sú členské štáty alebo Spoločenstvo. Článok 31 Požiadavky na transparentnosť zmluvných podmienok 1. Zmluvné podmienky sú vyjadrené v jasnom a zrozumiteľnom jazyku a sú čitateľné. 2. Zmluvné podmienky sa dajú k dispozícii spotrebiteľovi spôsobom, ktorý mu reálne umožňuje oboznámiť sa s nimi pred uzatvorením zmluvy, s náležitým prihliadnutím na použitý prostriedok komunikácie. 3. Obchodník sa snaží získať výslovný súhlas spotrebiteľa, pokiaľ ide o akúkoľvek dodatočnú platbu, okrem úhrady za hlavný zmluvný záväzok obchodníka. Ak obchodník takýto súhlas od spotrebiteľa nezíska, ale ho vyvodí použitím predvolených možností, v prípade ktorých sa od spotrebiteľa žiada, aby ich odmietol s cieľom vyhnúť sa dodatočnej platbe, spotrebiteľ má nárok na vrátenie takejto platby. 4. Členské štáty sa zdržia uloženia akýchkoľvek prezentačných požiadaviek, pokiaľ ide o spôsob, akým sú zmluvné podmienky vyjadrené alebo sprístupnené spotrebiteľovi. Článok 32 Všeobecné zásady 1. Ak zmluvná podmienka nie je zahrnutá v prílohe II alebo III, členské štáty zabezpečia, že sa bude považovať za neprijateľnú, ak napriek požiadavke dobrej viery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vyplývajúcich zo zmluvy v neprospech spotrebiteľa. 2. Bez toho, aby boli dotknuté články 34 a 38, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na charakter produktov, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Pri posudzovaní prijateľnosti zmluvnej podmienky príslušný vnútroštátny orgán takisto vezme do úvahy spôsob, akým obchodník zmluvu vyhotovil a predložil spotrebiteľovi v súlade s článkom 31. 3. Odseky 1 a 2 sa nevzťahujú na posúdenie hlavného predmetu zmluvy alebo na primeranosť odmeny pre obchodníka za hlavný zmluvný záväzok za predpokladu, že obchodník v plnej miere splnil ustanovenia článku 31. Článok 33 Dôkazné bremeno Keď obchodník tvrdí, že zmluvná podmienka bola dohodnutá individuálne, dôkazné bremeno znáša obchodník. Článok 34 Podmienky, ktoré sú za každých okolností neprijateľné Členské štáty zaistia, že zmluvné podmienky stanovené v zozname v prílohe II, sa budú považovať za neprijateľné za každých okolností. Uvedený zoznam zmluvných podmienok sa uplatňuje vo všetkých členských štátoch a môže byť zmenený alebo doplnený len v súlade s článkom 39 ods. 2 a článkom 40. Článok 35 Podmienky, ktoré sú považované za neprijateľné Členské štáty zaistia, že zmluvné podmienky stanovené v zozname v bode 1 prílohy III sa budú považovať za neprijateľné, pokiaľ obchodník nepreukáže, že takéto zmluvné podmienky sú prijateľné v súlade s článkom 32. Uvedený zoznam zmluvných podmienok sa uplatňuje vo všetkých členských štátoch a môže byť zmenený alebo doplnený len v súlade s článkom 39 ods. 2 a článkom 40. Článok 36 Výklad podmienok 1. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. 2. Tento článok sa neuplatňuje v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 38 ods. 2. Článok 37 Účinky neprijateľných zmluvných podmienok Neprijateľné zmluvné podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Zmluva naďalej zaväzuje strany, ak môže zostať v platnosti aj bez neprijateľných podmienok. Článok 38 Presadzovanie v súvislosti s neprijateľnými zmluvnými podmienkami 1. Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili ďalšiemu uplatňovaniu neprijateľných podmienok v zmluvách uzatvorených medzi obchodníkmi a spotrebiteľmi. 2. Najmä osoby alebo organizácie, ktoré majú podľa vnútroštátnych právnych predpisov legitímny záujem na ochrane spotrebiteľov, môžu začať konanie pred súdmi alebo správnymi orgánmi, ktoré rozhodnú, či sú zmluvné podmienky navrhnuté na všeobecné použitie neprijateľné. 3. Členské štáty zaistia, aby súdy a správne orgány uplatňovali primerané a účinné prostriedky, ktoré zabránia obchodníkom naďalej používať podmienky, o ktorých sa zistilo, že sú neprijateľné. 4. Členské štáty zabezpečia, aby sa mohli právne kroky uvedené v odseku 2 a 3 uplatňovať samostatne alebo spoločne v závislosti od vnútroštátneho procesného práva proti niekoľkým obchodníkom z rovnakého hospodárskeho odvetvia alebo proti ich združeniam, ktoré používajú alebo odporúčajú používať rovnaké všeobecné zmluvné podmienky alebo podobné podmienky. Článok 39 Preskúmanie podmienok v prílohách II a III 1. Členské štáty oznámia Komisii podmienky, o ktorých príslušné vnútroštátne orgány zistili, že sú neprijateľné, a ktoré považujú za relevantné na účely zmeny a doplnenia tejto smernice, ako sa ustanovuje v odseku 2. 2. Na základe oznámení prijatých podľa odseku 1 Komisia zmení a doplní prílohy II a III. Uvedené opatrenia určené na zmenu a doplnenie iných ako podstatných prvkov tejto smernice sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedenom v článku 40 ods. 2. Kapitola VI Všeobecné ustanovenia Článok 40 Výbor 1. Komisii pomáha Výbor pre neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „výbor“). 2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES[17] , so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8. Článok 41 Presadzovanie 1. Členské štáty zabezpečia, aby existovali primerané a účinné prostriedky na zabezpečenie súladu s touto smernicou. 2. Prostriedky uvedené v odseku 1 obsahujú ustanovenia, ktoré umožnia jednému alebo viacerým z nasledujúcich orgánov určených podľa vnútroštátnych právnych predpisov začať konanie pred súdmi alebo príslušnými správnymi orgánmi s cieľom zabezpečiť uplatňovanie vnútroštátnych ustanovení na implementáciu tejto smernice: a) orgány verejnej moci alebo ich zástupcovia; b) spotrebiteľské organizácie, ktoré majú legitímny záujem na ochrane spotrebiteľov; c) profesijné organizácie, ktoré majú legitímny záujem na konaní. Článok 42 Sankcie 1. Členské štáty ustanovia pravidlá týkajúce sa sankcií za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých na základe tejto smernice a prijmú všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili ich implementáciu. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. 2. Členské štáty oznámia tieto ustanovenia Komisii najneskôr do dátumu stanoveného v článku 46 a bezodkladne ju informujú o všetkých následných zmenách a doplneniach týchto ustanovení. Článok 43 Imperatívny charakter smernice Ak je právo rozhodné pre zmluvu právom členského štátu, spotrebitelia sa nemôžu zrieknuť práv, ktoré im vyplývajú z tejto smernice. Článok 44 Informácie Členské štáty prijmú primerané opatrenia na informovanie spotrebiteľov o vnútroštátnych ustanoveniach transponujúcich túto smernicu a prípadne podporia obchodníkov a tvorcov kódexov, aby informovali spotrebiteľov o svojich kódexoch správania. Článok 45 Zotrvačný predaj Spotrebiteľ je oslobodený od akéhokoľvek protiplnenia v prípade nevyžiadanej dodávky produktu, ako sa uvádza v článku 5 ods. 5 a v bode 29 prílohy I smernice 2005/29/ES. Absencia odpovede zo strany spotrebiteľa v prípade takejto nevyžiadanej dodávky nepredstavuje súhlas. Článok 46 Transpozícia 1. Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do [osemnásť mesiacov od nadobudnutia jej účinnosti] zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení a tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou. Členské štáty uplatňujú uvedené ustanovenia od [dvoch rokov od nadobudnutia jej účinnosti]. Tieto ustanovenia prijaté členskými štátmi musia obsahovať odkaz na túto smernicu alebo členské štáty musia uviesť takýto odkaz pri ich úradnom uverejnení. Spôsob uvedenia odkazu upravia členské štáty. 2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice. Kapitola VII Záverečné ustanovenia Článok 47 Zrušenie Smernice 85/577/EHS, 93/13/EHS, 97/7/ES a smernica 1999/44/ES, zmenené a doplnené smernicami uvedenými v prílohe IV, sa zrušujú. Odkazy na zrušené smernice sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe V. Článok 48 Preskúmanie Komisia preskúma túto smernicu a podá správu Európskemu parlamentu a Rade najneskôr do [vlož rovnaký dátum ako v druhom pododseku článku 46 ods. 1 + päť rokov]. V prípade potreby vypracuje návrhy s cieľom prispôsobiť ju vývoju v danej oblasti. Komisia môže členské štáty požiadať o informácie. Článok 49 Nadobudnutie účinnosti Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Článok 50 Určenie Táto smernica je určená členským štátom. V Bruseli Za Európsky parlament Za Radu predseda predseda PRÍLOHA I INFORMÁCIE O UPLATŇOVANÍ PRÁVA NA ODSTÚPENIE OD ZMLUVY A. Informácie, ktoré musia byť uvedené vo formulári na odstúpenie od zmluvy 1. Názov, poštová adresa a e-mailová adresa obchodníka, ktorému sa má formulár na odstúpenie od zmluvy zaslať. 2. Vyhlásenie, že spotrebiteľ má právo odstúpiť od zmluvy, a že toto právo si môže uplatniť zaslaním formulára na odstúpenie od zmluvy na trvalom nosiči obchodníkovi uvedenom v odseku 1: a) v prípade zmlúv uzatvorených mimo prevádzkových priestorov do 14 dní od podpisu objednávkového formulára; b) v prípade kúpnych zmlúv do 14 dní od nadobudnutia hmotného vlastníctva tovaru spotrebiteľom alebo ním určenou treťou stranou s výnimkou dopravcu; c) v prípade zmlúv uzatvorených na diaľku: - do 14 dní od uzatvorenia zmluvy, ak spotrebiteľ nedal predchádzajúci výslovný súhlas na to, že sa zmluva začne plniť pred koncom štrnásťdňovej lehoty; - odo dňa, kedy sa začína plnenie zmluvy, ak dal spotrebiteľ predchádzajúci výslovný súhlas na to, že sa zmluva začne plniť pred koncom štrnásťdňovej lehoty. 3. V prípade všetkých kúpnych zmlúv vyhlásenie informujúce spotrebiteľa o lehotách a formách zaslania tovaru späť obchodníkovi a podmienkach vrátenia peňazí v súlade s článkom 16 a článkom 17 ods. 2. 4. Pri zmluvách na diaľku uzatvorených cez internet vyhlásenie, že spotrebiteľ môže elektronicky vyplniť a zaslať štandardný formulár na odstúpenie od zmluvy na internetovej stránke obchodníka a že mu obchodník bezodkladne e-mailom zašle potvrdenie o prijatí takéhoto odstúpenia od zmluvy. 5. Vyhlásenie, že spotrebiteľ môže použiť formulár na odstúpenie od zmluvy uvedený v časti B. B. Vzorový formulár na odstúpenie od zmluvy (vyplňte a zašlite tento formulár len v prípade, že si želáte odstúpiť od zmluvy) - Adresát: - Ja/my* týmto oznamujem/oznamujeme, že ja/my* odstupujem/odstupujeme od kúpnej zmluvy na tento tovar*/poskytnutie tejto služby* - Dátum objednania*/dátum prijatia* - Meno spotrebiteľa/spotrebiteľov - Adresa spotrebiteľa/spotrebiteľov - Podpis spotrebiteľa/spotrebiteľov (iba ak sa tento formulár podáva písomne) - Dátum *Nehodiace sa prečiarknite. PRÍLOHA II OBCHODNÉ PODMIENKY, KTORÉ SÚ ZA KAŽDÝCH OKOLNOSTÍ NEPRIJATEĽNÉ Zmluvné podmienky sú neprijateľné za každých okolností vtedy, ak ich predmetom alebo účinkom je: a) vylúčiť alebo obmedziť zodpovednosť obchodníka za smrť spotrebiteľa alebo za ujmu na zdraví spôsobenú spotrebiteľovi konaním alebo nekonaním uvedeného obchodníka; b) obmedziť povinnosť obchodníka dodržať záväzky uzatvorené ich obchodnými zástupcami alebo podriadiť tieto záväzky požiadavke splnenia osobitnej podmienky, ktorá závisí výlučne od obchodníka; c) zbaviť spotrebiteľa práva podniknúť právne kroky alebo uplatniť si iný zákonný opravný prostriedok, alebo brániť spotrebiteľovi v uplatňovaní takéhoto práva, najmä požiadať spotrebiteľa o riešenie sporov výlučne arbitrážou, na ktorú sa nevzťahujú zákonné ustanovenia; d) obmedziť prístup spotrebiteľa k dôkazom alebo uložiť na neho dôkazné bremeno, ktoré podľa platných právnych predpisov prináleží obchodníkovi; e) vyhradiť obchodníkovi právo určiť, či sú tovar alebo služby poskytnuté v súlade so zmluvou, alebo vyhradiť obchodníkovi výlučné právo na výklad akejkoľvek podmienky zmluvy. PRÍLOHA III ZMLUVNÉ PODMIENKY, KTORÉ SÚ POVAŽOVANÉ ZA NEPRIJATEĽNÉ 1. Zmluvné podmienky sa považujú za neprijateľné, ak ich predmetom alebo účinkom je: a) vylúčiť alebo obmedziť zákonné práva spotrebiteľa vo vzťahu k obchodníkovi alebo inej strane v prípade celkového alebo čiastočného nesplnenia alebo nedostatočného splnenia akýchkoľvek zmluvných záväzkov obchodníkom, vrátane práva spotrebiteľa na vyrovnanie dlhu voči obchodníkovi prípadnou pohľadávkou spotrebiteľa voči nemu; b) umožniť obchodníkovi ponechať si platbu uhradenú spotrebiteľom v prípade, že spotrebiteľ neuzatvorí alebo nedodrží zmluvu, bez toho, aby mal spotrebiteľ právo na vrátenie tejto sumy, ak obchodník neuzatvorí alebo nedodrží zmluvu; c) požiadať spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, o zaplatenie náhrady škody, ktorá značne presahuje škodu spôsobenú obchodníkovi; d) umožniť obchodníkovi ľubovoľne ukončiť zmluvu, ak rovnaké právo neprináleží aj spotrebiteľovi; e) umožniť obchodníkovi ukončiť zmluvu na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty s výnimkou prípadu, keď spotrebiteľ závažným spôsobom porušil zmluvu; f) automatické predĺženie zmluvy na dobu určitú, ak sa spotrebiteľ nevyjadril inak, a ak musí dodržať dlhú výpovednú lehotu na ukončenie zmluvy na konci každej lehoty na predĺženie; g) umožniť obchodníkovi zvýšiť cenu dohodnutú so spotrebiteľom pri uzatváraní zmluvy bez toho, aby mal spotrebiteľ právo ukončiť zmluvu; h) povinnosť spotrebiteľa splniť všetky svoje záväzky, ak obchodník nesplnil všetky svoje záväzky; i) umožniť obchodníkovi preniesť svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy bez súhlasu spotrebiteľa; j) obmedziť právo spotrebiteľa na ďalší predaj tovaru obmedzením postupiteľnosti akejkoľvek obchodnej záruky poskytnutej obchodníkom; k) umožniť obchodníkovi jednostranne meniť podmienky zmluvy, vrátane vlastností produktu alebo služby; l) jednostranne meniť a dopĺňať zmluvné podmienky, ktoré boli poskytnuté spotrebiteľovi na trvalom nosiči, prostredníctvom zmluvných podmienok online, na ktoré spotrebiteľ nedal súhlas. 2. Bod 1 písm. e) sa nevzťahuje na podmienky, podľa ktorých si poskytovateľ finančnej služby vyhradzuje právo jednostranne ukončiť zmluvu na dobu neurčitú bez výpovednej lehoty, ak sa od poskytovateľa vyžaduje bezodkladne o tom informovať druhú zmluvnú stranu alebo strany. 3. Bod 1 písm. g) sa nevzťahuje na: a) transakcie s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi alebo službami, kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na burze cenných papierov alebo od trhovej sadzby, ktoré obchodník nekontroluje; b) zmluvy na nákup alebo predaj cudzej meny, cestovných šekov alebo medzinárodných peňažných príkazov vystavených v cudzej mene; c) doložky o cenových indexoch, ak to dovoľuje zákon, za predpokladu, že spôsob úpravy cien je výslovne opísaný. 4. Bod 1 písm. k) sa nevzťahuje na: a) podmienky, podľa ktorých si poskytovateľ finančných služieb vyhradzuje právo zmeniť úrokovú sadzbu, ktorú má platiť spotrebiteľ alebo ktorá je vyplatená spotrebiteľovi, alebo výšku iných poplatkov za finančné služby bez oznámenia, ak je to opodstatnené, ak sa od poskytovateľa vyžaduje ihneď o tom informovať druhú zmluvnú stranu alebo strany pri najbližšej príležitosti a ak druhá strana alebo strany majú možnosť ihneď odstúpiť od zmluvy; b) transakcie s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi alebo službami, kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na burze cenných papierov alebo od trhovej sadzby, ktoré obchodník nekontroluje; c) zmluvy na nákup alebo predaj cudzej meny, cestovných šekov alebo medzinárodných peňažných príkazov vystavených v cudzej mene; d) podmienky, podľa ktorých si obchodník vyhradzuje právo jednostranne meniť podmienky zmluvy na dobu neurčitú, ak sa od neho vyžaduje, aby o tom náležite informoval spotrebiteľa, a ak spotrebiteľ môže ukončiť zmluvu. PRÍLOHA IV Zrušené smernice a zoznam ich následných zmien a doplnení (uvedené v článku 47) Smernica Rady 85/577/EHS z 20. decembra 1985 na ochranu spotrebiteľa pri zmluvách uzatváraných mimo prevádzkových priestorov | Ú. v. ES L 372, 31. 12. 1985, s. 31. | Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách | Ú. v. ES L 95, 21. 4. 1993, s. 29. | Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 | Ú. v. ES L 144, 4. 6. 1997, s. 19. Ú. v. ES L 271, 9. 10. 2002, s. 16. Ú. v. EÚ L 149, 11. 6. 2005, s. 29. Ú. v. EÚ L 319, 5. 12. 2007, s. 1. | Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES | Ú. v. ES L 171, 7. 7. 1999, s. 12. | PRÍLOHA V TABUĽKA ZHODY Pôvodné číslovanie v smernici Rady 85/577/EHS z 20. decembra 1985 na ochranu spotrebiteľa pri zmluvách uzatváraných mimo prevádzkových priestorov | Pôvodné číslovanie v smernici 1993/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách | Pôvodné číslovanie v smernici Európskeho parlamentu a Rady 1997/7/ES z 20. mája 1997 o ochrane spotrebiteľa vzhľadom na zmluvy na diaľku | Pôvodné číslovanie v smernici 1999/44/ES o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar | Nové číslovanie v tejto smernici | Článok 1[18] | Článok 1 odsek 1[19] | Článok 1 odsek 2 (nahradený) | Článok 30 odsek 3 | Článok 1[20] | Článok 1 odsek 1[21] | Článok 1 odsek 2 písmeno a) (nahradené) | Článok 2 bod 1 | Článok 1 odsek 2 písmeno b)[22] | Článok 2 bod 4 | Článok 21 odsek 3 | Článok 1 odsek 2 písmeno c) | Článok 2 bod 2 | Pôvodné číslovanie v smernici Rady 85/577/EHS z 20. decembra 1985 na ochranu spotrebiteľa pri zmluvách uzatváraných mimo prevádzkových priestorov | Pôvodné číslovanie v smernici 1993/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách | Pôvodné číslovanie v smernici Európskeho parlamentu a Rady 1997/7/ES z 20. mája 1997 o ochrane spotrebiteľa vzhľadom na zmluvy na diaľku | Pôvodné číslovanie v smernici 1999/44/ES o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar | Nové číslovanie v tejto smernici | Článok 1 odsek 2 písmeno d) | Článok 2 bod 18 | Článok 1 odsek 2 písmeno e) (nahradené) | Článok 2 bod 19 | Článok 1 odsek 2 písmeno f) | Vypustený | Článok 1 odsek 3 (nahradený) | Článok 21 odsek 4 | Článok 1 odsek 4 | Článok 21 odsek 2 | Článok 2 (nahradený) | Článok 2 bod 1 | Článok 2 bod 2 | Článok 2 písmeno a) | Vypustený | Článok 2 písmeno b) (nahradené) | Článok 2 bod 1 | Článok 2 písmeno c) (nahradené) | Článok 2 bod 2 | Článok 2 odsek 1 (nahradený) | Článok 2 bod 6 | Článok 2 odsek 2 (nahradený) | Článok 2 bod 1 | Pôvodné číslovanie v smernici Rady 85/577/EHS z 20. decembra 1985 na ochranu spotrebiteľa pri zmluvách uzatváraných mimo prevádzkových priestorov | Pôvodné číslovanie v smernici 1993/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách | Pôvodné číslovanie v smernici Európskeho parlamentu a Rady 1997/7/ES z 20. mája 1997 o ochrane spotrebiteľa vzhľadom na zmluvy na diaľku | Pôvodné číslovanie v smernici 1999/44/ES o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar | Nové číslovanie v tejto smernici | Článok 2 odsek 3 (nahradený) | Článok 2 bod 2 | Článok 2 odsek 4 prvá veta (nahradená) | Článok 2 bod 7 | Článok 2 odsek 4 druhá veta | Vypustený | Článok 2 odsek 5 | Vypustený | Článok 2 odsek 1 | Článok 24 odsek 1 | Článok 22 | Článok 2 odsek 2 | Článok 24 odsek 2 | Článok 2 odsek 3 | Článok 24 odsek 3 | Článok 2 odsek 4 | Článok 24 odsek 4 | Článok 2 odsek 5 | Článok 24 odsek 5 | Článok 3 odsek 1 | Vypustený | Pôvodné číslovanie v smernici Rady 85/577/EHS z 20. decembra 1985 na ochranu spotrebiteľa pri zmluvách uzatváraných mimo prevádzkových priestorov | Pôvodné číslovanie v smernici 1993/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách | Pôvodné číslovanie v smernici Európskeho parlamentu a Rady 1997/7/ES z 20. mája 1997 o ochrane spotrebiteľa vzhľadom na zmluvy na diaľku | Pôvodné číslovanie v smernici 1999/44/ES o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar | Nové číslovanie v tejto smernici | Článok 3 odsek 2 písmeno a) (nahradené) | Článok 20 odsek 1 písmeno a) | Článok 3 odsek 2 písmeno b) (nahradené) | Článok 20 odsek 1 písmeno d) | Článok 3 odsek 2 písmeno c) (nahradené) | Článok 12 odsek 2 | Článok 3 odsek 2 písmeno d) | Článok 20 odsek 2 písmeno a) | Článok 3 odsek 2 písmeno e) | Článok 20 odsek 2 písmeno b) | Článok 3 odsek 3[23] | Článok 3 odsek 1 | Článok 32 odsek 1[24] | Článok 3 odsek 2 prvý pododsek (nahradený) | Článok 30 odsek 1 | Pôvodné číslovanie v smernici Rady 85/577/EHS z 20. decembra 1985 na ochranu spotrebiteľa pri zmluvách uzatváraných mimo prevádzkových priestorov | Pôvodné číslovanie v smernici 1993/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách | Pôvodné číslovanie v smernici Európskeho parlamentu a Rady 1997/7/ES z 20. mája 1997 o ochrane spotrebiteľa vzhľadom na zmluvy na diaľku | Pôvodné číslovanie v smernici 1999/44/ES o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar | Nové číslovanie v tejto smernici | Článok 3 odsek 2 druhý pododsek | Článok 30 odsek 2 | Článok 3 odsek 2 tretí pododsek | Článok 33 | Článok 3 odsek 3 (nahradený) | Článok 34 | Článok 35 | Článok 3 odsek 1 prvá zarážka (nahradená) | Článok 3 odsek 2 | Článok 3 odsek 1 druhá zarážka | Článok 20 odsek 1 písmeno b) | Článok 3 odsek 1 tretia zarážka (nahradená) | Článok 20 odsek 1 písmeno c) | Článok 3 odsek 1 štvrtá zarážka (nahradená) | Článok 20 odsek 1 písmeno a) | Pôvodné číslovanie v smernici Rady 85/577/EHS z 20. decembra 1985 na ochranu spotrebiteľa pri zmluvách uzatváraných mimo prevádzkových priestorov | Pôvodné číslovanie v smernici 1993/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách | Pôvodné číslovanie v smernici Európskeho parlamentu a Rady 1997/7/ES z 20. mája 1997 o ochrane spotrebiteľa vzhľadom na zmluvy na diaľku | Pôvodné číslovanie v smernici 1999/44/ES o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar | Nové číslovanie v tejto smernici | Článok 3[25] odsek 1 piata zarážka (nahradená) | Článok 3 odsek 2 prvá zarážka (nahradená) | Článok 20 odsek 1 písmeno d) | Článok 3 odsek 2 druhá zarážka (nahradená) | Článok 20 odsek 3 | Článok 3 odsek 1 (nahradený) | Článok 25 | Článok 23 | Článok 3 odsek 2 (nahradený) | Článok 26 odsek 1 | Článok 4 prvá veta (nahradená) | Článok 9 | Článok 4 druhá veta (nahradená) | Článok 10 | Článok 4 odsek 1 (nahradený) | Článok 32 odsek 2 | Pôvodné číslovanie v smernici Rady 85/577/EHS z 20. decembra 1985 na ochranu spotrebiteľa pri zmluvách uzatváraných mimo prevádzkových priestorov | Pôvodné číslovanie v smernici 1993/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách | Pôvodné číslovanie v smernici Európskeho parlamentu a Rady 1997/7/ES z 20. mája 1997 o ochrane spotrebiteľa vzhľadom na zmluvy na diaľku | Pôvodné číslovanie v smernici 1999/44/ES o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar | Nové číslovanie v tejto smernici | Článok 4 odsek 2 (nahradený) | Článok 32 odsek 3 | Článok 4 odsek 1 písmeno a) (nahradené) | Článok 5 odsek 1 písmeno b) | Článok 4 odsek 1 písmeno b) (nahradené) | Článok 5 odsek 1 písmeno a) | Článok 4 odsek 1 písmeno c) (nahradené) | Článok 5 odsek 1 písmeno c) | Článok 4 odsek 1 písmeno d) (nahradené) | Článok 5 odsek 1 písmeno c) | Článok 4 odsek 1 písmeno e) (nahradené) | Článok 9 odsek 1 písmeno a) | Článok 5 odsek 1 (nahradený) | Článok 12 | Článok 14 | Článok 5 odsek 2 (nahradený) | Článok 15 | Článok 16 | Pôvodné číslovanie v smernici Rady 85/577/EHS z 20. decembra 1985 na ochranu spotrebiteľa pri zmluvách uzatváraných mimo prevádzkových priestorov | Pôvodné číslovanie v smernici 1993/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách | Pôvodné číslovanie v smernici Európskeho parlamentu a Rady 1997/7/ES z 20. mája 1997 o ochrane spotrebiteľa vzhľadom na zmluvy na diaľku | Pôvodné číslovanie v smernici 1999/44/ES o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar | Nové číslovanie v tejto smernici | Článok 17 | Článok 5 prvá veta (nahradená) | Článok 31 | článok 5 druhá a tretia veta | Článok 36 | Článok 6 (nahradený) | Článok 43 | Článok 6 odsek 1 | Článok 37 | Článok 6 odsek 2 | Vypustený | Článok 7[26] | Článok 7 odsek 1 | Článok 38 odsek 1 | Článok 7 odsek 2 (nahradený) | Článok 38 odsek 2 | Pôvodné číslovanie v prílohe k nariadeniu (ES) č. 2006/2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa | Považuje sa za odkaz na | Odseky 2, 6, 8 a 11 | Táto smernica | LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ 1. NÁZOV NÁVRHU: Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o právach spotrebiteľov 2. RÁMEC ABM / ABB Politika v oblasti ochrany spotrebiteľa 3. ROZPOČTOVÉ POLOŽKY 3.1. Rozpočtové položky (prevádzkové položky a súvisiace položky technickej a administratívnej pomoci (predtým položky B.A)) vrátane ich názvov: XX0101: na výplaty úradníkov XX010211: na úhradu nákladov na výbor 3.2. Trvanie akcie a finančného vplyvu: Od roku 2011 (t. j. rok n = 2011), dĺžka trvania nie je definovaná. Týmto rozpočtom sa majú pokryť náklady na budúci výbor pre neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, ktorý bude zriadený, ako sa stanovuje v smernici, po prijatí uvedenej smernice Parlamentom a Radou: Jeden administratívny pracovník zamestnaný na plný úväzok s nákladmi 117 000 EUR (podľa osobitných usmernení) na podporu komitologického postupu. Náklady na plenárne zasadnutie za účasti jedného zástupcu z 27 členských štátov. Ročne sú naplánované 3 zasadnutia, pričom na každé zasadnutie sa predpokladajú náklady vo výške 20 000 EUR. Skutočné náklady na tieto zasadnutia a frekvenciu týchto zasadnutí bude možno nutné upraviť v závislosti od konečného znenia tejto smernice po jej prijatí Radou a Parlamentom a od potrebných komitologických štruktúr. 3.3. Rozpočtové charakteristiky: Rozpočtová položka | Druh výdavkov | Nové | Príspevok EZVO | Príspevky kandidátskych krajín | Výdavková kapitola vo finančnom výhľade | XX 0101 | Povinné | Nedif.[27] | NIE | NIE | NIE | 5 | XX 010211 | Nepovinné | Nedif.[28] | NIE | NIE | NIE | 5 | 4. ZHRNUTIE ZDROJOV 4.1. Finančné zdroje 4.1.1. Zhrnutie viazaných rozpočtových prostriedkov (VRP) a platobných rozpočtových prostriedkov (PRP) v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) Druh výdavkov | Oddiel č. | Rok n (2011) | n + 1 (2012) | n + 2 (2013) | n + 3 (2014) | n + 4 (2015) | n + 5 a nasl. (2016 a nasl.) | Spolu | Prevádzkové výdavky[29] | Viazané rozpočtové prostriedky (VRP) | 8.1. | a | Platobné rozpočtové prostriedky (PRP) | b | Administratívne výdavky zahrnuté v referenčnej sume[30] | Technická a administratívna pomoc (NRP) | 8.2.4. | c | CELKOVÁ REFERENČNÁ SUMA | Viazané rozpočtové prostriedky | a+c | Platobné rozpočtové prostriedky | b+c | Administratívne výdavky nezahrnuté v referenčnej sume[31] | Ľudské zdroje a súvisiace výdavky (NRP) | 8.2.5. | d | 0,117 | 0,117 | 0,117 | 0,117 | 0,117 | 0,117 | 0,702 | Administratívne náklady nezahrnuté v referenčnej sume (NRP) okrem nákladov na ľudské zdroje a súvisiacich nákladov | 8.2.6. | e | 0,060 | 0,060 | 0,060 | 0,060 | 0,060 | 0,060 | 0,360 | Celkové orientačné finančné náklady na akciu | VRP vrátane nákladov na ľudské zdroje spolu | a+c+d+e | 0,177 | 0,177 | 0,177 | 0,177 | 0,177 | 0,177 | 1,062 | PRP vrátane nákladov na ľudské zdroje spolu | b+c+d+e | 0,177 | 0,177 | 0,177 | 0,177 | 0,177 | 0,177 | 1,062 | Co-financing details: neuplatňuje sa Ak návrh predpokladá spolufinancovanie zo strany členských štátov alebo iných subjektov (uveďte ktorých), odhadovanú výšku spolufinancovania je potrebné uviesť v nasledujúcej tabuľke (ak sa predpokladá spolufinancovanie zo strany viacerých subjektov, pridajte ďalšie riadky): v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) Subjekt podieľajúci sa na spolufinancovaní | Rok n | n + 1 | n + 2 | n + 3 | n + 4 | n + 5 a nasl. | Spolu | …………………… | f | VRP vrátane spolufinancovania spolu | a+c+d+e+f | 4.1.2. Zlučiteľnosť s finančným plánovaním ( Návrh je zlučiteľný s platným finančným plánovaním. ( Návrh si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušnej výdavkovej kapitoly vo finančnom výhľade. ( Návrh si môže vyžadovať uplatnenie ustanovení medziinštitucionálnej dohody[32] (t. j. nástroj flexibility alebo revíziu finančného výhľadu). 4.1.3. Finančný vplyv na príjmy ( Návrh nemá finančný vplyv na príjmy. ( Návrh má finančný vplyv, a to s týmto účinkom: v mil. EUR (zaokrúhlené na 1 desatinné miesto) Pred akciou [Rok n-1] | Stav po akcii | Počet ľudských zdrojov spolu | 1 | 1 | 1 | 1 | 1 | 1 | 5. CHARAKTERISTIKY A CIELE 5.1. Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte Neuplatňuje sa. 5.2. Pridaná hodnota v prípade zapojenia Spoločenstva, zlučiteľnosť návrhu s inými finančnými nástrojmi a možná synergia Neuplatňuje sa. 5.3. Ciele, očakávané výsledky a súvisiace ukazovatele návrhu v kontexte rámca ABM Neuplatňuje sa. 5.4. Spôsob implementácie (orientačný) ( Centralizované hospodárenie ( priamo na úrovni Komisie ( nepriamo delegovaním právomocí na: ( výkonné agentúry ( subjekty zriadené Spoločenstvami podľa článku 185 nariadenia o rozpočtových pravidlách ( vnútroštátne verejné subjekty/subjekty poverené poskytovaním služieb vo verejnom záujme ( Zdieľané alebo decentralizované hospodárenie ( s členskými štátmi ( s tretími krajinami ( Spoločné hospodárenie s medzinárodnými organizáciami (bližšie uveďte) Poznámky: 6. MONITOROVANIE A HODNOTENIE 6.1. Systém monitorovania Zabezpečí sa pravidelné podávanie správ zo zasadnutí výboru a ich zasielanie členským štátov a útvarom Komisie. 6.2. Hodnotenie 6.2.1. Hodnotenie ex-ante Neuplatňuje sa. 6.2.2. Opatrenia prijaté po strednodobom hodnotení/hodnotení ex-post (znalosti získané z podobných predchádzajúcich skúseností) Neuplatňuje sa. 6.2.3. Podmienky a pravidelnosť budúcich hodnotení Hodnotenie fungovania výboru sa vykoná po 5 rokoch. 7. OPATRENIA PROTI PODVODOM Neuplatňuje sa. 8. PODROBNÉ ÚDAJE O ZDROJOCH 8.1. Ciele návrhu z hľadiska ich finančných nákladov viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) Rok n (2011) | Rok n+1 (2012) | Rok n+2 (2013) | Rok n+3 (2014) | Rok n+4 (2015) | Rok n+5 (2016) | Úradníci alebo dočasní zamestnanci[35] (XX 01 01) | A*/AD | 1 | 1 | 1 | 1 | 1 | 1 | B*, C*/AST | Zamestnanci financovaní[36] podľa článku XX 01 02 | Iní zamestnanci[37] financovaní podľa článku XX 01 04/05 | SPOLU | 8.2.2. Opis úloh vyplývajúcich z akcie Činnosť nového komitologického výboru („výbor pre neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách“) zriadeného v súlade s článkom 39 tejto smernice, ktorý bude pracovať na implementácii tejto smernice. Náklady na plenárne zasadnutie za účasti jedného zástupcu z 27 členských štátov. Ročne sú naplánované 3 zasadnutia, pričom na každé zasadnutie sa predpokladajú náklady vo výške 20 000 EUR. Skutočné náklady na tieto zasadnutia a frekvenciu týchto zasadnutí bude možno nutné upraviť v závislosti od konečného znenia tejto smernice po jej prijatí Radou a Parlamentom. Potreby ľudských a administratívnych zdrojov sa pokryjú z prostriedkov, ktoré môžu byť pridelené riadiacemu generálnemu riaditeľstvu v rámci postupu ročného prideľovania prostriedkov s prihliadnutím na rozpočtové obmedzenia. 8.2.3. Pôvod ľudských zdrojov (štatutárny) ( Pracovné miesta pridelené v súčasnosti na riadenie programu, ktoré sa majú nahradiť alebo predĺžiť. ( Pracovné miesta predbežne pridelené v rámci plnenia RPS/PNR (ročnej politickej stratégie/predbežného návrhu rozpočtu) na rok n. ( Pracovné miesta požadované v ďalšom postupe RPS/PNR. ( Pracovné miesta preobsadzované zo zdrojov existujúcich v príslušnom riadiacom útvare (vnútorná reorganizácia). ( Pracovné miesta požadované na rok n, ale neplánované v rámci RPS/PNR daného roku. 8.2.4. Ostatné administratívne výdavky zahrnuté v referenčnej sume (XX 01 04/05 – Výdavky na administratívne riadenie) v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) Rozpočtová položka (číslo a názov) | Rok n | Rok n+1 | Rok n+2 | Rok n+3 | Rok n+4 | Rok n+5 a nasl. | SPOLU | Iná technická a administratívna pomoc | - intra muros | - extra muros | Technická a administratívna pomoc spolu | 8.2.5. Finančné náklady na ľudské zdroje a súvisiace náklady nezahrnuté v referenčnej sume v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) Druh ľudských zdrojov | Rok n (2011) | Rok n+1 (2012) | Rok n+2 (2013) | Rok n+3 (2014) | Rok n+4 (2015) | Rok n+5 a nasl. (2016 a nasl.) | Úradníci a dočasní zamestnanci (XX 01 01) | 0,117 | 0,117 | 0,117 | 0,117 | 0,117 | 0,117 | Zamestnanci financovaní podľa článku XX 01 02 (pomocní zamestnanci, vyslaní národní experti, zmluvní zamestnanci atď.) (uveďte rozpočtovú položku) | Náklady na ľudské zdroje a súvisiace náklady (nezahrnuté v referenčnej sume) spolu | Výpočet – Úradníci a dočasní zamestnanci | Sadzba vo výške 117 000 EUR / zamestnanci použitá na kvantifikáciu nákladov, ako sa odporúča v usmerneniach BUDG | Výpočet – Zamestnanci financovaní podľa článku XX 01 02 | […] | 8.2.6. Ostatné administratívne výdavky nezahrnuté v referenčnej sume v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) | Rok n (2011) | Rok n+1 (2012) | Rok n+2 (2013) | Rok n+3 (2014) | Rok n+4 (2015) | Rok n+5 a nasl. (2016 a nasl.) | SPOLU | XX 01 02 11 01 – Služobné cesty | XX 01 02 11 02 – Zasadnutia a konferencie | XX 01 02 11 03 – Výbory | 0,060 | 0,060 | 0,060 | 0,060 | 0,060 | 0,060 | 0,360 | XX 01 02 11 04 – Štúdie a konzultácie | XX 01 02 11 05 - Informačné systémy | 2 Ostatné výdavky na riadenie (XX 01 02 11) spolu | 0,060 | 0,060 | 0,060 | 0,060 | 0,060 | 0,060 | 0,360 | 3 Ostatné výdavky administratívnej povahy (spresnite uvedením odkazu na rozpočtovú položku) | Administratívne náklady (nezahrnuté v referenčnej sume) okrem nákladov na ľudské zdroje a súvisiacich nákladov spolu | 0,060 | 0,060 | 0,060 | 0,060 | 0,060 | 0,060 | 0,360 | Výpočet – Ostatné administratívne výdavky nezahrnuté v referenčnej sume | […] | Potreby ľudských a administratívnych zdrojov sa pokryjú z prostriedkov, ktoré môžu byť pridelené riadiacemu generálnemu riaditeľstvu v rámci postupu ročného prideľovania prostriedkov s prihliadnutím na rozpočtové obmedzenia. [1] Ú. v. EÚ C , , s. . [2] Ú. v. EÚ C , , s. . [3] Ú. v. EÚ C , , s. . [4] Ú. v. ES L 372, 31.12.1985, s. 31. [5] Ú. v. ES L 95, 21.4.1993, s. 29. [6] Ú. v. ES L 144, 4.6.1997, s. 19. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 319, 5.12.2007, s. 1). [7] Ú. v. ES L 171, 7.7.1999, s. 12. [8] Ú. v. EÚ L 177, 4.7.2008, s. 6. [9] Ú. v. ES L 124, 8.6.1971, s. 1. [10] Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23. [11] Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22. [12] Ú. v. ES L 280, 29.10.1994, s. 83. [13] Ú. v. ES L 158, 23.6.1990, s. 59. [14] Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36. [15] Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1. [16] Ú. v. ES L 271, 9.10.2002, s. 16. [17] Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23. Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím 2006/512/ES (Ú. v. EÚ L 200, 22.7.2006, s. 11). [18] Vecne nahradený článkom 3 a článkom 8 v spojení s článkom 2 bod 8. [19] Vecne nahradený článkom 1. [20] Vecne nahradený článkom 1. [21] Vecne nahradený článkom 1. [22] Vecne zmenené a doplnené článkom 21 odsek 4. [23] Vecne nahradený článkom 3 a článkom 8 v spojení s článkom 2 bod 8. [24] V spojení s článkom 30 odsek 1. [25] Čiastočne nahradená článkom 19 odsek 1 písmeno h). [26] Vecne nahradený článkom 16 a článkom 17. [27] Nediferencované rozpočtové prostriedky (ďalej len „NRP“). [28] Nediferencované rozpočtové prostriedky (ďalej len „NRP“). [29] Výdavky, ktoré nespadajú do kapitoly xx 01 príslušnej hlavy xx. [30] Výdavky, ktoré spadajú do článku xx 01 04 hlavy xx. [31] Výdavky, ktoré spadajú do kapitoly xx 01okrem výdavkov podľa článkov xx 01 04 alebo xx 01 05. [32] Pozri body 19 a 24 medziinštitucionálnej dohody. [33] V prípade potreby, t. j. ak akcia trvá dlhšie ako 6 rokov, pridajte ďalšie stĺpce. [34] Ako je uvedené v oddiele 5.3. [35] Náklady, ktoré NIE sú zahrnuté v referenčnej sume. [36] Náklady, ktoré NIE sú zahrnuté v referenčnej sume. [37] Náklady, ktoré sú zahrnuté v referenčnej sume. [38] Uveďte odkaz na konkrétny legislatívny finančný výkaz pre príslušné výkonné agentúry.