19.11.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 279/100

—

so zreteľom na článok 177 Zmluvy o ES,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu s názvom Kódex EÚ týkajúci sa rozdelenia práce v oblasti rozvojovej politiky (KOM(2007)0072),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. mája 2007 o pomoci poskytovanej Európskou úniou v oblasti obchodu (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 28. septembra 2006 o silnejšej a lepšej spolupráci: balík opatrení pre účinnú pomoc Európskej únie v roku 2006 (2),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Pomoc EÚ: Dávať viac, lepšie a rýchlejšie (KOM(2006)0087),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu s názvom Posilnenie európskeho vplyvu: spoločný rámec na vypracovanie strategických dokumentov krajín a spoločné viacročné programovanie (KOM(2006)0088),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu s názvom Financovanie rozvoja a účinnosť pomoci – úlohy zvyšovania pomoci EÚ v rokoch 2006 – 2010 (KOM(2006)0085),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu s názvom Urýchlenie pokroku smerom k dosiahnutiu miléniových rozvojových cieľov – financovanie rozvoja a účinnosti pomoci (KOM(2005)0133),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru s názvom Koherencia politiky pre rozvoj – urýchlenie pokroku smerom k dosiahnutiu miléniových rozvojových cieľov (KOM(2005)0134),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu s názvom Premietnutie konsenzu z Monterrey do praxe: príspevok Európskej únie (KOM (2004)0150),

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Komisie o rozvojovej politike Európskej únie: Európsky konsenzus (Európsky konsenzus o rozvoji) podpísané 20. decembra 2005 (3),

—

so zreteľom na Rímsku deklaráciu o harmonizácii, prijatú 25. februára 2003 po fóre na vysokej úrovni o harmonizácii v Ríme a na Parížske vyhlásenie o účinnosti pomoci (Parížske vyhlásenie), prijaté 2. marca 2005 po fóre na vysokej úrovni o harmonizácii a režime pre účinnosť pomoci v Paríži (fórum na vysokej úrovni v Paríži),

—

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN A/RES/55/2 o Miléniovej deklarácii OSN,

—

so zreteľom na konsenzus z Monterrey prijatý na medzinárodnej konferencii OSN o financovaní rozvoja z 21. – 22. marca 2002,

—

so zreteľom na hlavné zistenia a odporúčania Výboru pre rozvojovú pomoc (DAC) Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) uvedené v dokumente Peer Review of the European Community z roku 2007,

—

so zreteľom na hlavné zistenia štúdie z roka 2007 s názvom Nakoľko účinná je pomoc EÚ na mieste, ktorú zadal Výbor pre rozvoj,

—

so zreteľom na správu OSN o rozvojových cieľoch milénia z roku 2007,

—

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj (A6-0171/2008),

A.

keďže súčasné zameranie na účinnosť pomoci viedlo k záveru, že rozvojová pomoc nedosahuje svoju plnú výkonnosť v dôsledku nedostatočnej koordinácie medzi darcami a existencie príliš veľkého množstva projektov a programov s rôznymi postupmi,

B.

keďže táto situácia nedostatočnej výkonnosti vedie k nízkej úrovni identifikácie sa s projektmi, nižšej účinnosti programov a veľkému preťaženiu rozvojových krajín požiadavkami darcov, k rozdeleniu na takzvaných darcovských „miláčikov“ a darcovské „siroty“ a k zanedbávaniu kľúčových oblastí ako zdravotníctvo, vzdelávanie a rodové programy,

C.

keďže EÚ poskytuje viac než polovicu všetkej oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) na svete, keďže má potenciál stať sa najúčinnejším darcom a keďže by preto mala zaujať vedúce postavenie na medzinárodnej scéne s cieľom presadzovať reformy potrebné na zlepšenie účinnosti pomoci,

D.

keďže všeobecným cieľom rozvojovej politiky EÚ je odstránenie chudoby v rámci novej štruktúry pomoci so zameraním na dosiahnutie rozvojových cieľov milénia (RCM),

E.

keďže hospodársky rozvoj, sociálny rozvoj a ochrana životného prostredia sú navzájom závislé prvky a úzko súvisia s trvalo udržateľným rozvojom, ktorého súčasťou sú naše snahy o zlepšenie kvality života pre všetkých v zmysle článku 36 Pekinskej deklarácie, prijatej 15. septembra 1995 na štvrtej svetovej konferencii o ženách v Pekingu,

F.

keďže ochrana životného prostredia sa stala jednou z priorít EÚ a keďže v dôsledku toho Komisia musí tento cieľ zohľadňovať vo všetkých politikách, ktoré realizuje vo vzťahu k rozvojovým krajinám,

G.

keďže Komisia chce presadzovať program účinnosti pomoci, vzhľadom na ktorý má dva úzko súvisiace ciele: i) implementovať Parížske vyhlásenie a zlepšovať kvalitu svojich vlastných programov pomoci; a ii) pomáhať členským štátom pri implementácii Parížskeho vyhlásenia a zlepšovaní účinnosti ich pomoci,

H.

keďže nedávne údaje OECD ukazujú, že celkovo sa pomoc zo strany EÚ v roku 2007 výrazne znížila,

I.

keďže záväzky EÚ poskytovať väčšiu a lepšiu pomoc by mali zahŕňať zvýšenie jej ODA na 0,56 % hrubého národného dôchodku (HND) do roku 2010, rozvoj nových a predvídateľnejších a zároveň menej premenlivých mechanizmov pomoci spolu s podporou lepšej koordinácie a komplementarity prostredníctvom smerovania k spoločnému viacročnému programovaniu založenému na plánoch a systémoch partnerských krajín, ďalšie uvoľnenie pomoci a reformu technickej pomoci s cieľom reagovať na vnútroštátne priority; keďže v období rokov 2006 a 2007 podiel HND EÚ venovaný na ODA po prvýkrát od roku 2000 poklesol, a to z 0,41 % na 0,38 %, a keďže EÚ musí preto zdvojnásobiť svoje úsilie na dosiahnutie cieľa v rámci RCM stanoveného na 0,7 % HND EÚ venovaného na ODA v roku 2015,

J.

keďže článok 180 Zmluvy o ES podporený článkom 188 D, ktorý bol doplnený Lisabonskou zmluvou vyžaduje, aby sa politika rozvojovej spolupráce EÚ a takéto politiky členských štátov navzájom dopĺňali a posilňovali a žiada, aby sa členské štáty a EÚ usilovali posilniť koordináciu darcov a zlepšiť rozdelenie práce, čo prispeje k lepšej účinnosti pomoci,

K.

keďže existuje riziko, že náročné ciele Európskeho konsenzu o rozvoji vrátane ďalších politických cieľov, ako sú migrácia a obchod, by mohli rozptýliť sústredenie sa na rozvoj a ohroziť konsenzus dosiahnutý v programe medzinárodnej pomoci vo vzťahu k zníženiu chudoby v dôsledku nedostatočného súladu rôznych politík EÚ, pričom je v tejto súvislosti potrebné pripomenúť bod 35 Európskeho konsenzu o rozvoji, podľa ktorého je dôležité, „aby nerozvojové politiky pomáhali úsiliu rozvojových krajín pri dosahovaní RCM“,

L.

keďže odliv mozgov vedie ku kritickému nedostatku zdravotníckych pracovníkov a iných kľúčových odborných pracovníkov v rozvojových krajinách, čo zase často bráni účinnému poskytovaniu pomoci na mieste,

M.

keďže systém pomoci je čoraz zložitejší, poznačený rastom počtu kanálov pomoci, fragmentáciou tokov pomoci, zvýšeným vyčleňovaním pomoci na konkrétny cieľ, posilňovaním úlohy rozvíjajúcich sa hospodárstiev v spolupráci s rozvojovými krajinami, čo vedie k rozdrobeniu pomoci a prekrývaniu sa činností darcov na globálnej úrovni, či úrovni krajiny alebo odvetvia,

N.

keďže jednou z inštitucionálnych výziev nadchádzajúcich rokov bude čo najlepšie začlenenie 12 nových členov EÚ do úlohy rozvíjajúcich sa darcov, pretože pre niektorých týchto darcov je ťažké prispôsobiť sa usmerneniam pre štandardnú rozvojovú spoluprácu systémov pomoci, ktoré podporuje DAC OECD,

O.

keďže táto situácia by mohla byť prekážkou poskytovania účinnej pomoci,

P.

keďže súčasný systém prideľovania pomoci je príliš často nedostatočný pri veľkom počte chudobných krajín a kritickým oblastiam, ako je zdravotníctvo, vzdelávanie, sociálna súdržnosť a rodová rovnosť, je pridelené malé množstvo pomoci,

Q.

keďže EÚ je v rámci svojho vyššie uvedeného kódexu rozdelenia práce v rámci rozvojovej politiky viazaná riešiť otázku tzv. osirotených či zanedbávaných krajín a odvetví a začína venovať pozornosť vyčleňovaniu prostriedkov pre citlivé situácie,

R.

keďže Európsky parlament vyjadril prostredníctvom kontrolného mechanizmu nástroja rozvojovej spolupráce (DCI), stanoveného nariadením (ES) č. 1905/2006 (4) (nariadenie DCI) spolu s jednotlivými členskými štátmi obavu, že prvotný cieľ odstránenia chudoby sa vždy neodráža v oblasti dodávok,

S.

keďže z veľkého množstva štúdií vyplýva, že účinná zodpovednosť za využívanie pomoci zahŕňajúca účasť občanov je jedným z hlavných ukazovateľov účinnosti pomoci, no pomoc ešte stále trpí nedostatkom transparentnosti a otvorenosti, keďže tento nedostatok transparentnosti sťažuje vládam, miestnym orgánom a občianskej spoločnosti v krajinách, ktoré sú príjemcami pomoci, prístup k informáciám a v tomto zmysle predstavuje významnú prekážku lepšieho rozdelenia pomoci,

T.

keďže pomoc sa často rozdeľuje podľa vlastných priorít a časových rozvrhov darcu, bez vynaloženia dostatočného úsilia na rešpektovanie a dodržiavanie vnútroštátnych plánovacích a rozvojových priorít, či vnútroštátnych časových rámcov pre rozpočet, čo príjemcom veľmi sťažuje prípravu účinných rozpočtov alebo predbežné plánovanie a parlamentom, občianskej spoločnosti a iným subjektom sťažuje sledovanie tokov a účinnosti pomoci,

U.

keďže využívanie systémov krajín je kľúčovou zložkou účinnosti pomoci a považuje sa za dôležitý prostriedok lepšej identifikácie sa partnerských krajín s navrhnutými politikami a ich vykonávaním; keďže sa preto očakáva, že využívanie systémov krajín posilní vnútroštátne stratégie rozvoja a rámce vykonávania partnerských krajín,

V.

keďže podľa nedávneho prieskumu sledovania Parížskeho vyhlásenia, ktorý vykonala OECD, kľúčovým problémom pre vlády rozvojových krajín je nedostatok technickej pomoci riadenej dopytom, pretože veľká časť technickej pomoci je aj naďalej viazaná a nadhodnotená a je často neúčinná v budovaní miestnych kapacít podľa ustanovení článku 31 nariadenia DCI,

W.

keďže prvoradou úlohou národných parlamentov je zvyšovať informovanosť a presadzovať reformy štruktúry pomoci, napríklad prostredníctvom diskusií o rozvojových rámcoch a rozpočtoch a ich schvaľovania, vyčleňovania finančných prostriedkov do odvetví súvisiacich s chudobou, podporou rozdelenia práce a vyžadovania zodpovednosti vlád za plnenie Parížskeho vyhlásenia,

X.

keďže miestne orgány sú kľúčovým subjektom rozvojových politík, keďže ich odbornosť a poznanie miestnych potrieb im umožňujú každodenne reflektovať potreby obyvateľov a prekonávať priepasť medzi nimi a štátom,

Y.

keďže úloha občianskej spoločnosti je zásadná, a to ako partnera v politickom dialógu o účinnosti pomoci a pri určovaní priorít pomoci, aj ako tzv. strážcu na monitorovanie vládnych výdavkov,

Z.

keďže DCI predpokladá, že maximálne 15 % z celkového tematického úverového rámca pre neštátne subjekty a miestne orgány bude venovaných miestnym orgánom a keďže tento pozitívny vývoj, ktorým je účinnosť pomoci pravdepodobnejšia, by mal byť vo väčšine členských štátov sprevádzaný významnejším príklonom k decentralizovanej spolupráci,

AA.

keďže EÚ musí zabezpečiť, aby sa program účinnosti pomoci, ktorý vzíde z tretieho fóra na vysokej úrovni o účinnosti pomoci, ktoré sa uskutoční v Akkre v septembri 2008, sústredil na zníženie a z dlhodobého hľadiska na odstránenie chudoby,

AB.

keďže zvyšovanie kvality pomoci i zvyšovanie kvantity pomoci je na dosiahnutie je životne dôležité pre dosiahnutie RCM a účinnosť pomoci nemôže slúžiť ako výhovorka pre nedosiahnutie záväzkov, ku ktorým sa členské štáty zaviazali v rámci vyššie uvedeného konsenzu z Monterrey,

AC.

keďže Európsky konsenzus o rozvoji uznáva rodovú rovnosť ako plnohodnotný cieľ a zaväzuje EÚ posilniť jej prístup k rodovej rovnosti vo všetkých oblastiach rozvojovej spolupráce EÚ a keďže oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien v rozvojovej spolupráci (KOM(2007)0100) zaväzuje darcov v rámci EÚ, aby zabezpečili účinnú realizáciu stratégií a postupov, ktoré sú pre ženy skutočným prínosom,

AD.

keďže nastolenie mieru na miestnej, vnútroštátnej, regionálnej a svetovej úrovni je možné a je neoddeliteľné od podpory žien, keďže ženy sú základnou hybnou silou nielen rodinného života a výchovy detí, ale aj verejných iniciatív, riešenia konfliktov a propagácie trvalého mieru na všetkých úrovniach, ako to uvádza článok 18 vyššie uvedenej Pekinskej deklarácie,

1.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby spoločne vynaložili všetko úsilie s cieľom zabezpečiť, aby EÚ vystupovala jednomyseľne, zladiť poskytovanie pomoci s prioritami partnerských krajín a zabezpečiť harmonizáciu, transparentnosť, predvídateľnosť a kolektívnu účinnosť svojich akcií;

2.

zdôrazňuje, že Komisia bude musieť zachovať integritu programu rozvoja a jasné zameranie na celkový cieľ odstránenia chudoby a zdôrazniť účinné vykonávanie prioritných politík vrátane jasného sústredenia sa na výsledky;

3.

zdôrazňuje, že rast cien surovín zohral kľúčovú úlohu pri rozpútaní súčasnej celosvetovej potravinovej krízy, pri ktorej hrozí, že úplne zničí všetky dosiaľ podniknuté kroky na zvýšenie účinnosti pomoci, a žiada Komisiu a každý členský štát, aby podporovali každé opatrenie, ktoré môže prispieť k stabilizácii cien surovín pre rozvojové krajiny;

4.

vyzýva Komisiu, aby vhodnými mechanizmami napomohla zapojenie nových členských štátov do čoraz koordinovanejšieho medzinárodného prístupu k rozvojovej politike a jej vykonávaniu a pracovala s novými členskými štátmi na stanovení toho, ako naplnia dodatočné ciele účinnosti pomoci dohodnuté na fóre na vysokej úrovni v Paríži a preskúmala možnosti ďalšieho smerovania k možnému spoločnému programovaniu; v tejto súvislosti pripomína, že nové členské štáty sa zaviazali dosiahnuť v oblasti ODA do roku 2010 cieľ 0,17 % HND a do roku 2015 0,33 % HND, pričom ich budúce príspevky musia posilniť úlohu EÚ v oblasti rozvojovej spolupráce;

5.

uznáva kľúčovú úlohu demokratického vlastníctva a parlamentného dohľadu v rámci rozvojových krajín pri zabezpečovaní účinnosti pomoci, potrebu toho, aby EÚ poskytla zdroje a kapacity na podporu rozvoja parlamentom rozvojových krajín, aby sa im zabezpečili dostatočné schopnosti na kontrolu a dohľad nad rozpočtami svojich vlád, a význam toho, že lepšie informovanie Európskeho parlamentu, občianskej spoločnosti a členských štátov o výsledkoch môže pomôcť budovať dôveru v programy Spoločenstva, zvýšiť zodpovednosť a umožniť strategickejšie formy dohľadu; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby navrhla nový ukazovateľ s cieľom monitorovať parlamentnú kontrolu;

6.

žiada Komisiu a členské štáty, aby spolu identifikovali ukazovatele výsledkov zamerané na ukazovatele RCM, najmä pokiaľ ide o rozpočtovú pomoc, aby mohli národné parlamenty, miestne orgány a miestne občianske spoločnosti a Európsky parlament sledovať výsledky príspevkov EÚ;

7.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili to, aby politiky EÚ, ako aj štruktúra pomoci, podporovali zásadu z Parížskeho vyhlásenia o riadení smerom k výsledkom, najmä s cieľom dosiahnuť tie ciele v rámci RCM, ktoré sú podľa správy OSN o rozvojových cieľoch milénia za rok 2007 najmenej reálne, ako napríklad piaty RCM;

8.

žiada Komisiu, aby vypracovala zoznam všetkých finančných nástrojov, ktoré priznala dobrej verejnej správe, a to prostriedky Európskeho rozvojového fondu (ERF), DCI, stratégie EÚ – Afrika či prostriedky priznané africkým vládam z titulu dobrej verejnej správy, s cieľom overiť vzájomný súlad politík a dobrú správu týchto prostriedkov;

9.

žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali vytváranie a používanie inovatívnych mechanizmov financovania, ktorých cieľom je výrazne prispieť k dosiahnutiu RCM v určených termínoch; zdôrazňuje, že tieto doplnkové zdroje nemôžu nahradiť dosiaľ prijaté záväzky v oblasti verejnej rozvojovej pomoci;

10.

podporuje rozhodnutie Komisie stále viac využívať rozpočtovú podporu, ale súčasne vyzýva Komisiu, aby dôkladnejšie preskúmala výzvy tejto podoby pomoci;

11.

vyzýva členské štáty a ich národné parlamenty, aby s cieľom zlepšiť európske úsilie v oblasti pomoci podporili program rozdelenia práce, ako je navrhnuté vo vyššie uvedenom kódexe rozdelenia práce v rámci rozvojovej politiky a aby pripravili reálne plány ich uplatňovania, pričom je zároveň potrebné zabezpečiť, aby v tejto oblasti mali hlavné slovo partnerské krajiny a nie len darcovia;

12.

zdôrazňuje, že rozdelenie práce by sa malo realizovať podľa krajín, na základe zásad Parížskeho vyhlásenia a so zameraním na výsledky, a malo by viesť k dostatočnému financovaniu všetkých sektorov v každej partnerskej krajine;

13.

podporuje revíziu a rozšírenie iniciatívy Atlasu darcov s cieľom posilniť dialóg medzi európskymi darcami o jednotnejšej cezhraničnej politike;

14.

pripomína, že korupcia odvádza prostriedky určené na rozvoj, a je preto významnou prekážkou vyššej účinnosti pomoci; vyzýva Komisiu, aby zlepšila dohľad po pridelení rozvojovej pomoci a aby vyzývala príjemcov pomoci k tomu, aby ratifikovali a prísne dodržiavali platné medzinárodné a regionálne dohody v tejto oblasti;

15.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila väčšiu kontrolu, ako aj transparentnosť systémov riadenia verejných financií jednotlivých krajín tam, kde existuje istota, že sa pomoc využije na určené účely, s cieľom uľahčiť stotožnenie sa s projektmi pomoci a zníženie chudoby;

16.

žiada Komisiu a Radu, aby prijali konkrétne opatrenia na boj proti korupcii, najmä podporou iniciatív občianskej spoločnosti určených na zabezpečenie transparentnosti využívania pomoci poskytovanej Európskou úniou a tým, že vyzvú všetky členské štáty a partnerské štáty na ratifikáciu Dohovoru OSN o boji proti korupcii z roku 2003;

17.

podporuje úlohu, ktorú Komisia zohráva pri koordinácii rozvojovej spolupráce členských štátov v ústrediach a v teréne, a zdôrazňuje pridanú hodnotu, ktorú Komisia poskytuje tým, že prevzala vedúcu úlohu v rámci politického dialógu medzi EÚ a partnerskými krajinami, a to na základe spoločných hodnôt EÚ, ako sú podpora ľudských práv a rodová rovnosť;

18.

vyzýva Komisiu, aby pokračovala v zjednodušovaní postupov vrátane postupov poskytovania pomoci v ďalšej decentralizácii zodpovednosti a aby delegáciám poskytla dostatočné kapacity (vo forme personálu a zručností), a aby podľa potreby kontrolovala alebo ovplyvňovala formu a schvaľovací postup tematických a regionálnych rozpočtových položiek na plnenie ich povinností; zdôrazňuje, že je dôležité, aby budúci Európsky útvar pre vonkajšiu činnosť mal dostatočnú kapacitu pre oblasť rozvoja;

19.

žiada Komisiu, aby takisto podporovala pravidelný kontakt a spoluprácu medzi svojimi delegáciami a občianskou spoločnosťou, ako aj miestnymi orgánmi, a to s cieľom lepšie zohľadniť potreby a priority partnerských krajín a pomôcť tak lepšiemu rozdeleniu pomoci, čo je hlavným cieľom Parížskeho vyhlásenia;

20.

zdôrazňuje potrebu zlepšenia usmernení a metodológie pre monitorovanie Parížskeho vyhlásenia s cieľom zlepšiť kolektívne chápanie programu stanoveného fórom na vysokej úrovni v Paríži a zabezpečiť zosúladené zhromažďovanie informácií o ukazovateľoch v krajinách, ktoré sú hlavnými príjemcami pomoci; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby darcovské krajiny splnili svoje prísľuby pomoci, a vyzýva členské štáty, aby zlepšili prístup k príslušným údajom s cieľom zvýšiť transparentnosť a kontrolovateľnosť správ o pomoci; v dôsledku toho zdôrazňuje potrebu zavedenia presných ukazovateľov priebežného hodnotenia, ktorých výsledky umožnia úpravu a/alebo posilnenie krokov potrebných na dosiahnutie cieľov stanovených na rok 2010;

21.

zdôrazňuje potrebu vypracovania strednodobého plánu monitorovania s cieľom preskúmať pokrok a podporiť kroky aktívnych opatrení na podporu dôvery v monitorovanie na úrovni krajín, umožniť súčinnosť vnútroštátneho a medzinárodného úsilia v oblasti monitorovania a obmedziť možné zdvojenie úsilia pri kontrole záväzkov EÚ týkajúcich sa Parížskeho vyhlásenia;

22.

vyzýva Komisiu, aby zlepšila zrozumiteľnosť definícií týkajúcich sa ODA podľa odvetví s cieľom zabezpečiť súlad výsledkov a znížiť transakčné náklady na správu údajov Komisie a členských štátov na úrovni krajín; vyzýva Komisiu, aby zaistila, že sa nebudú rozširovať definície ODA na položky nespadajúce do pomoci, ako sú vojenské výdavky;

23.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v súlade so záväzkami prijatými počas svetového samitu pre sociálny rozvoj v Kodani 5. – 12. marca 1995 pristúpili na požiadavky organizácií občianskej spoločnosti, aby sa aspoň 20 % rozvojovej pomoci venovalo na zlepšenie základných verejných služieb ako školstvo, zdravotníctvo, prístup k vode a hygienická infraštruktúra;

24.

nabáda členov DAC OECD, ktorý je v tejto veci príslušným orgánom, aby čo najrýchlejšie vypracovali vymedzenie rozvojovej spolupráce, ktoré by mohlo definitívne skoncovať s odkláňaním pomoci na ciele, ktoré nie sú z hľadiska rozvoja vôbec významné, pričom tento odklon je možný len preto, že súčasné oficiálne vymedzenie rozvojovej pomoci je mimoriadne široké;

25.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby úplne uvoľnili svoju pomoc, najmä technickú pomoc, pomoc v oblasti potravín a prepravy potravín, v súlade s odporúčaním DAC OECD z roku 2001 pre krajiny spôsobilé podľa pravidiel pre ERF a v súlade s článkom 31 nariadenia DCI;

26.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby postupne odstránili politické podmienky, najmä podmienky hospodárskej politiky, aby podporovali spoločné chápanie kľúčových priorít, a aby využili ich vplyv a presvedčili Svetovú banku a Medzinárodný menový fond, aby podporovali rovnaké stanovisko; predovšetkým žiada, aby stratégia tzv. obchodnej pomoci bola prospešná pre všetky rozvojové krajiny a nielen pre tie, ktoré súhlasia s výraznejšou liberalizáciou trhov, najmä v rámci dohôd o hospodárskom partnerstve;

27.

trvá na potrebe toho, aby medzinárodné finančné inštitúcie a darcovské štáty zverejnili podmienky pridelenia rozvojovej pomoci tak, aby parlamenty, miestne orgány a subjekty občianskej spoločnosti mohli vykonávať skutočnú demokratickú kontrolu;

28.

zdôrazňuje potrebu rozdeľovať pomoc podľa vlastných priorít a časových rozvrhov partnerov a dodržiavať vnútroštátne priority plánovania a rozvoja alebo vnútroštátne časové rámce pre rozpočet;

29.

zdôrazňuje, že problém tzv. osirotených krajín a odvetví sa má riešiť lepšou koordináciou medzi Komisiou a členskými štátmi a zdôrazňuje v tejto súvislosti význam aktualizovanej a spresnenej verzie Atlasu darcov;

30.

zdôrazňuje potrebu zlepšiť pokrok pri dosahovaní RCM v oblasti zdravotníctva najmä s ohľadom na situácie zraniteľnosti, a koordinovať činnosť GR Komisie ECHO a GR Rozvoj počas celej fázy humanitárnej pomoci, prechodnej fázy a rozvojovej fázy (prepojenie odstraňovania následkov katastrofy, obnovy a rozvoja), ako sa uvádza napr. v Európskom konsenze o humanitárnej pomoci (5);

31.

zdôrazňuje potrebu zintenzívnenia konzultácií Komisie s partnermi z občianskej spoločnosti v ústredí a v teréne prostredníctvom lepšie štruktúrovaných stretnutí týkajúcich sa otázok politiky, strategického programovania a účinnosti pomoci vrátane požiadaviek na verejné obstarávanie, postup vyplácania, finančnú kontrolu projektov, monitorovanie a hodnotiace procesy; vyzýva darcov a partnerské vlády, aby zabezpečili úplné a zmysluplné zapojenie občianskej spoločnosti a miestnych orgánov do plánovania, realizácie, monitorovania a hodnotenia rozvojových rozpočtov a programov a aby podporovali podmienky potrebné na naplnenie svojich úloh;

32.

zdôrazňuje, že zapojenie žien a hnutí žien do formulovania a realizácie politík a programov, ich vykonávania, monitorovania a hodnotenia by sa malo považovať za neoddeliteľnú súčasť zabezpečovania skutočného vlastníctva, a to vzhľadom na neprimeraný vplyv chudoby na ženy;

33.

zdôrazňuje potrebu zapojenia miestnych orgánov členských štátov aj partnerských krajín EÚ do procesu dosahovania cieľov Parížskeho vyhlásenia, a predovšetkým do všetkých etáp prípravy, realizácie a hodnotenia rozvojových politík;

34.

pripomína, že ľudia v diaspóre môžu zohrať rozhodujúcu úlohu pri zvyšovaní účinnosti európskej pomoci a žiada preto Komisiu a členské štáty, aby ich odteraz viac zapájali do prípravy a realizácie európskych rozvojových programov; okrem toho zdôrazňuje, že zapojenie cudzincov alebo osôb s cudzím pôvodom do partnerstva medzi EÚ a ich krajinami pôvodu je významnou hnacou silou integrácie;

35.

domnieva sa, že kritickým cieľom na zlepšenie účinného využívania pomoci a vzájomnej zodpovednosti je zvýšená transparentnosť informácií o tokoch pomoci, ako aj na zabezpečenie včasného verejného šírenia úplných informácií o všetkej priznanej, pridelenej a vyplatenej pomoci, a to vrátane zverejňovania spoľahlivých časových plánov podľa jednotlivých krajín pre záväzky a výdavky v oblasti pomoci; ďalej na zabezpečenie toho, aby členské štáty a partneri automaticky, včas a proaktívne zverejňovali všetky dokumenty týkajúce sa plánovania, realizácie a hodnotenia stratégií a projektov pomoci; a že toto zverejnenie by malo zahŕňať publikovanie informácií, ktoré umožnia účasť verejnosti na rozhodovaní, v jazykoch a formách, ktoré sú primerané pre príslušné zainteresované subjekty;

36.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v tejto oblasti pokročili prostredníctvom podpory ustanovenia účtovných štandardov pre požiadavky na zverejnenie v súvislosti s vonkajšou pomocou a prostredníctvom spolupráce s organizáciami občianskej spoločnosti, národnými parlamentmi, miestnymi orgánmi a medzinárodnými organizáciami s cieľom predložiť osvedčené postupy zaznamenávania tokov pomoci vo vnútroštátnych rozpočtoch;

37.

naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby prispôsobili svoju pomoc systémom danej krajiny pomocou všeobecnej a odvetvovej rozpočtovej podpory, ktorá musí vychádzať zo solídneho plánu znižovania chudoby, ktorý posilňuje domácu kontrolu a ktorý musí byť prepojený so spoločným záväzkom znižovať chudobu a dosiahnuť RCM, dodržiavať ľudské práva a posilňovať a zlepšovať monitorovanie, finančnú správu a kontrolu;

38.

zdôrazňuje potrebu prírastkového a predvídateľného financovania zo strany Komisie a členských štátov vo forme viacročných (3 a viac rokov) záväzkov pomoci založených na jasných a transparentných kritériách a výsledkoch v oblasti znižovania chudoby vrátane konkrétnych odvetvových výsledkov dohodnutých s partnerskými krajinami, a ktoré sú poskytnuté včas a transparentným spôsobom, aby bolo možné investovať do budovania ľudských zdrojov potrebných na zlepšenie účinnosti pomoci; víta iniciatívu zmlúv v oblasti RCM na zabezpečenie predvídateľnejšiej formy rozpočtovej podpory v dlhodobom horizonte; trvá však na tom, že to znamená výrazný záväzok partnerských krajín dosiahnuť RCM a že je potrebné neustále monitorovanie s dôrazným zameraním na výsledky; víta zmluvu o RCM ako jeden z možných spôsobom zvýšenia predvídateľnosti pomoci;

39.

poznamenáva, že vo väčšine rozvojových krajín sa nepodarí splniť RCM do roku 2015, a naliehavo žiada členské štáty, aby pripravili ročné časové plány na splnenie sľubov, ktoré dali;

40.

uznáva význam stanovenia cieľov na postupné dosiahnutie 100 % riadenia technickej pomoci dopytom a jej zosúladenia s vnútroštátnymi stratégiami parterov;

41.

zdôrazňuje, že technická pomoc vypracovaná podľa potrieb vyjadrených jednotlivými prijímajúcimi krajinami a organizáciami občianskej spoločnosti, a nie podľa priorít darcovských krajín, musí umožniť súčasne posilniť kapacity partnerov EÚ a zvýrazniť prispôsobenie miestnym podmienkam;

42.

pripomína, že reforma pomoci je len jedným z krokov, ktoré EÚ musí prijať spolu s dosiahnutím súdržného pôsobenia svojich obchodných, bezpečnostných, migračných, poľnohospodárskych politík, politík v oblasti rybného hospodárstva, energetiky, životného prostredia, zmeny klímy a ďalších politík s rozvojovými cieľmi v prospech rozvojových krajín a podporou spravodlivého medzinárodného finančného a obchodného systému v prospech rozvoja; pripomína preto bod 35 Európskeho konsenzu o rozvoji, podľa ktorého je dôležité, „aby nerozvojové politiky pomáhali úsiliu rozvojových krajín pri dosahovaní RCM“;

43.

pripomína záväzky prijaté signatármi Parížskeho vyhlásenia dokončiť strategické environmentálne hodnotenia na odvetvovej a vnútroštátnej úrovni; žiada preto Komisiu, aby sa prispôsobila tomuto cieľu s cieľom vyhodnotiť vplyv svojich politík, predovšetkým v oblasti zmeny klímy, na rozširovanie púští a na biodiverzitu v rozvojových krajinách;

44.

zdôrazňuje, že snahu o účinnosť pomoci musí sprevádzať lepšie informovanie občanov darcovských krajín o cieľoch, spôsoboch realizácie a príjemcoch rozvojovej pomoci;

45.

pripomína, že Európsky konsenzus o rozvoji uznáva rodovú rovnosť ako samostatný cieľ, a preto by mala byť kľúčovou oblasťou diskusií o účinnosti pomoci;

46.

uznáva, že otázky kvantity pomoci a kvality pomoci sú neoddeliteľne prepojené a že na splnenie cieľov v oblasti účinnosti pomoci musí existovať stály záväzok zachovať súčasné ciele v oblasti kvantity dohodnuté všetkými členskými štátmi EÚ; v tejto súvislosti naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby opäť potvrdili svoj záväzok dosiahnuť kolektívny cieľ ODA vo výške 0,56 % HND v roku 2010 a 0,7 % HND v roku 2015, aby zvýšili pomoc a aby stanovili ambiciózne viacročné časové plány na sledovanie postupného rastu rozpočtov pomoci;

47.

zdôrazňuje, že je dôležité do každej etapy úrovní plánovania, realizácie, monitorovania a hodnotenia začleniť silné rodové hľadisko;

48.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Výboru OECD pre rozvojovú pomoc a národným parlamentom členských štátov.