23.2.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 45/17


Klamlivé adresárové spoločnosti

P6_TA(2008)0608

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. decembra 2008 o klamlivých adresárových spoločnostiach (petície č. 0045/2006, 1476/2006, 0079/2003, 0819/2003, 1010/2005, 0052/2007, 0306/2007, 0444/2007, 0562/2007 a iné) (2008/2126(INI))

(2010/C 45 E/04)

Európsky parlament,

so zreteľom na petície č. 0045/2006, 1476/2006, 0079/2003, 0819/2003, 1010/2005, 0052/2007, 0306/2007, 0444/2007, 0562/2007 a iné,

so zreteľom na predchádzajúce rokovania Výboru pre petície o petícii č. 0045/2006 a ďalších,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/114/ES z 12. decembra 2006 o klamlivej a porovnávacej reklame (kodifikované znenie) (1),

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu (smernica o nekalých obchodných praktikách) (2),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa (nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa) (3),

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 98/27/ES z 19. mája 1998 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov (4),

so zreteľom na štúdiu s názvom Klamlivé praktiky adresárových spoločností v kontexte súčasných a budúcich právnych predpisov o vnútornom trhu zameraných na ochranu spotrebiteľa a MSP (IP/A/IMCO/FWC/2006-058/LOT4/C1/SC6), ktorú nechal vypracovať Výbor Európskeho parlamentu pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa,

so zreteľom na článok 192 ods. 1 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre petície a stanovisko Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A6-0446/2008),

A.

keďže Európskemu parlamentu bolo doručených viac ako 400 petícií od malých podnikov (čo odráža len zlomok ich počtu), ktoré tvrdia, že sa stali obeťou klamlivej reklamy adresárových spoločností, čo u nich následne vyvolalo psychický stres, pocity viny, poníženia a frustrácie a prinieslo im finančné straty,

B.

keďže tieto sťažnosti svedčia o rozšírenej a koordinovanej klamlivej obchodnej činnosti niektorých adresárových spoločností ovplyvňujúcej tisíce podnikov organizovaných na cezhraničnom základe, a preto sa táto činnosť vyskytuje v dvoch alebo viacerých členských štátoch v EÚ a za jej hranicami a pre tieto podniky má významné finančné dôsledky; a keďže neexistuje administratívny mechanizmus ani právny nástroj, ktorý by umožnil vnútroštátnym orgánom na vymáhanie práva účinne a efektívne spolupracovať na cezhraničnej úrovni,

C.

keďže klamlivý charakter týchto praktík je ešte zjavnejší, ak sa uskutočňujú elektronickou cestou a šíria sa prostredníctvom internetu (pozri petíciu č. 0079/2003),

D.

keďže obchodné praktiky, ktoré sú predmetom sťažností, zvyčajne pozostávajú z kontaktovania podniku adresárovou spoločnosťou, obvykle poštou, ktorá požiada podnik o vyplnenie alebo aktualizáciu názvu firmy a kontaktných informácií, pričom vyvolá u podniku nesprávny dojem, že jeho uvedenie v adresári podnikov je bezplatné; keďže signatári neskôr zistia, že v skutočnosti neúmyselne podpísali zmluvu, ktorá je obvykle platná minimálne tri roky, podľa ktorej budú ich údaje uverejnené v adresári podnikov za ročný poplatok napríklad 1 000 EUR,

E.

keďže formuláre používané pri týchto postupoch sú obvykle nejednoznačné a ťažko zrozumiteľné, pričom vyvolávajú klamlivý dojem, že ide o bezplatné uvedenie v adresári podnikov, ale v skutočnosti sú podniky chytené do pasce zmlúv o poskytovaní reklamy v adresároch podnikov, o ktoré nemali záujem,

F.

keďže neexistujú osobitné právne predpisy EÚ ani právne predpisy členských štátov týkajúce sa adresárových spoločností a ich obchodných vzťahov k podnikom a keďže rozhodnutie o zavedení komplexnejších a prísnejších právnych predpisov sa ponecháva na členské štáty,

G.

keďže smernica 2006/114/ES sa uplatňuje aj na transakcie medzi podnikmi a za klamlivú reklamu považuje „akúkoľvek reklamu, ktorá akýmkoľvek spôsobom, vrátane predvedenia, zavádza alebo pravdepodobne môže zavádzať osoby, ktorým je určená alebo ktoré zasiahne, a ktorá pre svoj klamlivý charakter pravdepodobne ovplyvní ich hospodárske správanie, alebo ktorá z týchto dôvodov poškodí alebo môže poškodiť iného súťažiteľa“; keďže však rôzne výklady toho, čo sa označuje pojmom „klamlivý“, často predstavujú hlavný praktický problém v boji proti takýmto praktikám adresárových spoločností v obchodnom styku s inými podnikmi,

H.

keďže smernica 2005/29/ES zakazuje praktiky zahrnutia „do reklamného materiálu faktúry alebo obdobného dokumentu, ktorý požaduje zaplatenie sumy a ktorý vzbudzuje u spotrebiteľa dojem, že si už objednal predávané produkty, pričom tomu tak nie je“; keďže sa však táto smernica neuplatňuje na klamlivé praktiky medzi podnikmi, vo svojej súčasnej podobe nie je pre signatárov petície pomocou; keďže však táto smernica nevylučuje systém vnútroštátnych pravidiel o nekalých obchodných praktikách, ktorý je rovnako a za každých okolností uplatniteľný na spotrebiteľov a podniky,

I.

keďže smernica 2005/29/ES nebráni členským štátom, aby v rámci svojich vnútroštátnych právnych predpisov rozšírili rozsah jej uplatňovania aj na podniky; keďže však tento krok vedie k vzniku rôznych úrovní ochrany podnikov, ktoré sa stali obeťami klamlivých praktík adresárových spoločností v jednotlivých členských štátoch,

J.

keďže nariadenie (ES) č. 2006/2004 definuje „porušenie právnych predpisov v rámci Spoločenstva“ ako „každé konanie alebo opomenutie v rozpore s právnymi predpismi na ochranu záujmov spotrebiteľov…, ktoré poškodzuje alebo môže poškodiť kolektívne záujmy spotrebiteľov s bydliskom v členskom štáte alebo členských štátoch iných, než členský štát, v ktorom takéto konanie alebo opomenutie vzniklo alebo sa uskutočnilo; alebo kde je zodpovedný predávajúci alebo dodávateľ usadený; alebo kde sa nájdu dôkazy alebo prostriedky súvisiace s takým konaním alebo opomenutím“; keďže sa však táto smernica neuplatňuje na klamlivé praktiky medzi podnikmi, v jej súčasnej podobe nie je pre signatárov petície pomocou,

K.

keďže väčšina signatárov petície uvádza adresár podnikov s názvom „European City Guide“ (ktorého činnosť je už predmetom právnych a správnych konaní), avšak uvádzajú sa aj iné spoločnosti ako napr. „Construct Data Verlag“, „Deutscher Adressdienst GmbH“ a „NovaChannel“; keďže iné adresárové spoločnosti však vykonávajú svoju obchodnú činnosť v súlade so zákonmi,

L.

keďže cieľovou skupinou týchto klamlivých obchodných praktík sú obvykle malé podniky, ale aj samostatne zárobkovo činné osoby a dokonca aj neziskové subjekty, ako napríklad mimovládne organizácie, charitatívne organizácie, školy, knižnice a miestne spoločenské združenia napr. záujmové združenia,

M.

keďže adresárové spoločnosti majú často sídlo v inom členskom štáte než v tom, v ktorom sídli ich obeť, čím sa obetiam sťažuje možnosť vyhľadať ochranu u vnútroštátnych orgánov, keďže členské štáty používajú rôzny výklad toho, čo sa považuje za klamlivé; keďže obetiam často nepomôže ani vnútroštátne právne predpisy či orgány na ochranu spotrebiteľa, pretože sa dozvedia, že účelom zákona je chrániť spotrebiteľov a nie podniky, keďže väčšina obetí nemá ako malý podnik dostatok prostriedkov na to, aby požiadali o účinnú nápravu v rámci súdneho konania, a keďže samoregulačné mechanizmy v oblasti adresárov majú malý význam, pretože tí, ktorí sú zapojení do klamlivej reklamy, na ne neberú ohľad,

N.

keďže obete týchto praktík sú dôrazne vyzývané na zaplatenie buď samotnými adresárovými spoločnosťami alebo dokonca nimi poverenými spoločnosťami vymáhajúcimi pohľadávky; keďže obete sa sťažujú, že sa cítia ohrozené týmito prístupmi a mnohé z nich radšej zaplatia, aby sa vyhli ďalšiemu obťažovaniu,

O.

keďže obete, ktoré odmietli zaplatiť, boli, až na niekoľko výnimiek, len zriedka žalované na súde,

P.

keďže mnohé členské štáty zaviedli iniciatívy, ktoré sa týkajú najmä zlepšovania informovanosti medzi podnikmi, ktoré by mohli byť postihnuté týmito praktikami, a keďže toto opatrenie zahŕňa výmenu informácií a poradenstva, upozorňovanie vnútroštátnych orgánov na vymáhanie dodržiavania práva a v niektorých prípadoch uchovávanie registrov sťažností s cieľom bojovať proti tomuto problému,

Q.

keďže Rakúsko od roku 2000 zmenilo svoj zákon o nekalých obchodných praktikách a keďže v jeho oddieli 28a sa uvádza, že „sa v rámci podnikania a na účely hospodárskej súťaže zakazuje reklama na registráciu v zoznamoch, ako napríklad v zlatých stránkach, telefónnych zoznamoch alebo v podobných zoznamoch, prostredníctvom platobného formulára, platobného príkazu, faktúry, ponuky nápravy alebo podobným spôsobom, a tiež sa zakazuje ponúkať takúto registráciu priamo bez jednoznačného oznámenia a informovania grafickými prostriedkami o tom, že takáto reklama nie je ničím iným, len ponukou na uzavretie zmluvy“,

R.

keďže tieto praktiky sa používajú už roky, čo má za následok veľký počet obetí a závažné poškodenie a narušenie vnútorného trhu,

1.   vyjadruje znepokojenie v súvislosti s problémom, na ktorý upozornili signatári petícií a ktorý sa javí ako rozšírený, presahujúci hranice štátov a majúci významné finančné dôsledky, najmä pre malé podniky;

2.   domnieva sa, že z cezhraničnej povahy tohto problému vyplýva pre inštitúcie Spoločenstva úloha poskytnúť obetiam účinnú náhradu, napríklad možnosť napadnúť, zrušiť od začiatku alebo ukončiť platnosť zmlúv uzatvorených na základe klamlivej reklamy a získať späť peniaze, ktoré zaplatili;

3.   naliehavo žiada obete, aby oznámili prípady podvodov vnútroštátnym orgánom, a vyzýva členské štáty, aby poskytli malým a stredným podnikom potrebné know-how, ktoré im umožní predložiť sťažnosti vládnym a mimovládnym orgánom, a to tým spôsobom, že zabezpečia otvorené komunikačné cesty a budú obete informovať o dostupnom poradenstve, aby mohli požiadať o príslušné poradenstvo pred tým, než zaplatia poplatky, ktoré od nich žiadajú klamlivé adresárové spoločnosti; nalieha na členské štáty, aby zriadili a uchovávali centrálne databázy týchto sťažností;

4.   ľutuje, že napriek rozšírenosti týchto praktík sa zdá, že vnútroštátne právne predpisy a právne predpisy EÚ nie sú dostatočné, pokiaľ ide o mechanizmy ochrany a účinnú nápravu, alebo nie sú príslušným spôsobom vymáhané na vnútroštátnej úrovni; ľutuje, že vnútroštátne orgány podľa všetkého nedokážu poskytnúť nápravu;

5.   víta úsilie európskych a vnútroštátnych podnikateľských organizácií o zvyšovanie informovanosti svojich členov, a vyzýva ich na zintenzívnenie úsilia v spolupráci s organizáciami na najnižšej úrovni, aby sa v budúcnosti čo najmenej ľudí stalo obeťami klamlivých adresárových spoločností; vyjadruje obavy z toho, že niektoré z týchto organizácií, ktoré sa špecializujú na zvyšovanie informovanosti v tejto oblasti, boli následne žalované na súde zo strany klamlivých adresárových spoločností pre údajné ohováranie alebo podobné obvinenia;

6.   víta kroky niektorých členských štátov, napríklad Talianska, Španielska, Holandska, Belgicka a Spojeného kráľovstva, ale predovšetkým Rakúska, v úsilí o zabránenie adresárovým spoločnostiam vo vykonávaní nekalých praktík; domnieva sa však, že tieto snahy sú stále nedostatočné a že stále pretrváva potreba koordinácie kontroly na medzinárodnej úrovni;

7.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby plne spolupracovali s vnútroštátnymi a európskymi organizáciami zastupujúcimi podnikmi a zintenzívnili úsilie o zvýšenie informovanosti o tomto probléme, aby si ho viac ľudí uvedomovalo a aby sa dokázali brániť klamlivej reklame, ktorá ich môže nalákať na podpísanie neželaných zmlúv o reklame;

8.   žiada Komisiu, aby riešila problém obchodných podvodov v kontexte svojej iniciatívy Small Business Act for Europe, ako navrhla vo svojom oznámení s názvom Jednotný trh pre Európu 21. storočia, ako aj o to, aby spolupracovala s európskou sieťou podnikov, sieťou Solvit a príslušným portálom GR ako ďalším prostriedkom na poskytovanie informácií a pomoci v súvislosti s týmito problémami;

9.   vyjadruje poľutovanie, že smernica 2006/114/ES, ktorá sa uplatňuje na transakcie medzi podnikmi, ako je tomu aj v tomto prípade, nepostačuje na poskytovanie účinnej nápravy, alebo ju členské štáty neuplatňujú dostatočne dôrazne; žiada Komisiu, aby do decembra 2009 predložila správu o uskutočniteľnosti a možných dôsledkoch zmien smernice 2006/114/ES takým spôsobom, aby zahrňovala „čierny“ alebo „sivý“ zoznam praktík, ktoré sa považujú za klamlivé;

10.   pripomína, že Komisia nemá žiadnu právomoc na vymáhanie smernice 2006/114/ES u fyzických osôb alebo podnikov, avšak ako strážkyňa zmluvy je povinná zabezpečiť riadne a účinné vykonávanie tejto smernice v členských štátoch; vyzýva preto Komisiu, aby zabezpečila, že členské štáty uskutočnia plnú a účinnú transpozíciu smernice 2005/29/ES a zaručia tým ochranu vo všetkých členských štátoch, a aby ovplyvnila formulovanie dostupných právnych a procedurálnych prostriedkov, ako v prípade smernice 84/450/EHS, ktorá poskytla nástroje Rakúsku, Španielsku a Holandsku, a tým si splnila svoju úlohu strážkyne zmluvy z hľadiska ochrany podnikov a zaručila, že právo usadiť sa a sloboda poskytovať služby zostanú nedotknuté;

11.   vyzýva Komisiu na zintenzívnenie monitorovania vykonávania smernice 2006/114/ES, najmä v tých členských štátoch, o ktorých sa vie, že v nich majú sídlo klamlivé adresárové spoločnosti, predovšetkým však v Španielsku, kde sídli adresárová spoločnosť, ktorú signatári petícií spomínajú najčastejšie, a v Českej republike a na Slovensku, kde súd nedávno vyniesol rozsudok proti obetiam spôsobom, ktorý spochybňuje vykonávanie smernice 2006/114/ES v týchto krajinách; žiada Komisiu, aby informovala Európsky parlament o svojich zisteniach;

12.   s poľutovaním konštatuje, že smernica 2005/29/ES sa nevzťahuje na transakcie medzi podnikmi, a že členské štáty nie sú ochotné rozšíriť rozsah jej pôsobnosti; konštatuje však, že členské štáty môžu jednostranne rozšíriť rozsah pôsobnosti svojich vnútroštátnych právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa na transakcie medzi podnikmi, k čomu ich aktívne vyzýva, a podporuje ich tiež v tom, aby zabezpečili spoluprácu medzi orgánmi členských štátov, ako stanovuje nariadenie (ES) č. 2006/2004, a umožnili tak vystopovať cezhraničné činnosti tohto typu, do ktorých sú zapojené adresárové spoločnosti so sídlom v EÚ alebo v tretej krajine; žiada navyše Komisiu, aby do decembra 2009 predložila správu o uskutočniteľnosti a možných dôsledkoch rozšírenia rozsahu pôsobnosti smernice 2005/29/ES na zmluvy medzi podnikmi s osobitným zreteľom na bod 21 prílohy I tejto smernice;

13.   víta príklad Rakúska, ktoré do vnútroštátneho práva zaviedlo osobitné ustanovenie o klamlivých adresárových spoločnostiach, a vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na cezhraničný charakter tohto problému navrhla právne predpisy s cieľom rozšíriť rozsah pôsobnosti smernice 2005/29/ES, vychádzajúc z rakúskeho modelu spôsobom, ktorý výslovne zakazuje reklamu v zoznamoch v prípade, ak budúci klienti nie sú jednoznačne a jasnými grafickými prostriedkami informovaní o tom, že účelom reklamy je výslovne ponuka zmluvy voči finančnému protiplneniu;

14.   konštatuje, že vnútroštátne právne predpisy často nepostačujú na nápravu voči adresárovým spoločnostiam so sídlom v iných členských štátoch, a vyzýva preto Komisiu na uľahčenie aktívnejšej cezhraničnej spolupráce vnútroštátnych orgánov, aby mohli poskytnúť obetiam účinnejšie nápravné mechanizmy;

15.   vyjadruje poľutovanie, že nariadenie (ES) 2006/2004 sa neuplatňuje na transakcie medzi podnikmi, a preto sa nemôže používať ako nástroj boja proti klamlivým adresárovým spoločnostiam; vyzýva Komisiu, aby navrhla právne predpisy na rozšírenie jej uplatňovania zodpovedajúcim spôsobom;

16.   víta príklad Belgicka, ktoré umožňuje všetkým obetiam klamlivých praktík podniknúť právne opatrenia v krajine, v ktorej sídlia;

17.   konštatuje, že skúsenosti z Rakúska naznačujú, že právo obetí podať kolektívnu žalobu na adresárové spoločnosti prostredníctvom odborových združení alebo podobných orgánov sa zdá byť účinným prostriedkom nápravy, ktorý by sa mohol zaviesť v rámci iniciatív, ktoré v súčasnosti zvažuje GR Komisie pre hospodársku súťaž v súvislosti so žalobami o náhradu škody za porušenie pravidiel ES o hospodárskej súťaži, ako aj v rámci tých, ktoré v súčasnosti zvažuje GR Komisie pre životné prostredie a ochranu spotrebiteľa v súvislosti s právom spotrebiteľov na kolektívnu žalobu na európskej úrovni;

18.   vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že obetiam klamlivej reklamy sú k dispozícii jasne identifikovateľné vnútroštátne orgány, ktorým môžu predložiť sťažnosť a ktoré môžu žiadať o nápravu aj v prípadoch, ak sú obeťami klamlivej reklamy podniky;

19.   vyzýva Komisiu na vypracovanie usmernení o osvedčených postupoch pre vnútroštátne orgány na vymáhanie dodržiavania práva, ktoré by sa mohli použiť v prípade, ak budú informované o prípadoch klamlivej reklamy;

20.   vyzýva Komisiu, aby spolupracovala na medzinárodnej úrovni s tretími krajinami a s príslušnými medzinárodnými organizáciami a znemožnila tým klamlivým adresárovým spoločnostiam so sídlom v tretích krajinách poškodzovať podniky so sídlom v EÚ;

21.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.


(1)  Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 21.

(2)  Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22.

(3)  Ú. v. EÚ L 364, 9.12.2004, s. 1.

(4)  Ú. v. ES L 166, 11.6.1998, s. 51.