[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV | Brusel, 23.1.2008 KOM(2008) 17 v konečnom znení 2008/0014 (COD) Návrh ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o úsilí členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov s cieľom splniť záväzky Spoločenstva týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020 (predložená Komisiou) {KOM(2008) 30 v konečnom znení}{SEK(2008) 85} DÔVODOVÁ SPRÁVA ÚVOD Konečným cieľom Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy, ktorý bol schválený v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 94/69/ES z 15. decembra 1993[1] o uzavretí Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy, je dosiahnuť stabilizáciu koncentrácií skleníkových plynov v atmosfére na úrovni, ktorá zabráni nebezpečnému antropogénnemu zasahovaniu do klimatického systému. Spoločenstvo pri viacerých príležitostiach zdôraznilo, že na splnenie tohto cieľa by globálne zvýšenie priemernej ročnej teploty zemského povrchu nemalo presahovať 2° C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami, čo znamená, že celkové emisie skleníkových plynov by sa mali do roku 2050 znížiť aspoň o 50 % oproti úrovni z roku 1990. Všetky odvetvia hospodárstva by sa mali podieľať na dosiahnutí tohto zníženia emisií. Rozvinuté krajiny by mali naďalej zohrávať vedúcu úlohu, pričom by sa zaviazali spoločne znižovať svoje emisie skleníkových plynov do roku 2020 rádovo od 30 % v porovnaní s rokom 1990. V tejto súvislosti Európska rada na svojom zasadnutí v marci 2007 schválila cieľ EÚ znížiť do roku 2020 emisie skleníkových plynov o 30 % v porovnaní s úrovňou z roku 1990 ako svoj príspevok ku globálnej a komplexnej dohode pre obdobie po roku 2012, za predpokladu, že sa ostatné rozvinuté krajiny zaviažu prispieť primerane podľa svojich povinností a schopností. Európska rada takisto zdôraznila, že EÚ sa zaviazala transformovať Európu na hospodárstvo s vysokou energetickou efektívnosťou a s nízkymi emisiami skleníkových plynov a rozhodla, že do uzatvorenia globálnej a komplexnej dohody na obdobie po roku 2012, a bez toho, aby to malo vplyv na jej pozíciu v medzinárodných rokovaniach, EÚ prijala pevný nezávislý záväzok dosiahnuť do roku 2020 zníženie emisií skleníkových plynov najmenej o 20 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. S cieľom čo najhospodárnejšie dosiahnuť toto 20 % zníženie skleníkových plynov do roku 2020 v porovnaní s úrovňami z roku 1990 bude potrebné vykonať ďalšie stratégie a opatrenia, ktoré umožnia ešte viac obmedziť emisie skleníkových plynov zo zdrojov, na ktoré sa nevzťahuje systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov EÚ (EÚ ETS)[2], na úrovne stanovené v prílohe k tomuto rozhodnutiu. Miera úsilia každého členského štátu prispieť k splneniu záväzku Spoločenstva znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2020 prostredníctvom obmedzenia emisií skleníkových plynov pochádzajúcich zo zdrojov, n ktoré sa nevzťahuje EÚ ETS, by sa mala určiť vo vzťahu k úrovni jeho emisií skleníkových plynov z roku 2005, ktorá predstavuje posledné dostupné overené údaje o emisiách skleníkových plynov. ROZSAH PÔSOBNOSTI: PODIEL NA ZNÍžENÍ EMISIÍ SKLENÍKOVÝCH PLYNOV Z ODVETVÍ, KTORÉ NIE SÚ ZAHRNUTÉ DO EÚ ETS, SO ZAMERANÍM NA DOSIAHNUTIE CELKOVÉHO CIEľA EÚ Toto rozhodnutie určuje príspevok členských štátov k splneniu záväzku Spoločenstva znížiť emisie skleníkových plynov od roku 2013 do roku 2020 pre emisie skleníkových plynov pochádzajúce zo zdrojov, na ktoré sa nevzťahuje smernica 2003/87/ES (zdroje nezahrnuté do EÚ ETS). Stanovuje vyhodnotenie dosiahnutého zníženia emisií vyplývajúceho z vykonávania tohto rozhodnutia. Takisto podporuje flexibilitu pri naplnení tohto úsilia tým, že sa umožňuje použitie certifikovaných znížení emisií vyplývajúcich z projektov čistých rozvojových mechanizmov podľa článku 12 Kjótskeho protokolu a vyplývajúcich z činností v oblasti znižovania emisií v tretích krajinách v rámci uskutočňovania tohto úsilia. Vykonávanie opatrení členskými štátmi na úrovni celej EÚ nezahrnutých do EÚ ETS prispieva k dosiahnutiu cieľa stanoveného pre každý členský štát. VYNAKLADANIE SPOLOčNÉHO ÚSILIA: SPRAVODLIVOSť MEDZI čLENSKÝMI šTÁTMI Úsilie členského štátu v oblasti znižovania emisií by sa malo zakladať na zásade solidarity medzi členskými štátmi a na potrebe udržateľného hospodárskeho rastu v celom Spoločenstve, pri zohľadnení relatívneho HDP na obyvateľa v jednotlivých členských štátoch. Členské štáty, ktoré majú v súčasnosti relatívne nízky HDP na obyvateľa, a teda vysoké očakávania rastu HDP, môžu zvýšiť svoje emisie skleníkových plynov v porovnaní s úrovňou v roku 2005. Tieto cieľové hodnoty však predsa len predstavujú limit pre ich emisie a od týchto členských štátov sa bude vyžadovať, aby prijali opatrenia na obmedzenie rastu svojich emisií. Členské štáty, ktoré majú v súčasnosti relatívne vysoký HDP na obyvateľa, budú musieť svoje emisie skleníkových plynov v porovnaní s rokom 2005 znížiť. Aby sa aj naďalej zaistilo, že každý členský štát spravodlivo prispeje k vykonávaniu nezávislého záväzku Spoločenstva dosiahnuť aspoň 20 % zníženie skleníkových plynov do roku 2020 v porovnaní s úrovňami z roku 1990, nemalo by sa od žiadnej krajiny požadovať, aby znížila svoje emisie do roku 2020 o viac ako 20 % v porovnaní s úrovňami z roku 2005 a žiadna krajina by nemala mať povolené zvýšiť svoje emisie skleníkových plynov v roku 2020 o viac ako 20 % v porovnaní s jej úrovňou z roku 2005. K zníženiam emisií skleníkových plynov by malo dôjsť medzi rokmi 2013 a 2020. Tento návrh povoľuje každému členskému štátu previesť z nasledujúceho roku množstvo rovnajúce sa 2 % limitu emisií skleníkových plynov tohto členského štátu. Takisto sa členskému štátu, ktorého emisie sa nachádzajú pod jeho limitnou hodnotou, povoľuje previesť jeho prebytok zníženia emisií do nasledujúceho roku. POUžITIE KREDITOV Z PROJEKTOV V TRETÍCH KRAJINÁCH Na poskytnutie flexibility členským štátom pri vykonávaní ich záväzkov a na podporu udržateľného rozvoja v tretích krajinách, najmä v rozvojových krajinách, a aby sa poskytla istota investorom, Spoločenstvo by malo naďalej uznávať kredity z projektov na zníženie emisií skleníkových plynov v tretích krajinách, a to aj predtým, ako sa dosiahne budúca medzinárodná dohoda o zmene klímy. Použitie týchto kreditov by malo byť konzistentné s cieľom EÚ zohrávať vedúcu úlohu v oblasti zmeny klímy prostredníctvom výrazného interného zníženia emisií skleníkových plynov, s cieľom vyrobiť 20 % svojej energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2020, podporovať energetická bezpečnosť, inovácie a konkurencieschopnosť EÚ. Členské štáty by mali mať možnosť používať kredity za znižovanie emisií skleníkových plynov z projektov v rámci mechanizmu čistého rozvoja (CDM - Clean Development Mechanism ), ktoré boli vydané na zníženia emisií a ktoré budú dosiahnuté počas obdobia rokov 2008 až 2012 a ktoré sú výsledkom typov projektov, ktoré počas tohto obdobia prijali všetky členské štáty. Členské štáty by takisto mali mať možnosť využívať kredity za znižovanie emisií skleníkových plynov na znižovania emisií v rámci projektov CDM, ktoré budú realizované po tomto období a ktoré vyplývajú z projektov, boli zaregistrované a vykonávané počas obdobia rokov 2008 až 2012, a sú výsledkom typov projektov, ktoré počas tohto obdobia prijali všetky členské štáty. V najmenej rozvinutých krajinách (NRK) sa realizovalo veľmi málo čistých projektov CDM. Spoločenstvo podporuje spravodlivé rozdelenie projektov CDM, vrátane prostredníctvom Komisiou presadzovanej globálnej aliancie proti zmene klímy[3]. Preto je vhodné poskytnúť istotu aj so zreteľom na prijateľnosť kreditov, ktoré boli určené pre projekty, ktoré sa začnú uskutočňovať po období rokov 2008 až 2012 v NRK, a patria medzi typy projektov, ktoré počas obdobia rokov 2008 až 2012 prijali všetky členské štáty. Táto prijateľnosť by mala zostať zachovaná do roku 2020 alebo do uzatvorenia dohody so Spoločenstvom, podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr. Na poskytnutie lepšej flexibility a na podporu udržateľného rozvoja v rozvojových krajinách by bolo potrebné naplánovať používanie ďalších kreditov členskými štátmi pochádzajúcich z veľmi kvalitných projektov prostredníctvom dohôd uzatvorených Spoločenstvom s tretími krajinami. Takého dohody sa môžu uplatňovať na viac ako jednu krajinu. Bez budúcej medzinárodnej dohody o zmene klímy, v ktorej sa určí pridelené množstvo pre rozvinuté krajiny, spoločne vykonávané projekty (SV) nebudú môcť po roku 2012 pokračovať. Kredity za znižovanie emisií skleníkových plynov pochádzajúce z projektov by sa však mohli aj naďalej uznávať prostredníctvom dohôd s tretími krajinami. Je dôležité, aby si členské štáty zachovali možnosť používať kredity CDM, pretože sa tým pomôže zabezpečiť trh pre tieto kredity po roku 2012. S cieľom pomôcť zaistiť tento trh ako aj ďalšie znižovanie emisií skleníkových plynov v rámci EÚ, a tým ďalšie vykonávanie cieľov Spoločenstva v oblasti obnoviteľnej energie, energetickej bezpečnosti, inovácií a konkurencieschopnosti, sa navrhuje povoliť, aby členské štáty až do uzatvorenia ďalšej medzinárodnej dohody o zmene klímy ročne použili kredity z projektov znižovania emisií skleníkových plynov v tretích krajinách až do výšky 3% emisií každého členského štátu zo zdrojov nezahrnutých v ETS v roku 2005. Toto množstvo sa rovná tretine úsilia o zníženie emisií v roku 2020. Každému členskému štátu by sa malo povoliť previesť nevyužitú časť tohto limitu na iný členský štát. ZMENA V PRÍPADE MEDZINÁRODNEJ DOHODY V tejto súvislosti Európska rada schválila cieľ EÚ znížiť do roku 2020 emisie skleníkových plynov o 30 % v porovnaní s úrovňou z roku 1990 ako svoj príspevok ku globálnej a komplexnej dohode pre obdobie po roku 2012, za predpokladu, že ostatné rozvinuté krajiny zaviažu prispieť k porovnateľnému zníženiu emisií a pokiaľ hospodársky vyspelejšie rozvojové krajiny prispejú k tomu úmerne svojím povinnostiam a príslušným schopnostiam. Po uzatvorení budúcej medzinárodnej dohody Spoločenstva o zmene klímy by mali byť emisné limity členských štátov upravené na základe nového záväzku Spoločenstva v oblasti emisií skleníkových plynov stanoveného v tejto dohode. Celkové množstvo dodatočných znížení emisií skleníkových plynov potrebné na dosiahnutie tohto ambicióznejšieho záväzku v oblasti emisií skleníkových plynov by sa malo rozdeliť medzi zdroje, na ktoré sa vzťahuje EÚ ETS, a zdroje mimo EÚ ETS, pričom zdroje, nezahrnuté do EÚ ETS by mali podľa očakávaní prispieť v rovnakej miere k plneniu záväzku znižovať emisie ako prispievajú k záväzku Spoločenstva znížiť svoje emisie aspoň o 20 % do roku 2020. S cieľom zabezpečiť spravodlivé rozdelenie tohto dodatočného úsilia v oblasti znižovania emisií medzi členské štáty pre zdroje nezahrnuté do EÚ ETS každý členský štát prispeje k dodatočnému úsiliu Spoločenstva znížiť emisie pomerne k svojmu podielu na celkových emisiách Spoločenstva zo zdrojov, na ktoré sa nevzťahuje EÚ ETS na rok 2020 na základe nezávislého záväzku Spoločenstva znížiť svoje emisie skleníkových plynov aspoň o 20 %. Takisto by sa mali zvýšiť limity na použitie kreditov pochádzajúcich z projektov v tretích krajinách. Toto zvýšenie by sa malo rovnať polovici dodatočného úsilia v oblasti zníženia emisií vyplývajúceho z medzinárodnej dohody. Po dosiahnutí budúcej medzinárodnej dohody o zmene klímy by členské štáty mali prijímať iba kredity za znižovanie emisií z krajín, ktoré ratifikovali uvedenú dohodu a ktoré podliehajú spoločnému prístupu. DÔSLEDKY ZMENY V ROZSAHU PÔSOBNOSTI EÚ ETS Akékoľvek úpravy v rozsahu EÚ ETS by sa mali zhodovať s úpravami maximálneho množstva emisií zo zdrojov, na ktoré sa vzťahuje toto rozhodnutie. MONITOROVANIE, PODÁVANIE SPRÁV, OVEROVANIE Členské štáty by mali vo svojich výročných správach predkladaných podľa článku 3 rozhodnutia 280/2004/ES vykazovať svoje ročné emisie vyplývajúce z vykonávania článku 3 a použitia kreditov podľa článku 4. Členské štáty predložia takisto aktualizáciu svojho plánovaného pokroku pred 1. júlom 2016. Komisia vyhodnotí v tejto správe predloženej podľa článku 5 ods. 1 rozhodnutia 280/2004/ES, či je pokrok dostatočný na splnenie záväzkov uložených podľa tohto rozhodnutia. V tomto posúdení sa takisto zohľadní pokrok v stratégiách a opatreniach Spoločenstva a informácie poskytnuté členskými štátmi v súlade s článkom 3 a článkom 11 rozhodnutia 280/2004/ES. Toto hodnotenie bude začínajúc rokom 2013 každé dva roky takisto zahŕňať naplánovaný pokrok Spoločenstva a jeho členských štátov pri plnení svojich záväzkov podľa tohto rozhodnutia. Komisia vypracuje hodnotiacu správu o vykonávaní tohto rozhodnutia. Komisia predloží túto správu Európskemu parlamentu a Rade do 31. októbra 2016 spolu s priloženými prípadnými návrhmi. 2008/0014 (COD) Návrh ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o úsilí členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov s cieľom splniť záväzky Spoločenstva týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020 EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä jej článok 175 ods. 1, so zreteľom na návrh Komisie[4], so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[5], so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[6], konajúc v súlade s postupom stanoveným v článku 251 Zmluvy[7], keďže: 1. Konečným cieľom Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy, ktorý bol schválený v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 94/69/ES z 15. decembra 1993[8] o uzavretí Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy, je dosiahnuť stabilizáciu koncentrácií skleníkových plynov v atmosfére na úrovni, ktorá zabráni nebezpečnému antropogénnemu zasahovaniu do klimatického systému. 2. Podľa názoru Spoločenstva, ktorý nedávno vyjadrila Rada pre životné prostredie na svojom zasadnutí 5. novembra 2007 v Bruseli, by na splnenie tohto cieľa globálne zvýšenie priemernej ročnej teploty zemského povrchu nemalo presahovať 2° C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami, čo znamená, že celkové emisie skleníkových plynov by sa mali do roku 2050 znížiť aspoň o 50 % oproti úrovni z roku 1990. Na dosiahnutí tohto zníženia emisií by sa mali podieľať všetky odvetvia hospodárstva. Rozvinuté krajiny by mali naďalej zohrávať vedúcu úlohu, pričom by sa zaviazali spoločne znižovať svoje emisie skleníkových plynov do roku 2020 rádovo od 30 % v porovnaní s rokom 1990. 3. S cieľom splniť tento cieľ Európska rada na svojom zasadnutí 8. a 9. marca 2007 v Bruseli schválila cieľ Spoločenstva znížiť do roku 2020 emisie skleníkových plynov o 30 % v porovnaní s úrovňou z roku 1990 ako svoj príspevok ku globálnej a komplexnej dohode pre obdobie po roku 2012, za predpokladu, že sa ostatné rozvinuté krajiny zaviažu prispieť primerane podľa svojich povinností a schopností. 4. Európska rada takisto zdôraznila, že Spoločenstvo sa zaviazalo transformovať Európu na hospodárstvo s vysokou energetickou efektívnosťou a s nízkymi emisiami skleníkových plynov a rozhodla, že do uzatvorenia globálnej a komplexnej dohody na obdobie po roku 2012, a bez toho, aby to malo vplyv na jej pozíciu v medzinárodných rokovaniach, Spoločenstvo prijalo pevný nezávislý záväzok dosiahnuť do roku 2020 zníženie emisií skleníkových plynov najmenej o 20 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. 5. Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES[9], sa ustanovil systém pre obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve, ktorý sa vzťahuje na určité odvetvia hospodárstva. Aby sa cieľ znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2020 o 20 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 dosiahol čo najhospodárnejšie, na dosiahnutí tohto zníženia emisií by sa mali podieľať všetky odvetvia hospodárstva Členské štáty by preto mali vykonávať ďalšie stratégie a opatrenia v úsilí viac obmedziť emisie skleníkových plynov zo zdrojov, na ktoré sa nevzťahuje smernica 2003/87/ES. 6. Úsilie každého členského štátu by malo byť určené vo vzťahu k úrovni jeho emisií skleníkových plynov z roku 2005, ktorý je posledným rokom, pre ktorý sú dostupné overené údaje o emisiách skleníkových plynov. 7. Úsilie členského štátu v oblasti znižovania emisií by sa malo zakladať na zásade solidarity medzi členskými štátmi a na potrebe udržateľného hospodárskeho rastu v celom Spoločenstve, pri zohľadnení relatívneho HDP na obyvateľa v jednotlivých členských štátoch. Členské štáty, ktoré majú v súčasnosti relatívne nízky HDP na obyvateľa, a teda vysoké očakávania rastu HDP, by mali mať povolené zvýšiť svoje emisie skleníkových plynov v porovnaní s rokom 2005, ale mali obmedziť zvyšovanie týchto emisií skleníkových plynov, aby tým prispeli k celkovému záväzku Spoločenstvu v oblasti znižovania emisií. Členské štáty, ktoré v súčasnosti majú relatívne vysoký HDP na obyvateľa, by mali svoje emisie skleníkových plynov v porovnaní s rokom 2005 znížiť. 8. S cieľom naďalej zaisťovať spravodlivé rozdelenie úsilia medzi členské štáty v oblasti prispievania k vykonávaniu nezávislého záväzku Spoločenstva by žiaden členský štát nemal byť povinný znížiť svoje emisie skleníkových plynov v roku 2020 o viac ako 20 % v porovnaní s úrovňami z roku 2005 a žiaden členský štát by nemal mať povolené zvýšiť svoje emisie skleníkových plynov v roku 2020 o viac ako 20 % oproti úrovni z roku 2005. K zníženiam emisií skleníkových plynov by malo dôjsť medzi rokmi 2013 a 2020, pričom každému členskému štátu sa povoľuje previesť z nasledujúceho roku množstvo rovnajúce sa 2 % emisií skleníkových plynov tohto členského štátu a členskému štátu, ktorého emisie sa nachádzajú pod limitnou hodnotou, previesť jeho prebytok zníženia emisií do nasledujúceho roku. 9. Na poskytnutie flexibility členským štátom pri vykonávaní ich záväzkov a na podporu udržateľného rozvoja v tretích krajinách, najmä v rozvojových krajinách, a aby sa poskytla istota investorom, Spoločenstvo by malo naďalej uznávať určité množstvo kreditov z projektov na zníženie emisií skleníkových plynov v tretích krajinách, a to predtým, ako sa dosiahne budúca medzinárodná dohoda o zmene klímy. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby ich stratégie v oblasti nákupu týchto kreditov podporili spravodlivé zemepisné rozdelenie projektov a aby podporili dosiahnutie budúcej medzinárodnej dohody o zmene klímy. 10. Členské štáty by mali mať možnosť používať kredity za znižovanie emisií skleníkových plynov, ktoré boli vydané na zníženia emisií a ktoré budú dosiahnuté počas obdobia rokov 2008 až 2012 a ktoré sú výsledkom typov projektov, ktoré počas tohto obdobia prijali všetky členské štáty. Členské štáty by takisto mali mať možnosť používať kredity znižovania emisií skleníkových plynov na znižovania, ktoré sa budú realizovať po období rokov 2008 až 2012 a ktoré sú výsledkom projektov, ktoré boli zaregistrované a vykonané počas obdobia rokov 2008 až 2012, a výsledkom typov projektov („kategórie projektu“), ktoré prijali všetky členské štáty počas tohto obdobia. 11. V najmenej rozvinutých krajinách (NRK) sa realizovalo veľmi málo projektov v rámci mechanizmu čistého rozvoja (CDM). Keďže Spoločenstvo podporuje spravodlivé rozdelenie projektov CDM, vrátane prostredníctvom Komisiou vytvorenej globálnej aliancie proti zmene klímy[10] , je vhodné poskytnúť ubezpečenie o prijateľnosti kreditov z projektov, ktoré sa začnú uskutočňovať až po období rokov 2008 až 2012 v najmenej rozvinutých krajinách, patriacich medzi projekty, ktoré prijmú všetky členské štáty Spoločenstva počas obdobia rokov 2008 až 2012. Táto prijateľnosť by mala pokračovať buď do roku 2020, alebo do prijatia dohody so Spoločenstvom, podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr. 12. Na poskytnutie väčšej flexibility a na podporu udržateľného rozvoja v rozvojových krajinách členské štáty by mali mať možnosť používať dodatočné kredity z projektov prostredníctvom dohôd uzatvorených Spoločenstvom s tretími krajinami. Bez budúcej medzinárodnej dohody o zmene klímy, v ktorej sa určí pridelené množstvo pre rozvinuté krajiny, spoločne vykonávané projekty nebudú môcť po roku 2012 pokračovať. Kredity za znižovanie emisií skleníkových plynov pochádzajúce z týchto projektov by sa však mohli aj naďalej uznávať prostredníctvom dohôd s tretími krajinami. 13. Je dôležité, aby si členské štáty zachovali možnosť používať kredity CDM, keďže sa tak pomôže zaistiť trh pre tieto kredity po roku 2012. Aby sa zaistil tento trh a ďalšie znižovanie emisií skleníkových plynov v rámci EÚ, zároveň podporilo vykonávanie cieľov Spoločenstva v oblastiach obnoviteľnej energie, energetickej bezpečnosti, inovácií a konkurencieschopnosti sa navrhuje povoliť, aby členské štáty až do uzatvorenia ďalšej medzinárodnej dohody o zmene klímy ročne použili kredity zo znižovania emisií skleníkových plynov z projektov v tretích krajinách až do výšky 3 % emisií každého členského štátu, na ktoré sa nevzťahuje smernica 2003/87/ES v roku 2005. Toto množstvo sa rovná tretine úsilia o zníženie emisií v roku 2020. Členským štátom by sa malo povoliť previesť nevyužitú časť tohto množstva na iný členský štát. 14. Po dosiahnutí budúcej medzinárodnej dohody o zmene klímy by členské štáty mali prijímať iba kredity za znižovanie emisií z krajín, ktoré ratifikovali uvedenú dohodu a ktoré podliehajú spoločnému prístupu. 15. Pokrok pri vykonávaní záväzkov podľa tohto rozhodnutia by sa mal každoročne hodnotiť na základe správ predkladaných podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 280/2004/ES z 11. februára 2004 o mechanizme sledovania emisií skleníkových plynov v Spoločenstve a uplatňovania Kjótskeho protokolu[11]. Každé dva roky by sa malo uskutočniť posudzovanie plánovaného pokroku a úplné vyhodnotenie vykonávania tohto rozhodnutia by sa malo uskutočniť v roku 2016. 16. Akékoľvek úpravy rozsahu pôsobnosti smernice 2003/87/ES by sa mali zhodovať s úpravami maximálneho množstva emisií podľa zdrojov, na ktoré sa nevzťahuje uvedená smernica. 17. Keď Spoločenstvo uzatvorí medzinárodnú dohodu o zmene klímy, emisné limity členských štátov by sa mali upraviť tak, aby umožňovali dosiahnuť záväzok Spoločenstva znížiť emisie skleníkových plynov stanovené v uvedenej dohode, zohľadňujúc záväzok solidarity medzi členskými štátmi a potrebou udržateľného hospodárskeho rozvoja v celom Spoločenstve. Množstvo kreditov z projektov znižovania emisií skleníkových plynov v tretích krajinách, ktoré môže každý členský štát použiť, by sa mala zvýšiť až do polovice dodatočného úsilia na zníženie emisií zo zdrojov, na ktoré sa nevzťahuje smernica 2003/87/ES. 18. Registre ustanovené v zmysle rozhodnutia 280/2004/ES a centrálny správca menovaný podľa smernice 2003/87/ES by sa mali využívať na presné spracovanie a zúčtovanie všetkých transakcií pri vykonávaní tohto rozhodnutia. 19. Treba prijať opatrenia nevyhnutné na vykonávanie tohto rozhodnutia v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu[12]. Predovšetkým je potrebné udeliť Komisii právomoci, aby po uzatvorení medzinárodnej dohody prijala opatrenia na prispôsobenie emisných limitov členských štátov, ako aj opatrenia na využívanie ďalších typov kreditov z projektov v súlade s uvedenou dohodou, ako aj opatrenia potrebné na kontrolu transakcií podľa tohto rozhodnutia. Keďže tieto opatrenia majú všeobecný rozsah pôsobnosti a sú určené na zmenu a doplnenie menej podstatných prvkov tejto smernice a doplnenie tejto smernice pridaním nových menej podstatných prvkov alebo ich úpravou, mali by sa prijať podľa regulačného postupu s kontrolou stanoveného v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES. 20. Keďže ciele navrhovanej akcie sa nemôžu uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov konajúcich samostatne, a preto sa z dôvodu rozsahu a účinkov navrhovaného opatrenia môžu lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 Zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v tom istom článku nepresahuje toto rozhodnutie rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie uvedeného cieľa, PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE: Článok 1 Predmet úpravy Toto rozhodnutie stanovuje pravidlá, podľa ktorý sa určuje podiel členských štátov na splnení záväzku Spoločenstva znížiť emisie skleníkových plynov od roku 2013 do roku 2020 pre emisie skleníkových plynov pochádzajúce zo zdrojov, na ktoré sa nevzťahuje smernica 2003/87/ES a pre ich vyhodnocovanie. Článok 2 Vymedzenie pojmov Na účel tohto rozhodnutia sa uplatňujú vymedzenia pojmov uvedené v článku 3 smernice č. 2003/87/ES. Okrem toho výraz „emisie skleníkových plynov“ znamená emisie oxidu uhličitého (CO2), metánu (CH4), oxidu dusného (N2O), hydrofluórovaných uhľovodíkov (HFC), perfluórovaných uhľovodíkov (PFC) a fluoridu sírového (SF6) zo zdrojov vyjadrených ekvivalentom oxidu uhličitého, ako je stanovené podľa smernice 2003/87/ES. Článok 3 Úrovne emisií na obdobie rokov 2013 až 2020 21. Až do doby, keď Spoločenstvo uzavrie budúcu dohodu o zmene klímy, ktorá povedie k zníženiam emisií, ktoré presahujú zníženia požadované podľa tohto článku, každý členský štát obmedzí do roku 2020 svoje emisie skleníkových plynov zo zdrojov, na ktoré sa nevzťahuje smernica 2003/87/ES, o percentuálny podiel, ktorý je pre daný členský štát stanovený v prílohe k tomuto rozhodnutiu vzhľadom na jeho emisie v roku 2005. 22. S výhradou odseku 3 a článku 4 zaistí každý členský štát, že jeho celkové emisie skleníkových plynov v roku 2013 zo zdrojov, na ktoré sa nevzťahuje smernica 2003/87/ES, nepresahujú priemerné ročné emisie skleníkových plynov uvedeného členského štátu z uvedených zdrojov v priebehu rokov 2008, 2009 a 2010, ktoré sú vykázané a overené podľa smernice 2003/87/ES a rozhodnutia 280/2004/ES S výhradou odseku 3 a článku 4 každý členský štát každoročne lineárne obmedzí uvedené emisie skleníkových plynov, aby zaistil, že uvedené emisie v roku 2020 nepresiahnu maximálnu úroveň, ktorá je pre členský štát uvedená v prílohe. 23. V období rokov 2013 až 2019 smie každý členský štát previesť z nasledujúceho roku množstvo rovnajúce sa 2 % emisií skleníkových plynov tohto členského štátu v odseku 2. Ak sa emisie členského štátu nachádzajú pod hornou hranicou uvedenou v odseku 2, smie členský štát previesť svoj prebytok zníženia emisií do nasledujúceho roku. Článok 4 Použitie kreditov z projektových činností 24. Až do nadobudnutia platnosti budúcej medzinárodnej dohody o zmene klímy môžu členské štáty používať nasledujúce kredity za znižovanie emisií skleníkových plynov pri vykonávaní svojich povinností podľa článku 3: a) Certifikované zníženia emisií (CER) a jednotky zníženia emisií (ERU) vydané v súvislosti so zníženiami emisií do 31. decembra 2012 z typových projektov, ktoré prijali všetky členské štáty podľa smernice 2003/87/ES počas obdobia rokov 2008 až 2012. b) CER vydané v súvislosti so zníženiami emisií od 1. januára 2013 z projektov, ktoré boli zaregistrované počas obdobia rokov 2008 až 2012 a typový projekt prijali všetky členské štáty podľa smernice 2003/87/ES počas obdobia rokov 2008 až 2012. c) CER vydané v súlade so zníženiami emisií dosiahnutými v projektoch vykonaných v najmenej rozvinutých krajinách, kde typový projekt bol prijatý všetkými členskými štátmi podľa smernice 2003/87/ES počas obdobia rokov 2008 až 2012, až do ratifikácie dohody so Spoločenstvom alebo až do roku 2020, podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr. Členské štáty musia zaistiť, že ich opatreniami v oblasti nákupu týchto kreditov sa posilní spravodlivé geografické rozdelenie projektov a posilní sa dosiahnutie medzinárodnej dohody o zmene klímy. 25. Popri odseku 1 a v prípade, že uzatvorenie medzinárodnej dohody o zmene klímy sa oneskorí, členské štáty môžu pri vykonávaní svojich povinností podľa článku 3 použiť ďalšie kredity za znižovanie emisií skleníkových plynov z projektov alebo iných činností znižujúcich emisie v súlade s dohodami uvedenými v článku 11a ods. 5 smernice 2003/87/ES. 26. Po dosiahnutí budúcej medzinárodnej dohody o zmene klímy môžu členské štáty používať len CER z tretích krajín, ktoré túto dohodu ratifikovali. 27. Ročné použitie kreditov každým členským štátom podľa odsekov 1, 2 a 3 nemôže presiahnuť celkové množstvo rovnajúce sa 3 % emisií skleníkových plynov uvedeného členského štátu, na ktoré sa nevzťahuje smernica 2003/87/ES v roku 2005. Každý členský štát môže preniesť nevyužitú časť tohto množstva na iný členský štát. Článok 5 Vyhodnotenie pokroku vo vykonávaní záväzkov 28. Členské štáty vo svojich výročných správach predkladaných v súlade s článkom 3 rozhodnutia 280/2004/ES vykazujú svoje ročné emisie vyplývajúce z vykonávania článku 3 a využívania kreditov v súlade s článkom 4. 29. Komisia vyhodnotí v tejto správe predloženej podľa článku 5 ods. 1 rozhodnutia 280/2004/ES, či je pokrok dostatočný na splnenie záväzkov podľa tohto rozhodnutia. Pri tomto vyhodnotení takisto zohľadní pokrok v stratégiách a opatreniach Spoločenstva a informáciách poskytnutých členskými štátmi v súlade s článkom 3 a článkom 5 rozhodnutia 280/2004/ES. Každé dva roky, začínajúc emisiami vykázanými za rok 2013, zahrnie toto vyhodnotenie takisto naplánovaný pokrok Spoločenstva a jeho členských štátov v plnení svojich záväzkov podľa tohto rozhodnutia. Členské štáty predložia aktualizáciu svojho naplánovaného pokroku pred 1. júlom 2016. Článok 6 Úpravy platné po uzatvorení budúcej medzinárodnej dohody o zmene klímy 30. Odseky 2, 3 a 4 platia potom, čo Spoločenstvo uzatvorí medzinárodnú dohodu o zmene klímy vedúcu k povinným zníženiam presahujúcim limity podľa článku 3. 31. Od roku nasledujúcom po uzatvorení dohody, na ktorú sa odkazuje v odseku 1, emisie skleníkových plynov Spoločenstva zo zdrojov, na ktoré sa nevzťahuje smernica 2003/87/ES, sa v roku 2020 ďalej znížia podľa článku 3 ods. 1 o množstvo rovnajúce sa celkovému ďalšiemu zníženiu emisií skleníkových plynov Spoločenstva zo všetkých zdrojov, ku ktorým medzinárodná dohoda zaväzuje Spoločenstvo, vynásobené podielom celkových znížení emisií skleníkových plynov Spoločenstva pre rok 2020, na ktorých sa podieľajú členské štáty prostredníctvom znížení emisií skleníkových plynov zo zdrojov, na ktoré sa nevzťahuje smernica 2003/87/ES podľa článku 3. 32. Každý členský štát prispeje k ďalšiemu úsiliu Spoločenstva o zníženie emisií pomerne k svojmu podielu na celkových emisiách Spoločenstva zo zdrojov, na ktoré sa nevzťahuje smernica 2003/87/ES pre rok 2020 podľa článku 3. Komisia zmení a doplní prílohu, aby prispôsobila emisné limity v súlade s prvým odsekom. Toto opatrenie navrhnuté na účely zmeny a doplnenia iných ako podstatných prvkov tohto rozhodnutia sa prijíma v súlade s regulačným postupom s kontrolou podľa článku 9 ods. 2. 33. Členské štáty môžu zvýšiť používanie kreditov zo zníženia emisií skleníkových plynov, na ktoré odkazuje článok 4 ods. 4, z tretích krajín, ktoré ratifikovali dohodu, na ktorú sa odkazuje v ods. 1, a v súlade s odsekom 5, až do polovice ďalšieho zníženia, ktoré sa uskutoční v súlade s odsekom 2. Každý členský štát môže preniesť nevyužitú časť tohto množstva na iný členský štát. 34. Komisia príjme opatrenia, ktorými umožní členským štátom používať ďalšie druhy projektových kreditov alebo prípadne používať iné mechanizmy vytvorené v rámci medzinárodnej dohody. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 9 ods. 2. Článok 7 Rozšírenia rozsahu pôsobnosti smernice 2003/87/ES Maximálne množstvo emisií podľa článku 3 tohto rozhodnutia sa musí upraviť v súlade s množstvom emisných kvót skleníkových plynov vydaných podľa článku 11 nariadenia 2003/87/ES, ktoré vyplývajú zo zmeny zdrojov, na ktoré sa smernica vzťahuje na základe konečného schválenia Komisiou týkajúceho sa národných plánov prideľovania kvót na obdobie 2008 až 2012 podľa smernice 2003/87/ES. Komisia uverejní údaje vyplývajúce z tejto úpravy. Článok 8 Registre a centrálny správca 35. Registre členských štátov zriadené podľa článku 6 rozhodnutia 280/2004/ES musia zaistiť presné zúčtovanie transakcií podľa tohto rozhodnutia. Tieto informácie sa sprístupnia verejnosti. 36. Centrálny správca menovaný podľa článku 20 smernice 2003/87/ES vykonáva prostredníctvom svojho nezávislého protokolu transakcií automatizovanú kontrolu každej transakcie podľa tohto rozhodnutia a v prípade potreby transakcie zastaví, aby bolo zaistené, že nedochádza k nezrovnalostiam. Tieto informácie sa sprístupnia verejnosti. 37. Komisia prijme opatrenia potrebné na vykonávanie odsekov 1 a 2. Opatrenia navrhnuté na účely zmeny a doplnenia nepodstatných prvkov tohto rozhodnutia jeho doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 9 ods. 2. Článok 9 Výbor 38. Komisii pomáha výbor zriadený podľa článku 9 rozhodnutia 280/2004/EHS. 39. Pri odkazoch na tento odsek sa uplatňujú články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenie jeho článku 8. Článok 10 Správa Komisia vypracuje hodnotiacu správu o vykonávaní tohto rozhodnutia. Komisia predloží túto správu Európskemu parlamentu a Rade do 31. októbra 2016 spolu s priloženými prípadnými návrhmi. Článok 11 Nadobudnutie účinnosti Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie . Článok 12 Toto rozhodnutie je určené členským štátom. V Bruseli [...] Za Európsky parlament Za Radu predseda predseda PRÍLOHA EMISIE SKLENÍKOVÝCH PLYNOV ČLENSKÝCH ŠTÁTOV PODĽA ČLÁNKU 3 Emisné limity skleníkových plynov členských štátov do roku 2020 v porovnaní s úrovňami emisií skleníkových plynov v roku 2005 zo zdrojov, na ktoré sa nevzťahuje smernica 2003/87/ES | Emisie skleníkových plynov členských štátov v roku 2020 vyplývajúce z vykonávania článku 3 (v miliónoch ton ekvivalentu CO2) | Belgicko | -15% | 70954356 | Bulharsko | 20% | 35161279 | Česká republika | 9% | 68739717 | Dánsko | -20% | 29868050 | Nemecko | -14% | 438917769 | Estónsko | 11% | 8886125 | Írsko | -20% | 37916451 | Grécko | -4% | 64052250 | Španielsko | -10% | 219018864 | Francúzsko | -14% | 354448112 | Taliansko | -13% | 305319498 | Cyprus | -5% | 4633210 | Lotyšsko | 17% | 9386920 | Litva | 15% | 18429024 | Luxembursko | -20% | 8522041 | Maďarsko | 10% | 58024562 | Malta | 5% | 1532621 | Holandsko | -16% | 107302767 | Rakúsko | -16% | 49842602 | Poľsko | 14% | 216592037 | Portugalsko | 1% | 48417146 | Rumunsko | 19% | 98477458 | Slovinsko | 4% | 12135860 | Slovensko | 13% | 23553300 | Fínsko | -16% | 29742510 | Švédsko | -17% | 37266379 | Spojené kráľovstvo | -16% | 310387829 | LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ 1. NÁZOV NÁVRHU: Návrh na ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o úsilí členských štátov znížiť svoje emisie skleníkových plynov s cieľom splniť záväzky Spoločenstva týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020 2. RÁMEC ABM / ABB Príslušné oblasti politiky a súvisiace činnosti: Oblasť politiky: 07 Životné prostredie Činnosť ABB Kód 0703: Implementácia politiky a právnych predpisov Spoločenstva v oblasti životného prostredia 3. ROZPOČTOVÉ POLOŽKY 3.1. Rozpočtové položky [prevádzkové položky a súvisiace položky technickej a administratívnej pomoci (predtým položky BA)] vrátane ich názvov: Článok 07 03 07 - LIFE+ (Finančný nástroj pre životné prostredie — od 2007 do 2013) 3.2. Trvanie akcie a finančného vplyvu: Požadované rozpočtové prostriedky na roky 2009 – 2013 budú pokryté zo zdrojov, ktoré už boli naplánované pre program LIFE+. V období 2009-2013 budú potrebné rozpočtové prostriedky pokrývané prostriedkami, ktoré sú už zahrnuté v programe LIFE+. Keďže revidované právne predpisy nadobudnú účinnosť od roku 2013 a neexistuje konečný dátum akcie, návrh bude mať naďalej vplyv na rozpočet EÚ takisto po tomto dátume, prinajmenšom v súvislosti s monitorovaním a vyhodnocovaním vykonávania záväzkov členskými štátmi (článok 5) a pravidelnej aktualizácie a údržbe nezávislého protokolu transakcie systému (článok 8). Akékoľvek ďalšie zdroje potrebné na monitorovanie a vyhodnocovanie vykonávania záväzkov podľa článku 10 budú plánované v kontexte budúcej revízie rozhodnutia 280/2004/ES týkajúceho sa mechanizmu monitorovania emisií skleníkových plynov Spoločenstva a na vykonávanie Kjótskeho protokolu. Odhad finančných vplyvov uvedených v tomto legislatívnom finančnom výkaze sa takisto vzťahuje na vplyvy potrebné na prispôsobenie nezávislého protokolu transakcií s cieľom umožniť vykonať plánované úlohy uvedené v článku 8 a potom ich aktualizovať a udržiavať. 3.3. Rozpočtové charakteristiky (v prípade potreby pridajte riadky): Rozpočtová položka | Druh výdavkov | Nové | Príspevok EZVO | Príspevky kandidátskych krajín | Výdavková kapitola vo finančnom výkaze | 07 03 07 | Nepovinné | dif. | NIE | NIE | NIE | Č. 2 | 4. ZHRNUTIE ZDROJOV 4.1. Finančné zdroje 4.1.1. Zhrnutie viazaných rozpočtových prostriedkov (VRP) a platobných rozpočtových prostriedkov (PRP) v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) Druh výdavkov | Oddiel č. | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | 2014 a nasl | Spolu | Prevádzkové výdavky[13] | Viazané rozpočtové prostriedky (VRP) | 8.1. | a | 0,750 | 0,750 | Platobné rozpočtové prostriedky (PRP) | b | 0,225 | 0,525 | 0,750 | Administratívne výdavky zahrnuté v referenčnej sume[14] | Technická a administratívna pomoc (NRP) | 8.2.4. | c | 0,000 | 0,000 | 0,000 | 0,000 | 0,000 | 0,000 | 0,000 | CELKOVÁ REFERENČNÁ SUMA | Viazané rozpočtové prostriedky | a+c | 0,000 | 0,750 | 0,000 | 0,000 | 0,000 | 0,000 | 0,750 | Platobné rozpočtové prostriedky (PRP) | b+c | 0,000 | 0,225 | 0,000 | 0,525 | 0,000 | 0,000 | 0,750 | Administratívne výdavky nezahrnuté v referenčnej sume[15] | Ľudské zdroje a súvisiace výdavky (NRP) | 8.2.5. | d | 0,059 | 0,059 | 0,059 | 0,059 | 0,059 | 0,059 | 0,351 | Administratívne náklady nezahrnuté v referenčnej sume (NRP) okrem nákladov na ľudské zdroje a súvisiacich nákladov | 8.2.6. | e | 0,100 | 0,100 | 0,100 | 0,300 | Celkové orientačné náklady na akciu | Celkové orientačné finančné náklady na činnosť | a+c+d+e | 0,059 | 0,809 | 0,059 | 0,159 | 0,159 | 0,159 | 1,401 | PRP vrátane nákladov na ľudské zdroje SPOLU | b+c+d+e | 0,059 | 0,284 | 0,059 | 0,684 | 0,159 | 0,159 | 1,401 | Údaje o spolufinancovaní Ak návrh predpokladá spolufinancovanie zo strany členských štátov alebo iných subjektov (uveďte ktorých), odhadovanú výšku spolufinancovania je potrebné uviesť v nasledujúcej tabuľke (ak sa predpokladá spolufinancovanie zo strany viacerých subjektov, pridajte ďalšie riadky): v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) Subjekt podieľajúci sa na spolufinancovaní | Rok n | n+1 | n+2 | n+3 | n+4 | n+5 a nasl. | Spolu | …………………… | f | 0,000 | 0,000 | 0,000 | 0,000 | 0,000 | 0,000 | 0,000 | VRP vrátane spolufinancovania SPOLU | a+c+d+e+f | 4.1.2. Zlučiteľnosť s finančným plánovaním X Návrh je zlučiteľný s platným finančným plánovaním. ( Návrh si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušnej výdavkovej kapitoly vo finančnom výhľade. ( Návrh si môže vyžadovať uplatnenie ustanovení medziinštitucionálnej dohody[16] (t. j. nástroj flexibility alebo revíziu finančného výhľadu). 4.1.3. Finančný vplyv na príjmy X Návrh nemá finančný vplyv na príjmy. ( Návrh má finančný vplyv na príjmy, a to s týmto účinkom: Poznámky: Všetky podrobnosti a pripomienky týkajúce sa spôsobu výpočtu vplyvu na príjmy je potrebné uviesť v samostatnej prílohe. v mil. EUR (zaokrúhlené na 1 desatinné miesto) Pred akciou [Rok n-1] | Stav po akcii | Počet ľudských zdrojov spolu | 0,5 A*/AD | 0,5 A*/AD | 0,5 A*/AD | 0,5 A*/AD | 0,5 A*/AD | 0,5 A*/AD | 5. CHARAKTERISTIKY A CIELE 5.1. Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte Navrhované rozhodnutie vo svojom článku 8 predpokladá, že centrálny správca menovaný podľa článku 20 smernice 2003/87/ES prostredníctvom svojho nezávislého protokolu transakcií vykonáva automatizovanú kontrolu každej transakcie vykonávanej podľa tohto rozhodnutia a v prípade potreby zastaví transakcie, aby nedochádzalo k nezrovnalostiam. Tieto informácie sa sprístupnia verejnosti. Súčasný nezávislý protokol transakcií Spoločenstva kontroluje, či sú transakcie v registri konzistentné s právnymi predpismi Spoločenstva. Kontroly Kjótskych kritérií sa vykonávajú prostredníctvom nezávislého protokolu transakcie Spojených národov. V prípade neexistencie medzinárodnej dohody pre obdobie po roku 2012 bude nezávislý protokol transakcie musieť byť schopný skontrolovať súlad transakcií so všetkými kritériami Spoločenstva, ktoré sú uvedené v tomto rozhodnutí, a splnenie všetkých kritérií, ktoré môžu byť zavedené v zmysle medzinárodnej dohody. 5.2. Pridaná hodnota v prípade zapojenia Spoločenstva, zlučiteľnosť návrhu s inými finančnými nástrojmi a možná synergia S cieľom zabezpečiť existenciu systému na úrovni EÚ na kontrolu nezrovnalostí všetkých transakcií podľa kritérií uvedených v tomto rozhodnutí. Navrhované rozhodnutie napríklad poskytuje flexibilitu v transakciách medzi emisnými kreditmi členských štátov z projektových činností v tretích krajinách. Prevádzkové výdavky sú plánované v časti rozpočtu LIFE+ a podliehajú centralizovanému priamemu riadeniu. 5.3. Ciele, očakávané výsledky a súvisiace ukazovatele návrhu v kontexte rámca ABM CIEĽ Cieľom je zaistiť, aby Spoločenstvo mohlo zabezpečiť, že všetky transakcie podľa navrhovaného rozhodnutia budú skontrolované z hľadiska nezrovnalostí, aby sa zabezpečil ich súlad s kritériami stanovenými v rozhodnutí, ako aj s akýmikoľvek kritériami, ktoré môžu byť zavedené novou medzinárodnou dohodou o zmene klímy. OČAKÁVANÉ VÝSLEDKY Aktualizácia nezávislého protokolu transakcie Spoločenstva udržiavaného centrálnym správcom uvedená v článku 20 smernice 2003/87/ES, aby sa umožnila kontrola nezrovnalostí všetkých transakcií podľa navrhovaného rozhodnutia a akékoľvek kritériá zavedeného podľa novej medzinárodnej zmluvy o zmene klímy. Tento systém bude musieť byť plne automatizovaný a bude musieť zabezpečiť, aby bolo možné sprístupniť príslušné informácie verejnosti. 5.4. Spôsob implementácie (orientačný) X Centralizované hospodárenie X priamo na úrovni Komisie ( nepriamo delegovaním právomocí na: ( výkonné agentúry ( subjekty zriadené Spoločenstvami podľa článku 185 nariadenia o rozpočtových pravidlách ( vnútroštátne verejné subjekty/subjekty poverené poskytovaním služieb vo verejnom záujme ( Zdieľané alebo decentralizované hospodárenie ( s členskými štátmi ( s tretími krajinami ( Spoločné hospodárenie s medzinárodnými organizáciami (bližšie uveďte) Relevantné pripomienky: 6. MONITOROVANIE A HODNOTENIE 6.1. Systém monitorovania Zmluvy podpísané Komisiou na účely vykonávania smernice musia ustanovovať dozor a finančnú kontrolu Komisie (alebo oprávneného zástupcu) a audity Dvorom audítorov, v prípade potreby na mieste. 6.2. Hodnotenie 6.2.1. Hodnotenie ex-ante Pozri hodnotenie vplyvu priložené k tomuto návrhu. Hospodárske, sociálne, zdravotné a environmentálne vplyvy navrhovaných opatrení boli posúdené. 6.2.2. Opatrenia prijaté po strednodobom hodnotení/hodnotení ex-post (znalosti získané z podobných predchádzajúcich skúseností) Navrhovaná zmena nezávislého protokolu transakcie zohľadňuje poznatky získané z prevádzky tohto systému v období rokov 2005 až 2007. 6.2.3. Podmienky a pravidelnosť budúcich hodnotení Napredovanie práce na vykonávaní tohto návrhu a vhodnosti pridelených zdrojov sa každoročne vyhodnotí v súvislosti s plánom riadenia. 7. opatrenia proti podvodom Interné kontrolné normy č. 14, 15, 16, 18, 19, 20 a 21 a zásady stanovené v nariadení Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o finančnom nariadení uplatniteľnom na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev sa budú uplatňovať v plnom rozsahu. 8. PODROBNOSTI O ZDROJOCH 8.1. Ciele návrhu z hľadiska ich finančných nákladov viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | 2014+ | Úradníci alebo dočasní zamestnanci[18] (XX 01 01) | A*/AD | 0,5 | 0,5 | 0,5 | 0,5 | 0,5 | 0,5 | B*, C*/AST | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | Zamestnanci financovaní[19] podľa článku XX 01 02 | Iní zamestnanci[20] financovaní podľa článku XX 01 04/05 | SPOLU | 0,5 | 0,5 | 0,5 | 0,5 | 0,5 | 0,5 | 8.2.2. Popis úloh vyplývajúcich z akcie - Pre emisie, na ktoré sa nevzťahujú EÚ ETS v nezávislom protokole transakcií podľa ustanovení článku 20 smernice 2003/87/ES sledovať zriadenie a udržiavanie registra pre celé Spoločenstvo 8.2.3. Pôvod ľudských zdrojov (štatutárny) ( Pracovné miesta pridelené v súčasnosti na riadenie programu, ktoré sa majú nahradiť alebo predĺžiť. ( Pracovné miesta predbežne pridelené v rámci plnenia RPS/PNR (ročnej politickej stratégie/predbežného návrhu rozpočtu) na rok n. X Pracovné miesta požadované v ďalšom postupe RPS/PNR. ( Pracovné miesta preobsadzované zo zdrojov existujúcich v príslušnom riadiacom útvare (vnútorná reorganizácia). ( Pracovné miesta požadované na rok n, ale neplánované v rámci RPS/PNR daného roku 8.2.4. Ďalšie administratívne výdavky zahrnuté v referenčnej sume (XX 01 04/05 - Výdavky na administratívne riadenie) v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) Rozpočtová položka (číslo a názov) | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | 2014 a nasl. | SPOLU | Iná technická a administratívna pomoc | - intra muros | - extra muros | Technická a administratívna pomoc spolu | 8.2.5. Finančné náklady na ľudské zdroje a súvisiace náklady ne zahrnuté v referenčnej sume v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) Druh ľudských zdrojov | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | 2014 a nasl. | Úradníci a dočasní zamestnanci (XX 01 01) | 0,059 | 0,059 | 0,059 | 0,059 | 0,059 | 0,059 | Zamestnanci financovaní podľa článku XX 01 02 (pomocní zamestnanci, vyslaní národní experti, zmluvní zamestnanci atď.) (uveďte rozpočtovú položku) | Náklady na ľudské zdroje a súvisiace náklady spolu (nezahrnuté v referenčnej sume) spolu | 0,059 | 0,059 | 0,059 | 0,059 | 0,059 | 0,059 | Výpočet – Úradníci a dočasní zamestnanci | Štandardný plat úradníka v triede 1A*/AD, ako je uvedené v bode 8.2.1, je 0,117 mil. EUR | Výpočet – Zamestnanci financovaní z položky XX 01 02 | neuvádza sa | 8.2.6. Ostatné administratívne výdavky nezahrnuté v referenčnej sume v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | 2014 a nasl. | SPOLU | XX 01 02 11 01 – Služobné cesty | XX 01 02 11 02 – Zasadnutia a konferencie | XX 01 02 11 03 – Výbory[22] | XX 01 02 11 04 – Štúdie a konzultácie | XX 01 02 11 05 – Informačné systémy | 2 Ostatné výdavky na riadenie (XX 01 02 11) spolu | 3 Ostatné výdavky administratívneho charakteru XX.010301 (Vybavenie dátového centra, služby a prevádzkové výdavky dátového centra). | 0,100 | 0,100 | 0,100 | 0,300 | Administratívne náklady (NEZAHRNUTÉ v referenčnej sume) okrem nákladov na ľudské zdroje a súvisiacich nákladov spolu | 0,100 | 0,100 | 0,100 | 0,300 | Výpočet – Ostatné administratívne výdavky nezahrnuté v referenčnej sume | Hosťovanie informačnotechnologického systému v dátovom centre: 100 000 EUR na rok od roku 2012. Náklady zahrnuté v tejto sume sa týkajú hosťovania CITL / registra Spoločenstva Komisiou, ako aj nákupu a údržby informačnotechnologických zariadení a komunikačných nástrojov, ktoré sú potrebné na plné fungovanie systému. Náklady týkajúce sa rozvoja a údržby systému sa pokrývajú prostriedkami z rozpočtového riadku 07 03 07 (LIFE+) – pozri oddiel 8.1 | Potreby týkajúce sa ľudských a administratívnych zdrojov sa pokryjú z prostriedkov pridelených riadiacemu generálnemu riaditeľstvu v rámci ročného procesu prideľovania. [1] Ú. v. ES L 33, 7.2.1994, s. 11. [2] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003, ktorou sa vytvára program obchodovania s pridelenými množstvami emisií skleníkových plynov v rámci spoločenstva, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES, Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32. Smernica zmenená a doplnená Smernicou 2004/101/ES (Ú. v. ES L 338, 13.11.2004, s. 18). [3] Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu - Vytvorenie globálnej aliancie proti zmene klímy medzi Európskou úniou a chudobnými rozvojovými krajinami, ktoré sú najviac ohrozené zmenou klímy, KOM(2007) 540 v konečnom znení, 18.9.2007. [4] Ú. v. EÚ C , , s. . [5] Ú. v. EÚ C , , s. . [6] Ú. v. EÚ C , , s. . [7] Ú. v. EÚ C , , s. . [8] Ú. v. ES L 33, 7.2.1994, s. 11. [9] Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32. Smernica zmenená a doplnená Smernicou 2004/101/ES (Ú. v. ES L 338, 13.11.2004, s. 18). [10] Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu - Vytvorenie globálnej aliancie proti zmene klímy medzi Európskou úniou a chudobnými rozvojovými krajinami, ktoré sú najviac ohrozené zmenou klímy, KOM(2007) 540 v konečnom znení, 18.9.2007. [11] Ú. v. EÚ L 49, 19.2.2004, s. 1. [12] Ú. v. EÚ L 184, 17.7.1999, s. 23. [13] Výdavky, ktoré nespadajú do kapitoly xx 01 príslušnej hlavy xx. [14] Výdavky, ktoré spadajú do článku xx 01 04 hlavy xx. [15] Výdavky, ktoré spadajú do kapitoly xx 01okrem výdavkov podľa článkov xx 01 04 alebo xx 01 05. [16] Pozri body 19 a 24 medziinštitucionálnej dohody. [17] V prípade potreby, t. j. ak akcia trvá dlhšie ako 6 rokov, pridajte ďalšie stĺpce. [18] Tieto náklady NIE sú zahrnuté v referenčnej sume. [19] Tieto náklady NIE sú zahrnuté v referenčnej sume. [20] Tieto náklady sú zahrnuté v referenčnej sume. [21] Uveďte odkaz na konkrétny legislatívny finančný výkaz pre príslušné výkonné agentúry. [22] Uveďte druh výboru a skupinu, ku ktorej patrí.